. 

Milí priatelia, opäť ubehol nejaký čas a ja by som sa chcela s vami podeliť o moje ďalšie myšlienky a poznanie. Naše vedenie sa stále rozvíja, a čo platilo v minulej etape, nemusí platiť v tej ďalšej. Počas dvojplamennej etapy sme sa učili, čo je sebaláska, čo sa deje, keď máme zavreté alebo otvorené srdce. Podarilo sa nám zavŕšiť túto cestu s otvorenou srdcovou čakrou a odpútaním sa od milovaného človeka. Za odmenu prišlo obdobie lásky a šťastia. Plynule sme prešli do ďalšej etapy, kde pokračuje sebapoznanie cez vzťahy.

Ak dokážeme rozpoznať ilúzie na základe minulých prežitkov, uvedomíme si, že tam, kde sme pred tým videli obrysy dverí, vidíme už zrazu iba obyčajnú stenu. Zaujímavosťou však je, že tento stav nemusí byť trvalý, mení sa ako sa mení vibračné vyladenie v nás. Uvoľnime sa a pozorujme situáciu, nové dvere sa nám začnú črtať v realite v pravý čas. Poučený minulosťou pristúpime iba na to, čo nám bude skutočne vyhovovať.

Koncom roku 2022 som odišla zo vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom, ktorý ma viedol k hlbokej pravde. Niekoľko rokov som sa stretávala s emočne nedostupným mužom až som si konečne povedala, že stačilo. Mám rada samotu a veľa som sa v nej naučila, ale sama som si pred sebou priznala, že by som chcela budovať plnohodnotné partnerstvo s mužom, ktorý bude mať rovnaký záujem. Typ zadaného muža ako bol DP by už u mňa nemal šancu.

Aj to bola zmena mojej rétoriky, pretože som pred tým mala len plné ústa slov v znení, ak si niekedy nájdem priateľa, tak len na diaľku, aby som mala dostatočný priestor na svoj život. Celú tu dobu to bolo iba o mne a moje uvedomenie opisujem v článku Prečo dvojplameň nechce vzťah.

Randenie- projekt Tinder

Chcela som sa po tých rokoch s niekým stretávať, a tak som sa prihlásila na Tinder. Nikdy som vlastne poriadne nerandila. Všetky vzťahy prišli samé. Zoznamky a celý Tinder som vždy skôr odsudzovala. Cítila som však, že už mám vykročiť z izolácie a sama som bola prekvapená, ako ma to celkom bavilo.

S niektorými mužmi to bol len príjemne strávený čas a inšpiratívny rozhovor, pretože medzi nami nebola žiadna spájajúca energia. Všetkým som vždy pekne poďakovala a zároveň oznámila na rovinu, že to bohužiaľ necítim, aby sme pokračovali v stretávaní. Išlo mi aj o to, aby som nikomu nedávala falošné nádeje, ale pravdivo uviedla, ako to mám. Zažila som aj také stretnutia, ktoré ma očarili, no zvláštnosťou bolo, že sa stále svojim priebehom podobali na seba, najprv muž na druhej strane vyjadril veľký záujem, no a po prvom rande nastalo úplne ticho. Ticho je vyjadrením postoju, nemám záujem, je to predsa tak jednoduché, ale niektorý typ ticha dokáže vyvolať znovu staré zranenia.

Domnievala som sa, že keď som to ukončila s DP, tak už sa mi takéto reakcie nebudú prenášať do ďalších vzťahových skúseností. Lenže zranenia boli mojou súčasťou aj naďalej. Po každom takom stretnutí som ich ešte prepúšťala a liečila. Randenie mi ukazovalo, čo sa odohráva vo mne, a čo mi zrkadlia ďalší muži. Stretávala som stále lepších a lepších mužov, ktorí mi zrkadlili sebahodnotu a sebalásku aj napriek tomu, že to nepokračovalo.

• Prvý muž- vrátil sa po pár stretnutiach k bývalej priateľke. Aj vďaka nemu som si potvrdila, že som sa konečne vymanila zo vzťahu-nevzťahu, a že som schopná nadviazať aj iné partnerstvo.
• Druhý muž- mali sme medzi sebou porozumenie, no už nedokázal znovu prísť. Najhoršie bola na tom tá slovná hrátka, raz plánoval, že príde, potom zase nie, a to vyvolalo vo mne podobné zranenia, ako keď som bola s DP. Opäť mi napísal, že sa možno stretneme, ale až po jeho návrate z poznávacej dovolenky. Vtedy vo mne povstal vnútorný hnev, veď ja už nechcem čakať na žiadneho muža a tak som z toho vystúpila. Neskôr, keď som situáciu analyzovala, tak som si uvedomila, že som v tej dobe hľadala porozumenie v mužoch a naoko som ho našla v tomto druhom mužovi. Aj on ma navrátil k sebe, aby som si porozumela so svojim vnútrom.
• Tretí muž- dobre sa mi s ním komunikovalo, nevedela som si ho predstaviť ako partnera, ale zaujal ma, povedala som si, že by som ho rada spoznala, ale po prvom rande sa odmlčal.
• Štvrtý muž- už od prvého podania ruky bolo jasné, že ten muž nie je môj typ a ja nie som jeho typ, ale keďže sme sa dohodli na výlete a stretli sa na horách, vedeli sme, že jeden večer musíme so sebou zvládnuť. Samozrejme fotky odpovedali realite iba čiastočne. Moja intuícia ma pripravovala na tento výlet už vopred, do hlavy mi chodili myšlienky či pôjdem na túru aj sama, odpovedala som si áno, a ešte si to patrične aj užijem za každých okolností. Náš spoločný večer bol zábavný. Veľa sme sa smiali. Na druhý deň skoro ráno som sa odubytovala z hotela, naložila auto a išla na dohodnuté miesto, môj parťák to však prehnal s alkoholom. Spoločne sme sa prešli len po dedine, potom sa rozlúčili s poďakovaním, že si napíšeme. Na túru som išla nakoniec sama, ale prišlo mi to vlastne takto dokonalé. Čo bolo zaujímavé, aj tento pán v ďalšom týždni odchádzal na dlho plánovanú dovolenku a ja som sa len pousmiala a povedala si, že sa tvorí čas pre mňa. Dobrú náladu som si odniesla domov a znovu som mala známe štádium otvoreného srdca, tentokrát sa to posunulo ešte o niečo ďalej na vibračnej škále, až k prežívaniu trvalej radosti. Nasledujúce 4 týždne som bola v nepretržitom flow. Cítila som sa ako zamilovaná s vnímaním, že je to celé o mne, nie o tom mužovi. Stále som tancovala, všetko sa mi darilo a svojou skvelou náladou som nachádzala riešenia na neriešiteľné situácie. Dokonca som namaľovala aj obraz.

Prázdne plátno viselo na stene už celkom dlhšiu dobu, pribíjala som ho tam dávnejšie so zámerom, že ho namaľujem, keď sa zamilujem do seba. Vždy som totiž obrazy maľovala, keď som sa zamilovala do niekoho, no a po poznaní, že zamilovanie je moja schopnosť otvoriť srdce, to už nemohlo byť inak ako mne.

Asi po mesiaci v radostnej nálade mi prišlo ľúto, že sa mi môj kamarát z hôr už neozval. Ešte na začiatku mi posielal fotky z dovolenky, ale potom nastalo opäť ticho. Neskôr som dokonca cestovala služobne do mesta, kde býval a tak som mu navrhla kávu. Prišla správa, v ktorej sa slušne vyhovoril a ja som to pochopila. Chcela som sa s ním aspoň občas stretnúť a možno zažiť rovnakú zábavu, ale aj tak som vo vnútri vedela, že tú zábavu som si vytvorila v realite sama, a že pre vyššie dobro sa deje takto.

Tinder bol ako nákupná výkladná skriňa, ak sa ti niečo nepáči, môžeš ísť ďalej a nájsť niečo lepšie.  Všetci boli moje zrkadlo na neajký krátky úsek. Ak to robíme vedome a prebehne v nás aj určité poučenie a vnútorná zmena, vnímame pokrok v realite, stretávame iných mužov. Nebezpečnou zložkou celého Tindru alebo zoznamiek je obecne ilúzia dokonalosti. Hľadať ideálneho partnera môžeme donekonečna, ale ak sa ním nestaneme sami pre seba, ten dokonalý odraz tam vonku nestretneme. Potencionálni partneri, ktorých stretávame nám odzrkadľujú len to čo v sebe máme a aj čoho sa bojíme. Ak sa nemilujeme dostatočne, nedokážeme vidieť druhých v ich dokonalosti. Ak prijímame svoje tiene a sme si vedomí svojich zranení, dokážeme prijať aj nedostatky druhého.

Ešte som stretla zopár milých mužov, ale moja tindrová etapa sa blížila ku koncu, už ma nelákalo chodiť stále s niekým po rande. Každý z nich mi odzrkadlil niečo a pomohol mi uvedomiť ďalšie detaily o mne. Veľa som sa naučila, otvorila sa, ale hlavne som si už priala pre seba len to najlepšie. Energeticky som k sebe cítila lásku rešpekt, obdiv, šťastie, dodávala som si kopec pozornosti a komunikovala som so svojom vnútrom, proste som robila to, čo som pred tým ešte hľadala u mužov. Prestala som hľadať partnera na Tindry, vedela som, že sa mi v správny okamih odzrkadlí toto nastavenie v realite. Aplikáciu Tinder som chcela vymazať, pretože som si povedala, že to ku mne príde samé. Pomohla mi otvoriť sa a nadviazať kontakt s okolitým svätom, chodila som často von a svoje prianie som si týmto splnila. Tiež mi stúplo sebavedomie, pretože som za celých tých 5 rokov s DP zabudla na svoju krásu a výnimočnosť. Keď zrazu o mňa prejavil niekto záujem, bola som z toho príjemne prekvapená. O pár dní mi ešte cez apku napísal ďalší muž, a ten bol z nich všetkých pre mňa najdôležitejší.

 Posledný muž

Z dvoch starých fotiek je ťažké súdiť či ten muž by bol môj typ, ale už z písania sa mi páčil jeho charakter. Boli sme nadšení jeden z druhého, a to sme si úprimne aj napísali. Býva 220 km ďaleko odo mňa a tak sme sa dohodli na spoločnom stretnutí nadchádzajúci piatok. Tak veľmi sme sa obaja tešili. V piatok prišiel do mesta, kde bývam a napísal mi, že už vyráža k bodu, kde sa stretneme, v tom mi ale zazvonil mobil, na druhej strane bol vystrašený muž, ktorý mi práve zdeľoval, že mu volala jeho plačúca dcéra, jej mama, jeho bývala manželka, odpadla a odviezla ju sanitka. Okamžite to otočil späť domov a ja som to samozrejme chápala. Nestretli sme sa, ale páčilo sa mi, aký je starostlivý. Verte či nie, nie je to prvýkrát, čo mi dohodnuté rande nevyšlo. 

Na druhý deň sme si volali, ich situácia sa stabilizovala a zdalo sa mi, že nás tie konverzácie len posúvajú bližšie k sebe. Trochu sme sa obaja báli toho, ako dobre si rozumieme, a čo keď si nepadneme do oka. V spätnom ohliadnutí by som povedala, že sme sa na to prvé rande priveľmi tešili, a tak to druhé, ktoré už vyšlo, bolo ďaleko uvoľnenejšie a viacej v rovnováhe. O týždeň neskôr som prišla na dohodnuté miesto, písal, že mešká pár minút. Priala som si, aby sa mi ten muž páčil, ale zároveň som mala aj spracovanú verziu, ak tomu tak nebude, nevadí, spoznám zaujímavého človeka.

O chvíľku ku mne pristúpil úplne iný typ muža, mal krásne modré oči, také prenikavé, hlboké a veľmi sa mi páčil. Musím sa priznať, že pár minút som bola z toho v šoku. Pozrela som sa naňho nenápadne a v duchu sa pýtala, čo je to za človeka.

Po príjemnej konverzácii pri večeri sme išli tancovať a ja som už dlho nemala takéto krásne rande. Tento muž sa skutočne očaril. Celý večer som strávila s veľmi príjemným gentlemanom. Po stretnutí sme si často písali či volávali. Po čase sa začali ukazovať komplikácie medzi nami, netýkali sa však nás bezprostredne, ale skôr ďalších záležitosti, ako práca, rodina, schopnosť nájsť si čas pri všetkých tých povinnostiach. Naše ďalšie rande sa konalo asi až po 5 týždňoch, bolo opäť krásne, a taktiež aj to tretie. Cítila som obohacujúce spoločné plynutie a naplnenie, ktoré som už dlho nezažila.

Občas som sa pozastavila, že mám srdce voči tomuto mužovi zavreté, aj keď bolo všetko veľmi príjemné, nechcela som opakovať “chyby“ aby som sa niekomu tak rýchlo neotvorila, ako v minulosti svojmu DP. Pristupovala som k nemu viacej racionálne. V rovnováhe som ale dlho neostala, ako sme sa stretávali s veľkými časovými odstupmi, moje strachy sa začali vyplavovať až sa udialo v realite to, čoho som sa bála, opäť zdanlivo banalita, ale neodpovedal mi na správu 4 dni, on čo písal sám od seba a vždy do pár hodín. Nastalo to známe ticho, ktorého som sa tak bála. Vedela som, že to všetko prehodnocuje, a tak som sa zmierila s koncom. Ozval sa po 4 dňoch, s vysvetlením že mal toho veľa v práci, s dcérou a taktiež spomenul, že tá vzdialenosť medzi nami je problém, už som len odpísala, že mi došlo v tom tichu, že je koniec.

Aj s týmto mužom som to opäť nezvládla a hneď ušla. Aby ma nestihol zraniť slovami o ukončení, predbehla

som ho pre istotu ja. Aj tentokrát ticho vytvorilo priestor pre spojenie sa svojou dušou. Bolo mi to ľúto, ale z minulosti som už mala bohatú prax z prepúšťania. Občas ma aj napadlo či by som si to nemala s ním vydiskutovať, ale už som sa nedokázala snažiť. Nemala som na to silu. Vedela som, že ak by som sa aj snažila, ten muž by predo mnou len začal utekať. Ešte som si pamätala bolesť z minulého vzťahu, kedy som sa usilovala a aj tak ta láska nebola opätovaná. V prijatí som pustila toho muža.

 Môj vnútorný stav sa vždy podpíše na pokožke a v to obdobie sa mi vyrútili zdravotné problémy, bolo nutné sa zahĺbiť do seba, na viac nebolo energie, bola som veľmi unavená z práce a z riešenia problémov. Vytvoril sa časový priestor pre mňa na liečenie a pochopenie. Dokonca som sa dostala v liečení ešte ďalej, ako kedykoľvek pred tým. Prijala som toto obdobie, že sa nedialo náhodou a zhruba po 2 týždňoch som sa dostala do lásky. Cykly a vývoj situácie na základe našich energií máme už veľmi dobre zmapované v DP vzťahoch. A tak som sa ozvala mužovi, že ma to mrzí, ako som to odsekla so správou, že je koniec, vysvetlila som mu, že ma to uvrhlo do starých známych zranení, no a nedokázala som reagovať inak. Úprimne som tlmočila, čo sa vo mne odohrávalo. Bola to príjemná konverzácia a v skutočnosti nebol ani dôvod neostať priateľmi. Brala som to racionálne, párkrát sme sa stretli, nebolo to ono a skončilo to. 

Komunikovať otvorené, dať si dolu ďalšie masky a ukázať pravdivosť a zraniteľnosť je pre mňa výzva. Pred tým som nikdy neukazovala svoju zraniteľnosť, bála som sa, že nebude prijatá, ale tomuto mužovi ju ukazujem už od začiatku, buď bude prijatá alebo nie. Vďaka sebaláske už nebojujeme o lásku, buď niečo bude v zhode s nami alebo nie, už sa nechceme držať v ilúziách.

Na moje prekvapenie mi muž začal opakovane písať. Tešilo ma to, ale na druhej strane som si aj uvedomovala, že už nechcem byť v nejakých ilúziach. Popravde, keď sa mi vtedy ozval po tých 4 dňoch, druhá časť jeho správy pokračovala s návrhom stretnutia, ale ja som zachytila len informáciu v zmysle, že je to komplikované.

Chápala som, že sa mi znova vyplavili len staré zranenia, ktoré sa udiali v realite, no paradoxne mi pomohli sa zase viacej uzdraviť a dokonca otvoriť aj srdce voči tomu mužovi. Už som si prežila to, že som oňho prišla, a aj keď som pocítila bolesť zo straty a sklamanie, že sa to stále opakuje, nastalo prijatie. Určite raz stretnem muža, ktorý bude mať o mňa záujem a bude chcieť so mou tráviť čas. Nemá zmysel niekoho k sebe pripútavať. Vnímala som, že energeticky vyžarujem toto nastavenie. Keď nebolo nutné sa snažiť, nakoniec som išla na krátku poznávaciu dovolenku ja. Nechápala som prečo do tejto destinácie, ale pochopila som až na mieste. Obohatená zážitkami sa mi ozval muž s návrhom stretnutia.

Niektoré dni som sa mentálne chystala na to, ako si to s ním vyjasním a samozrjeme si určím nejaké pravidla, veď takto to predsa nejde. Milý muž prišiel a ja som zrovna v tie dni bola vyladená do pokoja a lásky, že som nechcela nič riešiť, chcela som len byť a nechať sa unášať. Stretnutie bolo krásne. Prvýkrát sa udržujem v pokoji, v príjemných ženských energiách bez snahy všetko riadiť. Teším sa na všetko, čo mi život prinesie, nech to bude akokoľvek.

Ilúzie sa rúcajú, zranenia strácajú nad nami moc. 

S láskou,

Pozorovateľka života