Energie v trojuholníkoch, medzi dvoma ženami a mužom

Energie v trojuholníkoch, medzi dvoma ženami a mužom

Je zaujímavé pozorovať život a rôzne situácie, keď už sa vyznáme v energiách. Vieme si odčítať z poľa druhých, čo prežili, čo majú v mysli, čo ich trápi alebo prečo sa správajú určitým spôsobom. Tak isto analyzujeme seba, ako reagujeme na správanie druhých, a aké pocity to v nás vyvoláva. Vedomá osoba už v tejto úrovni druhých nesúdi a informácie nezneužíva. Uvedomuje si veľmi dobre, že kedysi si prešla rovnakým obdobím vývoja, ako tí, s ktorými práve prišla do kontaktu. Realita sa odohráva na ukážku a hlbšie pochopenie vlastného posunu pre vedomú osobu.

Príbeh

Silná žena sa stretávala na pracovných mítingoch s veľmi charizmatickým silným mužom. Páčil sa jej, medzi nimi panoval vzájomný rešpekt, obdiv, ale aj sloboda. Silný muž vnímal silnú ženu ako rovnocenného pracovného partnera, nepotreboval sa vyťahovať či ukazovať a očividne mal spracované svoje ego. Silná žena neočakávala žiadne výhody alebo ochranu od silného muža. Bola si vedomá svojej sily. Dospela do štádia celistvosti.

Silná žena sa pousmiala a spomenula si, že kedysi by si určite priala, aby ju v nejakej náročnej situácii ochraňoval takýto muž, ale vtedy tam pre ňu nikto nebol. Všetko sa dialo preto, aby rástla, a aby spoznala vlastnú silu a svoje možnosti. Vtedy, keď už nič neočakávala, dostávala obdiv a rešpekt z vonku. Tešila sa z vlastného posunu.

Do pracovných záležitostí sa zamiešala ďalšia žena a bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa začalo meniť správanie všetkých zúčastnených.

Na pracovných stretnutiach sa riešili problémy spoločného projektu. Silná žena si so slabou ženou rozumeli, podporovali sa navzájom a zverovali sa jedna druhej z rôznymi životnými situáciami. Slabá žena rozrozprávala príbeh, ako sa cítila nedocenená. V bývalej práci sa zaľúbila do silného muža, s ktorým sa neskôr zobrali a mali deti. Dnes však partnerstvo má svoje problémy, a ako by sa opakovala rovnaká životná situácia, slabá žena vyhľadáva pozornosť silného muža, pretože jej partner ju už nenapĺňa, nemá ju za bohyňu, tak ako kedysi, keď sa spoznali. Silnej žene sa javilo, že keby slabá žena nie je viazaná vo vzťahu, tak by dala pravdepodobne svoje city najavo ich terajšiemu spoločnému kolegovi, silnému mužovi. Silného muža obdivovali obe. Aj silnej žene sa páčil, ale tá už nemala záujem o muža bojovať alebo sa snažiť si ukradnúť trošku pozornosti, ako to robila v bývalom vzťahu.

Keď znova vyplávajú staré zranenia nad hladinu

Konflikt sa začal tvoriť pri pracovných problémoch. Miesto toho, aby si ženy vydiskutovali argumenty na riešenie medzi sebou, slabá žena zatiahla silného muža do role rozhodcu. Silná žena síce mala tiež možnosť rozhodnúť zo svojej pozície, avšak nechcela tlačiť silou mocou svoje ego do popredia. Rada si vždy vypočula názory svojich kolegov, aby bolo rozhodnutie najobjektívnejšie a poslúžilo správne projektu. Netúžila, aby jej pomáhal silný muž, ona sama si chcela urobiť poriadok v pracovných záležitostiach, čo jej dodávalo silu a veľmi hlboký prehľad. Trochu ju sklamalo takéto správanie kolegyne a vycítila rastúcu energetickú tenziu medzi nimi. Silnej žene sa zdalo, že slabá žena začína na ňu žiarliť. Tušila, že sa obáva ohrozenia, tak ako to bolo v jej minulej práci. Slabá žena zaťahovala už takmer do všetkého muža. Neadresovala riešenia, ktoré by sa určite dali vydiskutovať aj v menšom kruhu, ale snažila sa presadiť svoj názor, cez muža, ktorý mal moc o tom rozhodnúť. Silná žena sa prestala cítiť pohodlne. Priateľstvo a vzájomná dôvera medzi ženami boli čím ďalej tým viac narušená.

Pri jednom kľúčovom mítingu silná žena vnášala do pracovného problému dobré nápady, ktoré sa okolitému osadenstvu veľmi pozdávali a takmer všetci s nimi súhlasili. Vnútorná sebaistota silnej ženy sa odzrkadľovala súhlasom okolia. Jediný, kto mal s novým postupom problém bola slabá žena. Cítila sa ohrozená a zranená, nedokázala vidieť akékoľvek riešenie a miesto toho, aby sa stretnutie vyvíjalo progresom s cieľom pomôcť projektu a ušetriť nejaký čas, tak slabá žena zmanipulovala silného muža, aby bolo rozhodnuté v jej prospech. Muž sa odklonil od svojho objektívneho postoja, nechal sa ovládnuť ženinými emóciami a priklonil sa na stranu slabej ženy, aj s nevýhodou, že projekt bude omeškaný. Vytvoril jej čas, aby si v kľude premyslela možnosti. Silný muž stratil silu v očiach silnej ženy. Sklamalo ju jeho rozhodnutie. Cítila, že s ňou muž súhlasí, ale napriek tomu sa rozhodol inak. Nič sa však nedeje nadarmo v projekciách reality. Niektoré zranenia sa musia znovu nasimulovať, aby mohli byť vyliečené.

Slabá žena si začala vynucovať pozornosť a ochranu od silného muža. Po pár podnetoch sa stávala čím ďalej tým viac závislejšia na mužovi, no a on jej začal plniť úlohu ochrancu. Ako jej silný muž plnil ochranársku úlohu, strácal svoju silu a slabá žena silnela. Míting končil naplneným egom slabej ženy v role obete. Miesto toho, aby padlo určité rozhodnutie, celá akcia sa spomalila. Miesto logického a rýchleho riešenia, silný muž poprel svoje jasné rozmýšľanie a vďaka svojej výkonnej moci, ktorá mu bola pridelená pracovnou pozíciou umožnil otcovskú ochranu slabej žene, aby sa spamätala. Po stretnutí silný muž utiekol. Stiahol sa aj od slabej ženy, ale aj od tej silnej. Keď silná žena analyzovala toky energií vnímala, ako to muža štvalo, ale zachoval sa ako gentleman voči slabej žene. Jeho patriarchálna rola je ochraňovať, má ju hlboko vštepenú v sebe. Odstup od situácie a od žien mu pomohol navrátiť sa do svojej sily.

Keď sa partnerské alebo pracovné vzťahové trojuholníky znovu vyskytnú v živote, je potrebné ich doliečiť

Silná žena pocítila v sebe bolesť, otvorili sa jej staré rany, ako tu pre ňu celý život nikto nebol, na okamih stratila vieru v silných mužov. Pracovala na sebe tak vytrvalo a v okamihu, kedy jej do života prichádzajú silní muži, stráca v nich dôveru z dôvodu, ako ľahko sa dajú zmanipulovať. Ako keby to vlastne silné ženy aj tak mali vždy najťažšie, ako keby tu aj tak pre nich nikdy nikto nebol. Vstúpila do víru ľutovania, v ktorom jej nebolo dobre. Vedela, že sú to vzorce starého rozmýšľania. Silnú ženu to zasiahlo, veď len nedávno sa vyhrabala z partnerstva, kde fungovali toky energii podobne s tým rozdielom, že v tejto situácii od muža nič neočakávala. Nepotrebovala bojovať o jeho energiu a pozornosť. Bola spokojná sama so sebou a svojim umom. Už má v sebe ukotveného silného muža, a tak si nepotrebuje získavať mužskú silu manipuláciou. Trvalo to niekoľko dní, aby transformovala tieto bloky a odpustila aj slabej žene a mužovi. Po vnútornej práci silnej ženy sa zmenila situácia aj tam vonku. Po 3 týždňoch slabá žena uznala vhodné riešenie silnej ženy, a nakoniec sa postupovalo podľa neho. Projekt síce stratil 3 týždne času, ale priniesol ďalšie poznanie. Silný muž celé tie 3 týždne ochraňoval slabú ženu a vytváral jej priestor k pochopeniu. Aj silná žena má tendenciu ochraňovať slabších, a tak našla zmierenie v sebe a prijala správanie kolegyne. 

Nakoniec si žena povedala, že je úžastné byť silnou a vedomou. Prišlo jej ľúto slabej ženy a veľmi dobre chápala aj jej bolesť. Už necítila hnev na slabú ženu, lebo vedela, že kedysi bola takouto slabou ženou, ktorá sa snažila od muža ukradnúť aspoň trochu jeho ochrany. Silná žena si prešla dlhou cestou a vie veľmi dobre, že slabá žena neskôr dôjde do štádia, kedy si bude musieť budovať vlastnú silu. Silná žena chápala aj muža. Nemohla sa naňho hnevať. Jeho reakcia jej priniesla vysvetlenie, že jej bývala láska reagovala podobne v bývalom partnerskom trojuholníku. Žena došla opäť do hlbšieho precitnutia, ako to bolo teda v tom partnerskom vzťahu. Bývalý partner ju neodmietal, nebola nechcená, cítila jeho neprejavenú potlačenú lásku, avšak mal nejaké povinnosti mimo.

Trojuholníkové partnerstvo

Uvedomila si, že možno takto sa cítil aj jej predchádzajúci partner, do ktorého sa zamilovala, ale on si ju nevybral. Chcel chrániť svoju rodinu, potreboval byť silný na to, aby podržal svoju partnerku, deti, rodičov, kto by predsa nahradil tú mužskú silu doma?

Strach z vlastnej samostatnosti sa tvári ako pomoc okoliu.

Nie je možné nikoho zachrániť. Ak budeme čakať na druhých a zachraňovať ich, zdržujeme iba vlastný rast. Ak sa bojíme, že tí druhí to bez nás nezvládnu, potrebujú našu pomoc a my cítime, že im musíme pomáhať, takáto situácia nás odkazuje na náš vlastný strach. Bojíme sa o seba, že by sme to nezvládli bez nich. Nedokážeme žiť samostatne.

Záver

Kedysi si silná žena myslela, že raz príde ta chvíľa, kedy sa bude môcť oprieť o mužské rameno. Pracovala na sebe ťažko, aby raz žila naplnené partnerstvo. No a keď už prišla tá chvíľa, že sa žena skutočne cíti byť silnou, prestala túžiť po mužovi, ktorý by jej takúto rolu plnil. V jej živote nastáva moment, kedy dáva slobodu každému mužovi vybrať si podľa vlastného uváženia. Už nekritizuje muža, že si ju nevybral, chápe, že sa tak dialo preto, aby si obaja prežili, čo si mali. Sloboda bola nevyhnutná k vnútornej rovnováhe. V nej už nie je túžba, ani manipulácia mať silného muža po svojom boku. Vtedy si žena povie, že vlastne má všetko v sebe.

 

Uzdravenie muža a žitie v slobode nastáva cez uzdravenú ženu.

Žena vlastnou samostatnosťou ukazuje mužovi, že nepotrebuje, aby jej slúžil a neustále sa o ňu staral. Učí ho, že sa môže uvoľniť a nebyť stále v strehu, aby žene zodvihol kapesníček vždy, keď ho upustí. Občas žena upustí kapesníček aj so zámerom, aby zistila či muž je v strehu a je tam iba pre ňu. Žena už vie z vlastnej skúsenosti, že nie je možné dôjsť k vnútornému naplneniu tam vonku, aj keby sa muž snažil akokoľvek. Neistá žena si bude vyžadovať toľko pozornosti, až praktikami uisťovania nakoniec muža odrovná. Mužova neaktivita ženu veľmi zraní, ale aj to je cesta k ženinmu uzdraveniu, pretože žene ostane posledná možnosť, nájsť silu v sebe.

 Muž dávam ti voľnosť, už ťa nechcem ovládať, tak ako tomu bolo veky pred tým!

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Rozchody & rozvody alebo prečo neostávať vo vzťahu iba kvôli deťom

Rozchody & rozvody alebo prečo neostávať vo vzťahu iba kvôli deťom

Možno aj vy stále zotrvávate v partnerstve, ktoré vám už neslúži, ale nechcete odísť kvôli deťom. Či už ide o manželský zväzok alebo dlhoročný vzťah, z ktorého sa narodili krásne poklady života, vaše spoločné deti, cítite k partnerovi úplnú rezignáciu. Láska už dávno vyprchala a vy ostávate v starých koľajach iba kvôli nim. Ešte vás potrebujú, tvoríte predsa rodinu, nechcete im spôsobiť traumu. Eventuálne niektorí z vás zažili rozvod či rozchod vlastných rodičov a sľúbili ste si, že vašim deťom nechcete urobiť to isté.

Z rodiny si berieme všetky kódy. Ak partneri spolu pravdivo nekomunikujú, ich deti sú často emocionálne potlačené a nevedia sa vyjadriť, čo chcú a potrebujú v bežnom živote. Cítia pridusené emócie svojich rodičov, a tak ich preberajú častokrát na seba. Nespokojnosť oboch rodičov sa môže premietať do ich zdravotných problémov ako hyperaktivita, čiastočný autizmus či ekzémy a iné.

Pozrime sa teda na celú vec z pohľadu dieťaťa

 Ako môžem byť šťastná, silná a bez strachu z dospelosti, ak som sa nenaučila od môjho najväčšieho vzoru, matky a otca, postaviť sa za svoje túžby, žiť spokojný život a úprimne hovoriť o svojich potrebách?

Moji rodičia sa rozišli, pretože sa otec zamiloval do inej ženy. Správal sa posledný rok veľmi zvláštne a nám to bolo jasné. Otcova neustála pretvárka nám ubližovala oveľa viac ako, keby bol k nám úprimný. Našli sme dôkazy a to bola posledná kvapka maminej akceptácie. My dcéry sme sa postavili na maminu stranu, podporili sme ju, že už nemá význam, aby niečo zachraňovali a otec sa odsťahoval z domu do iného mesta. Keď otec odišiel z domu, neboli sme v kontakte. Možno sa pýtate, čo to je za otca, keď sa ani neozval svojim deťom. Nemal nás azda rád alebo už na nás nemyslel? Prvý polrok sme cítili ohľadne tejto situácie veľa emócií.

Staršia sestra sa na otca hnevala asi najviac, že bol slaboch a nepriznal sa narovinu. Zhruba po pol roku, keď opadol smútok a hnev, chceli sme sa s ním stretnúť. Bol šťastný, keď sme za ním prišli. Objal nás a z jeho objatia bolo cítiť, ako nás miluje. Vtedy sme hneď odhalili, prečo sa neozval. Otec mal za sebou neuveriteľne ťažké obdobie. Zmena práce, zháňanie bytov, finančná neistota, veľké výčitky a ľútosť ho hnala do kolien. Bol tak veľmi zranený, že nedokázal vyjadriť žiadny cit, vždy len potláčal slzy, keď sme sa lúčili. Boli sme to my deti, ktoré k nemu prišli a snažili sa s ním komunikovať. Mama nás k tomu viedla: „Deti, stále to je váš otec, nezabudnite, ako ťažko pracoval, aby ste sa mali dobre, ako vám chystal svačinu do školy, ako vám hovoril, že môžete ísť vonku, ale najprv musíte roztriediť šošovicu s hrachom.“ Moja mama mala veľké srdce a vedela, že za vzťah boli zodpovední obaja.

Častokrát si deti odžívajú rovnaké partnerské problémy ako ich rodičia. Deje sa to aj preto, aby deti odpustili svojim rodičom cez vlastný prežitok v hmote. Ten, kto si prejde rovnakou skúsenosťou, vie najlepšie precítiť, ako rodič trpel. Ak napríklad jeden z rodičov nenabral odvahu zmeniť svoj život, podobné prekážky si bude odžívať aj dieťa. Ak je karmické zaťaženie veľké, rozdelí sa záťaž na viacero detí. Deti si sami vyberajú rodičov podľa toho, čomu sa chcú venovať v ich životnej misii. Vďaka odžitiu danej skúsenosti ďalšou generáciou, ktorá urobí určitý posun smerom k srdcu, sa daná situácia uzdravuje v rodovej línii aj v globálnom vedomí.

Naše prvé partnerstvá sú odrazom toho, ako žili naši rodičia

Pochádzam z dobrej a milujúcej rodiny, kde sa mali otec s mamou radi. Boli spokojní, starali sa o nás, o dom, o záhradu, trávnik, chodili do práce a nažívali si v spoločnom živote. Dobre som si obzrela, ako sa v takej rodine žije a podľa vzoru svojich rodičov som si žila aj môj prvý partnerský vzťah. Chodila som 8 rokov s mojím jediným milencom, najlepším kamarátom, mojou oporou, budúcim ideálnym otcom mojich detí, s dobrým človekom, mali sme podobné návyky, ktoré sme prevzali od rodičov. Boli sme zasnúbení a termín svadby sa blížil. Môj život sa ale dramaticky zmenil, keď som spoznala ďalšieho muža a zamilovala sa. Domnievala som sa, že skutočnú lásku už žijem, opak bol pravdou.

Moju novú lásku som spoznala v zahraničí počas letnej brigády v predposlednom ročníku vysokej školy. Myslela som si, že keď sa vrátim domov, všetko bude zase v poriadku. Bolo to len letné pobláznenie ako z tých trápnych filmov, ktoré som vždy odsudzovala. Proste sa idem o pár mesiacov vydávať a hotovo. Vtedy pre mňa moje sľuby znamenali veľa a musela som ich splniť, aj keby šlo o život. Po návrate z brigády po prvých dňoch doma som zistila nemilú pravdu, môj starý svet sa rozpadol a nový, bezpečný ešte neexistoval.

V mojom správaní som rozpoznala správanie rodičov. Partnerský vzťah sa nerúcal len kvôli tomu, že som sa zamilovala, ale aj preto, že som nebola k sebe úprimná niekoľko rokov. Tvárila som sa, že je všetko v poriadku, a pritom to tak nebolo. Bála som sa tej úprimnosti a pohľadu do seba, pretože som podvedome vedela, že by sa niečo pokazilo alebo by som prišla o ľudí okolo seba. Zmohla som sa len na snenie o mojom živote, aký by bol, keby… Potajme som utekala do predstáv, aká som voľná, ako veľa cestujem, spoznávam svet a mám skvelú prácu. Môj reálny život však tomu nenasvedčoval. Žila som fikciu partnerského života a myslela si, že to k spokojnému partnerskému životu stačí. Pritom skutočné partnerstvo je ťažká práca.

Ak dlhšie prestupujeme na tom istom mieste a nejako sa nemôžeme pohnúť, do nášho príbehu sa zapojí tá najvyššia hybná sila, láska. Prichádza niekto tretí, aby sme konečne učinili životné zmeny a vydali sa na cestu duše. Keď nás povolá skutočná láska, ktorú cítime skrze otvorené srdce, vtedy uznáme, že sme sa na lásku doteraz len hrali. Žili sme takzvanou naučenou verziou citov, no a keď sme pocítili tie skutočné city, ktoré nás paralyzovali, zrazu sa nám rozpadá celé doterajšie fungovanie sveta. Udržať rytmus v starých vzorcoch správania je veľmi ťažké, keď už duša zakúsila svoju ukážku expanzie. Pretvárka “všetko je fajn” nám uberá priveľa energie, ktorú by sme mohli investovať do rozvoja seba samých. Akokoľvek držíme opraty starého života, tlak sa zvyšuje a núti nás k posunu do vyšších energií.

Keď zistíš, že vzťahy ako si ich poznal/a sú fikcia

Workoholizmus a úteky z domu

Začala som utekať zo vzťahu k práci miesto toho, aby som spoločné chvíle trávila so snúbencom. Útek bola moja obranná reakcia na celú situáciu. Snažila som sa zakryť, že som sa zamilovala a v mojom vnútornom svete je veľká búrka. Do úplnej tmy som kopala niečo na záhrade, len aby som mala kúsok kľudu sama pre seba, a aby som mohla prísť do postele unavená. Workoholizmus bol v mojej rodine značný. Dochádzalo mi, že moji rodičia v ňom žili, aby zakryli niečo, čo nechceli nikdy odkryť. Pracovali na všetkých frontách, okrem normálnej práce ešte pomáhali kade komu, ale zvláštne bolo, že podchvíľou neboli doma. Predsa, keď sa dvaja ľudia milujú, chcú tráviť čas spoločne. Uvedomila som si, že rodičia vlastne mali problémy vo vzťahu už dávnejšie, nezačalo to len otcovou neverou.

Mali vaši rodičia niekedy depresiu?

Už viete, čo je to depresia? Moji rodičia občas takú depku mali, ale vôbec to nedávali najavo. Vedeli ju dobre zakryť, často aj prácou. Verte mi, že by mi bolo tisíckrát milšie sa učiť narábať s depresiou od rodičov. Nuž, deti sú naši učitelia, a tak učia niekedy rodičov. Moja mama mi vie odpovedať, že vtedy bola iná doba. Smútok sa schovával. Skutočne sa nezaoberali tým, čo sa odohráva vo vedomí. Preto sa hovorí, že depresia je civilizačná choroba dnešnej doby. Dnes si už oveľa viacej tlmočíme vo vzťahoch pravé pocity a túžby. Depresia je súčasťou nášho života, obzvlášť ak sa potláčame vo vzťahoch. Aj psychosomatika hovorí, že depresia vzniká, ak na seba príliš tlačíme, “pressujeme“ sa, ideme proti sebe, potom samozrejme nevládzeme a strácame vitálnu silu. Záchrana prichádza ako naše zastavenie, “de-press“, protitlak, aby sme zmenili návyky.

Neukazujte svojim deťom iba dokonalú časť seba samých, pretože im nechcete ublížiť. Sila človeka sa skrýva aj v odhalení toho, čo práve prežíva a s čím sa trápi. Vlastné prijatie záťaže posúva deti do reálneho života oveľa viacej ako hranie sa, že všetko je ok.

Udržanie nefunkčného vzťahu stojí veľa energie

Žila som v akejsi pretvárke. Vôbec som nemala svoj tichý kút, kde by som mohla byť len sama so svojimi myšlienkami. Občas som utekala z domu, aby som mohla zavolať mojej novej láske. Moja mama rozpoznala, že je so mnou niečo inak a hneď vedela, že som sa pravdepodobne zamilovala. Pripomínala som jej svojim správaním otca. Celá naša rodina si teda odžila rovnaký scenár znovu, ale trošku z inej perspektívy. Nechcela som takto ďalej žiť a klamať. Aj keď som sa s mojou láskou nestretávala, pretože on žil v zahraničí, cítila som veľké vnútorné napätie a výčitky. Udržovala som si fiktívnu partnerskú stabilitu. Nemala som chuť ani na sex. Túžba po partnerovi odišla s mojim zamilovaním. Hovorievala som si, že asi toto je ten život, ktorí opisuje niekto vo vyššom veku, ale prišlo to akosi skoro, veď som veľmi mladá. Uvedomila som si, že milovanie zo skutočnej lásky je diametrálne odlišné. Trvalo mi to asi dva mesiace, kým som sama pred sebou priznala, že sa musím rozísť s partnerom a žiadna svadba nebude.

Rodičia mi ukázali, že sa oplatí nasledovať srdce 

Prežila som si neuveriteľnú depresiu a tlak počas rozhodovania. Otec bol prvý, komu som všetko povedala. Vytvoril mi stabilitu a porozumenie. Vedela som, že to dokážem, ako to dokázal aj on. Mal to 1000x zložitejšie, pretože mal 3 deti. Keď som odchádzala od svojho snúbenca, povedala som každému pravdu, že som sa zamilovala. Videla som totiž, aká zraňujúca môže byť situácia, ak sa netlmočí pravda všetkým účastníkom. Zároveň som nechcela vkĺznuť do starých vzorcov rozchodov, kde dvaja vstúpia do prúdu výčitiek a obviňovania.

Rodičia mojich rodičov prežili náročné životy. Som nesmierne vďačná, že moji rodičia prečistili veľkú časť ich karmy, ktorá sa nepreniesla na mňa a moje sestry. Vybrali si rast duše a neostali na mieste. Urobili veľký posun pre nás, aby sme mohli žiť šťastnejšie vzťahy a nebáli sa komunikovať o svojich potrebách. Jedným z takých potvrdení je aj to, že neochoreli na tak závažne choroby ako starí rodičia. Ak totiž duša neurobí posun, prichádza choroba. Dedkovia a babky si vybrali “až do kým nás smrť nerozdelí”. Vtedy bola taká doba. Poznám ich životné príbehy a keď si rozoberiem ich ochorenia z hľadiska psychosomatiky, (rakovina pľúc, obličiek), všetko súvisí s nefunkčnými vzťahmi a nedostatkom sebalásky.

Ako to celé dopadlo?

Zvládla som svoj rozchod a zrušila svadbu. Moji rodičia to prešli so mnou. Každým mojim krokom si viacej porozumeli. Počas môjho rozchodu bolo okolo nás veľa zrkadlových situácií, ktoré nás nenechali bez pochopenia. Všetci sme si znova spracovávali neveru, ktorá je v našej rodovej línii už nejaké to storočie. Mama vedela, že si otcovu neveru už nemusí spájať s vlastnou hodnotou a otec si odpustil, že sa zamiloval.

Moji rodičia sú priatelia. Ďakujem im a veľmi si ich vážim za príklad bezpodmienečnej lásky, ktorý nám ukázali. Odpustili si a celý proces oddelenia bol bez veľkých hádok, výčitiek a súdov o majetok. Pomáhame si navzájom. Pravidelne si voláme a konečne vzájomne zdieľame úprimne všetky starosti, problémy, ale aj radosti. Rodičia sú pred sebou autentickí a bez masiek. Dovolím si tvrdiť, že keď k nám otec príde na Vianoce, je to ako za starých čias, dokonca vzácnejšie. Oveľa viac si vážime jeden druhého. Vedia, že už sa k sebe nevrátia, ale medzi nimi panuje silné priateľstvo.

Naša duša sa učí najmä prostredníctvom vzťahov. Zamilovanie a láska zvedie pár dohromady. Duše spolu tvoria, majú deti a učia sa prekonávať spoločné lekcie života. Stane sa, že jeden z partnerov napreduje v poznaní a učení rýchlejšie alebo jednoducho začne meniť smer svojich záujmov a ich spoločné cesty sa začnú rozpletať. Zavládne medzi nimi energetický nesúlad. Rozdiely sa prejavujú v názoroch, vo výchove, v životnom štýle, v láske, ale aj v sexuálnom živote. Partneri si môžu emocionálne ubližovať. Dnes žijeme v oveľa slobodnejšej dobe, kde sa už nemusíme potláčať. Stále viac si budujeme väčšiu sebalásku, tým pádom sme k sebe úprimnejší, ak nám už vzťahy neslúžia. Naša duša tu prišla v prvom rade kvôli svojmu poznaniu a vývoji. Ten sa nedá poprieť žiadnymi ľudskými pravidlami o tom, ako by sa malo žiť.

Komunikujte svoje pocity s deťmi

Nemusíte sa okamžite rozvádzať. Skúste načas odísť z domu a doprajte si nejaké obdobie osamote. Pod vplyvom emócií a ublíženia sa len veľmi ťažko robia správne rozhodnutia. Vyčkajte s rozvodom a delením majetku dlhšiu dobu, aby ste predišli problémom. Vysvetlite deťom vaše oddelenie s partnerom. Zdieľajte s nimi pravdu, pretože tá bolí najmenej a deti sa v nej budú lepšie orientovať, čo sa v skutočnosti deje medzi ich rodičmi a aký to má vplyv na ich vzťah s vami. Ak dieťa vidí vizuálny obraz, ktorý sa nezhoduje s tým citovým, ťažko sa mu bude odhadovať situácia, nie len medzi ich rodičmi, ale aj v budúcich vzťahoch.

Bojíte sa, že vám deti neodpustia?

Každé dieťa si praje vidieť svojich rodičov šťastných. Ak im vysvetlíte, že vzťah už pre vás nebol funkčný alebo ste sa zamilovali a chcete nasledovať svoje šťastie, porozumejú vám. Deti sa zvyknú skôr hnevať, ak boli klamané alebo sú do rozchodu rodičov zapojené intrigy. Ste to vy, kto si musí odpustiť a prijať sa. Ak si myslíte, že musíte pokračovať v sebaobviňovaní, aby ste aspoň trošku ospravedlnili vaše činy, rozpoznajte toto deštruktívne správanie, ktoré sme si prevzali zo starého spôsobu bytia.

Do novej etapy života vykročte bez výčitiek a bez obviňovania, pretože ak to neurobíte, bude to negatívne ovplyvňovať ďalší vzťah.

Bohužiaľ veľa ľudí nechce opustiť kódy sebaobviňovania, a tak sa im obviňovanie vracia vo forme zrkadlenia zvonku. Transformovala som veľa výčitiek a obvinení, ktoré som vzniesla voči sebe a dostávala ich späť z okolia. Po pár rokoch mi došlo, že som si bránila v osobnom šťastí prežívať svoj nový vzťah voľnejšie a naplno. Stále som sa držala krok späť vo vyjadrovaní lásky, aby ma náhodou niekto nevidel, pretože to je iba rok od zrušenia svadby. Môj nový priateľ môj odstup samozrejme cítil, a tým trpel aj náš vzťah.

Aj keď moji rodičia neskôr uznali, že rozchod bol pre ich dušu správny, tiež si neustále vyčítali chyby, ktoré urobili. Keď som sa uzdravila z vyčítania ja, spätne som opravovala všetky kódy odpustenia a sebalásky u nich. Veľa som sa s nimi rozprávala. Prežívali so mnou moje nové postoje a detaily vzťahu.

Obviňovanie partnera

Ak obviňujeme svojho partnera, stále niečo očakávame a kritizujeme ho, je to naša slabosť. Odvráťme pozornosť späť k sebe. Do hádok s partnerom si prezentujeme svoje vlastné strachy a frustráciu. Možno si chce niekto takto vytvoriť ľahšiu cestičku na odchod. Majme na pamäti, že hádzanie chýb na partnera je len stará manipulácia, keď chceme vyjsť z danej situácie v lepšom svetle. Správne pomenovanie problému je aj výrazom osobnej vyspelosti.

Samo sa to nevyrieši!

Ak čakáme, že sa to nejako samo vyrieši a zotrvávame radšej v nefunkčnom vzťahu, čakáme vlastne na seba, kým pochopíme, že nie je na čo čakať. Táto životná skúška prichádza pre našu dušu a my ju musíme zvládnuť vlastným odhodlaním. Ak sa rozhodneme čakať, kým deti odrastú, je to tiež forma ilúzie, kedy sa bojíme prevziať zodpovednosť za svoj život.

Výhovorka “Nemôžem odísť od detí, aj keď túžim po zmene” 

Za tie roky partnerstva sme sa prepojili s partnerom a máme podelené úlohy. Budeme sa musieť naučiť byť kompletne samostatní. Rozchod je náročný hlavne z hľadiska vnútornej sily a dôvery, že sa dokážeme postarať o seba, a k tomu byť stále plnohodnotným rodičom. Ak obaja rodičia neuprednostnia svoje ego pred deťmi, môžu im naďalej tvoriť zázemie, lásku a podporu. Nezneužívajme deti ako výhovorku, že nemôžeme odísť, ale pýtajme sa samých seba, čo sú pravé dôvody nášho strachu a nedôvery v seba.

Smerujeme do novodobých vzťahov, kde každý žije sám za seba. Energie nás už nepúštajú do starých kódov vzťahov veľkej zviazanosti, slúženia alebo starania sa jeden o druhého. Možno si jeden partner neverí, že sa dokáže postarať sám o seba, lebo finančnú stabilitu prinášal do rodiny druhý partner. Druhý partner naopak priniesol materiálne zabezpečenie, ale netuší, čo deti jedávajú na raňajky alebo kde sa nachádza v dome žehlička či panvica. Táto nesamostatnosť núti partnerov ostať spolu zo strachu. Každý je zodpovedný za svoju dušu a rast. Už nemáme čas strácať desiatky rokov v pohodlných, no nefunkčných vzťahoch. Naša duša sa túži stať skúsenou a samostatnou. Aj keď sa partneri rozídu, môžu si stále pomáhať, tak aby prišli do úplnej samostatnosti.

 Samostatní rodičia = samostatné deti

Vďaka tomu, že mi rodičia ukázali ich silu a zvládli rozchod, vedela som, že ho zvládnem aj ja. Je zo mňa silná žena vďaka mojej silnej matke a otcovi. Učili sa prísť do sily vlastným rozchodom. Moja mama si našla prácu, ktorá bola dosť vzdialená od domu, aby mala dostatok financií pre deti, no a na nás deťoch bola celá domácnosť. Keď mama nebola doma a otec už s nami nebýval, oveľa viac sme vedeli oceniť, čo pre nás toľko rokov robili, akí sú dôležití a koľko neviditeľnej práce bolo vždy urobenej. Zrazu, keď sme boli na to samé, veľmi rýchlo sme zbadali významnú hodnotu toho druhého. Zvykli sme si však urobiť, čo bolo treba a zastať aj maminu či otcovu, chlapskú prácu.

Nemám peniaze na odchod od partnera

Aj v našej rodine zavládla finančná nestabilita a strach ako to všetko utiahneme. Celá rodina sa postavila do sily. Aj my deti sme pomáhali, učili sme sa zarobiť si peniaze na brigádach, čo nás viedlo k veľkej samostatnosti. Tieto skúsenosti nás neuveriteľne posunuli dopredu. Preto sa nebojte, že vaše deti utrpia, pretože im nebude mať kto navariť obed. Naučia sa to samé a ešte si na nákup do domácnosti aj zarobia.

Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré museli byť samostatné a medzi tými, o ktorých sa starali rodičia. Skúsenosti samostatných deti ďaleko prevyšujú životné vedomosti ich rovesníkov, ktorí majú doma mamahotel. Často sa svojou húževnatosťou prebojujú ku vlastnej hojnosti. Naopak určite aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí mali stabilné finančné zázemie od rodičov. Rodičia im pomáhali so všetkým. Paradoxne sa ich dospelé deti, závislé na pomoci, nedokážu odstrihnúť od ich rodičovskej opory ani vo vysokom veku.

Je prirodzené, že máme strach. Možno budeme musieť zmeniť svoju prácu, možno sa budeme musieť presťahovať a predať majetok, ktorý sme krvopotne honobili toľko rokov. Niekedy človek musí zanechať všetko materiálne a pohnúť sa v pred. Niekedy musíme prísť o všetko, čo sme budovali, aby sme to mohli vybudovať oveľa lepšie. Nakoniec unesieme všetko, čo nám život naloží a ešte k tomu nás to aj neuveriteľne obohatí.

Harmonické vzťahy rozvedených s detmi

Jedni moji kamaráti sa zoznámili, keď boli obaja v manželstve. On mal jedno dieťa a ona mala dve. Sami pochádzali z rozvedených rodín, a tak nechceli nikdy spôsobiť svojim deťom to, čo prežili oni. Zakúsili však medzi sebou veľmi hlbokú lásku a neskutočnú sexuálnu vášeň, ktorá sa nedala ignorovať. Po ťažkom rozhodovaní sa rozviedli so svojimi predchádzajúcimi partnermi a neskôr sa im narodil ďalší spoločný syn. Keď prídem do ich domu, panuje tam krásna energia a nie len všetky zvieratká, ale aj deti sa cítia šťastne. Všetky deti vychovávajú spoločne. Ešte stále, aj po 13 rokoch spoločného života, sa k sebe chovajú ako čerství zaľúbenci. Vážim si ich oboch, lebo mi ukázali, že pravá láska existuje a dá sa žiť v spokojnom a naplnenom partnerskom zväzku. U nich doma som po dlhej dobe videla funkčné partnerstvo založené na skutočnej láske.

Dohoda duší medzi deťmi a novými partnermi ich rodičov

Dieťa si vyberá svojich biologických rodičov a poprípade náhradných rodičov, ktorí sú ako duchovní sprievodcovia pre jeho dušu a pre sprostredkovanie ďalšej duchovnej školy. Hore spomínaní priatelia sú už prebudení ľudia a sami spomínali na to, ako sa ich deti tešili na nové bývanie a náhradného otca. Mali ho radi a boli šťastní, paralelne stále milovali svojho biologického otca. Deti ešte nie sú nasiaknuté kódmi manipulácie, a preto dokážu milovať bezpodmienečne aj nových členov rodiny.

Čo povedia druhí?

Nebojte sa, čo povedia druhí. Vo vašom okolí je určite pár ľudí, ktorí pochopia vašu situáciu. Chvíľu sa o vás bude hovoriť, ale to prežijete, lebo zajtra to môžu byť oni, o kom sa bude hovoriť. Takých, ktorí vás budú naďalej odsudzovať, vo vašom živote nebudete potrebovať. Každý váš krok je energetický posun duše, a tak sa vám prirodzene zmení oblasť partnerov, priateľov, ktorí budú viacej v súlade s vaším energetickým navýšením, ktoré prináša životná zmena.

Plnenie sľubov a zodpovednosť voči druhým sú dve odlišné veci

Ak chcete rozosmiať vašu dušu, povedzte jej o vašich sľuboch. Schválne vám ukáže, aké sú sľuby krehké. V starej dobe sme pripisovali sľubom veľkú váhu. Mali sa plniť na život a na smrť alebo sa mali dodržať aj keď to bude bolieť. V dnešnej dobe už nejde niečo sľúbiť. Ja už nič nesľubujem, ale dodám, že to urobím ako to budem cítiť. Naše vnímanie sa mení a tým aj naše nastavenie. To, čo bolo dobré pre nás minulú stredu, ďalší týždeň vôbec nemusí platiť. Nebojme sa meniť staré sľuby, ak nám už nevyhovujú. Sľuby nás nútili vyhovieť druhým a potlačiť vlastnú pravdu. Ak mám dostatočne rozvinutú sebalásku, nebudem sa už ďalej potláčať. Niekto môže namietať, ako by teda vyzerala naša spoločnosť bez plnenia sľubov? Určite oveľa šťastnejšie, pretože by nikto nešiel na úkor seba. Ak sme zodpovední k sebe, sme zodpovední aj k druhým.

Ak si myslíte, že musíte ostať vo vašich nefunkčných vzťahoch kvôli deťom, mýlite sa! My deti si prajeme pre vás len to najlepšie. Odpúšťam svojim rodičom, lebo viem, že robili najlepšie ako vedeli, s láskou pre nás, deti. Ďakujem ľudom, ktorí nasledovali svoje srdce a dokázali, že vzťahy v bezpodmienečnej láske a úplnej slobode skutočne existujú. Vďaka vašej transformácii vzťahov môžem dnes žiť plnohodnotný vzťah sama so sebou, s najväčším rešpektom k mojím potrebám.

Ak chcete vidieť svoje deti šťastné, urobte krok ku svojmu šťastiu.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Úvodná fotka: Rainier Ridao / Unsplash

Môj partner je nečitateľný a neistý, neviem, čo si mám myslieť o jeho správaní

Môj partner je nečitateľný a neistý, neviem, čo si mám myslieť o jeho správaní

Niekedy sme príliš spätí so správaním partnera. Ostro ho sledujeme a čakáme ako sa bude chovať. Nie sme si istí či je to ten pravý/tá pravá, a tak nám je naša vnútorná neistota zrkadlená navonok. V prvom rade nám partner vracia našu rozpačitosť a nedôveru sa otvoriť. V skutočnosti my sme tí, kto nedokáže byť jednoznační v citoch. Stále čakáme na prvé kroky toho druhého, no a keď neprichádzajú, sme frustrovaní.

Staré žitie vo vzťahoch a vtedajšie návyky prinášali aj určitú istotu. Odchýlky a váhanie bolo neprípustné pre vzťahovú stabilitu, preto bolo popierané a radšej sa o ňom mlčalo. Keď povedal jeden partner v závislom vzťahu, že si nie je istý svojimi citmi, ten druhý z toho urobil veľký problém. Spájal si to s vlastnou hodnotou. Nič sa ale nedialo nadarmo v životoch daných ľudí. Obaja partneri váhali o láske a žili v neistote, ktorú iba dostávali naspäť.

V starom prístupe vždy radšej viníme zo všetkého toho druhého. Nie sme k sebe dostatočne úprimní prezrieť pravdu, ktorá bolí. Úprimnosť a nahota duše tu má ešte stále dramatický priebeh. Dnes už ale ďaleko viacej vnímame vlastné vnútorné pochody. Ak sa odohráva nejaká nestabilita alebo váhanie v partnerskom vzťahu, s veľkou pravdepodobnosťou to má niečo dočinenia s našim vnútrom.

Ruku na srdce, každý kto zažíva vzťahovú transformáciu, pozná veľmi dobre opakujúce sa situácie, kedy sme si svojou láskou a partnerom neuveriteľne istí, ale keď nás rozhodí svojim správaním, okamžite utekáme, stiahneme sa a zrazu sa nemôžeme spoľahnúť ani na vlastné city. Učíme sa vnímať svet cez seba. Jediné na čom nakoniec záleží je úprimná láska z nášho srdca. Tá nás posúva dopredu a je hnací motor celého vzostupu nášho vedomia. Vo vzťahoch novej doby nie sú žiadne iné istoty, práve naopak, prechádzame si tou najväčšou neistotou, aby sme si stabilitu budovali vo svojom vnútri, nič iné nám ani neostáva.

Čo je pre nás skutočný dôkaz lásky? A potrebujeme ho?

„Keby tak partner vyjadril, čo ku mne cíti, keby mi povedal, že ma miluje.“ Možno nám to nepovie, a tak odídeme od neho, pretože chceme vzťah, chceme lásku a pozornosť. Možno si nájdeme iného partnera, ktorý nám prehráva ten istý deštruktívny kód, neistota, nevšímavosť. Aj on nás vracia k sebe. Alebo máme tú pomyselnú istotu s niekým ďalším. Nosí nás na rukách, hovorí nám, ako nás miluje, ale nám jeho slová pripadajú prázdne. Falošné uisťovanie a povrchná láska nás nebaví. Ako by tie slová nemal vôbec precítené, akoby nevedel, čo láska skutočne je. Vracia nám úder späť, ukazuje znovu na nás. Chápeme, že by sme už v závislých vzťahoch nedokázali žiť. Už máme silnú vnútornú ženu a muža, vieme sa o seba postarať, a tak nás 3D potvrdenia lásky absolútne nezaujímajú. Vďaka takémuto zrkadlu sme spoznali, že láska sa cíti, nedá sa dokázať externe. Ťahá nás to naspäť k partnerovi, ktorý nás učí vyjadrovať pravé túžby srdca.

Očista starých partnerských kódov

V každom z nás je zakorenený model potvrdenia lásky cez partnerské prísľuby. Veľmi často nám partnerovo správanie zablokuje city, pretože nám nedáva žiadne záruky a potvrdenie o láske. Vo vzťahu si prejdeme niekoľkými cyklami istoty a neistoty. Prichádzame na to, že v tomto stave vedomia si už netreba byť ničím istí, len si prežiť to, čo k nám práve prichádza. Raz je to neistota, rôzne strachy či strata. Druhý raz je to istota, hojnosť, stabilita a láska. Všetko prináša plnosť bytia a pochopenie.

Poukázanie na svoju zraniteľnosť paradoxne zblíži pár oveľa viacej ako udržovanie falošnej istoty

V dnešných vzťahoch by sme mali byť oveľa úprimnejší o neistote v nás. Ak si dovolíme priznať sami pred sebou a aj pred partnerom, že práve prežívame citovú neistotu, úžasne sa otvoríme navzájom. Sme úprimní sami pred sebou, vďaka čomu sa nám vnútorne uľaví. Partner nám zrkadlí vlastné prijatie.

Vždy keď pomáhame otvárať tých druhých, otvárame samých seba

Ak sme v interakcii s partnerom, ktorý nevie vyjadriť lásku alebo celkovo nevie zaujať k nám postoj, automaticky v nás jeho správanie vyvoláva prevzatie zodpovednosti za daný problém. Cítime, že mu musíme pomôcť.

Čo som sa učila od neistého partnera?

Predo mnou som mala nedostupného a neistého muža, moje zrkadlo, ktorý nevedel povedať, čo potrebuje, čo cíti alebo si svoje city ani nepripúšťal. Prevzala som teda zodpovednosť a začala mu pomáhať. Keď som mu povedala prvýkrát, že ho milujem, stálo ma to veľké úsilie. Vyjadrenie mi dodalo silu a úľavu, no zároveň bol vo mne strach z odmietnutia. Strachy sa stali skutočnosťou. On ma odmietol a ja som odišla. Musela som si ich prežiť, aby som sa z nich uzdravila. V tichu som si uvedomila, že tá skutočná láska je bezpodmienečná a je v poriadku ak milujem, on nemusí cítiť to isté. Opakovane som sa vracala, lebo ma to ťahalo späť. Ďalšie slová, milujem Ťa boli o prijatí. Prestala som sa báť. Prestať hrať ego hry a priamo tlmočiť svoje city, pocity a bolesť, chce tréning. Myslela som si, že raz sa mi podarí roztopiť jeho srdce, no a celú tu dobu som vlastne roztápala to svoje. Dúfala som, že sa situácia medzi nami zmení časom, ale nestalo sa tak. Zmenila som sa však ja. Som obohatená o nové poznanie, o charakterové črty, ktoré by mi chýbali, sú pre mňa významné k hlbšiemu prežívaniu seba samej.

Dokedy to takto pôjde? To je ťažká otázka. Dovtedy budeme priťahovaný k danému partnerovi, dokým sa nenaučíme vyjadrovať lásku, dokým si nebudeme stáť za našimi pravými pocitmi aj bez akýchkoľvek istôt. Dokým neprídeme do nahoty duše a zraniteľnosti, kde tlmočíme tomu druhému otvorene o našich potrebách, bolestiach a o tom, čo sa v nás odohráva. Dokým nedozrieme do vlastnej istoty, čo chceme a do úprimnosti k sebe, čo už pre nás nie je vhodné. Dokým nevykročíme k vlastnej hojnosti a dokým si neuvedomíme, že už sme pripravení na vzťahovú istotu. 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

Počas zamilovania sa udržujeme vo veľmi vysokých vibráciách lásky a otvoreného srdca. Je to prirodzený stav, do ktorého by sa malo vyvinúť ľudstvo a naše partnerské vzťahy. Počas otvoreného srdca sme šťastní, naplnení láskou, všetko sa nám darí. Naša láska voči partnerovi sa vracia späť a partner sa nám javí ako dokonalá bytosť. V zamilovanosti sa dokážeme uzdraviť a vyriešiť všetky problémy.

Po nejakom čase sa znova ponárame do nižších vibrácií. Vo vzťahu začíname žiť problémy, strachy, vidíme partnerove nedokonalosti a prichádzajú prvé hádky. Zvykli sme tomu hovorievať, že sme si sňali ružové okuliare. Srdce sa začalo zatvárať a naše skutočné vnímanie bolo zastreté egom. Boli sme presvedčení, že toto je naša pravá realita a pritom je to opačne.

Skutočné bytie je prehlbujúca sa zamilovanosť a plnosť lásky bez strachu a problémov. Dnes sa to všetci spoločne učíme na tejto planéte, znovu sa zamilovať do bytia.

Veľakrát už nevidíme pozitívne východisko a možnosť zachrániť vzťah či obnoviť lásku voči partnerovi. Naša nespokojnosť a poznanie, že existuje niečo viac, nás núti pozdvihnúť vibrácie, pretože v egu žijeme deštruktívnu verziu vzťahov a necítime sa v tom dobre. Prechod z ega do lásky je náročný.

Ak pozdvihneme naše vedomie do vibrácie lásky, sme schopní meniť svoje názory, rozhodnutia, pohľady na partnerstvo a nájsť riešenie na jeho posun.

Vytvorme si vlastné programy lásky a zamilovanosti

Aj ja som veľakrát počula, ako sa zamilovanosť mení na iný typ lásky. Zamilovanosť sa považuje za závislosť na motýľoch v brušku a iných krásnych pocitoch na začiatku vzťahu. Bolo mi to ľúto, pretože mám tieto príjemné pocity rada a nechcela som sa s nimi rozlúčiť. Uverila som tomuto konceptu, pretože som ho zažila na vlastnej vzťahovej skúsenosti, a to konkrétne, že zamilovanosť po čase vyprchá.

Kedysi ako bytosť nevedomá som chcela stále zažívať pekné romantické momenty, ale nedokázala som ich naplno precítiť. Spätne si ich vybavujem a myslím, že som prežila kopec výnimočných okamihov, ale jediné čo mi bránilo si ich vychutnať, bola moja projekcia nedokonalosti. Moje srdce bolo zavreté a nedisponovala som poznaním, že sa dokážem na tieto príjemné pocity naladiť sama alebo si ich tvoriť sama. Častokrát som si ich spájala s partnerom.

Postupne ako sa zo mňa stávala bytosť vedomá, učila som sa zamilovať do seba, do svojho života a potom to prišlo. Rozmýšľala som ako to je s tým zamilovaním a dospela som k pochopeniu cez vlastný prežitok v hmote. Spoznala som výnimočného muža, svoj dvojplameň a zamilovala sa najviac v živote. Netrvalo to dlho a nádherné zamilovanie sa premenilo na veľkú bolesť zo straty, z toho, že ma nikdy nebude milovať, nikdy nebudeme spolu a kopec iných blokov, ktoré si len dokážete predstaviť o nenaplnenej láske. Vedela som, že láska je vo mne, a to všetko krásne, čo sme prežili, bola moja nová úroveň, do ktorej som sa mohla rozvinúť. Lenže v bolesti a strate som zabudla všetko, čo som sa učila predtým.

Keď prechádzame zo zatvoreného srdca do otvoreného, prežívame rôzne deštruktívne vzťahové projekcie v maximálnom negatívnom prevedení, aké si dokážeme len predstaviť. Po ich prežití a prijatí sa srdce otvára do plného potenciálu. Uzdravujeme sa a začíname milovať. Pocit zamilovania a hlbokej lásky je veľmi prirodzený a nezávislý na druhých. Tam prehliadame, že našu oddelenosť tvorila iba ilúzia ega.

Mením kódy nenaplnenej lásky a otváram svoje srdce

Verte či neverte, za posledné 2 roky som sa zamilovala a odmilovala do toho istého človeka veľmi veľakrát. Ak stretnete svoj najpravdovravnejší obraz k sebe, celú tu dobu budete bojovať len sami so sebou, so svojou projekciou lásky, vzťahov a bolesti a on zase s tou svojou. S ním som dokázala prejsť do poznania, že láska a zamilovanie môžu byť trvalý stav bytia, bez toho, aby mi túto lásku sprostredkoval. Aj keď nás niekto odmietne alebo nás nemiluje, nebráni nám to milovať aj naďalej. Doteraz sme tak k láske pristupovali, vyjadríme lásku, až keď ju ten druhý vyjadrí, a keďže on ju nevyjadrí, podmieňujeme si, že nám v tom bráni.

Zamilovanie najprv očistíme od lipnutia, aby sme ho potom dokázali v čistej forme prežívať, kedy si to budeme priať, a kedy sa doň vyladíme.

Začínam mávať maniere multi-dimenzionálnej bytosti

Trvalo mi to nejakú dobu, dopracovať sa až sem a očistiť sa. Takmer 2,5 roka som prežívala iba ťažké emócie bytia. Už som si myslela, že to azda nikdy neskončí, ale postupne sa začali misky váh preklápať na pozitívnu stranu. Po tých všetkých separáciách a koncoch sa žije akosi ľahšie. Prečistili sme veľkú časť našich bolestí. Žijeme láskou, máme jej dostatok a už ju neočakávame z okolia.

Keď som v láske, zamilovávam sa do seba, do neho, do zvierat, rastlín, do ľudí, do života, všetko obdivujem a som napojená na zdroj. Vtedy bytie považujem za zábavu a dar, ktorý tu môžem poznávať. Ďakujem za môjho vzácneho muža, ktorému som dokázala tak hlboko otvoriť srdce a prísť na novú úroveň vedomia. Tento muž mi ukázal, aký poklad sa vo mne nachádza. Z tejto perspektívy chápem, že ja som tá, ktorá si nedokázala otvoriť srdce a pri každom väčšom probléme utekala. Vôbec mi nevadí, že nie sme spolu, v tejto úrovni to nie je problém. Život je len zlomok. Nechýba mi, rešpektujem jeho rozhodnutia a to, že potrebuje ísť vlastným poznaním.

V egu sme to už ukončili, nie je dôvod na stretnutie. Ak sa však vibračne posunieme, v láske zrazu neexistuje žiadny problém, prečo sa nestretnúť.

Po veľmi dlhom období, kedy som už nevidela dôvod na stretnutie, znova som začala neodkladne túžiť vidieť môj dvojplameň. Nastúpil boj so sebou, toto by som nemala robiť! On by mal navrhnúť stretnutie a to on neurobí. Ešte počkám pár dní. Telo mi začínalo psychosomatizovať. Bolelo ma hrdlo a už sa mi zapálila aj ľavá mandľa. Zablokovaná krčná čakra vypovedá o tom, že viazne komunikácia, nedokážem sa vyjadriť. Srdce je otvorené a už ho nebaví zotrvávať v tomto štádiu.

Tak ako ma ego nútilo ujsť, tak ma teraz láska tlačí navrátiť sa.

Napísala som mu, že by som ho rada videla. Dohodli sme si stretnutie a veľmi som sa tešila. Práve som prežívala zamilovanie do svojho života a všetko išlo zrazu ľahko. Stretnutie bolo krásne. Bez žiadnych sľubov a očakávaní, len čistý prežitok prítomného okamihu. Nič viac. Žiadne záruky na ďalšie stretnutie alebo vyjadrenie citov. Celú tu dobu som sa udržala v láske a tá láska nami prúdila. Z nádhernej energie som žila celý ďalší týždeň.

 

Keď sa prepadám do ega, vidím situáciu úplne inak

Nemyslite si, že ja už to mám všetko vyriešené. Po super týždni stačila jedna správa, ktorá ma totálne rozhodila. Zase sa konali úteky. V emočných prepadoch začnem pochybovať. Neexistuje jeden logický dôvod, prečo by som mala milovať tohto človeka, vôbec sa o mňa nezaujíma. Končím. Fáza utekania je veľmi dôležitá, lebo v nej sa vraciam k sebe, odpútavam sa od neho práve v tej rovine, ktorá ma naposledy zasiahla. Po čase, keď si pozdvihnem vibrácie a pochopím, načo to bolo vlastne dobre, neodvratný proces, opätovné zamilovanie a prúd lásky sa obnoví.

Láska s podmienkami veľmi bolí. Tá bez podmienok nie. Uzatvorila som sa voči nemu, a tým som si zavrela lásku aj pre seba. Žijem si svoje podmienky a obviňujem ho. Už mu nemôžem prejavovať lásku, lebo ani on mi ju neprejaví. Dokonca sa nemôžeme baviť, pretože sme si dali podmienky, a za takých okolností to predsa stráca význam pokračovať v akejkoľvek konverzácii. Srdce však nedalo stopku. A tak si musím odňať z cesty všetky podmienky, ktoré som si dala, aby sme sa mohli znova stretnúť.

Opakovane sa vraciam do lásky a vtedy zvykneme prijať, že táto cesta je iba o mne a o mojom otvorení sa. Mojej duši je ukázaný záblesk jeho pocitov a dôvodov. Cítim jeho bolesť, nechce nikomu ublížiť a nevie vyriešiť túto situáciu. Chápem ho. Jediné, ako môžem pomôcť sebe a jemu, je milovať, neuzatvárať si zdroj lásky pre seba a neodopierať lásku ani jemu. Vždy to má riešenie, nenájdeme ho však v logike ani v mysli, iba v srdci.

Vždy existuje možnosť ako pokračovať, ak si to úprimne prajeme. Je to pravdepodobne tá možnosť, ktorá sa nášmu egu zdá nelogická alebo chybná, ale vy najlepšie cítite, kde vás srdce ťahá.

Keď prestaneme milovať partnera, nezľaknime sa. Naše srdce je len zastreté egom a negatívnymi vibráciami. Je to ako keď vonku prší alebo mračná zastierajú slnečné lúče. Slnko tiež nikde nemizne. Je tam, svieti neustále, len je občas zakryté oblakmi, niekedy aj na dlho, ale všetko sú to cykly prírody. Aj ľudia majú svoje cykly, nie len tie hormonálne, ale aj citové.

Ďakujem všetkým mojim priateľom, že ma podržali a pomáhajú mi rýchlejšie sa navrátiť do lásky, pretože ak je jedno srdce otvorené, otvára svojou vibráciou aj to druhé. Vďaka! Veľmi si to vážim.

 

S láskou,

Pozorovateľka života

 

 

.

Povedz áno transformačnému vzťahu

Povedz áno transformačnému vzťahu

V neprebudených vzťahoch je na začiatku všetko krásne a potom sa to pokazí, v transformačných vzťahoch sa pokazí všetko hneď na začiatku, aby sme sa naučili, že sa to dá opraviť a žiť v bezpodmienečnej láske. Každý z nás bol naprogramovaný ako by mal vzťah vypadať a ako by sa v ňom partneri mali správať. Po určitom čase však partner prestal byť tým, kým bol, poľavil v plnení našich očakávaní, v prejavoch lásky, čo prinieslo nepokoj a nedorozumenia. Naše šťastie záviselo na partnerovi.

Koncept vzťahov sa dramaticky mení

Prebudili sme sa zo spánku a pravidlá o tom, ako by sme mali žiť vzťah, nám vôbec nefungujú. Vibrácia kolektívneho vedomia nám umožňuje prežívať partnerské vzťahy oveľa vedomejšie. Už nepotrebujeme stráviť v partnerstvách roky, aby sme spoznali partnera, dnes okamžite vieme, s kým cítime energetickú zhodu. Otvára sa pred nami kompletne nová škála pocitov, ale aj výziev preskúmať žitie vzťahov po novom. V nových vzťahoch v slobode padajú ilúzie a masky a my sme vedení sa pozrieť do vlastného vnútra. Vzťahy sa významne čistia od partnerských očakávaní, pretože partneri sú dostatočne vedomí vlastných zrkadiel.

Staviame základy novej lásky

Ako vedomé bytosti si svojich partnerov vyberáme srdcom, priťahuje nás to k tým, s ktorými máme najdokonalejšiu vibračnú zhodu. Naša voľba je niekedy tvrdo skúšaná, lebo takýto vzťah je pre nás náročný a nezapadá do pôvodného konceptu. Len malá interakcia s drahou polovičkou nás uvedie do kolotoča ťažkých emócií, z ktorých nevieme vyjsť. Aj keď zo vzťahu odídeme a prijmeme, že každý si pôjde vlastnou cestou, po čase sme opäť navrátení k danej osobe. Neskutočná túžba po blízkosti a láska nám dodáva silu prejsť náročnou transformáciou.

V úvode celkom nerozumieme, čo sa s nami deje, ale vesmír nás znova dáva do tej istej situácie a hovorí: „ Pozoruj a uč sa!“ Pravidelne zakúšame veľkú bolesť oddelenia, nechceme byť v tom utrpení, ale nevieme z neho ani vyjsť. Prežívame ho doslova každou bunkou. Myslíme si, že to v nás vyvoláva naša polovička, ale tieto zvláštne pochody sa dejú aj v jej neprítomnosti. Projekcia našich zranení sa bude prezentovať v našej realite dovtedy, dokým si neuvedomíme, že nad tým máme moc, my sme tí tvorcovia všetkej bolesti a radosti.

Transformačné vzťahy slúžia ako dokonalé zrkadlo na ceste do jednoty

Vzťah je nástroj ktorý nám skrze partnera najpresnejšie ukazuje, kde sa práve nachádzame, a čo by sme sa mali naučiť. Kým však pochopíme daný potenciál, ktorý sa nám ponúka cez očistné cykly partnerského vzťahu, bude nám to chvíľku trvať. Ego nás pobáda nezachádzať príliš do bolesti a byť na povrchu, ale vyspelej duši už nedáva význam pohodlný a povrchný vzťah. Túži zažívať blízkosť.

Uvoľnime sa a verme tomuto procesu. Pochopenie príde až na konci cesty. Aby sme ustáli transformačný vzťah, musíme najprv ustáť seba.

Každý z nás dobre vie, že s tým, koho sme si vybrali zo srdca, nemôžeme v počiatkoch stráviť príliš veľa času. Dve reaktívne častice sa môžu stretnúť len na malú chvíľku a potom sa musia znovu vzdialiť, aby opäť stabilizovali svoju energiu. Počas obdobia, kedy sú od seba odlúčené, si navyšujú energie a spracovávajú svoje bloky, ktoré sa im vyplavili pri vzájomnej interakcii. Stretneme sa s naším pravdovravným obrazom a on je opäť iný, zase sa posunul, pretože sme sa sami posunuli.

 

Charakteristika vzťahov po starom

  • Srdcová čakra je ešte zavretá, nedokážeme milovať partnera bez podmienok.
  • Máme určité očakávania od partnera, ak ich nesplní vyvodíme z toho dôsledky, partnera prestaneme milovať, ego a manipulácia činí svoju rolu.
  • Vzťah je pekný, bojíme sa, že sa to raz pokazí a partner sa zmení k horšiemu.
  • Zotrvávame vo vzťahu z rozumového hľadiska, srdce si praje odísť.
  • Vzťah prežívame plytko, je pomerne stabilný na úkor vlastného sebazaprenia a obety.
  • Partner nám nerozumie, chceme ho meniť, nedarí sa nám, nedorozumenie sa zväčšuje, nevidíme riešenie.
  • Partner nás nemiluje, pretože sa nemilujeme sami, obviňujeme však partnera a sme frustrovaní z nenaplnenia našich očakávaní.
  • Na naše partnerské problémy nevidíme riešenie, myslíme si, že k tomu potrebujeme spoluprácu partnera.
  • Partner sa nám prestáva páčiť, nedokážeme k nemu obnoviť lásku a obdiv.
  • Partner nás núti aby sme mu stále slúžili, nemáme vytvorené vlastné hranice.
  • Neprijímame partnera a situáciu, v ktorej sa nachádzame.
  • Podceňujeme sa, pretože si neveríme, vzniká väčšia závislosť na partnerovi.

Charakteristika transformačných vzťahov

  • Otvára sa nám srdcová čakra. Partnera začíname milovať hlbokou láskou, ktorú sme doteraz nepoznali.
  • Ak máme nejaké očakávania od partnera, pravdepodobne ich nesplní, učíme sa žiť bez očakávaní, manipulácia v tomto vzťahu nefunguje, nevieme prečo, ale partnera naďalej milujeme aj bez splnenia našich očakávaní.
  • Partner sa mení k lepšiemu, tak ako sa posúvame do lásky, a tak ako sa mení naše vnímanie.
  • Rozum radí rýchlo ujsť a ukončiť všetko, čo máme spoločné s týmto človekom, srdce jasne cíti, toto je to, čo milujem a potrebujem, preto sa do tohto vzťahu často vraciame.
  • Vzťah nestihol ani začať a okamžite sa v ňom rúca ilúzia dokonalosti, tú si budeme budovať prácou na sebe.
  • Ak chceme vytvoriť stabilitu, rozhodne nebude fungovať na princípoch obety a potlačovania sa, tým nás vesmír učí, aby sme už tieto staré vzorce neaplikovali do vzťahu.
  • Prežívame hlboké čistenie sprevádzané projekciou našich bolestí a nenaplnených túžob.
  • Transformačný vzťah prichádza, ak už pracujeme na sebe nejakú dobu. Ako neprebudení jedinci by sme tomuto vzťahu nedali žiadnu šancu.
  • Ak nás partner nemiluje, vedie nás k sebe, aby sme si zvýšili sebalásku, Dokážeme si naplniť vlastný pohár potrieb, a tak miznú očakávania. V realite nám partner zrkadlí lásku späť alebo nám je zrkadlená do života cez iné osoby. Ak nám láska nie je zrkadlená cez partnera, pokračujme v ceste navyšovania lásky.
  • Ak chceme zmeniť partnera, mali by sme sa zmeniť najprv sami.
  • Partner nám nerozumie, núti nás ísť do seba rozumieť v prvom rade sebe. Po určitej odvedenej práci na sebe sa situácia zlepšuje.
  • Partner v nás vyvoláva všetky skryté bolesti, aby sme ich mohli vyčistiť. Cyklus sa opakuje dovtedy, dokým daný blok nie je povšimnutý, vyčistený a uzdravený.
  • Partnera obdivujeme a páči sa nám. Ak sa toto vnímanie zastrie pod ťarchou blokov, po ich vyčistení láska k partnerovi a obdiv rastie priamoúmerne ako milujeme seba
  • Nové vzťahy sú založené na slobode.
  • Základom všetkého je prijatie. Celý proces nás núti prijať to, čo by sme azda nikdy neprijali.
  • Veľkú časť tohto vzťahu prežijeme v samote, aj vďaka tomuto obdobiu sa stávame plne nezávisle osoby, ktoré si veria, že zvládnu svoj život.

Aby sme mohli existovať s partnerom, ktorým máme vibračnú zhodu, musíme prejsť skúškami vybilancovania energií. Deje sa to preto, aby sme prehliadli ilúziu zranení, na ktorej sú postavené staré vzťahy. Táto ilúzia sa nám bude v živote prehrávať, kým nepochopíme, že sa to deje podľa deštruktívnych vzorcov, ktorú máme vo svojom vnútri. Partner na ne poukazuje a my sa uzdravujeme ich prežitím z vyššej úrovne vedomia. Po pozdvihnutí vedomia do dostatočnej vibrácie lásky sa nám dané bloky javia ako klam. Ak nás nabudúce ovládne strach, rozpoznáme ho v začiatkoch a nenecháme sa ním viacej ovládať. Nevkĺzneme do ďalšieho cyklu emócií, už nemusíme, pretože vieme hocikedy z neho vystúpiť. Sami sa pozdvihneme a budeme sa učiť ustáliť vo vyššej vibrácii, kde nepanuje oddelenosť, ale pokoj, radosť, šťastie a láska. Sme majstri reality. Každý majster trénuje, aby sa udržal v kondícii, lebo čo by bol majster bez tréningu?

Dušu vedomého človeka už len tak hocičo nevzruší. Svet ako sme ho poznali sa dávno rozpadol. Budujeme si ten nový a pozorujme ďalšiu úroveň vedomia vzťahov. Vzťahy sú o nás. Máš odvahu sa postaviť svojmu najpravdivejšiemu zrkadlu a nasledovať transformáciu cez svoj transformačný vzťah?

 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Keď sa zamilujeme do oveľa mladších partnerov

Keď sa zamilujeme do oveľa mladších partnerov

Už sme sa napočúvali veľa o vzťahoch, ktoré stroskotali pre veľký vekový rozdiel. Racionálny svet má celkom usporiadané pravidlá na to, akých partnerov by sme si mali vyberať. Duša však vie oveľa lepšie, čo v daný moment potrebujeme, a tak nás vedie k mladším partnerom. Dôvodom, prečo nás okúzlia, je ich energia. Nesú v sebe novšie programy a nám sa ponúka v ich prítomnosti aktualizovať tie svoje.

Azda každý z nás zažil situáciu, kedy nás nejaký mladý človek zaskočil úrovňou svojej vyspelosti. Úprimne sme sa čudovali, odkiaľ má svoje názory, keď jeho biologický vek neodpovedá možnosti osvojenia si určitej múdrosti cez vlastnú skúsenosť.

V našej spoločnosti je vyspelosť vyjadrovaná vekom alebo sociálnym statusom. Z duchovného hľadiska je vyspelosť duše vyjadrovaná úrovňou vedomia.

S každou prichádzajúcou generáciou sa mení kolektívne vedomie do vyšších vibrácií. Nasledujúca generácia jedincov vždy teda nadväzuje na úroveň vedomia tej predchádzajúcej. Dnes sa rodí na Zem veľa vyspelých starých duší do mladších tiel. Neznamená to automaticky, že všetci musia byť duchovne vyspelí, ale rozhodne nesú novšie vzťahové kódy ako väčšia nezávislosť, sloboda alebo individualita.

Ak nás chce vesmír rozhýbať zo stagnujúcej situácie, pošle nám do života mladšieho partnera

Zamýšľame sa nad životom a cítime, že sme niečo premeškali. Možno sme vhupli do života príliš veľkou rýchlosťou a príliš seriózne. Zabudli sme sa hrať a užívať si to. Tvorili sme si vlastné zázemie, rodinu, kariéru, postavili dom alebo zasadili strom. Nalinkované kvóty klasického života sme splnili, ale nie sme spokojní. Túžime po zmene.

Naše rozhodnutie začať robiť veci inak, venovať sa viacej sebe, svojmu rozvoju, udáva smer, ktorým sa chceme vydať, a tak nám vesmír prihráva presne to čo potrebujeme pre náš veľkolepý prerod, mladšieho partnera.

Koniec stagnácie a rýchla expanzia

Do nášho života prichádza mladší človek, ktorý nám lepšie rozumie a posúva nás bližšie k pravým túžbam srdca. Spoločné stretnutia nám spôsobujú úžasné pocity. Nemysleli sme si, že to vôbec ešte niekedy zažijeme. Otvára sa nám srdce. Zo začiatku malý flirt neberieme vážne. Dobre si uvedomujeme našu zodpovednosť voči rodine a našim blízkym. Jasný vekový rozdiel nás núti ani nepomyslieť, že by medzi nami mohlo byť niečo viac.

Dvojica je k sebe priťahovaná silným magnetizmom. Navzájom si nastavujú zrkadlá potenciálu, do ktorého sa môžu rozvinúť. Mladší partner disponuje vedomím, ktoré si potrebuje starší partner osvojiť a ten mu zase na oplátku opätuje skúsenosti a iné kvality, ktoré si vymieňajú vďaka pozdvihujúcej energii lásky. Energetická zmena sa začína okamžite prejavovať na psychickom a fyzickom tele. Starší partner mladne a mladší dozrieva.

Vzájomná príťažlivosť sa stupňuje a my nevieme, čo robiť. Domnievali sme sa, že je to iba pobláznenie, nuž ale ako náhle sme si dovolili viacej užívať život a robiť to, čo sme si celé roky nedopriali, ťažko sa vracia do starých koľají. Zamilovanie nám odsúva ego, ktoré nás udržovalo posledné roky v stagnácii ako nás už nič zaujímavé a vzrušujúce nečaká.

 Otvorili sme sa novej energii, máme pocit, že nás ten druhý ovplyvňuje aj na diaľku. Ak prebehlo sexuálne spojenie, osobný vibračný posun je ešte rýchlejší. Akokoľvek sme sa bránili citom, zisťujeme, že sme v tom nenávratne po uši.

Nádherná expanzia netrvá večne

Milujeme mladšieho človeka, ale dostávame sa do vnútorného konfliktu. Nemôžeme si dovoliť byť nezodpovední. Nechceme, aby naše deti trpeli, nedokážeme si ani predstaviť opustiť partnera alebo zanechať hmotné záväzky, ktoré sme doteraz budovali. K tomu sa ešte pridávajú úvahy o našom výzore a sile. Sme drvení emóciami a rozporom, rozum verzus cit, ktorý nám spôsobuje neuveriteľný tlak. A čo by na to všetko povedalo okolie?!

Meníme sa na duchovne vyspelú spoločnosť, ktorá je úzko spätá s osobnou transformáciou každého z nás

Stotožňovali sme sa s určitou predstavou, ktorá sa rozpadá. Do toho nám rozum hovorí, že si to asi celé iba namýšľame a nemali by sme sa poddať chvíľkovému vzrušeniu. Naša duša si však priala takéto nakopnutie už dávno.

Niekto bude čeliť výzvam vzdať sa materializmu, ktorý tak usilovne budoval celé roky, pretože sa zamiluje do človeka, ktorý jazdí výhradne len na bicykli, lebo nechce zanechávať za sebou ekologickú stopu. Starší partner bude pred voľbou posunu z 3. do 4. čakry. Nové energie sa nemusia dotknúť len vzťahov, ale aj práce a celkovej stability. Už sa nebudeme môcť opierať o druhého, ale každý bude vo vzťahu sám za seba. Aj keď sa energetický prerod zdá náročný, prináša možnosť materializácie spojenej so srdcom. Budeme schopní si vytvárať stabilnejšie zázemie, hojnosť v súlade s našimi potrebami bez nedostatku a sebaobetovania.

Mladší ľudia tvoria prechod zo žitia v materializme do žitia podľa srdca, čo podporuje aj ich numerologická mriežka. Matéria pre mladšie generácie už nehrá veľkú úlohu pretože, buď s ňou vedia dobre narábať, dosiahli takzvané úspechy v ponímaní materiálne založenej spoločnosti, alebo ich materializmus nezaujíma.

Aby duša človeka mohla napredovať, musíme prijať výzvy, ktoré nám priniesla daná situácia

Správnym riešením je nasledovať srdce, aj keď máme veľký strach z nového. V novej láske vidíme nestabilitu, ale zároveň cítime, že nám rastú krídla. Akoby nás okolnosti tlačili k útesu, buď skočíme do neznáma alebo sa vrátime do starého života, ktorý nás už nebaví, ale je v ňom bezpečne.

Sme priťahovaní k ľudom, s ktorými budeme mať najvhodnejší energetický súlad pre náš ďalší vývoj

Nedajme sa ovládať strachom z nesprávneho rozhodnutia. Ak činíme zmeny predovšetkým pre seba, pre vlastné dobro, nový partner nám nebude prehrávať nedôveru. On je len pomocník v celom procese. Ak si však do vzťahu prenášame strach, pochybnosti a ostro sleduje nového partnera či je vhodný a dostatočne dobrý v aspektoch, na ktorých nám záleží, potom strach a nedôvera sa rýchlo zhmotnia a my si prežívame to, čoho sme sa najviac báli. Všetko je ale poznanie a možno aj cesta ako sa oslobodiť od strachu a závislosti. Pochybnosti sa objavujú v každom vzťahu. Pozorujme ich, čo v nás vyvolávajú a na aké skryte bloky poukazujú.

Výzvy spojené s mladým partnerom

Spoločnosť, ktorá vibruje na starej vibrácii partnerstiev uzatváraných z naučenej lásky alebo z materiálnych zvykov, len veľmi ťažko pochopí tých, ktorí sa rozhodnú pre žitie s mladším partnerom. Posudzujú takéto kroky ako nelogické. V globálnom vedomí je preto mnoho strachov, ktoré nevytvárajú vhodnú podporu rozhodnúť sa pre nový vzťah. Niekedy je staršia žena odsudzovaná za to, že si našla mladého zajačika a starší muž za to, ako sa dal zvábiť vôňou mladého ženského tela. V oboch prípadoch dané opisy v nás vyvolávajú pokrivený obraz sexuality.

Sexuálna energia je základná hybná sila, ktorá zabezpečuje plynulosť v našich životoch. Ak sme už pridlho ignorovali volanie svojej duše, s veľkou pravdepodobnosťou bude zapojená sexuálna vášeň a zamilovanie, aby sme učinili zmeny. Najčastejšie si ľudia z dlhodobých stabilných párov nájdu mladých milencov, pretože v nich prebúdzajú túto aktívnu energiu. V nefunkčných vzťahoch si už niektorí nedokážu otvoriť srdce voči partnerovi, pretože sú poznačení vzájomnými hádkami a zraneniami. Ak je srdce zatvorené, sexuálna energia nemôže dobre prúdiť telom, a tak ani jeden z páru nie je plnohodnotne ňou vyživený.

Ak je človek sám, rieši v takomto rozpoložení najmä svoju hodnotu, a to či zvládne držať krok s mladým partnerom. Na povrch sa môže vyplavovať neláska k sebe samej/samému, kedy sa necítime dostatočne vhodní prijať dary lásky. Môžeme čeliť blokom opustenia, ktoré si každý nesie ukryté vo svojej duši. Ak má niekto už stabilnú rodinu s deťmi, situácia je ešte viac komplikovanejšia z pohľadu nášho ega. Z pohľadu jednoty je už všetko dávno zorganizované a má hlbší význam.

A čo deti?

Možno mladší partner nebude vekovo vzdialený od detí staršieho partnera. Ich duše sa už ale dávno dohodli, že sa budú sprevádzať na pozemskej púti a tvoriť si navzájom zrkadlá. Nové partnerstvá budú môcť teda posunúť všetkých zúčastnených. Vo svojom okolí mám niekoľko vzťahov, kde žijú deti z prechádzajúcich vzťahov vo veľmi peknej ko-existencii s novými partnermi svojich rodičov.

Rozoberme si najčastejšie tabuizované partnerské pomery:

  • Matka detí, usilovná žena, manažérka, domáca gazdinka, ktorá vyživuje všetkých naokolo alebo aj neschopná, labilná žena si našla mladého milenca

Žena plnila rôzne role pre jej manžela, deti a rodinu. Dnes je vyčerpaná a bez sily. Príliš sa rozdávala, venovala sa druhým, ale zabudla na seba. Prázdnota, ktorú prežíva jej vytvára depresiu a núti ju začať žiť pre seba. Spoznáva muža, ktorý v nej znova prebudí nežnosť, porozumenie, sexuálnu energiu, preukazuje jej nehu a lásku. Mladí muž má o ženu záujem.

Strach v globálnom vedomí:

Manžel sa staral o rodinu svedomito, vždy mala všetko, a teraz keď si mohli užívať, lebo deti sú už väčšie, našla si milenca. Manžel už jej asi nestačil. Len aby to žena raz neľutovala, z čoho uživí svoje deti? Zahodí za hlavu zázemie, pokazí si život s tým mladým a on ju za pár rokov odkopne a nájde si mladšiu.

Čo treba prekonať?

Pre ženu, ktorá sa rozhoduje pre mladšieho partnera je dôležité, aby si odpustila a spracovala svoje strachy. Možno niektorí členovia rodiny nebudú spokojní, keď žena/matka prechádza z módu rozdávania do prijímania. Žena sa však už nemôže ďalej obetovať, pretože vždy, keď sa vráti do starého správania, trpí a má depresie. Jej duša dáva jasne najavo, v čom sa už dobre necíti. Pre ženu ide o celkom nové správanie, a často si nie je istá či koná správne. Jej vnútorná nedôvera je reflektovaná späť cez jej okolie, ktoré jej vyčíta ako sa zmenila a ako to už nie je stará dobrá, milá a vždy usmievavá superhrdinka. Tieto slová jej vždy ublížia. Žena by sa mala postaviť sama za seba a ukotviť sa vo svojom presvedčení. Jej rola matky nemusí byť vôbec ohrozená, ak nevstúpi do starých cyklov výčitiek a obety, kde sa bude schválne udržovať, aby si ospravedlnila svoje kroky.

Ak ešte žena nie je plne samostatná, bude si rozvíjať vnútornú silu, teda vnútorného muža. Žena sa zbavuje závislosti na mužovi pri každom prejave sebestačnosti. Ak už je žena samostatná a nezávislá, je potrebné, aby si zachovala svoju nezávislosť aj v novom vzťahu, a aby nevkĺzla z role milenky do role matka-syn. Pri takejto žene sa bude môcť rozvinúť aj jej mladší partner do silného muža. Muž, s ktorým žila žena v dlhodobom partnerstve, si bude osvojovať pole pôsobnosti, ktoré mu doteraz vykrývala jeho partnerka. Rozchod vibračne pozdvihne k vyššej individualite a rastu všetkých zúčastnených v partnerskom trojuholníku a aj deti.

Žene sa môže občas javiť, že jej mladý partner o ňu stratil záujem. Dával jej veľa lásky, dotykov, ale v poslednej dobe jej nevenuje pozornosť. Zrkadlenie jasne ukazuje, že žena sa znova začala priveľmi sústrediť na partnera a odklonila pozornosť od seba. Vo vzťahu sa vracia do starých vzorcov, kde sa stále niekomu venovala. Drahá žena, ak žiješ podobnú situáciu, navráť sa k sebe a oživ si predsavzatia, s ktorými si vstupovala do partnerského vzťahu. Obnov si svoju hodnotu a vystúp z role slúženia, si slobodná.

  • Otec rodiny, manžel, manažér, usilovný kutil alebo aj neschopný slaboch si našiel mladú milenku

Muž tvrdo pracoval a rozvíjal jeho mužskú rolu. Nech ide o akéhokoľvek muža, možno o sebe veľakrát pochyboval, že nie je dosť dobrý, čo sa mu reflektovalo späť z okolia. Všetko čo urobil nebolo dostačujúce. Možno si svoju silu budoval cez kariérny rast, ktorý mu dodával hodnotu alebo ho jeho slabosť a neschopnosť frustrovala natoľko, že sa stal pasívny k životu. Jeho podceňovanie a nedôvera v seba vyústila do neharmonického partnerstva. Jeho dlhodobá partnerka mu nedôveruje a podceňuje jeho mužskú rolu a rolu otca.

Strach v globálnom vedomí:

Mladšia milenka očarila muža sexuálnou energiou. Pobláznil sa a opúšťa všetko čo doteraz budoval. Dobrý sex však nemusí trvať večne, raz príde na to, čo stratil. Jeho manželka sa celý život o neho starala, obetovala sa pre neho, pre rodinu a on ju opúšťa. Mladá milenka ho využije a odkopne, keď ju to s ním prestane baviť. On už nie je najmladší a nebude jej neskôr stačiť.

Čo treba prekonať?

Muž žil v zabehnutých koľajach práce a vzťahu. Zo stagnácie ho však vytrhla sexuálna energia, ktorá v ňom prebudila expanziu vedomia, novú tvorbu a túžbu po slobode. Muž si uvedomuje svoju dôležitú úlohu v rodine. Stojí pred výzvou ustáť zemetrasenie, ktoré prináša jeho prerod. Muž by mal vystúpiť z role slúženia, platenia, vyznávania materiálnych hodnôt a zo svojej komfortnej zóny pohodlia. Muž je pod veľkým stresom, ktorá ho môže uvrhnúť ešte do väčšej aktivity-úteku (pracovné výkony, koníčky, záľuby) alebo pasivity- prehlbujúcej sa stagnácie (pivo, gauč, televízor).

Východisko z tejto situácie tkvie v tom, aby muž začal veriť svojim inštinktom. Čím viacej si bude dôverovať, tým viacej sa budú črtať v jeho realite nové možnosti. Sebadôvera vo vnútorného muža mu bude dodávať silu prekonávať prekážky. Zároveň je dôležité začať budovať svoju vnútornú ženu, zodpovednú za city a srdce. Muž sa bude učiť byť autentický, hovoriť o svojich potrebách a zdieľať svoje strachy. Jeho dlhodobá partnerka bude môcť nasledovať rozvoj mužskej sily. 

Je dôležité, aby muž nezačal opäť stagnovať a nestratil svoju hodnotu s prvými partnerskými problémami. Mal by si udržať svoju individualitu a nezískavať si mladšiu partnerku prílišnou podporou alebo jej podceňovaním. Aby sa mohla mladšia partnerka rozvíjať po boku stabilného staršieho partnera, je potrebné si zachovať vzájomnú slobodu. Mladšia partnerka môže odmietať pokrývať činnosti, ktoré pred tým zastrešovala doma predchádzajúca žena. Drahý muž, ak pre Teba žena nechce niečo urobiť, neprepájaj si svoje očakávania s láskou. Žena ťa miluje, ale jej ženská rola sa mení do väčšej samostatnosti. V novom vzťahu sa môžu po nejakom čase objaviť sexuálne problémy. Nie je na mieste sa hneď toho obávať, ide o očistný proces sexuality. Na povrch sa dostávajú bloky a deštruktívne vzorce, ktoré treba vyčistiť. Mužovi sa môže projektovať do reality strach zo zlyhania. Po prekonaní blokov sa sexualita opäť obnoví a zlepší.

Čo ak sa to pokazí?

Vzájomná príťažlivosť nás spája pre prežitie krásnych momentov, ale aj kvôli novému učivu, ktoré si má duša osvojiť v partnerstve. Preto sa nezľaknime, ak po zamilovanosti nastane fáza učenia. V zamilovanosti máme srdce otvorené, postupne sa nám však znova zatvára, aby sme sa dozvedeli o sebe viac a prekonávali svoje ego. Všetko prebieha v cykloch. Vo fáze zatvoreného srdca, ktoré môže byť sprevádzané prvými vzťahovými problémami, môžeme pochybovať o našom rozhodnutí. Viacej o zatvorenom srdci v článku: Vplyv zatvoreného srdca na partnerské vzťahy.

Skôr či neskôr začneme bojovať so správaním k sebe samému, čo nám môže partner zrkadliť. Udržme sa v nových kódoch vedomia a pristupujme k partnerským problémom ako k nástroju napredovania a seba-rozvoja. S mladším partnerom sa dokážeme uzdraviť z rôznych bolestí duše a mentálnych komplexov.

Chcete zachrániť váš dlhodobý vzťah? Ak odpoveď je áno, urobte to a snažte sa. Ak odpoveď je nie, potom počúvajte túžby a srdce. Stále sa bojíte vykročiť z vášho nefunkčného partnerstva? Neviete čo máte robiť? Zatvorte si oči a dovoľte si snívať. Čo také vidíte? Ak máte živé predstavy a obrazy ako trávite s mladším partnerom spoločné chvíle, sú to pravé túžby duše.

Nikto nevie koľko to bude trvať. Možno pár mesiacov, pár rokov alebo aj navždy. Určite by vám však táto životná skúsenosť chýbala pretože, tak ako vám budú vlasy viať pri prechádzke na bicykli s mladým partnerom, tak sa vám to vo vašom pohodlí nestane. Je to divoká jazda.

Ak sme už spoznali hlbokú lásku na úrovni otvorenej srdcovej čakry, vieme, že niet inej možnosti, len nasledovať túžbu srdca, inak nebudeme celiství.

 Prajem všetkým ľudom veľa síl na ich ceste!

 

S láskou,

Pozorovateľka života

Partnerské konzultácie

Spoznávate sa v príbehu? Potrebujete poradiť na vašej ceste partnerstva? Neviete sa vyznať, prečo sa partner chová určitým spôsobom, ktorý Vám ubližuje? Objednajte si konzultáciu, kde môžeme detailnejšie odhaliť príčiny a riešenia ako zlepšiť Vaše partnerstvo. Neváhajte ma kontaktovať!

https://transformacne-vztahy.sk/konzultacie/

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Môj partner nie je dostatočne duchovný

Môj partner nie je dostatočne duchovný

Keď nastúpime na cestu duchovného poznania, niekedy zanecháme tých, s ktorými si už nerozumieme, inak by sme popierali vlastný rozvoj. Odišli sme a v samote sme spracovávali, čo nás predchádzajúci partner učil. Túžili sme, aby bol náš ďalší vzťah oveľa naplnenejší, a aby nás partner chápal, prípadne podporoval náš duchovný rast. Aj keď sme si priali stretnúť duchovne vyspelých ľudí, niektorých vnímame iba ako kamarátov. Zdá sa nám, že príliš lietajú v oblakoch alebo nás nepriťahujú. Dvorenie od tých, ktorí sú pevne ukotvení v hmote, už tiež neakceptujeme. Z predchádzajúcich skúseností vieme, že si nebudeme rozumieť. Vesmír ale nie je hluchý, a tak nám posiela do života ideálneho partnera, ktorý nám vyrieši tieto problémy vďaka hlbokej láske. Už nemusíme utekať zo vzťahu do vzťahu, len si dovoliť prejsť poznaním s tým, ktorého tak veľmi milujeme. Má to jediný háčik, veľkú časť cesty nebude jasné či sa oplatí vôbec transformovať vzťah, ktorý sa bude niekedy javiť ako za trest.

Duchovného partnera si chceme nájsť z jednoduchých dôvodov, aby nám konečne niekto rozumel, miloval nás a prijímal nás, takých, akí sme s našimi svetlými ale aj tienistými stránkami. Aby sme však mohli žiť v takomto partnerstve, budeme sa musieť najprv stať ideálnym partnerom pre seba.

Na začiatku žiadame od druhého to, čo si sami nevieme dať, ale nič nedostaneme. Vzťahové problémy nás vedu naspäť k sebe. Pod ich ťarchou vidíme svoje povahové vlastnosti. Niektorých sa zbavíme v procese, niektoré si ponecháme a rozvinieme ich na novú úroveň, pretože z nás robia výnimočnú bytosť. Keď to zvládneme, bude sa nám nový prístup zrkadliť v prítomnosti.

Ty nie si tak duchovný ako ja, to bude určite problém

Ľudia, ktorí sú už dlhšie na duchovnej ceste sa začnú báť o toho menej duchovnejšieho partnera. Aby sa neopakoval scenár rozchodu z minulých vzťahov, kedy jeden vibračne rástol a ten druhí nie, podsúvame drahej polovičke vidinu sveta, v ktorom žijeme. Nemôžeme dopustiť, aby sme ho stratili, a tak chceme prevziať zodpovednosť za jeho duchovný vývoj. Posielame mu články, hovoríme mu rôzne perspektívy nášho vnímania, ale on o to aj tak nestojí. Presne vieme, čo by mal robiť a aký by mal byť. Neprejde však dlhá doba a spoločný vzťah sa premení na kolá separácie a zjednocovania. Budeme transformovať svoje vedomie vďaka láske, ktorá nás bude motivovať. Naše vnímanie sa zmení natoľko, že sa nám náročné partnerstvo bude posúvať kúsok po kúsku k ideálu.

Ak pochybujeme o partnerovom nedostatočnom raste a obávame sa, že sa naše cesty rozdeľujú, lebo sa neposúva, sami by sme si mali začať veriť, že túto cestu zvládneme. Keď nás prepadne úzkosť, že azda nikdy nebudeme tvoriť harmonický pár, stíšme sa a dodajme si dôveru.

Ak partner odmieta naše duchovno, potom popierame vlastnú duchovnosť. Pravdepodobne sa v nás nachádzajú ešte zbytky neprijatia od blízkych z obdobia, kedy sme začali objavovať duchovný svet. Vtedy sa veľa z nás popieralo a nosilo masky, aby nás druhí aspoň trochu milovali a neodsudzovali náš odlišný prístup.

Obviňujeme partnera, že nerastie dostatočne. On nám len ukazuje, že sme sa zasekli v našom duchovnom raste a neposúvame sa dopredu.

Domnievame sa, že v duchovnom vzťahu majú byť obaja na rovnakej úrovni, lebo inak nevytvoria rovnováhu. Postupne, ako nám padá ego prezrieme, že náš „menej“ duchovný partner to má v hlave a srdci viacej zrovnané ako my sami. Už nemusíme presviedčať partnera, že duchovná cesta je tá správna. Keď si začneme veriť a prijímať sa, prijímame aj jeho. Zrazu budeme existovať v harmónii s jeho názormi a on s tými našimi. Rešpekt a dôvera prináša spoločný rast. Rozdielny pohľad na život nás obohacuje navzájom. Nakoniec uznáme, že vesmír nám predsa len priniesol správneho partnera.

Aby sme si osvojili nové princípy partnerstva, ku ktorému budeme pristupovať cez seba, nebudeme musieť meniť druhých, ale budeme meniť seba, aby sme zmenili našu realitu, v ktorej sa práve nachádzame. Všetko čo si praješ, aby si prečítal, vykonal, zmenil či pochopil ten druhý, je skôr povinné čítanie a pochopenie pre Teba.

Druhého môžeme vnímať ako dokonalú komplementárnu časticu k nám samým. Ak teda jedna častica urobí patričnú zmenu, okamžite sa táto zmena premietne aj do druhej častice. Ak vykonám zmenu ja, zmena sa automaticky odzrkadlí aj u partnera. Táto projekcia môže byť pre niektorých trošku zavádzajúca. Zdá sa, že všetko odmaká len jeden a ten druhý nemusí nič robiť. Preto pre istotu uvádzam aj predstavu majstra reality, vyhovuje mi viacej. Z pohľadu vyšších dimenzií nikto iný okrem mňa neexistuje. Som iba Ja, a teda druhí sú len môj odraz v zrkadle. Ak vychádzam z tohto tvrdenia, že som tu sama na všetky zmeny, lepšie prevezmem zodpovednosť za ich vykonanie.

Niekedy je veľmi ťažké prijať, že som to Ja, kto sa má meniť, keď jasne vidím, že to je partnerova chyba

Prežívame zranenia, ktoré nám prídu reálne. Náš dvojplameň spustil celú kaskádu čistenia a zmien, preto máme tendenciu pripisovať príčinu nášho nepohodlia jemu. Všimneme si, že aj keď s ním nekomunikujeme niekoľko mesiacov, stále pociťujeme bolesť a prázdnotu. Prevezmime zodpovednosť a neviňme ho za našu bolesť. Začnime sa sústrediť na seba. Potrvá to niekoľko separačných cyklov, aby sme dokázali vystúpiť zo vzťahového metrixu a opravovať realitu zo zákulisia ako majster reality. Akokoľvek podľahneme pravdivým kulisám a odídeme zo vzťahu, hnev a bolesť prejdú v separácii. V nej po určitom emočnom spracovaní, vnímame problém z inej perspektívy a dokážeme pripustiť, že sme reagovali podľa našich skrytých strachov a deštruktívnych vzorcov správania. Pamätajme, že partner na ne prišiel poukázať, aby sme sa definitívne uzdravili. Presne tak, ako sa naše duše kedysi dohodli.

Zmena u partnera neprebehla, ako to?

Bude sa nám zdať, že táto teória vôbec nefunguje. Vyskúšame to, zmeníme niečo u seba. Letíme sa pozrieť do zrkadla. Stretneme sa s našim dvojplameňom, ale znova vidíme toho istého povrchného človeka, ktorí sa o nás nezaujíma. Hneváme sa a pripisujeme to faktu, že určite nejde o žiadny dvojplameň alebo o duchovného partnera. Čudujeme sa ako sme len mohli uveriť takým rozprávkam. Po čase sa však dáme do kľudu, láska k drahej polovičke sa znova obnoví a dokonca rastie. Analyzujeme, z čoho ho obviňujeme. Ak je náš dokonalý odraz, sme povrchní, nechceme sa venovať svojej duši, bojíme sa ponoriť hlbšie, lebo by to bolelo. Nezaujímame sa o seba. Partner nás odmieta, núti nás navrátiť sa k sebe, aby sme si sami vyplnili prázdne miesto, a potom príde on. Lenže my si to v 3D realite vysvetľujeme po svojom. Urazení z odmietnutia, odchádzame. Medzitým sme sa venovali svojej duši, spracovali sme strachy a nejaké vlastnosti, ktoré nám vadili na partnerovi. Prekonali sme v sebe bloky, lebo sme chceli znova vidieť svoju lásku. Po spracovaní opäť môžeme ísť k sebe. Ani neočakávame, že by sa partner zmenil, ale zrazu stretávame úplne iného človeka. On sa predsa len posunul, lebo sme sa posunuli my.

Tvoja realita je tvojim dokonalým odrazom

Ak vidíme, že partner alebo okolie nám neprestajne zrkadlí rovnaký problém, ešte sme nevyriešili daný problém v nás samých. Nájsť a uzdraviť v sebe určitý blok trvá aj niekoľko separácií, aby sme si uvedomili, prečo sa opakuje rovnaká situácia. Keď sa nám podarí si vyzdvihnúť všetko, čo sme potrebovali, mení sa nám realita podľa získaného pochopenia. Vtedy sa javí, že sa aj partner zmenil.

 Spoznala som svojho drahého muža, no po krátkom čase začali medzi nami vzťahové problémy. Veľakrát som pochybovala, ušla a ukončila náš vzťah. Neverila som, že s týmto človekom by som mohla niekedy vytvoriť harmonický duchovný vzťah. Odkedy som ho spoznala, začal kolotoč emočných prepadov, smútku a hnevu. Môj dvojplameň odo mňa utekal, neskôr som pochopila, že som utekala ja. Neverila som si, že ustojím, všetku bolesť a námahu. Pýtala som sa tú istú otázku, ako keď som opustila predchádzajúci vzťah:„Musím neustále od niekoho odchádzať, aj keď toho človeka milujem? Čo ak stačí, keď už konečne prejdem vzťahovými problémami a nebudem sa pred nimi schovávať.“

 On ma nepotreboval meniť, ale ja som chcela meniť jeho. Keď som bola v egu, vinila som ho a radila mu, čo všetko by mal pochopiť. Začal byť ticho a odmietal so mnou hocičo riešiť. Nebolo to ani potrebné. Nakoniec som si všetko vyriešila sama so sebou. Keď som sa vyladila do lásky, zistila som, že som cez moje bloky nedokázala vidieť svojho dokonalého duchovného partnera. 

Urobila som krok k nemu, a teda aj k sebe. Vďaka veľkej láske ich už bolo nespočetne veľa. Objavila som v sebe nepoznané hĺbky, ale aj duchovnú silu. Som bližšie k svojej duši a cítim, že aj on je bližšie. Trebárs v tieto dni si rozumieme, ale nemôžeme sa stretnúť a ja viem, že to nie je náhoda. Na prvý pohľad by som súdila, že čakám zase iba na neho, ale ja čakám na seba kým pochopím a vyčistím ďalšie nánosy. Vesmír mi ponúka čas pre seba.  

Obráťme pozornosť k sebe a verme si

Drahí priatelia, verme svojim partnerom a hlavne verme sebe. Uznajme sa ako dostatočne duchovne vyspelí jedinci, ktorí prejdu osobnou a vzťahovou transformáciou. Chybný krok neexistuje. Všetko je poznanie. Ak znova prepadneme do strachu o partnera, ktorý dostatočne nepracuje na svojom duchovnom raste, spomaľme a venujme sa svojej duši, potrebuje našu pozornosť. Tento princíp platí pre akékoľvek vzťahy či už s rodičmi alebo deťmi, pretože všetci sú náš odraz. 

 

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky : sq_gardener   https://www.instagram.com/sq.gardener/

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Žena, ktorá sa vyjadruje v mužskej energii

Žena, ktorá sa vyjadruje v mužskej energii

Muž by mal osloviť ženu a mal by sa usilovať o jej srdce, tento prístup sa považuje za akýsi štandardný model vzťahovej interakcie medzi ženou a mužom. Muž by sa mal prejavovať v aktívnej mužskej sile pohybujúcej sa vpred a žena by mala byť vo svojej pasívnej ženskej energii, kedy prijíma a je stabilná. Lenže, čo keď ona nevie byť takou ženou, ktorá je stabilná a vlastne vôbec nevie ani prijímať. Celý život bola zvyknutá dávať. Nič bez snahy nedostala a všetko si vždy musela vydrieť. Učila sa byť silnou a samostatnou. Jej vnútorná sila a krása privábila silného muža, no ako prešli prvé stretnutia a ženská intuícia rozpoznala v druhom svoj dvojplameň, jej silný muž sa stáva pasívnym a žena preberá jeho rolu.

Žena si uvedomuje, že sa prejavuje v mužskej energii a odsudzuje sa za svoje správanie

Obviňuje sa, že bola až príliš snaživá, úprimná, živá, taká onaká a možno ho odlákala svojou aktivitou. Vybavujú sa jej staré babské rady ako by to malo byť. Takto sa predsa žena nespráva, nevnucuje sa mužovi. On musí k nej prísť. Potláča sa znovu mu napísať alebo prejaviť lásku. Čaká. Pasivita, jej však vytvára vnútornú nepohodu. Aj keď chce byť v jemných energiách, necíti sa pohodlne vzdať sa svojej mužskej sily a prirodzenosti. Naberá teda znova odvahu, nech sa deje čo sa deje, zotrvávať v tomto zúfalstve nemá zmysel. Veď v živote už vyriešila veľa vecí a verí si, že zvládne aj túto. Znova sa mužovi ozve. Muž odpovedá žene tak ako k nemu pristupuje. Ak sa vyjadruje láskou, muž jej vracia lásku. Ak sa naňho hnevá, tvári sa, že je urazený.

Žena nastupuje do cyklov, kde sa bude pretvárať do novej osobnosti s veľmi stabilným vnútorným mužom a ženou. Vo svojom vnútri prežije veľký boj, čo by mal kto robiť. Bude to trvať nejakú dobu, kým vnútorná žena začne spolupracovať s vnútorným mužom. Žena si rozvíja vnútorného muža, aby sa zbavila závislosti na svojom fyzickom mužovi, a tým umožnila sebe a svojmu partnerovi vzostúpiť do citov a lásky.

Stará cesta

Do každej z nás sa vryli emócie zranených žien, ktoré neboli milované od svojich mužov. Ich muži boli chladní. V kolektívnom vedomí sa nachádza veľmi veľa bolesti z nenaplnenej lásky, pokrivenej sexuality, dotknutého ženstva a manipulácie. Keďže pochádzame z týchto žien, nesieme si v sebe deštruktívne kódy partnerstiev, ktoré sa nám neustále premietajú do života. Partner je slabý a pasívny. S takýmto partnerom budem mať náročný život, pretože on nestojí vo svojej sile. Od muža sa stále očakáva, že sa o ženu postará, materiálne ju zabezpečí a prinesie jej hojnosť citov. Tieto tvrdenia platili len v starých energiách. Dnes však prechádzame z patriarchátu do matriarchátu, a tak globálne ukotvujeme nové vedomie vzťahov v slobode. Možno z niektorých partnerstiev odídeme a začneme si hľadať nového ideálneho partnera, možno aj nájdeme, ale po čase sa opäť niečo pokazí a my si odžívame veľmi podobný vzťahový vzorec, a to konkrétne, muži o nás nemajú záujem alebo s nami nekomunikujú.

Akokoľvek sa snažíme opravovať nefunkčné vzťahy z vonku nebudeme úspešní. Dôvodom prehrávania rovnakých partnerských problémov je, že sme neurobili pokrok v sebe. Vedomá cesta partnerstva je vybudovať znovu vieru v mužskú silu cez seba, a tak navrátiť silu mužom skrze objavenie vlastnej sily.

Žena sa naučila tvoriť zázemie a postarať sa o seba. To posledné, čo by chcela od jej muža je láska a pozornosť. Žena si neuvedomuje, že nepatrí už do starého sveta, pretože je prebudená a samostatná, ale nepatrí ešte ani do nového sveta, pretože si stále v sebe nosí deštruktívne kódy partnerstiev a nedôveru v mužov. Jej partner duše, jej pomáha zvedomiť posledné vzorce správania, ktoré jej bránia žiť naplnený partnerský vzťah.

Žene sa projektujú do jej reality zranenia, ktoré nosí dlhé roky vo svojom vnútri. V každom cykle sa bude posúvať bližšie k silnej osobnosti vďaka láske, ktorú pociťuje k partnerovi.

Muž, ktorý nedáva svoje city najavo, je nedostupný, nekomunikuje, nám ukazuje pravdivý obraz, akú predstavu o mužoch máme, ako komunikujeme sami so sebou, prípadne ako sa venujeme sebe, svojim túžbam a potrebám.

Čím viacej budeme budovať vo vnútri seba to, čo požadujeme, aby urobil partner, stávame sa silnou osobnosťou, ktorá nie je závislá na prejavoch lásky od druhých. Vraciame sa k sebe, a tak sa nám tvorí realita podľa odvedenej práce. Celá cesta zrodu nového mužstva a ženstva dá žene ucelený obraz až na konci cesty, keď začne dôverovať všetkým mužom na svete, bude schopná žiť bezpodmienečnú lásku a bude oprostená od závislosti na partnerovi.

Podvedome vyžadujeme, aby sa začal muž prejavovať. No a tak to býva, čo chceme od fyzického muža, musí urobiť náš vnútorný muž.

V žene rastie určitý hnev na partnera, že sa nevie prejaviť. Možno ho začne tlačiť do prejavov lásky, vyčítať mu jeho chlad, ale muž sa nemení. Mužova pasivita v nej vyvoláva aktivitu a sústredenie na partnera. Na začiatku cesty si žena myslí, že robí prácu za neho, ešte nevníma, že robí prácu pre jej osobné šťastie. Bojí sa, že nezapadá do starých vzorcov správania, kedy by sa mal o jej ženské srdce usilovať práve muž.

Staré modely lásky v dnešných energiách nefungujú

Aj naši rodičia mali pred sebou misiu prekódovať ponímanie lásky v ich generácii. Keď ešte nie sme v láske, budeme sa na našich predkov hnevať, že nás zablokovali svojim prístupom ku vzťahom. Nuž v tomto žili a vtedy to energetické nastavenie planéty umožňovalo. Prechodom do novej Zeme im odpúšťame. Sami na sebe zažívame, že vybalansovať vnútornú ženu a vnútorného muža je neuveriteľne ťažká práca. Rodičia nám vybojovali veľa vecí, a tak nám odovzdávajú štafetu, aby sme vytvorili stabilnejšie piliere bezpodmienečnej lásky pre ďalšie generácie.

Akokoľvek sa žena obzerá do minulosti, nenájde tam žiadne rady o tom ako by sa mala chovať. Novú cestu bude budovať v sebe bez návodu cez vlastnú skúsenosť. Už je načase, aby z našej Zeme odišla láska závislá a aby sa nahradila tou nezávislou.

Všetky super rady a články čo by mal robiť muž, ak miluje ženu, napísali zranené ženy

Nachádzame sa v odmlke s mužom. Všade na nás vyskakujú články s názvami: Ak muž robí toto a tamto miluje ťa. 5 signálov, kedy Ťa muž skutočne miluje alebo ak Ťa muž miluje, snaží tráviť s Tebou každú voľnú chvíľku. Náš muž nerobí ani jednu z týchto vecí. Sme v prdeli! Od strachu radšej utekáme a nadávame si ako môžeme žiť v takomto hroznom vzťahu. Nachádzame informácie plné manipulácie a bolesti, ktoré nás utvrdzujú vo fiktívnej pravde počas nášho emočného prepadu. Už dlhšie si však obzeráme cykly separácie a všimli sme si, že sa nám v našom metrixe prehráva takáto realita, keď máme strach, že muž nás nemiluje.

Ak dokážeme vedome zachytiť tento vzorec správania a vyladíme sa do lásky, realita sa bude prehrávať podľa povýšenej vibrácie. Z pohľadu majstra reality vieme, že muž nás miluje tak ako milujeme sami seba. V cykloch sa zbavujeme ego reakcií a učíme sa byť ženou, bohyňou, ktorej nerobí problém vyjadriť, že muža miluje, ale zároveň mu nekladie podmienky alebo ho nekritizuje, keď jej nevracia lásku.

Možno sme si našli aj náhradu, druhého muža. Dáva nám všetku lásku a pozornosť, ktorú sme chceli od nášho dvojplameňa, ale to nás nenapĺňa. Žijeme si prázdny ružový sen o partnerstve. K tomu nový partner na nás tlačí a prosí o prejavy lásky a my vnímame svoj odraz v zrkadle. Vyžadovali sme lásku od druhých ako tento muž od nás. Takýto vzťah nás vyčerpáva, a tak sa vrátime k pravej láske. Dobre chápeme, že ak nebudeme nasledovať srdce a výzvu, ktorú ponúka dvojplameň, budeme popierať náš vývoj.

Keď som sa cítila ako zranená žena napísala by som stovky kníh, čo by mal muž robiť a ešte akí sú slabí. Dnes viem, že som robila z mužov slabochov sama lebo som si neverila. 

Do mojej reality sa prezentovalo iba to, akí sú muži neschopní, presne tak ako to počúvam celý život. Prijala som svoje mužské energie, ktoré som odmietala. Moja rozvinutá žena podporovala moje aktivity, aby som išla bližšie k mužovi ja, keď po tom túžim, a nečakala len na jeho kroky. Keď som bola v tomto nastavení a v rovnováhe všetko bolo prirodzené a krásne. Verila som partnerovi, tak ako som verila svojmu vnútornému mužovi.

Žena môže pochopiť muža, ak sa ním na chvíľku energeticky stane, a tak vytesní svojho muža do ženských energií.

Drahé ženy, muža, ktorého milujeme sme si vybrali z pozície nedostatku, kedy sme na lásku ešte neverili. Vyžadovali sme od neho city, ale nedokázal nám ich dať. Pri všetkých ženách vystupoval ako silný rozhodný muž, pri nás sa ale správa inak. Vybral si nás, lebo vedel, že to ustojíme, keď pôjde do ženskej pasívnej polarity počúvať svoje srdce. Tieto nové energie môže preskúmať iba pri žene, ktorej nebude musieť stále hrať mužskú ochranársku rolu.

Muž prvýkrát hlboko preciťuje ženskú polaritu a nevie čo s tým. Hlavou potláča všetky emócie. Uteká od fyzickej ženy, lebo si myslí, že naňho tlačí. V skutočnosti tlak vytvára jeho vnútorná ženská zložka, s ktorou začína nesmelo komunikovať.

Muž cíti lásku aj prostredníctvom ženy

Keď sa narodí chlapec je to jeho matka, ktorá mu sprostredkováva lásku. Vieme dobre, že mnohí pochádzajú z matkinej náruče, ktorá bola chladná. Muž sa pohybuje na škále lásky, ktorá mu bola prejavená. Nemôžeme od niekoho chcieť vyjadrovať city, keď ten druhý to ani nevie. Muž hľadá ženu, ktorá mu dovolí načerpať z jej lásky, ktorá ho konečne príjme presne taký aký je, aj s jeho negatívnymi emóciami, bez očakávania navrátenia citov.

Niekedy sa nám zdá, že muž nám nechce prejaviť city, neskôr sa sprístupňuje hlbšia pravda, že my sme nevedeli vyjadriť city jemu. Keď mužovi ukážeme, že existuje oveľa hlbšia láska, ako tá, ktorú poznal doteraz, bude jeho prirodzenou túžbou prejaviť sa v týchto energiách.

Začnime otvárať svoje srdcia bez očakávania. Sme to práve my, kto si má otvoriť srdce. Muži cítia lásku aj cez ženu. Preto je nositeľkou života žena. Zmeňme v hlave tú vidinu romantického príbehu, že sa má prvý prejaviť muž. To sú bohužiaľ stále prejavy patriarchatu, ktorý nás blokuje vyjadriť sa. Dnes sa od nás žien chce, aby sme stáli vo svojej sile, zároveň boli láskavé. Ak čakáme na muža, nebudeme spokojné. Vždy čakáme len na seba, kým sa postavíme do vlastnej sily a lásky!

Sexualita a silná žena

Silnej žene sa bude rozpadať koncept aj v posteli. Nosí v hlave túžbu o tom, ako bude pasívne prijímať rozkoš a ako si ju muž vezme, lenže jej prechod do nových mužsko-ženských energií ju mení na bohyňu. Muž si ju už nedokáže len tak vziať, má k nej rešpekt a čaká na zvolenie od ženy. Je to práve žena, kto prvá prijíma jeho mužstvo. Vedie muža a preberá iniciatívu ako sa budú milovať po novom. Žena vie, čo má robiť, pretože vďaka hlbokej láske, ktorú cíti si prepája srdcovú čakru s jej pohlavím. Vytvára energetický kanál, ktorý umožňuje obom spoznávať nepoznanú sexualitu.

Keď si vyzdvihneme všetky dary, ktoré sme sa mali naučiť, tlak sa zastaví

Možno ste aj vy prišli na koniec týchto riadkov a čakali ste úžasný záver, tak ako to čakala aj žena z príbehu. Cítila vnútorne veľké víťazstvo. Myslela si, že keď zharmonizovala svoje energie, jej fyzický muž ju bude nasledovať. V poslednom stretnutí bolo všetko krásne a dokonalé. Žena vedela, že každým jej úsilím otvárala seba, a nakoniec pozvala do svojej záhrady hojnosti aj muža. Osud ich však znova rozdelil. Žena ešte nemá hotovo!

Prichádza skúška či žena obstojí byť nezávislá na jej výnimočnom mužovi

V momente, kedy sa žena zbavila egoistických reakcii, očakávaní od muža, prijala sa, že je občas ako muž, dáva si lásku sama a má dostatok na rozdávanie v jej živote započne veľká zmena.

Žena bola tá, ktorá sa neustále snažila a ozývala sa mužovi. Lenže jej muž je stále ticho. Po tejto ťažkej práci na sebe, žiadny výsledok. Opäť sa opakuje cyklus, ktorý chcela zastaviť. Musí to už konečne prežiť vo svojom vnútri a ponoriť sa do tých najhlbších strachov. Žena dobre vie, čoho sa najviac bála, musí sa vzdať muža. Cíti, že už urobila pre spoločnú lásku maximum. Je vyčerpaná. Prepúšťa muža. Konečne!

Žena si prechádza ťažkými emóciami, bolesťou a smútkom. Prijíma opačnú situáciu, že už nikdy nebude s jej drahým mužom, vedome pobýva vo všetkých tých negatívnych emóciách, ktoré ju zraňujú. Plače. Po emočnom spracovaní sa žene uľaví, ale ona už vie, že v tejto hĺbke bola aj minule, a tak si znova vybavuje negatívne situácie vytvorené strachom, vedome sa dáva zraňovať vlastnými emóciami, čo to ide. Ona už vie ako to má celé spracovať. Všetko sa to učila v opakujúcich cykloch, ktoré ju vlastne pripravovali, aby tomu dokázala čeliť. Žena dočistila posledné zbytky. Prichádza hlboký pokoj. V tejto fáze separácie máva vždy rôzne vízie, aj keď nebola nikdy snový typ. Jej drahý muž jej prišiel nad ránom pošepkať ako je vďačný, že bola k nemu úprimná.

Osvojujeme si správanie, v ktorom dávame najprv sebe, až potom druhým

Prístup rozdávania z prázdneho pohára nás veľmi vyčerpal. Skrze bolesť sme si uvedomili, že toto deštruktívne správanie už nebudeme opakovať. Vybudovali sme si podmienený reflex cez vlastnú skúsenosť ako keď sme boli malé deti. Ak sa dotkneme horúceho predmetu, popálime sa a bude to bolieť. Ak sa budeme rozdávať, bez toho, že sme naplnené, budeme trpieť. Ak budeme našu prácu, projekty, vzťahy hrnúť dopredu len mužskou silou, budeme trpieť. Ak budeme len v ženskej pasivite, budeme trpieť. Ak budeme vyžadovať od niekoho lásku a pozornosť, budeme trpieť.

Prežitím deštruktívneho vzorca sa uzdravujeme

Žena je vo svojej ženskej sile so svojim stabilným mužom. Prestala túžiť. Stratila potrebu riadiť. Pred tým sa bála dňa, keď jej odíde túžba po jej drahom mužovi. Dnes chápe, že sa uzdravila žitím bez neho. Snaha, ktorá ju poháňala bola závislosť. Žena stratila všetko. Všetko sa jej rozpadlo, na čom tak úpenlivo pracovala, ale ona už nebojuje, je vyčerpaná a prijíma situáciu. Tlak, ktorý kládla na fyzického muža, bol jej vnútorný konflikt ako riešila aktivity a očakávania mužskou silou. Uhnala sa sama, lebo sa nemilovala.

Energie sa stabilizujú a nám sa odkrýva celé poznanie

Ak zharmonizujeme energie, netúžime byť s daným človekom. Necítime závislosť len hlbokú lásku a úctu. Žena cíti úplne nové energie. Prvýkrát v živote spozorovala zmenu svojho správania. Nepotrebuje sa dožadovať lásky a usilovať o ňu, už nepotrebuje bojovať. Dnes potrebuje byť pasívna a prijímajúca. Veľa oddychuje, pretože sa ukotvuje vo svojom poznaní. Stará sa o seba a miluje sa s tou najväčšou úctou a láskou.

Pochopenie prichádza vo vlnách, ide o celkom novú skúsenosť

Tým, že sa žena uzdravila, tvorí si hojnosť. Najprv jej to život ukazuje bežnými situáciami. Všade má prednosť, druhí ľudia ju oceňujú, na semaforoch je zelená. Žena sa cíti výnimočne. Rozpoznala, kde robila chyby, ale bez protikladnej situácie by to nepochopila. Tak funguje totiž dualita.

 

Žena žije nové kódy. Znova sa jej otvára srdce a obnovuje sa jej túžba vidieť jej výnimočného muža. Sama je z toho prekvapená, pretože si myslela, že medzi nimi nastal už definitívny koniec. Cez bezpodmienečnú lásku sa jej ukazuje iná realita, že v láske jej bránili len jej obmedzenia. Znova ušla od muža, lebo bola slabá. Nedokázala ustáť zranenia, ktoré v nej boli usadené už dávno pred tým, muž ich prišiel vytiahnuť len na povrch. Energia túžby tlačí na ňu a ona vie čo má robiť.

Dnes už nerieši, kto sa komu ozve a prejaví city. Je znovuzrodená bohyňa, ktorá vyjadruje čo potrebuje. Znova sa ozýva svojmu výnimočnému mužovi. Po vyčistení blokov problémy v jej realite už neexistujú. Vyjadruje mu lásku, chce ho znova vidieť po odmlke, kedy bojovala so svojimi bolesťami. Pozýva ho do svojej záhrady. Muž jej odpovedá. Stanovujú sa ďalšie pravidlá, a tak žena vie, že si ide vyzdvihnúť ďalšie dary. Už nemá strach. Ak padne, znova vstane ako fénix z popola.

„Všetko čím si prechádzaš, ťa pripravuje na to, o čo si žiadala“

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Autor- Светлана Беляева / https://500px.com/89205537525

Obrázok Aphrodite: Autor-Linsay Archer/ DeviantArt

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Vplyv zatvoreného srdca na partnerské vzťahy

Vplyv zatvoreného srdca na partnerské vzťahy

V živote nás učili porozumieť rôznym veciam, kvantovej fyzike, matematickým výpočtom, ľudskému genómu, ale neučili nás žiť v partnerských vzťahoch. Nikto nás neupozornil na to, že sa naše srdce prirodzene zatvára a otvára v rôznych situáciách a samozrejme nám nik nepovedal ako sa to bude prejavovať. Možno by sa takýto návod zišiel nejednej žene, ktorá si založila rodinu so svojím milým, ale svojho muža prestala milovať po tom, čo ju už toľkokrát zranil svojim správaním. Možno by vedela matka, ktorá si tým prešla, poradiť dcére, že nech nezúfa, keď sa jej uzatvorí srdce: „Drahá, svoje uzavreté srdce spoznáš napríklad podľa toho, že sa v tvojej realite odohráva program, ako nedostávaš lásku od svojho muža a detí.“

Akonáhle sa prebudíme do vedomej existencie, nastupujeme na novú cestu objavovania, čo to vlastne láska je. Po prebudení má väčšina jedincov problémy ustáť akýkoľvek vzťah, pretože prechádza najväčšími lekciami poznania seba-lásky.

Niektorí z nás majú už srdcové centrum otvorené a niektorým sa práve otvára. Tí, ktorí vedia prirodzene milovať, majú väčšinou už harmonické partnerstvo. Sebaláske sa učíme cez akékoľvek vzťahy a interakcie s druhými. Riešime vzťahy v rodine s rodičmi, deťmi, partnermi alebo môžeme stretnúť svoj dvojplameň.

Otváranie globálneho srdca

Tým, že sa posúvame vo vedomí nie len my, posúva sa aj celé spoločenstvo. Srdcový portál alebo centrum sa v nás otvára automaticky, dosiahnutím dostatočnej vibrácie, ktorá slúži ako prístupový kód. Naše srdce nás samo upozorní na dôležitú udalosť, keď sme na to pripravení. Prvé prejavy sú sprevádzané veľkou bolesťou v hrudnom koši, pichaním, pulzovaním ,smútkom, sme zablokovaní a nedokážeme milovať. Možno sme v poslednej dobe natrafili na články, ktoré nám podsúvali informácie a správy o otvorení srdca s odkazmi: „Miluj, otvor sa, srdcová čakra“. Aj naša intuícia nám dá prirodzene vedieť, že sa s nami niečo deje.

Aby sme vedeli porovnať aké je to zrazu mať otvorené srdce, pocítime najprv jeho zablokovanú verziu. Prežijeme si cítenie v plnej intenzite a nepoznané návaly bolesti a lásky. Ničomu nerozumieme, tak sa snažíme rýchlo vyhrabať z tejto situácie a dúfame, že to prestane. Sami sa budeme učiť odblokovať toto centrum a ustaľovať sa v úplnej čistote a láske. Cez prekážky prejde každý sám postupne. Niet žiadnej externej pomoci, jednoducho túto udalosť si musíme odžiť, aby sme si vedeli vždy sami pomôcť a určiť, v akom rozpoložení sa nachádzame.

Prečo sa bloky a zranenia stále opakujú?

Aby sme dokázali zachytiť o čo tu vlastne ide, do reality sa nám budú stále premietať zranenia. Postup v čistení blokov a učenie sa láske sa zrýchli tak, že si prejdete rýchlo-kurzom otvoreného a zatvoreného srdca. Vesmír nás vyperie do najčistejšej vibrácie bezpodmienečnej lásky. Programy sa budú dramaticky striedať. Jasné, že nám príde aj zle a nebudete vládať. Sami sme si to tak zvolili. Tvár nám nestihne uschnúť od sĺz a toľko čo sa vyladíme do bezpodmienečnej lásky nastupuje ďalší program na pranie. Samozrejme oveľa zrýchlenejší ako tie predošlé, s väčšími otáčkami. Naša očista nám nepripadá ako keď sa perú ponožky, ktoré sledujeme cez sklo pračky, ale cítime sa ako astronaut vo vesmírnom programe vtiahnutý do pracieho procesu.

Čím viacej sme vedomejší a bližšie k jednote, tým viacej si všímame priebeh našich emócií a striedanie fáz ega s láskou. Všetko sa deje v dokonalosti poznania týchto dvoch protikladných situácií, aby sme si uvedomili, že pocit oddelenosti je len naša ilúzia.

Fáza zatvoreného srdca = fáza ega

V tejto fáze sme pohltení do príbehu zvanom konflikt tak silno, že veríme všetkému, čo sa nám deje v 3D realite. Znamená to napríklad, že sa rozchádzame s mužom, pretože nás už nemiluje, vôbec si nás nevšíma a po tom všetkom úsilí, ktoré sme vynaložili do tohto vzťahu, nemáme silu pokračovať. Len nám ubližoval. Končíme! Veď si predsa zaslúžime štipku pozornosti a lásky. Môj drahý muž ma ignoruje a nezáleží mu na mne. Odchádzam zo vzťahu.

Náš partner s nami nekomunikuje len z toho dôvodu, lebo nekomunikujeme sami so sebou. Sme na seba prísni, tlačíme sa do výkonov, nevenujeme sa svojej duši.

  • Vypnutie sa zo vzťahu- Naše ego je naša prirodzená súčasť a v tejto fáze nám pomáha sa osamostatniť. Máme v sebe kopec hnevu, ale táto energia je veľmi tvorivá sila, ktorá nás posúva k tvorbe niečoho nového. Prijímame, že životom pôjdeme sami, no a čo, tak nás nemal rád. Cítime pokoj, pretože sme sa odpútali od emócií.

Prijatím a odžitím situácie, ktorej sme sa chceli z celého srdca vyhnúť sa uzdravujeme. Lásku a pozornosť, ktorú sme vyžadovali od partnera si začíname tvoriť sami.

  • Falošná rovnováha- Vybudovali sme si rovnováhu, ktorá je ale vystavaná na princípoch falošnej stability- ega. Vypli sme pre istotu svoje srdce, pretože sme cítili bolesť. Rovnováha však netrvá dlho. Do našej mysle sa vkrádajú prvé pocity srdca, ktoré nám šepkajú tíško do uška, že sa máme otvoriť a že to tak vlastne v skutočnosti vôbec nie je, ako sa nám to zdá. Tichý hlások intuície odmietame zo všetkých síl. Veď sme už všetko skúsili, snažili sme sa milovať toho muža, ale táto láska priniesla len utrpenie. Tieto pocity hlboko potláčame, lebo nám môžu nabúrať našu ťažko nadobudnutú stabilitu. Váhy sa čím ďalej prikláňajú na stranu srdca, pretože je to prirodzený posun našej duše.

Akokoľvek sa presviedčame v zákaze cítiť opäť lásku k partnerovi, prepadávame sa do určitých negatívnych emócií. Znova nám nie je dobre. Ego nás zatlačilo do kúta, kde niet úniku. V depresii bez vidiny záchrany sa nám otvára srdce. Trpezlivo čakalo na túto príležitosť, aby sme si svojou mysľou odžili všetky dramatické verzie a teraz, keď sme totálne vyčerpaní sme pripravení.

 

Fáza otvoreného srdca

Prosíme celý vesmír o pomoc, lebo vôbec nevidíme, kde robíme chybu. Srdce sa otvorilo a je nám ukázané, že náš partner nás miluje viac, ako si myslíme a že sme to boli celú dobu my sami, kto tú lásku nevidel a nedovoľoval si ju prijať. Ukázala sa celá projekcia života, že to ako si nás rodičia nevšímali alebo to ako si nás partner nevšímal, je len náš odraz. Sme to my sami, kto sa takto nepekne správa k sebe a druhí nám len slúžia ako pochopenie. Poznanie je často sprevádzané plačom, ktorý považujeme za určitý prielom situácie. Ukotvenie nových vibrácií sa prejavuje únavou v nasledujúcich dňoch. Poučili sme sa, že máme byť k sebe dobrí, dopriať si oddych a všetko čo potrebujeme, lebo niet sa kam ponáhľať. Je o nás postarané.

Otvoreným srdcom prúdi bezpodmienečná láska a spoznávame, že táto láska vlastne vôbec nebolí. Celá situácia sa diala len pre naše poznanie, aby sme sa posunuli. Chápeme, že s otvoreným srdcom dokážeme partnera oveľa viacej milovať a cez odraz, ktorý sa vracia od neho k nám, cítime, že aj partner nás miluje. Vždy nás miloval, len náš strach nám to nedovoľoval rozpoznať, zachytiť, zatemnil nám srdce.

Fáza otvoreného srdca trvá spočiatku veľmi krátko, možno niekoľko minút. Zase sa pomaličky zatvára a našou úlohou bude prejsť opakujúcimi cyklami poznania, predlžovať fázy otvoreného srdca a pracovať na vyladení do lásky na stálo. V priebehu času sa nám vynárajú na povrch rôzne zranenia. Vďaka láske k partnerovi sa dokážeme uzdraviť aj fyzicky. Tak ako chápeme nové poznanie, že sme majster svojej reality, je nám ukázané, že si zaslúžime všetko, dokonalú lásku, zdravie, skvelú prácu, splnené sny a tak ďalej. Čaká sa len na nás, kedy si sami sprístupnime tieto dary.

Možno si myslíme, že aj keď sme na úrovni vedomého majstra, fázy sa nám už tak dramaticky neopakujú. Omyl je pravdou. Niekedy nás emočný prepad pohltí tak silne, že uveríme všetkým starým konštruktom mysle, ega a máme tendenciu sa správať po starom. Nemajme pocit v takejto situácií, že sme zlyhali, naopak, privítajme túto situáciu, lebo nás učí prepadnúť sa do hlbšej podstaty lásky. Naše zranenia duše za budú dookola odohrávať, až kým si skutočne nevšimneme, že ide o akúsi virtuálnu projekciu. Napíšeme mužovi a on nám odpovedá podľa našej nadobudnutej vibrácie lásky. Chvíľku žijeme šťastný vzťah a potom sa to zase pokazí. Opäť odchádzame, opäť si hovoríme, že sme naivné, zranené a opäť máme hnev na seba, že sme si neudržali žiadne pravidlá. Tým, že sa dookola opakuje ten istý príbeh, dokážeme si všímať stále hlbšie detaily. Sme vedomí pozorovatelia. Jasné, že sa niekedy vtiahneme do príbehu, ale tak dobre vieme, že z neho môžeme aj vystúpiť. Náš muž sa správa podľa našej vnútornej vibrácie. Ak máme zatvorené srdce, nevšíma si nás. Ak sa hneváme, hnevá sa. Ak váhame či to má ešte vôbec medzi nami zmysel, určite nám potvrdí správaním, že nemá a my si ten zmysel budeme musieť vyhrabať z nášho srdca.

Ako je to so zamilovaním

Možno niekto povie, že zamilovanie je zavádzajúce. Naopak tento stav by sme mali považovať za dar, kedy je nám ukázaná kapacita nášho srdca, s akou dokážeme otvoriť a vnímať seba aj partnera. Túto schopnosť po čase strácame, pretože ešte sme neboli dostatočne vyspelí jedinci ponechať si srdce otvorené a upadáme do etapy, kde sa budeme tápať vo vibráciách, ktoré sú oddelené od lásky, ako sú strach, odsudzovanie a hlavne ťažké vety typu: „Už ťa tak nemilujem, už sa mi nevenuješ, nemáš ma rád, už sa mi nepáčiš, lezieš mi na nervy.“

 

Čo sa deje po zamilovaní

Zatvára sa nám srdce a v našej realite sa to javí tak, že nespoznávame, koho to máme po svojom boku. Partner nám ubližuje, ale aj my ubližujeme partnerovi. Jednoducho naše vibračné nastavenie sa nám prezentuje do reality. Ak nás okolie nechápe a ani partner, nechápeme sami seba. Ak je náš partner ignorant, sme sami k sebe ignoranti a nepočúvame naše skutočné potreby. Snažíme sa vždy vyhovieť druhým, ale druhí na nás kašlú, učia nás totiž, že sa máme mať na prvom mieste. Možno nemáme pri sebe partnera, ktorý sa k nám vibračne hodí, lebo sme si ho hľadali z úrovne nižších vibrácií. Odíďme, nie je čo stratiť. Ak vzťah už nechceme zachraňovať, nechajme to tak. Všetko je správne, všetko je poznanie.

 

Keď nechceme oňho prísť

Ak muža skutočne milujeme, jednoducho sa vrátime. Zamilovali sme sa do významného človeka, do nášho dvojplameňa a nechceme oňho prísť. Zrovna tak sa budeme učiť odpútaniu sa cez mnohé rozchody a ilúzie, ktoré sa nám budú diať na ceste k zjednoteniu. V dvojplamenných vzťahoch sa môžu cykly opakovať intenzívnejšie. Znamená to, že si môžeme prejsť rozchodmi a spojením aj 30-40x v pomerne krátkom časovom úseku, 1-2 roky.

Obnovme si znova v sebe pocity zamilovania a žime v tejto vibrácii natrvalo. O to tu ide, ukotviť celoplošne dokonalú vibráciu lásky. Aby sme už neverili starej projekcii sveta o vzťahoch. Prerod novej Zeme začína v našich srdciach.

Hovorí sa, že sa zamilujeme intenzívne iba 1x v živote. Nemali by sme veriť všetkému, čo sa hovorí a píše. Možno ten kto to hovorí, už neobnovil svoje otvorené srdce, ale môžem potvrdiť, že láska môže prísť znova a znova, záleží to len na nás či sa jej otvoríme.

Kedysi to bola taká vzťahová pohoda. Keď sa nám v živote nedarilo alebo sme nežili naplnené vzťahy,  jednoducho sme sa vyhovorili na toho neschopáka vedľa nás. Lenže, keď už sme vedomí tvorcovia reality, vieme, že ten neschopák vedľa je moje JA.

Ak sa obzriete na vzťahy po starom, rozum nám predsa hovorí, že by sme mali mať nejaké podmienky, lebo nám partneri poskáču po hlave. V jednote pristupujete k sebe s takou veľkou láskou a úctou, že tak k nám pristupujú aj ostatní, ak to tak nie je, opäť opravujeme vo vnútri, vo vedomí. K tomuto vedomiu sa dopracujeme postupne. V úplnom potenciály otvoreného srdca dokážeme prežívať všetko naplno. Je to krásne. Tým, že sme si opravili vnútornú vibráciu, dokážeme ju vyžarovať navonok a tak priťahovať lásku.

Čo si myslíte o svojom mužovi? Odpovedzte si, prípadne si odpovede spíšte. Odpoveď napovie veľa o tom, ako k sebe pristupujete. Je to hajzel, ktorý vás využil? Ste v egu, a tak je to správne. Váš hnev vám pomáha vytvárať hranice, aby ste k sebe pristupovali lepšie. Nebuďte na seba také prísne, milujte sa. Tak ako k vám pristupuje váš muž, pristupujete sama k sebe. Využíval vás? V čom sa zneužívate. Ublížil vám? V čom si ubližujete? Zranenie z opustenia si duša nesie dlhodobo, opakujú sa pravidelne počas nášho života, preto si možno pamätáte z detstva, že rodičia na vás nemali čas a vaši partneri vám nedávali lásku. Dookola rovnaký vzorec. Všimnite si ho. Duša si buduje vlastnú stabilitu, aby sa už neopúšťala v láske.

 

Skúste si urobiť 2 malé cvičenia, kde sa nachádzate s vašou láskou a v čom si bránite, aby vás muž miloval.

1 cvičenie- Zrkadlo

  • Postavte sa pred zrkadlo a povedzte svojmu mužovi všetko čo vás trápi. Ak sa hneváte, vynadajte mu.
  • Aké pocity vo vás vzbudzuje toto cvičenie? Je vám z toho zle? Výborne, práve ste pocítili ako sa správate k sebe. Všetko čo ste mu povedali, je len o vašom správaní k vašej osobe. Toto cvičenie je veľmi dobré praktikovať, keď sme v egu, je to rýchla cesta k uvedomeniu, ako si bránime v láske.

2 cvičenie- V čom si bránim prežívať lásku naplno

Určime si, kde sa práve emočne nachádzame. Sme v egu? Sme v rovnováhe vybudovanej z hnevu alebo sme v láske. Podľa našej vnútornej vibrácie sa totiž bude odohrávať aj projekcia a odpovede na naše otázky.

 

  • Pohodlne sa usaďte alebo si ľahnite a dýchajte hlboko. Uvoľnite si celé telo, ak vám je to príjemné, pustite si jemnú meditačnú hudbu.
  • Dôverujte si, že sa dokážete previesť sami touto vizualizáciou, vylaďte sa na pokoj.
  • Predstavte si, že je pred nami muž, ktorého milujete.
  • Zatiaľ sa len dívame na seba, opýtajte sa ho, čo mu vadí a povedzte mu, čo vadí vám.
  • Dokážete ho objať? Dokážete ho pobozkať?
  • Ak máte nejaké negatívne pocity, preskúmajte ich. O čo ide?
  • Máte strach?
  • Nemiluje vás? Uteká od vás alebo utekáte vy?
  • Váš muž vo vizualizácií je zároveň aj váš vnútorný muž. Ako sa správate ku svojmu mužovi? Rešpektujete ho?

Pracujme na našich blokoch vnútorne. Zaslúžime si lásku a byť milované. Náš fyzický muž (muž, ktorého riešime v realite) si je tiež dobre vedomý našich fyzických zranení. Chcete vedieť ako sa cíti? Nuž, v bezpodmienečnej láske a s otvoreným srdcom sa vám ukáže, že váš muž trpí tiež, nevie ako má k vám pristúpiť, pretože všetko čo urobí je zle. Presne tak, ako mu to hovorievala aj jeho matka alebo vy. Náš milovaný muž nám ukazuje, kde si ešte netvoríme lásku samé. Na úrovni duše nás miluje, keď pristúpil na hru zrkadiel doviesť nás až k bezpodmienečnej láske.

Láska po starom už v týchto energiách nefunguje. Akokoľvek chceme riešiť lásku externe stále sa bude odohrávať podľa vnútornej pokrivenej vibrácie. Zamerajme sa na naše vnútro a snažme opraviť všetko, čo je pokazené. Dá sa to, veď už sme predsa opravili hocičo! Vylaďme sa do vibrácie bezpodmienečnej lásky, ktorá nám vždy povie, ako to v skutočnosti je. Vždy nás vráti k sebe, lebo tam sa tvorí príčina a dôsledok. 

S láskou,

Pozorovateľka života

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme, bez zásahu do textu s uvedením autora a adresy webovej stránky https://transformacne-vztahy.sk/

Drahá žena, hľadáš si chlapa pre seba alebo si hľadáš otca pre svoje dieťa?

Drahá žena, hľadáš si chlapa pre seba alebo si hľadáš otca pre svoje dieťa?

Jedna výnimočná žena mala syna so svojim bývalým partnerom v mladom veku. Znova túži po láske, no napriek tomu, že ju muži obletujú, nikto nespĺňa kritériá byť zároveň partnerom a otcom pre jej dieťa.

Deti milujeme tak, že sa v tej láske strácame. Aby naše deti v ničom nestrádali, radšej si nedoprajeme to, po čom skutočne túžime. Dieťa je našim veľkým zdrojom lásky, ale ak si matka alebo aj otec začne nahradzovať pozornosť a lásku od rovnocenného partnera tou detskou, energeticky ubližuje nie len sebe, ale aj dieťaťu.

Milá žena, si veľmi dôležitá. Keď budeš spokojná ty, bude spokojné aj tvoje dieťa

Žiť v rovnováhe medzi potrebami dieťaťa a svojimi osobnými potrebami, môže ľahko skĺznuť do režimu: ,,Veď moje dieťa je pre mňa všetko! Neohrozím to, čo máme teraz kvôli nejakým mojim predstavám o šťastí. Som matka, musím byť predsa zodpovedná a umlčať v sebe hlasy volajúce po láske, po objatí, po vzťahu…Nemôžem…

Žena vynaložila nemalé úsilie, aby dokázala nie len sebe, ale aj okoliu, že to zvládla. Obhájila sa, že si kedysi nevybrala dobrého partnera, a tak sa z nej stala tvoriteľka vlastnej stability, živiteľka rodiny a iné. Zo ženy vyžaruje veľká sila a vyrovnanosť, ale ona je stále v móde veľkého snaženia sa a strehu. Nedopraje si oddych, relax, lásku, prípadne romantickú večeru, ktorá by končila krásnym milovaním. Ona si to predsa nemôže dovoliť, lebo už je matka a má doma malého syna.

Najlepšie by bolo, keby si našla partnera, ktorý bude dokonalým mužom pre ňu a skvelým otcom pre dieťa. Po tých všetkých sklamaniach ide teda na ďalšie rande s mužom, ktorý by konečne spĺňal status vhodného partnera a otca. Na druhej návšteve už pre istotu predstaví aj syna. Jej syn je jej súčasť, a tak nemá cenu strácať čas. Od druhého stretnutia sa už očakáva ako si chlap zastane rolu otca, ako sa bude chovať k dieťaťu. Dopadne to hrozne. Chlap bol nervózny, syn sa celý deň tlačil len k jej sukni a vynucoval si enormnú pozornosť. V takejto situácii, žena môže natrafiť aj na žiarlivého partnera.

Syn vyžaduje, aby sa mu matka venovala. Muž vyžaduje, aby sa mu venovala žena v role milenky, a tak je žena sama rozladená a rozpoltená, lebo nevie v sebe zosynchronizovať matku a milenku. Nevidí, že jej obe osoby ukazujú ako kričí jej vnútro o trochu pozornosti: „Haló,  žena, tu je tvoja duša a ja chcem úplne niečo iné!“

Príde domov a plače. Je odsúdená na samotu do konca života. Ešte aby toho nebolo málo, syn vôbec nemal rád toho uja. Malý pribehne k mame, hladí jej uplakanú tvár a tíško jej šepká: „Mami, ale veď ja ťa ľúbim, veď máme jeden druhého, neboj sa.“ Matka sa rozplače ešte viacej a hovorí si, že je totálna krava! Má predsa šťastnú rodinu, skvelé zázemie a nevie prečo neprestajne tlačí na to, aby si našla nejakého chlapa. Jej syn ju zahŕňa bozkami, hrá sa jej s vlasmi a objíma ju.

Aby žena obhájila svoju silu, pripútala sa k dieťaťu až tak, že vždy, keď si vyberie stráviť večer s kamoškami a malého stráži babka s dedkom, jej dieťa  psycho-somatizuje.

Syn sa rozkašle, dostane teplotu alebo je hyperaktívny. Začne vyžadovať matku a starí rodičia ho nemôžu zvládnuť. Matka po pohári vína berie taxík, uteká k svojim rodičom zachrániť svojho syna. Berie ho do bezpečnej skrýše, schytí ho do náruče, ale on ju začne odkopávať preč: „Daj mi pokoj, nechcem byť pri Tebe.“ Žena si myslí, že sa dieťa hnevá, kvôli tomu, že sa mu dve hodinky nevenovala, a tak sa pripútava k synovi ešte viacej. Nie je to zvláštne, veď doteraz chcel len ju, a teraz ju odkopáva? Matka si správanie znova vzťahuje na seba, že nie je dosť dobrá. Jej pochybovanie, že sa chvíľočku nevenovala malému, jej dávajú najavo aj rodičia, ktorí hania jej výchovu. Ona sa musí obhajovať, že jej syn taký nie je, veď ho vychováva dobre. Rodičia jej odzrkadľujú len jej strach a osobný pohľad na jej rodičovstvo. Presne takto si vyčítala v taxíku, čo je za matku, keď nechá svoj poklad chvíľku bez pozornosti. Pochybuje o sebe a o svojich kvalitách.

Drahá žena, prečo si na seba taká prísna? Prečo sa konečne neohodnotíš, že si dobrá matka? Len preto, lebo si mala svoje dieťa zavčasu? Prestaň už konečne počúvať druhých a začni počúvať svoje srdce. Už dávno si dokázala, že si skvelá, starostlivá a milujúca. Ak si chceš trochu oddýchnuť od role matky, ale vnútorne si v napätí, že si to nezaslúžiš, tvoj syn Ti ukazuje tvoj postoj k sebe. Uvoľni sa! Ak s tým budeš vnútorne vyrovnaná a dopraješ si, čo chce skutočne Tvoje vnútorné dieťa, tak aj tvoj syn sa bude inak správať. Tvoje dieťa vyžaduje enormnú pozornosť pravé v situáciách, kedy by si sa mala venovať svojej duši.

Žena rozmýšľa, prečo ju dieťa odmietlo. Všimla si, že ona stále odmieta svoje túžby a sny. Nechápe, prečo išla s niekým von, kto sa jej vlastne vôbec nepáči a nie je jej typ. Predsa aj tak nejako vnútorne vie, že miluje iného muža, ktorý ale nie je vhodný pre jej syna.

Žena, ak ťa Tvoje srdce a intuícia ťahá k inému mužovi, poslúchni ju. Len tak budeš šťastná, a tvoje dieťa, súčasť teba, ti bude novonadobudnutú spokojnosť odzrkadľovať. Pre tvoje poznanie je dôležitý každý vzťah, aj keby trval len krátko.

Žena pozvala svojho kamaráta do kina. Je o niečo mladší, no a čo. Vždy sa jej zdal trocha nezodpovedný tým, že má kapelu, a tak prúdiace predstavy v hlave o slávnych rockových kapelách a nekonečnom párty živote, vytvoria predsudky a následný rozsudok, že to nebude dobrý otec. Lenže bude dobrý milenec. To je predsa to, čo ona potrebuje. Žena si dovoľuje byt milenkou, a tak začína žiariť vnútorne. Sexuálna energia ju vyživuje. Nebojí sa, že dieťa bude plakať a dožadovať sa u starých rodičov matky. Predtým, než ho dovedie k nim, má s 5-ročným synom krátky rozhovor. Oznamuje mu, že by chcela ísť von a prežiť príjemný večer. Nahradila rozprávanie so synom z módu ustráchanej matky do módu dôvery a pochopenia. Pýta sa ho či to zvládne u babky a dedka. Matka s nim hovorí sebavedomo, a tak jej dieťa odpovedá ešte sebavedomejšie. Je predsa veľký a všetko zvládne. Žiadne trepanie, žiadne hysterické záchvaty. Syn sa správa ukážkovo, tak ako sa aj matka správa k sebe. Žena si dáva pozornosť, počúva svoje srdce, potreby, a tak môže jej srdce počúvať aj dieťa.

 V ten večer neexistuje žiadny rozpor a problém, pretože ani vo vnútri ženy nie je rozpor.

Žena prežila romantický večer a noc so svojim kamarátom. Prestala riešiť aký je a začína mu dôverovať. On pozná aj jej dieťa. Už sa stretli, ale vtedy sa situácia odohrávala presne podľa ženiných strachov, že je príliš mladý a nie je pripravený na rolu otca. Dnes si ale žena vyberá muža pre seba a svoje potreby. Ona sa nepotrebuje opierať o niekoho, kto by jej vytvoril hniezdo a bude ju voziť na audine. Ona už má dávno vytvorené zázemie, a tým, že si verí aj jej mladý partner si verí. Ohodnotila sa za všetko, čo dosiahla a jej okolie ju vníma presne tak.

Žena už nedostáva divné otázky, kedy si nájde partnera. Predtým si nebola istá v partneroch, a tak jej druhí ľudia svojimi otázkami pomáhali rozpoznať, že má v sebe neistotu. Žena je v úplnom súlade so svojim rozhodnutím, a tak je v súlade aj jej okolie. Tým, že jej blízki vyčítali, koho si to našla v prvom vzťahu, tak sa bála znova zamilovať. Partnera si hľadala výhradne podľa rozumových kritérií. Nuž aj tento svet niekedy hodnotí povrchne. Prvý takzvaný nezodpovedný partner bol významný míľnik na ceste jej životom. Bez neho by nikdy neurobila taký veľký pokrok a možno by nebola ani taká silná žena. Všetko sa dialo podľa plánu duše.

Žena spoznáva muža a mladne. Trávi s ním čas, len ona a on. Vie, že keď bude spokojná v partnerstve, budú všetci spokojní a aj jej syn. Je naplnená mužovou láskou a dotykmi. Rovnako je naplnený partner a aj syn, lebo jeho matka je krásna a žiari navonok tvorivou energiou.

Jej syn sa naučil samostatnosti a kreativite. Nachádza nové riešenia pri hre a nečaká vždy s nimi len na mamu a jej nápady. Dieťa má tiež inovatívne riešenia bez dospeláckej logiky. Objavuje svet svojimi očami a premýšľa, čo by chcel v živote robiť, nie čo by si jeho okolie a autority želali. Matka sa delí sa o svoje šťastie so všetkými. Dovoľuje si stráviť čas, ktorý zameškala ako mladá. Dnes je bláznivo zamilovaná, ale zároveň aj výborná matka. Dokonca má teraz viacej času aj na seba. Prestala riešiť a tvoriť si rodinu, hniezdo v istote. Žije v slobode s partnerom aj so svojim synom. Pre vzťahovo závislých nelogické rozhodnutie, no pre vedomých ľudí štandard, jednoducho žitie v slobode a láske. Bez potvrdení, bez nárokov, bez očakávaní…

Neobmedzujme sa v strachoch, že nový muž v živote rozvráti vzťahy v rodine a pokazí rokmi vybudovanú stabilitu. Ľudia si hľadajú partnerov väčšinou zo svojej vibračnej úrovne. Ak žena vyžaruje krásne energie lásky, empatie, pochopenia a tie prevyšujú jej strachy a obmedzenia, tak to krásne vyžarovanie pritiahne najmä tých, ktorí sú toho hodní. Verme, že dokážeme spolu surfovať na krásnej vysoko-frekvenčnej vlne porozumenia, lásky a harmónie. Tá vlna zaleje všetky strachy, nedôveru a falošné istoty.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Proč píšete články jen o ženách? Mě by zajímalo něco, co pomůže i mužům…

Proč píšete články jen o ženách? Mě by zajímalo něco, co pomůže i mužům…

Ďakujem za Váš komentár. Áno máte pravdu! Ale moje články adresované ženám súvisia aj s mužmi, a to viac ako si myslíte :). Dovoľte mi napísať krátky vhľad, prečo som presvedčená, že aj tie ženské články sú pre vás, mužov. O ženách píšem viacej aj z toho dôvodu že som žena a snažila som sa vyliečiť vlastné deštruktívne vzorce správania. Všimla som si, že kopec žien má veľmi blízke alebo takmer totožné problémy v interakcií s mužmi. Je to kvôli tomu, že potrebujeme rozvinúť našu vnútornú ženu kolektívne. V mojich článkoch teda môžete rozpoznať ženské správanie a vnímanie sveta, ktoré by mohlo pomôcť aj vám k podpore svojej vnútornej ženy.

Drahí muži, články o ženách sú pre vašu vnútorné ženu, takzvanú animu podľa C.G. Junga

Každý sa rodí do mužského pohlavia alebo do ženského. Ak si muž, máš teda dominantnú mužskú časť, ale k tomu, aby si sa cítil kompletný nosíš v sebe prvky ženskej esencie. Najlepšie by sme si to vedeli predstaviť podľa symbolu yin a yang.

Energie planéty sa menia z patriarchátu do matriarchátu. Všetci spoločne prechádzame vibračným a aj emočným posunom do nových ženských energií, ale ako to urobiť prirodzene?

Narodili sme sa z predchádzajúcich generácií, kde ešte dominovala mužská energia. Prevzali sme si určité modely lásky, vzťahov a rodiny, v ktorých teraz nedokážeme žiť úplne pohodlne. Možno kedysi boli dobré a vhodné do predchádzajúceho vibračného nastavenia vedomia. Teraz sa učíme žiť nanovo!

Muži sú dnes vystavení veľkému tlaku konečne začať počúvať svoje srdce a dovoliť si rozvíjať intuíciu. Stovky rokov boli presvedčení, že musia byť silní, odvážni a nemôžu plakať. Proste muž a city nejdú do hromady. Od žien sa tiež očakáva, že to už budú vedieť, pretože sú ženy. Bohužiaľ, nie je tomu tak.

Aj ja ako žena som mala problém rozvinúť svoju vnútornú ženu do lásky, aby som sa uzdravila, a tak dokázala podporovať svojho vnútorného muža, a teda aj mužov okolo mňa. Z môjho života som vytesňovala skutočné cítenie srdcom, ktorý je ženský aspekt. Myslím, že som to ani nevedela ako to mám urobiť. Najväčší posun som vždy urobila vo vzťahoch cez lásku. Tam sa mi ukazovalo ako sa správam sama k sebe, k svojmu vnútornému mužovi a žene.

Ako zistiť v akom stave mám vnútornú ženu alebo vnútorného muža?

Veľmi jednoducho! Drahý muž ako sa k Tebe správajú ženy? Sú voči Tebe odmietavé alebo si Ťa nevšímajú? Nedostávaš dostatok lásky od nich? Vysmiali sa Ti, že si slaboch? Toto si myslíš ty sám o sebe. Možno si si prešiel obdobím, keď si nemal toľko síl a do dnešného dňa si to nevieš odpustiť. Cítiš sa trápne, že si sa nechoval ako muž. Ty sám, podrobnejšie, tvoja vnútorná mužská časť umlčala tú citlivú ženskú.

Čo sa stane v realite? Ako reaguje zranená vnútorná žena na muža?

Začne sa naňho hnevať! Veľmi! Začne od neho utekať, možno mu začne byť neverná alebo s ním prestane komunikovať. Trpí a je zranená. Sama zavretá v malom väzení. Čaká na Teba, muž! Choď za ňou zober ju do náruče! Povedz jej, že sa na ňu nehneváš, už ju konečne začínaš rešpektovať. Nesúdiš ani jej emocionálne výlevy. Počúvaj jej ocenenia a rady alebo sa jej zver so svojimi strachmi. Keď to zvládneš vo svojom vnútri, tak sa Ti to bude odzrkadľovať aj navonok s Tvojou partnerkou. Do života Ti môže prísť nová žena alebo sa Ti môže opraviť Tvoj aktuálny vzťah.

Ak si muž neprijíma svoje emócie a nechce ich ani vyjadrovať, pravdepodobne v živote stretáva rovnaké partnerky, ktoré ho nedokážu milovať, počúvať alebo rešpektovať. Ak sa nám podarí uzdraviť vnútornú ženu a muža, tí dvaja začnú spolupracovať a tvoriť svet v láske a šťastí. Život sa nám dokáže polepšiť vo všetkých smeroch, nie len vo vzťahoch. Začne sa nám dariť v práci, vnútorná žena totiž nacíti nápady a sny srdcom, komunikuje ich vnútornému mužovi, ktorí ich dokáže materializovať. Naša vnútorná žena nás dokáže liečiť, ak dáme na jej rady. Učí nás sa hlbšie prepojiť so svojim telom a srdcom. Vnútorný muž ju zase učí ako sa postará sama o seba a zabezpečí si svoje potreby.

V starých vzťahoch, kde panovala závislosť sme si podelili role, kto je žena a kto je muž. Ako by sa mal chovať muž, čo by mala robiť žena. Dnes sa liečime zo závislosti, aby sme nevyčerpali našich partnerov očakávaním našich potrieb.

Cítenie a intuícia je vlastnosť vnútornej ženy. Pokúste sa navnímať či ďalší „ženský“ článok pomôže rozvoju vašej vnútornej ženy alebo nie. Možno ho nemáte čítať, a tak je to správne. Vaša vnútorná žena Vám šetrí čas na iné aktivity.

S láskou,

Pozorovateľka života

Ego hra – dokáž mi lásku!

Ego hra – dokáž mi lásku!

Niekedy vyžadujeme od druhých, aby nám dokazovali, že nás milujú. Robíme to malými psychologickými hrami ako napríklad vyvolanie hádky. Prestaneme sa s nimi rozprávať a vyčkávame, kedy k nám dolezú, ideálne na kolenách, ospravedlnia sa a my ich budeme držať v šachu do poslednej chvíle.

Ego hra

Trváme na tom, aby si vinník uznal chybu. Našim tichom ho tlačíme spochybniť každý jeho krok. Treba mu ukázať, že zase zlyhal, že zase nebol dostatočne dobrý. Možno sa párkrát aj ospravedlnil, ale po tých opakujúcich dohadovaniach, vie, že to nikam nevedie, a tak sa už neospravedlňuje. Keď to urobil naposledy, rozhovor neviedol k pokoju. Naopak. Partner chcel ešte priložiť a pospomínať aj na iné krivdy. Možno sa vinný partner ani nevie ospravedlniť, ale my mu to môžeme ukázať.

Viem prísť za partnerom aj ja ako to očakávam od neho? Viem mu povedať prepáč? Neplytvajme energiou na domnienky, čo a ako by mala naša blízka osoba spraviť. Odhaľme svoje vnútro,  jednoducho a jasno.

Nerozprávala som sa s Tebou, lebo mi Tvoje správanie ubližovalo. Spájala som si to s mojou hodnotou, a nevnímala som tvoje skutočné pocity, prečo sa tak chováš. Sme k sebe úprimnejší a veľakrát jedinec, s ktorým máme nejaký konflikt, má tendenciu byť úprimný, tak ako my. Povieme si o projekciách a strachoch, ktoré neboli vlastne predmetom hádky. Predmetom hádky bola láska a pozornosť.

Človek, ktorý neustále vyžaduje byť niekým milovaný sa musí naučiť tvoriť lásku v sebe. Aj keď potvrdenia o láske dostáva, nedokáže ich zachytiť. Nevie, čo to je. Jeho realita je vytváraná presne podľa pokrivených vzorcov, ktoré má v sebe: nemá ma rád, neváži si ma, nevidí, čo všetko preňho robím, a iné.

Láska na Zemi sa vyvíja, tak ako aj vzťahy. Možno niekedy manipulujeme preto, lebo sme videli manipulatívne správanie všade okolo nás. Veky je spoločnosť postavená na vydieračských praktikách. Dostať druhých tam, kde potrebujeme. V partnerstve trestáme partnera tichom alebo sa hráme na obete s cieľom vyvolať aspoň štipku súcitu. Môžeme však zo zabehnutých koľají vykročiť. 

Aj keby sa partner alebo okolie akokoľvek snažilo, nie je možné dokázať osobe, že je milovaná externe. Oprava vnútorných zranení prebieha našou prácou na sebe. Čím viacej sa milujeme a ladíme do lásky, tým dokážeme viacej chápať seba, naše potreby, a teda aj druhých.

Keď nás partner učí bezpodmienečnej láske

Aj ja patrím medzi ľudí, ktorí vedia povedať prepáč a vyjadriť lásku. Ak sa aj niekto na mňa hnevá alebo ja sa hnevám, o chvíľu prídem, objímem osobu, s ktorou mám konflikt a všetko je v pohode. Niekedy stačí dať si krátky čas na odstup a hneď sa nám zmení perspektíva videnia. Situácia dostane úplne iný rozmer. V poslednej dobe  som si všimla, že ľudia okolo mňa hrajú ego hry na lásku. Najprv som myslela, že sa ma to netýka, no neskôr som rozpoznala seba. Zamilovala som sa do výnimočného muža. V srdci som vedela, že je to tá najúžasnejšia láska, ktorú som kedy zažila, lenže nezapadala do bežných predstáv lásky, a nie tak ešte nejakého bežného romantického vzťahu. Veľmi mi na ňom záležalo až sa mi zrazu z podvedomia vynorili všetky dávne bolesti z prechádzajúcich zamilovaní. Moje city neboli opätované, nik sa o mňa nezaujímal. Treba spomenúť, že tie city neboli kedysi dávno opätované aj preto, lebo daný muž ani o tom netušil. Moja cesta vyjadrovať lásku bola tŕnitá, ale stála za to. Viem ju konečne vyjadriť. Mám dostatočne rozvinutú aj sebalásku, dávam si pozornosť, pochopenie, a tak nevyžadujem prejavy z okolia. S ním som na to všetko zabudla a učila sa od znova.

Potrebuješ sa naučiť vyjadrovať lásku? Najrýchlejšia cesta ako milovať bez podmienok je prostredníctvom partnera, ktorý zdanlivo nejaví o teba záujem alebo ťa nemiluje. Osvojíš si lásku a pochopíš, že si si vystaval/a okolo seba bariéry sám/sama.

Je ľahké milovať ľudí, ktorí k vám pristupujú s otvoreným srdcom a náručou. Ale, čo ak k vám niekto tak nepristupuje? Možno sme stretli práve svoj obraz. Moje prvotné reakcie po každom stretnutí alebo písaní s mužom boli úteky, obdobia ticha, riešenie všetkého možného, čo by mal vedieť on. Boli to zvláštne cykly, v ktorých sa striedalo moje ego s láskou. Keď som bola v egu, utiekla som a prerušila kontakt. V kútiku duše som ale dúfala, že sa ozve. Moja kamarátka sa pýtala ako to medzi nami pokračuje a ja som jej povedala, že som to ukončila, že to nemá zmysel. Ona na to: „A čakáš, že sa Ti ozve? Veď ty si to ukončila, tak by si sa mu mala ozvať ty.“ Po určitej dobe mi opadlo ego a ja som bola schopná žiť v pohode a láske moje autentické Ja. Tam som videla situáciu z inej perspektívy a ozvala sa znova.

Mala som strach, že tento muž nemá o mňa záujem, že aj tak ma nikdy nebude mať rád a neurobí krok ku mne. Neskôr som pochopila, že má viacej lásky pre mňa ako ja pre seba a pre neho. Aby som sa uchránila od bolesti z odmietnutia, tak som pre istotu nedala šancu mužom k odmietnutiu a radšej som to urobila vždy za nich. Rozpoznala a prijala som svoje zvláštne správanie. Akceptovať zrazu svoje emócie a priznať si chybu chce totiž ešte väčšiu lásku ako sa ozvať alebo ospravedlniť sa partnerovi.

Ďakujem Ti, že si nehral so mnou ego hry a že si ma doviedol do bezpodmienečnej lásky!

Neviem, kde som  prišla k tejto hre, ktorú som identifikovala až následne, ale moje úteky boli len akési stiahnutie sa, cúvanie, aby som videla, či ku mne príde. Vyžadovala som dôkazy. Lenže on neprišiel, nesnažil sa, nepovedal mi, že ma miluje podľa mojich očakávaní, ktoré som považovala za dôkaz lásky. Keď som nedostala žiadne externé potvrdenie, neostávalo mi nič iné ako sa na lásku naladiť. Tým, že sme to opakovali toľkokrát, sa zo mňa stala silná sebavedomá žena, ktorej nevadí vyjadriť to po čom túži, čo skutočne potrebuje a ani mi nerobí problém povedať milujem Ťa!

Pravú lásku nerozpoznáme tým, že nás partner zahŕňa prejavmi lásky. Nezistíme to ani cez rôzne skutky, slovné potvrdenia alebo keď sa partner začne správať podľa našich očakávaní. Potom máme tendenciu vymyslieť ďalšie očakávania a hry, aby sme sa uisťovali, či to je naozaj tak. Ak by to bolo také jednoduché, potom by neexistovalo toľko nešťastných párov, ktoré dosiahli potvrdenie lásky cez sľuby partnerstva a manželstva.

Dokonalá láska sa tvorí v našom vnútri. Len tak z ničoho nič a za nič. Bez pravidiel. Bez dôkazov. Ak budete nasledovať túto čistú esenciu, nikdy nebudete na nesprávnom mieste. Dostatok lásky máme vtedy, keď si ju nevynucujeme z vonku a dokážeme si ju tvoriť. Zrkadlí sa nám všade z okolia. Konečne vidíme ako nás miluje náš partner a čo všetko pre nás robí.

 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

Aby každý z nás mohol žiť v jednote, prejde si spletitou cestou emocionálnych výkyvov, o ktorých pred tým ani nevedel, že ich v sebe má ukryté. Ak máme veľké pochopenie pre všetky naše negatívne charakterové črty, úteky, emócie ako hnev, strach a iné, má pre nás a naše emócie pochopenie aj náš dvojplameň. Nastavujeme si vzájomne zrkadlo. Ak nemáme niečo radi u nášho dvojplameňa, týka sa to nás samých.

Na dvojplamennej ceste neexistuje zlý krok. Ide o trajektóriu, ktorú sme si vybrali. Ak cítime, že sa hneváme na dvojplameň a napíšeme mu správu odzrkadľujúcu tieto energie, je to správne. Učíme sa narábať s egom, hnevom a zároveň si osvojujeme jednanie v bezpodmienečnej láske.

Niekedy nechceme niečo pokaziť medzi nami, tak doslova chodíme po špičkách. Je to ale neprirodzenosť, ktorá sa nám veľmi rýchlo ukáže. Interakcia s našou vzácnou polovičkou nás núti ísť do úplnej čistoty.

Aby sme mohli postupovať vo vzťahu ďalej, tak nie je iná možnosť len žitie v dokonalej prirodzenosti, ktorú predchádzajú straty, rozchody, opätovné prepájanie, a tak stále dookola. Prežitím si negatívnych a pozitívnych zážitkov akosi lepšie chápeme zákony duality a osvojujeme si prácu s ňou.

Prijatie je aj to, keď cítime, že ho už nechceme nikdy v živote vidieť, ešte mu to aj povieme, ale za pár hodín sa dáme do bezpodmienečnej lásky, z ktorej mu už hovoríme, že ho aj tak vždy budeme milovať. Pre uvedomenie niekedy stačí, keď danú vec zo seba vypustíme, vyslovíme ju. Seba-prijatie sme si cvičili všetkými predošlými situáciami, kedy sme urobili to isté, ale cítili sa ako blázon. Dvojplameň ostal ticho a nereagoval. Ani nemohol, lebo sme si projektovali do okolností strach, že sa bude hnevať. My sme sa predsa na seba hnevali za naše emócie, a že sme to znova neustáli.

Dnes sa  prijímam, a tak ma prijíma aj on, presne s takou veľkou láskou akou pristupujem sama k sebe. Ako som tam došla? Tým, že som sa stále neprijímala, a tak ma neprijímal ani on. Tým, že ma neprijímal som pochopila. Každým rozpadom som chápala lepšie. Ako by sme si to inak nacvičili, keby sme si to neopakovali. Nuž aj toto je časť našej práce. Pozorovať dualitu, aby sme zmajstrovali hmotu!

Akceptuj si všetky emócie a dovoľ si správať sa prirodzene. Vyjadri čo ťa trápi a z čoho máš radosť. Buď autentický/á.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky: Remy Loz / Unsplash

Rozchod

Rozchod

Ak už sme vyrástli vo vzťahu a naučili sme sa spoločne všetko čo sme mali, sme prepustení z karmického kola. Konečne si dovoľujeme vidieť situáciu presne takú aká je. Uvoľnenie mohlo nastať po prežití kolapsu, veľkej bolesti alebo plaču. Pripomína nám to, že si zaslúžime viacej, stále plynúcu lásku bez obmedzenia. Uvoľnením emócií cez plač, hnev a bolesť sme si dovolili uvoľniť aj partnera.

Ukončili sme to toľkokrát a vždy bol dôvod sa vrátiť. Ak sa stále vraciame do vzťahu, učenie ešte nebolo osvojené

Skúšame „po starom“ zachraňovať vzťah a viacej sa rozdávať, tým však dostávame ešte menej. Ak sa potláčame a všetka sústredenosť i snaha smeruje na partnera, ten nám zrkadlí väčšie odťahovanie sa od nás. Keď sa začneme venovať sebe, uzdravujeme staré nefunkčné kódy. Naša spokojnosť a naplnenie sa odráža do okolia, a tak k nám ostatní či partner premietajú nadobudnutú stabilitu.

Bojíme sa prežívať bolesť, preto si milovaných ľudí držíme v živote umelo, to nás však vyčerpáva a niekedy aj zraňuje. Dovoľme si prežiť stratu. Strata bolí, ale v nej sa učíme nájsť samých seba! Keď niečo stratíme, opustíme, niečo nás poteší či zarmúti, všetko patrí k životu. Je to jeho nedeliteľná súčasť. Všetko sa deje tak ako má. Nič nie je zlé alebo dobré, jednoducho je.

Kedy je definitívny koniec?

Pocit konca vzťahu prichádza, keď ste už v pokoji. V úplnom konci už nemusíme nikoho poúčať a nikomu nič vysvetľovať ako predtým. Pochopili sme to my, že s daným partnerom sa musíme rozlúčiť, lebo spolu nerezonujeme. Prerástli sme učenie.

Niekedy si vyčítame, že sme premrhali veľa času s „nesprávnym“ partnerom

Tieto výčitky pochádzajú z ega a oddelenosti. Vždy máme po svojom boku správneho partnera, ktorý najlepšie odráža našu vibračnú úroveň, a s ktorým sme si naplánovali pozemskú cestu v presne vymedzenom časovom úseku. Táto perióda bola vyhradená na konkrétne poznanie z našej slobodnej vôle pred inkarnáciou. Všetko je dokonalé, aj keď sa nám to zdá ako premrhané obdobie. Naša duša je stará, a tak pár rokov alebo desaťročí je pre ňu len zlomok.

Nekritizujme sa, že sme sa uspokojili aj s málom. Potrebovali sme to znova zažiť, aby sme sa už definitívne poučili a povýšili si štandardy vo vzťahu

Cítime bolesť, sklamanie a už nedokážeme urobiť ďalší krok. Práve tieto pocity nám prinášajú vzácne poznanie, že sme to boli my sami, kto si zablokoval lásku a hojnosť akceptovaním podmienok nášho partnera. On mal podobné obmedzenia, nedokázal nám ponúknuť, čo sme hľadali, lebo sme si ho pritiahli do života z pozície nedostatku.

Myslela som si, že túto lekciu už mám osvojenú, neakceptovať podmienky, v ktorých sa necítim dobre. Lenže som stretla úžasného muža. Nebol však pre mňa dostupný. Odzrkadľoval mi moju časť neuzdravenej duše. Žila som si len to, čomu som verila, nedôvera v lásku, musím byť sama, partner ma bude obmedzovať, keď sa zamilujem, láska mi nie je opätovaná, nedostávam dostatok lásky. Učil ma tak rozkódovať tieto vzorce a uzdraviť sa. Pomohol mi rozpoznať, že si zaslúžim oveľa viac. Ťažko sa to prijíma, pretože to všetko som chcela mať s ním, ale energie tak nefungujú.

Bolesť pochádza z nášho vnútra. Stratili sme totiž sami seba. Ak to napravíme, veci sa dajú do poriadku. V nových energiách nesieme sami zodpovednosť za to čo prežívame. Niekedy sa bojíme odlúčenia s blízkou osobou až tak, že si naše podvedomie vytvoríme rozchod, aby sme si ho naplno prežili.

Po tom, čo som sa rozišla s mojou milovanou osobou už toľkokrát, prišiel do duše pokoj. Z pohľadu majstra, ktorý vie, že je zodpovedný za to, čo sa odohráva v jeho svete, viem, že som si stvorila túto situáciu sama, aby som si vyčistila deštrukčné kódy starých emócií.

Rozchod ako ilúzia

Ak nám už partnerský vzťah neslúži, rozchod nastane prirodzene. Nemusí to byť veľká dráma. Lenže my si z našich rozchodov vždy potrebujeme stvoriť veľkú drámu. Zamieňame si opúšťanie partnera so svojou hodnotou. Snažíme sa vzťah zachrániť, ale nič nefunguje. Rozídeme sa. Táto odmlka je v našom živote vždy dôležitá, lebo v nej si dovoľujeme nájsť konečne samých seba. Strata neexistuje. Sami seba nikdy nestratíme.

Zvyčajne po rozchode človek začne robiť to, čo nikdy nerobil – nachádza sám seba

Začneme maľovať obrazy, športovať, žiť iným životom ako doteraz, práve preto, lebo sme si vytvorili priestor na všetky tieto aktivity. Energiu, ktorú sme pred tým venovali druhým, venujeme zrazu sebe. Máme staré presvedčenia, že s partnerom to nejde. Nedokážeme s ním žiť v takej slobode, lebo sa stále sústredíme naňho.

Prevezmime zodpovednosť za situácie, ktoré sa nám dejú. To, že sa nám partner nevenuje alebo nám niečo nedáva, je náš deštrukčný program. Ak si ho dovolíme zmeniť, uzdravíme sami seba a ešte sa nám zlepšia aj partnerské vzťahy.

Rozchod z ega verzus rozchod z lásky

Smerujme po rozchode k liečeniu a odpusteniu, tak sa dokážeme vylaďovať do vyšších energií a pomerne rýchlo zažívať jednotu v našom srdci. Ak sa totiž budeme udržovať v krivde, budeme stále živiť v sebe vzorce nedostatku lásky, a tak si pozývame s nízkymi vibráciami iných do života, aby nás učili, ak sme ešte nepochopili. Snažme sa dostať do odpustenia a bezpodmienečnej lásky, lebo presne taký chceme žiť náš partnerský vzťah sami so sebou a s partnerom, ktorý nám bude odrážať našu jednotu.

Ak sa rozchádzaš, rozíď sa v bezpodmienečnej láske, s vďakou a prianím všetkého dobrého. Ak sa rozchádzaš v egu  a v obviňovaní, porozmýšľaj, či si skutočne dávaš všetko za čo viníš partnera a kvôli čomu sa s ním rozchádzaš.

Ak partnera miluješ ale si presvedčený/á, že sa s ním musíš rozísť urob to, lebo je to tak správne. Aj poznanie a prežitie si rozchodu nás dokáže vyliečiť. Vedie k poznaniu, že si musíme deštrukčné kódy v sebe vyliečiť a spracovať každý sám, aby sme prišli do jednoty.

Zo starej perspektívy

Ako som sa len mohla uskromniť s takouto láskou? Veď môj partner ma vôbec nemiloval. Nechápal ma, nikdy tu nebol pre mňa, nebol moja opora, keď som ho potrebovala. Nesnažil sa rozvíjať našu lásku, a vlastne, všetka iniciatíva pochádzala aj tak len z mojej strany. Bola som mu ľahostajná a nezáležalo mu na mne. Vedela som to, nechcela som to však prijať. Bála som sa že ho stratím. Bála som sa že prídem aj o to nič, ktoré mi dával. Som unavená a už nevládzem. Nechcem takto žiť. Zaslúžim si muža, ktorý ma bude milovať a rozumieť mi…

Z novej perspektívy

Ja som láska! Moja jednota sa odzrkadľuje do okolia. Môj partner ma miluje a ja jeho, rozumieme si navzájom a sme si oporou jeden druhému. Každým dňom sa rozvíjame a spoločne rastieme. Prijímame všetky nedokonalosti i dokonalosti a harmonizujeme ich. Prežívame radosť, šťastie, zdravie, dokonalú lásku…

Dovoľujem si zotrvať nejakú chvíľku osamote. Pochopiť a porozmýšľať si, čo potrebujem napraviť pre môj ďalší harmonický vzťah. Do ďalšej náruče sa už nepotrebujem vrhať a nachádzať si externú náplasť ako pred tým. Som kompletný/á tu a teraz. Bez výčitiek si venujem čas. Toľko, koľko ho len potrebujem. Dĺžku si určujem sám/sama podľa toho ako to budem cítiť.  Moje uzdravenie sa odráža v každodennom živote. Tým si priťahujem dokonalého partnera.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Keď nás pomáhanie partnerovi vyčerpáva

Keď nás pomáhanie partnerovi vyčerpáva

Pomoc druhým vyčerpáva, keď preberáme na seba fyzickú či duchovnú prácu, ktorá mala byť vykonaná druhým človekom. Každý z nás prišiel sám za seba na túto Zem, a tak odtiaľto aj odídeme. Miesto toho aby sme sa predovšetkým venovali rozvoju svojej duše, neváhame, vyhrnieme si rukávy a ideme pomáhať iným ľudom s ich problémami.

Strach zo straty

Nutkanie pomáhať sa týka strachu, že znova stratíme blízkeho človeka, ktorého tak veľmi milujeme. Scenár sa opakuje milióny rokov vývoja našej duše. Zanechávame našu lásku, pretože nenapredovala v rozvíjaní svojej duše. Odišli sme aj keď sme milovali. Ak by sme ostali, popierali by sme svoj vývoj a potopili by sme sa spoločne. Špeciálne sa tento strach objavuje v duchovných vzťahoch. Zažili sme už toľko rozchodov a opustení preto, lebo náš partner stagnoval a nerozvíjal sa ako my. Jeden partner napreduje rýchlo. S láskou a vervou pomáha tomu druhému, ten druhý o to ale nejaví ani záujem. Po čase veľkého úsilia, kedy sme už skúsili asi všetko, sme dávno vyčerpaní za hranicou všetkých síl, odchádzame. Zocelíme sa, znova sa to opakuje, ale teraz je to iná liga, máte u seba rovnocenného protivníka, dvojplameň. Tento partner je v skutku iný. On nás nepustí opakovať staré vzorce.

Kedysi som sa bála, že to ten druhý nezvládne. Dnes viem, že stačí prejaviť dôveru z hĺbky svojho srdca. Keď vyžarujete takéto nastavenie duše, druhý človek zachytí blahodarnú energiu na podvedomej úrovni, a tak si ju môže použiť na čo uváži jeho duša. Môže s ňou pracovať podľa jeho “pracovného“ tempa a cieľov. Len jeho duša vie, čo teraz v daný moment potrebuje.

Nejde mu to tak, nechápe súvislosti, ktoré vidím ja, preto mu pomáham

Kto som, aby som súdila, že tento človek nerastie dostatočne rýchlo? Z pohľadu duše, sme si prešli každú fázu vývoja. Vieme, že aj my sme sa učili skúškam, ktoré si prechádza náš partner a on má už dávno osvojené tie, ktoré nás ešte len čakajú.

Všetko, čo chcem riešiť u druhých ľudí, potrebujem vyriešiť u seba. To, že ma priťahuje problém druhého človeka ma vedie hlbšie preskúmať svoje vnútro. Druhá osoba mi nastavuje len zrkadlo.

Každý musí kopať sám za seba

Predstavme si pieskovisko a na ňom dve kôpky piesku a dvoch kamarátov. Zadanie je jasné. Každý kope svoju jamu. Kamoš Jarino si kope svoje a ide mu to dobre. V tom sa začne však obzerať na svojho suseda Ferina. Ferinovi to už tak dobre nejde. Jarino v domnení, že mu ide pomôcť začne preberať zodpovednosť za výkop jamy u Ferina. Tým však obsadzuje jeho pracovné miesto. Ferinovi neostáva nič iné ako prestať kopať, lebo mu Jarino práve ukazuje “ako sa to má robiť”, a tým ho vytesňuje z jeho pracovného priestoru. Jarino kope a kope. Začína sa potiť a jeho pocit spolupatričnosti sa postupne mení na hnev. Pomaly ho jeho neschopný kamoš začína pekne srať, pretože nič nerobí. Jarino si ale neuvedomuje, že jeho kamoš ani nemôže pracovať, pretože jeho činnosť vykonáva namiesto neho on sám. Jarino si uvedomí, že to nemá riešenie. Stráca sily. Povie Ferinovi, že urobil preňho už dosť a odchádza na svoju kopu. A čo robil Ferino doteraz? Čumí a kuká, prečo je jeho kamoš nasraný, veď on o žiadnu pomoc nestál. Jarino vytlačil Ferina svojou prílišnou iniciatívou a tak zastavil jeho snahu. Dnes Ferino nemusel vynaložiť toľko úsilia. Zajtra je ale nový deň a ten mu prinesie do života tú istú situáciu s haldou piesku, aby sa to už konečne naučil pekne od začiatku. Ferino začína kopať a zisťuje, že je to celkom makačka. Má však z toho radosť, že si to môže urobiť sám, lebo každým kopom mu rastie životná sila. Duše prichádzajú na matku Zem, aby sa naučili a zažili skúšky, ktoré chceli zakúsiť v dualite. Kopa piesku demonštruje v tomto príbehu životné úlohy, ktorými musíme prejsť každý sám na ceste do jednoty.

Dáma s lopatou

Skúsme previesť malú nuanciu v obsadení postáv. Dosadíme tam ženský charakter. Medzi chlapmi to ešte strávime, že jeden kopal aj za druhého. Keď si však predstavíme, že muž len stojí a kuká na ženu, ktorá kope svoju aj jeho kopu, väčšina z nás by bola z toho vyjavená a radila by jej, že muž má kopec síl na to to zvládnuť sám. Prečo sa tam tá ženská tak pachtí? To isté platí, ak vidíme že muž, celý vyčerpaný kope svoju a ešte aj ženinu kopu, ona si tam len stojí a obzerá si nechtíky. Tak to teda nie! Príbeh je aplikovateľný na hoc akú interakciu 2 ľudí. Matka s dieťaťom, kolegovia, páry rovnakého pohlavia, pretože aj tam zo začiatku prezentuje jeden viacej ženskú alebo mužskú polaritu a opačne.

Ja som bola vždy dáma s lopatou, ktorá mala tendenciu pomáhať mužovi. Bola to pomoc prameniaca z lásky ale aj ega, nedostatočnej sebahodnoty a strachu. Až môj dvojplameň ma naučil, že sa treba sústrediť na svoju kopu piesku.

Keď stretneme rovnocenného partnera

Prečo tu kope? To je divné, ona mi neverí, že to dokážem sám? Máme tendenciu sa prejavovať podobne ako v predchádzajúcich vzťahoch. Lenže silný muž, dáva jasne najavo, že on si to urobí po svojom. Žena je vykoľajená a moc sa jej to nepozdáva. Veď vždy predsa túžila mať takéhoto muža po svojom boku, ale zrazu nevie ako sa má správať. Celý život pomáhala a teraz už nie? Dokonca sa strachuje, že ju odmieta, nestojí o jej pomoc. Nestojí o jej prejavy lásky, nie takejto. Žena smutná ide na svoju kopu. Až neskôr, keď má takmer vykopané, začína chápať, že muž si ju len ochraňoval od sebadeštrukčných sklonov. Ak by kopala jeho kopu, určite by bola vyčerpaná.

Pomoc v karmických vzťahoch

Karmické vzťahy sú o niečom inom. Tam vás to partner nechá kľudne vykopať. Ešte vám pekne povie, že to kopete pomaly, mali by ste si pohnúť. Vyhŕkne vám do ksichtu všetky strachy a bolesti, ktoré máte. S týmito partnermi sa učíme koľko sily je v nás a čo všetko zvládneme. Stojí nás to nesmierne veľa námahy, bolesti a sĺz. Neskôr sa však stane, že partner, ktorý tak usilovne pracoval odchádza od toho, ktorý nepracoval a len čerpal z úsilia po boku partnera, ktorý makal. Usilovný partner si konečne uvedomil svoju hodnotu a ako môže využívať svoj potenciál, ak nebude strácať energiu ťahaním druhých.

Možno vám v živote karmický partner ostáva aj naďalej, zatiaľ, čo začínate žiť duchovný vzťah

Slúži vám ako lekcia pochopenia, že sa musíte naučiť dôverovať aj svojmu “slabšiemu” karmickému partnerovi. Napríklad s ním máte deti. Vidíte dobre všetky jeho chyby a slabosti. Vysvetľovanie, dohováranie nepomáha. On sa nezmení. Ak si postupne dovolíte prijať tohto partnera, odpustíte mu jeho slabosť, lebo je to zároveň aj vaša slabosť, dôjde k uzdraveniu. Vysielajte mu energiu dôvery. Riešenie nechajte na jeho duši a situácia sa začne meniť. Až keď mu budete veriť úplne, budete uvoľnení z kruhu. Tento človek vás už nebude potrebovať. Domnievate sa, že čakáte na partnera, kým konečne dospeje, čaká sa ale na vaše pochopenie. Dovoľte si dospieť a dôverovať mu, že to zvládne aj bez vás.

Ak žena prestane pomáhať a správať sa k mužom ako k deťom, ktoré nič nevedia, vtedy jej do života môže prísť skutočný chlap, taký po akom túžila celý život

Myslela som si, že človek žije v duchovných vzťahoch už len pohodu. Ale práve v týchto vzťahoch človek prechádza hlbokou previerkou či skutočne zvládne kopať na svojom piesku. V takomto vzťahu už nejde pomáhať druhému, pretože obaja sú si dobre vedomí, že by ich to vyčerpávalo. Spomaľoval by sa ich osobný vývin. Máme strach, že náš dvojplameň sa stavia k skúškam pasívne. On je predsa ten, ktorý stagnuje a nie je tak duchovný ako my. Vždy keď som sa bála, že nerastie dostatočne, že nebudeme nikdy spolu, došlo mi uvedomenie, som to ja, kto nepracuje na svojej jame. Kopme na svojom piesku, lebo to je naša životná úloha, a len prácou na sebe si môžeme vyzdvihnúť všetky poklady života. Buď oporou samej sebe a prídeš do jednoty so sebou. Ak to druhému tak nejde, môžeme si byť isté, že má ten najlepší príklad ťažkej práce rovno po svojom boku.

Dôverujem sebe a partnerovi, že to zvládneme

Ak pracujeme na sebe, partner nás vidí v najvyššom potenciály svojej duše. Vidí, že nám to ide dobre a že sa nezbláznime, keď tu chvíľu pre nás nebude. Môžeme si konečne odfúknuť, že tento partner nevyžaduje stále niečo dookola a my mu nemusíme slúžiť. Môžeme si dopriať oddych a prežiť si slabosť. Aj silná osobnosť si musí niekedy dovoliť byť slabá a precítiť si opačnú polaritu.

Zjednotenie mužskej a ženskej energie

Vždy som bola silná a priala si, aby som mala po boku silného muža, aby som už nestretávala len deti. Silný muž prišiel, no nebol tam žiadny priestor si opierať hlavu o jeho rameno. Sem-tam krásne mužské objatie. A ja mu za to ďakujem. Pochopila som, prečo sme sa mohli vždy stretnúť len na chvíľku. Nikdy by som totiž neprišla do svojej veľkej sily. Úrovní byť silnou, je vždy viac. Otvoril sa vo mne nový rozmer. Získala som silného vnútorného muža. Pomáha mojej vnútornej žene. Spolupracujú a smejú sa. Dokonale do seba zapadajú ako symbol ying a yang. Keď si zavriem oči, vidím môjho vnútorného muža ako miluje vnútornú ženu. Ten pohľad ako sa na ňu díva, toľko lásky som ešte nevidela. Ak raz prídeš až tu vo svojom vnútri, pochopíš, že všetky skúšky sa diali práve preto, aby si sa to naučila. Teraz sa to začína odzrkadľovať do fyzickej reality. Samo, len tak z ničoho nič vidíš, ako sa na Teba díva muž a ty rozpoznávaš v jeho pohľade svojho vnútorného muža.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/