Už nejakú dobu som bola vyladená do bezpodmienečnej lásky. Prežívala som krásne obdobie a my sme si boli s mojim dvojplameňom bližšie a bližšie. Harmónia trvala asi 2 mesiace. Tak dlho. To tu ešte nebolo. Napriek tomu sa mi do vedomia vkrádal strach, že sa znova niečo pokazí a moje pochybnosti mi prezentovala drahá polovička určitým odstupom. Hovorím si, veď toto už mám vyriešené, ale uzdravovanie má oveľa viacej vrstiev ako si myslíme.
Každý z nás nosí hlboké zranenia v našom podvedomí. O niektorých vieme, niektoré nám stále ostávajú skryté. Keď prekonávame vibračný posun z duality do jednoty, stále viac sa očisťujeme. Skúšky naberajú na intenzite. Posledná strata môže nastať, keď je naše srdce schopné si dostatočne precítiť aj veľkú bolesť.
Bol piatok večer, ktorý som plánovala stráviť introvertným relaxom s knižkou. Po príchode z práce domov som upadla do veľkého smútku a neskôr plaču. Čo sa deje? Ešte pred pár hodinami som bola šťastná s veľkým úsmevom na tvári. Myslela som si, že dosiahnutím blaženej lásky bude všetko pohodička. Omyl. Dualita funguje na iných princípoch. Skrytá nedôvera a nestabilita bola vynesená z môjho vnútra. Nezvyknem plakať, ale v ten večer som vyplakala asi všetku bolesť. Nerozumela som ničomu. Bolo to ako ťažký mentálny výlet, po ktorom som sa dávala dokopy celý víkend. Plakala som a prežila stratu, ktorú by som prirovnala k bolesti, keď mi zomrel niekto blízky. Vnímala som veľkú podporu z duchovného sveta, aby som si dovolila prejsť týmito emóciami. Chcela som to nejako uchopiť a nájsť vinníka. Určite za to môže dvojplameň, a tak sa vynárali rôzne riešenia reality v mysli. Počas intenzívneho smútku a plaču to boli rozhodnutia typu: „Už končím, nestojí to za to, aby som takto trpela. Toľko vnútornej práce a bez výsledkov. Veď si zaslúžim lásku a nie bolesť!“ Tieto myšlienky vystriedali ďalšie: „Veď toto už máš dávno za sebou, neustále opúšťanie a úteky. Vylaď sa do lásky.“ Skúšala som sa naladiť na pochopenie a lásku, ale smútok ma znova prevalcoval. Náklad bol už príliš ťažký a nie je nevyhnutné s ním ďalej pokračovať. Všetko som prepustila a nechala to na Boha. Inak to ani nešlo. Poslednou slzou zavládol úplný pokoj a odovzdanie. Náhle prišlo pochopenie a precítenie, že som ukotvila v sebe vibrácie jednoty.
Do jednoty sa dá prísť aj úplným rozpadom. Strata neexistuje. Bola len prezentáciou duality. Aby sa duša uzdravila, prechádza extrémami opačných polarít, bezpodmienečnou láskou a veľkým strachom.
Strata je fikcia a pochopenie sa ukáže po kolapse a rozpade
Všetko, čo sa dialo doteraz, ma učilo prísť do jednoty. Kedysi by som si myslela, že tam vedie len jednosmerný lístok cez šťastie, lásku a pozitívne vibrácie. Po tomto zvláštnom zážitku som považovala situáciu za vyriešenú a tešila sa, že rozchody a moje úteky sa už nebudú opakovať. Ľudský pohľad na vec mi bol rýchlo vyvrátený. Pretože som stále nechcela akceptovať negatívny protipól dvojplamennej cesty, a to je úplne odpútanie sa, nastal teda ďalší prepad do strachu odmlkou z mojej strany. Bol ale iný ako tie predošlé. Preplakaním toho zlomového večera som prešla mojimi najväčšími strachmi, a už som sa tak nebála. Pozorovala som svoje emócie a kráčanie týmto obdobím bolo obohacujúce. Vedela som, že už nikdy o seba neprídem, a tak ani oňho. Ďalšie odpútanie len proces očisťovania a venovania sa svojej duši. Všetko je len ilúzia a ja cítim, že sme stále spolu spojení.
Toľkokrát som o Teba prišla, aby som spoznala, že si mojou súčasťou. Prežívam dokonalé seba-zjednotenie ešte hlbšie ako predtým. Rast nikdy nekonči. Prijímam svoj strach, a teda aj všetko pozitívne a negatívne v mojom živote. Smerujem Bohu požiadavku spoločnej dvojplamennej fyzickej reality v dokonalej láske, kde neexistuje nedostatok, len krásne spolunažívanie v úplnej slobode.
S láskou,
Pozorovateľka života
