Drahí priatelia, rozhodla som sa vyspovedať dvojplamenného muža a našu spoločnú komunikáciu vám prinášam v nasledujúcich riadkoch. Aj muži si prechádzajú niečím podobným ako my, ženy. Táto úprimná spoveď mi pomohla hlbšie pochopiť mužov a ešte viac ich prijať. 

Ako si prišiel na to, že ide o Tvoj dvojplameň?

Prišiel som na to postupne pri hľadaní odpovedí, prečo ma tak neznesiteľne bolí rozchod s poslednou priateľkou. To uvedomenie, že je mojim dvojplameňom, dozrelo postupne. Pospájal som si súvislosti emocionálnych prežitkov s nadobudnutými teoretickými vedomosťami z kníh a internetu.

Kde si natrafil na túto tému?

O dvojplameňoch som sa konkrétne dozvedel z internetu, narazil som na Alessandru Lanzafame, ktorá riešila dvojplameňe a od nej sa učil.

Pozorovateľka života: Áno, Alessandra sprevádzala aj moju dvojplamennú cestu. Alis, ďakujeme Ti, urobila si kus skvelej práce. Myslím, že podobný názor majú aj ďalší ľudia, ktorí prežívajú dvojplamennú lásku.

 Ako si sa zmenil odkedy poznáš Tvoje dvojča?

Fúha, no to je ťažká, teda nie ťažká, skôr veľmi obšírna téma na odpoveď. Neviem či dobre odpoviem 😀 Za 2,5 roka od nášho rozchodu sa toho stalo veľmi veľa. Prišlo mnoho uvedomení si seba samého, života, kto som, kto je človek a čo nás ako ľudí aj mňa ovláda a ani nevieme ako. Vyplávalo na povrch mnoho podvedomých deštruktívnych programov naučených hlavne v útlom detstve od rodičov, vychovávateľov, od spoločnosti, ktoré spôsobovali, že som sa prejavoval ako veľmi emocionálne nevyrovnaná, nestabilná, slabá osobnosť. 

Vychovali zo mňa bezmocnú, úzkostlivú slabú ženu čo sa odrážalo v mojom živote aj na mojom zdraví. Podliehal som psychologickým tlakom, ktoré som nezvládal, mal som nízku sebahodnotu, sebavedomie a všelijaké závislosti (napr. alkohol, sladkosti, cigarety, s tým mám problém ešte dodnes), až po tú najväčšiu a najťažšiu závislosť dvojičku. Ešte stále sa hľadám 😀 Celého 2,5 roka sa neustále niečo vyplavuje na povrch. Vyrovnávam sa s tým, ladím si osobnosť, mužskú a ženskú energiu, liečim vnútorné dieťa.

Môžem povedať, že som sa začal aj viac o seba starať či už duševne, fyzicky, zmeny v strave a tak. Odrazilo sa to aj na zdraví a fyzickej kondícii, všetko v rámci možností, lebo strašne veľa energie išlo na tie emocionálne a vesmírne náklady a čistenie emocionálneho tela. Spracovával som veľa ťažkých citových rán, z ktorých sa hrnul citový jed, ktorý trávil myseľ aj telo.

Môj najväčší problém bola úzkosť, bezmocnosť, ktoré ma ničili a po rozchode s dvojičkou sa prejavili v plnej kráse. Pred tým som si myslel, že to mám už poriešené a už som v pohode 😀 No a nedávno sa objavila skrytá pýcha, ktorá mi sedela na nose. Nevidel som ju nepočul ani od dvojičky, ktorá mi ju jasne dávala najavo verbálne aj neverbálne, takže sa treba naučiť pokore. Bola to zatiaľ najsilnejšia bomba, ktorá vybuchla v mojom vnútri. Temná noc duše trvala 7 dní. Celkovo som bol veľmi precitlivelá osobnosť, a to sa prejavovalo nie len z temnej stránky, ale aj tej svetlej. Zvykol som mávať extrémne výkyvy aj hore, nie len dole, napr. extrémne vyznávanie lásky, extrémna neovládaná detská radosť.

Začal som čítať rôzne knihy a články. 40 rokov som knihy nečítal okrem pár učebníc v škole 😀 Celkovo sa začalo moje všeobecné vzdelávanie, lebo som zistil, že vlastne viem veľké hovno 😀 😀 😀 Za posledných 2,5 roka som sa naučil asi viac ako za predošlých 41 rokov, Začal som sa venovať športom, čo som okrem ZŠ nikdy veľmi nerobil (bicyklovanie, inline korčule, plávanie, turistika, zjazdové lyže), sem tam v rámci možností cvičím aj „jogostrečingy“. Dvíhať železo, tomu som na chuť nejako neprišiel. Radšej zatiaľ prirodzene. Saunovanie, otužovanie, chodenie naboso, spájanie sa so zemou, vodou, prírodou a čerpanie energií z nich, nudizmus. Myslím, že bez toho by ma tie emocionálne náklady zabili alebo by som skončil na ťažkých liekoch, a tým pádom by k zmenám nedošlo. Lieky utlmujú, alebo zastavujú transformáciu, zmenu, čiže život. Samozrejme som sa učil aj dýchať, meditovať a modliť, keďže som uveril v Boha ako v život 😀 Začal som sa zaujímať o vedu, astrológiu, rôzne učenia (napr. kresťanské, šamanské, budhizmus), celkovo o všetko, čo súvisí so životom na Zemi aj vo vesmíre.

Skúšam liečiteľské schopnosti sám na sebe. Liečenie mysľou, zvukom, vibráciami Zeme, a tak podobne. Neviem či mi to ide 😀 Čas ukáže. Za život som si toho na tele dosť napáchal, úplná hrôza to však nebola. Dvojička mi prevrátila život hore nohami niekoľkokrát a zmenili sa aj ľudia okolo mňa. Postupne som opustil všetkých starých kamarátov, kvázi kamarátov, našiel nejakých nových. Niektorí starí sa aj vrátili a možno ešte vrátia. Naučil som sa celkom rýchlo vychádzať z dna pekelného na ktorom som bol za ten čas hádam aj 666 krát 😀 Očistec od pekla. Pekný koníček čo? 😀 😀 😀 No, každý z nás, kto je na dvojplamennej ceste, má taký koníček a nie len my.

Dvojplamenná cesta je najťažšia cesta k sebapoznaniu, k láske, k sebaláske, sebavedomiu, duševnej sile a hlavne k slobode myslenia a nezávislosti na čomkoľvek čo sa týka ega. Ide o padnutie ega na samé dno a prijímanie všetkého a všetkých, takých akí sú s vďačnosťou a pokorou.

Samozrejme všetko sa má používať s rozumom a vtedy, keď je treba. Niekedy je treba použiť aj temné stánky osobnosti, ale tak aby nás už neovládali, a aby sme ich používali ku prospechu.

Zmena u mňa asi ešte úplne neskončila. Človek pri tejto transformácii nikdy nevie, čo sa ešte ukáže a čo je skryté. Naposledy ma napríklad veľmi prekvapila tá pýcha. Nie je to sranda, keď človek zistí aký je voči milovanému človeku egoistický zmrd. Ono to však nie je sranda pri žiadnom vážnom uvedomení. Po čistení pýchy mi ešte vyliezol pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý mi bránil v učení, v rozvoji schopností, záľub a v ďalších oblastiach života. Napr. hrávam na bicie a gitaru. Nikdy som sa nejako obzvlášť nevenoval cvičeniu a tréningu. Hovoril som si podvedome, veď načo nemáš, na to nie si dosť dobrý, tak som na to kašlal. Za 30 rokov, čo sa týmto veciam venujem, už mohol byť so mňa iný virtuóz 🙂.  Kapela sa mi rozsypala na márne kúsky. Bol som vyhorený aj v muzike. Pocit „nie som dosť dobrý“ ovplyvňuje všetko.

Ako povedala Alessandra Lanzafame, od ktorej som sa veľa učil, opatrnosti nikdy nie je dosť a nikdy nič nie je isté. Toto však platí všeobecne v živote, lebo život sa neustále mení. Škoda, že sa už DP téme prestala venovať. Jej vedomosti a skúsenosti pomohli mne a aj veľa ďalším plameniakom.

Kedy začala Tvoja transformácia?

Moja cesta zmeny sa pozvoľne spustila v roku 2012, keď ma kopla do zadku ex-manželka a začal som hľadať (bol donútený), čo je to, čo mi spôsobuje v živote komplikácie. Menil som sa postupne z pesimistu, negativistu, sebaľútostníka, slabej ženy až do roku 2017. Vtedy mi vesmírko poslal do cesty dvojičku, a to všetko, čo som budoval, sa zrútilo, prevrátilo, rozbombardovalo na márne kúsky a rúca sa ešte doteraz.

Po akom dlhom čase začali problémy medzi vami?

Tak ako to už pri stretnutí dvojičiek chodí, začiatky boli úžasné, ako vo sne alebo rozprávke. Problémy začali cca po 3 mesiacoch. Potom sa pomaly objavovali častejšie a častejšie až nás to úplne odkoplo od seba po cca 9 mesiacoch.

Píšeš básne. Podelíš sa o nejakú? 

Počas tejto cesty sa mi podarilo vylúdiť nejaké básničky. Mám ich zatiaľ 29. Tu je jedna na ukážku. Je asi jedna z naj 🙂

Mlčíš.

Dokedy chceš sa ma báť?

Dokedy pred svojim zrkadlom chceš ešte utekať?

Do kedy túto hru ešte budeš sa hrať,

hru čo nedá nám obom spať?

Si divoká, si slobodná.

Nik ťa takú nepozná.

Nik nepozná tvoje túžby, city.

Nik nemôže ich nasýtiť.

Som divoký a slobodný, od počiatku do týchto dní.

Viem kto som a kto si ty a za tým stáť si budem vždy.

Budem taký stále aj keď nedáš mi svoju priazeň.

Budem taký aj keď padnem na zem, aj keď plávať budem na dne.

Aj keď niekedy nám strach,

pôjdem vždy za tým po čom túžim

a nebudem už viac nikomu slúžiť…

Poznám aj to najhoršie z teba a aj tak za nič na svete bych ťa nedal.

Tak keď chceš tak mlč, už nevrie z toho vo mne zlč.

Len vedz, že pokiaľ budeš stále sa skrývať,

nebude dať sa ti slobodne dýchať

a tvoja skvelá úžastnosť bude skrytá veľká cnosť.

Ako sa správa Tvoja dvojplamenná žena k Tebe?

Momentálne ma pár mesiacov buď ignoruje alebo mi nakladá pýchou. Kontaktujem ju veľmi sporadicky.

Bavíte sa spoločne alebo ste v separácií?

Momentálne v separácii oddelení, rozhádaní a som neznášaný. Dlho som si neuvedomoval, čo sa deje a prečo, až kým nevyšla navonok tá vyššie spomenutá pýcha a pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý nás odtláčal od seba. Uvidíme čo sa stane, keď to úplne vyčistím.

Ako dôveruješ svojej vnútornej žene?

Dôverujem jej, viera a nádej je však často skúšaná. Udržať si vieru a nádej nie je ľahké a treba ju znovu obnovovať. 

Pripúšťaš žitie s nejakou inou ženou? Prípadne mal si niekoho iného? 

Som otvorený asi všetkému, teda aj stretávaniu či žitiu s inou ženou, prípadne byť sám alebo s mojou polovičkou. Čas ukáže. Po našom spomínanom rozchode som bol schopný nadviazať bližší kontakt so ženou po 21 mesiacoch. Dovtedy to absolútne nešlo. Prišlo mi to ako nejaká skúška, možnosť si vyskúšať slobodný vzťah sám so sebou. Potom som zase stretol moju polovičku a po našom stretnutí to znova nešlo s nikým iným, takže som 9 mesiacov čistý ako ľalia 😀

Dá sa intenzita DP vzťahu nahradiť alebo si to nemyslíš?

Do stretnutia s DP som nič intenzívnejšie veru nezažil. Zatiaľ ani po ňom. Nedá sa to porovnať s ničím. Myslím však, že asi sa už s nikým nič intenzívnejšie zažiť nedá, iba ak v úplnej pohode so sebou samým, teda aj v prípade iného partnera, pokiaľ človek dosiahne harmóniu, lásku a duševný pokoj.

Zažil si čiernu noc duše?

Áno a bolo ich viac. Neviem presne koľko. Posledná trvala 7 dní a bola teda rekordná. Zažil som dve trojdňové a potom nejaké slabšie, dvoj-jednodňové.

Máš aj ty často sa opakujúce emocionálne alebo energetické prepady?

Samozrejme. Posledne som prepadnutý skoro stále od septembra 😀 Niekedy sa čudujem, že ešte žijem 😀

Čo myslíš, že je najväčší problém, ktorý vás oddeľuje?

Donedávna to bolo ešte malé ublížené, ustráchané vnútorné dieťa, ktoré sa cítilo ako obeť. Potom vystrelila tá pýcha, súvisela pravdepodobne s odpustením mojej mame. Myslel som si, že to mám už poriešené, no asi to tak úplne nebolo. Aj ten pocit, že nie som dosť dobrý, tam hral úlohu. Nemohol som byť dosť dobrý pre moje dvojča, ani pre iných ľudí, keď som nebol pre seba samého. Mám pocit, akoby som sa dostal do najhlbších a najtemnejších hĺbok vnútra. Ešte sa stále z výbuchu skladám. Či tam ešte niečo je, to netuším. Uvidíme, ak priletí plameniak. (Či sa obnoví medzi nami komunikácia a budeme môcť k sebe bližšie.)

Čo je Tvoja misia tu na Zemi?

Tak misiou plameniakov všeobecne je svietiť, rozvibrovávať ľudí, liečiť svojou energiou svet. K nejakým osobným uvedomeniam som ešte nedošiel. Konkrétne môžem svetlo rozvíjať, až keď sa vyrovnám so svojou temnotou a liečiť druhých, až keď vyliečim sám seba.

Vidíš v snoch alebo vo víziách vašu spoločnú budúcnosť?

Áno mávam také sny 🙂 Je to krásne. Bodaj by sa splnili.

Si pripravený na žitie s Tvojou polovičkou alebo máš strach?

Toto sa v človeku strieda. Prídu chvíle keď si verím, strach nemám a potom zrazu niečo vystrelí a je to zase všetko naopak. Bojím sa, že ju nezvládnem. Momentálne by som ju pravdepodobne nezvládol. Musím sa dať na poriadok po tej atómovke 🙂

Aké dary si si rozvinul, zatiaľ čo tu nebola pre Teba?

V tomto mám veru ešte zmätok. Zatiaľ si to veľmi neuvedomujem alebo to ešte nie je rozvinuté do takej formy, aby to mohlo fungovať. Spracovávam stále ešte temnotu.

Ako s Tebou vesmír komunikuje?

V komunikácii s vesmírom som bábätko 😀 Asi treba postúpiť niekde vyššie, aby fungovala a hlavne byť bez blokov, strachov a obmedzení.

Pozorovateľka života: Niekedy treba len osobné uznanie, že sme už dostatočne vyspelí prijať dary, prijať Boha v nás a komunikovať s ním, s vesmírom. Dovoliť si to počas tejto premeny. Stále čakáme, keď budeme hodní niekoho a niečoho, až keď transformujeme milión blokov, ale je to naopak. Sme hodní lásky a všetkých darov teraz a tu. Čakáme na seba a svoje sprístupnenie.

Niečo na záver 

Ďakujem ti, Pozorovateľka života, za záujem o moju osobu a o môj príbeh. Ďakujem všetkým, ktorý pri mne stáli a pomáhali mi, vrátane teba. Prajem všetkým  plameniakom, však aj neplameniakom, veľa šťastia, nech nájdu sami seba a splnia si všetko, po čom túžia. Chcem ešte poďakovať mojej plameniačke (učiteľke, trénerke atď.) za úplne všetko. Ďakujem, že si.  

Milujem ťa nadovšetko.

Každý z nás je jeden z kvietkov.

Každý z nás je nič aj všetko.

Už sme moja navždy spolu,

aj keď teraz máme smolu.

Raz sa smola rozpustí 

a zas k sebe nás pustí.

Poznáme sa celé veky. 

Preplávali oceány a aj rieky.

Prešli horami aj dolami,

mierom a aj vojnami.

Rozdelili mnoho krát

a stretávali zas a zas.

Neviem kedy duša moja, 

no stretneme sa zase znova.

Pozorovateľka života: Ďakujem Ti dvojplamenný muž za úprimné zdieľanie toho, čo práve prežívaš. Veľmi si to vážim.

S láskou,

Pozorovateľka života a dvojplamenný muž

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/