Vyvolávanie pocitu, že sme nehodní a hriešni sú manipulatívne techniky, ktoré spoľahlivo fungovali v starých energiách. Pretrvávanie v seba-obviňovaní a vidina našej hriešnosti nám bráni v ďalšom vývojovom stupni. Príchod Božieho syna je náš vnútorný prerod do osobného uznania, že sme Božím synom/dcérou. Aby sme sa posunuli v raste, mali by sme sa dokonale milovať a oceniť, že sme hodní mať priame spojenie s Bohom.
Väčšina ľudí je veľmi sebakritická a patria do skupiny seba-odsudzovania. Čo sa však s nami deje, keď sa ponižujeme a cítime sa hriešni? Na naše energetické telo sa začne lepiť nižšia energia. Neustále opakovanie som hriešny, mení štruktúru buniek a naše fyzické telo chradne. Spomalí sa imunita a regenerácia. Nedokážeme sa pohnúť z našich skúšok a cyklíme sa stále v tom istom.
Vibrácia nedokonalosti brzdí naše duchovné napredovanie a spojenie s Bohom. Ľudia, ktorí sa stále udržujú v programoch hriechu majú tendenciu trpieť depresiami a doslova si žiť peklo na Zemi. To zakúšame svojimi nízkymi emóciami o sebe a svojom živote.
Pokrok nie je možný bez zmeny
Poznám ľudí, ktorí si mysleli, že čím viacej sa budú odsudzovať za hriešnosť, tým sa povýšia v očiach Boha. Asi sa riadili biblickým heslom: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje bude povýšený.“ Aj ja ako katolíčka som prevzala od spoločnosti tieto kódy, aby som ich mohla vyliečiť. Dobre si pamätám súdenie samej seba, kedy som mala vyhodnotiť ešte ako dieťa, že som hriešna a robím stále niečo zle. Trvalo mi dlho uznať sa ako dokonalé božie dielo a vystúpiť z týchto deštruktívnych kódov.
Keď si dovolíme vnímať Boha v nás a mať s ním priame spojenie, zistíme, že už žiadneho prostredníka medzi nami nepotrebujeme. Je našou prirodzenou súčasťou. Boha cítime navyšovaním duchovných vibrácií. Všetky hry na hriechy či odsudzovanie boli na našej pozemskej púti dôležité míľniky poznania, s pomocou ktorých sme sa posúvali bližšie do jednoty.
Pozrime sa na niektoré „hriechy“ v dualite z pohľadu bezpodmienečnej lásky
NEVERA
V tomto živote som potrebovala porozumieť nevere. Tú som zakúšala azda z každej strany. V prvom rade treba povedať, že som bola neverná svojej duši. Nevenovala som sa dostatočne sama sebe, lebo som sa príliš venovala pomoci druhým. Z hľadiska náboženstva je to niečo najlepšie, čo môžeme urobiť a za čo môžeme mať dobré skutky. Pravda sa mi ukázala až neskôr. Pomoc bola falošná a len maskovala slabosti mojej duše, neochotu rásť a postaviť sa do svojej sily. Miesto toho, aby som pracovala sama na svojich blokoch, zamestnávala som svoju myseľ pomáhaním, aby som nemusela riešiť moju nespokojnosť. Nakoniec bol tlak veľký a neušla som pred mojím učením.
Človek sa vyvíja pod tlakom nutnosti a prekážky k svojmu rastu potrebuje rovnako ako vzduch k žitiu. Nevera bola v mojej rodovej línií veľkým „nepochopením“, a tak som si vybrala sa narodiť do tohto rodu, aby som sa mohla uzdraviť a pochopiť. Vždy som bola slušné a dobre vychované dievča. Dorástla som do ženy a zatiaľ, čo som mala po boku môjho snúbenca, zaľúbila som sa do iného muža. Ten cit bol tak silný, že bolo nemožné si ho zakázať či ignorovať. Až vtedy som spoznala, čo je pravá hlboká láska a vášeň. Tieto pocity boli pre mňa úplne nové a nepoznané. Domnievala som sa, že ich zažívam v mojom 8 ročnom vzťahu.
Môj partnerský vzťah bola ilúzia a hranie sa na lásku podľa vzoru, ktorý som videla v mojom okolí. Toto zistenie bolo veľmi náročné a bolestivé. Až keď som bola úprimná k sebe, že nežijem autentický život, po ktorom som túžila, začala som byť verná svojej duši.
Skutok som neľutovala, lebo som prežívala hlbokú lásku a šťastie. Mrzelo ma však, že som ublížila snúbencovi a sklamala očakávania rodiny. Zaslúžil si vedieť pravdu a moja úprimnosť rozišla naše cesty. Zanevrel na mňa, lebo som ho veľmi zranila. Všetci ma odsudzovali. Známi a bývalý partner mi svojim správaním ukazoval môj postoj k nevere, skryte som sa za ňu totiž obviňovala. Nechcela som si odpustiť. Nevera je v našej spoločnosti považovaná za hriech a vinu. Ja už teraz považujem neveru za poznanie duality. Uzdravila som sa po tom, čo som si ju prežila z druhej perspektívy, kedy bol môj ďalší partner neverný mne. V tej dobe som sa už milovala a nespájala som si jeho neveru s tým, že nie som dostatočne dobrá. Mrzelo ma ale, že som chcela od neho lásku, ktorú mi naplno nedával. On ju nevedel dávať ani sebe. Odpustila som mu a konečne aj sebe videním zrkadlového obrazu. Situácia ma učila si natrénovať odpustenie nevery na blížnom. Prežitím a pochopením som bližšie k slobode a svojej duši.
Som verná svojej duši, zažívam slobodu a lásku. Je pre mňa dobré vždy nasledovať túto vysokú esenciu. Do života s ňou zároveň prichádza aj nepoznaný tlak, ktorý nás núti k životným zmenám.
SEXUALITA
Sex sme brali ako nástroj na plodenie detí a fyzické ukojenie, pretože s našou úrovňou vedomia sme ho nevedeli uchopiť. Sexuálna energia je naša základná energia. Ak by bol sex hriech, Boh by nás nestvoril s možnosťou cítiť orgazmus a potešenie pri milovaní. Dnes už vieme, že keď sa dvaja ľudia milujú s otvoreným srdcom, liečia svoje telá navzájom a vytvárajú vibrácie lásky, ktoré sú potrebné pre ich rodinu a okolie. Sexualita je posvätná. Ak si konečne dovolíme prijať naše fyzické telo ako výnimočné dielo a začneme sa učiť vedomému fyzickému milovaniu, dokážeme byť bližšie k jednote. Všetci, ktorí odmietajú svoju sexualitu, vyhýbajú sa jej alebo nemilujú svoje telo, sa to budú učiť v nasledujúcej dekáde svojho života alebo v ďalšej inkarnácii. Každá duša prejde uzdravením sexuálnej roviny.
ROZCHODY & ROZVODY
Za všetky svoje životy duša zažila rôzne vzťahy. Zákon rezonancie k nám priťahuje podobné a my sme mali po svojom boku vždy partnerov, rodičov a deti, ktoré dokonale odrážali našu vibračnú úroveň. Sme spojení do rodov a rodových línií, v ktorej každý vykonáva dôležitú púť života a pracuje na pozdvihnutí duše a rodu. V dnešných dňoch sa realita zrýchlila zvyšovaním vibrácií. Kedysi sme dokázali byť v dualite s jedným partnerom a učiť sa po jeho boku. Aj vzťahy a žitie v páre sa transformujú neuveriteľnou rýchlosťou, a tak smerujeme do slobody. Jedna duša rešpektuje druhú dušu a jej potrebu žitia si životných lekcií. Rozvody sa kedysi diali ojedinele, pretože jedinci boli na sebe závislí. Ak nás partner opustil alebo my sme opustili partnera, bolo to spájané s emočným vydieraním, zamieňaním opustenia so sebahodnotou.
Správne pomenovanie situácie nie je, že nás partner opúšťa, ale že sme opustili seba a máme jedinečnú príležitosť sa nájsť.
Z vyššej perspektívy sme s tým súhlasili pred inkarnáciou. Po narodení je všetko zahalené rúškom tajomstva, aby sme prešli poznaním. Deti si vybrali týchto rodičov, aby dokázali odpustiť a kultivovať nízke emócie opustenia do lásky. Partneri zistili, že ich osamostatnenie posilnilo a dokázali nájsť samých seba. Niekedy si potrebujeme ísť životom v samote, aby sme lepšie pochopili volanie našej duše. Žitie v klasickej rodine ako ju poznáme, sa bude transformovať. Netreba sa báť rozvodových prognóz a straty rodiny, pretože plynieme do väčšieho a lepšieho spoločenstva. Ľudia si budú vedomejšie vyberať svojich partnerov a budú vstupovať do vzťahov, zakladajúcich sa na hlbokej láske, bez ega, predsudkov a racionalizmu. Nepoložia svoju nohu na cestu, ktorá by viedla k rozvodu a nadobudnuté spojenie s dušou bude ich navigátor. Zrodenie novej vzťahovej organizovanosti prebieha v nás vnútorným rozpadom, stratou svojich blízkych, aby sme si uvedomili, že sme ich v skutočnosti nikdy nestratili. Deti, ktoré sa rodia do dnešnej doby majú kódy jednoty a samostatnosť ukotvenú vo svojom vedomí, a tak sa nemusíme báť o ne, lebo všetko sa deje ako má.
Odchádzaš od partnera, pretože sa potrebuješ venovať svojej duši. Ak pri odchode zažívaš dramatické situácie hnevu alebo odsudzovanie od blízkych, si to ty sám/sama, kto má také názory o sebe. Viníš sa, a preto ti to druhí prezentujú v realite. Odpusť si a ver, že všetko sa deje v úplnej dokonalosti. Buď verný svojej duši a poznaniu.
NENÁVISŤ
Dnes som pomerne ustálený jedinec, ktorý si žije komfortný život. Neviem, čo je to nenávisť a nikdy by som nikomu neublížila fyzicky. S nikým nemám problém, ale poznám ľudí, ktorí aj dnes nesú v sebe nenávisť voči blížnemu. Keď sa dostanem do blízkosti tohto človeka, vyšlem mu z môjho srdca lásku. Tento človek ešte nedokáže vnímať energie, ale jeho duša chápe. Mohla by som vysvetľovať danej osobe niečo o bezpodmienečnej láske? Veľmi ťažko, neporozumela by tomu.
Učenie nemôže byť sprostredkované, ale prežité a pochopené na základe vlastnej skúsenosti.
Z mojej perspektívy osobu nesúdim, ani ju nepovažujem za hriešnu. Prečo? Predstavte si, že sa vám ukáže jeden z vašich minulých životov. Bola som zlostná žena plná nenávisti. Cítila som, že dokážem fyzicky ubližovať druhým ľudom. Bolo mi ukázané len toľko, koľko mi stačilo na moje pochopenie. Príbeh sa odohrával pár storočí dozadu. Bolo mi dovolené prehovoriť k mojej duši v skorom vývine s terajšou úrovňou môjho vedomia, ako keby sa prihováralo vyššie Ja tomu nižšiemu. Dávne Ja-Žena vnímala terajšie JA ako nejakého anjela, ktorý ju prišiel navštíviť do jej malej izbietky, kde sa práve nachádzala. Začala som jej hovoriť o bezpodmienečnej láske, že sa netreba tak rozčuľovať a že si sama blíži. Ona to však nedokázala pochopiť. Ukázalo sa, že k pochopeniu dospejeme žitím. Môjmu starému Ja sa to odzrkadlilo v karmickom kole, ale všetko sa dialo podľa dokonale mnou zvoleného plánu, aby raz zo mňa vyrástla duša vedomá. Duša pochopila nenávisť, fyzické týranie, tým, že si ju zažila vo všetkých aspektoch. V mojom vedomí som urobila pokrok.
Ako môžem súdiť druhých, keď každý z nás sa nachádza v inom vývojovom stupni. Oni sú ja a ja som oni. Raz prídeme všetci k Bohu do jednoty, to je základné pravidlo stvorenia. Ak by som vynášala rozsudky voči ostatným, súdila by som len svoju dušu, lebo aj moje vedomie bolo kedysi tak veľmi oddelené od jednoty. Nenávistný boj, vraždenie a iné zločiny vedieme sami so sebou. Z perspektívy vyšších dimenzií totiž existujem len Ja a Boh. Príbeh okolo je len projekcia, v ktorej sa učíme transformovať dualitu do jednoty. Hriech alebo skôr oddelenosť je teda poznanie nevyhnutné v rámci vzostupu do jednoty.
HODNOTA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA
Ľudia mali v sebe bojachtivosť a budovanie hodnoty cez ovládanie, a tak si stvorili vojny a vraždenie medzi sebou. Dnes si vážime každý ľudský život a s vraždením a zabíjaním sa stretávame v menšej miere ako v minulosti. Kedysi bola existencia bezcenná. V tejto ére dochádza k veľkému poznaniu vzácnosti ľudského života, ak nie tu vo fyzickom tele, tak v medzi-inkarnačnej fáze, kde si duša volí odžiť skúsenosti na Zemi. Ak duša stále nepochopila, opakuje skúšky, až dokým nepríde do poznania. Život potom nadobúda úplne iný zmysel, je to významný dar. Ani obeť nikdy nie je náhodná. Vyberie si poslúžiť pre seba a pre celok.
Napríklad sa odohrala autonehoda. Vodič zabil chodca. Tieto duše sa dohodli na pozemskom pláne. Mladší chodec si potreboval odžiť len kratšiu časť života, dokončiť svoje poznanie duality, ktoré si sám vytýčil a zároveň poslúžiť k prebudeniu duše uponáhľaného vodiča, ktorému takáto udalosť razantne zmení hodnoty a život.
Smrť a spôsob smrti si duša vyberá. Samozrejme, pre dušu by bolo v nižšom vedomí toto poznanie deštruktívne, preto zabúdame. Tvorca vie, kedy nás má odvolať z našej pozemskej púte. Všetko sa deje podľa nami zvoleného konceptu.
Nedávno Slovenskom zatriasla vražda novinára Kuciaka a jeho snúbenice
Z vyššej perspektívy si vybrali tieto duše vykonať na Zemi misiu a to pozdvihnúť vibrácie jednoty na Slovensku a zrušiť tak faloš, manipuláciu a ovládanie. Slováci si stále v sebe nesú kódy zotročenia. Nie len komunizmus v nás zanechal veľkú ilúziu uznávania šarží. Veríme vždy niekomu nad nami, kto nás zachráni a kto sa o nás postará. Už nie je čas, musíme sa začať správať vyspelo a zodpovedne. V dnešných dňoch bol z vraždy obvinený Kočner. Politická mafia hýbala pomyselnými niťami na úkor iných. Pred pár rokmi, by sa nič takto rýchlo nevyriešilo a vinník by sa nedolapil. Dnes je poznanie zrýchlené, lebo ľudia chcú žiť pravdu, a tak sa za ňu aj verejne postavia.
Situácia sa týka nás všetkých. Vraždiaci sú vývojovo nižšie od našich vyspelejších duší. Rozpadá sa im svet postavený na egu, klamstvách a okrádaní. Duša takéhoto človeka je veľmi oddelená od jednoty, keď si tvorí bohatstvo a hodnotu na smrti a utrpení. Vibrácie Slovenska boli rapídne navýšené. Touto negatívnou udalosťou sme dokázali pozdvihnúť globálnu energiu a prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. Smrť týchto mladých ľudí urýchlila vyspelosť našej spoločnosti a poslúžila k významnej zmene.
Tým, že budeme stále ukazovať hriešnosť seba alebo druhých, nevyriešime nič. Kedysi by vinníkov popravili. Ešte dnes počujeme z úst ľudí vetu: „Život za život.“ Naše pozemské spoločné vedomie je už inde, a tak nemusíme zabíjať druhých aby pochopili, každý má nástroje na pochopenie a skôr či neskôr sa vyvinie do jednoty.
Všetko sa bude rúcať a nič nebude dávať zmysel, poznanie sa nám ukáže z vyššej perspektívy lásky, kde každý z nás raz príde v správnom časovom kolapse. Planetárne vedomie môžeme pozdvihnúť iba vo vnútri nás, a tým zmeníme aj vedomie druhých ľudí. Nezabudnime, my sme tvorcami neba na Zemi.
S láskou,
Pozorovateľka života
Titulná fotka je od kamoša Lukáša
