Ak už sme vyrástli vo vzťahu a naučili sme sa spoločne všetko čo sme mali, sme prepustení z karmického kola. Konečne si dovoľujeme vidieť situáciu presne takú aká je. Uvoľnenie mohlo nastať po prežití kolapsu, veľkej bolesti alebo plaču. Pripomína nám to, že si zaslúžime viacej, stále plynúcu lásku bez obmedzenia. Uvoľnením emócií cez plač, hnev a bolesť sme si dovolili uvoľniť aj partnera.
Ukončili sme to toľkokrát a vždy bol dôvod sa vrátiť. Ak sa stále vraciame do vzťahu, učenie ešte nebolo osvojené
Skúšame „po starom“ zachraňovať vzťah a viacej sa rozdávať, tým však dostávame ešte menej. Ak sa potláčame a všetka sústredenosť i snaha smeruje na partnera, ten nám zrkadlí väčšie odťahovanie sa od nás. Keď sa začneme venovať sebe, uzdravujeme staré nefunkčné kódy. Naša spokojnosť a naplnenie sa odráža do okolia, a tak k nám ostatní či partner premietajú nadobudnutú stabilitu.
Bojíme sa prežívať bolesť, preto si milovaných ľudí držíme v živote umelo, to nás však vyčerpáva a niekedy aj zraňuje. Dovoľme si prežiť stratu. Strata bolí, ale v nej sa učíme nájsť samých seba! Keď niečo stratíme, opustíme, niečo nás poteší či zarmúti, všetko patrí k životu. Je to jeho nedeliteľná súčasť. Všetko sa deje tak ako má. Nič nie je zlé alebo dobré, jednoducho je.
Kedy je definitívny koniec?
Pocit konca vzťahu prichádza, keď ste už v pokoji. V úplnom konci už nemusíme nikoho poúčať a nikomu nič vysvetľovať ako predtým. Pochopili sme to my, že s daným partnerom sa musíme rozlúčiť, lebo spolu nerezonujeme. Prerástli sme učenie.
Niekedy si vyčítame, že sme premrhali veľa času s „nesprávnym“ partnerom
Tieto výčitky pochádzajú z ega a oddelenosti. Vždy máme po svojom boku správneho partnera, ktorý najlepšie odráža našu vibračnú úroveň, a s ktorým sme si naplánovali pozemskú cestu v presne vymedzenom časovom úseku. Táto perióda bola vyhradená na konkrétne poznanie z našej slobodnej vôle pred inkarnáciou. Všetko je dokonalé, aj keď sa nám to zdá ako premrhané obdobie. Naša duša je stará, a tak pár rokov alebo desaťročí je pre ňu len zlomok.
Nekritizujme sa, že sme sa uspokojili aj s málom. Potrebovali sme to znova zažiť, aby sme sa už definitívne poučili a povýšili si štandardy vo vzťahu
Cítime bolesť, sklamanie a už nedokážeme urobiť ďalší krok. Práve tieto pocity nám prinášajú vzácne poznanie, že sme to boli my sami, kto si zablokoval lásku a hojnosť akceptovaním podmienok nášho partnera. On mal podobné obmedzenia, nedokázal nám ponúknuť, čo sme hľadali, lebo sme si ho pritiahli do života z pozície nedostatku.
Myslela som si, že túto lekciu už mám osvojenú, neakceptovať podmienky, v ktorých sa necítim dobre. Lenže som stretla úžasného muža. Nebol však pre mňa dostupný. Odzrkadľoval mi moju časť neuzdravenej duše. Žila som si len to, čomu som verila, nedôvera v lásku, musím byť sama, partner ma bude obmedzovať, keď sa zamilujem, láska mi nie je opätovaná, nedostávam dostatok lásky. Učil ma tak rozkódovať tieto vzorce a uzdraviť sa. Pomohol mi rozpoznať, že si zaslúžim oveľa viac. Ťažko sa to prijíma, pretože to všetko som chcela mať s ním, ale energie tak nefungujú.
Bolesť pochádza z nášho vnútra. Stratili sme totiž sami seba. Ak to napravíme, veci sa dajú do poriadku. V nových energiách nesieme sami zodpovednosť za to čo prežívame. Niekedy sa bojíme odlúčenia s blízkou osobou až tak, že si naše podvedomie vytvoríme rozchod, aby sme si ho naplno prežili.
Po tom, čo som sa rozišla s mojou milovanou osobou už toľkokrát, prišiel do duše pokoj. Z pohľadu majstra, ktorý vie, že je zodpovedný za to, čo sa odohráva v jeho svete, viem, že som si stvorila túto situáciu sama, aby som si vyčistila deštrukčné kódy starých emócií.
Rozchod ako ilúzia
Ak nám už partnerský vzťah neslúži, rozchod nastane prirodzene. Nemusí to byť veľká dráma. Lenže my si z našich rozchodov vždy potrebujeme stvoriť veľkú drámu. Zamieňame si opúšťanie partnera so svojou hodnotou. Snažíme sa vzťah zachrániť, ale nič nefunguje. Rozídeme sa. Táto odmlka je v našom živote vždy dôležitá, lebo v nej si dovoľujeme nájsť konečne samých seba. Strata neexistuje. Sami seba nikdy nestratíme.
Zvyčajne po rozchode človek začne robiť to, čo nikdy nerobil – nachádza sám seba
Začneme maľovať obrazy, športovať, žiť iným životom ako doteraz, práve preto, lebo sme si vytvorili priestor na všetky tieto aktivity. Energiu, ktorú sme pred tým venovali druhým, venujeme zrazu sebe. Máme staré presvedčenia, že s partnerom to nejde. Nedokážeme s ním žiť v takej slobode, lebo sa stále sústredíme naňho.
Prevezmime zodpovednosť za situácie, ktoré sa nám dejú. To, že sa nám partner nevenuje alebo nám niečo nedáva, je náš deštrukčný program. Ak si ho dovolíme zmeniť, uzdravíme sami seba a ešte sa nám zlepšia aj partnerské vzťahy.
Rozchod z ega verzus rozchod z lásky
Smerujme po rozchode k liečeniu a odpusteniu, tak sa dokážeme vylaďovať do vyšších energií a pomerne rýchlo zažívať jednotu v našom srdci. Ak sa totiž budeme udržovať v krivde, budeme stále živiť v sebe vzorce nedostatku lásky, a tak si pozývame s nízkymi vibráciami iných do života, aby nás učili, ak sme ešte nepochopili. Snažme sa dostať do odpustenia a bezpodmienečnej lásky, lebo presne taký chceme žiť náš partnerský vzťah sami so sebou a s partnerom, ktorý nám bude odrážať našu jednotu.
Ak sa rozchádzaš, rozíď sa v bezpodmienečnej láske, s vďakou a prianím všetkého dobrého. Ak sa rozchádzaš v egu a v obviňovaní, porozmýšľaj, či si skutočne dávaš všetko za čo viníš partnera a kvôli čomu sa s ním rozchádzaš.
Ak partnera miluješ ale si presvedčený/á, že sa s ním musíš rozísť urob to, lebo je to tak správne. Aj poznanie a prežitie si rozchodu nás dokáže vyliečiť. Vedie k poznaniu, že si musíme deštrukčné kódy v sebe vyliečiť a spracovať každý sám, aby sme prišli do jednoty.
Zo starej perspektívy
Ako som sa len mohla uskromniť s takouto láskou? Veď môj partner ma vôbec nemiloval. Nechápal ma, nikdy tu nebol pre mňa, nebol moja opora, keď som ho potrebovala. Nesnažil sa rozvíjať našu lásku, a vlastne, všetka iniciatíva pochádzala aj tak len z mojej strany. Bola som mu ľahostajná a nezáležalo mu na mne. Vedela som to, nechcela som to však prijať. Bála som sa že ho stratím. Bála som sa že prídem aj o to nič, ktoré mi dával. Som unavená a už nevládzem. Nechcem takto žiť. Zaslúžim si muža, ktorý ma bude milovať a rozumieť mi…
Z novej perspektívy
Ja som láska! Moja jednota sa odzrkadľuje do okolia. Môj partner ma miluje a ja jeho, rozumieme si navzájom a sme si oporou jeden druhému. Každým dňom sa rozvíjame a spoločne rastieme. Prijímame všetky nedokonalosti i dokonalosti a harmonizujeme ich. Prežívame radosť, šťastie, zdravie, dokonalú lásku…
Dovoľujem si zotrvať nejakú chvíľku osamote. Pochopiť a porozmýšľať si, čo potrebujem napraviť pre môj ďalší harmonický vzťah. Do ďalšej náruče sa už nepotrebujem vrhať a nachádzať si externú náplasť ako pred tým. Som kompletný/á tu a teraz. Bez výčitiek si venujem čas. Toľko, koľko ho len potrebujem. Dĺžku si určujem sám/sama podľa toho ako to budem cítiť. Moje uzdravenie sa odráža v každodennom živote. Tým si priťahujem dokonalého partnera.
Pozorovateľka života
© Všetky práva vyhradené!
Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/
