Dostala som mačiatko a s ním prišla aj moja transformácia vedomia

Dostala som mačiatko a s ním prišla aj moja transformácia vedomia

Drahí priatelia, dlho som nepridala žiadny príspevok, pretože som si prechádzala náročným emocionálnym liečením. Kolektívne energie nás tlačia zanechať to, čo už nám neslúži, a tak zažívame veľkú očistu nášho vedomia. Mne ju sprostredkovala moja nová mačička, ktorú som dostala ako dar. Toto malé stvorenie prebudilo vo mne ďalšiu vlnu emócií, bolesti, vyplavenie starých kódov, ale nakoniec aj veľkú lásku. Začnem však pekne po poriadku.

Pár mesiacov dozadu som vzhliadla na internete milé video o týchto chlpatých stvoreniach a vo mne sa z ničoho nič objavila túžba po mačičke. Samú ma to prekvapilo, pretože sme doma nikdy nemali žiadne zvieratá. Zastavil sa u mňa jeden blízky kamarát Daniel na kávu, ktorý má psíka a ja mu ho občas strážim. Aj vďaka nemu som sa prepojila so zvieracou ríšou oveľa viac.

Zvieratá nás vnímajú naplno, svoju auru prispôsobujú svojmu pánovi, kopírujú naše správanie a nakoniec súhlasili s tým, že nám budú tvoriť zrkadlá.

Len tak medzi rečou som spomenula Danielovi, aká túžba sa objavila v mojom srdci a on vytiahol mobil s fotkou mačiatok, ktoré ponúka jeho kamoš. Pozrela som sa na fotku a jedno sa mi veľmi páčilo. Bolo šedo-hnedo-čierne, také milé dedinské mačiatko, ktoré k nám kedysi chodilo zo susedstva a ja som sa s ním hrávala v detstve. Vrátila som späť mobil so slovami, že ešte nenadišiel správny čas na kočku. Predsa len veľa cestujem a za takýchto podmienok je nezodpovedné si zaobstarať zvieratko.

Ako som si vybrala mačiatko a ono mňa

V ten deň som sa nechala uniesť predstavami o tom, aká bude moja budúca kočka. Len tak zo srandy som si povedala, že tá mačička si ma nájde sama, proste ku mne príde. Bude dobrá, čistotná a budem sa s ňou telepaticky rozprávať. Hovorila som si, že jej dám úplnú slobodu, dôveru a dokonca som si v sebe vyriešila aj jej smrť, ak by sa jej niečo náhodou stalo. Túžba po kočke prešla a ja som vedela, že mám na ňu čas ešte aspoň 10 rokov. Neskôr sa ma Daniel opäť spýtal či stále túžim po kočke, mávla som len rukou a odpovedala, už ma to prešlo.

O pár týždňov niekto zvoní pri dverách. Otvorím dvere a tam Dan. Drží v náručí malé mačiatko a za nim stojí s krabicami náš spoločný kamarát. Prinášajú všetko, čo potrebujem na chov mačky. Vkráčajú do bytu a Dan mi podáva mačiatko do náruče: „Tak toto je Tvoja nová mačička.“ Zobrala som Ninu do náruče a začala plakať. Už prvým pohľadom si ma získala. Veľmi ma to dojalo, a zároveň som bola aj v šoku, čo s tým malým chlpáčom budem robiť. Nemohla som tomu uveriť.

Môže mi niekto takto zasahovať do života?

Za iných okolností by som nikdy neprijala takýto dar. Jednoducho by som povedala kamarátovi, že je to veľká nezodpovednosť priniesť niekomu kočku takto ľahkovážne a vrátila by som mu ju späť. Tentokrát som však cítila, že to bola zásielka z vesmíru, akurát prišla oveľa skôr než som čakala. Nuž niekedy nám neostáva nič iné len veriť, že všetko má vlastne správne načasovanie. Daniel bol posol. Neskôr sa mi priznal, že spätne sa informoval u kamaráta či má ešte mačiatko z fotky, ale ono si už medzi tým našlo iného majiteľa. Ako raz venčil psa, na plote jedného rodinného domu visel obrázok s dvoma mačiatkami a s odkazom “darujeme”. Daniel vytiahol fotku mačiatok, ktoré mi ukazoval, keď bol u mňa na káve. Podľa obrázku usúdil, že to je presne typ mačičky, ktorá sa mi páči. Cítil, že má konať.

Už prvé chvíle sa Nina ku mne túlila a vôbec sa ma nebála. Ako sa spätne dozvedám, toto veru nie je typické správanie kočiek a niektorým ľudom sa ich mačka nedá pohladiť ani po rokoch spolunažívania. Akoby vedela, že ku mne príde a všetko vypadá podľa vopred stanovených podmienok. Omotala sa okolo mojej ruky a ja som pochopila, že som urazila už dlhú cestu a som zase o niečo kompletnejšia, keď ku mne prišla ďalšia častica.

Ako sa spájajú atómy do molekúl, bunky do orgánov, tak sa spájajú aj duše do spoločného vedomia.

S Ninou sme si to prvé dni veľmi užívali. Bola to dobrá mačička, dôkladne si čistila svoj kožúšok, bola prítulná, nič neničila svojimi drápkami, občas len moju kožu pri hraní. Milovala ma, cítila som jej lásku a ja som jej dávala tú moju.

Keď dostaneme zvieratko, je to ako zamilovanie vo vzťahu s človekom. Najprv sme očarení, máme otvorené srdce a nového tvora vnímame bez zafarbenia ega. Po čase sa nám však srdce zatvorí a do nášho života sa začnú prezentovať všetky nespracované bloky. Naoko to vypadá, že nám to spôsobuje práve ten druhý, ale ten druhý iba súhlasil, že nám zohrá v živote zrkadlo, aby sme pochopili a posunuli sa na našej ceste.

 Po pár spoločných dňoch začali moje emočné prepady

Prvá emočná bolesť prišla, keď sme išli ku veterinárovi. Nina sa dívala ustráchane na mňa svojimi očkami a bála sa, čo sa bude diať. Keď jej doktor pichol injekciu, vyškriekla veľkou bolesťou a odovzdala sa osudu.

Z jej očí sa premietli do môjho vedomia všetky neprávosti, ktoré sme spáchali, my ľudia, na týchto stvoreniach. Bolo mi ukázané prečo sa Nina bojí vody. Každá mačička si nesie v DNA odtlačok násilnej smrti utopením. Keď sme sa vrátili od veterinára, začala som plakať, nedokázala som uniesť tú bolesť. Ninka mi ležala v náručí a ja som ju hladila po kožúšku. Precítením tejto bolesti cez ľudské srdce sa zase vyliečila časť mojej duše a aj táto informácia v globálnom vedomí. Čím viacej ľudí precíti rôzne emócie srdcom, tým bližšie sme k otvoreniu globálnej srdcovej čakry na planéte, a teda aj k vyspelej spoločnosti bez utrpenia.

Ďalšie vyplavovanie deštruktívnych emócií bolo, keď sme mali cestovať na víkend k mojej mame. Niekedy sa zvyknem zastaviť po ceste u ľudí blízkych môjmu srdcu. Zrazu som už nebola voľná ako zvyčajne. Cesta je niekoľkohodinová a bolo mi ľúto zavrieť Ninu do prepravky na dlhé hodiny.  Cítila som sa ňou zväzovaná ako kedysi vo svojich starých vzťahoch. Tam som žila podľa presvedčení, ak si vyberiem seba a budem šťastná, ostatní budú trpieť. Čo si teda zvolím, koho si vyberiem? Vtedy som častokrát uprednostnila druhých. Dnes je však moje vedomie vyspelejšie a viem, že takýto typ uvažovania je len starý program, ktorý mám znovu v sebe preprogramovať.

Všetko sa ku mne vracia v cykloch, aby som si opäť spracovala svoje bloky z vyššej úrovne vedomia.

Postupne začali chodiť rôzne vnemy, ale bolo ich už toľko, že ma to začalo valcovať. Moje vnútorné napätie sa stupňovalo. Aj keď som vedela, že Nina za to nemôže, napriek tomu som ju považovala za zdroj negatívnych emócií. Nabúrala mi moje programy a stereotyp. Pocity, že ju nechcem boli čoraz presvedčivejšie. Nina si to na záhrade užívala a cítila som, že je šťastná. Nevidela som zmysel, prečo by som ju mala väzniť v byte. Povedala som si, že to vyriešim zodpovedne a nájdem pravdepodobne Nine nový domov, keď sa vrátime naspäť. Uvažovanie o jej vrátení vo mne vyplavilo bolesť.

Spracovávala som si emócie, ktoré sa týkajú detí. Keď sa vzdá matka svojich detí, keď sa rodičia obetujú pre svoje deti, keď sa matka nevenuje svojim ratolestiam, keď sa deti cítia nechcené. Keď sa niekto zamiluje do zadaného partnera a vyčíta si, že ubližuje jeho deťom, keď si rodičia musia obhajovať svoje deti pred druhými. Keď žena trpí vo vzťahu, ale neodíde, aby neubližovala deťom. Tieto témy sa riešia aj v globálnom vedomí a od nás sa chce, aby sme sa už nemotali v týchto deštruktívnych presvedčeniach, ale definitívne ich uzdravili. Ak sa rozhodneme pre vlastnú slobodu s láskou k sebe, druhí nebudú nikdy trpieť. Naopak, budú nám odrážať nový prístup k sebe.

Spiatočnú cestu som preplakala celú. Ničomu som nerozumela a stále sa mi hrnuli do očí slzy. Nina bola zavretá vedľa mňa v prepravke, sem tam som jej pohladila kožuštek. Postupne som si odpúšťala, že je v poriadku ju dať preč, keď to tak cítim. Nevyčítala som si, že určite vníma, čo sa vo mne odohráva. Nechcela som pred ňou maskovať moje pocity. To ani nejde. Dovolila som si naplno precítiť, že bude šťastná aj s niekým iným. Poďakovala som jej za všetko, za jej čas, ktorý strávila u mňa za lásku, ktorú mi dala a aj za pár škrabancov. Ninka sa len otočila na druhú stranu, opäť si pohodlne ľahla a telepaticky mi odpovedala: „ Som spokojná, viem, že nikam od Teba nepôjdem.“ Prekvapilo ma, čo som zachytila, ale myslela som si svoje, veď predsa som sa už rozhodla.

Keď nám v minulosti niekto prestal dávať lásku alebo pozornosť, trpeli sme, preto sa skryte bojíme, že naše oslobodenie vytvorí ďalšie utrpenie. Stále v nás prevládajú zbytky deštruktívnych presvedčení, že sme zodpovední za šťastie druhých. Druhí budú nešťastní, ak prestaneme pre nich robiť to, čo sme robili doteraz. Ide len o vlastnú projekciu zranenia do životných situácií. Preto si musíme odžiť náš blok znova a znova, aby sme sa oslobodili.

Ak vnímame bolesť druhých, odkazuje to na naše vnútorné zranenia

Táto situácia bola o mne. Potrebovala som si odpustiť svoje činy a viacej sa prijať. Ukazujú sa mi záblesky ako sa moja úloha matky úplne nepodarila v minulých životoch. Nie vždy som sa správala k mojim deťom prívetivo. Aj preto už v tomto živote po deťoch netúžim. Moja duša je už vyspelá, a teda unesie odkrytie pravdy, že všetko týranie a utrpenie na Zemi je aj môj vlastný odraz, ku ktorému som sa pričinila. Prijatie vlastnej temnoty a odpustenie sebe samému/samej umožní nastoliť vnútorný pokoj.

Intenzita tohto rýchlo-liečenia, v ktorom sa striedalo veľa vnemov, ma položilo do postele, hneď ako som docestovala. Klasická diagnóza by bola formulovaná ako brušná viróza, vedela som však, že ide o aktualizáciu tela a môjho vedomia. Keď človek spracuje emócie, vyplače sa z nich, vždy prichádza prechod na novú úroveň. Prerábka si vyžaduje veľa spánku a pokoj. Nie nadarmo sa deštruktívne kódy týkali žalúdku, ktorý je reprezentovaný čakrou-solar plexom.

V týchto dňoch si spracovávame bloky týkajúce sa troch spodných čakier, prežitie, živobytie, manipulácia, sex, záväzky, hojnosť, práca, peniaze, vôľa. Takzvaná druhá vlna Covidu nebude mať zvyčajný priebeh ako na jar.  V prvej vlne sme kolektívne riešili zasiahnutie pľúc, dýchanie, srdce, respektíve krčnú a srdcovú čakru, v druhej vlne ide o očistu nižších centier. Tým, ktorým sa opakujú rovnaké zdravotné problémy ako na jar tohto roku, spojené so srdcom a pľúcami, potrebujú ešte dočistiť zvyšky blokov v tejto oblasti. To čo sa deje vonku na globálnej úrovni, sa deje aj v nás. Budujeme si stále väčšiu vnútornú slobodu a lásku k sebe.

Ak sa vám bude niekedy javiť, že vám druhí ľudia, zvieratá, veci či situácie tvoria obmedzenie, je to skôr o nás a o vnútornom konflikte v nás. Mali by sme byť k sebe úprimní a skúmať, prečo si žijeme takúto situáciu a čo sa máme z nej naučiť.

Na druhý deň ráno som vstala. Nina už okolo mňa pobehovala a túlila sa ku mne. Počúvala som jej vibráciu pradenia, ktorá má na mňa vyslovene terapeutický účinok. Pocítila som hlbokú lásku voči nej čerstvým vyčistením vedomím a otvoreným srdcom. Vôbec som nechápala, prečo som ju chcela dať preč, a vonkoncom som nechápala, prečo som sa presviedčala, že mačka nebude šťastná v mojom byte. Mačky sú slobodné tvory, sú spokojné tam kde sú. Podvedome som sa chcela len vyhovoriť, že toto je ten pravý dôvod, pritom pravda bola niekde inde.

Pochopenie vždy prichádza až po odžití si daného bloku zo starej úrovne vedomia. V bolesti a plači sa rodí nové vedomie, z ktorého spätne pochopíme, o čom bola celá skúška.

Zdravie a rodina

Keď som bola to malé, asi 5-ročné dievčatko, nemohla som mať mačiatko. Môj zdravotný stav (ekzémy, alergie na zvieratá) a rodinné nastavenie (prehnaná čistota) to neumožňovali. Prinesením mačiatka domov k mame bolo vidno, že aj moja okolitá rodina sa posunula viacej do lásky k zvieratám. Ninka nás všetkých potešila. Kedysi sme odsudzovali ľudí, ktorí si radšej zaobstarajú kočku alebo psa, miesto toho aby mali aspoň jedno dieťa. Zrazu sme túto situáciu pochopili aj s iného uhlu pohľadu, keď sa nás to bezprostredne týka. Keď mi volajú moji rodičia, pýtajú sa automaticky aj na to ako sa má mačička. Minule sme sa s mamou zasmiali. Hovorím jej: „Mami vidíš, stále sa bavíme o kočke.“ Moja mama na to odpovedá: „Uvedomujem si to, predtým som nechápala ľudí, ktorí dokázali celé hodiny rozprávať o zvieratách, odsudzovala som to, pretože mi bolo ľúto, že nerozprávajú o svojich deťoch. Dnes to aj vďaka Tebe viem prijať, pochopiť, a teda to už viacej neodsudzujem.“

Čo sa týka zdravia, naďalej kýcham, to je pravda, ale viem, že je to na báze psychosomatiky. Akékoľvek alergie som si už vyliečila v predchádzajúcich rokoch. Aj zdravie je len program. Napríklad taký ekzém mi ostal. Je to môj trpezlivý učiteľ a ja ho prijímam. Sprevádza ma celý život. Bez neho by som nikdy neurobila významný posun. Mám za sebou veľa preplakaných a doškrabaných nocí, ale čím ďalej idem, tým beriem ekzém za dar, za priateľa, za indikátor, kde sa ešte potláčam, a kde idem proti sebe. Ekzém mi zvedomoval moje vnútorné pochody, keď som nedodržiavala vlastné hranice. Hodiť príčinu svojho zdravia na niekoho ďalšieho by bol klam.

Vzťahy a láska

Strážila som si svoju slobodu, lebo som si sľúbila, že už sa nestratím v žiadnom vzťahu. Veľmi veľa rokov som pracovala na vlastnej slobode, až som zo vzťahov začala utekať. Ninka mi prišla ukázať, že už je na čase sa prestať báť vážnejších vzťahov. Vzťahy sú o osobnej slobode a nezávislosti.

Čo sa učím od mačičky?

Nina ma vracia do prítomného okamihu. Občas len tak sedím a pozorujem ju ako si užíva každý pohyb a hru. Začala som sa viacej hrať a konať vtedy, keď je to potrebné. Zbytočne sa už nepreťažujem. Aj mačka vyčkáva, šetrí si svoju energiu a skáče po loptičke strategicky vo vhodný moment. Mačky majú vycibrenú schopnosť vidieť v tme a dobre sa v nej orientovať. Príde mi to ako pekná metafora k tomu, čo práve prežívame. Po tých všetkých čisteniach si taktiež zdokonaľujeme orientáciu a videnie v tme. Už vieme, že po tme príde vždy svetlo.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Aktuálny pohľad na energie 8/2020

Aktuálny pohľad na energie 8/2020

Včerajšie a dnešné energie nás všetkých trošku zaskočili. Mysleli sme si, že už máme veľkú časť transformácie za sebou a po otvorení portálu 8.8. sa budú energie stabilizovať. Opak je pravdou. Ku koncu augusta zažijeme ešte 5 hlbokých transformácií, intenzita sa bude zvyšovať do konca októbra, kedy bude vyvrcholenie všetkých zmien a až potom si trošku „vydýchneme“. Do zimného slnovratu ukotvíme očistné zmeny a našu novú úroveň vedomia. Posun je exponenciálny, preto pociťujeme väčší tlak. Taká je dohoda.

Dnešné pocity sa odlišujú od klasického prežívania transformácie. Sú hlbšie a iné. Telo zasahuje veľká slabosť. Núti nás sa zastaviť. Uvedomujeme si krehkosť našich tiel a učíme sa mu viacej veriť. Vyplavujú sa témy, v ktorých sme si ešte nevybrali seba. Slabosť sa môže prejavovať vracaním, žalúdočnými problémami, bolesťou  a kŕčmi v solar plexe. Hrnú sa vonku bloky hlavne z tejto čakry a čiastočne aj z druhej. Paradoxne srdcová čakra je na tom celkom dobre, pomáha stabilizovať a viacej sa prepájať s tými ostatnými. Zároveň dokážeme precítiť k sebe neuveriteľnú sebalásku.

Dnes nemáme fyzickú silu. Sme nútení analyzovať viacej ako inokedy. Mnohí z nás majú nutkanie si dať nejaké osobné prísľuby, a to doslova. Aj ja už som si ich pár dala od rána. Ak sa nám podarí dnes transformovať nejakú časť ťažkých vibrácií, za veľmi krátku dobu nastupuje ďalšia časť. Osvojujeme si pristupovať k transformácii po novom. To, čo nám fungovalo do teraz, už nestačí. Budeme sa učiť novým multi-dimenzionálnym vlastnostiam. (Dnes tomu ešte nerozumiem, ale ak porozumiem, určite posuniem túto informáciu pochopenia ďalej.)

Energeticky sa pritvrdilo. Otvára sa téma našej misie na Zemi. Prečo som tu? Čo tu mám urobiť ? Čo je mojím poslaním. Neostaňme frustrovaní, majme na pamäti, že samotná existencia a transformácia je naša misia. Prichádzame do vysokej školy transformácie. Držme si klobúky. Buďme k sebe láskaví a oddychujme, telo sa potrebuje aktualizovať na novú úroveň. Prepúšťame všetko staré, aby sme mali silu fungovať. Tieto energetické zmeny budú sprevádzané aj okamžitými zmenami fyzického výzoru. V zrkadle sa nespoznávame, naše energie kmitajú príliš rýchlo, a tak vizuálne nedokážeme zachytiť obraz samých seba.

Nemáme manuál, ako to všetko zvládnuť, ale tak to je správne. Poznanie sa otvára našou vibráciou v každom z nás. Už po prekonaní prvej vlny sa nám zbystria zmysly a prepájanie informácií sa zlepší. Po pochopení a ukotvení posunu môže telo reagovať na príval nových energií triaškou.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulná fotka: Jordan Wozniak/ Unsplash

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Povedz áno transformačnému vzťahu

Povedz áno transformačnému vzťahu

V neprebudených vzťahoch je na začiatku všetko krásne a potom sa to pokazí, v transformačných vzťahoch sa pokazí všetko hneď na začiatku, aby sme sa naučili, že sa to dá opraviť a žiť v bezpodmienečnej láske. Každý z nás bol naprogramovaný ako by mal vzťah vypadať a ako by sa v ňom partneri mali správať. Po určitom čase však partner prestal byť tým, kým bol, poľavil v plnení našich očakávaní, v prejavoch lásky, čo prinieslo nepokoj a nedorozumenia. Naše šťastie záviselo na partnerovi.

Koncept vzťahov sa dramaticky mení

Prebudili sme sa zo spánku a pravidlá o tom, ako by sme mali žiť vzťah, nám vôbec nefungujú. Vibrácia kolektívneho vedomia nám umožňuje prežívať partnerské vzťahy oveľa vedomejšie. Už nepotrebujeme stráviť v partnerstvách roky, aby sme spoznali partnera, dnes okamžite vieme, s kým cítime energetickú zhodu. Otvára sa pred nami kompletne nová škála pocitov, ale aj výziev preskúmať žitie vzťahov po novom. V nových vzťahoch v slobode padajú ilúzie a masky a my sme vedení sa pozrieť do vlastného vnútra. Vzťahy sa významne čistia od partnerských očakávaní, pretože partneri sú dostatočne vedomí vlastných zrkadiel.

Staviame základy novej lásky

Ako vedomé bytosti si svojich partnerov vyberáme srdcom, priťahuje nás to k tým, s ktorými máme najdokonalejšiu vibračnú zhodu. Naša voľba je niekedy tvrdo skúšaná, lebo takýto vzťah je pre nás náročný a nezapadá do pôvodného konceptu. Len malá interakcia s drahou polovičkou nás uvedie do kolotoča ťažkých emócií, z ktorých nevieme vyjsť. Aj keď zo vzťahu odídeme a prijmeme, že každý si pôjde vlastnou cestou, po čase sme opäť navrátení k danej osobe. Neskutočná túžba po blízkosti a láska nám dodáva silu prejsť náročnou transformáciou.

V úvode celkom nerozumieme, čo sa s nami deje, ale vesmír nás znova dáva do tej istej situácie a hovorí: „ Pozoruj a uč sa!“ Pravidelne zakúšame veľkú bolesť oddelenia, nechceme byť v tom utrpení, ale nevieme z neho ani vyjsť. Prežívame ho doslova každou bunkou. Myslíme si, že to v nás vyvoláva naša polovička, ale tieto zvláštne pochody sa dejú aj v jej neprítomnosti. Projekcia našich zranení sa bude prezentovať v našej realite dovtedy, dokým si neuvedomíme, že nad tým máme moc, my sme tí tvorcovia všetkej bolesti a radosti.

Transformačné vzťahy slúžia ako dokonalé zrkadlo na ceste do jednoty

Vzťah je nástroj ktorý nám skrze partnera najpresnejšie ukazuje, kde sa práve nachádzame, a čo by sme sa mali naučiť. Kým však pochopíme daný potenciál, ktorý sa nám ponúka cez očistné cykly partnerského vzťahu, bude nám to chvíľku trvať. Ego nás pobáda nezachádzať príliš do bolesti a byť na povrchu, ale vyspelej duši už nedáva význam pohodlný a povrchný vzťah. Túži zažívať blízkosť.

Uvoľnime sa a verme tomuto procesu. Pochopenie príde až na konci cesty. Aby sme ustáli transformačný vzťah, musíme najprv ustáť seba.

Každý z nás dobre vie, že s tým, koho sme si vybrali zo srdca, nemôžeme v počiatkoch stráviť príliš veľa času. Dve reaktívne častice sa môžu stretnúť len na malú chvíľku a potom sa musia znovu vzdialiť, aby opäť stabilizovali svoju energiu. Počas obdobia, kedy sú od seba odlúčené, si navyšujú energie a spracovávajú svoje bloky, ktoré sa im vyplavili pri vzájomnej interakcii. Stretneme sa s naším pravdovravným obrazom a on je opäť iný, zase sa posunul, pretože sme sa sami posunuli.

 

Charakteristika vzťahov po starom

  • Srdcová čakra je ešte zavretá, nedokážeme milovať partnera bez podmienok.
  • Máme určité očakávania od partnera, ak ich nesplní vyvodíme z toho dôsledky, partnera prestaneme milovať, ego a manipulácia činí svoju rolu.
  • Vzťah je pekný, bojíme sa, že sa to raz pokazí a partner sa zmení k horšiemu.
  • Zotrvávame vo vzťahu z rozumového hľadiska, srdce si praje odísť.
  • Vzťah prežívame plytko, je pomerne stabilný na úkor vlastného sebazaprenia a obety.
  • Partner nám nerozumie, chceme ho meniť, nedarí sa nám, nedorozumenie sa zväčšuje, nevidíme riešenie.
  • Partner nás nemiluje, pretože sa nemilujeme sami, obviňujeme však partnera a sme frustrovaní z nenaplnenia našich očakávaní.
  • Na naše partnerské problémy nevidíme riešenie, myslíme si, že k tomu potrebujeme spoluprácu partnera.
  • Partner sa nám prestáva páčiť, nedokážeme k nemu obnoviť lásku a obdiv.
  • Partner nás núti aby sme mu stále slúžili, nemáme vytvorené vlastné hranice.
  • Neprijímame partnera a situáciu, v ktorej sa nachádzame.
  • Podceňujeme sa, pretože si neveríme, vzniká väčšia závislosť na partnerovi.

Charakteristika transformačných vzťahov

  • Otvára sa nám srdcová čakra. Partnera začíname milovať hlbokou láskou, ktorú sme doteraz nepoznali.
  • Ak máme nejaké očakávania od partnera, pravdepodobne ich nesplní, učíme sa žiť bez očakávaní, manipulácia v tomto vzťahu nefunguje, nevieme prečo, ale partnera naďalej milujeme aj bez splnenia našich očakávaní.
  • Partner sa mení k lepšiemu, tak ako sa posúvame do lásky, a tak ako sa mení naše vnímanie.
  • Rozum radí rýchlo ujsť a ukončiť všetko, čo máme spoločné s týmto človekom, srdce jasne cíti, toto je to, čo milujem a potrebujem, preto sa do tohto vzťahu často vraciame.
  • Vzťah nestihol ani začať a okamžite sa v ňom rúca ilúzia dokonalosti, tú si budeme budovať prácou na sebe.
  • Ak chceme vytvoriť stabilitu, rozhodne nebude fungovať na princípoch obety a potlačovania sa, tým nás vesmír učí, aby sme už tieto staré vzorce neaplikovali do vzťahu.
  • Prežívame hlboké čistenie sprevádzané projekciou našich bolestí a nenaplnených túžob.
  • Transformačný vzťah prichádza, ak už pracujeme na sebe nejakú dobu. Ako neprebudení jedinci by sme tomuto vzťahu nedali žiadnu šancu.
  • Ak nás partner nemiluje, vedie nás k sebe, aby sme si zvýšili sebalásku, Dokážeme si naplniť vlastný pohár potrieb, a tak miznú očakávania. V realite nám partner zrkadlí lásku späť alebo nám je zrkadlená do života cez iné osoby. Ak nám láska nie je zrkadlená cez partnera, pokračujme v ceste navyšovania lásky.
  • Ak chceme zmeniť partnera, mali by sme sa zmeniť najprv sami.
  • Partner nám nerozumie, núti nás ísť do seba rozumieť v prvom rade sebe. Po určitej odvedenej práci na sebe sa situácia zlepšuje.
  • Partner v nás vyvoláva všetky skryté bolesti, aby sme ich mohli vyčistiť. Cyklus sa opakuje dovtedy, dokým daný blok nie je povšimnutý, vyčistený a uzdravený.
  • Partnera obdivujeme a páči sa nám. Ak sa toto vnímanie zastrie pod ťarchou blokov, po ich vyčistení láska k partnerovi a obdiv rastie priamoúmerne ako milujeme seba
  • Nové vzťahy sú založené na slobode.
  • Základom všetkého je prijatie. Celý proces nás núti prijať to, čo by sme azda nikdy neprijali.
  • Veľkú časť tohto vzťahu prežijeme v samote, aj vďaka tomuto obdobiu sa stávame plne nezávisle osoby, ktoré si veria, že zvládnu svoj život.

Aby sme mohli existovať s partnerom, ktorým máme vibračnú zhodu, musíme prejsť skúškami vybilancovania energií. Deje sa to preto, aby sme prehliadli ilúziu zranení, na ktorej sú postavené staré vzťahy. Táto ilúzia sa nám bude v živote prehrávať, kým nepochopíme, že sa to deje podľa deštruktívnych vzorcov, ktorú máme vo svojom vnútri. Partner na ne poukazuje a my sa uzdravujeme ich prežitím z vyššej úrovne vedomia. Po pozdvihnutí vedomia do dostatočnej vibrácie lásky sa nám dané bloky javia ako klam. Ak nás nabudúce ovládne strach, rozpoznáme ho v začiatkoch a nenecháme sa ním viacej ovládať. Nevkĺzneme do ďalšieho cyklu emócií, už nemusíme, pretože vieme hocikedy z neho vystúpiť. Sami sa pozdvihneme a budeme sa učiť ustáliť vo vyššej vibrácii, kde nepanuje oddelenosť, ale pokoj, radosť, šťastie a láska. Sme majstri reality. Každý majster trénuje, aby sa udržal v kondícii, lebo čo by bol majster bez tréningu?

Dušu vedomého človeka už len tak hocičo nevzruší. Svet ako sme ho poznali sa dávno rozpadol. Budujeme si ten nový a pozorujme ďalšiu úroveň vedomia vzťahov. Vzťahy sú o nás. Máš odvahu sa postaviť svojmu najpravdivejšiemu zrkadlu a nasledovať transformáciu cez svoj transformačný vzťah?

 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

Snažíme sa napredovať v transformácii svojho vedomia, no napriek tomu nám do života prichádzajú rôzne bloky oveľa častejšie ako hocikedy predtým. Niekedy máme pocit, že to azda nikdy neskončí. V nižších vibráciách ešte nechceme prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje v živote. V tomto stupni si neveríme a ani sa tak nedokážeme milovať. Až vyššia vibrácia nám sprístupňuje vedenie, že si naša duša priala prejsť bolesťami, nešťastím, ťažkými zdravotnými problémami, aby dokonale pochopila dualitu. Táto informácia nám neubližuje, pretože sa už dokonale milujeme a nebudeme sa na seba hnevať. Prežili sme si aké je to byť odpojení od zdroja a stratiť spojenie s tvorcom. Očista nás vedie pristupovať k sebe s bezpodmienečnou láskou. Posunom z tretej dimenzie do piatej sa nám mení kompletne prístup k životným okolnostiam. V piatej dimenzii- v jednote sa myšlienky materializujú oveľa rýchlejšie, a tak nám je ukázané, že očista mala skutočne veľký význam, pretože v rýchlom zhmotňovaní by sme si ublížili našimi strachmi.

Žitie v tretej dimenzii- 3D alebo v nevedomí

Nevedomé obdobie našej duše zahŕňalo aj určitú spokojnosť s málom. Keď ešte jedinec nie je prebudený prežíva všetky svoje emócie plytko. Na prvý pohľad sa zdá, že je dokonca viacej vyrovnaný ako človek, ktorý sa už prebudil. Nepociťuje tak významne strach, bolesť alebo depresiu. Na druhej strane, si neuvedomuje sám seba, nedokáže byť autentický alebo neprežíva hlbokú lásku.

Prebúdzanie a transformácia vedomia v štvrtej dimenzii-4D

Prebúdzanie nastáva prirodzene, keď sa naša duša začne ozývať nespokojnosťou. Na vedomú cestu nás môže nasmerovať určitá životná udalosť ako smrť blízkeho človeka, ťažké ochorenie, operácie, nenaplnený vzťah, rozchod, zamilovanie, finančné problémy, strata práce a i.

Vedomejšie vnímanie sveta prináša spoznávanie našich negatívnych vzorcov správania a blokov, vďaka čomu sa učíme žiť autentický život v súlade s dušou

Náš negatívny aspekt sa derie na povrch najprv postupne. Intenzívnejšie prepady a cítenie ťažkých emócií trvá dlhšie ako hocikedy predtým. Už to nejde hodiť za hlavu a tváriť sa, že to neexistuje. Zo začiatku si myslíme, že asi s nami nie je niečo v poriadku. Zalieva nás veľká nespokojnosť s doterajším životom. Kladieme si otázku, čo tu vlastne robíme? Je naplnenie materiálnych potrieb maximálny cieľ našej existencie?

Hra na žitie po starom, nás vyčerpáva. Až keď sami pred sebou priznáme, že musíme niečo zmeniť, realita sa preorganizuje. Najprv sme sa domnievali, že si potrebujeme obhájiť naše nové zmeny a rozhodnutia pred rodinou a priateľmi. V jednote sa ukazuje, že nás druhí nechápali, pretože boli len našim odrazom. Celú tu dobu sme sa obhajovali sami pred sebou. Učili sme sa milovať skrze druhých a akceptovali sme našu inakosť. Zažívame kolaps vo všetkých možných úrovniach svojho života. V zdraví, v kariére, v láske, v rodine… Všetko, čo sme si doteraz mysleli o bytí sa zmení, aby sme svoje masky pekne odložili.

Radi by sme mali vždy všetko vyriešené a uchopené našou analytickou mysľou. Transformácia však nie je o logike, je o prebudení srdcového centra

Niekedy sme na seba prísni, že sme neudržali pozitívne vibrácie, nechali sme sa znovu ovládnuť negatívnou myšlienkou alebo sme sa rozhnevali a máme emočný prepad. Snažme sa ich privítať. Sú našou dokonalou súčasťou.

Deštruktívne kódy sa budú opakovať a stupňovať až do nášho úplného prijatia, dokým bilancia napätia medzi prežívaným blokom a srdcom nebude nula. Iba v neprijatí existuje tenzia, naopak v našom prijatí bloky miznú

Strach z neznámeho musí byť prebádaný do hĺbky

Máme tendenciu umelo držať náš ťažko vystavaný svet, a tak ten pomyselný domček z karát urputne chránime. Pád alebo kolaps si nevieme ani predstaviť. Všemožne sa bránime vstúpiť do neznámych kalných vôd strachu, lenže sme ním aj tak obklopení. Potápame sa a ostáva nám jedine skúmať a plávať kanálmi. Na všetko si zvykneme. Bádaním zistíme, že sme mali o strachu mylnú predstavu. Nie je to také zlé. Jednoduché veci nám nerobia až taký veľký problém, ale prídu oveľa väčšie bloky, pred ktorými sa trasieme, že ich nedokážeme prekročiť.

Čím častejšie k nám prichádzajú strachy a prepady, tým bližšie sme k zmajstrovaniu svojich energií. Čím ich budeme viacej milovať a prijímať, tým sa v našom vnútri harmonizuje pozitívna a negatívna energia do vnútornej jednoty.

Brána do jednoty sa otvára prijatím svojej negatívnej polarity a osobným uznaním, že sme dokonalé Božie stvorenia. Jednota nezačína transformovaním všetkých blokov. Takto nám to diktuje iba naša analytická myseľ, ktorá rada určuje normy a ciele. Naše srdce nám vytvorí skratku. Láska nám ukáže, že sme skutočne dokonalí teraz a tu, presne takí akí sme! Nejde o to, koľko blokov transformujeme a ako rýchlo, ale ide o to, kedy si dovolíme sa bezpodmienečne milovať aj so svojimi problémami a negatívami.

Rozpad doterajšieho vnímania sveta

Najväčším problémom nás všetkých je, že nevieme rozpoznať volanie svojej duše, a tak sa musíme cvičiť v intuícii. Nesmelo jej dáme niekedy šancu a zrazu keď má pravdu, nechceme ani veriť, že nás viedla dobre. Vyhodnotíme to ako zmes náhodných udalostí. Hodnotiaca myseľ nás presviedča, že stále má všetko pod kontrolou. Telo nám psycho-somatizuje, ale my sa znova potlačíme a hráme, že všetko je ok. Až keď prežívame veľký smútok, choroby, depresiu, neostáva nám nič iné ako prísť do bodu zlomu a uvoľnenia napätia.

Čierna noc duše prehlbuje spojenie s našou podstatou a pravými túžbami

Plač- hlboké prepustenie a kalibrácia zmeny

Spoločnosť odvracia tvár od smútku, depresie a plaču. Všetci sa prezentujú ako stabilne emoční jedinci bez náznaku negatívnej emócie. Od malička je nám vštepované, že plač je pre malých a slabých. Možno naše plakanie je sprevádzané pocitmi hanby a neprijatia. V skutočnosti sa vo fáze plaču očisťujeme. Je to ako búrka. Pravdepodobne nám bolo do plaču aj predchádzajúce dni, ale premohli sme sa do maximálnej hranice udržateľnosti. Po nejakom čase už nevieme ako ďalej a tak sa rozplačeme. Hlboký plač, ktorý trasie naším telom nám uvoľní všetky svaly a unaví myseľ. Táto hybná sila sa nedá ničím zastaviť. Vďaka povoleniu nazbieraného vypätia sa uvoľní náboj ako počas búrky. Naše vibrácie sú navýšené. Plakanie nás vyčerpalo, a tak od únavy zaspíme. Počas spánku si telo aktualizuje nové energetické programy, vďaka ktorým sa bude lepšie a rýchlejšie prepájať s dušou a so srdcom. Kalibrácia sa prejavuje vysilením počas niekoľkých dní a my uznávame nové možné scenáre nášho bytia, ktoré sme pred tým hlboko zakopávali pod koberec.

Dôležitým míľnikom na ceste do jednoty je otvorenie srdca a sebaláska

Tým, že prijmeme svoje prepady, depresie a emócie, ktoré považujeme za negatívnu časť nás samých meníme polaritu energií a uzdravujeme sa. Zalieva nás energia bezpodmienečnej lásky, ktorá vyživuje naše telo a posúva nás znova do radosti. Sme opäť očistení, a tak ďalšie obdobie je o kus v inom energetickom rozpoložení. Sme vďační sebe a Bohu, že sme to zvládli. Seba-prijatie je dôležité. Tým, že sa milujeme, stávame sa stabilným pozemským krištáľom. Podarilo sa nám navýšiť svoje vlastné energie ale aj energie globálneho vedomia.

Až keď si naplno precítime lásku k sebe, pochopíme, čo je to skutočná láska

V nižších dimenziách sme pristupovali k láske externe. Milovali sme druhých, ale nedokázali sme milovať seba. Dávali sme druhým, ale nedokázali sme dať sebe a naplniť svoje potreby. Ak niekto nenávidel druhých, nenávidel seba. V jednote chápeme, že láska začína, až keď sa uznáme ako výnimočné bytosti, ktoré sú dokonalé teraz a tu so všetkými aspektami v pozitívnej a aj negatívnej polarite. Chybný program, ktorý opravujeme v dnešných dňoch je vyjadrovanie lásky druhým, ale nie sebe. Do reality sa nám tak zrkadlí len jej nedostatok a prázdnota. V 4. dimenzií sa prebúdzame do autentického bytia a seba-lásky. Musíme zanechať ostatných, lebo máme sotva silu pre seba. Duša si pýta pozornosť, ktorá sa úzko-profiluje na naše potreby a túžby. Nadviažeme kontakt s dušou a nám dochádza princíp lásky. Druhých dokážeme skutočne milovať, až keď náš osobný pohár preteká. Hlboký rešpekt a láska nás navigujú naspäť k sebe. Umožňujú nám milovať okolie pravou láskou, ktorá pramení v našom srdci a ktorá sa nám vracia.

5. dimenzia

Naša vysnená predstava vstupu do 5. dimenzie je často skreslená akýmisi očakávaniami, ako by to malo byť. V mysli si určujeme, že keď budeme dostatočne rásť a transformovať bloky, tak už čoskoro budeme v jednote. Možno sme si predstavovali, že tam prichádzame v bielom rúchu po červenom koberci ako vyššie bytosti, ktoré boli hodné prejsť do novej Zeme, že dvere sa zabuchnú, a my si odfúkneme, že to máme za sebou. Vstup do jednoty môže predchádzať aj zažitie veľmi stresujúcej situácie alebo určitého kolapsu. Zrúti sa nám znova svet asi už po tisíckrát. Do jednoty prichádzame niekedy otrhaní, zničení, na dne síl so slzami v očiach a s usopleným nosom. Ešte k tomu dvere medzi týmito dimenziami nikto nestráži. Nie sú tam žiadni vyhadzovači, ktorí kontrolujú lístky. Celú tu dobu bol chrám poznania otvorený pre všetkých návštevníkov a zisťujeme, že sme sa sami obmedzovali vo vstupe, lebo sme sa považovali za nehodných vstúpiť.

Je to ako biblický príbeh, v ktorom sa padlí anjeli odtrhli od Boha. Aj my sme v našich životoch zažili situáciu, v ktorej nám bolo až moc dobre, ale chceli sme viac a niečo iné. Neboli sme spokojní. Duša nás volala preskúmať iné sféry, a tak nám to je umožnené. Vraciame sa do spoločného vedomia jednoty s veľkým bohatstvom poznania.

Vskutku zvláštne!

V piatej dimenzii je pokoj, ticho a láska. Naši nepriatelia neexistujú, tak ako aj naše bloky a problémy. Celé sme si to vykonštruovali sami. Sami sme si vytvorili života ohrozujúcu situáciu v detstve, sami sme si naplánovali pád z bicykla a ťažké operácie. Sami sme si vybrali, že proti nám bolo vznesené krivé slovo a niekto nás obviňoval. Boli sme scenáristi, len nám to divadlo hrala nejaká iná osoba. Avšak v jednote je iná osoba JA. Celé to obdobie nebola chyba v našich rodičoch, že nás nemilovali, bola to len naša projekcia. Dumáme: „Keď som si dokázal/a tvoriť to zlé, dokážem teda tvoriť aj to dobré!“

Ešte sa tu poobzeráme. Je tu dobre, ale zároveň nuda

Prvé pocity a vnemy ukázali, že nastáva určitý kolaps času. Život je len akýsi zlomok. Svoju niekoľkoročnú minulosť vnímame akoby to bolo len pár mesiacov. Tiež sa zdá, že vlastne vôbec neexistujeme a tento príbeh sa odohráva len vo vedomí súčasne tu a teraz. Minulé životy sú blízko a trvali krátko, karmu tu chápeme úplne inak. Je to naša virtuálna realita, kde si určujeme všetky pravidlá a samotnú vizualizáciu. V jednote sme sami. Nikto iný tam nie je. A tak sa celkom s radosťou vraciame späť do svojho bežného života so svojimi bežnými problémami a sme radi, že môžeme zmeškať autobus. S láskou pozeráme na naše nefunkčné vzťahy. Radi ich opäť budeme riešiť. Máme na to kopec času, koľko budeme potrebovať. Nie je sa kam ponáhľať. S novým nadhľadom sa pracuje lepšie. Už neberieme život tak seriózne a vystrašene. Začíname sa baviť. Hráme sa s našim vedomím a časom. Nemusíme si robiť starosti, čo je tu naše poslanie a tlačiť sa do výkonov. Tvoríme si viacej projektov, skáčeme z jedného na druhý lebo nás tak intuícia vedie. Pred tým by sme sa za to odsudzovali a hlava by nás ukameňovala, že nedodržujeme lineárny koncept. Poznávať dualitu je dar. Kým nás táto sféra baví, treba v nej naplno žiť.

Aj po návšteve piatej dimenzie si človek žije svoje bloky a prepady, až dokým duša akceptuje každú rovinu bytia. Poznanie z jednoty však ostáva. Snažíme sa ho každým dňom osvojovať v rôznych situáciách. V pondelok večer sme v jednote, v utorok ráno už v ťažkej dualite. Prechod jednotlivými sférami sa strieda. Nové vedomie ukotvujeme každodenným ladením a tréningom. Fázy pokoja a lásky sa budú predlžovať až plynule prejdeme do jednoty.

Nebuďme na seba prísni. Pozor na slová, som zablokovaný/á už to nestihnem vyriešiť v tomto živote

Každý z nás ma na ceste transformácie rôzne deštruktívne myšlienky. Už sme z toho všetkého unavení, a tak si myslíme, že sľúbený raj v tomto živote nedosiahneme. Povieme si, že máme toľko tej karmy, že duchovná práca jedného človeka to nestihne vyčistiť. Tieto myšlienky pochádzajú zo starých vzorcov, ktoré nám bránia k posunu. V tomto štádiu si neuvedomujeme, že sme tvorcami svojej reality a neuvedomujeme si ani to, akú silu má vyrieknuté slovo. Dovoľme si teda rozobrať tento problém hlbšie. Emócia, ktorú si prežívame hovorí, že nie sme dostatočne hodní. Súvisí to s popieraním nášho božstva, kedy sme určitým spôsobom zabudli, kto sme. Tvorca nám dal rovnaké nástroje na tvorbu svojej reality s akými disponuje aj on sám. Máme slobodnú vôľu a naša realita sa vytvára podľa našich presvedčení, ktorým veríme. Nikto nám do toho nezasahuje. Ak chceme zbytočne stráviť niekoľko životov nad nejakým blokom, je nám to dovolené. Všetko je veľmi pohyblivé. Čaká sa iba na nás, kedy si dovolíme dospieť. Budeme „čakať“ toľko, koľko si povieme.

Som tvorca svojej reality. Tvorím si dokonalé šťastie, harmóniu, lásku, zdravie, spokojnosť, hojnosť vo všetkých formách, súčasne akceptujem protipóly k týmto energiám

Bez prijatia negativity nejde zmajstrovať energie. Bez prežitia chorôb a strachu zo smrti nikdy nespoznáme dokonalé zdravie. Bez prítomnosti lásky nikdy nespoznáme, čo je pravá láska. Vďaka depresii a smútku si vážime pobývanie v šťastí. Bez rozpadu nespoznáme zrod.

Nebojme sa teda preskúmať svoje strachy, bolesť, hnev, nenávisť a depresiu. Ak sa v našej duši objavia, skočme rovno do ich energie, už ju neodsúvajme preč alebo neutekajme pred tým. Skôr či neskôr prídeme do zlomu, kedy jej budeme čeliť naplno. Odkladanie je len strach, ale zároveň  aj naše poznanie.

Cítim ťažké emócie bytia. Už neutekám. Dovolím si ich hlboko v sebe pozorovať a preskúmať. Pobudnem si v energiách tak dlho ako je potrebné. Pozorujem svoju bolesť, preciťujem ju so všetkými zmyslami. Idem do svojich najväčších strachov. Je to zvláštne. Je to poznanie. Po poznaní prichádza zmajstrovanie energií. Vediem svoje strachy, celé moje telo, ducha, myseľ do lásky a nechávam sa ňou komplexne liečiť. Dovoľujem tejto vysokej vibrácií ma aktualizovať a vnášať ma do nádherných čistých energií svetla.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/