Kedysi som sa zamýšľala nad zneužitím duchovného poznania a darov. Na začiatku mojej cesty som ešte nechápala, ako človek získava dary alebo ako sa nám otvára poznanie. Uvedomenie prišlo až po čase, kedy som spozorovala, že dary sa nám automaticky sprístupnia dosiahnutím určitej úrovne vedomia, ktorá vibruje špecifickou frekvenciou.
Kľúč, ktorý otvára poznanie a duchovné dary je frekvencia nášho vedomia. Každý stupeň vedomia je definovaný inou frekvenciou, a tak sa nám v každom stupni otvára niečo nové alebo sa ďalej prehlbujú už naše získané dary.
Všetci milujeme tajomstvá a chceli by sme vedieť viac
Sama som rada čítala knižky, kde sa písalo o ukrytej múdrosti sveta v rôznych chrámoch a tajných knižniciach. Fantazírovala som nad tým, aké by to bolo úžasné ísť na takéto miesta alebo nahliadnuť do tajných zväzkov knižníc.
Túžba po poznaní sa neodráža iba v knižkách a vo filmoch, kde sa účastníci vyberajú do silových miest našej Zeme či do prastarých chrámov, ale črtá sa celou ľudskou históriou. Vieme, že aj počas druhej svetovej vojny sa nacisti zaoberali, ezoterikou, zbierali rôzne predmety, symboly a boli poverčiví. V neposlednej rade sme tiež mohli zažiť duchovné dary, ktoré trebárs ľudia vedeli používať, ale mali v sebe ešte kopec nespracovanej temnoty a ega, a tak sa zdal dar v ich podaní iba ako okázalá nebezpečná hračka. Trebárs dar nepochopili, nepoužívali ho správne alebo nebol plne integrovaný do ich frekvencie. Dar sám o sebe nebol nebezpečný, ale nebezpečný bol zámer, s akým sa používal.
Ako teda vesmír chráni svoje tajomstvá?
Ako stredoškoláčka som videla film Indiana Jones a krištáľová lebka. Žena z nepriateľskej strany chcela získať krištáľovú lebku. Hovorí sa, že na planéte je celkovo 13 kusov kryštálových lebiek a ich vek sa odhaduje na viac ako 3000 rokov. Niektoré nálezy sú veľmi detailne opracované a vedecká spoločnosť ostáva v úžase, ako je to vôbec možné, veď kedysi neexistovali technológie či nástroje, ktoré by to umožňovali. Lebka vraj sama o sebe vyžaruje zvláštnu energiu a má hypnotické účinky. Ak by sa lebky dali do kruhu, otvoria spoločne portál do vyšších svetov a začnú šíriť vyspelú frekvenciu vedomia. Na konci filmu vstupujú aktéri do chrámu, kde otvoria vďaka tejto lebke „energetický portál“ a negatívna aktérka hovorí lebke: „Chcem vedieť všetky tajomstvá!“ Je jasné, že o pokore sa v jej prípade nedalo hovoriť, pretože chcela získať poznanie a dary za účelom moci. Lebka sa rozkrúti, vyžaruje frekvencie na ženu, ktorá to už potom neunesie, jej telo sa rozpadá a zmizne. Nezvládla ten energetický nápor. V reálnom živote však nepotrebujeme hrdinu- Indiana Jones, aby zachraňoval artefakty pred zloduchmi.
Vesmír to zabezpečil tak, že človeku sa otvárajú najväčšie dary chodením do svojho vnútorného chrámu. Keď je človek pripravený, dary sa sprístupnia. V našom chráme je darov dostatok. Dostať sa do nášho chrámu a znova ho objavovať je vec neľahká. Sama sa prichytím, ako robím všetko možné, len aby som nemusela hľadať pravdy v sebe. Rovnaké bohatstvo môže nájsť každý z nás, potenciál je tu pre každého.
Ako človek získava duchovné dary
Všetky prostriedky na získanie duchovnej múdrosti a vyspelosti máme v sebe. Na získanie nepotrebujeme externé vplyvy. Tie nás môžu inšpirovať a vypomôcť k posunu.
Duchovné poznanie a dary sa otvárajú jednoduchými vecami, transformáciou našich blokov, vyčistením emócií, odpustením, pochopením ľudských skúseností a žitím či spoznávaním obyčajného života. Potom prirodzene začneme vibrovať na frekvencii bezpodmienečnej lásky a poznanie sa automaticky otvára, keď uznáme sami seba, že je čas, že sme pripravení.
Keď sme na začiatku duchovnej cesty, snažíme sa dynamicky rásť, všetko nás zaujíma, úprimne túžime dôjsť do akéhosi stavu pokoja, kde budeme mať veci vyriešené. Ponáhľame sa tam, hltáme všetko možné, čo by nás mohlo posunúť, aby sme dosiahli určitý stupeň vedomia. Potom zisťujeme, že je to ilúzia, uvedomujeme si, že poznanie je stále rozvíjajúca sa špirála.
Naša cesta sa preklápa do plynutia, keď k sebe integrujeme bezpodmienečnú lásku a uznáme našu vyspelosť. Začneme sa vnímať ako žiak a aj učiteľ, dostatočne sa milujeme a doprajeme si všetky dary. Už sa neberieme ako nedostatočný/á, ale uvedomujeme si božstvo v nás a aj to, že sme tvorcami. Samozrejme, že občas pod ťarchou problémov upadáme, ale znovu sa navraciame do svojej sily a jednoty.
Prečo je dôležitá bezpodmienečná láska na otvorenie darov?
Keď máme dostatočne integrovanú vibráciu bezpodmienečnej lásky, seba-prijatia a pochopenia, tak sa nám ukazujú rôzne životné pravdy, o nás, o živote. Rozpoznáme sa v našich nepriateľoch a priateľoch, rozpoznáme sa vo veciach, ktoré sme neznášali alebo nás iritovali. Vidíme svoje minulé, súčasne a budúce fragmenty, ktoré nás inšpirujú, ale aj zabolia. Rozplačeme sa uvedomením, že aj toto sme my. Tieto obrazy sme schopní prijať, keď už sa máme radi a odpustili sme si. Sú nám láskavo ukázané, aby už veľmi neublížili. Rozpoznáme sa vo svetových konfliktoch a zrazu chápeme všetky strany, pretože sme si zažili v živote všetky role. Tie ktoré sme reálne nedožili spoznávame energeticky.
Pochopenie a používanie daru môže byť individuálne a v tom tkvie aj naša výnimočnosť
Mnohí neveria sami sebe, a tak im používanie darov nepríde výnimočné. Povedia si: „Robím iba to, čo aj ostatní.“ Mali by sme však veriť svojmu hlasu duše a vyskúšať si čo nás láka, pretože každý z nás používa aj ten najviac rozšírený dar trošku inak a individuálne. Našu výnimočnosť budeme potrebovať sami pre seba, ale môže obohatiť aj ďalších ľudí. Najdôležitejšie je nevzdať to, pretože naša duša chce pomôcť druhým, ale touto cestou pomáhame hlavne sebe. Predsa poznáme tú situáciu, kedy si vypočujeme “náhodné“ vysvetlenie z úst človeka, a zrovna tá jeho interpretácia nás privedie k pochopeniu.
Chcem rozvíjať dar, ale neviem ako
Duchovné dary sa nemusíme učiť z knižiek a od učiteľov, často sa rozvinú v našom vedomí samé, po dosiahnutí určitého levelu vedomia. A tak si pamätajme, ak túžime rozvíjať niečo konkrétne, prichádza to v pravý čas. Dovoľme si nasledovať túto túžbu a nedajme sa spomaliť strachom, ktorý nám tlačí do hlavy, že nie sme pripravení alebo, že na to nemáme.
Na každom leveli sa nachádza niečo iné. Môžeme začínať anjelmi, krištáľmi, potom poznaním rôznych realít a fragmentov svojho ja až postupne prechádzame do jednoty, kde sa nám otvárajú väčšie dary. Vtedy keď sa milujeme dostatočne, to čo vidíme nám už neublíži a nebude pre nás deštruktívne. Môžeme čítať v druhých ako v otvorenej knihe, pretože tieto informácie nezneužijeme. Láskavo sprostredkujeme druhým, čo potrebujú. Vtedy dokážeme precítiť hlboké pochopenie každého človeka, aj tých ktorí nás občas rozčuľujú v 3D. Keď vidíme do ich duše, vidíme ich zranenia, vieme príčinu, čo spôsobuje ich negatívne správanie.
Ako zistím, že si môžem rozvinúť nejaký duchovný dar?
Častokrát nám príde inšpirácia v druhom človeku, ak nás zaujme jeho dar, máme možnosť si ho v zrýchlenom režime prevziať. dar, čaká sa len na nás, aby sme začali.
Pred tým sme si mohli myslieť, že sa musíme na rozvoji daru narobiť, ale dôvera a sebaláska urýchľuje jeho osvojenie. Pokiaľ cesta k daru nie je jednoduchá, máme v tej situácií učenie, ktorým by sme si mali prejsť, v takom prípade stačí veriť svojej duši, že nás vedie správne.
Sú dary, ktoré mi úplne nejdú
Každý z nás ma nadanie na určité dary, ktoré vieme používať veľmi prirodzene. Potom sú dary, ktoré nás zaujmú, vyskúšame si ich, ale vnútri vieme, že nám úplne nesedia. Napríklad som veľmi dobrá v channelingu, ale výklad z kariet mi až tak dobre nejde. Ak sa pýtam na nejakú konkrétnu otázku, nedokážem ísť s kartami do takej hĺbky ako s channelingom. Naopak ale, mám také kamošky, ktoré sa týmto darom dostanú neuveriteľne hlboko. Niekto môže disponovať neuveriteľnými vedomosťami o liečivých rastlinách a liečiť druhých, ale mňa rastlinky až tak veľmi nebavili. V daroch mojej osobnosti sa však cítim ako ryba vo vode a využívam ich primárne. Všetko sú to barličky, ktoré nám pomáhajú rásť a ich používanie je dočastné. Aj vďaka nim si viacej uvedomujeme, že všetky odpovede máme nakoniec hľadať opäť v sebe.
Čo platilo kedysi, nemusí platiť dnes
V starších duchovných knihách z 80-90. rokov sa nachádzal občas dlhý návod, ako trebárs praktikovať určité kroky, aby sme dosiahli osvietenie. Prišlo mi to zvláštne a ešte som sa čudovala, prečo by som to mala tak zdĺhavo robiť, keď niektoré veci sa dajú dosiahnuť tak ľahko. V dnešnej dobe sa urýchlil rast vedomia, a tak všetko trvá kratšiu dobu a už sa nemusíme príliš veľmi snažiť o ich prežitie či poznanie. Dokonca sa dnes stretám s ľuďmi, špeciálne mladšími generáciami, ktorí veľkú časť už majú integrovanú v sebe, proste to tak nejako vedia, je to súčasťou ich výbavy, a keď nastane správna chvíľa, začnú dar využívať a ďalej rozvíjať.
Sú dary, ktoré nie sú určené pre mňa?
Áno, sú a v takom prípade je potrebné počúvať svoje vnútro, ak to na 100% necítime alebo dokonca máme strach, je lepšie sa do takýchto darov nepúšťať. Odporúčam ďalej však skúmať strach, pretože môže ísť o blok z minulého života alebo iba o prevzaté návyky, ktoré nám bránia v posune. Napríklad sme mohli byť vychovaní v náboženskej viere, ktorá takéto dary radí medzi temnotu, a tak sa nám tieto vzorce môžu vyplavovať. Po spracovaní strachov sa nám ukáže pravá podstata daru a aj toho či chceme pokračovať.
Čím máme vyspelejšie vedomie, tým sú vyspelejšie aj naše dary
V rozvíjaní duchovných darov sa posúvame tak, ako sa posúvame aj vo vedomí. Ak sa mi sprístupní nový dar, tak sa ho naučím prirodzene používať, väčšinou si to všimnem až neskôr, že niečo vnímam hlbšie, ako tomu bolo pred pár týždňami či mesiacmi. Niektorý dar používam už 15 rokov, napríklad spomínaný channeling a dodnes sa prekvapuje, že objavovanie potenciálu stále rastie. Teda práca na svojom vedomí je cesta, ako zlepšiť ich používanie.
Čo ak sa stretneme s poznaním, ktoré prevyšuje naše chápanie?
Mnohí môžu zažiť duchovné poznanie skrz astrálne cestovanie, klinickú smrť alebo aj počas meditácie či rituálu. Sú nám poodhalené iné svety, dimenzie a pre niekoho aj entity, avšak aj po poznaní danej reality sme vďační za to, kde sme s predsavzatím, že si to tu ešte na Zemi užijeme 😊. Naša duša chce ešte objavovať a nie je pripravená na hlboký pokoj. Tak je to správne, že sa posúvame na ďalšiu úroveň až, keď to tak budeme cítiť.
S láskou,
Pozorovateľka života
