Čo je cítiť za globálnym konfliktom

Čo je cítiť za globálnym konfliktom

Počas Covid pandémie sme si prešli rôznymi štádiami ľudských strachov a emócii, ale aj hlbokej transformácie. Bol to náš výcvik. Média v tomto zohrali svoju úlohu. Útok na Ukrajine pod taktovkou Ruska je ďalší stupeň poznania pre nás všetkých. Udalosti sa na planéte cyklicky opakujú. Z histórie našej planéty môžeme odpozorovať, že po pandémii vždy prišiel vojnový konflikt.

V dnešnej dobe sa intenzita skúšok začína zrýchľovať a intervaly medzi týmito udalosťami skracovať. Efekt časového zrýchlenia môžeme poznať aj z osobnej transformácie. Sami vnímame, že skúšky chodia častejšie a sú intenzívnejšie a čas sa zrýchľuje s vibračným posunom.

Máme možnosť vytvoriť nové dejiny. V tomto konflikte ide o to, aby sme nepresmerovali našu pozornosť od seba. Nejde o to, čo sa deje tam vonku, ale čo sa deje v nás. História sa nebude opakovať, ak nepodľahneme starým návykom. Nerozdeľujme sa znovu na tábory názorov a nebojujme medzi sebou, tak ako to bolo počas covidu. Úprimne si odpovedzme, vyhral ten boj o názor niekto? Nie. Každý sme si jednoducho vyzdvihli z tej situácie, čo sme mali.

Píšem o citlivej téme, preto chcem hneď na začiatku uviesť na pravú mieru môj osobný postoj. Nie som popierač vojny ani sa nechcem tváriť, že vojna neprebieha, nesúhlasím s útokmi ani s lídrami, ktorí tieto útoky začali. Som zástanca spokojného ľudského žitia v mieri a mrzí ma, že konflikty doplácajú obyčajní ľudia. Nie som na strane Ruska, Putina, Ukrajiny, Ameriky, NATO alebo Číny. Všetci sme  zainteresovaní a rovnako zodpovední za aktuálnu situáciu. Sme vyspelá spoločnosť, mali by sme sa vedieť dohodnúť ústne bez starodávnych praktík využívajúc bombové útoky. Nebudem ani priradzovať solidárny postoj k žiadnej krajine. K situácii sa vyjadrujem ako pozorovateľ. Nenáleží mi niekoho odsudzovať, pretože viem, že je za tým hlbší zmysel. Prosím, nehľadajte v texte účelovú manipuláciu názorov s cieľom prikloniť sa na niekoho stranu. Vo vyspelosti ducha je zbytočné hľadať nejakú zodpovednú osobu tam vonku. Tiež je zbytočné sa domnievať, že nás ovládajú nejaké svetové elity, ktoré chcú, aby sme si niečo mysleli a vnímali. Bohužiaľ aj v tomto prípade si dezinformačnú vojnu vedieme my ľudia, sami so sebou. Na koniec dodám, ak som slobodný človek, nemá nado mnou nikto moc, iba ja sám.

 Čo sa dialo v globálnom vedomí  pár mesiacov pred útokom?

Už niekoľko mesiacov asi tak od októbra 2021 panovala v informačnom poli energia miešania sa do druhých. Veľmi silne to bolo cítiť aj v deň útoku. Mali sme potrebu riešiť konflikty u druhých a nie u seba. Úprimne aj ja som prešla veľkou skúškou poznania v pracovnej oblasti. Na čas som naletela svojmu egu. Pochopenie prišlo koncom januára 2022 a odvtedy sa veci dosť pohli k lepšiemu, minimálne v mojom vnútri. Väčšinou niektoré udalosti žijeme na individuálnej úrovni v predstihu, aby sme mohli pochopiť situáciu tam vonku.

Každý z nás pozná, keď občas chceme riešiť problémy druhých ľudí, a potom zistíme, že sme padli do určitej pasce. Aj keď náš prvotný úmysel bol pomôcť ľudom, ktorí boli slabší, pomoc nás veľmi vyčerpala. V únave si priznáme, že vlastne máme rovnaké osobné problémy, ako tie, ktoré chceme riešiť u druhých. Uvedomujeme si, že sme na hru privolili, lebo sme chceli byť záchrancami. Veď tí druhí nás aj chválili a tľapkali po pleci, čo všetko sme pre nich urobili. Potom sme však situáciu prezreli, že nás naše ego oklamalo. Ďakujeme za facku na líco. Po pochopení a stiahnutí do seba riešime svoje záležitosti a zrazu sa v našom okolí začnú diať veci samé. Situáciu, ktorú sme chceli vyriešiť vonku pre druhých sa rieši sama. Tí slabší, ktorí nemali silu, sa zapájajú a posúvajú. Uvoľnili sme im pole pôsobnosti, a tak sa rozvinuli. Spoločne ideme k rovnakým cieľom. Nezaťažuje to ani jednu stranu ani druhú. Je to vyrovnané. Je to spolupráca.

 

Odstavec hore by nám mohol byť nápomocný k vysvetleniu aktuálnej globálnej situácie. Ak jedna krajina chce riešiť problémy druhej krajiny, je to odkaz pre ňu, čomu by sa mala venovať na svojom území. Počúvajme teda lídrov, čo hovoria na druhých, lebo to prebieha v ich štáte.

Tí, ktorí si už vedia vytvoriť stabilné podložie v sebe sa pomerne rýchlo navrátili do pokoja po prečítaní správ. Bolo cítiť v globálnom vedomí aj určitú vášeň zapojiť sa do konfliktu. Konečne tu máme zaujímavejšiu tému, boj, vojna, tanky, rakety. Úprimne bolo veľmi lákavé vnímať svet z pohľadu 3D. Sama to rada robím, a tak nie len vo mne to vyvolalo senzáciu. Nedajme sa však oklamať, zase je to len skúška.

Správy nepozerám, ale keď na mňa vyskočil článok, ktorý opisoval útoky okamžite som sa napojila na globálny strach. Hlavou mi prešli všetky tie katastrofické scenáre, je vojna, hučali mi sirény v hlave, videla som umierajúcich ľudí a hľaď. Obrazy a strachy, ktoré máme v našom vnútri všetci. Niektorí priamo odžité, niektorí len prevzaté. U mňa to bola demonštrácia starých prevzatých vzorcov a bolo na mne či si to chcem znovu odžívať v 3D realite alebo sa posuniem.

Niektoré skúšky si musíme odžiť v 3D realite na individuálnej úrovni, niektoré ale už nemusíme, a tak sú nám už iba prehrané pred očami veľmi krátko a my si z toho zoberieme pochopenie. 

Začítala som sa do ďalších správ a článkov a bolo okamžite jasné, že svet sa zase rozdeľuje na niekoľko táborov.

Energeticky sa absolútne nedalo oprieť o určitú pravdu, všade sama nestabilita a dezinformácia. Vizuálne som vnímala prebiehajúcu vojnu, tak ako sa to píše všade, a na druhej strane bol v mojom vnútri kľud. Čím viacej kľudu som v sebe mala, tým sa mi tá situácia vonku vzďaľovala, nezdala sa mi reálna a bolo poznať niekoľko paralelných realít.

Z informačného poľa som necítila, že by sa útoky mali stupňovať alebo, že by nastala invázia do ďalších štátov. Je teraz zbytočné o tom polemizovať, len história ukáže ako to vlastne bude.

Dezinformačná vojna

Všade vidíme titulky novín a statusy našich spolupútnikov, že vojna začala. Potom niekto poopraví tvrdenie, že vojna už začalo dávno a na Ukrajine sa bojuje už niekoľko rokov. Domnievam sa, že v nasledujúcom období sa nebude bojovať raketami, tankami a ani atómovými bombami, aj keď začiatok tomu nasvedčuje. Vnímam, že neprichádzajú jednoduché časy, ale určite nás čaká obdobie, kedy absolútne nebudeme vedieť, čo sa deje. Každý, kto je viacej citlivý vníma, že nie je možné sa oprieť o žiadne informácie z vonku alebo cítiť z vonku stabilitu. Ak nacítime okrem bežného textu aj energiu z informačného poľa dostávame protichodné informácie, ako tie, ktoré sa nám prezentujú. Tento trend bude aj v nasledujúcich mesiacoch. Stabilitu však nájdeme vo svojom vnútri. Tak vyhráme pomyselnú emočnú vojnu. Dezinformáciu si vytvárame my ľudia a nemali by sme ukazovať prstom na niekoho tam vonku, kto za to môže.

Čo sa momentálne deje v energeticko-informačnom poli?

Všetky zainteresované veľmoci (Rusko, Ukrajina, USA, Čína a aj štáty Európy) smerovali posledné mesiace do tohto vyostreného konfliktu, senzácia, ego a aj určitá historická cyklickosť nám viala do plachiet. Pred útokmi 24.2.2022 panovala celkom aktívna energia pokračovať starým spôsobom. Tak to cítili všetky veľmoci. Po konflikte sa stalo niečo zaujímavé. Nikomu sa nechce bojovať. Samozrejme navonok to vypadá asi inak.

Osudový krok urobil Putin a materializoval konflikt. Tento človek to mal napísané v osude. Je to bod prechodu. Malo sa tak stať a bolo to predpovedané. Útok bol spúšťač nenávratných zmien. Všetkým zainteresovaným to však nastavilo veľmi silné zrkadlo pravdy, Rusku, Ukrajine, USA a aj nám Európanom. Uvedomujeme si veľmi dobre, že bojovať nechceme a ani by sme to vôbec nezvládli.

Tak ako sa bojovalo v 2.druhej svetovej vojne, tak sa už nedá bojovať. Zbrane máme síce vyspelejšie, ale v týchto dňoch nás zaťažila pravda. Nezvládli by sme to a ani sa nám nechce. Posunuli sme sa do vyspelejších bytostí, a tak je to pre nás ako vrátenie sa do stredoveku. Ľudia už nie sú tak ľahko manipulovateľní ako kedysi. Tiež ale vôbec neexistuje premostenie, aby sme prešli plynule do niečoho nového. Ten priestor tvoríme práve teraz. Budú v ňom aj nejaké omyly, očakávania, sklamania, nepravda, ale nakoniec by sa nám to malo podariť. Podľa odhadu to bude trvať 5 rokov. Prvé 2 roky budú náročné.

Vieme teda o čo ide v tomto konflikte?

Rozhodne v tomto konflikte nejde o pôdu, surovinové bohatstvo alebo rozširovanie hraníc, ako sa javí v 3D. V týchto dňoch skloňujeme slogan, že problémom Ruska je to, že nevie kde končí. To bola téma 2 svetovej vojny, kedy sme hrali ešte na nevedomej úrovni. Dnes sme v polovedomej úrovni a budeme hrať o to, aby sme sa dohodli a nastolili spoluprácu. V tejto emočnej vojne si vojská a počet tankov nemusíme už porovnávať. Tieto čísla a nepomer už nič neznamená.

Pozrime sa na predpoklad vývinu na základe energii týchto dní. 

Samozrejme situácia sa môže vyvíjať aj inak, terajšia prognóza však vypadá takto.

Rusko

Transformácia národa už započala dávnejšie. Rusko prejde veľkými vnútornými konfliktami a nepokojmi medzi sebou, Rusi proti Rusom. Konflikty sa budú stupňovať, avšak národu sa podarí zjednotiť a posunúť sa do slobody. Národ čaká veľa práce. Každý jeden z nich bude musieť priložiť ruku k posunu. V Rusku je stále veľa zástancov starého mocenského vedenia. Skupiny budú bojovať medzi sebou po starom, argumentáciou a presvedčením, týmto spôsobom im to nebude fungovať. Tlaky budú veľké, nakoniec si však ľud nájde spôsob ako sa pochopiť a pohnúť sa do slobody.

Putin vníma už dlhodobejšie, že nie je možné udržať krajinu, a že sa všetko pod jeho nohami už rozpadlo. Pre Rusko to je posledný líder zo starej dekády. Z informačného poľa je cítiť, že útoky na Ukrajinu neboli urobené s cieľom upevniť si pozíciu na stoličke. Domnievala by som sa, že Putin ako líder bude nejako zosadený alebo odíde do úzadia, ale takto to teda rozhodne nevidím, čo ma samú zaráža. Vo vláde v Rusku vzniknú ako keby 2 odnože, naoko bude stále vládnuť Putin, druhá línia je vláda ľudu. Dve línie si nakoniec porozumejú. Nevidím tam iného lídra, ktorý by nastupoval za Putina a nevidím tam ani udalosti, ktoré by nasvedčovali, že by odišiel z politiky. Ešte ho vidím pôsobiť v politike. Je veľmi ťažké sa v Putinovi orientovať. Je mágom svojich emócii a má okolo seba akýsi štít, informácie z jeho poľa sa nedajú načítať.

Dívala som sa na udalosti či postihne ruský národ hladovanie a väčšia chudoba, keď im budú udelené sankcie. 

Už teraz bolo podniknutých veľmi veľa sankcii voči Rusku a obmedzenie obchodu na úrovni obchodovania firiem. Dalo by sa očakávať, že Rusko zasiahne ešte väčšia chudoba a izolácia. Keď sa dívam na udalosti v budúcnosti, prekvapuje ma, že sankcie Rusko až tak nepocíti. Zvládne to ďaleko lepšie, ako si myslíme. Na otázky či to bude vďaka financovaniu Čínou prišla odpoveď, že Rusi sú bohatstvom na tom lepšie, ako si myslíme a ešte nás prekvapia. Nevnímam, že by Rusi zastavili plyn. Postupne sa spolupráca s Európou obnoví.

Ukázal sa mi obraz, kde si aj Európske štáty prechádzajú transformáciou. Každý z nás si bude musieť pristrihnúť hrebienok ega. Chceme trestať druhých? Trestajme, ale vráti sa nám to. Detskú hru v zmysle s Tebou sa nebavím nám nebude dovolené hrať. Všetci vlastne zistíme, že sme ďaleko prepojenejší, než si myslíme, a že musíme dospieť do jednania dospelých ľudí. Priznáme si, že sa chceme mať všetci dobre, a že sankcie brzdia aj nás. Zase nás situácia donúti viacej spolupracovať na úrovni jednotlivca. My sme Rusko nepochopili a budeme sa to učiť v rámci celého sveta. Budeme ich spoznávať. Aj ruský národ bude meniť postoj voči nám. Vzájomný pomyselný múr sa bude rozkladať.

Amerika

Ako sa skupiny medzi sebou radia a dívajú sa na riešenie situácie, uvedomujú si, že by na konflikt nemali dostatočne veľa síl a prostriedkov. Jednoducho by to nezvládli. Navonok pekný diplomatický krok vyčkávania schováva za oponou veľké problémy. Aj NATO vystupuje ako stabilná únia, ktorá nás ochráni, ale všetko je to klam.

Keď sa pozerám do budúcnosti na najbližšie udalosti, tak vnímam informácie, ktoré má celkom znovu zarážajú a sama som zvedavá či sa toto bude skutočne diať. Amerika prechádza veľkou hospodárskou nestabilitou. O Rusku sa vie, že je tam chudoba, ale tá chudoba je a bude oveľa dramatickejšia v USA. Amerika nebude mať lídra ani žiadného záchrancu, ktorý by vyriešil neriešiteľné problémy. Riešenie opäť bude na ľuďoch.

Očakávala som, že Rusko sa bude zmáhať v zlej situácii, ale keď porovnám oba národy, tak je to Amerika paradoxne. Amerika je krajina, kde je veľa bohatých ľudí, avšak veľa z nich príde o veľké peniaze. Finančná nestabilita, problémy a prepady. Amerika sa navráti zo zahraničia k sebe. Budú doslova začínať od nuly. Fungovanie sa im rozpadlo už v 80-90 rokoch, po veľkom rozmachu. Nasledovalo obdobie stagnácie a úpadku. Prehliadanie pravdy priviedlo USA do väčšieho dna, ako si dokázali predstaviť. Do sily sa USA navráti až v roku 2060.

Krym

Boj o Krym či nezávislosť Doneckej a Luhanskej republiky vyprchá a nebude sa o tom vôbec hovoriť. Budeme sa čudovať, prečo sa to stalo tak rýchlo. Niekoľko rokov to nebudeme chápať, prečo sa bojovalo o túto Zem. Nedozvieme sa to len tak rýchlo. Teraz máme iba domnienky a tajomstvá.

Ukrajina

Ukrajina má celkom mladistvé energie. Tento národ bude dospievať a pôjde do sily. Vysvetlím to. Aj keď Ukrajinou prebehli útoky, väčšina národa je unavená a nevládze. Celý svet súcití s Ukrajinou paradoxne oni cítia len veľmi málo. Pár skupín je boja chtivých, ale zase veľké percento národa chce pokoj. Krajina sa zastabilizuje. O pár rokov to bude vyspelejší prosperujúci národ. Postupne to dokážu, idú na to dobre. Svetové zmeny rozprúdili aj tu energiu, síce to nebolo vítané, ale zmeny sa ozaj budú diať. V Ukrajinskom národe sú ľudia, ktorí majú energiu pudového jednania, radi sa bavia, radi bojujú, radi sa smejú a radi sa aj pobijú. Túto energiu si skultivujú, budú musieť ísť do zodpovednosti.

Ukrajina nastavuje akési zrkadlo ruskému národu, preto sa 2 bratia musia naučiť vychádzať. Rusko sa už medzi tým zmenilo a dospelo a mladší ukrajinský brat i pripomína, aký kedysi bol ruský národ. Akoby sa Rusi stretávali v konflikte so svojim minulým ja.

My, Slováci a Česi zase vidíme vlastné historické Ja národa v problémoch Ukrajiny. Ani to nie je náhoda. Z vlastnej histórie vieme, že sme boli utláčaní, ale možno to tak nemuselo všetko byť. Vtedy sme nemali vnútornú silu a nechali sa zmanipulovať. Dnes už si veríme viacej a cítime našu silu. Tiež je dobré, že máme pokoru vďaka spomínanej histórii, tá nám pomáha byť v rovnováhe. Čomu by sme sa mali vyhnúť v toto konflikte je to, aby sme sa nenechali zmanipulovať. Naša rola je udržanie rovnováhy.

 

Humanitárna pomoc

Je dobré, že sa posiela humanitárna pomoc do Ukrajiny, avšak Ukrajinci ju v túto chvíľu nebudú vedieť dobre použiť. Aj my si máme uvedomiť, že poslanie peňazí problémy chudoby a strachu nevyrieši. Bude sa chcieť od nás oveľa viac. Zapojiť sa srdcom.

Môj príbeh o pomoci

Z práce nám prišiel spoločný email o podpore pre Ukrajinu. Poslala som tam nejakú finančnú podporu. Do hlavy mi prišla informácia: „Aj keby do krajiny tiekli miliardy, národ s podporou nevie ešte narábať. Ak príde aj nejaká podpora, hneď sa prepadne do čiernej diery, pretože národ s tými darmi ešte nevie pracovať.“ Každopádne peniaze som poslala. Ráno som predsa počula v rádiu, ako sa pošlú vlaky na transport utečencov. Večer som natrafila na video, ako sa Ukrajinci pracujúci v ČR a SR vracajú do krajiny bojovať. Pousmiala som sa a pochopila ranný odkaz.

 

Boja chtiví jedinci musia dospieť

Viete, keď si sadnete s vyspelými ľuďmi za spoloční stôl a budete sa ich snažiť naverbovať do vojny, tak vás pozvú na pivo a budú viesť s vami filozofickú diskusiu, ale nepodarí sa vám ich zapliesť do nejakých cudzích mocenských bojov. Oni sú už slobodní ľudia. 

Ak si navnímame jedincov, ktorí chcú bojovať, tak ešte nemajú poznanie duše, čo boj prináša. Ich duša túži po tomto poznaní a tu na Zemi je možné si to zmaterializovať. Možno niektorí z nich si chcú prežiť hrdinstvo, padnú vo vojne ako hrdinovia a po smrti zisťujú, že zomreli pre pascu ega, ktorú si vytvorili sami. Zase si budeme musieť vybudovať úctu a rešpekt sami k sebe, inak si tieto detské sny nikdy nenaplníme v bojoch na fronte.

Samozrejme sú aj takí, ktorí boj prežijú a pochopia hrôzy, ktoré už nechcú zažiť. Tiež niektorí sú do boja donútení. Ani to nie je náhoda. Všetko je dôležité poznanie pre ďalší pokrok.

Ženy vo vojne

Som žena, a tak veľmi dobré poznám svoj vývoj a dôvody, prečo by sa moje staré ja pridalo do boja. Aj ja som sa chcela stať silnou ženou. K tomuto cieli vedie viacero ciest. Jedna z nich je aj stať sa na chvíľu mužom. Všetky dobrovoľníčky, ktoré sú v armáde si snažia rozvinúť túto silu. Rozhodne to neodsudzujem, ale ani neobdivujem. Vnímam, že je to druh poznania pre tú ženu. Žena si užíva záujem a pozornosť či obdiv, tak ako som si to občas užívala aj ja v nejakých egom vytvorených situáciách, kde som bola silná hrdinka. Potom som si tiež však uvedomila, že si môžem slobodne vytvárať situácie, ktoré budú ku môjmu prospechu a prospechu vibračného posunu tejto planéty.

Keď sa človek začne rešpektovať vnútorne, nepotrebuje si vytvárať dramatické príbehy tam vonku.

Ak by niekto namietal, že sa mi to ľahko píše z pohodlnej fotelky, tak môžem len pripomenúť, že duša si už odžila veľa vojen a bola niekoľkokrát v opísaných osudoch ľudí. Keď už dobojovala tam vonku a zažila si to, nebaví ju už hrať rovnaké situácie dookola.

Čína

Prechádza transformáciou a preskupením spoločnosti. Zmeny prebiehajú v tichu a majú podobnú energiu ako zmeny v Amerike.

Na čo si musíme dávať pozor? Na senzáciu! Do tej sa teraz veľmi zapájame. Baví nás to, je príjemnejšie komentovať problémy vonku, ako sa zaoberať problémami v nás.

Rozdelenie sveta podľa paralelných realít

Nachádzame sa v paralelných realitách, a tí, ktorí už pochopili poznanie z paralelných realít vedia, že ak kamarát zdieľa dianie, tak sa to v jeho svete a realite skutočne deje. Aj kvôli tomuto poznaniu už vyspelí človek nesúdi názory a vnímanie druhých, pretože na vlastnej koži žil prechod realitami a poznanie z nich, ktoré je extrémne náročne. Súcití s človekom a dobre chápe, že si pritiahol túto skúsenosť pre posun. Vyspelí človek cíti bolesť a cíti aj strach toho druhého. Občas tieto emócie prejdú do reality vyspelej bytosti, a tá vie, že keď sa to objavilo v jeho realite, má pomôcť znovu transformovať tieto pocity. Je to veľmi ťažké sa udržať v pokoji, keď tieto všetky bolestné emócie sa lepia aj naňho. Duchovná bytosť však pochopila, že ak sa tak deje, neprišlo to k nemu náhodou a tak spracováva.

Niekto bude zdieľať katastrofické obrázky prebiehajúcej vojny. Ten človek však zdieľa skutočnú realitu. Jeho realitu v jeho paralelnom svete. Ďalší človek tie informácie nevidí v jeho realite, a tak začne protirečiť, že to tak úplne nie je. Začne presviedčať druhú osobu. Je to zbytočné robiť. Ak to budeme chcieť robiť, pozrime sa do nášho vnútra či nejaká naša časť nepotrebuje pozornosť.  

Priebeh emočnej vojny bude podobný ako u COVIDU

Prečo ten COVID-19 mal niekoľko vĺn a zrazu tak rýchlo odišiel? Lebo sme mali strachy z prvej vlny a spoznali, čo to je. Potom prišlo opäť niečo horšie v niekoľkých vlnách, až sme sa prestali báť. Spracovali sme si svoje vnútorné strachy. Keď sa spätne obzrieme za seba, situácia sa vyvíjala najprv neurčito, a potom boli poučené všetky skupiny. Tí čo útočili na antivaxérov pocítili napríklad nežiadúce účinky vakcinácie alebo zažili inú situáciu, kde vnútorne pochopili druhých, ktorých predtým kritizovali. Tí, čo vehementne popierali, že COVID-19 neexistuje, tak nakoniec končili v nemocnici vo vážnom stave. Po pochopení svojho blížneho pochopili aj seba a prešli z duality do jednoty. 

Dodnes sa domnievam, že keby sme my ľudia medzi sebou toľko nebojovali o názor, kto má pravdu, situácia by sa veľmi urýchlila. Nakoniec nikto nemal pravdu, ale došli sme z vychýlenia do stredu, že sa musíme viacej chápať a hľadať stabilitu vo svojom vnútri.

S láskou,

Pozorovateľka života

Veľa žien sa v dnešnej dobe cíti ako muž

Veľa žien sa v dnešnej dobe cíti ako muž

Dnes je taká „zvláštna“ doba, žena sa stáva mužom a muž sa stáva ženou. Niekto môže mať strach, kam ten svet speje a ako to bude vyzerať o pár desiatok rokov? Nič nie je statické a všetko sa mení. Tak ako sa môžu posúvať magnetické poly Zeme, tak sa môžu vymedzovať aj polarity v žene a v mužovi. Prirodzený vývoj spoločnosti smeruje do poznania zmien polarity, ktorá sa tu manifestuje už niekoľko rokov. Z tejto skúsenosti však vychádzajú emočne uzdravení jedinci.

Veľa žien je silných a skôr trpia komplexami, že sa správajú ako muži. Všetko si zaplatia, sú samoživiteľky, ktoré sa postarajú o rodinu a už im chýba len láska a mužské objatie. Nakoniec nedostanú ani tú štipku lásky. Rozhodnú sa, že si ju dajú samé, a tým sa stávajú celistvé. Aby žena pochopila muža, niekedy si prežije rovnaké situácie ako muž. Uvedomí si, že to ani muži nemajú ľahké a odstúpi z predstáv, že by jej mal neustále pomáhať a prejavovať lásku.

Na začiatku vývoja každej ženy prevládala jemná ženská energia. Ako sa žena dostávala do sily, prehupla sa viacej do mužskej energie, ktorá sa občas vygradovala až do extrémov. Z veľmi silnej mužskej energie sa žena vracia do svojho stredu, do rovnováhy. Ona má už toľko sily, že od muža už nič neočakáva, je samostatná. Zrazu všetky túžby, ktoré mala spojené s mužom, vymiznú. Keď žena plne integruje mužskú silu, oveľa ľahšie sa potom vyjadruje v láske a v jej ženskej energii. Jej správanie nie je manipulatívne, má prebytok lásky, dáva bez očakávaní, ale už nie na úkor seba. Naučila sa milovať.

Podobné sa stane s mužmi

Muž si prejde ťažkými emocionálnymi zážitkami, ktoré mu neboli doteraz známe, na čas stratí mužskú silu, ale po pochopení a prežití emočných prepadov, ktoré videl u svojej matky alebo partnerky, sa muž vracia do mužskej ukotvenej sily, ktorá je nežná a chápavá. Muž už neočakáva lásku a pozornosť od ženy, ale vie si ju poskytnúť sám, prestane mať strach zo žien a z ich odmietnutia. Žena a muž potom žijú v slobode.

V starých energiách nám ešte partnerstvo ako tak fungovalo

V dávnejších vzťahových modeloch bola jasne vydefinovaná rola ženy a muža, bolo jedno či je žena viacej v ženských alebo mužských energiách. Obsadzovala určitú rolu, pole pôsobnosti, do ktorého muž neprenikal, lebo sa sústredil na svoju oblasť. Dve častice sa dopĺňali navzájom. Fungovalo to tým, ktorí mali pekne rozdelenú energiu a úlohy medzi sebou. Ako sa však vedomie vyvíjalo, každý v páre obsadzoval väčšiu časť spektra, stávalo sa, že sa energie začali vytesňovať navzájom. Napríklad žena sa starala o rodinu, domácnosť, ale k tomu všetkému dokázala pracovať alebo byť úspešná podnikateľka. Častokrát tieto ženy utlmili svojich partnerov do pasivity alebo lenivosti. Alebo muž pracoval, ale ešte k tomu stíhal aj variť, organizovať program pre deti a to žene bralo sebadôveru a silu. Čím viacej sa jeden zapájal, tým ten druhý reagoval na energie opačne. Po niekoľkých rokoch aktivity a snaženia si jeden povedal, že musí odísť, pretože už nevládze dotovať spojenie.

Ako to vypadá u starších ľudí?

Je zvláštne pozorovať staršie páry, ako sa boja nových výziev, pretože na zvládnutie životných ťažkostí boli vždy doteraz dvaja. Možno jeden to ťahal viacej ako druhý, ale stále model nefungoval fér pre všetkých zúčastnených. Niektorí sa vymedzili do polohy, kde sa im darí, kde sú šikovní, a tú polohu obsadzovali permanentne. V tomto prípade sa však druhý partner nemohol/nemusel vyvíjať v určitých energiách, pretože čerpal energiu od partnera, ktorý mu z týchto póloch prinášal nejaké poznanie. Staršie generácie sú tlačené k zmenám cez veľké vyčerpanie, dlhodobý pocit stagnácie, ktorý sa stáva už neúnosný alebo cez stratu partnera.

Dnes sprostredkovanie cez partnera už nefunguje, musíme sami spoznať rôzne energie. Aby sa žena alebo muž dostal do rovnováhy, žijú určité životné obdobie v samote. Niekedy môže ísť aj o samotu vo vzťahu, kedy niekto žije vedľa partnera, ale cíti sa izolovane a sám. Keď sa častica ocitne sama, energeticky si začne dotvárať vo vnútri to, čo potrebuje, a tak sa stáva celistvá. Preto nie je možné nájsť ideálneho partnera, až dokým si ho nevybudujeme sami v sebe. Vtedy dokážeme opraviť aj existujúce vzťahy.

Ako to vypadá u mladých ľudí?

Mladí ľudia, ktorí sú vedomí už čiastočne majú v sebe ukotvené poznanie o nových vzťahových štruktúrach. Tí, ktorí nie sú vedomí,  prežívajú zmeny cez fyzickú úroveň, muži pôsobia čím ďalej tým ženskejšie a niektoré ženy majú zase super vyformované telo ako muži. Niektorým sa mení sexuálna orientácia prechodne, pretože vnútorné pochody nevedia ukotviť. Pre ich dušu je to však dôležitá forma poznania. Mnohým sa stáva, že si na čas odžijú polaritu, ktorá ich tak veľmi priťahovala, a potom sa vrátia do svojho stredu. Mladšie generácie majú tú výhodu, že tam vonku sa všetko urýchlilo. Vzťahy sa žijú oveľa slobodnejšie, a tak môžu spoznať seba cez viacero partnerstiev, čo kedysi nebolo možné kvôli záväzkom. Nové technológie a možnosti nás odkazujú do žitia vo virtuálnej realite, čo otvára ešte väčšiu škálu podnetov a spoznávania matrixu.

Keď je človek na ceste k celistvosti

Poznanie nemusí pochádzať iba z partnerstiev, môžeme k nemu dôjsť aj cez zdravie a iné témy, ktoré sa nás dotýkajú tu na Zemi, väčšinou však prechádzame rovnakými míľnikmi. Najprv v nevedomí žijeme to staré v domnienke, že je to tak v poriadku, potom sme z toho vyhodení, aby sme začali na sebe makať. Na základe nového si vieme porovnať to staré a čudujeme sa, ako sme v tom starom mohli tak dlho žiť.

Závislosť a staré partnerské kódy

Pozerala som sa okolo seba a videla partnerstvá, kde muž pomáhal žene. Takéto partnerstvo som zažila kedysi dávno s prvým priateľom. Čuduj sa svete, to partnerstvo aj fungovalo. A prečo fungovalo? Pretože nebolo založené na hlbokej láske, ale na vzorcoch, ako by sa mal vzťah žiť.

Keď niečo hráme, ideme nám to oveľa lepšie, ako vlastné autentické žitie.

V nevedomí iba hráme podľa toho, čo nám je známe, lebo tam sa ešte nepoznáme.

Vtedy som žila podľa modelu, ktorý nám bol vštepovaný, a ktorý sme si mohli odpozerať od našich rodičov. Boli sme mladí a ešte sme sa len učili, čo je život, obaja sme boli slabí a závislí. Toto partnerstvo ma utláčalo, žila som v ňom na úkor seba. Domnievala som sa, že chyba je vo mne, pretože tam vonku žili všetci ten istý model rovnako a zdalo sa aj spokojne. Vnútorne som si uvedomovala, ak budem pokračovať v tomto vzťahu, tak ochoriem. Do života mi prišla láska a ja som chcela ísť ďalej.

Väčšia sloboda a o učenie sa sebahodnote

Zamilovala som sa do muža, s ktorým som žila veľmi slobodne. Bol vnútorne silnejší. Spoznala som, čo to je láska a učila som sa od neho byť sebavedomý egoista. Túto polaritu som nemala vôbec osvojenú, a tak mi ju partner servíroval často. Bolo to ťažké učenie, ale dalo mi veľa. Pochopila som a rozišla sa s ním v pokoji s vďačnosťou, ktorá prišla až neskôr s pochopením.

Samota

Samotu som si užívala. Nebolo to však vždy iba ľahké. Na všetko som bola sama.

Niekedy som aj ticho závidela ženám, ktoré mali oporu vo svojom partnerovi a trebárs sa nemuseli snažiť. Bolo to v životných situáciách, ktoré vyžadovali veľkú záťaž. Keď som však každú takúto záťaž zvládla samostatne, o to viacej som si vážila svoju slobodu a nezávislosť.

Domnievala som sa, že je niečo so mnou zle, keď nenachádzam partnera, ktorý by mi venoval pozornosť a podporu. Neskôr som si uvedomila, že v pároch, kde sa muž stará o ženu a pomáha jej, je veľká nesloboda a závislosť. Koniec koncov je pomáhané tej žene, ktorá je slabšia. S pokorou ju viem pochopiť, aj ja som bola kedysi na rovnakej úrovni, ako ona. V takýchto vzťahoch je aj mužova pomoc občas majetnícka a manipulatívna.

Občas sa mi stalo, že ma slabšia žena aj rozčuľovala. Vôbec nechápala, koľko energie a úsilia sa skrýva za jej požiadavkami, ktoré má na muža. Nečudovala som sa, keď jej ich partner prestal plniť, pretože už bol z nich unavený. Tieto ženy som brala ako svoje zrkadlo, že sa mám posúvať ďalej do svojej sily a zbytočne nezaťažovať vnútorného muža a muža tam vonku.

Slabá žena si ešte neuvedomuje, koľko energie je za tvorbou, pretože ju nevie používať. Aj v živote tejto ženy nastane zlom, kedy neujde prežitku v hmote, a potom pochopí, že bude vyžadovať od partnera toľko, koľko je sama schopná urobiť alebo toľko, koľko si sama dokáže sprostredkovať.

Dlhú dobu som strávila pozorovaním vzťahov, chcela som to pochopiť. Aj na základe rôznych príkladov v okolí sa mi vyvíjalo poznanie a potom som si vedela načítať vzťahy každej dvojice. Tie dvojice, ktoré som kedysi obdivovala a považovala za šťastné, vlastne žili deštruktívne. Uvedomila som si, ako je dôležité, aby žena mala skultivovanú energiu, pretože jej sila môže byť manipulatívna. Môže z dedka urobiť neschopného a chromého hlupáka. Potom cestujete mestskou dopravou a stretnete 5 starších dvojíc, kde to prebieha rovnako, babka s dedkom sedia vedľa seba, žena ho buzeruje a dedko je ticho. Dedko má väčšinou pomocnú palicu na chodenie a pre ženu je záťaž, lebo sa musí oňho starať. Takéto obrazy ma veľmi boleli.

My ženy nevieme, aká sila sa v nás skrýva a občas si vytvoríme v živote aj takéto podmienky, aby sme sa cítili silné. Budujeme si silu na úkor toho druhého. Mužov sme často považovali za neschopákov a slabochov. Preto ideme aj tou cestou poznania, kedy sa stávame na čas mužmi.

Žena sa naučí prijať mužovu slabosť, lebo zažije tú istú slabosť na svojej ceste poznania. Potom už si nedovolí povedať na muža, že je slaboch a neschopák. Pokiaľ stretáva slabých mužov, je to zrkadlo na vnútro ženy. Aj ja som stretávala slabých mužov, odkazovali na môjho slabo vyvinutého vnútorného muža. Keď sa žena zjendotí, potom sa objavia v jej okolí aj silní muži.

Dvojplameň alebo učenie sa celistvosti

Keď mi prišiel do života môj dvojplameň obdivovala som ho ako muža. Bola som hrdá na to, že mi do života prišiel takýto silný muž. Snažila som sa byť ako on. Robila som veci ako on, pretože tu nebol pre mňa celé tie dlhé roky. Postupne, ako som si vybudovala toho vnútorného muža, už som neobdivovala iba jeho, ale aj seba, za to všetko, čo som dokázala.

Jeho pasivita u mňa vyvolala veľkú aktivitu a snaživosť. Na čas sme si tie energie pekne vymenili a ja som pochopila mužov. Pochopila som to, že ako žena som občas čakala na vyjadrenie lásky od partnera, a čakala som zbytočne. Začala som ju prejavovať sama, partnerovi aj sebe. Prejavovala som sa vo všetkých aspektoch.

 Najväčšie prijatie mojich mužských energií bolo v posteli pri milovaní. Naše milovanie s partnerom som začínala ja, bola som v mužských energiách a on v ženských. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy sa partner na mňa iba díval, nevedel, čo má robiť a z oblečenia som ho vyzliekala ja. Bolo to ako z romantických filmov, akurát sme si vymenili role. Pre niektorých mužov by to bol možno splnený sen dračice v posteli. Ja som sa za to cítila previnilo a vyčítala som mu pasivitu. Partner bol vtedy naopak v úplnom prítomnom okamihu a chcel prijímať, túžil po tom, aby nemusel byť v mužskej roly on. Zo začiatku mi to vadilo, potom prišlo hlboké prijatie a užívanie si aj takýchto zážitkov. Po mojom prijatí som sa vracala do svojich ženských energií a on do svojich mužských energií.

Nevyčítajme pasivitu mužovi, ktorý nás vymedzuje do extrémnych polarít, pretože aj vďaka tomu spoznávame, čo je život.

Možno sa budeš o všetko starať a budeš mať plné zuby, že aj ty si už konečne zaslúžiš opateru. Áno, zaslúžiš si ju, ale z vonku nepríde. Možno nebudeš mať  k sebe dostatočne silného partnera a dokonca sa budeš správať ako muž. Drahá žena, ak si niekedy pripadáš ako muž a bojuješ s tým, že by si mala byť viacej ženská, prestaň počúvať svoje strachy, ktoré diktujú tvojej hlave, ako by si sa mala správať. Prijmi tento extrém a nasleduj ho, staň sa na čas mužom, dosiahni ten pomyselný vrchol.  Potom sa prirodzene vrátiš do ukotvenej ženskej sily. Ako sa to stane? Samo! Budeš jasne vnímať tieto zmeny na sebe.

Keď sa žena vychýli do úplnej energie muža, zistí, že si môže veriť. Že neexistuje už nič, čo by nezvládla sama a v tom momente sa začne obdivovať. Miluje svojho vnútorného muža a verí mu. Po tomto vymedzení do mužskej energie sa žena vracia do krásnej ženskej energie, ktorá je silná ako nikdy predtým, ale zároveň nežná. Pozdvihuje ostatných mužov alebo ženy, aby sa nebáli niekedy vymedziť do extrémov.

Aké bude ďalšie partnerstvo?

To viem už teraz, bude o mne a o poznávaní seba cez druhého. Už nie je možné hľadať niekoho tam vonku. Ak prídu v tomto partnerstve problémy, budú sa diať pre mňa a môj posun. Verím, že to bude dobré partnerstvo, lebo keď si rozumiem a už si uvedomujem, ako vzťahy fungujú, mám veľkú šancu si to užiť a už vo vzťahu netrpieť. Určite prídu vychýlenia, ale ja sa už nebojím. Nebudem sa ani pýtať či je to ten pravý muž alebo ľavý, pre teraz a tu mi je daný nejaký človek, ktorého som si pritiahla pre určitú skúsenosť a naše cesty sa môžu rozísť hocikedy. S hlbokou vďačnosťou prijmem toto obdobie učenia a verím si, že ho veľmi dobre zvládnem.

Žena pochopila, všetky túžby a samú seba, vracia sa do ženskej sily. Už ju nebaví byť v mužských energiách. Ide do pokoja. Sebavedomá, silná, vyrovnaná s hlbokým poznaním a silným vnútorným mužom. 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Obrázok je prevziatý: Pinterest, Abstract Portrait woman Modern Palette knife – Aheyko.