Rozchody & rozvody alebo prečo neostávať vo vzťahu iba kvôli deťom

Rozchody & rozvody alebo prečo neostávať vo vzťahu iba kvôli deťom

Možno aj vy stále zotrvávate v partnerstve, ktoré vám už neslúži, ale nechcete odísť kvôli deťom. Či už ide o manželský zväzok alebo dlhoročný vzťah, z ktorého sa narodili krásne poklady života, vaše spoločné deti, cítite k partnerovi úplnú rezignáciu. Láska už dávno vyprchala a vy ostávate v starých koľajach iba kvôli nim. Ešte vás potrebujú, tvoríte predsa rodinu, nechcete im spôsobiť traumu. Eventuálne niektorí z vás zažili rozvod či rozchod vlastných rodičov a sľúbili ste si, že vašim deťom nechcete urobiť to isté.

Z rodiny si berieme všetky kódy. Ak partneri spolu pravdivo nekomunikujú, ich deti sú často emocionálne potlačené a nevedia sa vyjadriť, čo chcú a potrebujú v bežnom živote. Cítia pridusené emócie svojich rodičov, a tak ich preberajú častokrát na seba. Nespokojnosť oboch rodičov sa môže premietať do ich zdravotných problémov ako hyperaktivita, čiastočný autizmus či ekzémy a iné.

Pozrime sa teda na celú vec z pohľadu dieťaťa

 Ako môžem byť šťastná, silná a bez strachu z dospelosti, ak som sa nenaučila od môjho najväčšieho vzoru, matky a otca, postaviť sa za svoje túžby, žiť spokojný život a úprimne hovoriť o svojich potrebách?

Moji rodičia sa rozišli, pretože sa otec zamiloval do inej ženy. Správal sa posledný rok veľmi zvláštne a nám to bolo jasné. Otcova neustála pretvárka nám ubližovala oveľa viac ako, keby bol k nám úprimný. Našli sme dôkazy a to bola posledná kvapka maminej akceptácie. My dcéry sme sa postavili na maminu stranu, podporili sme ju, že už nemá význam, aby niečo zachraňovali a otec sa odsťahoval z domu do iného mesta. Keď otec odišiel z domu, neboli sme v kontakte. Možno sa pýtate, čo to je za otca, keď sa ani neozval svojim deťom. Nemal nás azda rád alebo už na nás nemyslel? Prvý polrok sme cítili ohľadne tejto situácie veľa emócií.

Staršia sestra sa na otca hnevala asi najviac, že bol slaboch a nepriznal sa narovinu. Zhruba po pol roku, keď opadol smútok a hnev, chceli sme sa s ním stretnúť. Bol šťastný, keď sme za ním prišli. Objal nás a z jeho objatia bolo cítiť, ako nás miluje. Vtedy sme hneď odhalili, prečo sa neozval. Otec mal za sebou neuveriteľne ťažké obdobie. Zmena práce, zháňanie bytov, finančná neistota, veľké výčitky a ľútosť ho hnala do kolien. Bol tak veľmi zranený, že nedokázal vyjadriť žiadny cit, vždy len potláčal slzy, keď sme sa lúčili. Boli sme to my deti, ktoré k nemu prišli a snažili sa s ním komunikovať. Mama nás k tomu viedla: „Deti, stále to je váš otec, nezabudnite, ako ťažko pracoval, aby ste sa mali dobre, ako vám chystal svačinu do školy, ako vám hovoril, že môžete ísť vonku, ale najprv musíte roztriediť šošovicu s hrachom.“ Moja mama mala veľké srdce a vedela, že za vzťah boli zodpovední obaja.

Častokrát si deti odžívajú rovnaké partnerské problémy ako ich rodičia. Deje sa to aj preto, aby deti odpustili svojim rodičom cez vlastný prežitok v hmote. Ten, kto si prejde rovnakou skúsenosťou, vie najlepšie precítiť, ako rodič trpel. Ak napríklad jeden z rodičov nenabral odvahu zmeniť svoj život, podobné prekážky si bude odžívať aj dieťa. Ak je karmické zaťaženie veľké, rozdelí sa záťaž na viacero detí. Deti si sami vyberajú rodičov podľa toho, čomu sa chcú venovať v ich životnej misii. Vďaka odžitiu danej skúsenosti ďalšou generáciou, ktorá urobí určitý posun smerom k srdcu, sa daná situácia uzdravuje v rodovej línii aj v globálnom vedomí.

Naše prvé partnerstvá sú odrazom toho, ako žili naši rodičia

Pochádzam z dobrej a milujúcej rodiny, kde sa mali otec s mamou radi. Boli spokojní, starali sa o nás, o dom, o záhradu, trávnik, chodili do práce a nažívali si v spoločnom živote. Dobre som si obzrela, ako sa v takej rodine žije a podľa vzoru svojich rodičov som si žila aj môj prvý partnerský vzťah. Chodila som 8 rokov s mojím jediným milencom, najlepším kamarátom, mojou oporou, budúcim ideálnym otcom mojich detí, s dobrým človekom, mali sme podobné návyky, ktoré sme prevzali od rodičov. Boli sme zasnúbení a termín svadby sa blížil. Môj život sa ale dramaticky zmenil, keď som spoznala ďalšieho muža a zamilovala sa. Domnievala som sa, že skutočnú lásku už žijem, opak bol pravdou.

Moju novú lásku som spoznala v zahraničí počas letnej brigády v predposlednom ročníku vysokej školy. Myslela som si, že keď sa vrátim domov, všetko bude zase v poriadku. Bolo to len letné pobláznenie ako z tých trápnych filmov, ktoré som vždy odsudzovala. Proste sa idem o pár mesiacov vydávať a hotovo. Vtedy pre mňa moje sľuby znamenali veľa a musela som ich splniť, aj keby šlo o život. Po návrate z brigády po prvých dňoch doma som zistila nemilú pravdu, môj starý svet sa rozpadol a nový, bezpečný ešte neexistoval.

V mojom správaní som rozpoznala správanie rodičov. Partnerský vzťah sa nerúcal len kvôli tomu, že som sa zamilovala, ale aj preto, že som nebola k sebe úprimná niekoľko rokov. Tvárila som sa, že je všetko v poriadku, a pritom to tak nebolo. Bála som sa tej úprimnosti a pohľadu do seba, pretože som podvedome vedela, že by sa niečo pokazilo alebo by som prišla o ľudí okolo seba. Zmohla som sa len na snenie o mojom živote, aký by bol, keby… Potajme som utekala do predstáv, aká som voľná, ako veľa cestujem, spoznávam svet a mám skvelú prácu. Môj reálny život však tomu nenasvedčoval. Žila som fikciu partnerského života a myslela si, že to k spokojnému partnerskému životu stačí. Pritom skutočné partnerstvo je ťažká práca.

Ak dlhšie prestupujeme na tom istom mieste a nejako sa nemôžeme pohnúť, do nášho príbehu sa zapojí tá najvyššia hybná sila, láska. Prichádza niekto tretí, aby sme konečne učinili životné zmeny a vydali sa na cestu duše. Keď nás povolá skutočná láska, ktorú cítime skrze otvorené srdce, vtedy uznáme, že sme sa na lásku doteraz len hrali. Žili sme takzvanou naučenou verziou citov, no a keď sme pocítili tie skutočné city, ktoré nás paralyzovali, zrazu sa nám rozpadá celé doterajšie fungovanie sveta. Udržať rytmus v starých vzorcoch správania je veľmi ťažké, keď už duša zakúsila svoju ukážku expanzie. Pretvárka “všetko je fajn” nám uberá priveľa energie, ktorú by sme mohli investovať do rozvoja seba samých. Akokoľvek držíme opraty starého života, tlak sa zvyšuje a núti nás k posunu do vyšších energií.

Keď zistíš, že vzťahy ako si ich poznal/a sú fikcia

Workoholizmus a úteky z domu

Začala som utekať zo vzťahu k práci miesto toho, aby som spoločné chvíle trávila so snúbencom. Útek bola moja obranná reakcia na celú situáciu. Snažila som sa zakryť, že som sa zamilovala a v mojom vnútornom svete je veľká búrka. Do úplnej tmy som kopala niečo na záhrade, len aby som mala kúsok kľudu sama pre seba, a aby som mohla prísť do postele unavená. Workoholizmus bol v mojej rodine značný. Dochádzalo mi, že moji rodičia v ňom žili, aby zakryli niečo, čo nechceli nikdy odkryť. Pracovali na všetkých frontách, okrem normálnej práce ešte pomáhali kade komu, ale zvláštne bolo, že podchvíľou neboli doma. Predsa, keď sa dvaja ľudia milujú, chcú tráviť čas spoločne. Uvedomila som si, že rodičia vlastne mali problémy vo vzťahu už dávnejšie, nezačalo to len otcovou neverou.

Mali vaši rodičia niekedy depresiu?

Už viete, čo je to depresia? Moji rodičia občas takú depku mali, ale vôbec to nedávali najavo. Vedeli ju dobre zakryť, často aj prácou. Verte mi, že by mi bolo tisíckrát milšie sa učiť narábať s depresiou od rodičov. Nuž, deti sú naši učitelia, a tak učia niekedy rodičov. Moja mama mi vie odpovedať, že vtedy bola iná doba. Smútok sa schovával. Skutočne sa nezaoberali tým, čo sa odohráva vo vedomí. Preto sa hovorí, že depresia je civilizačná choroba dnešnej doby. Dnes si už oveľa viacej tlmočíme vo vzťahoch pravé pocity a túžby. Depresia je súčasťou nášho života, obzvlášť ak sa potláčame vo vzťahoch. Aj psychosomatika hovorí, že depresia vzniká, ak na seba príliš tlačíme, “pressujeme“ sa, ideme proti sebe, potom samozrejme nevládzeme a strácame vitálnu silu. Záchrana prichádza ako naše zastavenie, “de-press“, protitlak, aby sme zmenili návyky.

Neukazujte svojim deťom iba dokonalú časť seba samých, pretože im nechcete ublížiť. Sila človeka sa skrýva aj v odhalení toho, čo práve prežíva a s čím sa trápi. Vlastné prijatie záťaže posúva deti do reálneho života oveľa viacej ako hranie sa, že všetko je ok.

Udržanie nefunkčného vzťahu stojí veľa energie

Žila som v akejsi pretvárke. Vôbec som nemala svoj tichý kút, kde by som mohla byť len sama so svojimi myšlienkami. Občas som utekala z domu, aby som mohla zavolať mojej novej láske. Moja mama rozpoznala, že je so mnou niečo inak a hneď vedela, že som sa pravdepodobne zamilovala. Pripomínala som jej svojim správaním otca. Celá naša rodina si teda odžila rovnaký scenár znovu, ale trošku z inej perspektívy. Nechcela som takto ďalej žiť a klamať. Aj keď som sa s mojou láskou nestretávala, pretože on žil v zahraničí, cítila som veľké vnútorné napätie a výčitky. Udržovala som si fiktívnu partnerskú stabilitu. Nemala som chuť ani na sex. Túžba po partnerovi odišla s mojim zamilovaním. Hovorievala som si, že asi toto je ten život, ktorí opisuje niekto vo vyššom veku, ale prišlo to akosi skoro, veď som veľmi mladá. Uvedomila som si, že milovanie zo skutočnej lásky je diametrálne odlišné. Trvalo mi to asi dva mesiace, kým som sama pred sebou priznala, že sa musím rozísť s partnerom a žiadna svadba nebude.

Rodičia mi ukázali, že sa oplatí nasledovať srdce 

Prežila som si neuveriteľnú depresiu a tlak počas rozhodovania. Otec bol prvý, komu som všetko povedala. Vytvoril mi stabilitu a porozumenie. Vedela som, že to dokážem, ako to dokázal aj on. Mal to 1000x zložitejšie, pretože mal 3 deti. Keď som odchádzala od svojho snúbenca, povedala som každému pravdu, že som sa zamilovala. Videla som totiž, aká zraňujúca môže byť situácia, ak sa netlmočí pravda všetkým účastníkom. Zároveň som nechcela vkĺznuť do starých vzorcov rozchodov, kde dvaja vstúpia do prúdu výčitiek a obviňovania.

Rodičia mojich rodičov prežili náročné životy. Som nesmierne vďačná, že moji rodičia prečistili veľkú časť ich karmy, ktorá sa nepreniesla na mňa a moje sestry. Vybrali si rast duše a neostali na mieste. Urobili veľký posun pre nás, aby sme mohli žiť šťastnejšie vzťahy a nebáli sa komunikovať o svojich potrebách. Jedným z takých potvrdení je aj to, že neochoreli na tak závažne choroby ako starí rodičia. Ak totiž duša neurobí posun, prichádza choroba. Dedkovia a babky si vybrali “až do kým nás smrť nerozdelí”. Vtedy bola taká doba. Poznám ich životné príbehy a keď si rozoberiem ich ochorenia z hľadiska psychosomatiky, (rakovina pľúc, obličiek), všetko súvisí s nefunkčnými vzťahmi a nedostatkom sebalásky.

Ako to celé dopadlo?

Zvládla som svoj rozchod a zrušila svadbu. Moji rodičia to prešli so mnou. Každým mojim krokom si viacej porozumeli. Počas môjho rozchodu bolo okolo nás veľa zrkadlových situácií, ktoré nás nenechali bez pochopenia. Všetci sme si znova spracovávali neveru, ktorá je v našej rodovej línii už nejaké to storočie. Mama vedela, že si otcovu neveru už nemusí spájať s vlastnou hodnotou a otec si odpustil, že sa zamiloval.

Moji rodičia sú priatelia. Ďakujem im a veľmi si ich vážim za príklad bezpodmienečnej lásky, ktorý nám ukázali. Odpustili si a celý proces oddelenia bol bez veľkých hádok, výčitiek a súdov o majetok. Pomáhame si navzájom. Pravidelne si voláme a konečne vzájomne zdieľame úprimne všetky starosti, problémy, ale aj radosti. Rodičia sú pred sebou autentickí a bez masiek. Dovolím si tvrdiť, že keď k nám otec príde na Vianoce, je to ako za starých čias, dokonca vzácnejšie. Oveľa viac si vážime jeden druhého. Vedia, že už sa k sebe nevrátia, ale medzi nimi panuje silné priateľstvo.

Naša duša sa učí najmä prostredníctvom vzťahov. Zamilovanie a láska zvedie pár dohromady. Duše spolu tvoria, majú deti a učia sa prekonávať spoločné lekcie života. Stane sa, že jeden z partnerov napreduje v poznaní a učení rýchlejšie alebo jednoducho začne meniť smer svojich záujmov a ich spoločné cesty sa začnú rozpletať. Zavládne medzi nimi energetický nesúlad. Rozdiely sa prejavujú v názoroch, vo výchove, v životnom štýle, v láske, ale aj v sexuálnom živote. Partneri si môžu emocionálne ubližovať. Dnes žijeme v oveľa slobodnejšej dobe, kde sa už nemusíme potláčať. Stále viac si budujeme väčšiu sebalásku, tým pádom sme k sebe úprimnejší, ak nám už vzťahy neslúžia. Naša duša tu prišla v prvom rade kvôli svojmu poznaniu a vývoji. Ten sa nedá poprieť žiadnymi ľudskými pravidlami o tom, ako by sa malo žiť.

Komunikujte svoje pocity s deťmi

Nemusíte sa okamžite rozvádzať. Skúste načas odísť z domu a doprajte si nejaké obdobie osamote. Pod vplyvom emócií a ublíženia sa len veľmi ťažko robia správne rozhodnutia. Vyčkajte s rozvodom a delením majetku dlhšiu dobu, aby ste predišli problémom. Vysvetlite deťom vaše oddelenie s partnerom. Zdieľajte s nimi pravdu, pretože tá bolí najmenej a deti sa v nej budú lepšie orientovať, čo sa v skutočnosti deje medzi ich rodičmi a aký to má vplyv na ich vzťah s vami. Ak dieťa vidí vizuálny obraz, ktorý sa nezhoduje s tým citovým, ťažko sa mu bude odhadovať situácia, nie len medzi ich rodičmi, ale aj v budúcich vzťahoch.

Bojíte sa, že vám deti neodpustia?

Každé dieťa si praje vidieť svojich rodičov šťastných. Ak im vysvetlíte, že vzťah už pre vás nebol funkčný alebo ste sa zamilovali a chcete nasledovať svoje šťastie, porozumejú vám. Deti sa zvyknú skôr hnevať, ak boli klamané alebo sú do rozchodu rodičov zapojené intrigy. Ste to vy, kto si musí odpustiť a prijať sa. Ak si myslíte, že musíte pokračovať v sebaobviňovaní, aby ste aspoň trošku ospravedlnili vaše činy, rozpoznajte toto deštruktívne správanie, ktoré sme si prevzali zo starého spôsobu bytia.

Do novej etapy života vykročte bez výčitiek a bez obviňovania, pretože ak to neurobíte, bude to negatívne ovplyvňovať ďalší vzťah.

Bohužiaľ veľa ľudí nechce opustiť kódy sebaobviňovania, a tak sa im obviňovanie vracia vo forme zrkadlenia zvonku. Transformovala som veľa výčitiek a obvinení, ktoré som vzniesla voči sebe a dostávala ich späť z okolia. Po pár rokoch mi došlo, že som si bránila v osobnom šťastí prežívať svoj nový vzťah voľnejšie a naplno. Stále som sa držala krok späť vo vyjadrovaní lásky, aby ma náhodou niekto nevidel, pretože to je iba rok od zrušenia svadby. Môj nový priateľ môj odstup samozrejme cítil, a tým trpel aj náš vzťah.

Aj keď moji rodičia neskôr uznali, že rozchod bol pre ich dušu správny, tiež si neustále vyčítali chyby, ktoré urobili. Keď som sa uzdravila z vyčítania ja, spätne som opravovala všetky kódy odpustenia a sebalásky u nich. Veľa som sa s nimi rozprávala. Prežívali so mnou moje nové postoje a detaily vzťahu.

Obviňovanie partnera

Ak obviňujeme svojho partnera, stále niečo očakávame a kritizujeme ho, je to naša slabosť. Odvráťme pozornosť späť k sebe. Do hádok s partnerom si prezentujeme svoje vlastné strachy a frustráciu. Možno si chce niekto takto vytvoriť ľahšiu cestičku na odchod. Majme na pamäti, že hádzanie chýb na partnera je len stará manipulácia, keď chceme vyjsť z danej situácie v lepšom svetle. Správne pomenovanie problému je aj výrazom osobnej vyspelosti.

Samo sa to nevyrieši!

Ak čakáme, že sa to nejako samo vyrieši a zotrvávame radšej v nefunkčnom vzťahu, čakáme vlastne na seba, kým pochopíme, že nie je na čo čakať. Táto životná skúška prichádza pre našu dušu a my ju musíme zvládnuť vlastným odhodlaním. Ak sa rozhodneme čakať, kým deti odrastú, je to tiež forma ilúzie, kedy sa bojíme prevziať zodpovednosť za svoj život.

Výhovorka “Nemôžem odísť od detí, aj keď túžim po zmene” 

Za tie roky partnerstva sme sa prepojili s partnerom a máme podelené úlohy. Budeme sa musieť naučiť byť kompletne samostatní. Rozchod je náročný hlavne z hľadiska vnútornej sily a dôvery, že sa dokážeme postarať o seba, a k tomu byť stále plnohodnotným rodičom. Ak obaja rodičia neuprednostnia svoje ego pred deťmi, môžu im naďalej tvoriť zázemie, lásku a podporu. Nezneužívajme deti ako výhovorku, že nemôžeme odísť, ale pýtajme sa samých seba, čo sú pravé dôvody nášho strachu a nedôvery v seba.

Smerujeme do novodobých vzťahov, kde každý žije sám za seba. Energie nás už nepúštajú do starých kódov vzťahov veľkej zviazanosti, slúženia alebo starania sa jeden o druhého. Možno si jeden partner neverí, že sa dokáže postarať sám o seba, lebo finančnú stabilitu prinášal do rodiny druhý partner. Druhý partner naopak priniesol materiálne zabezpečenie, ale netuší, čo deti jedávajú na raňajky alebo kde sa nachádza v dome žehlička či panvica. Táto nesamostatnosť núti partnerov ostať spolu zo strachu. Každý je zodpovedný za svoju dušu a rast. Už nemáme čas strácať desiatky rokov v pohodlných, no nefunkčných vzťahoch. Naša duša sa túži stať skúsenou a samostatnou. Aj keď sa partneri rozídu, môžu si stále pomáhať, tak aby prišli do úplnej samostatnosti.

 Samostatní rodičia = samostatné deti

Vďaka tomu, že mi rodičia ukázali ich silu a zvládli rozchod, vedela som, že ho zvládnem aj ja. Je zo mňa silná žena vďaka mojej silnej matke a otcovi. Učili sa prísť do sily vlastným rozchodom. Moja mama si našla prácu, ktorá bola dosť vzdialená od domu, aby mala dostatok financií pre deti, no a na nás deťoch bola celá domácnosť. Keď mama nebola doma a otec už s nami nebýval, oveľa viac sme vedeli oceniť, čo pre nás toľko rokov robili, akí sú dôležití a koľko neviditeľnej práce bolo vždy urobenej. Zrazu, keď sme boli na to samé, veľmi rýchlo sme zbadali významnú hodnotu toho druhého. Zvykli sme si však urobiť, čo bolo treba a zastať aj maminu či otcovu, chlapskú prácu.

Nemám peniaze na odchod od partnera

Aj v našej rodine zavládla finančná nestabilita a strach ako to všetko utiahneme. Celá rodina sa postavila do sily. Aj my deti sme pomáhali, učili sme sa zarobiť si peniaze na brigádach, čo nás viedlo k veľkej samostatnosti. Tieto skúsenosti nás neuveriteľne posunuli dopredu. Preto sa nebojte, že vaše deti utrpia, pretože im nebude mať kto navariť obed. Naučia sa to samé a ešte si na nákup do domácnosti aj zarobia.

Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré museli byť samostatné a medzi tými, o ktorých sa starali rodičia. Skúsenosti samostatných deti ďaleko prevyšujú životné vedomosti ich rovesníkov, ktorí majú doma mamahotel. Často sa svojou húževnatosťou prebojujú ku vlastnej hojnosti. Naopak určite aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí mali stabilné finančné zázemie od rodičov. Rodičia im pomáhali so všetkým. Paradoxne sa ich dospelé deti, závislé na pomoci, nedokážu odstrihnúť od ich rodičovskej opory ani vo vysokom veku.

Je prirodzené, že máme strach. Možno budeme musieť zmeniť svoju prácu, možno sa budeme musieť presťahovať a predať majetok, ktorý sme krvopotne honobili toľko rokov. Niekedy človek musí zanechať všetko materiálne a pohnúť sa v pred. Niekedy musíme prísť o všetko, čo sme budovali, aby sme to mohli vybudovať oveľa lepšie. Nakoniec unesieme všetko, čo nám život naloží a ešte k tomu nás to aj neuveriteľne obohatí.

Harmonické vzťahy rozvedených s detmi

Jedni moji kamaráti sa zoznámili, keď boli obaja v manželstve. On mal jedno dieťa a ona mala dve. Sami pochádzali z rozvedených rodín, a tak nechceli nikdy spôsobiť svojim deťom to, čo prežili oni. Zakúsili však medzi sebou veľmi hlbokú lásku a neskutočnú sexuálnu vášeň, ktorá sa nedala ignorovať. Po ťažkom rozhodovaní sa rozviedli so svojimi predchádzajúcimi partnermi a neskôr sa im narodil ďalší spoločný syn. Keď prídem do ich domu, panuje tam krásna energia a nie len všetky zvieratká, ale aj deti sa cítia šťastne. Všetky deti vychovávajú spoločne. Ešte stále, aj po 13 rokoch spoločného života, sa k sebe chovajú ako čerství zaľúbenci. Vážim si ich oboch, lebo mi ukázali, že pravá láska existuje a dá sa žiť v spokojnom a naplnenom partnerskom zväzku. U nich doma som po dlhej dobe videla funkčné partnerstvo založené na skutočnej láske.

Dohoda duší medzi deťmi a novými partnermi ich rodičov

Dieťa si vyberá svojich biologických rodičov a poprípade náhradných rodičov, ktorí sú ako duchovní sprievodcovia pre jeho dušu a pre sprostredkovanie ďalšej duchovnej školy. Hore spomínaní priatelia sú už prebudení ľudia a sami spomínali na to, ako sa ich deti tešili na nové bývanie a náhradného otca. Mali ho radi a boli šťastní, paralelne stále milovali svojho biologického otca. Deti ešte nie sú nasiaknuté kódmi manipulácie, a preto dokážu milovať bezpodmienečne aj nových členov rodiny.

Čo povedia druhí?

Nebojte sa, čo povedia druhí. Vo vašom okolí je určite pár ľudí, ktorí pochopia vašu situáciu. Chvíľu sa o vás bude hovoriť, ale to prežijete, lebo zajtra to môžu byť oni, o kom sa bude hovoriť. Takých, ktorí vás budú naďalej odsudzovať, vo vašom živote nebudete potrebovať. Každý váš krok je energetický posun duše, a tak sa vám prirodzene zmení oblasť partnerov, priateľov, ktorí budú viacej v súlade s vaším energetickým navýšením, ktoré prináša životná zmena.

Plnenie sľubov a zodpovednosť voči druhým sú dve odlišné veci

Ak chcete rozosmiať vašu dušu, povedzte jej o vašich sľuboch. Schválne vám ukáže, aké sú sľuby krehké. V starej dobe sme pripisovali sľubom veľkú váhu. Mali sa plniť na život a na smrť alebo sa mali dodržať aj keď to bude bolieť. V dnešnej dobe už nejde niečo sľúbiť. Ja už nič nesľubujem, ale dodám, že to urobím ako to budem cítiť. Naše vnímanie sa mení a tým aj naše nastavenie. To, čo bolo dobré pre nás minulú stredu, ďalší týždeň vôbec nemusí platiť. Nebojme sa meniť staré sľuby, ak nám už nevyhovujú. Sľuby nás nútili vyhovieť druhým a potlačiť vlastnú pravdu. Ak mám dostatočne rozvinutú sebalásku, nebudem sa už ďalej potláčať. Niekto môže namietať, ako by teda vyzerala naša spoločnosť bez plnenia sľubov? Určite oveľa šťastnejšie, pretože by nikto nešiel na úkor seba. Ak sme zodpovední k sebe, sme zodpovední aj k druhým.

Ak si myslíte, že musíte ostať vo vašich nefunkčných vzťahoch kvôli deťom, mýlite sa! My deti si prajeme pre vás len to najlepšie. Odpúšťam svojim rodičom, lebo viem, že robili najlepšie ako vedeli, s láskou pre nás, deti. Ďakujem ľudom, ktorí nasledovali svoje srdce a dokázali, že vzťahy v bezpodmienečnej láske a úplnej slobode skutočne existujú. Vďaka vašej transformácii vzťahov môžem dnes žiť plnohodnotný vzťah sama so sebou, s najväčším rešpektom k mojím potrebám.

Ak chcete vidieť svoje deti šťastné, urobte krok ku svojmu šťastiu.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Úvodná fotka: Rainier Ridao / Unsplash

Odpútavanie od dvojplameňa

Odpútavanie od dvojplameňa

Cítime emočnú záťaž a pod ťarchou okolností si dáme pauzu od intenzívnych vzťahových interakcií s dvojplameňom. Keď duša potrebuje odstup, ozve sa v správny čas na správnom mieste. Kolá separácie, v ktorých sa učíme narábať s osobnou transformáciou, nám zo začiatku nedávajú význam, pôsobia chaoticky a bolestivo. Každé odpútanie nás zbavuje závislosti, očakávaní a súčasne nás transformuje do energií nových vzťahov v slobode.

Opäť cítim emočný prepad, neviem čo robím zle

Ak sa raz vydáme na cestu sebapoznávania, emočné prepady sa budú opakovať dosť často. Nepochybujeme, že robíme stále niečo zle, keď nedokážeme udržať vnútornú rovnováhu. Naša stabilita je totiž falošná, vybudovaná na egu, strachu a nedôvere. 

 Držíme sa fiktívnej rovnováhy, lebo sa bojíme bolesti a utrpenia, ktoré prináša očistný proces. Máme tendenciu bojovať s danou situáciou a potlačiť ju do úzadia. Tvárenie sa, že problém neexistuje, nám berie veľa síl. Ak sa otvoríme procesu a necháme sa v ňom doslova rozbiť, celý priebeh sa výrazne odľahčí. Prestaňme teda bojovať a prijmime obdobia nestability ako súčasť vzostupu do vyšších sfér bytia. Nechajme sa premývať tým, čo k nám prichádza.

Väčšinou sme schopní prepustiť dvojplameň, keď sme vyčerpali všetky možnosti, ktorými sme chceli zachrániť náš vzťah. Skúšali sme prejavy lásky, ega, hnevu ale nič nepomáha. Situácia nás zraňuje a tak sa púšťame.

Aby k nám prišli nové pozitívne veci, väčšinou sa musia rozpadnúť tie staré. Radi by sme uchopili prechod plynule a pohodlne, len aby to nebolelo. V takomto prístupe by sme si však neprešli vzácnym poznaním, že bolesť a strata sa dá uzdraviť.

Každý odstup nás vedie bližšie k sebe

Odpútavanie od našej lásky niekedy prebieha veľmi dramaticky. Je sprevádzané veľkou bolesťou a plačom. Buďme počas takéhoto emočného prepadu k sebe láskaví a vždy si spomeňme, že sa zbavujeme ďalších závislostí. Ak sa opakuje znovu téma, ktorú sme prepúšťali v minulosti, máme možnosť prehĺbiť naše poznanie a vyzdvihnúť si ďalšie dary. Niečo prepúšťame opakovane, pretože nie vždy sa dá všetko vyčistiť v jednom kole.

Vývoj emočného prepúšťania

  1. Emočný prepad- Vyskúšali sme všetko, vzdávame sa!

Priveľká snaha udržať nefunkčný vzťah nám berie kopec síl. V bolesti opúšťame situáciu. Najprv sme odmietali túto možnosť, ale už nevládzeme ďalej. Partner nás zraňuje svojim správaním a zo vzťahu sa musíme na určitý čas vypnúť alebo z neho odísť. Aj keď si neskôr uvedomujeme, že to nie je on, kto nás zraňuje, emočnej bolesti sa nevyhneme. Správame sa intuitívne a tak sme vedení k odstupu od celej situácie.

  1. Prepustenie situácie

Emočne sa nám uľavilo. Vo fáze prepustenia sme často unavení. Do nášho vedomia sa kalibrujú nové kódy. Keď je kalibrácia na novú úroveň dokončená, ideme si vyskúšať ako sme pochopili poslednú skúšku v reálnom živote. V tejto fáze sa častokrát cítime skvelo. Niekedy je to spôsobené aj tým, že sme vypli citovú zložku a zostúpili sme viacej do tej rozumovej.

  1. Pochopenie a uzdravenie sa zo závislosti

Táto časť cyklu je sprevádzaná nárastom energie, sme oveľa spokojnejší, šťastnejší, naplnení aj bez našej lásky. Často sa nám otvárajú nové dary a schopnosti, ktoré používame v každodennom živote. To, čo sme chceli zdieľať s partnerom, zdieľame sami. Robíme nové veci, ktoré sme pred tým nikdy nerobili. Sami sebe dokazujeme, že vieme žiť aj bez neho. Z úrovne pokoja znova prehodnocujeme naše správanie. Reagovali sme zvláštne. Príliš sme sa nechali uniesť našimi zraneniami, ale inak sme to nevedeli. Odpúšťame sebe aj partnerovi.

Všetky prísľuby typu už nikdy ho nechcem vidieť, končím!, ktoré sme si dali počas obdobia bolesti, slabnú a prídu nám bezpredmetné. Bezpodmienečná láska nám ukazuje, že nakoniec aj tak vyhrá vždy srdce. Zbavili sme sa negatívneho emočného nákladu, uzdravili sme zranenie a povýšili sme si energie. Naše srdce sa otvára a my túžime znova vidieť partnera. V realite sa črtá možnosť ísť opäť k sebe. Vytvorili sme si ju, pretože sme tvorcovia vlastnej reality.

Pocit slobody a naplnenia nastáva, keď sa cítime, že sme vykonali vnútornú prácu a môžeme ísť k sebe, aby sa ukázala ďalšia vrstva, ktorú treba transformovať. Po určitom čase nastáva ďalší emocionálny konflikt. Z predchádzajúcich skúsenosti vieme, že sa máme zahĺbiť do seba a znovu zanechať za sebou zranenia, ktoré nás obmedzujú.

Prepúšťanie v egu verzus prepúšťanie v láske

Keď začíname zažívať prvé konflikty je nám nápomocné naše ego. Ak odchádzame totiž naštvaní, urazení alebo nejakým spôsobom dotknutí, hnev nás posúva do dôkazov, že si vieme poradiť sami. Odchody v egu sú oveľa príjemnejšie ako tie, v ktorých cítime zranené srdce.

Uvediem príklad. Chceli sme stráviť príjemný večer pri sviečkach s našim dvojplameňom, ale on na nás nemá čas. Samozrejme, že nás jeho správanie naštve, a tak si urobíme pekný večer sami so sebou. Venujeme sa svojej duši a spoznávame aká hĺbka sa nachádza v takých okamihoch. Nemali sme na seba čas a partner nám to zrkadlil. Naše potreby sme si ale naplnili, a tak odchádza napätie a očakávanie pozornosti od partnera.

Pozorujme svoje reakcie, aby sme sa nezasekli iba v egu a v hneve. Určite niekoľko kôl budeme využívať ego nástroje. Predstavy, ako dáme partnerovi vyžrať jeho zaváhanie, nás vnútorne tešia. Párkrát si ich myšlienkami manifestujeme, ale prežitím neskôr zistíme, že ego riešenie nás dobehne a ublíži nám oveľa viacej. Napokon si uvedomíme, že bojujeme len sami so sebou. Svoju hodnotu si musíme stanoviť a uvedomiť sami.

S partnerovým správaním pracujeme ako s najpravdivejším odrazom, ktorý nám ukazuje, kde máme ešte závislosť a čo máme práve spracovávať. Vedie nás bližšie k svojej duši, aby sme sa dokonale oslobodili a dokázali žiť v láske bez podmienok. Neznamená to ale, že budeme tolerovať niečo, s čím nie sme v súlade.

Poznanie ega pri odpútavaní sa od partnera je veľmi dôležité a nevyhnutné, aby sme vedeli neskôr určiť, kde sa práve nachádzame a či naše konanie pochádza z lásky alebo z ega. Čím viacej budeme reagovať pochopením a láskou, tým sme vyspelejší.

 

Intenzita skúšok

Občas nás preverí skúška neuveriteľnej intenzity, kedy si myslíme, že to nezvládneme. Spracovávanie veľmi náročných blokov vyžaduje určitú duchovnú vyspelosť a otvorené srdce. Sme vedení správnym smerom tam, kde máme byť a k tomu, čo si máme práve spracovávať. Vždy zažívame len to, čo zvládneme uniesť.

 

Koľko trvá prepúšťanie?

V závislosti na rozsahu bloku, ktorý sa učíme spracovať, môže prepúšťanie trvať niekoľko dní až týždňov. Niektorí z nás si držia odstup aj pár mesiacov. Každá cesta je individuálna a zároveň správna. Konáme vždy v súlade so svojou dušou. Tá nám vyjaví správny okamih na ďalší krok. Ak sa tak ešte nedeje, potom nás navádza ešte popracovať na situácii, z ktorej by sme najradšej ušli. Nemlčme mesiace v egu s vidinou partnerovej chyby. Ak sa vyhýbame vedome bolesti zo vzájomného stretnutia alebo spoločnej komunikácie, naše učenie nám bude sprostredkované cez iné osoby alebo situácie. 

 

Nebojme sa o všetko prísť

Veríme projekcii, ktorá sa odohráva v našej realite. Lúčime sa s láskou. Už nikdy spolu nebudeme. Stratili sme ju nadobro. Preplakaných definitívnych koncov bolo už toľko, že tomu ani sami neveríme. Poznanie zo situácie si uvedomíme až neskôr, keď vykonáme zmenu. Potom sa nám sprístupňujú informácie, prečo sme prešli ďalším odpútavaním. Padli ilúzie a očakávania a my sme oveľa viacej slobodnejší ako hocikedy pred tým.

Aj keď chceme zachrániť náš dvojplamenný vzťah a byť s týmto partnerom, musíme sa ho vzdať, a to aj niekoľkokrát. Ak si prežijeme udalosť straty kompletne a už necítime žiadnu bolesť pri predstave, že by sme ho znovu stratili, uzdravili sme sa.

Preto, ak sme vedení k ďalšiemu prepúšťaniu, urobme, čo je nevyhnutné. Naučili sme sa byť v pokoji počas rozpadu našej reality. Aj keď nič nedáva význam a celý ten čas práce na sebe a s dvojplameňom sa zdá ako premárnený, dôverujme. Retrospektívne si uvedomujeme, že vo všetkých tých separáciách a prepusteniach, sme sa chystali vykročiť na samostatnú cestu bez neho. Ak to dokážeme sme pripravený na veľké zmeny v našom živote. Možno sa do vzťahu vrátime, aby sme si ešte vyzdvihli ďalšie odpútanie sa, ktoré nám chýbalo do celistvosti vlastnej sily, ale nič to nemení na tom, že pokračujeme aj bez neho a bez ega.

 

Synchronicita počas uvoľňovania starých štruktúr

Vesmír k nám prehovára rôznymi znameniami, preto môžeme počas tohto obdobia vidieť vo zvýšenej miere čísla 5, 55, 555, 5555 ktoré značia zmenu v našom myslení a v činoch. Do našich životov prichádza niečo nové, vybudované na poznaní, ktoré sme získali v procese. Čísla sú často sprevádzané sekvenciou 11:11, 1111 ako potvrdenie, že ideme správnym smerom. Aj keď sme síce za sebou zanechali partnera, čísla jednoty 11:11, nám ukazujú, že to bol správny krok k manifestácii naplňujúceho vzťahu.

 

Ak prepustíme niečo, čo nám už neslúži v našich životoch, automaticky sa to premietne do všetkých sfér bytia

Zbavujem sa ovládania a lipnutia na udalostiach v mojom živote. Je pre mňa bezpečné sa uvoľniť, pretože moja novo-nadobudnutá vibrácia dostatku a hojnosti sa zrkadlí do mojej reality. Prežívam lásku a hojnosť bytia, dávam si všetko, čo potrebujem.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky : sq_gardener   https://www.instagram.com/sq.gardener/

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Rozchod

Rozchod

Ak už sme vyrástli vo vzťahu a naučili sme sa spoločne všetko čo sme mali, sme prepustení z karmického kola. Konečne si dovoľujeme vidieť situáciu presne takú aká je. Uvoľnenie mohlo nastať po prežití kolapsu, veľkej bolesti alebo plaču. Pripomína nám to, že si zaslúžime viacej, stále plynúcu lásku bez obmedzenia. Uvoľnením emócií cez plač, hnev a bolesť sme si dovolili uvoľniť aj partnera.

Ukončili sme to toľkokrát a vždy bol dôvod sa vrátiť. Ak sa stále vraciame do vzťahu, učenie ešte nebolo osvojené

Skúšame „po starom“ zachraňovať vzťah a viacej sa rozdávať, tým však dostávame ešte menej. Ak sa potláčame a všetka sústredenosť i snaha smeruje na partnera, ten nám zrkadlí väčšie odťahovanie sa od nás. Keď sa začneme venovať sebe, uzdravujeme staré nefunkčné kódy. Naša spokojnosť a naplnenie sa odráža do okolia, a tak k nám ostatní či partner premietajú nadobudnutú stabilitu.

Bojíme sa prežívať bolesť, preto si milovaných ľudí držíme v živote umelo, to nás však vyčerpáva a niekedy aj zraňuje. Dovoľme si prežiť stratu. Strata bolí, ale v nej sa učíme nájsť samých seba! Keď niečo stratíme, opustíme, niečo nás poteší či zarmúti, všetko patrí k životu. Je to jeho nedeliteľná súčasť. Všetko sa deje tak ako má. Nič nie je zlé alebo dobré, jednoducho je.

Kedy je definitívny koniec?

Pocit konca vzťahu prichádza, keď ste už v pokoji. V úplnom konci už nemusíme nikoho poúčať a nikomu nič vysvetľovať ako predtým. Pochopili sme to my, že s daným partnerom sa musíme rozlúčiť, lebo spolu nerezonujeme. Prerástli sme učenie.

Niekedy si vyčítame, že sme premrhali veľa času s „nesprávnym“ partnerom

Tieto výčitky pochádzajú z ega a oddelenosti. Vždy máme po svojom boku správneho partnera, ktorý najlepšie odráža našu vibračnú úroveň, a s ktorým sme si naplánovali pozemskú cestu v presne vymedzenom časovom úseku. Táto perióda bola vyhradená na konkrétne poznanie z našej slobodnej vôle pred inkarnáciou. Všetko je dokonalé, aj keď sa nám to zdá ako premrhané obdobie. Naša duša je stará, a tak pár rokov alebo desaťročí je pre ňu len zlomok.

Nekritizujme sa, že sme sa uspokojili aj s málom. Potrebovali sme to znova zažiť, aby sme sa už definitívne poučili a povýšili si štandardy vo vzťahu

Cítime bolesť, sklamanie a už nedokážeme urobiť ďalší krok. Práve tieto pocity nám prinášajú vzácne poznanie, že sme to boli my sami, kto si zablokoval lásku a hojnosť akceptovaním podmienok nášho partnera. On mal podobné obmedzenia, nedokázal nám ponúknuť, čo sme hľadali, lebo sme si ho pritiahli do života z pozície nedostatku.

Myslela som si, že túto lekciu už mám osvojenú, neakceptovať podmienky, v ktorých sa necítim dobre. Lenže som stretla úžasného muža. Nebol však pre mňa dostupný. Odzrkadľoval mi moju časť neuzdravenej duše. Žila som si len to, čomu som verila, nedôvera v lásku, musím byť sama, partner ma bude obmedzovať, keď sa zamilujem, láska mi nie je opätovaná, nedostávam dostatok lásky. Učil ma tak rozkódovať tieto vzorce a uzdraviť sa. Pomohol mi rozpoznať, že si zaslúžim oveľa viac. Ťažko sa to prijíma, pretože to všetko som chcela mať s ním, ale energie tak nefungujú.

Bolesť pochádza z nášho vnútra. Stratili sme totiž sami seba. Ak to napravíme, veci sa dajú do poriadku. V nových energiách nesieme sami zodpovednosť za to čo prežívame. Niekedy sa bojíme odlúčenia s blízkou osobou až tak, že si naše podvedomie vytvoríme rozchod, aby sme si ho naplno prežili.

Po tom, čo som sa rozišla s mojou milovanou osobou už toľkokrát, prišiel do duše pokoj. Z pohľadu majstra, ktorý vie, že je zodpovedný za to, čo sa odohráva v jeho svete, viem, že som si stvorila túto situáciu sama, aby som si vyčistila deštrukčné kódy starých emócií.

Rozchod ako ilúzia

Ak nám už partnerský vzťah neslúži, rozchod nastane prirodzene. Nemusí to byť veľká dráma. Lenže my si z našich rozchodov vždy potrebujeme stvoriť veľkú drámu. Zamieňame si opúšťanie partnera so svojou hodnotou. Snažíme sa vzťah zachrániť, ale nič nefunguje. Rozídeme sa. Táto odmlka je v našom živote vždy dôležitá, lebo v nej si dovoľujeme nájsť konečne samých seba. Strata neexistuje. Sami seba nikdy nestratíme.

Zvyčajne po rozchode človek začne robiť to, čo nikdy nerobil – nachádza sám seba

Začneme maľovať obrazy, športovať, žiť iným životom ako doteraz, práve preto, lebo sme si vytvorili priestor na všetky tieto aktivity. Energiu, ktorú sme pred tým venovali druhým, venujeme zrazu sebe. Máme staré presvedčenia, že s partnerom to nejde. Nedokážeme s ním žiť v takej slobode, lebo sa stále sústredíme naňho.

Prevezmime zodpovednosť za situácie, ktoré sa nám dejú. To, že sa nám partner nevenuje alebo nám niečo nedáva, je náš deštrukčný program. Ak si ho dovolíme zmeniť, uzdravíme sami seba a ešte sa nám zlepšia aj partnerské vzťahy.

Rozchod z ega verzus rozchod z lásky

Smerujme po rozchode k liečeniu a odpusteniu, tak sa dokážeme vylaďovať do vyšších energií a pomerne rýchlo zažívať jednotu v našom srdci. Ak sa totiž budeme udržovať v krivde, budeme stále živiť v sebe vzorce nedostatku lásky, a tak si pozývame s nízkymi vibráciami iných do života, aby nás učili, ak sme ešte nepochopili. Snažme sa dostať do odpustenia a bezpodmienečnej lásky, lebo presne taký chceme žiť náš partnerský vzťah sami so sebou a s partnerom, ktorý nám bude odrážať našu jednotu.

Ak sa rozchádzaš, rozíď sa v bezpodmienečnej láske, s vďakou a prianím všetkého dobrého. Ak sa rozchádzaš v egu  a v obviňovaní, porozmýšľaj, či si skutočne dávaš všetko za čo viníš partnera a kvôli čomu sa s ním rozchádzaš.

Ak partnera miluješ ale si presvedčený/á, že sa s ním musíš rozísť urob to, lebo je to tak správne. Aj poznanie a prežitie si rozchodu nás dokáže vyliečiť. Vedie k poznaniu, že si musíme deštrukčné kódy v sebe vyliečiť a spracovať každý sám, aby sme prišli do jednoty.

Zo starej perspektívy

Ako som sa len mohla uskromniť s takouto láskou? Veď môj partner ma vôbec nemiloval. Nechápal ma, nikdy tu nebol pre mňa, nebol moja opora, keď som ho potrebovala. Nesnažil sa rozvíjať našu lásku, a vlastne, všetka iniciatíva pochádzala aj tak len z mojej strany. Bola som mu ľahostajná a nezáležalo mu na mne. Vedela som to, nechcela som to však prijať. Bála som sa že ho stratím. Bála som sa že prídem aj o to nič, ktoré mi dával. Som unavená a už nevládzem. Nechcem takto žiť. Zaslúžim si muža, ktorý ma bude milovať a rozumieť mi…

Z novej perspektívy

Ja som láska! Moja jednota sa odzrkadľuje do okolia. Môj partner ma miluje a ja jeho, rozumieme si navzájom a sme si oporou jeden druhému. Každým dňom sa rozvíjame a spoločne rastieme. Prijímame všetky nedokonalosti i dokonalosti a harmonizujeme ich. Prežívame radosť, šťastie, zdravie, dokonalú lásku…

Dovoľujem si zotrvať nejakú chvíľku osamote. Pochopiť a porozmýšľať si, čo potrebujem napraviť pre môj ďalší harmonický vzťah. Do ďalšej náruče sa už nepotrebujem vrhať a nachádzať si externú náplasť ako pred tým. Som kompletný/á tu a teraz. Bez výčitiek si venujem čas. Toľko, koľko ho len potrebujem. Dĺžku si určujem sám/sama podľa toho ako to budem cítiť.  Moje uzdravenie sa odráža v každodennom živote. Tým si priťahujem dokonalého partnera.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/