Sme ľudské bytosti, ktorých cieľom je naučiť sa ovládať hmotu ku prospechu svojej duše a rozvoju globálneho vedomia. Ak zmajstrujeme pravidlá metrixu, môže nám vonkajšia realita pomáhať k posunu. Jedným z pravidiel je prebrať plnú zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje tam vonku. Ak uznám, že som vedomý tvorca reality, tým ľahšie dokážem nájsť vonkajšiu príčinu vo svojom vnútri.

Rozpoviem vám príbeh ako som sa zabudla počúvať a ako ma vonkajšie okolnosti navrátili k sebe

Sťahujem sa do nového bytu, ktorý bolo potrebné zariadiť nábytkom. Brala som to ako potešenie vybrať si niečo, čo sa mi bude páčiť, ale samozrejme som zohľadňovala aj praktickosť, rozmery, cenu a iné parametre. Vnímam na sebe, že v posledných týždňoch žijem viacej materiálne, menej duchovne. Nejako som proti tomu nebojovala, pretože som si povedala, že to má pre moju dušu určite hlbší význam. Môj vnútorný muž, ktorého som si budovala aj vďaka dvojplamennej ceste ma vedie veľmi dobre. Dodáva mi veľkú silu zvládnuť prebiehajúce zmeny a vyriešiť prakticky môj presun o 300 km. Naplánovala som si všetky detaily a cítim veľkú podporu aj z duchovných sfér. Ako som si na internete vybrala nábytok a plánovala ho objednať, ukázala som ho ešte pred tým mojej sestre. Vôbec sa jej nepáčil. Kedysi by ma to možno zabolelo, že ma druhí nepodporia. Možno by som kedysi aj prepadla egu s cieľom dokázať, že môj výber je správny. Dnes však vonkajší nesúhlas beriem ako druhú šancu na prehodnotenie myšlienok. Hovorím si: „Sestra ma zneistila, pretože aj ja som vo svojom vnútri neistá.“ To som rozkľúčovala pomerne ľahko, ale v ten daný moment som nerozumela prečo.

Keďže som stále nedokázala nájsť príčinu, čo mám zmeniť, synchronicita zahrala svoje. Sestra ma chcela ešte podporiť a poslala mi obrázok s motivačným citátom. Zhodou okolností na pozadí obrázku s citátom bol šedý gauč a na ňom farebné vankúše, čo ma zaujalo. „Presne takto som si to vždy predstavovala a nechápem, prečo si vyberám hnedý gauč!“

So svetom okolo nás môžeme komunikovať a keď si dovolíme byť k nemu vnímavý, bude nám posielať oveľa viacej nenáhodných náhod a symbolov na rozlúštenie, až dokým nepochopíme.

Uvedomila som si, že tým, ako riešim všetky materiálne detaily k môjmu presunu, zabudla som počúvať svoju intuíciu, vnútornú ženu. Farbu gauča som zvolila iba z praktického hľadiska, aby sa rýchlo neušpinil. Bola to voľba z rozumu. Stíšila som sa a začala počúvať svoju intuíciu. Tá sa rozrozprávala: „Vykašli sa na to či sa to ušpiní, užívaj si to, neriaď sa pravidlami mysle. Tie farebné vankúše, ktoré už máš ti budú viacej ladiť na šedú verziu gauča.“ No a zrazu, keď som sa uvoľnila poskladal sa mi celý obraz, ako to má vlastne vyzerať. Na druhý deň som vyhádzala z elektronického košíka takmer všetko a objednala úplne iné veci. Poďakovala som sestre, pretože vďaka obrázku, ktorý mi poslala, vo mne vzbudila vizuálny vnem. Obraz o tom, ako by to malo byť, som mala v sebe už dávno, len som si ho nedokázala vybaviť. Moje vnímanie bolo zastreté. Ďakujem za túto milú situáciu, využívam ju k svojmu prospechu a budem si to pamätať aj nabudúce.

Ako môže svet tam vonku fungovať v harmónii, keď sa niekedy nevie dohodnúť človek ani sám so sebou? Učíme sa, aby vnútorná žena a vnútorný muž spolu stále vyrovnanejšie spolupracovali. Niekedy je však potrebné, aby sa prejavil viacej jeden, a potom sa stane to, že vkĺzneme do starého fungovania, kde prevládala len jedna zložka. Nie vždy sa udržíme v prítomnom okamihu, ale ak sme si už vedomí tvorbou vlastnej reality, aj tá nás dokáže koniec koncov navrátiť k svojej duši a poukázať na nesprávnu bilanciu, keď sa zabudneme počúvať. Stačí pozorovať, čo sa odohráva tam vonku. Občas budeme prekvapení, čo všetko sa tam deje, neveriac, že niektoré veci, ktoré sme už dávno vyriešili sú našou súčasťou.

S láskou,

Pozorovateľka života