Keď nás pomáhanie partnerovi vyčerpáva

Keď nás pomáhanie partnerovi vyčerpáva

Pomoc druhým vyčerpáva, keď preberáme na seba fyzickú či duchovnú prácu, ktorá mala byť vykonaná druhým človekom. Každý z nás prišiel sám za seba na túto Zem, a tak odtiaľto aj odídeme. Miesto toho aby sme sa predovšetkým venovali rozvoju svojej duše, neváhame, vyhrnieme si rukávy a ideme pomáhať iným ľudom s ich problémami.

Strach zo straty

Nutkanie pomáhať sa týka strachu, že znova stratíme blízkeho človeka, ktorého tak veľmi milujeme. Scenár sa opakuje milióny rokov vývoja našej duše. Zanechávame našu lásku, pretože nenapredovala v rozvíjaní svojej duše. Odišli sme aj keď sme milovali. Ak by sme ostali, popierali by sme svoj vývoj a potopili by sme sa spoločne. Špeciálne sa tento strach objavuje v duchovných vzťahoch. Zažili sme už toľko rozchodov a opustení preto, lebo náš partner stagnoval a nerozvíjal sa ako my. Jeden partner napreduje rýchlo. S láskou a vervou pomáha tomu druhému, ten druhý o to ale nejaví ani záujem. Po čase veľkého úsilia, kedy sme už skúsili asi všetko, sme dávno vyčerpaní za hranicou všetkých síl, odchádzame. Zocelíme sa, znova sa to opakuje, ale teraz je to iná liga, máte u seba rovnocenného protivníka, dvojplameň. Tento partner je v skutku iný. On nás nepustí opakovať staré vzorce.

Kedysi som sa bála, že to ten druhý nezvládne. Dnes viem, že stačí prejaviť dôveru z hĺbky svojho srdca. Keď vyžarujete takéto nastavenie duše, druhý človek zachytí blahodarnú energiu na podvedomej úrovni, a tak si ju môže použiť na čo uváži jeho duša. Môže s ňou pracovať podľa jeho “pracovného“ tempa a cieľov. Len jeho duša vie, čo teraz v daný moment potrebuje.

Nejde mu to tak, nechápe súvislosti, ktoré vidím ja, preto mu pomáham

Kto som, aby som súdila, že tento človek nerastie dostatočne rýchlo? Z pohľadu duše, sme si prešli každú fázu vývoja. Vieme, že aj my sme sa učili skúškam, ktoré si prechádza náš partner a on má už dávno osvojené tie, ktoré nás ešte len čakajú.

Všetko, čo chcem riešiť u druhých ľudí, potrebujem vyriešiť u seba. To, že ma priťahuje problém druhého človeka ma vedie hlbšie preskúmať svoje vnútro. Druhá osoba mi nastavuje len zrkadlo.

Každý musí kopať sám za seba

Predstavme si pieskovisko a na ňom dve kôpky piesku a dvoch kamarátov. Zadanie je jasné. Každý kope svoju jamu. Kamoš Jarino si kope svoje a ide mu to dobre. V tom sa začne však obzerať na svojho suseda Ferina. Ferinovi to už tak dobre nejde. Jarino v domnení, že mu ide pomôcť začne preberať zodpovednosť za výkop jamy u Ferina. Tým však obsadzuje jeho pracovné miesto. Ferinovi neostáva nič iné ako prestať kopať, lebo mu Jarino práve ukazuje “ako sa to má robiť”, a tým ho vytesňuje z jeho pracovného priestoru. Jarino kope a kope. Začína sa potiť a jeho pocit spolupatričnosti sa postupne mení na hnev. Pomaly ho jeho neschopný kamoš začína pekne srať, pretože nič nerobí. Jarino si ale neuvedomuje, že jeho kamoš ani nemôže pracovať, pretože jeho činnosť vykonáva namiesto neho on sám. Jarino si uvedomí, že to nemá riešenie. Stráca sily. Povie Ferinovi, že urobil preňho už dosť a odchádza na svoju kopu. A čo robil Ferino doteraz? Čumí a kuká, prečo je jeho kamoš nasraný, veď on o žiadnu pomoc nestál. Jarino vytlačil Ferina svojou prílišnou iniciatívou a tak zastavil jeho snahu. Dnes Ferino nemusel vynaložiť toľko úsilia. Zajtra je ale nový deň a ten mu prinesie do života tú istú situáciu s haldou piesku, aby sa to už konečne naučil pekne od začiatku. Ferino začína kopať a zisťuje, že je to celkom makačka. Má však z toho radosť, že si to môže urobiť sám, lebo každým kopom mu rastie životná sila. Duše prichádzajú na matku Zem, aby sa naučili a zažili skúšky, ktoré chceli zakúsiť v dualite. Kopa piesku demonštruje v tomto príbehu životné úlohy, ktorými musíme prejsť každý sám na ceste do jednoty.

Dáma s lopatou

Skúsme previesť malú nuanciu v obsadení postáv. Dosadíme tam ženský charakter. Medzi chlapmi to ešte strávime, že jeden kopal aj za druhého. Keď si však predstavíme, že muž len stojí a kuká na ženu, ktorá kope svoju aj jeho kopu, väčšina z nás by bola z toho vyjavená a radila by jej, že muž má kopec síl na to to zvládnuť sám. Prečo sa tam tá ženská tak pachtí? To isté platí, ak vidíme že muž, celý vyčerpaný kope svoju a ešte aj ženinu kopu, ona si tam len stojí a obzerá si nechtíky. Tak to teda nie! Príbeh je aplikovateľný na hoc akú interakciu 2 ľudí. Matka s dieťaťom, kolegovia, páry rovnakého pohlavia, pretože aj tam zo začiatku prezentuje jeden viacej ženskú alebo mužskú polaritu a opačne.

Ja som bola vždy dáma s lopatou, ktorá mala tendenciu pomáhať mužovi. Bola to pomoc prameniaca z lásky ale aj ega, nedostatočnej sebahodnoty a strachu. Až môj dvojplameň ma naučil, že sa treba sústrediť na svoju kopu piesku.

Keď stretneme rovnocenného partnera

Prečo tu kope? To je divné, ona mi neverí, že to dokážem sám? Máme tendenciu sa prejavovať podobne ako v predchádzajúcich vzťahoch. Lenže silný muž, dáva jasne najavo, že on si to urobí po svojom. Žena je vykoľajená a moc sa jej to nepozdáva. Veď vždy predsa túžila mať takéhoto muža po svojom boku, ale zrazu nevie ako sa má správať. Celý život pomáhala a teraz už nie? Dokonca sa strachuje, že ju odmieta, nestojí o jej pomoc. Nestojí o jej prejavy lásky, nie takejto. Žena smutná ide na svoju kopu. Až neskôr, keď má takmer vykopané, začína chápať, že muž si ju len ochraňoval od sebadeštrukčných sklonov. Ak by kopala jeho kopu, určite by bola vyčerpaná.

Pomoc v karmických vzťahoch

Karmické vzťahy sú o niečom inom. Tam vás to partner nechá kľudne vykopať. Ešte vám pekne povie, že to kopete pomaly, mali by ste si pohnúť. Vyhŕkne vám do ksichtu všetky strachy a bolesti, ktoré máte. S týmito partnermi sa učíme koľko sily je v nás a čo všetko zvládneme. Stojí nás to nesmierne veľa námahy, bolesti a sĺz. Neskôr sa však stane, že partner, ktorý tak usilovne pracoval odchádza od toho, ktorý nepracoval a len čerpal z úsilia po boku partnera, ktorý makal. Usilovný partner si konečne uvedomil svoju hodnotu a ako môže využívať svoj potenciál, ak nebude strácať energiu ťahaním druhých.

Možno vám v živote karmický partner ostáva aj naďalej, zatiaľ, čo začínate žiť duchovný vzťah

Slúži vám ako lekcia pochopenia, že sa musíte naučiť dôverovať aj svojmu “slabšiemu” karmickému partnerovi. Napríklad s ním máte deti. Vidíte dobre všetky jeho chyby a slabosti. Vysvetľovanie, dohováranie nepomáha. On sa nezmení. Ak si postupne dovolíte prijať tohto partnera, odpustíte mu jeho slabosť, lebo je to zároveň aj vaša slabosť, dôjde k uzdraveniu. Vysielajte mu energiu dôvery. Riešenie nechajte na jeho duši a situácia sa začne meniť. Až keď mu budete veriť úplne, budete uvoľnení z kruhu. Tento človek vás už nebude potrebovať. Domnievate sa, že čakáte na partnera, kým konečne dospeje, čaká sa ale na vaše pochopenie. Dovoľte si dospieť a dôverovať mu, že to zvládne aj bez vás.

Ak žena prestane pomáhať a správať sa k mužom ako k deťom, ktoré nič nevedia, vtedy jej do života môže prísť skutočný chlap, taký po akom túžila celý život

Myslela som si, že človek žije v duchovných vzťahoch už len pohodu. Ale práve v týchto vzťahoch človek prechádza hlbokou previerkou či skutočne zvládne kopať na svojom piesku. V takomto vzťahu už nejde pomáhať druhému, pretože obaja sú si dobre vedomí, že by ich to vyčerpávalo. Spomaľoval by sa ich osobný vývin. Máme strach, že náš dvojplameň sa stavia k skúškam pasívne. On je predsa ten, ktorý stagnuje a nie je tak duchovný ako my. Vždy keď som sa bála, že nerastie dostatočne, že nebudeme nikdy spolu, došlo mi uvedomenie, som to ja, kto nepracuje na svojej jame. Kopme na svojom piesku, lebo to je naša životná úloha, a len prácou na sebe si môžeme vyzdvihnúť všetky poklady života. Buď oporou samej sebe a prídeš do jednoty so sebou. Ak to druhému tak nejde, môžeme si byť isté, že má ten najlepší príklad ťažkej práce rovno po svojom boku.

Dôverujem sebe a partnerovi, že to zvládneme

Ak pracujeme na sebe, partner nás vidí v najvyššom potenciály svojej duše. Vidí, že nám to ide dobre a že sa nezbláznime, keď tu chvíľu pre nás nebude. Môžeme si konečne odfúknuť, že tento partner nevyžaduje stále niečo dookola a my mu nemusíme slúžiť. Môžeme si dopriať oddych a prežiť si slabosť. Aj silná osobnosť si musí niekedy dovoliť byť slabá a precítiť si opačnú polaritu.

Zjednotenie mužskej a ženskej energie

Vždy som bola silná a priala si, aby som mala po boku silného muža, aby som už nestretávala len deti. Silný muž prišiel, no nebol tam žiadny priestor si opierať hlavu o jeho rameno. Sem-tam krásne mužské objatie. A ja mu za to ďakujem. Pochopila som, prečo sme sa mohli vždy stretnúť len na chvíľku. Nikdy by som totiž neprišla do svojej veľkej sily. Úrovní byť silnou, je vždy viac. Otvoril sa vo mne nový rozmer. Získala som silného vnútorného muža. Pomáha mojej vnútornej žene. Spolupracujú a smejú sa. Dokonale do seba zapadajú ako symbol ying a yang. Keď si zavriem oči, vidím môjho vnútorného muža ako miluje vnútornú ženu. Ten pohľad ako sa na ňu díva, toľko lásky som ešte nevidela. Ak raz prídeš až tu vo svojom vnútri, pochopíš, že všetky skúšky sa diali práve preto, aby si sa to naučila. Teraz sa to začína odzrkadľovať do fyzickej reality. Samo, len tak z ničoho nič vidíš, ako sa na Teba díva muž a ty rozpoznávaš v jeho pohľade svojho vnútorného muža.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/