Keď to prestane bolieť na dvojplamennej ceste

Keď to prestane bolieť na dvojplamennej ceste

Vždy ma fascinovalo, čo sa asi tak stane, keď prejde tá dvojplamenná očista. Prijala som koncept, že moje oslobodenie nastane v okamihu, keď sa spojím so svojim dvojplameňom a budeme spolu vo vzťahu. Občas sme boli tak neuveriteľne blízko seba, ale vidina dokonalosti sa zase rozplynula v momente, keď sme sa rozlúčili a za pár hodín nastúpil ďalší neuveriteľne bolestivý cyklus. Ako píšem aj vo svojich článkoch, človek si zvykne na všetko a prispôsobí sa. Myslím, že ani nie je iná možnosť. Jasné, že som s tým bojovala alebo trucovala, ale postupne cyklus za cyklom som to viacej prijímala.

Dnes nie som so svojim dvojplameňom a považujem za správne prežiť čas vlastného uzdravenia v samote. Konečne chápem veľkú časť dramatických zmien a nachádzam odpovede. Všetko malo dokonalý význam. Obdivujem sa za to, že som sa dokázala uzdraviť a vychutnávam si vlastnú celistvosť. Ukazujú sa mi opačné situácie, že nikto tam vonku ma nezraňoval, ale zranenia boli vo mne.

Súdenie nášho pokroku

Zo začiatku som si prepájala vlastný pokrok s našim vzťahom-nevzťahom. Sledovala som iných dvojplameňov a myslela si, že sú ďalej ako ja, pretože tvoria pár so svojou láskou. Akoby to bolo jediné východisko. Predstava, že by to tak nebolo, ukrutne bolela. Možno mnohí z nás zaujmú stanovisko, že ide o závislosť a treba ju hneď stopnúť a zachovať si odstup, pretože pravá láska nebolí. Lenže niekedy nám tie všeobecné rady typu venuj sa svojej duši alebo daj si odstup, lebo si závislá, nepomôžu. V bolesti máme presne opačnú túžbu, ozvať sa…

Cesta k vyslobodeniu je odžiť si to tak, ako to k nám chodí

Sebaprijatie je chvíľku sa spolu baviť, potom v zapätí to hneď ukončiť, pretože on nejavil dostatočný očakávaný záujem. Umenie je po pár dňoch sa znovu ozvať bez hanby, potom, čo sme si uvedomili nejaké veci a situáciu vidíme inak. Takto som to opakovala asi 40x. Na začiatku s veľkou hanbou, s potlačeným sebavyjadrením, so strachom, že keď budem úprimná, tak ho stratím.

Po odmlke, som situáciu medzi nami už nevidela tak dramaticky. Vibrácie sa mi zvýšili, a tak som bola v realite, kde som plne cítila, že očakávanie dôkazov a vytváranie nárokov na lásku patrí do vzťahov v starých energiách. Istotu som potrebovala budovať v sebe. Ten muž mi to aj tak nikdy nedá, to si musím dať sama, pred tým, než pôjdem zase s niekým do vzťahu. V tichu sama so sebou som pochopila a srdce začalo cítiť túžbu po spojení. Dávalo signál, že je pripravené na ďalšie zranenie, že to zvládne tentokrát lepšie. Zase sa to opakovalo, všetko malo ten istý scenár. Napísala som mu, neodpísal niekoľko dní, nasledoval môj prepad. Zranenie odmietania sa vyrútilo na povrch naplno. Nikdy som nebola závislá žena na mužovi. Mám rada slobodu, som veľmi chápavá, ale tento muž zo mňa vytiahol všetky bolesti, odmietanie a neprijatie seba samej.

Možno vlastný pokrok nebudeme vnímať okamžite, ale raz sa obzrieme a pochopíme, že všetko bolo dokonalé a trvalo to presne toľko, koľko malo na naše uzdravenie. Na dvojplamennej ceste veľmi ťažko fungujú všetky predsavzatia. Naopak, akokoľvek som si stanovila nejaké pravidlá, nedokázala som ich dodržať. Dnes sa na tom už len smejem a som spokojná, že som napokon nič nedodržovala, ale žila naplno, tak ako ma viedli city, emócie, srdce a aj moje ego. Značne sa mi uľavilo a bolesť postupne prestávala, keď som prijala všetky tie dramatické zmeny ako súčasť očisty a prestala bojovať s pravidlami, čo by som mala robiť.

Rady typu „Drž si odstup. Keď ho/ju stále naháňaš, nikdy sa nevráti“ nefungujú

 V dvojplamennom vzťahu sa častokrát jeden vyprofiluje do naháňača a druhý do utekača. Teória hovorí, ak prestaneme naháňať toho druhého, tak sa vráti a bude mať o nás záujem. Všemožne sa teda snažíme zmanipulovať toky energii, ale čo nemáme pevne ukotvené v sebe neoklameme. 

Tlaky, ktoré v sebe cítime by sme nemali manipulovať, ale nechať im voľný priebeh. Naša duša nám dá jasne najavo, kedy si máme dať odstup a kedy sa máme ozvať. Odpútanie nastáva presne vtedy, keď máme pocit, že toho druhého nechceme už nikdy vidieť a celý vzťah-nevzťah nám nedáva zmysel. Väčšinou je to jasný signál, nemôžeš pokračovať ďalej bez toho, aby si to neukončil/a. Je to pre Teba jediné riešenie, ktoré vidíš a cítiš, že je nutné urobiť.

Táto situácia nastane veľmi prirodzene a my sa v nej pár dní cítime dobre. Sme však v šoku, keď po pár dňoch sme silne priťahovaní k partnerovi znova a musíme sa ozvať. Duša nás jasne tlačí obnoviť komunikáciu. Akokoľvek Ti to nedáva zmysel, urob to, čo ti hovorí túžba. Nikto netvrdí, že keď budeš kontaktovať druhú osobu, nebudeš odmietnutý/á či nevypočutý/á. Ale o to práve ide, dostať von všetky deštruktívne kódy, ktoré sa liečia každým takýmto zranením.

Keby som mala vytvoriť analýzu môjho profilu, tak som bola naháňač, a okamžite v zapätí utekač.  Na druhej strane bolo viac menej ticho, avšak partner mi robil pekné zrkadlo, kedy som bola úprimná a otvorená, a kedy som sa len hrala na milujúcu vyrovnanú ženu. V aktívnej energii som sa prekonávala a otvárala samú seba, prijímala som sa, že je zdravé vyjadriť, keď niekoho milujeme. Dnes, keď sa obzriem na moje staršie ja, tak skutočne som nebola otvorená a milujúca. Trvalo mi dlho, kým som sa vyjadrila, cez zablokované hrdlo. Túžila som, aby to povedal prvý on, nakoniec som to bola ja, kto tak učinil. Ak túžime, aby sa druhí urobili niečo, čo by sme si priali, je to presne to, čo máme urobiť my.

Ver svojej duši, keď ťa bude viesť opakovane k zraneniu

Vyhodnocuješ situáciu podľa toho, ako dopadla. Veď aj minule ťa intuícia viedla sa ozvať a namiesto otvorenej náruče prišlo opäť odmietnutie alebo ticho. Už to nechceš opakovať, pretože tých zranení bolo priveľa. Duša má však na Teba páky. Neuveriteľná túžba, ktorá ťa ťahá urobiť krok vpred ku svojmu pokroku. Neboj sa opakovať tieto kroky niekoľkokrát. Je to prežitok v hmote, presne ten, pre ktorý si tu prišiel/a.

Raz sa ozveš a nebudeš cítiť nič. Budeš prežívať pokoj a vďačnosť, že Ti je konečne dobre. Budeš sa veľmi prirodzene vyjadrovať. Prijmeš sa na všetkých úrovniach, a tak už nebudeš potrebovať vonkajšie situácie odmietania vo svojej realite. Budeš stabilný/á, vtedy ťa už nebude nič bolieť, naopak, začneš si to užívať, že to zrazu nebolí. Potom pochopíš všetko. Na konci sa začnú odokrývať karty.

Dvojplamenná cesta nás učí ísť do úplnej čistoty a autentického sebavyjadrenia

Vzťahy tu na Zemi sa menia a každý z nás sa na tom podieľa svojou časťou, ktorú transformuje vo vzťahoch. Aj keď nejde o jednoduchú očistu, neskôr pochopíme, že všetko, negatívne, čo sa nám hrnulo vonku z duše a tela nám bránilo žiť spokojné vzťahy. Zbavujeme sa starých deštruktívnych vzorcov, ktoré sme nazbierali počas našej cesty a sú našou každodennou súčasťou. Bez ich uvedomenia cez partnera, ktorý nás odmieta, nechce nás alebo nás nepočúva, by sme túto záťaž nerozpoznali.

Všetky zmeny začali pred 6 mesiacmi, keď som sa vadila s Bohom, že už mám toho skutočne dosť!

Na konci septembra roku 2020, som sa neuveriteľne rozčúlila. Prežívala som taký veľký hnev, až ma to prekvapilo. Vnútorný nesúlad s tým, kde som a čo chcem sa ukázal naplno. Povedala som si, že si ho odžijem a nebudem ho regulovať. Bola som v egu a vyčítala som Bohu, že už mám toho dosť, stále sa iba snažím, túžim po novej práci, novom smere, naplnenej láske a nič z toho nežijem podľa mojich predstáv. Vtedy ma znovu rozhodila situácia s pocitom zaseknutia a môj pasívne správajúci sa dvojplameň. Znova som mu napísala, že končím. Musela som si zobrať čas pre seba. Keďže som to robila opakovane aj pred tým, vedela som, že je to správny krok. Už dlhšie sme boli takpovediac za dobre a ja som nemala potrebu ukončovať našu konverzáciu. Z jeho strany som vždy ale vnímala pasívny prístup, ktorý ma buď eskaloval do aktivity alebo do totálneho kolapsu. Niekedy som sa neprijímala za moju snahu, najradšej by som mu adresovala výčitku, aký je slaboch a nič neurobí. Ako som si dovolila prežiť nekultivovaný hnev, zrazu prišli všetky tie zmeny po ktorých som túžila do môjho života.

Nová práca, nové podnety

Hnev je neuveriteľná hybná sila a ešte k tomu, keď sa vyvadíte s Tvorcom, veci sa začnú hýbať. Do 4 dní som obdržala email s novou pracovnou ponukou. Nič som nemusela pre to urobiť. Pani personalistka ma oslovila sama. Bola som príjemne prekvapená obzvlášť, keď som pred tým vynaložila enormné úsilie pohnúť sa z miesta, kde som bola. Vlastne všetky zmeny prišli až po určitom prijatí, nešlo odísť skôr a dnes to dobre chápem, prečo tomu tak bolo. Ale keď už nastal čas a rozhnevala som sa, bola to hybná sila k posunu. Boh len odpovedal: „ Jasné, žiadny problém, som rád, že si konečne dala pokyn na zmeny, a že ti už stačilo odžívať tieto situácie stále dookola. Veď vieš o tom, že aj ty si tvorca a všetko máš vo svojej réžii.“ „ Áno Bože, viem to, ale akosi som pozabudla už na toto vedenie pod ťarchou každodenných sr****k.“

Vibračný posun bolo vidieť zrazu všade

Zrazu nebol problém v ničom. Všetko prišlo samo a krásne. Zhodou okolností som dostala pracovnú ponuku a presťahovala sa do mesta, kde žije aj môj dvojplameň. Prišlo to vtedy, keď už mi na tom nezáležalo. Keď už medzi nami neboli veľké veci k vyčisteniu. Čo by som dala za to pred rokom, byť k nemu bližšie o tých 300 km, ktoré nás delili. Ale neboli to len tie kilometre, bol to osobný prístup, naše predsudky a zranenia. Pracovnej ponuke som povedala áno, ale bola som si plne vedomá, že sa sťahujem kvôli sebe, nie kvôli nemu a kľudne sa môže stať, že sa už napríklad nikdy nestretneme. Bola som s tým vyrozumená a mala som aj toto prijaté.

Nastúpila som do ďalšieho životného cyklu

Krásne veci a životná pohoda bola súčasťou konca cyklu. Hneď ako som nastúpila do novej práce, doslova som vhupla do ďalšieho víru čistenia. Ako inak pracovné kódy hodnoty. Moja pracovná pozícia vyžadovala veľkú sebadôveru, že to zvládnem. Verila som tomu, ale občas ma prepadli strachy sprevádzané silným zablokovaným žalúdkom. Zlý spánok a začiatočný stres mi neprispievali k vnútornej rovnováhe. Podobalo sa to na životnú lekciu, ktorú som si odžívala pred 3 rokmi, kedy som dostala novú šéfku a v práci zažila veľké intrigy. Všetko som vtedy zvládla a nabrala neuveriteľnú odvahu a sebadôveru. V týchto dňoch som sa len pousmiala a povedala si, že to čistenie nemá konca. Chvala Bohu teraz to bolo oveľa jednoduchšie a rýchlejšie dočisťovanie. Raz človek dočistí zdravie, začnú pracovné očisty, potom sa k tomu pridruží dvojplameň, no a keď už je trošku lepšie, začne to všetko dookola. Všetky skúsenosti a vedomosť ako pracovať s transformáciou mi urýchlili prechod záťažou.

V práci sa cítim veľmi dobre. Darí sa mi, od ľudí sa mi vracia veľký rešpekt a obdiv, presne tak, ako sa obdivujem aj ja, čo všetko som sa naučila za tú dobu. Vnímam, že vlastným prístupom a vyššími vibráciami dokážeme opravovať akékoľvek konflikty aj v tíme.

Nie vždy dostaneme odpovede na naše otázky okamžite

Niektoré odpovede prídu až po 3 rokoch. V novej práci som zrazu vedela pochopiť aj môj dvojplameň. Veľmi som pracovala a doslova som sa vyčerpávala, tak ako to robil aj on, keď sme sa spoznali. Trvalo mi to nájsť si znovu zdravé mantinely, a to som bola presvedčená, že ich už mám. Všetko sa mi ukázalo, ako sa cítil, ako nevládal prísť a nemal čas, pretože je to taký istý vorkoholik ako aj ja. Bola som v egu, aby som to v práci zvládla, no a v tomto rozpoložení som naňho ani nemyslela. Srdce bolo utlmené. On prežíval vtedy niečo podobné. Nebolo to jeho odmietanie, žeby nechcel prísť, ale ja som si to vtedy vysvetľovala tak. Vtedy som bola nechcená a nemilovaná, dnes je to inak.

Dnes nás už nedelí 300 km, ale napriek tomu sa nestretávame, kvôli covidu. Stále to je kvôli niečomu, nie so z toho smutná, prijala som, že to má tak v mojom živote byť a povedala si, ak sa budeme mať stretnúť, stane sa tak. Veď mám predsa novú prácu do ktorej investujem kopec energie. Ak si píšeme, je to zábavné. Nič nerozkopáva a nebolí. Vnímam iné zafarbenie textu. Ukazujú sa mi situácie, ako som kedysi reagovala a ako reagujem dnes, ako uzdravená osoba. Posun je viditeľný. Uzdravenie napomáha pochopiť všetky negatívne odžité situácie. Zmenila sa aj moja aktivita. Už sa nepotrebujem snažiť voči nemu.

Znovu sa vo mne prebúdza túžba žiť naplno a otvoriť sa láske

Keby ste sa ma pýtali či je možné milovať ešte niekoho tak veľmi ako vlastný dvojplameň, tak vám odpoviem, že to nie je možné. Sú to 3 roky, čo sme sa spoznali. Kedysi som sa pokúšala mať vzťah a otvoriť sa láske, bohužiaľ nebolo možné byť s niekým iným. Intenzita DP lásky, citov alebo fyzického milovania bola nenahraditeľná. Nad nejakým ďalším vzťahom som ani neuvažovala, ani to nešlo. Nevadí mi byť samej, milujem samotu. Už nechovám žiadne očakávania, ale čas prináša stále väčšie odpútanie a slobodu.

No ale poviem vám aj to, čo som nečakala. Stretla som ďalšieho muža. Jeho šarm ma očaril okamžite. Možno je to len ďalšie poznanie. Aj s ním by som mala tendencie vhupnúť do starého správania, ale vnímam, že je na čase zmeniť vlastný prístup. Je to skúška, čo všetko som sa naučila. Ja som láska, nepotrebujem ju hľadať vonku. Učím sa trpezlivosti a vnútornej rovnováhe bez vynaloženia veľkého úsilia, ktoré ma tak vyčerpávalo pred tým.

Život niekedy rozohrá hru, aby sa nemohli stretnúť dvaja, ale ono je to tak správne, pretože ak by to ich vibrácia umožňovala, tak by sa stretli. Kulisy sa prezentujú však v realite inak. Opatrujte sa drahí. Dnes sa mi zdá, v dňoch expanize duše, že je život nádherný. Vôbec nezáleží, s kým ho prežijeme. Hlboké precítenie sa mieša s bezvýznamnosťou. Zanechávam hľadanie významu, naopak snažím sa viacej žiť. Z čiernych nocí duše sa človek znovuzrodí. Som slobodná, už ma nič nedrží. Uzdravenie uvoľňuje z kola.

Dovoľujem si otvoriť sa láske, nech príde v akomkoľvek forme. Viem, že je to o mne, a celé tie 3 roky som sa pripravovala, otvárala a transformovala. Dnes sa smejem. Človek chce žiť nádherný naplnený vzťah, ale vôbec nie je na to pripravený. Preto musí prísť najprv transformácia, aby sa naše túžby stali skutočnosťou. Začínam konečne tancovať v kuchyni, po tak dlhej dobe. Určite napíšem, ako to celé pokračuje.

Kedysi nám trvalo niečo vyčistiť 5 rokov. Potom sa to skrátilo na 2 roky. Z dvoch rokov sa dostávame na mesiace a týždne. Vyvíjame sa do jednoty.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Photo by Norman Jean Roy – Natalie Portman Stuns On Harper’s Bazaar August 2015 Issue

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Z pohľadu mužského dvojplameňa

Z pohľadu mužského dvojplameňa

Drahí priatelia, rozhodla som sa vyspovedať dvojplamenného muža a našu spoločnú komunikáciu vám prinášam v nasledujúcich riadkoch. Aj muži si prechádzajú niečím podobným ako my, ženy. Táto úprimná spoveď mi pomohla hlbšie pochopiť mužov a ešte viac ich prijať. 

Ako si prišiel na to, že ide o Tvoj dvojplameň?

Prišiel som na to postupne pri hľadaní odpovedí, prečo ma tak neznesiteľne bolí rozchod s poslednou priateľkou. To uvedomenie, že je mojim dvojplameňom, dozrelo postupne. Pospájal som si súvislosti emocionálnych prežitkov s nadobudnutými teoretickými vedomosťami z kníh a internetu.

Kde si natrafil na túto tému?

O dvojplameňoch som sa konkrétne dozvedel z internetu, narazil som na Alessandru Lanzafame, ktorá riešila dvojplameňe a od nej sa učil.

Pozorovateľka života: Áno, Alessandra sprevádzala aj moju dvojplamennú cestu. Alis, ďakujeme Ti, urobila si kus skvelej práce. Myslím, že podobný názor majú aj ďalší ľudia, ktorí prežívajú dvojplamennú lásku.

 Ako si sa zmenil odkedy poznáš Tvoje dvojča?

Fúha, no to je ťažká, teda nie ťažká, skôr veľmi obšírna téma na odpoveď. Neviem či dobre odpoviem 😀 Za 2,5 roka od nášho rozchodu sa toho stalo veľmi veľa. Prišlo mnoho uvedomení si seba samého, života, kto som, kto je človek a čo nás ako ľudí aj mňa ovláda a ani nevieme ako. Vyplávalo na povrch mnoho podvedomých deštruktívnych programov naučených hlavne v útlom detstve od rodičov, vychovávateľov, od spoločnosti, ktoré spôsobovali, že som sa prejavoval ako veľmi emocionálne nevyrovnaná, nestabilná, slabá osobnosť. 

Vychovali zo mňa bezmocnú, úzkostlivú slabú ženu čo sa odrážalo v mojom živote aj na mojom zdraví. Podliehal som psychologickým tlakom, ktoré som nezvládal, mal som nízku sebahodnotu, sebavedomie a všelijaké závislosti (napr. alkohol, sladkosti, cigarety, s tým mám problém ešte dodnes), až po tú najväčšiu a najťažšiu závislosť dvojičku. Ešte stále sa hľadám 😀 Celého 2,5 roka sa neustále niečo vyplavuje na povrch. Vyrovnávam sa s tým, ladím si osobnosť, mužskú a ženskú energiu, liečim vnútorné dieťa.

Môžem povedať, že som sa začal aj viac o seba starať či už duševne, fyzicky, zmeny v strave a tak. Odrazilo sa to aj na zdraví a fyzickej kondícii, všetko v rámci možností, lebo strašne veľa energie išlo na tie emocionálne a vesmírne náklady a čistenie emocionálneho tela. Spracovával som veľa ťažkých citových rán, z ktorých sa hrnul citový jed, ktorý trávil myseľ aj telo.

Môj najväčší problém bola úzkosť, bezmocnosť, ktoré ma ničili a po rozchode s dvojičkou sa prejavili v plnej kráse. Pred tým som si myslel, že to mám už poriešené a už som v pohode 😀 No a nedávno sa objavila skrytá pýcha, ktorá mi sedela na nose. Nevidel som ju nepočul ani od dvojičky, ktorá mi ju jasne dávala najavo verbálne aj neverbálne, takže sa treba naučiť pokore. Bola to zatiaľ najsilnejšia bomba, ktorá vybuchla v mojom vnútri. Temná noc duše trvala 7 dní. Celkovo som bol veľmi precitlivelá osobnosť, a to sa prejavovalo nie len z temnej stránky, ale aj tej svetlej. Zvykol som mávať extrémne výkyvy aj hore, nie len dole, napr. extrémne vyznávanie lásky, extrémna neovládaná detská radosť.

Začal som čítať rôzne knihy a články. 40 rokov som knihy nečítal okrem pár učebníc v škole 😀 Celkovo sa začalo moje všeobecné vzdelávanie, lebo som zistil, že vlastne viem veľké hovno 😀 😀 😀 Za posledných 2,5 roka som sa naučil asi viac ako za predošlých 41 rokov, Začal som sa venovať športom, čo som okrem ZŠ nikdy veľmi nerobil (bicyklovanie, inline korčule, plávanie, turistika, zjazdové lyže), sem tam v rámci možností cvičím aj „jogostrečingy“. Dvíhať železo, tomu som na chuť nejako neprišiel. Radšej zatiaľ prirodzene. Saunovanie, otužovanie, chodenie naboso, spájanie sa so zemou, vodou, prírodou a čerpanie energií z nich, nudizmus. Myslím, že bez toho by ma tie emocionálne náklady zabili alebo by som skončil na ťažkých liekoch, a tým pádom by k zmenám nedošlo. Lieky utlmujú, alebo zastavujú transformáciu, zmenu, čiže život. Samozrejme som sa učil aj dýchať, meditovať a modliť, keďže som uveril v Boha ako v život 😀 Začal som sa zaujímať o vedu, astrológiu, rôzne učenia (napr. kresťanské, šamanské, budhizmus), celkovo o všetko, čo súvisí so životom na Zemi aj vo vesmíre.

Skúšam liečiteľské schopnosti sám na sebe. Liečenie mysľou, zvukom, vibráciami Zeme, a tak podobne. Neviem či mi to ide 😀 Čas ukáže. Za život som si toho na tele dosť napáchal, úplná hrôza to však nebola. Dvojička mi prevrátila život hore nohami niekoľkokrát a zmenili sa aj ľudia okolo mňa. Postupne som opustil všetkých starých kamarátov, kvázi kamarátov, našiel nejakých nových. Niektorí starí sa aj vrátili a možno ešte vrátia. Naučil som sa celkom rýchlo vychádzať z dna pekelného na ktorom som bol za ten čas hádam aj 666 krát 😀 Očistec od pekla. Pekný koníček čo? 😀 😀 😀 No, každý z nás, kto je na dvojplamennej ceste, má taký koníček a nie len my.

Dvojplamenná cesta je najťažšia cesta k sebapoznaniu, k láske, k sebaláske, sebavedomiu, duševnej sile a hlavne k slobode myslenia a nezávislosti na čomkoľvek čo sa týka ega. Ide o padnutie ega na samé dno a prijímanie všetkého a všetkých, takých akí sú s vďačnosťou a pokorou.

Samozrejme všetko sa má používať s rozumom a vtedy, keď je treba. Niekedy je treba použiť aj temné stánky osobnosti, ale tak aby nás už neovládali, a aby sme ich používali ku prospechu.

Zmena u mňa asi ešte úplne neskončila. Človek pri tejto transformácii nikdy nevie, čo sa ešte ukáže a čo je skryté. Naposledy ma napríklad veľmi prekvapila tá pýcha. Nie je to sranda, keď človek zistí aký je voči milovanému človeku egoistický zmrd. Ono to však nie je sranda pri žiadnom vážnom uvedomení. Po čistení pýchy mi ešte vyliezol pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý mi bránil v učení, v rozvoji schopností, záľub a v ďalších oblastiach života. Napr. hrávam na bicie a gitaru. Nikdy som sa nejako obzvlášť nevenoval cvičeniu a tréningu. Hovoril som si podvedome, veď načo nemáš, na to nie si dosť dobrý, tak som na to kašlal. Za 30 rokov, čo sa týmto veciam venujem, už mohol byť so mňa iný virtuóz 🙂 Kapela sa mi rozsypala na márne kúsky. Bol som vyhorený aj v muzike. Pocit „nie som dosť dobrý“ ovplyvňuje všetko.

Ako povedala Alessandra Lanzafame, od ktorej som sa veľa učil, opatrnosti nikdy nie je dosť a nikdy nič nie je isté. Toto však platí všeobecne v živote, lebo život sa neustále mení. Škoda, že sa už DP téme prestala venovať. Jej vedomosti a skúsenosti pomohli mne a aj veľa ďalším plameniakom.

Kedy začala Tvoja transformácia?

Moja cesta zmeny sa pozvoľne spustila v roku 2012, keď ma kopla do zadku ex-manželka a začal som hľadať (bol donútený), čo je to, čo mi spôsobuje v živote komplikácie. Menil som sa postupne z pesimistu, negativistu, sebaľútostníka, slabej ženy až do roku 2017. Vtedy mi vesmírko poslal do cesty dvojičku, a to všetko, čo som budoval, sa zrútilo, prevrátilo, rozbombardovalo na márne kúsky a rúca sa ešte doteraz.

Po akom dlhom čase začali problémy medzi vami?

Tak ako to už pri stretnutí dvojičiek chodí, začiatky boli úžasné, ako vo sne alebo rozprávke. Problémy začali cca po 3 mesiacoch. Potom sa pomaly objavovali častejšie a častejšie až nás to úplne odkoplo od seba po cca 9 mesiacoch.

Píšeš básne. Podelíš sa o nejakú? 

Počas tejto cesty sa mi podarilo vylúdiť nejaké básničky. Mám ich zatiaľ 29. Tu je jedna na ukážku. Je asi jedna z naj 🙂

Mlčíš.

Dokedy chceš sa ma báť?

Dokedy pred svojim zrkadlom chceš ešte utekať?

Do kedy túto hru ešte budeš sa hrať,

hru čo nedá nám obom spať?

 

Si divoká, si slobodná.

Nik ťa takú nepozná.

Nik nepozná tvoje túžby, city.

Nik nemôže ich nasýtiť.

 

Som divoký a slobodný, od počiatku do týchto dní.

Viem kto som a kto si ty a za tým stáť si budem vždy.

Budem taký stále aj keď nedáš mi svoju priazeň.

Budem taký aj keď padnem na zem, aj keď plávať budem na dne.

 

Aj keď niekedy nám strach,

pôjdem vždy za tým po čom túžim

a nebudem už viac nikomu slúžiť…

 

Poznám aj to najhoršie z teba a aj tak za nič na svete bych ťa nedal.

Tak keď chceš tak mlč, už nevrie z toho vo mne zlč.

Len vedz, že pokiaľ budeš stále sa skrývať,

nebude dať sa ti slobodne dýchať

a tvoja skvelá úžastnosť bude skrytá veľká cnosť.

Ako sa správa Tvoja dvojplamenná žena k Tebe?

Momentálne ma pár mesiacov buď ignoruje alebo mi nakladá pýchou. Kontaktujem ju veľmi sporadicky.

Bavíte sa spoločne alebo ste v separácií?

Momentálne v separácii oddelení, rozhádaní a som neznášaný. Dlho som si neuvedomoval, čo sa deje a prečo, až kým nevyšla navonok tá vyššie spomenutá pýcha a pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý nás odtláčal od seba. Uvidíme čo sa stane, keď to úplne vyčistím.

Ako dôveruješ svojej vnútornej žene?

Dôverujem jej, viera a nádej je však často skúšaná. Udržať si vieru a nádej nie je ľahké a treba ju znovu obnovovať. 

Pripúšťaš žitie s nejakou inou ženou? Prípadne mal si niekoho iného? 

Som otvorený asi všetkému, teda aj stretávaniu či žitiu s inou ženou, prípadne byť sám alebo s mojou polovičkou. Čas ukáže. Po našom spomínanom rozchode som bol schopný nadviazať bližší kontakt so ženou po 21 mesiacoch. Dovtedy to absolútne nešlo. Prišlo mi to ako nejaká skúška, možnosť si vyskúšať slobodný vzťah sám so sebou. Potom som zase stretol moju polovičku a po našom stretnutí to znova nešlo s nikým iným, takže som 9 mesiacov čistý ako ľalia 😀

Dá sa intenzita DP vzťahu nahradiť alebo si to nemyslíš?

Do stretnutia s DP som nič intenzívnejšie veru nezažil. Zatiaľ ani po ňom. Nedá sa to porovnať s ničím. Myslím však, že asi sa už s nikým nič intenzívnejšie zažiť nedá, iba ak v úplnej pohode so sebou samým, teda aj v prípade iného partnera, pokiaľ človek dosiahne harmóniu, lásku a duševný pokoj.

Zažil si čiernu noc duše?

Áno a bolo ich viac. Neviem presne koľko. Posledná trvala 7 dní a bola teda rekordná. Zažil som dve trojdňové a potom nejaké slabšie, dvoj-jednodňové.

Máš aj ty často sa opakujúce emocionálne alebo energetické prepady?

Samozrejme. Posledne som prepadnutý skoro stále od septembra 😀 Niekedy sa čudujem, že ešte žijem 😀

Čo myslíš, že je najväčší problém, ktorý vás oddeľuje?

Donedávna to bolo ešte malé ublížené, ustráchané vnútorné dieťa, ktoré sa cítilo ako obeť. Potom vystrelila tá pýcha, súvisela pravdepodobne s odpustením mojej mame. Myslel som si, že to mám už poriešené, no asi to tak úplne nebolo. Aj ten pocit, že nie som dosť dobrý, tam hral úlohu. Nemohol som byť dosť dobrý pre moje dvojča, ani pre iných ľudí, keď som nebol pre seba samého. Mám pocit, akoby som sa dostal do najhlbších a najtemnejších hĺbok vnútra. Ešte sa stále z výbuchu skladám. Či tam ešte niečo je, to netuším. Uvidíme, ak priletí plameniak. (Či sa obnoví medzi nami komunikácia a budeme môcť k sebe bližšie.)

Čo je Tvoja misia tu na Zemi?

Tak misiou plameniakov všeobecne je svietiť, rozvibrovávať ľudí, liečiť svojou energiou svet. K nejakým osobným uvedomeniam som ešte nedošiel. Konkrétne môžem svetlo rozvíjať, až keď sa vyrovnám so svojou temnotou a liečiť druhých, až keď vyliečim sám seba.

Vidíš v snoch alebo vo víziách vašu spoločnú budúcnosť?

Áno mávam také sny 🙂 Je to krásne. Bodaj by sa splnili.

Si pripravený na žitie s Tvojou polovičkou alebo máš strach?

Toto sa v človeku strieda. Prídu chvíle keď si verím, strach nemám a potom zrazu niečo vystrelí a je to zase všetko naopak. Bojím sa, že ju nezvládnem. Momentálne by som ju pravdepodobne nezvládol. Musím sa dať na poriadok po tej atómovke 🙂

Aké dary si si rozvinul, zatiaľ čo tu nebola pre Teba?

V tomto mám veru ešte zmätok. Zatiaľ si to veľmi neuvedomujem alebo to ešte nie je rozvinuté do takej formy, aby to mohlo fungovať. Spracovávam stále ešte temnotu.

Ako s Tebou vesmír komunikuje?

V komunikácii s vesmírom som bábätko 😀 Asi treba postúpiť niekde vyššie, aby fungovala a hlavne byť bez blokov, strachov a obmedzení.

Pozorovateľka života: Niekedy treba len osobné uznanie, že sme už dostatočne vyspelí prijať dary, prijať Boha v nás a komunikovať s ním, s vesmírom. Dovoliť si to počas tejto premeny. Stále čakáme, keď budeme hodní niekoho a niečoho, až keď transformujeme milión blokov, ale je to naopak. Sme hodní lásky a všetkých darov teraz a tu. Čakáme na seba a svoje sprístupnenie.

Niečo na záver 

Ďakujem ti, Pozorovateľka života, za záujem o moju osobu a o môj príbeh. Ďakujem všetkým, ktorý pri mne stáli a pomáhali mi, vrátane teba. Prajem všetkým  plameniakom, však aj neplameniakom, veľa šťastia, nech nájdu sami seba a splnia si všetko, po čom túžia. Chcem ešte poďakovať mojej plameniačke (učiteľke, trénerke atď.) za úplne všetko. Ďakujem, že si.  

 

 

Milujem ťa nadovšetko.

Každý z nás je jeden z kvietkov.

Každý z nás je nič aj všetko.

 

Už sme moja navždy spolu,

aj keď teraz máme smolu.

Raz sa smola rozpustí 

a zas k sebe nás pustí.

 

Poznáme sa celé veky. 

Preplávali oceány a aj rieky.

Prešli horami aj dolami,

mierom a aj vojnami.

 

Rozdelili mnoho krát

a stretávali zas a zas.

Neviem kedy duša moja, 

no stretneme sa zase znova.

Pozorovateľka života: Ďakujem Ti dvojplamenný muž za úprimné zdieľanie toho, čo práve prežívaš. Veľmi si to vážim.

 

S láskou,

Pozorovateľka života a dvojplamenný muž

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/