Áno, rozhodne to má zmysel. Pokiaľ vás to k nemu ťahá a cítite tlak, že by ste sa mali vyjadriť, urobte to. Ozvite sa, urobte prvé kroky, aj keď by ste radšej, aby ten prvý krok urobil on. V DP vzťahoch to tak nefunguje. Ten druhý je zvyčajne ticho, tajomný, citovo nedostupný, prípadne zadaný. Práve takýto partner nás najlepšie otvorí.
Aj ja som si prešla svojou dvojplamennou transformáciou a podarilo sa mi z nej vystúpiť, až keď som si úplne osvojila pravdivosť a úprimnosť. Bol to vzťah, ktorý ma zmenil, vyčistil a naučil ma skutočne rásť. Nebolo to ľahké, bolelo to, ale dnes vidím, že práve v tom procese som sa to učila.
Veľa z nás sa v DP vzťahu učí komunikovať pravdivo. Ten tlak, ktorý cítite, že sa musíme vyjadriť, sa bude stupňovať, až kým sa nebudete vyjadrovať úplne prirodzene.
Na začiatku sa však často deje to, že keď sa konečne odvážime hovoriť úprimne, druhá strana sa stiahne. Možno prestane komunikovať, možno sa uzavrie. A vy si poviete:
„Nemala som mu to hovoriť. Prestal komunikovať, lebo som bola príliš úprimná.“ To vás následne uzavrie, poviete si, že ste radšej mali byť ticho, že s debilom končíte, že to nemá zmysel, že to nemáte za potreby. To je ale len ilúzia.
Po pár dňoch sa opäť začne otvárať vaše srdce. Zrazu pochopíte celý ten príbeh aj z druhej strany, možno len na pár sekúnd, ale to pochopenie bude hlboké. Znovu začnete komunikovať, nie on, ale vy, lebo vy sa to očividne učíte: byť pravdivá/ý, nehrať hry, povedať, čo chcete a potrebujete. Takto sa to medzi vami bude opakovať, až vám to bude úplne prirodzené. Potom už bez problémov vyjadríte, čo potrebujete, čo ste mysleli, a bude to taká hlboká forma úprimnosti, že si budete ešte okolo seba všímať, ako tou úprimnosťou otvárate druhých ľudí.
A čo váš dvojplameň? Áno, aj on sa otvorí, ale zareaguje až na vás, keď to už vy budete vedieť
Nemusí to znamenať, že budete spolu, ale ušetríte si kopec strateného času, pretože to, čo si zrazu odkomunikujete, vám urýchli ďalší postup vpred.
Prípadne vás vyvedie z omylu, že on miluje niekoho iného, alebo vás zarazí iným postojom, ktorý vám môže ublížiť, ale vyslobodí vás z väzenia, od ktorého ste mali kľúčik vo svojom vačku. A pssst, ešte zistíte, že brána bola celý čas len privretá. Ale nie je nutné si nič vyčítať. V našich životoch sa aj tak deje všetko, ako má, a presne tak dlho, ako má.
A možno začne ešte viac s vami komunikovať, viac písať, viac hovoriť o svojich tajomstvách a slabostiach. Otvorí sa vám. Bude to to, po čom ste túžili, ale nezabúdajte, DP vzťahy nie sú tie, v ktorých máme skončiť. Sú tu pre nás len dočasne a aj keď sa vám podarí všetko transformovať, nevedie to k fyzickému spolunažívaniu s týmto človekom, ale k vašej definitívnej zmene.
Na základe všetkých týchto skúseností ste sa stali inou osobou a nakoniec odídete z tejto interakcie sama, pretože vám už nebude slúžiť.
Keď som bola zamilovaná a čítala som podobné slová, že nebudem so svojím DP, tak mi išlo srdce puknúť. Neskôr som si to potvrdila aj ja, ešte dobre, že sme spolu neskončili. Zrazu to všetko uvidíte z nadhľadu, tohto človeka už nebudete potrebovať, odíde tá osudovosť a vy sa posuniete ďalej.
A čo bude potom? Potom príde ďalšia etapa v živote, v ktorej sa budete učiť mlčať
Už sa vám nebude chcieť o niečo bojovať. Budete vedieť, že aj keď ostanete ticho, život to pre vás zariadi. Možno stretnete človeka, do ktorého sa opäť zahľadíte, ale už neurobíte žiadny krok navyše. Totiž, už to poznáte, že aj keď ostanete ticho, o nič neprídete. A ak sa má vo vašom živote niečo zmeniť, tak sa to stane samo a prirodzene.
Podobné slová som čítavala aj ja na svojej DP ceste, ale vtedy som si úprimne priala mať v sebe aspoň kúsok takéhoto pokoja, dokázať mlčať a trebárs sa nesnažiť. Vtedy to však nešlo, pretože etapy vlastného vývoja sa jednoducho nedajú preskočiť. Tie slová síce mali hĺbku, ale nedokázala som ich pretaviť do života, nech som sa snažila akokoľvek. Kedykoľvek som sa chcela upokojiť a uvoľniť, namiesto pokoja som cítila len tlak na hrudi a nutkanie sa vyjadriť. Všetko k tomu ešte maskoval strach: „O čo prídem, keď prehovorím?“ Ak by som vtedy nezačala hovoriť a pýtať sa, stratila by som samú seba.
Možno sa teda pýtate, či sa to nedá preskočiť a rovno ísť do tej tichej fázy. Domnievam sa, že nie, pretože bez A by nebolo B. A tak keď vás dnes láka, aby ste sa vyjadrili, urobte to. Sme tu, aby sme spoznali obe polohy kyvadla. Potom sa prirodzene, bez úsilia, prelejete do poznania ticha, ktoré vie, že život zariadi všetko sám. Budete cítiť, že to, čo je pre vás, si k vám cestu nájde aj bez slov. Nuž, ale keď bude nutné, nebudete váhať sa vyjadriť.
S láskou,
Pozorovateľka života
