Milí čitatelia,

 veľmi rada s vami zdieľam odpovede na najčastejšie otázky, ktoré si každý z nás kládol na dvojplamenej ceste. Všetky myšlienky spísal dvojplamenný muž a ja mu za to ďakujem, pretože obohatili aj mňa. Obsahujú hlboké slová. S Andrejom sme spolu zdieľali myšlienky o dvojplamennej ceste a zhodli sme sa na tom, že nám veľmi pomohlo písanie. Vnímanie tejto cesty v jeho podaní ma zaujalo, a tak som ho oslovila či by nechcel prispieť nejakým článkom, príspevkom alebo hocičím, čo ho napadne na môj blog. Andrej mi odpovedal, že by ho najviac zaujímali odpovede na otázky, ktoré hľadáme v sebe všetci na začiatku dvojplamennej cesty, tak ako ich hľadal aj on pred 2. rokmi. Mne sa táto myšlienka páčila, a tak som len povedala, začni písať…

Prajem Vám príjemné čítanie.

Prečo som stretol svoj dvojplameň?

Kto som? Čo je vlastne skutočným šťastím? A kde ho nájdem? Takéto otázky si zrejme ako dospelí ľudia často nekladieme. Vlastne ani nemáme dôvod. V stereotype nášho denného života už často nie je priestor na zázraky a vôbec nás už netrápi, že sme zabudli na to, aký čarovný život je. Zabudli sme na to, kým skutočne sme a vlastne už len spíme. A zrazu … Život sa rozhodne postaviť nám do cesty zvláštnu osobu. A tá už len tým, že „je“ spôsobí hlboko v nás reťazovú reakciu. Zmenu, ktorá sa už nedá vrátiť. Život, náš dokonalý doterajší život, sa nám od základov zbúra… A my začíname rásť nečakanými spôsobmi a objavujeme v sebe poklady, o ktorých sme nemali ani poňatia. Kto je tá zvláštna osoba? Možno nám to dopne hneď a možno trochu neskôr. My ju predsa poznáme! Teda, lepšie povedané, dôverne poznáme jej dušu. Nečudo… Veď je to naša duša.

Húsenica počas celého svojho života žije len pre jednu jedinú vec. Nájsť si chutný šťavnatý list a poriadne sa na ňom napráskať. Nemá žiadny iný zmysel života. A predsa… Príde chvíľa, kedy pocíti volanie po zmene. Odíde na bezpečné miesto a zakuklí sa. A potom stratí samu seba… Rozpustí sa na akýsi sliz. Vlastne z nej už nič nezostane. A stane sa niečo nečakané. Z tohto slizu sa zrodí motýľ. Slobodný a krásny. Motýľa už nelákajú šťavnaté listy, láka ho šíre nebo, slobodne lieta a plynie životom. Pritom je to stále jedna a tá istá bytosť. A predsa ich životy sú rozdielne ako deň a noc.

Tvoj dvojplameň je Tvoje volanie po zmene. Aby si opäť našiel sám seba. Aby si sa stal skutočne šťastným. A aby Ti pripomenul, že nie si iba húsenica. Skrýva sa v Tebe toho oveľa viac. A Tvoj dvojplameň to dobre vie. Lebo tiež dôverne pozná Tvoju dušu.

Je dvojplameňom súdené na konci skončiť spolu?

 Teraz ruku na srdce… Však je toto Tá najpodstatnejšia otázka, ktorú si kladieš? A možno Ťa prekvapí, že je úplne bezpredmetná. Dvojplamene sú totiž „spolu“ už od začiatku. Áno, viem, že teraz zrejme prevrátiš očami a pomyslíš si, že som kompletne mimo. Veď predsa teraz nie ste partnermi a ja Ti tu tvrdím, že už teraz ste spolu…

Predstav si, že poprosíš Vesmír o to, že chceš mať za partnera Tvoj dvojplameň. Lebo keď Ti tento čarovný človek vstúpi do Tvojho života, tak si úprimne želáš jediné – plynúť životom spoločne s ním. A Vesmír vtedy iba nechápavo pokrúti hlavou (ak by nejakú mal) a odpovie Ti, že Ty a Tvoj dvojplameň ste predsa JEDNO. A už teraz ste spojení hlbším putom ako ten najšialenejšie zaľúbený pozemský párik. A ani Vesmír nevie tu na Zemi vytvoriť hlbšie puto ako to Vaše, to ktoré zdieľate už teraz. Ale táto odpoveď nám veľmi nepomohla, že?

 Ak by sa túto otázku opýtala húsenica, tak pre ňu je to úplne jedno, či na konci skončí so svojim dvojplameňom, alebo nie. Dvojplameň je pre húsenicu iba ďalší šťavnatý list. A bude túžiť iba po tom ho spráskať a na chvíľu sa nasýtiť. A bude potom pokračovať vo svojom doterajšom živote a naháňaní sa za chutnými listami. Ani nepomyslí na to, že život je o niečom viac ako o chrúmaní úrody v záhrade. A vôbec nepochopila to, ze práve toto bol ten šťavnatý list, pri ktorom mohla zariskovať, oprieť sa oň a zakukliť sa… A otvoriť si tak bránu k tajomstvám života.

 A čo keby sa túto otázku opýtal motýľ? Ale motýle sa na svoje dvojplamene nepýtajú… A načo aj? Veď ich majú navždy v sebe. A radšej rozprestrú svoje pestrofarebné krídla a plynú životom. Všetko to, čo hľadali už dávno našli sami v sebe. Radosť, lásku, šťastie, naplnenie. Každý moment je darom. Nepotrebujú nikoho, aby ich urobil šťastnými. Ani ich dvojplameň. Neustále cítia to zvláštne puto, ktoré ich spája. Či už majú svoj dvojplameň fyzicky vo svojom živote alebo nie, či je blízko, alebo na opačnom konci sveta. Vedia, že skutočná Láska môže existovať iba tam, kde je sloboda. A možno aj plachtia spoločne niekde na nekonečnej oblohe. A možno ich dvojplameň „niekoho má“. A vtedy sa tešia spolu s ním. Áno, doprajú šťastie sami sebe a aj svojmu dvojplameňu. A sú radi, keď niekto ich dvojplameň miluje. Síce nie tak, ako to dokážu oni… Ale šťastie majú stále vo svojom vnútri. Načo by si ho teda brali od svojho dvojplameňa?

 A čo keď sa túto otázku pýtaš Ty? Odpoveď na ňu ja nepoznám. Tú by Ti vedel prezradiť iba Vesmír. Ale Vesmír je beťár a nechce nám len tak prezradiť to, ako sa skončia naše životné príbehy. Načo by nám prezradil koniec, keď nás čaká ešte toľko vzrušujúcich kapitol? No jedno tajomstvo Ti predsa len prezradím. Na konci na 100% skončíš… SKUTOČNE ŠŤASTNÝ.

 Aký má význam, keď Ti Vesmír najskôr umožní stretnúť bytosť, ktorú ľúbiš najviac ako sa to dá a zároveň sú tam všemožné prekážky od výmyslu sveta a Ty s ňou nakoniec nemôžeš byť?

Ten Vesmír je ale krutý, však? A tie dvojplamene musia byť iba nechutný žart! Tak najskôr stretneš lásku svojho života a začínaš mať pocit, že život bude odteraz celkom fajn a ono sa všetko fenomenálne do… ehm … pokazí. Neslýchané! Ja by som sa opýtal Vesmíru na rovinu…

„Ty, Vesmír, počúvaj ma tu, čo má toto znamenať? Tak najskôr mi pošleš do života takého fešáka/fešandu, ktorý ma kompletne očarí a nedokážem myslieť na nič iné. A teraz? Aha! Je zadaný, neodpisuje na správy, nechce sa stretnúť alebo chce sa stretnúť len kvôli šanteniu pod perinou, je chladný, ignoruje ma, nechce sa rozviesť/rozísť, aby sme mohli tvoriť normálny pár, ignoruje ma, začne randiť s niekým iným a pritom dobre vie, že na neho čakám, akoby naschvál robí veci, ktoré ma vždy zabolia. A ja stále nedokážem myslieť na nič iné, iba na neho/ňu. A moje srdce nechce o nikom inom ani počuť. Milý Vesmír, buď si túto potvorku zober naspäť alebo to urob tak, aby sme boli spolu, dobre? Čo sú toto za móresy??“

„ A Vesmír sa trochu zarazí a vraví: „To fakt? Ach jaj, tak to mi potom prepáč. Toto celé vypálilo úplne inak ako som chcel… Ja som Ti do života poslal tú rozkošnú potvorku preto, aby si sa prebudil a začal hľadať samého seba, aby si začal hľadať šťastie vo svojom vnútri. Tam bolo ukryté celý ten čas, no nikto ho tam nehľadá. Aby si si vyliečil všetko to, čo Ťa bolí. Aby si naplno využil celý svoj potenciál a aby si sa stal tým najlepším a najšťastnejším, akým vieš byť. A aby si sa naučil o bezpodmienečnej Láske. Tá veru kvitne medzi ľuďmi málokedy. Zabudol som, že láska pre ľudí je zväčša len o tom, kto s kým spáva a kto s kým randí… Láska, ako ju poznám ja, kvitne v úplnej slobode. A teší sa aj z toho, keď je druhý človek šťastný s niekým iným a nie so mnou.“ Po krátkej pauze Vesmír pokračuje: „Aj keď je pravda, že ste stvorení jeden pre druhého. A to, že budete nakoniec Tvoriť pár aj tu na Zemi… To nemôžem vylúčiť. Tak čo keby ste najskôr obaja našli šťastie a naplnenie sami v sebe? Možno sa budete na všetko potom pozerať inak… A zistíte, že všetky prekážky ste mali iba sami v sebe a Vy sami ste si bránili v tom byť šťastní. A osud k Vám nikdy nebol krutý, chcel Vám iba pomôcť v tom, aby ste sa prebudili a aby ste konečne hľadali šťastie sami v sebe. “

Čo mám robiť, aby sa môj dvojplameň ku mne vrátil?

 Hmmmm… S Tvojím dvojplameňom ste spojení neustále. Najhlbším, najčistejším a najkrajším spojením. Takže v skutočnosti sa tu nemá kto ku komu vrátiť, lebo plameniaci nikdy neboli rozdelení… No žijeme vo fyzickom svete, tak čo teda to naše bežné ľudské partnerské fyzické spojenie? Keďže sa tiež pýtaš túto otázku, tak predpokladám, že si na tom rovnako ako aj ja. Vyskúšal si všetko. Všetko, čo by fungovalo v bežnom zaľúbenom vzťahu pri plameniakoch vôbec nefunguje. Skúšal si písať, telefonovať, pokúsil si sa o stretnutie, úprimne sa zaujímať o svoju potvorku. Chcel si tu byť pre neho/pre ňu a dokázať, že to myslíš vážne. A odpoveďou mohlo byť napríklad ticho, ignorovanie, chlad a odstup. Poprípade jeden deň úprimný záujem a na druhý deň nepochopiteľný obrat o 180 stupňov a opäť ticho. Možno sa Tvoja potvorka ozvala len keď potrebovala podporu a potom Ťa opäť od seba odsunula. Skúšal si sa aj odmlčať a čakal si, či sa druhá strana ozve. A potom si sa opäť ozval Ty. Skúšal si aj tlačiť, dávať ultimáta, aj byť chladný a odmeraný. A… Nič… Jednoducho si skúsil všetko, čo by fungovalo na bežnú osobu opačného pohlavia, o ktorú máš záujem. Ale tu to akosi nefunguje. A ostal si akurát s kopou otáznikov v Tvojej hlave. Potom si si načítal nejaké články o plameniakoch, pozrel si si nejaké videa na Youtube – napríklad „10 tipov, čo urobiť, aby sa Ti potvorka vrátila“. Hovoria tam aj o nejakých fázach, ktorými vraj treba prejsť, hovoria tam o runneroch a chaseroch a o nejakej Únii – zjednotení. Kurník, čo to je? To je to, keď sa ku mne potvorka konečne vráti? Radia tam, že sa treba sústrediť sám na seba a nie na potvorku. A robiť nejakú „vnútornú prácu“. Tak na sebe začneš pracovať. Skúsiš meditácie, ideš cez víkend na kurz osobnostného rozvoja len za 400 „Euri“ (ja také kurzy volám „semenáre“), možno sa po rokoch ukážeš aj vo fitku… A čakáš. Bolo teda už dosť tej vnútornej práce? Či ešte musím na sebe pracovať viac? Veď som sa riadil všetkými bodmi z toho videa na Youtube, ktoré tam vravela tá koučka! Moja potvorka by sa hádam už aj mala ozvať, nie? Síce ma už mesiac volá na kávu iný fešák/fešanda, ktorý sa nedávno objavil v mojom živote. Ale hádam nepôjdem na kávu s niekým iným práve teraz, keď som sa už dva mesiace sústredil na seba a každým dňom sa mi podľa všetkého má vrátiť do života moja potvorka, aby sme konečne spečatili tú Úniu a žili šťastne až kým nepomrieme!

A možno sa teraz aj usmievaš :). V tejto chvíli už určite sam cítiš, ze dvojplamenný vzťah nemá nič spoločné s bežným vzťahom medzi dvoma zamilovanými ľuďmi. A ak to tiež tak teraz cítiš, tak sa osloboď od všetkých očakávaní, ako by to medzi Tebou a potvorkou malo vyzerať, ako by to malo pokračovať a aj dopadnúť. Osloboď sa od všetkých konceptov, ktoré sprevádzajú túto tému – na všetky tie reči o runneroch, chaseroch, temnej noci duše, zjednotení atď. O nejakom výnimočnom poslaní, ktoré s potvorkou na Zemi spolu máte – ťažko budete plniť svoje poslanie, keď Ti potvorka nevie 2 týždne odpísať na správu na messengeri. Aj tak sa na Tvojej ceste stane iba to, čo sa má stať a stane sa to v tom najsprávnejšom čase a všetko sa udeje iba pre Tvoje najväčšie dobro.

S potvorkou ste už teraz jedným. Ťažko tomu veriť… Ale to, po čom túžiš najviac, máš už teraz. Vaše prepojenie. Tvoj dvojplameň je tu preto, aby Ti pomohol sa zmeniť a nájsť opäť samého seba. A nájsť skutočné šťastie, ktoré nezávisí na vonkajších okolnostiach. A Tvoj dvojplameň túto úlohu berie naozaj poctivo. Keď totiž hľadáš šťastie a naplnenie niekde mimo samého seba a keď nechceš vyliečiť všetky svoje rany, bloky, strachy a presvedčenia, ktoré Ťa obmedzujú, tak Ťa Tvoj dvojplameň „odmietne“. A ak by si radšej išiel na rande s ním namiesto toho, aby si poctivo vyhádzal všetkých „kostlivcov zo svojej skrine“ a pozametal si pred vlastným prahom… Tak sa rovno priprav na odmlčanie sa našich potvoriek.

No dobre. A môžeš teda urobiť niečo, aby sa Tvoja potvorka k Tebe vrátila a mala s Tebou konečne normálny partnerský vzťah? Nie. Nikto z nás nemá moc nad druhými ľudmi. Nemôžme nikoho presvedčiť, aby s nami chcel žiť a mať vzťah. Ani našu potvorku. Hoci sme pre ňu stvorení a sme „dokonalý milenec“. Pamätáte? Skutočná Láska existuje len tam, kde je sloboda. A prepáčte mi, že som Vám teraz nepovedal celkom pravdu. No kým sme stále húsenicami, tak jediné, čo nás zaujíma sú chutné listy. A vtedy sa bojíme pravdy, hoci by nás oslobodila a nechceme hľadať sami seba. Hneváme sa, keď nám niekto povie, že sú aj krajšie veci ako chutné listy a že v chrúmaní listov jednoducho nenájdeme zmysel života. Často radšej budeme počúvať niekoho, kto nám sľúbi, že nám pomôže získať ten najchutnejší list…  Prosím, staňte sa motýľmi. A vtedy Vám bude všetko jasné a budete chápať, prečo Vesmír vo Vašom živote stváral takéto „potvorkovité“ veci, aby ste sa prebudili…

Takže sme teda úplne bezmocní? Vôbec nie! My predsa máme obrovskú moc. Sami nad sebou. A u seba toho môžeme zmeniť veľmi veľa. V prvom rade prestať čakať na našu potvorku a nezastavovať náš život v očakávaní jej návratu. A môžeme žiť ten najlepší a najnapĺňajúcejší život, ktorý vieme. Hoci aj sami. Osloboďme sa od všetkých očakávaní, aj tak by ich dvojplamenná cesta všetky časom zbúrala. Osloboďme sa od strachu, prestaňme sa triasť pri obavách, či nás naše potvorky milujú, či sa nám niekedy vrátia alebo či nebodaj zostaneme sami, či nás nikto nebude mať rád… Zvoľme si namiesto strachu Lásku. Začnime na sebe pracovať. Nie kvôli našim potvorkám, ale kvôli sebe. Lebo my si zaslúžime byť šťastní. Vyliečme všetky bloky, rany, strachy, neistoty, ktoré si nesieme už roky v sebe. Postarajme sa o všetky naše stránky, ktoré sme počas nášho života zanedbali. Môžeme dať sami sebe všetko to, čo sme čakali, že nám dá milovaný človek. Všetko vedenie už máme v nás, to je jediný hlas, ktorý potrebujme počúvať. Dvojplamenná cesta je o tom, aby sme našli samých seba a naučili sa plynúť s našim životom. Naša intuícia nám prezradí, ktorým smerom sa máme vydať v našom živote. Cítiš volanie po tom odcestovať do Afriky? A bojíš sa tu nechať svoju potvorku? Skutočná Láska Ti nebráni v tom plniť si svoje sny a dáva Ti slobodu. Pred dvojplamennou cestou neunikneme. Jediným spôsobom ako sa jej zbaviť je ňou prejsť. A prekliatie sa zmení na dar. A malý bonus je to, že s našimi potvorkami sme stále spojení. A všetko to, čo dáš sám sebe vlastne dáš svojej potvorke. Miluj seba samého. Lebo keď miluješ samého seba, tak zároveň miluješ aj svoju potvorku.

Ak cítiš volanie po zmene, urob ten krok do neznáma… A uvidíš, že všetko to trápenie, obavy, strachy a očakávania boli úplne bezpredmetné. Ani si na ne nespomenieš, keď budeš plachtiť po nekonečnej oblohe. Tak nech sa všetci čoskoro stretneme tam niekde „hore“ a nech sa spoločne zasmejeme na tom, ako vážne sme brali samých seba a náš život. A stačila iba jedna potvorka na to, aby nám naše životy od základov zmenila.

Mám veľkú chuť napísať mojej potvorke. Mám jej napísať?

 Napísať alebo nenapísať? To je otázka! Oproti nej je Hamletova otázka, byť, či nebyť úplne triviálna.  Keď teda napíšeme, tak reakcia potvorky často nestojí za nič a jej odpoveď (alebo jej mlčanie) nás skôr rozosmúti alebo napaprčí. A keď nenapíšeme, tak máme obavy, že toho nerobíme dosť a že náš potenciálny dvojplamenný vzťah jednoducho vyhasne. A tá potvorka sa nám vtedy sama od seba neozve. V každom prípade si pripadáme, akoby sme tlačili rieku proti prúdu a ona si aj tak tečie podľa svojho rozmaru a nepozerá sa na to, po čom túžime my. A my si zase pripadáme bezmocní. Všetko, čo sa snažíme urobiť pri našich potvorkách je akési neprirodzené a silené, aj my sami vo vnútri cítime, že to má asi taký zmysel ako hádzať hrach na stenu. A my, žiaľ, nie sme Chuck Norris, nevieme hádzať hrach na stenu tak, aby to malo zmysel… Prečo nám to teda s potvorkami „ide“ ako v lete na saniach? (Naša otázka sa síce týkala písania, no v tomto kontexte sa týka vlastne všetkého – snahy o stretnutie, obyčajný úprimný rozhovor, snahy nadviazať zmysluplný vzťah, prosby o vysvetlenie ich „potvorkovitosti“, aby sme vedeli, ako na tom vlastne s potvorkou sme…)

Teraz už vieme, že dvojplamenný vzťah je úplne iný ako vzťah dvoch bežných zaľúbených ľudí. A na vlastnej koži sme sa presvedčili, že tu nefunguje nič, čo by normálne fungovalo v bežnom ľudskom vzťahu. A naše očakávania? Všetky ich naša potvorka prekonala. V negatívnom zmysle slova.

Síce to nie je úplne pravda, no našu potvorku si môžeme predstaviť ako niekoho, s kým máme za sebou tisíce rokov životov. Naša potvorka s nami zažila naozaj už všetko, dokonale pozná našu dušu, naše vnútro, všetky naše tajomstvá, dobré aj zlé stránky a miluje nás viac ako mačka tuniakové konzervy. Z tohto pohľadu by na našom dvojplamennom vzťahu jeden telefonát, jedna správa alebo jedno stretko veľa nezmenilo, že? Tak prečo sa tak snažíme? A k tomu zbytočne? Môže za to strach a očakávania.

Tak sa pozrime najskôr na zúbok strachu. V dvojplamennom vzťahu je strach jedna z najväčších prekážok, od ktorej sa môžeme oslobodiť. Niektorí múdri dokonca tvrdia, že strach je opakom lásky. Ako môžeme našu potvorku skutočne milovať, keď sa zároveň toľko bojíme? Čoho sa bojíš pri Tvojej potvorke Ty? Poviem Ti, čoho sa bojím ja… A je to teda dlhý zoznam.

• Bojím sa, že keď sa neozvem, tak na mňa zabudne.
• Bojím sa, že vôbec necíti to čarovné puto medzi nami a že som pre ňu iba obyčajný muž.
• Bojím sa, že príde niekto iný (alebo už prišiel) a ona podľahne jeho šarmu.
• Bojím sa, že sa už nikdy nestretneme, nikdy viac mi už nenapíše, nikdy viac nebudem počuť jej hlas.
• Bojím sa, že „skončí“ s niekým iným a ja zostanem do konca života sám.
• Bojím sa, že nie som dosť dobrý a že všetci ostatní muži sú lepší. A mohol by som pokračovať… 

Keď som cítil túžbu sa jej ozvať, tak to bolo vždy zo strachu a nie z Lásky. A to potvorky vo vnútri cítia. A ich duša si povie: „Ale, ale, čo to tu máme? Toľko strachu v mojom dvojplameni? To je snáď zlý sen! To sa teda bojí aj toho, že „nie som do neho“? Veď všetku Lásku má v sebe! To na to zabudol? To vôbec nevidí všetky svoje skvelé stránky a to, aký je krásny? A takýto vystrašený za mnou prichádza? Ja ho predsa chcem vidieť silného, sebavedomého a neohrozeného, taká je jeho podstata! Takého ho vidím ja… Prečo to on nevidí? No počkaj, ja Ťa trošku podpichnem, nech si na to spomenieš. “ A hľa! Zrazu nám potvorky neodpisujú, ignorujú nás, sú chladné, vyberajú si iných partnerov, jednoducho nás vždy podpichnú na tom správnom mieste, aby nás to poriadne zabolelo… Jednu plameniačku zavolal jej potvorkoš na rande len preto, aby sa jej pochválil, že má novú frajerku. Už chápete, prečo sú to potvorky?  Pozor, nerobia to ale zo zlomyseľnosti. Náš dvojplameň robí všetko preto, aby sme sa prebudili a aby sme sa stali najlepšími a najšťastnejšími, akými môžeme byť. Aby sme sa definitívne rozlúčili s našim „starým ja“ (áno, je to presne to „ja“, ktoré miluje šťavnaté listy) a aby sme sa konečne stali našim „skutočným ja“ (áno, to je to „ja“ s pestrofarebnými krídlami). Ak sa nabudúce pristihneš pri tom, že sa v súvislosti s Tvojou potvorkou niečoho bojíš, tak si spomeň na to, že náš strach naše potvorky dokonale vycítia. A urobia potom všetko preto, aby sme tento strach premenili na Lásku. A riešenie je teoreticky jednoduché… Vždy keď budeš cítiť strach, tak si vyber Lásku. Nie je to ľahké, no stojí to za to.

Očakávania… Očakávania sú silným jedom pre našu dušu. A sú veľkou prekážkou na našej dvojplamennej ceste. Teraz možno nervózne pozeráš na obrazovku. A zrazu si uvedomuješ to, že aj Ty čakáš, že na konci skončíš v tom najkrajšom vzťahu s Tvojou potvorkou a za hudby španielskych gitár odcválate spolu v ústrety západu Slnka a budete žiť šťastne až kým nepomriete. No počkaj… Toto sú akože tiež tie očakávania?? Pre istotu sa ešte raz pozrieš, či teraz čítaš článok o dvojplameňoch. A teraz už naštvane zakričíš: „Čo to má znamenať? Čo sú to za nezmysly! Veď ja som nastúpil na túto ťažkú dvojplamennú cestu len kvôli tomu, aby som mohol na konci byť s mojou potvorkou! Veď v tomto článku som sa mal predsa dozvedieť všetky tipy a triky ako môžeme byť s mojou Láskou čo najskôr spolu! A tento papľuh mi teraz tvrdí, že ak chcem touto cestou prejsť, tak sa musím oslobodiť od všetkých mojich očakávaní… Prešiel som už hodný kus tejto cesty kvôli mojej potvorke a teraz mi radíš, že sa jej mám vzdať?“ Viem… Sme plní očakávaní. Všetci. Ja nechcem, aby si sa vzdal Tvojej potvorky. Prosím, nikdy sa jej nevzdaj, veď má Tvoju dušu. Tvoja potvorka sa Ťa nikdy nevzdá a chce, aby si túto cestu sám k sebe dokonal. A vie, že to je veľmi ťažké, lebo naše staré „ja“ musí umrieť. Nemôžeš lietať po nekonečnej oblohe, kým funíš napaprčený na kapustovom liste.

Vzdaj sa Tvojich očakávaní o svojej ceste a o tom, čo sa má a nemá stať. Očakávaní o tom, ako to ma vyzerať a ako to celé má dopadnúť… Očakávaní, čo by Tvoja potvorka mala alebo nemala urobiť. Predstav si, ako sa cíti naša stará známa kamoška húsenica, keď pocíti túžbu stať sa niečím viac ako bola doteraz. Nazbiera všetku odvahu… A zakuklí sa. A zrazu sa začne jej telo rozpúšťať. Pomaly a postupne. A húsenica si vtedy začne uvedomovať, že je to celkom „prúser“. Nemôže už vyjsť z kukly von. A zatiaľ stráca samu seba, postupne, kúsok po kúsku. Celý jej doterajší život, všetko, čo bolo pre ňu podstatné, všetky jej nádeje a sny sa strácajú a ona sa stáva ničím, jej telo sa pomaly rozpúšťa do čiernej prázdnoty… Uvedomuje si, že toto môže byť jej koniec, veď všetko tomu nasvedčuje. Ale vo svojom vnútri cíti, že takto je to správne a jednoducho sa tejto premene odovzdá. A oslobodí sa od všetkých očakávaní. A… Pre húsenicu je tento moment skutočne smrťou. No my vieme, že práve v tejto chvíli sa zároveň zrodil novy život. Úplne iný. Ktorý sa pozerá na svet úplne inak. Najskôr si nevieme predstaviť život bez našich potvoriek. A zrazu zistíme, že skutočné šťastie sme mali stále na dosah. A že my vlastne ku šťastiu nikoho nepotrebujeme. A všetko, čo hľadáme sme mali celý čas v sebe. A vtedy duše našich potvoriek jasajú, lebo sme zvládli túto ťažkú premenu, Už ich viac nepotrebujeme k nášmu šťastiu. A oni konečne môžu prestať pred nami utekať.

Ako mám pomôcť môjmu dvojplameňu, aby pochopil/uvedomil si naše vzácne spojenie?

 Pamätáš si na to, čo sme si už povedali o strachu a očakávaniach? Teraz asi prevraciaš očami, lebo tušíš, kam opäť smerujem. No určite si nemal v sebe toľko očakávaní a strachu, ako mám ja.

Keď som sa snažil prísť na to, prečo mi tá moja podarená potvorka prevrátila môj život naruby, tak som googlil, čo za spojenie to môže byť medzi nami. A spomenul som si na to, že som niekedy čítal, že okrem spriaznených duší sú aj nejaké dvojplamene. Že to je nejaká veľká láska, bytosť ako stvorená priamo pre mňa. Akurát, že si tam najskôr mám vyriešiť nejaké traumy z detstva a bloky, či čo a až potom budem môcť byť s tou krásavicou. Zistil som, že sú tam nejaké fázy a bol som na tom dosť biedne – ja som bol vtedy totiž iba na tej tretej – separácia (, ktorá je, mimochodom, iba ilúziou) a to ma ešte podľa toho článku čakala nejaká temná noc duše, prebudenie, nejaká tá únia a medzi tým boli ešte nejaké fázy, ktoré som vôbec nechápal. A zistil som, že ja som asi chaser a potvorka je runner (aj keď v skutočnosti som vtedy utekal hlavne ja – sám od seba a od Lásky). No, žiaľ, veľa rozumu som vtedy veru nenabral, lebo som si vravel, že ja som ten prebudený, lebo som si toto všetko vygooglil a potvorka je trochu pozadu, lebo si toto všetko zrejme hneď nevygooglila. A vravel som si, že jej pošlem nejaký článok, nech si o plameniakoch prečíta, hneď to všetko pochopí, následne zahorí voči mne nekonečnou Láskou a potom mi zaklope na dvere a presťahuje sa ku mne, budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme. Žasnem nad tým, aký som bol vtedy namyslený. A v skutočnosti som toho vedel tak málo!

Aj Ty si niekedy rozmýšľal nad tým, že toto dvojplamenné tajomstvo musíš nejako vysvetliť Tvojej potvorke, aby pochopila toto čarovné spojenie a potom sa všetko zmení a budete spolu?

Na rozdiel od nich sme my v skutočnosti dali iba „nálepku“ tomu, co prežívame. Láska nenálepkuje. A ruku na srdce, myslel si si aj Ty, že si „ďalej“ ako Tvoja potvorka, že toho vieš viac a ona musí na sebe popracovať, aby nás dobehla? Ak nie, tak máš môj veľký obdiv. Ja som si myslel, že ja som ten prebudený.

Bol som však iba poriadne namyslený! Dnes viem, že mnohé veci, s ktorými sa ja dnes pasujem, má moja potvorka už dávno vyriešené. A že ja som bol ten, ktorý vtedy viac „zaostával“. Aj my a aj naše potvorky mame svoje vlastné výzvy, ktorým čelíme. To, že sú výzvy potvoriek iné ako tie naše neznamená, že nič nerobia a nepracujú na sebe. Môžeš si to predstaviť tak, že obaja naraz vystupujeme na strmú horu, no obaja začíname náš výstup na inom mieste. A obaja sa teda v rovnakom čase potýkame s úplne inými výzvami, keďže sa nachádzame v rozdielnom teréne. To, že sa nám zdá, že potvorky to majú „ľahké“, lebo nevedia o tomto spojení a žijú si svoj svetský život neznamená, že nevedú svoj boj, o ktorom my nič nevieme. Akurát bojujú na inej fronte ako my. Pamätajme… V ich živote ich vedie tá istá nežná ruka, ktorá pomáha aj nám. Dôverujme jej.

No dobre teda… A môžem teda nejako pomôcť mojej potvorke? Bez očakávaní? Že má byť mojou partnerkou, že mi má napísať/zavolať/stretnúť sa so mnou? Len preto, lebo ju ľúbim viac ako Taliani milujú pizzu?? Áno! Skutočná Láska kvitne tam, kde je sloboda. Dovoľ svojej potvorke, aby sa vysporiadala s týmto spojením svojim spôsobom a dovoľ jej nájsť si svoju vlastnú cestu, ktorou bude kráčať. Nesúď ju, či kráča tou správnou cestou, či na sebe pracuje „dosť“ alebo vôbec. Nech Ťa netrápi, že sa vôbec nezaoberá „spirituálnymi“ záležitosťami. Je v poriadku, ak sa vôbec nedozvie o dvojplameňoch. A možno sa k nej dostane zmienka o plameniakoch a začne zvedavo googliť tak, ako my na začiatku našej cesty – a bude potom trpieť pri čítaní takýchto článkov :D. Tak či tak, na Vašom spojení to nič nezmení. A ak chceš skutočne pomôcť svojmu dvojplameňu, tak pomôž sebe. Pracuj na tom, aby si sa stal skutočne šťastným, staraj sa o svoju dušu, o svoje zdravie, o svoje telo. Rob veci, ktoré Ťa skutočne napĺňajú a bavia Ťa, stretávaj sa s ľuďmi, ktorí Ťa majú radi a podporujú Ťa. Vylieč si všetko to, čo Ťa ešte bolí a kradne Ti Tvoju energiu. Staň sa autentickým a buď skutočne sám sebou. To, že to robíš dobre spoznáš podľa toho, že sa pomaly zo dňa na deň stávaš šťastnejším a spokojnejším. Tvoje šťastie vychádza z Tvojho vnútra. A vonkajšie okolnosti ho čoraz menej ovplyvňujú. A keďže si s Tvojim dvojplameňom stále spojený, tak všetko Tvoje šťastie sa prenáša aj na neho. A bude sa mu po tejto náročnej ceste kráčať ľahšie. A úplne najviac svojej potvorke pomôžeš tým, že budeš úprimne milovať seba.

Skúsil som všetko, čo je v mojich silách a môj dvojplameň nechce so mnou vzťah. Čo mám robiť?

 Ak si skúsil naozaj všetko, tak máš môj obdiv, chce to veľkú odvahu kráčať za volaním Tvojho srdca. Najmä keď Ti Tvoje srdce hovorí, že toto je presne ten človek, na ktorého si celý život „čakal“ a niekedy máme dokonca pocit, že celý náš život smeroval iba k tomu, aby sme stretli túto tajomnú potvorku. Znie to naozaj krásne, no v reálnom živote je toto stretnutie vždy nádherne komplikované a „navonok“ často skoro nič nenasvedčuje tomu, že práve tento človek je ten, ktorý nám pomôže sa prebudiť… Na chvíľu odbočím od tejto otázky. Možno sme zadaní my, možno potvorka, možno už máme deti, možno je medzi nami riadny vekový rozdiel, možno máme iné náboženstvá, možno sú tam iné komplikácie – presne také, aké potrebujeme, aby sa naša duša naučila niečo nové o živote a dozrela. Potvorky nestretávame preto, aby nám rozbili rodinu alebo my im. Neprišli, aby sme poslali do bažín našich dlhoročných partnerov alebo im boli neverní. Aj keď stretnutie s našim dvojplameňom teda poriadne zatrasie našim svetom a my len vtedy zistíme, aké to je skutočne niekoho milovať. A príchod nášho dvojplameňa nám často „otvorí oči“ a my sme konečne úprimní sami k sebe – a máme konečne odvahu priznať si, či žijeme život, ktorý nás skutočne napĺňa a či nás napĺňa aj prípadný vzťah, ktorý momentálne máme. Ako sa teda vysporiadať s takou situáciou? Na to neexistuje návod… Je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti. Musíš túto situáciu rozlúsknuť sám. Možno sa budeš čudovať, no často sa takéto komplikované situácie vyriešia veľmi hladko a prirodzene – keď sme úprimní sami k sebe a k druhým ľuďom.

Nájdi sám seba a budeš presne vedieť, ktorým smerom v živote sa vydať a čo urobiť v tejto situácii. Budeš pravdivý sám k sebe a aj k všetkým zúčastneným. A pravda oslobodí všetkých.

Potvorky sú tu teda preto, aby nám pripomenuli, kým skutočne sme a aby sme túžili opäť žiť autentický život, ktorý je odrazom nášho vnútra. Čo teda robiť v situácii, keď Ty si single a s potvorkou by ste mohli tvoriť pár? No potvorka akosi nechce. Hoci sa zdá, že ste stvorení jeden pre druhého.  Neboj sa, všetko je presne tak, ako to má byť, a si v svojom živote na tom najsprávnejšom mieste. Áno, zrejme máš vtedy pocit, že celý Tvoj život sa postupne rozpadáva. Tvoja potvorka totiž robí všetko preto, aby si prestal hľadať svoje šťastie niekde tam vonku, alebo nebodaj v nej. Chce, aby si bol taký zúfalý, že nebudeš mať inú možnosť, len začať hľadať sám v sebe. A bude Ťa šibalsky pichať do všetkých Tvojich miest, kde nie si celkom sám sebou, bude Ti pripomínať Tvoje neistoty a dráždiť Ťa tam, kde sa potrebuješ vyliečiť. A to všetko preto, aby všetky tieto nespracované záležitosti vyplávali na povrch a aby si ich mohol spracovať. Tak čo keby si teraz skúsil všetko, čo je v Tvojich silách, aby si našiel šťastie sám v sebe? Ver mi, že je to cennejšie ako mať Tvoju potvorku za partnerku. Nájsť sám seba je to najcennejšie, čo môžeš sám pre seba urobiť. A počas hľadanie v sebe si uvedomíš, že s Tvojou potvorkou ste boli vždy spojení. A nikdy ste neboli rozdelení.

A tým, že nájdeš sám seba vlastne nájdeš aj … Všetko to, čo si kedy hľadal.

Prečo ma môj dvojplameň ignoruje/je chladný/tvári sa, že ho nezaujímam/prečo si vyberá namiesto mňa iných partnerov/prečo sa nerozíde, aby sme mohli byť spolu?

 Keby Ti toto robil hocikto iný, tak mu dávno dáš košom a už na neho viac nepomyslíš. Dokonca aj sám sebe by si v takomto prípade poradil, aby si sa takým nezbedníkom viac nezaoberal, veď v mori je predsa veľa rýb… Žiaľ, v tom našom mori iba jedna rybka je skutočne zlatá a to tá, ktorá je tou najväčšou potvorkou a vie nás vždy vytočiť, napaprčiť aj rozosmutniť až priveľmi rýchlo. No nie je rozkošná??

Tvoja potvorka ma veľmi dôležitú úlohu. Prebudiť Ťa. A pomôcť Ti, aby si v sebe našiel všetku skrytú bolesť, rany, bloky, očakávania, strachy, nízke emócie a podobný odpad, ktorý Ťa brzdí a bráni Ti v tom byt skutočne šťastný. A tým, že všetko toto vypláva na povrch, si to konečne môžeš vyliečiť a spracovať, nech Ťa to už nikdy viac netrápi. A potvorky túto úlohu berú skutočne veľmi zodpovedne – do repertoára ich bežných trikov patria napríklad tie, ktoré sú uvedené v tejto otázke. A určite si ich okúsil na vlastnej koži aj Ty. Keby si mal „bežný“ vzťah s niekým, kto Ťa ľúbi, tak je to pomerne harmonické spojenie. V tom momente si relatívne šťastný a necítiš potrebu sa priveľmi meniť a popracovať na sebe, nech si ešte lepším a šťastnejším človekom. Užívaš si kľud a možno sa popri tom čuduješ plameniakom, prečo stále riešia tú potvorku, ktorá ich vie bez mihnutia oka priviesť na pokraj zúfalstva. A čo potom ten vzťah s Tvojim dvojplameňom? To je jazda! Predstav si Tvojho plameniaka ako niekoho, kto podvedome presne cíti, kde máš ukryté všetky svoje slabiny a nevyriešené záležitosti. A keďže dokonale pozná Tvoju dušu, tak presne vie, akým šťastným sa môžes stať a aký neuveriteľný je Tvoj nevyužitý potenciál. A nebude váhať ani sekundu a svojou potvorkovitosťou Ťa bude tlačiť a nútiť do práce na sebe samom. Nech žiariš a nech rozprestrieš svoje krásne krídla a konečne vzlietneš.

Viem, že my všetci sme zvyknutí na bežné „zaľúbené“ ľudské vzťahy, kde sme si istí láskou a náklonnosťou nášho partnera. A kde nás partner „nehecuje“ každú chvíľu k tomu, aby sme neprestávali hľadať samých seba a rástli nadsvetelnou rýchlosťou. No dvojplamenný vzťah nie je bežný vzťah. Tvoja potvorka Ťa chce vidieť skutočne šťastného a autentického. A urobí všetko preto, aby Ti „pomohla“ v Tvojom raste. Ver mi, že Tvoj plameniak niekedy ani nevie, prečo vlastne sa k Tebe takto zvláštne chová. Nehnevaj sa na neho kvôli tomu. Ale koná iba pre Tvoje najlepšie dobro. A jedného dňa sa spolu s nim zasmeješ na tom, ako tragicky si to počas svojej dvojplamennej cesty bral.

Ako môžem toto spojenie prerušiť, aby som bol od neho oslobodený? Ako docielim, aby som už viac nemyslel stále len na môj dvojplameň?

Aké by to bolo jednoduché, keby sme mohli pred dvojplamennou cestou ujsť… Alebo vypnúť naše myšlienky a city k našej potvorke tak, ako večer vypneme televízor. Ale keďže čítaš tento článok, tak ani Tebe sa nepodarilo ujsť a potvorka Ti stále chodí po rozume. Veď aj sám už tušíš, že z dvojplamennej cesty niet úniku. Môžeš sa maximálne tak pokúsiť stáť na mieste a nerobiť nič. Ale život Ti stále bude potvorku pripomínať. Budeš všade vidieť jej meno, budú Ti ju pripomínať rôzne veci, narážky v rozhovoroch, budeš vidieť tie tajomné čísla 1111 a im podobné numerické šifry. Prosím, nezaoberaj sa tým, čo tieto znamenia znamenajú. Či tá šifra ukrýva výherné čísla lotérie alebo či znamená to, že budeš 11.11. vo vzťahu s Tvojou potvorkou. Vesmír Ti tým často iba pripomína, že sa trochu flákaš a že zabúdaš na to hľadať šťastie v sebe. A pripomína Ti, že toto spojenie je skutočné, aby si dôveroval Tvojmu srdcu a aby si na dvojplameň jednoducho nezabudol.

Na potvorku budeš myslieť stále… Aj keby si bol v tom najšťastnejšom vzťahu a budeš úprimne ľúbiť svojho partnera, tak vždy budeš myslieť aj na svoju potvorku. Je to nespravodlivé? Prečo práve Ty? S tým všetkým sa môžeš iba zmieriť. Nedeje sa to preto, aby Ťa život trápil, je to v skutočnosti veľké požehnanie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. A ako sa vysporiadať s tým, ze máš partnera a popri ňom ale myslíš stále na niekoho iného? Nuž, odpoveď poznáš – je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti.

 A čo tá meditácia na pretnutie „spojenia“ medzi dvoma ľuďmi?? Znie to naozaj lákavo, že? No spojenie Teba a potvorky je iné. Ste JEDNO. A pretnúť puto medzi Vami by malo asi takú logiku, ako keby si sa dal rozrezať na 2 polovice. Dlho by si si potom veru nepožil.

 Jediný spôsob ako sa oslobodiť od tejto cesty a od Tvojej potvorky je jednoducho prejsť si dvojplamennou cestou. A všetko Ti potom bude dávať zmysel. A už viac nebudeš cítiť túžbu utekať pred týmto osudom alebo zabudnúť na Tvoju potvorku. Vidíš ako všetci pred niečím utekáme? Nakoniec budeš veľmi šťastný, že si si prešiel touto náročnou cestou, lebo si našiel sám seba.  A ako bonus si našiel aj sám seba – ale v druhom tele.

Som blázon? Prečo sa toto stalo práve mne? Všetci mi vravia, ze som zošalel, že stále riešim tú potvorku. Prečo sa nedokážem od nej odpútať?

 Je možné, že keď Ti do života vstúpil Tvoj dvojplameň, tak si sa snažil nájsť odpoveď na to, prečo na toho človeka stále myslíš. A prečo je tam v Tvojom vnútri hlboká Láska, hoci ho takmer vôbec nepoznáš a často sa k nám potvorky chovajú tak, že by si zaslúžili skôr vyťahať za uši a nie to, aby celé naše vnútro netúžilo po ničom inom ako po našej potvorke. A prekvapujúco si zistil, že na celom svete sú tisíce ľudí, ktorí prežívajú PRESNE to isté, čo aj Ty. A to rôzne typy ľudí, dokonca aj veľmi racionálni a vedecky zmýšľajúci ľudia pocítili rovnakú túžbu po svojom dvojplameni. Hoci toľko ľudí popisuje presne tie isté „príznaky“ a Lásku, ktorá presahuje všetko, čo sme ako ľudia počas našich životov zažili, tak je možné, že sa mýlime… Že to všetko nie je skutočné… Ale zamyslime sa nad tým spoločne…

Čo keď Ťa teda Tvoja potvorka priviedla k práci na sebe samom? Čo keď si začal meditovať, chodiť na hodiny jogy, do fitka, zmenil si svoj šatník, svojich priateľov, ktorí už nerezonovali s Tvojim meniacim sa „ja“. Čo ak si stal počas dvojplamennej cesty šťastnejším a autentickejším, máš prácu, ktorá Ťa napĺňa a úprimne sa tešíš zo svojho života? Čo ak si si konečne vyliečil všetky Tvoje traumy z detstva, dal si zbohom svojich strachom a očakávaniam, získal si sebavedomie a si skutočne sám sebou… A si jednoducho šťastný bez očakávaní. Čo ak by si vtedy zistil, že dvojplamene neexistujú a všetko to bol iba omyl? Mrzelo by Ťa to, keby si sa vďaka tomuto „omylu“ stal skutočne šťastným?

A prečo práve Ty? Lebo si pripravený na to byť skutočne šťastným. Tvoja duša si vypýtala túto lekciu aby si mal túžbu konečne hľadať v sebe. Všetko v živote sa deje v ten správny čas. Aj keď si myslíš, že sa to všetko udialo v tom najhoršom možnom čase… Potvorka Ti prišla do života presne vtedy, kedy mala. A dokážeš sa od Tvojho dvojplameňa niekedy odpútať? Nuž… Je to bytosť, ktorú ľúbiš zo všetkých najviac, niekto, kto Ti je najbližší zo všetkých (lebo si to vlastne Ty sám). Niekto, kto Ťa ľúbi viac ako si to vieš predstaviť (viem, že to tak nemusí navonok vyzerať no Tvoje srdce presne vie, kde je pravda). Naozaj sa chceš od tejto bytosti odpútať? Iba preto, lebo táto Láska nezodpovedá našim pozemským predstavám?

Potrebujem poradiť na tejto ceste. Na koho sa mám obrátiť? Jasnovidcov? Tarotové karty? Konštelácie? Kto mi pomôže?

 Už si určite uvedomuješ, že pred Tvojim dvojplameňom nikdy neujdeš. A táto milá potvorka Ťa bude v Tvojich myšlienkach sprevádzať dovtedy, kým žiješ. Potláčať Lásku, ktorú k tomuto dvojplamennému nezbedníkovi cítiš je úplne zbytočné. A prečo by si to aj robil?? Táto čistá Láska je sama o sebe veľkým darom…

 Prejavom dospelosti a zrelosti je aj požiadať druhých ľudí o pomoc… Ale … Dvojplamenná cesta je len a len o Tebe. O tom, aby si TY sám našiel sám seba. Nikto iný ako Ty sa nevie dotknúť najhlbších miest Tvojho vnútra. A iba Ty sám môžeš odhaliť najhlbšie tajomstvá, ktoré v Tebe driemu. Nikto iný nedokáže pochopiť Tvoju životnú cestu. Iba Ty sám. Ty sám by si mal v svojom vnútri nájsť kompas, ktorý Ti bude presne ukazovať, ktorým smerom sa vydať počas Tvojej životnej cesty. A mal by si sa naučiť dôverovať Tvojmu srdcu, ktoré presne vie, čo je skutočné a čo je to najpodstatnejšie v Tvojom živote. A vtedy Ťa vôbec nerozhodí to, keď Ti budú vonkajšie okolnosti šepkať, že celá dvojplamenná cesta je nezmysel, že Tvoj dvojplameň je iba ilúziou a že je to cele zbytočné. Že máš zabudnúť na jedinú bytosť, ktorú miluješ zo všetkých najviac. A neklam sám seba… Budeš ju milovať stále, vo všetkých časoch a vesmíroch a aj keby tento svet zanikol, tak Láska k nej pretrvá. Potvorka sa môže snažiť akokoľvek, no Tvoja láska k nej nikdy nevyhasne. Kráčaj hrdo po tejto ceste. Nestretol si svoju potvorku preto, aby si sa boril v bahne hnevu a ľútosti. Stretol si ju preto, aby si sa opäť naučil lietať.

 Môžeš sa obrátiť na jasnovidcov, kartárov, psychológov… Nebudú Ti rozumieť. Budú stratení v tom, čo práve prežívaš a nebudú chápať, prečo Ťa Tvoja potvorka pichá do všetkých Tvojich boľavých miest a zdá sa, že Ťa iba trápi. A nebudú chápať, prečo toľko túžiš práve po tejto nevšednej bytosti. Nečudo, že tomu nerozumejú. Nestretli v svojom živote svoj dvojplameň. Možno vedia o tom, že nejaké  dvojplamene existujú, no nevedia, AKÉ to je. Ich vnútro nezahorelo túžbou po ich potvorke. A to je v poriadku. Ich duša si vybrala iné životné okolnosti, také, aké oni potrebujú.

Predsa nám ale môžu dať radu, ktorú práve v tej chvíli potrebujeme. Ale nebudú vidieť kompletný obraz nášho života. Ten vidíme iba my sami. Ostatné dvojplamene Ťa budú dokonale chápať. Vedia, aké to je. A chápu aj Tvoje každodenné výzvy, ktorým čelíš, keď Tvoje srdce túži iba po Tvojej potvorke a po nikom inom. No vedia aj to, že všetku túto bolesť, trápenie a smútok jednoducho potrebuješ. Potrebuješ ich, aby sa Tvoje srdce otvorilo. Nikto nechce trpieť, no toto je ta „dobrá“ bolesť. Tá, ktorá nás zmení… A Ty už dobre vieš, o akej premene celý čas rozprávame.

Ak potrebuješ vedenie alebo máš otázky, vždy počúvaj svoje vnútro, svoju intuíciu. Dôležitá časť dvojplamennej cesty je o počúvaní našej intuície, hlasu nášho srdca a nasledovaní volania našej duše. Lebo to sme skutočne my. A spýtaj sa svojho vnútra na všetko, čo máš na srdci. Tvoja intuícia Ti hneď prezradí, či s Tebou niečo súznie alebo či to je niečo, čo jednoducho nie je „pre Teba“. Možno práve v tejto chvíli celé Tvoje vnútro vrie pri čítaní tohto textu. Skvelé! To znamená, že počúvaš svoju intuíciu. A ja sa Teším, že si na tej správnej ceste, aby si našiel sám seba. A určite nájdeš to „správne“, čo bude súznieť s Tvojou dušou.

Čo mám teda robiť, keď som sa už ocitol na tejto ceste a nedokážem pred ňou ujsť?

 Budem k Tebe úprimný. Dvojplamenná cesta je testom Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu. Na všetko potrebuješ prísť sám. Rovnako ako nepošleš Tvojho kamoša cvičiť do fitka s očakávaním, že tehličky na bruchu narastú Tebe. Všetkým si musíš prejsť sám, aby si skutočne pochopil.

 Cieľom Tvojej cesty je stať sa skutočne šťastným. A keď v svojom živote stretneš šťastného človeka, tak si môžeš byť istý, že jeho šťastie určite nie je náhoda, no je za ním veľa sebaspoznávania a veľa práce na sebe samom. Ak náhodou žiadneho šťastného človeka v svojom živote nemáš, tak žiadnu paniku, lebo sa ním staneš Ty sám. Najväčšou prekážkou k nášmu šťastiu sme my sami. Žiaľ a aj chválabohu. A v tejto chvíli ani nevieme, kde všade máme bloky a akými spôsobmi si bránime v tom byť šťastní. Všetko toto si najskôr musíme uvedomiť („Aha“ moment), a potom si naše bolesti vieme vedome spracovať, nech nás už viac nemátaju. Krok za krokom, postupne. Potrebujeme sa stať sami sebe psychológmi, terapeutmi, osobnými trénermi, koučmi, motivátormi a všetkým ostatným, čo potrebujeme. Každý z nás je inak „postihnutý“ našim doterajším životom a preto každý z nás sa bude na svojej ceste za šťastím venovať iným záležitostiam.

Náš postup vieme veľmi presne merať tým, ako sa v tejto chvíli cítime. Je to pocit, ktorý máme „na pozadí“, keď sa venujeme našim každodenným záležitostiam, keď nás v tej chvíli nič nevytočilo, ani nepotešilo. Sme napaprčení? Smutní? Hneváme sa na život? Závidíme? Tešíme sa? Cítime nádej? Vďačnosť? Radosť? Lásku? Čím je ten pocit krajší, tým lepšie pre nás. Cieľom je dopracovať sa do stavu, kde sme šťastní v tejto chvíli len tak, bez príčiny. Ako motýľ, ktorý už nič neočakáva a plachtí po nebi a plynie životom.

 

No dobre… A ako sa teda mám dopracovať do tohto stavu?? Je to test Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu, pamätáš? No Ty si ešte povieš, že prečo by si teraz mal zrazu pracovať na sebe samom, keď sa Ti doteraz žilo celkom komfortne? Nuž, ak si stretol svoj dvojplameň, tak aj Teba doslova „zhodil“ z pohodlia Tvojho doterajšieho života do čiernej priepasti. A vieš, že naspäť sa už vlastne ani nechceš vrátiť. Tak čo Ti iné zostáva? Buď sa začneš učiť lietať hneď teraz alebo až o chvíľu, keď Ťa omrzí temnota čiernej priepasti.

 Takže aký má teda toto šťastie bez príčiny súvis s plameniakmi?? Veď potvorka Ti neodpísala od piatku na messengeri a tu sa zrazu píše, že nemáš sedieť pri mobile a čakať na odpoveď, ale máš pracovať na sebe, aby si bol šťastný. Nuž, keby sme nestretli naše potvorky, tak nemáme žiadny dôvod na sebe pracovať. Doteraz nič v našich životoch sa nás zrejme tak hlboko nedotklo a nezatriaslo našim svetonázorom, a teda sme nemali dôvod radikálne sa zmeniť. Všetko doteraz bolo také akési povrchné a nedotklo sa našej najhlbšej podstaty. Príchod potvorky, bol nečakaný, magický, a dokonale nám rozbil náš doterajší život. Dokonca aj Tí, ktorí sa denne venujú osobnostnému rozvoju po „príchode“ ich plameniaka zistia, za pri práci na sebe mali „zaradenú“ ledva jednotku a po krátkom „vystrájaní“ ich potvorky hneď „zaradili“ päťku a doslova vystrelili do nebies.

 Keď nastúpiš na dvojplamennú cestu, tak… No dobre, nie žeby sme mali na výber, či túto cestu začneme alebo nie… Takže, keď ju nastúpiš, život položí pred Teba skladačku puzzle s obrovským počtom dielikov. A na začiatku vôbec netušíš, čo sa to vlastne deje a aký obrázok to vlastne skladáš. No vo svojom vnútri cítiš, že ho dôverne poznáš a že Ti je blízky, no napriek tomu si nevieš vôbec spomenúť, ako presne ten obrázok vyzerá. Čo iné Ti teda zostáva? Začneš skúmať jednotlivé dieliky a skúšať, ktoré dieliky k sebe pasujú. Nájdeš prvé dva dieliky, ktoré do seba zapadnú. A svitne Ti, prečo k sebe pasujú práve tieto dva. A pomaly nachádzaš ďalšie, ktoré k sebe dokonale pasujú. A opäť si sa niečo nové naučil. A začínaš pomaly vnímať obrázok, ktorý skladáš. Vlastne ho ani nevieš popísať slovami, no vo vnútri presne vieš, že kráčaš tým správnym smerom a iba si spomínaš na to, čo už vlastne dávno vieš. A pokračuješ ďalej… Tá skladačka, ktorú skladáme je náš vlastný život. Jednotlivé dieliky sú všetky časti nášho života – naše radosti, naše smútky, naše bolesti, naše rany, všetko to, čo tvorí náš život. A dieliky skladáme dokopy našim pochopením. Pochopením, že sa nič v našom živote nedeje náhodou. Učíme sa, čo môžeme v našom živote pozitívne ovplyvniť. A čo nie. Učíme sa, čo máme vlastne urobiť s našim životom, aby sme lepšie spoznali samých seba, aby sme vyliečili to, čo treba, stali sa všetkým tým, čím sa môžeme stať. A každý krok vpred je jeden dielik, ktorý uložíme na to správne miesto. Sme o trochu šťastnejší. A chápeme životu a aj sami sebe o trochu viac. Toto síce teraz nie je podstatné, no potvorky skladajú túto skladačku spoločne s nami. Áno, aj vtedy, keď sa nám zdá, že sa flákajú alebo naháňajú namiesto nás iných partnerov. Skladáme spoločne obaja iné časti toho istého obrázku. Aj keď naše časti samy o sebe sú kompletné a dávajú zmysel… No keď sa konečne spoja… Ale nad tým teraz nebudeme filozofovať, veď máme dosť práce s tým poskladať si našu časť tejto „skladačky nášho života“.

Aké sú príznaky pokroku na dvojplamennej ceste?

 Dúfam, že Ťa neprekvapí, že Tvoje úspechy na dvojplamennej ceste nemajú skoro nič spoločné s Tvojou potvorkou.

 Ako teda vieš, že to „robíš“ správne? Začínaš dôverovať svojej intuícii. Rád si vypočuješ aj rady a názory druhých ľudí, no aj tak cítiš, že ten najpodstatnejší zdroj vedenia je v Tvojom vnútri. A dôveruješ „nutkaniam“ Tvojho vnútra, hoci Ti našepkávajú úplne iné veci ako tie, ktoré Ti radia všetci naokolo. Ty presne vieš, čo je pre Teba to správne, čo s Tebou súznie a čo lahodí Tvojej duši. A dôveruješ tejto ceste.

 Prestávaš sa hnať za tou úniou s potvorkou. Síce ani nevieš, čo to vlastne je, ale nech to už je čím skôr, že? 🙂 Uvedomuješ si, že más viac ako dosť času a že nič podstatné v živote Ti neujde. Nemáš sa kam ponáhľať a nemusíš sa triasť od strachu, že si niečo dokafral a si odsúdený na život v smútku. Začínaš si vychutnávať túto cestu. A netrápi Ťa, ako sa skončí. Cítiš, že túto cestu potrebuješ a všetko, čo na nej zažiješ, sa deje pre Tvoje najväčšie dobro. Uvedomuješ si, že trpezlivosť je veľká cnosť. Celá dvojplamenná cesta je proces. Tešíš sa z malých víťazstiev a zodpovedne na sebe ďalej pracuješ. Nemáš paniku z toho, že máš ešte pred sebou kus cesty. Vieš, že to zvládneš. Skôr či neskôr.

 Prestávaš zbytočne analyzovať a šrotiť Tvojou mysľou. Nestrácaš čas rozmýšľaním nad tým, že čo znamenalo, keď presne o 11:11 prešla okolo Teba biela dodávka s telefónnym číslom na kapote, v ktorom je skrytý dátum narodenia Tvojej potvorky. Alebo zbadáš v potravinách krabicu nejakého polotovaru, na ktorej je meno Tvojej potvorky. Možno to niečo znamená a možno nie. No Ty všetku svoju energiu venuješ tomu, aby si bol šťastný. Nemáš čas do nemoty uvažovať nad niečím, čo Ti nijako nepomôže.

Vyrovnal si sa s tým, ak sa so svojou potvorkou už nikdy neuvidíš, ani raz Ti už nezavolá a aj ak Ti nikdy neodpovie na tu správu na messengeri z piatku :). Vyrovnal si sa s tým, ak má iného partnera a rozhodla sa pre neho. Si šťastný, lebo je šťastná. Si šťastný, lebo niekoho ľúbi a niekto iný ľúbi ju. Vôbec sa nepozastavuješ nad tým, že by predsa „mala“ byť s Tebou. Vaše spojenie predsa stále cítiš, nemusíte byť fyzicky spolu. Si šťastný. Len tak. A nepotrebuješ nikoho iného ku šťastiu. Ani Tvoju potvorku.

 Si „viac“ sám sebou. Možno si cítil, že Ťa láka zmeniť šatník a Tvoje oblečenie. Možno si zmenil prácu, lebo už s Tebou nesúznie. Rovnako si možno zmenil okruh kamarátov. A veľa iných vecí. Vyberáš si len činnosti, ľudí a zážitky, ktoré Ťa skutočne napĺňajú. Robíš veci, ktoré Ťa robia šťastným. Si kľudnejší, pokojnejší a vyrovnanejší. Nezáleží Ti na tom, čo si o Tebe a o Tvojej ceste myslia ostatní. A nevadí Ti to, ze Ťa nechápu. Nemusia.

 Dôveruješ životu. Cítiš, že všetko, čo sa stalo, má hlboký zmysel, a oslobodil si sa od potreby mať všetko pod kontrolou. Pomaly a postupne si sa odovzdal do prúdu života a … Plynieš ním a prijímaš všetko, čo Ti do života prichádza. Aj nový vzťah… Prečo nie? Všetko sa deje prirodzene a s ľahkosťou, keď so životom nebojuješ.

Nečakáš na svoju potvorku, neodkladáš si svoje šťastie na obdobie, keď budete spolu. Žiješ svoj najlepší život práve teraz, bez očakávaní. A čuduj sa svete, si skutočne šťastný. Bez príčiny.

A hlavne… Úprimne ľúbiš svoju potvorku. Hoci nie ste spolu. Hoci sa v tomto živote ani veľmi nepoznáte. Hoci ste spolu strávili minimum času. Hoci to medzi Vami možno bolo búrlivé a Vaša komunikácia nebola práve ružová. Láska je tu. Len tak. Prečo by si ju potláčal? Nemusí predsa nikomu dávať zmysel. A keď už sa Tvoje srdce rozhodlo, že práve táto potvorka je pre neho tá najlepšia vec odkedy vynašli krájaný chlieb… Budeš sa hádať so svojim srdcom? 🙂

 A je tam veľa iných „pozitívnych príznakov“ Tvojho pokroku. Ale na tie už prídeš Ty sám.

 Je v poriadku, že mi do života neprichádzajú vzťahy s inými partnermi? Čo mám robiť, keď sa nedokážem úprimne zaľúbiť do nikoho iného, aj keď sú to kvalitní partneri? Nech sú akokoľvek úžasní, majú jednu vážnu vadu. Nie sú mojou potvorkou.

 Keď začneme skutočne plynúť životom, tak sa všetko začne diať veľmi prirodzene a bez námahy. Aj potenciálny nie-dvojplamenný vzťah k nám môže prísť úplne prirodzene… Netreba nad tým veľa dumať, filozofovať, kalkulovať.

 Ale možno si povieš: „No Ty si ale múdry! Dobre vieš, že moju potvorku ľúbim najviac. Nikoho nebudem ľúbiť tak, ako ľúbim ju! No túžim aj po blízkosti a intimite s druhým človekom. Chcem milovať a byť milovaný ako normálny človek z mäsa a kostí… Ale potvorka je teraz mimo hry… Ak mi do života vstúpi iný partner, tak ho budem iba klamať… Lebo vždy budem potvorku ľúbiť viac! Ja nechcem nikoho klamať… Tak čo mám teda robiť? Veď ak poviem potenciálnym partnerom pravdu – že je tu bytosť, ktorú ľúbim zo všetkých najviac a moja láska k „bežným“ partnerom je iba bledým odrazom tej veľkej Lásky…. Nikto ma nebude chcieť za partnera, keď k nim budem úprimný o mojej dvojplamennej situácii…“ A teraz dodáš veľmi prísne: „A nie, že mi na túto dilemu odpovieš tak, že dvojplamenná cesta je testom mojej inteligencie, šikovnosti a dôvtipu… A nech Ťa ani nenapadne povedať, že to, ako sa vysporiadam s touto situáciou je skúškou mojej zrelosti a vyspelosti. To mi nedáš normálnu odpoveď??“ Asi som Ťa trošku napaprčil, čo? 🙂

 Pamätáš sa na to, kde máš hľadať odpovede na Tvoje otázky? No vidíš. A priznám sa Ti, že Ti veľmi fandím a viem, že sám nájdeš odpovede na všetky Tvoje otázky. A prezradím Ti tajomstvo… Všetky zdanlivo nevyriešiteľné dilemy zmákneš ľavou zadnou. Ver si!

Je táto cesta požehnaním alebo prekliatím?

 Koho by si sa chcel opýtať túto otázku? Húsenice alebo motýľa? Obaja majú na túto otázku inú odpoveď. A nečuduj sa húsenici, že nezdieľa motýľovo nadšenie. To, čo sa pre ňu najskôr zdalo byť iba krátkym oddychom v kukle, malo pre ňu nakoniec ďalekosiahle následky. 😉

A kto som ja?

 Obyčajný človek. Dlho som si spokojne hovel v mojej malej „bubline“ s tým, že ma v živote už nič nemôže  prekvapiť. A potom sa zjavila ona. Nemal som veľkú šancu… Zrejme mám slabosť na to, keď mi žena odhalí celú svoju dušu, a k tomu pridá štipku múdrosti, citlivosti, zraniteľnosti a úprimnosti, no zároveň zostane tajomnejšou ako Šeherezáda. A ona sa vtedy ani nemusela priveľmi snažiť na mňa zapôsobiť, veď úplne stačilo to, že bola jednoducho sama sebou.  A dokázala mi učarovať až priveľmi rýchlo. Ta neobyčajná žena mi otvorila oči a ja som sa začal skutočne zamýšľať nad tým, kým vlastne som a aký život som si na tejto Zemi vytvoril.. A potom? Ale veď sa nerobte, že ani trošku netušíte, ako sa moje vtedajšie „pobláznenie“ skončilo. Plameniakov nevolám „potvorky“ len tak. Tá moja ma tú najkrajšiu dušu a viem, že nájde v živote všetko to, po čom jej srdce túži. Rovnako ako aj Vy. Buďte šťastní. A milujte svoje potvorky. 😉

 Namasté

S láskou uverejnila

Pozorovateľka života