Možno aj vy stále zotrvávate v partnerstve, ktoré vám už neslúži, ale nechcete odísť kvôli deťom. Či už ide o manželský zväzok alebo dlhoročný vzťah, z ktorého sa narodili krásne poklady života, vaše spoločné deti, cítite k partnerovi úplnú rezignáciu. Láska už dávno vyprchala a vy ostávate v starých koľajach iba kvôli nim. Ešte vás potrebujú, tvoríte predsa rodinu, nechcete im spôsobiť traumu. Eventuálne niektorí z vás zažili rozvod či rozchod vlastných rodičov a sľúbili ste si, že vašim deťom nechcete urobiť to isté.
Z rodiny si berieme všetky kódy. Ak partneri spolu pravdivo nekomunikujú, ich deti sú často emocionálne potlačené a nevedia sa vyjadriť, čo chcú a potrebujú v bežnom živote. Cítia pridusené emócie svojich rodičov, a tak ich preberajú častokrát na seba. Nespokojnosť oboch rodičov sa môže premietať do ich zdravotných problémov ako hyperaktivita, čiastočný autizmus či ekzémy a iné.
Pozrime sa teda na celú vec z pohľadu dieťaťa
Ako môžem byť šťastná, silná a bez strachu z dospelosti, ak som sa nenaučila od môjho najväčšieho vzoru, matky a otca, postaviť sa za svoje túžby, žiť spokojný život a úprimne hovoriť o svojich potrebách?
Moji rodičia sa rozišli, pretože sa otec zamiloval do inej ženy. Správal sa posledný rok veľmi zvláštne a nám to bolo jasné. Otcova neustála pretvárka nám ubližovala oveľa viac ako, keby bol k nám úprimný. Našli sme dôkazy a to bola posledná kvapka maminej akceptácie. My dcéry sme sa postavili na maminu stranu, podporili sme ju, že už nemá význam, aby niečo zachraňovali a otec sa odsťahoval z domu do iného mesta. Keď otec odišiel z domu, neboli sme v kontakte. Možno sa pýtate, čo to je za otca, keď sa ani neozval svojim deťom. Nemal nás azda rád alebo už na nás nemyslel? Prvý polrok sme cítili ohľadne tejto situácie veľa emócií.
Staršia sestra sa na otca hnevala asi najviac, že bol slaboch a nepriznal sa narovinu. Zhruba po pol roku, keď opadol smútok a hnev, chceli sme sa s ním stretnúť. Bol šťastný, keď sme za ním prišli. Objal nás a z jeho objatia bolo cítiť, ako nás miluje. Vtedy sme hneď odhalili, prečo sa neozval. Otec mal za sebou neuveriteľne ťažké obdobie. Zmena práce, zháňanie bytov, finančná neistota, veľké výčitky a ľútosť ho hnala do kolien. Bol tak veľmi zranený, že nedokázal vyjadriť žiadny cit, vždy len potláčal slzy, keď sme sa lúčili. Boli sme to my deti, ktoré k nemu prišli a snažili sa s ním komunikovať. Mama nás k tomu viedla: „Deti, stále to je váš otec, nezabudnite, ako ťažko pracoval, aby ste sa mali dobre, ako vám chystal svačinu do školy, ako vám hovoril, že môžete ísť vonku, ale najprv musíte roztriediť šošovicu s hrachom.“ Moja mama mala veľké srdce a vedela, že za vzťah boli zodpovední obaja.
Častokrát si deti odžívajú rovnaké partnerské problémy ako ich rodičia. Deje sa to aj preto, aby deti odpustili svojim rodičom cez vlastný prežitok v hmote. Ten, kto si prejde rovnakou skúsenosťou, vie najlepšie precítiť, ako rodič trpel. Ak napríklad jeden z rodičov nenabral odvahu zmeniť svoj život, podobné prekážky si bude odžívať aj dieťa. Ak je karmické zaťaženie veľké, rozdelí sa záťaž na viacero detí. Deti si sami vyberajú rodičov podľa toho, čomu sa chcú venovať v ich životnej misii. Vďaka odžitiu danej skúsenosti ďalšou generáciou, ktorá urobí určitý posun smerom k srdcu, sa daná situácia uzdravuje v rodovej línii aj v globálnom vedomí.
Naše prvé partnerstvá sú odrazom toho, ako žili naši rodičia
Pochádzam z dobrej a milujúcej rodiny, kde sa mali otec s mamou radi. Boli spokojní, starali sa o nás, o dom, o záhradu, trávnik, chodili do práce a nažívali si v spoločnom živote. Dobre som si obzrela, ako sa v takej rodine žije a podľa vzoru svojich rodičov som si žila aj môj prvý partnerský vzťah. Chodila som 8 rokov s mojím jediným milencom, najlepším kamarátom, mojou oporou, budúcim ideálnym otcom mojich detí, s dobrým človekom, mali sme podobné návyky, ktoré sme prevzali od rodičov. Boli sme zasnúbení a termín svadby sa blížil. Môj život sa ale dramaticky zmenil, keď som spoznala ďalšieho muža a zamilovala sa. Domnievala som sa, že skutočnú lásku už žijem, opak bol pravdou.
Moju novú lásku som spoznala v zahraničí počas letnej brigády v predposlednom ročníku vysokej školy. Myslela som si, že keď sa vrátim domov, všetko bude zase v poriadku. Bolo to len letné pobláznenie ako z tých trápnych filmov, ktoré som vždy odsudzovala. Proste sa idem o pár mesiacov vydávať a hotovo. Vtedy pre mňa moje sľuby znamenali veľa a musela som ich splniť, aj keby šlo o život. Po návrate z brigády po prvých dňoch doma som zistila nemilú pravdu, môj starý svet sa rozpadol a nový, bezpečný ešte neexistoval.
V mojom správaní som rozpoznala správanie rodičov. Partnerský vzťah sa nerúcal len kvôli tomu, že som sa zamilovala, ale aj preto, že som nebola k sebe úprimná niekoľko rokov. Tvárila som sa, že je všetko v poriadku, a pritom to tak nebolo. Bála som sa tej úprimnosti a pohľadu do seba, pretože som podvedome vedela, že by sa niečo pokazilo alebo by som prišla o ľudí okolo seba. Zmohla som sa len na snenie o mojom živote, aký by bol, keby… Potajme som utekala do predstáv, aká som voľná, ako veľa cestujem, spoznávam svet a mám skvelú prácu. Môj reálny život však tomu nenasvedčoval. Žila som fikciu partnerského života a myslela si, že to k spokojnému partnerskému životu stačí. Pritom skutočné partnerstvo je ťažká práca.
Ak dlhšie prestupujeme na tom istom mieste a nejako sa nemôžeme pohnúť, do nášho príbehu sa zapojí tá najvyššia hybná sila, láska. Prichádza niekto tretí, aby sme konečne učinili životné zmeny a vydali sa na cestu duše. Keď nás povolá skutočná láska, ktorú cítime skrze otvorené srdce, vtedy uznáme, že sme sa na lásku doteraz len hrali. Žili sme takzvanou naučenou verziou citov, no a keď sme pocítili tie skutočné city, ktoré nás paralyzovali, zrazu sa nám rozpadá celé doterajšie fungovanie sveta. Udržať rytmus v starých vzorcoch správania je veľmi ťažké, keď už duša zakúsila svoju ukážku expanzie. Pretvárka „všetko je fajn“ nám uberá priveľa energie, ktorú by sme mohli investovať do rozvoja seba samých. Akokoľvek držíme opraty starého života, tlak sa zvyšuje a núti nás k posunu do vyšších energií.
Keď zistíš, že vzťahy ako si ich poznal/a sú fikcia
Workoholizmus a úteky z domu
Začala som utekať zo vzťahu k práci miesto toho, aby som spoločné chvíle trávila so snúbencom. Útek bola moja obranná reakcia na celú situáciu. Snažila som sa zakryť, že som sa zamilovala a v mojom vnútornom svete je veľká búrka. Do úplnej tmy som kopala niečo na záhrade, len aby som mala kúsok kľudu sama pre seba, a aby som mohla prísť do postele unavená. Workoholizmus bol v mojej rodine značný. Dochádzalo mi, že moji rodičia v ňom žili, aby zakryli niečo, čo nechceli nikdy odkryť. Pracovali na všetkých frontách, okrem normálnej práce ešte pomáhali kade komu, ale zvláštne bolo, že podchvíľou neboli doma. Predsa, keď sa dvaja ľudia milujú, chcú tráviť čas spoločne. Uvedomila som si, že rodičia vlastne mali problémy vo vzťahu už dávnejšie, nezačalo to len otcovou neverou.
Mali vaši rodičia niekedy depresiu?
Už viete, čo je to depresia? Moji rodičia občas takú depku mali, ale vôbec to nedávali najavo. Vedeli ju dobre zakryť, často aj prácou. Verte mi, že by mi bolo tisíckrát milšie sa učiť narábať s depresiou od rodičov. Nuž, deti sú naši učitelia, a tak učia niekedy rodičov. Moja mama mi vie odpovedať, že vtedy bola iná doba. Smútok sa schovával. Skutočne sa nezaoberali tým, čo sa odohráva vo vedomí. Preto sa hovorí, že depresia je civilizačná choroba dnešnej doby. Dnes si už oveľa viacej tlmočíme vo vzťahoch pravé pocity a túžby. Depresia je súčasťou nášho života, obzvlášť ak sa potláčame vo vzťahoch. Aj psychosomatika hovorí, že depresia vzniká, ak na seba príliš tlačíme, “pressujeme“ sa, ideme proti sebe, potom samozrejme nevládzeme a strácame vitálnu silu. Záchrana prichádza ako naše zastavenie, “de-press“, protitlak, aby sme zmenili návyky.
Neukazujte svojim deťom iba dokonalú časť seba samých, pretože im nechcete ublížiť. Sila človeka sa skrýva aj v odhalení toho, čo práve prežíva a s čím sa trápi. Vlastné prijatie záťaže posúva deti do reálneho života oveľa viacej ako hranie sa, že všetko je ok.
Udržanie nefunkčného vzťahu stojí veľa energie
Žila som v akejsi pretvárke. Vôbec som nemala svoj tichý kút, kde by som mohla byť len sama so svojimi myšlienkami. Občas som utekala z domu, aby som mohla zavolať mojej novej láske. Moja mama rozpoznala, že je so mnou niečo inak a hneď vedela, že som sa pravdepodobne zamilovala. Pripomínala som jej svojim správaním otca. Celá naša rodina si teda odžila rovnaký scenár znovu, ale trošku z inej perspektívy. Nechcela som takto ďalej žiť a klamať. Aj keď som sa s mojou láskou nestretávala, pretože on žil v zahraničí, cítila som veľké vnútorné napätie a výčitky. Udržovala som si fiktívnu partnerskú stabilitu. Nemala som chuť ani na sex. Túžba po partnerovi odišla s mojim zamilovaním. Hovorievala som si, že asi toto je ten život, ktorí opisuje niekto vo vyššom veku, ale prišlo to akosi skoro, veď som veľmi mladá. Uvedomila som si, že milovanie zo skutočnej lásky je diametrálne odlišné. Trvalo mi to asi dva mesiace, kým som sama pred sebou priznala, že sa musím rozísť s partnerom a žiadna svadba nebude.
Rodičia mi ukázali, že sa oplatí nasledovať srdce
Prežila som si neuveriteľnú depresiu a tlak počas rozhodovania. Otec bol prvý, komu som všetko povedala. Vytvoril mi stabilitu a porozumenie. Vedela som, že to dokážem, ako to dokázal aj on. Mal to 1000x zložitejšie, pretože mal 3 deti. Keď som odchádzala od svojho snúbenca, povedala som každému pravdu, že som sa zamilovala. Videla som totiž, aká zraňujúca môže byť situácia, ak sa netlmočí pravda všetkým účastníkom. Zároveň som nechcela vkĺznuť do starých vzorcov rozchodov, kde dvaja vstúpia do prúdu výčitiek a obviňovania.
Rodičia mojich rodičov prežili náročné životy. Som nesmierne vďačná, že moji rodičia prečistili veľkú časť ich karmy, ktorá sa nepreniesla na mňa a moje sestry. Vybrali si rast duše a neostali na mieste. Urobili veľký posun pre nás, aby sme mohli žiť šťastnejšie vzťahy a nebáli sa komunikovať o svojich potrebách. Jedným z takých potvrdení je aj to, že neochoreli na tak závažne choroby ako starí rodičia. Ak totiž duša neurobí posun, prichádza choroba. Dedkovia a babky si vybrali „až do kým nás smrť nerozdelí“. Vtedy bola taká doba. Poznám ich životné príbehy a keď si rozoberiem ich ochorenia z hľadiska psychosomatiky, (rakovina pľúc, obličiek), všetko súvisí s nefunkčnými vzťahmi a nedostatkom sebalásky.
Ako to celé dopadlo?
Zvládla som svoj rozchod a zrušila svadbu. Moji rodičia to prešli so mnou. Každým mojim krokom si viacej porozumeli. Počas môjho rozchodu bolo okolo nás veľa zrkadlových situácií, ktoré nás nenechali bez pochopenia. Všetci sme si znova spracovávali neveru, ktorá je v našej rodovej línii už nejaké to storočie. Mama vedela, že si otcovu neveru už nemusí spájať s vlastnou hodnotou a otec si odpustil, že sa zamiloval.
Moji rodičia sú priatelia. Ďakujem im a veľmi si ich vážim za príklad bezpodmienečnej lásky, ktorý nám ukázali. Odpustili si a celý proces oddelenia bol bez veľkých hádok, výčitiek a súdov o majetok. Pomáhame si navzájom. Pravidelne si voláme a konečne vzájomne zdieľame úprimne všetky starosti, problémy, ale aj radosti. Rodičia sú pred sebou autentickí a bez masiek. Dovolím si tvrdiť, že keď k nám otec príde na Vianoce, je to ako za starých čias, dokonca vzácnejšie. Oveľa viac si vážime jeden druhého. Vedia, že už sa k sebe nevrátia, ale medzi nimi panuje silné priateľstvo.
Naša duša sa učí najmä prostredníctvom vzťahov. Zamilovanie a láska zvedie pár dohromady. Duše spolu tvoria, majú deti a učia sa prekonávať spoločné lekcie života. Stane sa, že jeden z partnerov napreduje v poznaní a učení rýchlejšie alebo jednoducho začne meniť smer svojich záujmov a ich spoločné cesty sa začnú rozpletať. Zavládne medzi nimi energetický nesúlad. Rozdiely sa prejavujú v názoroch, vo výchove, v životnom štýle, v láske, ale aj v sexuálnom živote. Partneri si môžu emocionálne ubližovať. Dnes žijeme v oveľa slobodnejšej dobe, kde sa už nemusíme potláčať. Stále viac si budujeme väčšiu sebalásku, tým pádom sme k sebe úprimnejší, ak nám už vzťahy neslúžia. Naša duša tu prišla v prvom rade kvôli svojmu poznaniu a vývoji. Ten sa nedá poprieť žiadnymi ľudskými pravidlami o tom, ako by sa malo žiť.
Komunikujte svoje pocity s deťmi
Nemusíte sa okamžite rozvádzať. Skúste načas odísť z domu a doprajte si nejaké obdobie osamote. Pod vplyvom emócií a ublíženia sa len veľmi ťažko robia správne rozhodnutia. Vyčkajte s rozvodom a delením majetku dlhšiu dobu, aby ste predišli problémom. Vysvetlite deťom vaše oddelenie s partnerom. Zdieľajte s nimi pravdu, pretože tá bolí najmenej a deti sa v nej budú lepšie orientovať, čo sa v skutočnosti deje medzi ich rodičmi a aký to má vplyv na ich vzťah s vami. Ak dieťa vidí vizuálny obraz, ktorý sa nezhoduje s tým citovým, ťažko sa mu bude odhadovať situácia, nie len medzi ich rodičmi, ale aj v budúcich vzťahoch.
Bojíte sa, že vám deti neodpustia?
Každé dieťa si praje vidieť svojich rodičov šťastných. Ak im vysvetlíte, že vzťah už pre vás nebol funkčný alebo ste sa zamilovali a chcete nasledovať svoje šťastie, porozumejú vám. Deti sa zvyknú skôr hnevať, ak boli klamané alebo sú do rozchodu rodičov zapojené intrigy. Ste to vy, kto si musí odpustiť a prijať sa. Ak si myslíte, že musíte pokračovať v sebaobviňovaní, aby ste aspoň trošku ospravedlnili vaše činy, rozpoznajte toto deštruktívne správanie, ktoré sme si prevzali zo starého spôsobu bytia.
Do novej etapy života vykročte bez výčitiek a bez obviňovania, pretože ak to neurobíte, bude to negatívne ovplyvňovať ďalší vzťah.
Bohužiaľ veľa ľudí nechce opustiť kódy sebaobviňovania, a tak sa im obviňovanie vracia vo forme zrkadlenia zvonku. Transformovala som veľa výčitiek a obvinení, ktoré som vzniesla voči sebe a dostávala ich späť z okolia. Po pár rokoch mi došlo, že som si bránila v osobnom šťastí prežívať svoj nový vzťah voľnejšie a naplno. Stále som sa držala krok späť vo vyjadrovaní lásky, aby ma náhodou niekto nevidel, pretože to je iba rok od zrušenia svadby. Môj nový priateľ môj odstup samozrejme cítil, a tým trpel aj náš vzťah.
Aj keď moji rodičia neskôr uznali, že rozchod bol pre ich dušu správny, tiež si neustále vyčítali chyby, ktoré urobili. Keď som sa uzdravila z vyčítania ja, spätne som opravovala všetky kódy odpustenia a sebalásky u nich. Veľa som sa s nimi rozprávala. Prežívali so mnou moje nové postoje a detaily vzťahu.
Obviňovanie partnera
Ak obviňujeme svojho partnera, stále niečo očakávame a kritizujeme ho, je to naša slabosť. Odvráťme pozornosť späť k sebe. Do hádok s partnerom si prezentujeme svoje vlastné strachy a frustráciu. Možno si chce niekto takto vytvoriť ľahšiu cestičku na odchod. Majme na pamäti, že hádzanie chýb na partnera je len stará manipulácia, keď chceme vyjsť z danej situácie v lepšom svetle. Správne pomenovanie problému je aj výrazom osobnej vyspelosti.
Samo sa to nevyrieši!
Ak čakáme, že sa to nejako samo vyrieši a zotrvávame radšej v nefunkčnom vzťahu, čakáme vlastne na seba, kým pochopíme, že nie je na čo čakať. Táto životná skúška prichádza pre našu dušu a my ju musíme zvládnuť vlastným odhodlaním. Ak sa rozhodneme čakať, kým deti odrastú, je to tiež forma ilúzie, kedy sa bojíme prevziať zodpovednosť za svoj život.
Výhovorka „Nemôžem odísť od detí, aj keď túžim po zmene“
Za tie roky partnerstva sme sa prepojili s partnerom a máme podelené úlohy. Budeme sa musieť naučiť byť kompletne samostatní. Rozchod je náročný hlavne z hľadiska vnútornej sily a dôvery, že sa dokážeme postarať o seba, a k tomu byť stále plnohodnotným rodičom. Ak obaja rodičia neuprednostnia svoje ego pred deťmi, môžu im naďalej tvoriť zázemie, lásku a podporu. Nezneužívajme deti ako výhovorku, že nemôžeme odísť, ale pýtajme sa samých seba, čo sú pravé dôvody nášho strachu a nedôvery v seba.
Smerujeme do novodobých vzťahov, kde každý žije sám za seba. Energie nás už nepúštajú do starých kódov vzťahov veľkej zviazanosti, slúženia alebo starania sa jeden o druhého. Možno si jeden partner neverí, že sa dokáže postarať sám o seba, lebo finančnú stabilitu prinášal do rodiny druhý partner. Druhý partner naopak priniesol materiálne zabezpečenie, ale netuší, čo deti jedávajú na raňajky alebo kde sa nachádza v dome žehlička či panvica. Táto nesamostatnosť núti partnerov ostať spolu zo strachu. Každý je zodpovedný za svoju dušu a rast. Už nemáme čas strácať desiatky rokov v pohodlných, no nefunkčných vzťahoch. Naša duša sa túži stať skúsenou a samostatnou. Aj keď sa partneri rozídu, môžu si stále pomáhať, tak aby prišli do úplnej samostatnosti.
Samostatní rodičia = samostatné deti
Vďaka tomu, že mi rodičia ukázali ich silu a zvládli rozchod, vedela som, že ho zvládnem aj ja. Je zo mňa silná žena vďaka mojej silnej matke a otcovi. Učili sa prísť do sily vlastným rozchodom. Moja mama si našla prácu, ktorá bola dosť vzdialená od domu, aby mala dostatok financií pre deti, no a na nás deťoch bola celá domácnosť. Keď mama nebola doma a otec už s nami nebýval, oveľa viac sme vedeli oceniť, čo pre nás toľko rokov robili, akí sú dôležití a koľko neviditeľnej práce bolo vždy urobenej. Zrazu, keď sme boli na to samé, veľmi rýchlo sme zbadali významnú hodnotu toho druhého. Zvykli sme si však urobiť, čo bolo treba a zastať aj maminu či otcovu, chlapskú prácu.
Nemám peniaze na odchod od partnera
Aj v našej rodine zavládla finančná nestabilita a strach ako to všetko utiahneme. Celá rodina sa postavila do sily. Aj my deti sme pomáhali, učili sme sa zarobiť si peniaze na brigádach, čo nás viedlo k veľkej samostatnosti. Tieto skúsenosti nás neuveriteľne posunuli dopredu. Preto sa nebojte, že vaše deti utrpia, pretože im nebude mať kto navariť obed. Naučia sa to samé a ešte si na nákup do domácnosti aj zarobia.
Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré museli byť samostatné a medzi tými, o ktorých sa starali rodičia. Skúsenosti samostatných deti ďaleko prevyšujú životné vedomosti ich rovesníkov, ktorí majú doma mamahotel. Často sa svojou húževnatosťou prebojujú ku vlastnej hojnosti. Naopak určite aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí mali stabilné finančné zázemie od rodičov. Rodičia im pomáhali so všetkým. Paradoxne sa ich dospelé deti, závislé na pomoci, nedokážu odstrihnúť od ich rodičovskej opory ani vo vysokom veku.
Je prirodzené, že máme strach. Možno budeme musieť zmeniť svoju prácu, možno sa budeme musieť presťahovať a predať majetok, ktorý sme krvopotne honobili toľko rokov. Niekedy človek musí zanechať všetko materiálne a pohnúť sa v pred. Niekedy musíme prísť o všetko, čo sme budovali, aby sme to mohli vybudovať oveľa lepšie. Nakoniec unesieme všetko, čo nám život naloží a ešte k tomu nás to aj neuveriteľne obohatí.
Harmonické vzťahy rozvedených s detmi
Jedni moji kamaráti sa zoznámili, keď boli obaja v manželstve. On mal jedno dieťa a ona mala dve. Sami pochádzali z rozvedených rodín, a tak nechceli nikdy spôsobiť svojim deťom to, čo prežili oni. Zakúsili však medzi sebou veľmi hlbokú lásku a neskutočnú sexuálnu vášeň, ktorá sa nedala ignorovať. Po ťažkom rozhodovaní sa rozviedli so svojimi predchádzajúcimi partnermi a neskôr sa im narodil ďalší spoločný syn. Keď prídem do ich domu, panuje tam krásna energia a nie len všetky zvieratká, ale aj deti sa cítia šťastne. Všetky deti vychovávajú spoločne. Ešte stále, aj po 13 rokoch spoločného života, sa k sebe chovajú ako čerství zaľúbenci. Vážim si ich oboch, lebo mi ukázali, že pravá láska existuje a dá sa žiť v spokojnom a naplnenom partnerskom zväzku. U nich doma som po dlhej dobe videla funkčné partnerstvo založené na skutočnej láske.
Dohoda duší medzi deťmi a novými partnermi ich rodičov
Dieťa si vyberá svojich biologických rodičov a poprípade náhradných rodičov, ktorí sú ako duchovní sprievodcovia pre jeho dušu a pre sprostredkovanie ďalšej duchovnej školy. Hore spomínaní priatelia sú už prebudení ľudia a sami spomínali na to, ako sa ich deti tešili na nové bývanie a náhradného otca. Mali ho radi a boli šťastní, paralelne stále milovali svojho biologického otca. Deti ešte nie sú nasiaknuté kódmi manipulácie, a preto dokážu milovať bezpodmienečne aj nových členov rodiny.
Čo povedia druhí?
Nebojte sa, čo povedia druhí. Vo vašom okolí je určite pár ľudí, ktorí pochopia vašu situáciu. Chvíľu sa o vás bude hovoriť, ale to prežijete, lebo zajtra to môžu byť oni, o kom sa bude hovoriť. Takých, ktorí vás budú naďalej odsudzovať, vo vašom živote nebudete potrebovať. Každý váš krok je energetický posun duše, a tak sa vám prirodzene zmení oblasť partnerov, priateľov, ktorí budú viacej v súlade s vaším energetickým navýšením, ktoré prináša životná zmena.
Plnenie sľubov a zodpovednosť voči druhým sú dve odlišné veci
Ak chcete rozosmiať vašu dušu, povedzte jej o vašich sľuboch. Schválne vám ukáže, aké sú sľuby krehké. V starej dobe sme pripisovali sľubom veľkú váhu. Mali sa plniť na život a na smrť alebo sa mali dodržať aj keď to bude bolieť. V dnešnej dobe už nejde niečo sľúbiť. Ja už nič nesľubujem, ale dodám, že to urobím ako to budem cítiť. Naše vnímanie sa mení a tým aj naše nastavenie. To, čo bolo dobré pre nás minulú stredu, ďalší týždeň vôbec nemusí platiť. Nebojme sa meniť staré sľuby, ak nám už nevyhovujú. Sľuby nás nútili vyhovieť druhým a potlačiť vlastnú pravdu. Ak mám dostatočne rozvinutú sebalásku, nebudem sa už ďalej potláčať. Niekto môže namietať, ako by teda vyzerala naša spoločnosť bez plnenia sľubov? Určite oveľa šťastnejšie, pretože by nikto nešiel na úkor seba. Ak sme zodpovední k sebe, sme zodpovední aj k druhým.
Ak si myslíte, že musíte ostať vo vašich nefunkčných vzťahoch kvôli deťom, mýlite sa! My deti si prajeme pre vás len to najlepšie. Odpúšťam svojim rodičom, lebo viem, že robili najlepšie ako vedeli, s láskou pre nás, deti. Ďakujem ľudom, ktorí nasledovali svoje srdce a dokázali, že vzťahy v bezpodmienečnej láske a úplnej slobode skutočne existujú. Vďaka vašej transformácii vzťahov môžem dnes žiť plnohodnotný vzťah sama so sebou, s najväčším rešpektom k mojím potrebám.
Ak chcete vidieť svoje deti šťastné, urobte krok ku svojmu šťastiu.
S láskou,
Pozorovateľka života
© Všetky práva vyhradené!
Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/
Úvodná fotka: Rainier Ridao / Unsplash
