Aby každý z nás mohol žiť v jednote, prejde si spletitou cestou emocionálnych výkyvov, o ktorých pred tým ani nevedel, že ich v sebe má ukryté. Ak máme veľké pochopenie pre všetky naše negatívne charakterové črty, úteky, emócie ako hnev, strach a iné, má pre nás a naše emócie pochopenie aj náš dvojplameň. Nastavujeme si vzájomne zrkadlo. Ak nemáme niečo radi u nášho dvojplameňa, týka sa to nás samých.
Na dvojplamennej ceste neexistuje zlý krok. Ide o trajektóriu, ktorú sme si vybrali. Ak cítime, že sa hneváme na dvojplameň a napíšeme mu správu odzrkadľujúcu tieto energie, je to správne. Učíme sa narábať s egom, hnevom a zároveň si osvojujeme jednanie v bezpodmienečnej láske.
Niekedy nechceme niečo pokaziť medzi nami, tak doslova chodíme po špičkách. Je to ale neprirodzenosť, ktorá sa nám veľmi rýchlo ukáže. Interakcia s našou vzácnou polovičkou nás núti ísť do úplnej čistoty.
Aby sme mohli postupovať vo vzťahu ďalej, tak nie je iná možnosť len žitie v dokonalej prirodzenosti, ktorú predchádzajú straty, rozchody, opätovné prepájanie, a tak stále dookola. Prežitím si negatívnych a pozitívnych zážitkov akosi lepšie chápeme zákony duality a osvojujeme si prácu s ňou.
Prijatie je aj to, keď cítime, že ho už nechceme nikdy v živote vidieť, ešte mu to aj povieme, ale za pár hodín sa dáme do bezpodmienečnej lásky, z ktorej mu už hovoríme, že ho aj tak vždy budeme milovať. Pre uvedomenie niekedy stačí, keď danú vec zo seba vypustíme, vyslovíme ju. Seba-prijatie sme si cvičili všetkými predošlými situáciami, kedy sme urobili to isté, ale cítili sa ako blázon. Dvojplameň ostal ticho a nereagoval. Ani nemohol, lebo sme si projektovali do okolností strach, že sa bude hnevať. My sme sa predsa na seba hnevali za naše emócie, a že sme to znova neustáli.
Dnes sa prijímam, a tak ma prijíma aj on, presne s takou veľkou láskou akou pristupujem sama k sebe. Ako som tam došla? Tým, že som sa stále neprijímala, a tak ma neprijímal ani on. Tým, že ma neprijímal som pochopila. Každým rozpadom som chápala lepšie. Ako by sme si to inak nacvičili, keby sme si to neopakovali. Nuž aj toto je časť našej práce. Pozorovať dualitu, aby sme zmajstrovali hmotu!
Akceptuj si všetky emócie a dovoľ si správať sa prirodzene. Vyjadri čo ťa trápi a z čoho máš radosť. Buď autentický/á.
S láskou,
Pozorovateľka života
Autor fotky: Remy Loz / Unsplash
