Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

Snažíme sa napredovať v transformácii svojho vedomia, no napriek tomu nám do života prichádzajú rôzne bloky oveľa častejšie ako hocikedy predtým. Niekedy máme pocit, že to azda nikdy neskončí. V nižších vibráciách ešte nechceme prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje v živote. V tomto stupni si neveríme a ani sa tak nedokážeme milovať. Až vyššia vibrácia nám sprístupňuje vedenie, že si naša duša priala prejsť bolesťami, nešťastím, ťažkými zdravotnými problémami, aby dokonale pochopila dualitu. Táto informácia nám neubližuje, pretože sa už dokonale milujeme a nebudeme sa na seba hnevať. Prežili sme si aké je to byť odpojení od zdroja a stratiť spojenie s tvorcom. Očista nás vedie pristupovať k sebe s bezpodmienečnou láskou. Posunom z tretej dimenzie do piatej sa nám mení kompletne prístup k životným okolnostiam. V piatej dimenzii- v jednote sa myšlienky materializujú oveľa rýchlejšie, a tak nám je ukázané, že očista mala skutočne veľký význam, pretože v rýchlom zhmotňovaní by sme si ublížili našimi strachmi.

Žitie v tretej dimenzii- 3D alebo v nevedomí

Nevedomé obdobie našej duše zahŕňalo aj určitú spokojnosť s málom. Keď ešte jedinec nie je prebudený prežíva všetky svoje emócie plytko. Na prvý pohľad sa zdá, že je dokonca viacej vyrovnaný ako človek, ktorý sa už prebudil. Nepociťuje tak významne strach, bolesť alebo depresiu. Na druhej strane, si neuvedomuje sám seba, nedokáže byť autentický alebo neprežíva hlbokú lásku.

Prebúdzanie a transformácia vedomia v štvrtej dimenzii-4D

Prebúdzanie nastáva prirodzene, keď sa naša duša začne ozývať nespokojnosťou. Na vedomú cestu nás môže nasmerovať určitá životná udalosť ako smrť blízkeho človeka, ťažké ochorenie, operácie, nenaplnený vzťah, rozchod, zamilovanie, finančné problémy, strata práce a i.

Vedomejšie vnímanie sveta prináša spoznávanie našich negatívnych vzorcov správania a blokov, vďaka čomu sa učíme žiť autentický život v súlade s dušou

Náš negatívny aspekt sa derie na povrch najprv postupne. Intenzívnejšie prepady a cítenie ťažkých emócií trvá dlhšie ako hocikedy predtým. Už to nejde hodiť za hlavu a tváriť sa, že to neexistuje. Zo začiatku si myslíme, že asi s nami nie je niečo v poriadku. Zalieva nás veľká nespokojnosť s doterajším životom. Kladieme si otázku, čo tu vlastne robíme? Je naplnenie materiálnych potrieb maximálny cieľ našej existencie?

Hra na žitie po starom, nás vyčerpáva. Až keď sami pred sebou priznáme, že musíme niečo zmeniť, realita sa preorganizuje. Najprv sme sa domnievali, že si potrebujeme obhájiť naše nové zmeny a rozhodnutia pred rodinou a priateľmi. V jednote sa ukazuje, že nás druhí nechápali, pretože boli len našim odrazom. Celú tu dobu sme sa obhajovali sami pred sebou. Učili sme sa milovať skrze druhých a akceptovali sme našu inakosť. Zažívame kolaps vo všetkých možných úrovniach svojho života. V zdraví, v kariére, v láske, v rodine… Všetko, čo sme si doteraz mysleli o bytí sa zmení, aby sme svoje masky pekne odložili.

Radi by sme mali vždy všetko vyriešené a uchopené našou analytickou mysľou. Transformácia však nie je o logike, je o prebudení srdcového centra

Niekedy sme na seba prísni, že sme neudržali pozitívne vibrácie, nechali sme sa znovu ovládnuť negatívnou myšlienkou alebo sme sa rozhnevali a máme emočný prepad. Snažme sa ich privítať. Sú našou dokonalou súčasťou.

Deštruktívne kódy sa budú opakovať a stupňovať až do nášho úplného prijatia, dokým bilancia napätia medzi prežívaným blokom a srdcom nebude nula. Iba v neprijatí existuje tenzia, naopak v našom prijatí bloky miznú

Strach z neznámeho musí byť prebádaný do hĺbky

Máme tendenciu umelo držať náš ťažko vystavaný svet, a tak ten pomyselný domček z karát urputne chránime. Pád alebo kolaps si nevieme ani predstaviť. Všemožne sa bránime vstúpiť do neznámych kalných vôd strachu, lenže sme ním aj tak obklopení. Potápame sa a ostáva nám jedine skúmať a plávať kanálmi. Na všetko si zvykneme. Bádaním zistíme, že sme mali o strachu mylnú predstavu. Nie je to také zlé. Jednoduché veci nám nerobia až taký veľký problém, ale prídu oveľa väčšie bloky, pred ktorými sa trasieme, že ich nedokážeme prekročiť.

Čím častejšie k nám prichádzajú strachy a prepady, tým bližšie sme k zmajstrovaniu svojich energií. Čím ich budeme viacej milovať a prijímať, tým sa v našom vnútri harmonizuje pozitívna a negatívna energia do vnútornej jednoty.

Brána do jednoty sa otvára prijatím svojej negatívnej polarity a osobným uznaním, že sme dokonalé Božie stvorenia. Jednota nezačína transformovaním všetkých blokov. Takto nám to diktuje iba naša analytická myseľ, ktorá rada určuje normy a ciele. Naše srdce nám vytvorí skratku. Láska nám ukáže, že sme skutočne dokonalí teraz a tu, presne takí akí sme! Nejde o to, koľko blokov transformujeme a ako rýchlo, ale ide o to, kedy si dovolíme sa bezpodmienečne milovať aj so svojimi problémami a negatívami.

Rozpad doterajšieho vnímania sveta

Najväčším problémom nás všetkých je, že nevieme rozpoznať volanie svojej duše, a tak sa musíme cvičiť v intuícii. Nesmelo jej dáme niekedy šancu a zrazu keď má pravdu, nechceme ani veriť, že nás viedla dobre. Vyhodnotíme to ako zmes náhodných udalostí. Hodnotiaca myseľ nás presviedča, že stále má všetko pod kontrolou. Telo nám psycho-somatizuje, ale my sa znova potlačíme a hráme, že všetko je ok. Až keď prežívame veľký smútok, choroby, depresiu, neostáva nám nič iné ako prísť do bodu zlomu a uvoľnenia napätia.

Čierna noc duše prehlbuje spojenie s našou podstatou a pravými túžbami

Plač- hlboké prepustenie a kalibrácia zmeny

Spoločnosť odvracia tvár od smútku, depresie a plaču. Všetci sa prezentujú ako stabilne emoční jedinci bez náznaku negatívnej emócie. Od malička je nám vštepované, že plač je pre malých a slabých. Možno naše plakanie je sprevádzané pocitmi hanby a neprijatia. V skutočnosti sa vo fáze plaču očisťujeme. Je to ako búrka. Pravdepodobne nám bolo do plaču aj predchádzajúce dni, ale premohli sme sa do maximálnej hranice udržateľnosti. Po nejakom čase už nevieme ako ďalej a tak sa rozplačeme. Hlboký plač, ktorý trasie naším telom nám uvoľní všetky svaly a unaví myseľ. Táto hybná sila sa nedá ničím zastaviť. Vďaka povoleniu nazbieraného vypätia sa uvoľní náboj ako počas búrky. Naše vibrácie sú navýšené. Plakanie nás vyčerpalo, a tak od únavy zaspíme. Počas spánku si telo aktualizuje nové energetické programy, vďaka ktorým sa bude lepšie a rýchlejšie prepájať s dušou a so srdcom. Kalibrácia sa prejavuje vysilením počas niekoľkých dní a my uznávame nové možné scenáre nášho bytia, ktoré sme pred tým hlboko zakopávali pod koberec.

Dôležitým míľnikom na ceste do jednoty je otvorenie srdca a sebaláska

Tým, že prijmeme svoje prepady, depresie a emócie, ktoré považujeme za negatívnu časť nás samých meníme polaritu energií a uzdravujeme sa. Zalieva nás energia bezpodmienečnej lásky, ktorá vyživuje naše telo a posúva nás znova do radosti. Sme opäť očistení, a tak ďalšie obdobie je o kus v inom energetickom rozpoložení. Sme vďační sebe a Bohu, že sme to zvládli. Seba-prijatie je dôležité. Tým, že sa milujeme, stávame sa stabilným pozemským krištáľom. Podarilo sa nám navýšiť svoje vlastné energie ale aj energie globálneho vedomia.

Až keď si naplno precítime lásku k sebe, pochopíme, čo je to skutočná láska

V nižších dimenziách sme pristupovali k láske externe. Milovali sme druhých, ale nedokázali sme milovať seba. Dávali sme druhým, ale nedokázali sme dať sebe a naplniť svoje potreby. Ak niekto nenávidel druhých, nenávidel seba. V jednote chápeme, že láska začína, až keď sa uznáme ako výnimočné bytosti, ktoré sú dokonalé teraz a tu so všetkými aspektami v pozitívnej a aj negatívnej polarite. Chybný program, ktorý opravujeme v dnešných dňoch je vyjadrovanie lásky druhým, ale nie sebe. Do reality sa nám tak zrkadlí len jej nedostatok a prázdnota. V 4. dimenzií sa prebúdzame do autentického bytia a seba-lásky. Musíme zanechať ostatných, lebo máme sotva silu pre seba. Duša si pýta pozornosť, ktorá sa úzko-profiluje na naše potreby a túžby. Nadviažeme kontakt s dušou a nám dochádza princíp lásky. Druhých dokážeme skutočne milovať, až keď náš osobný pohár preteká. Hlboký rešpekt a láska nás navigujú naspäť k sebe. Umožňujú nám milovať okolie pravou láskou, ktorá pramení v našom srdci a ktorá sa nám vracia.

5. dimenzia

Naša vysnená predstava vstupu do 5. dimenzie je často skreslená akýmisi očakávaniami, ako by to malo byť. V mysli si určujeme, že keď budeme dostatočne rásť a transformovať bloky, tak už čoskoro budeme v jednote. Možno sme si predstavovali, že tam prichádzame v bielom rúchu po červenom koberci ako vyššie bytosti, ktoré boli hodné prejsť do novej Zeme, že dvere sa zabuchnú, a my si odfúkneme, že to máme za sebou. Vstup do jednoty môže predchádzať aj zažitie veľmi stresujúcej situácie alebo určitého kolapsu. Zrúti sa nám znova svet asi už po tisíckrát. Do jednoty prichádzame niekedy otrhaní, zničení, na dne síl so slzami v očiach a s usopleným nosom. Ešte k tomu dvere medzi týmito dimenziami nikto nestráži. Nie sú tam žiadni vyhadzovači, ktorí kontrolujú lístky. Celú tu dobu bol chrám poznania otvorený pre všetkých návštevníkov a zisťujeme, že sme sa sami obmedzovali vo vstupe, lebo sme sa považovali za nehodných vstúpiť.

Je to ako biblický príbeh, v ktorom sa padlí anjeli odtrhli od Boha. Aj my sme v našich životoch zažili situáciu, v ktorej nám bolo až moc dobre, ale chceli sme viac a niečo iné. Neboli sme spokojní. Duša nás volala preskúmať iné sféry, a tak nám to je umožnené. Vraciame sa do spoločného vedomia jednoty s veľkým bohatstvom poznania.

Vskutku zvláštne!

V piatej dimenzii je pokoj, ticho a láska. Naši nepriatelia neexistujú, tak ako aj naše bloky a problémy. Celé sme si to vykonštruovali sami. Sami sme si vytvorili života ohrozujúcu situáciu v detstve, sami sme si naplánovali pád z bicykla a ťažké operácie. Sami sme si vybrali, že proti nám bolo vznesené krivé slovo a niekto nás obviňoval. Boli sme scenáristi, len nám to divadlo hrala nejaká iná osoba. Avšak v jednote je iná osoba JA. Celé to obdobie nebola chyba v našich rodičoch, že nás nemilovali, bola to len naša projekcia. Dumáme: „Keď som si dokázal/a tvoriť to zlé, dokážem teda tvoriť aj to dobré!“

Ešte sa tu poobzeráme. Je tu dobre, ale zároveň nuda

Prvé pocity a vnemy ukázali, že nastáva určitý kolaps času. Život je len akýsi zlomok. Svoju niekoľkoročnú minulosť vnímame akoby to bolo len pár mesiacov. Tiež sa zdá, že vlastne vôbec neexistujeme a tento príbeh sa odohráva len vo vedomí súčasne tu a teraz. Minulé životy sú blízko a trvali krátko, karmu tu chápeme úplne inak. Je to naša virtuálna realita, kde si určujeme všetky pravidlá a samotnú vizualizáciu. V jednote sme sami. Nikto iný tam nie je. A tak sa celkom s radosťou vraciame späť do svojho bežného života so svojimi bežnými problémami a sme radi, že môžeme zmeškať autobus. S láskou pozeráme na naše nefunkčné vzťahy. Radi ich opäť budeme riešiť. Máme na to kopec času, koľko budeme potrebovať. Nie je sa kam ponáhľať. S novým nadhľadom sa pracuje lepšie. Už neberieme život tak seriózne a vystrašene. Začíname sa baviť. Hráme sa s našim vedomím a časom. Nemusíme si robiť starosti, čo je tu naše poslanie a tlačiť sa do výkonov. Tvoríme si viacej projektov, skáčeme z jedného na druhý lebo nás tak intuícia vedie. Pred tým by sme sa za to odsudzovali a hlava by nás ukameňovala, že nedodržujeme lineárny koncept. Poznávať dualitu je dar. Kým nás táto sféra baví, treba v nej naplno žiť.

Aj po návšteve piatej dimenzie si človek žije svoje bloky a prepady, až dokým duša akceptuje každú rovinu bytia. Poznanie z jednoty však ostáva. Snažíme sa ho každým dňom osvojovať v rôznych situáciách. V pondelok večer sme v jednote, v utorok ráno už v ťažkej dualite. Prechod jednotlivými sférami sa strieda. Nové vedomie ukotvujeme každodenným ladením a tréningom. Fázy pokoja a lásky sa budú predlžovať až plynule prejdeme do jednoty.

Nebuďme na seba prísni. Pozor na slová, som zablokovaný/á už to nestihnem vyriešiť v tomto živote

Každý z nás ma na ceste transformácie rôzne deštruktívne myšlienky. Už sme z toho všetkého unavení, a tak si myslíme, že sľúbený raj v tomto živote nedosiahneme. Povieme si, že máme toľko tej karmy, že duchovná práca jedného človeka to nestihne vyčistiť. Tieto myšlienky pochádzajú zo starých vzorcov, ktoré nám bránia k posunu. V tomto štádiu si neuvedomujeme, že sme tvorcami svojej reality a neuvedomujeme si ani to, akú silu má vyrieknuté slovo. Dovoľme si teda rozobrať tento problém hlbšie. Emócia, ktorú si prežívame hovorí, že nie sme dostatočne hodní. Súvisí to s popieraním nášho božstva, kedy sme určitým spôsobom zabudli, kto sme. Tvorca nám dal rovnaké nástroje na tvorbu svojej reality s akými disponuje aj on sám. Máme slobodnú vôľu a naša realita sa vytvára podľa našich presvedčení, ktorým veríme. Nikto nám do toho nezasahuje. Ak chceme zbytočne stráviť niekoľko životov nad nejakým blokom, je nám to dovolené. Všetko je veľmi pohyblivé. Čaká sa iba na nás, kedy si dovolíme dospieť. Budeme „čakať“ toľko, koľko si povieme.

Som tvorca svojej reality. Tvorím si dokonalé šťastie, harmóniu, lásku, zdravie, spokojnosť, hojnosť vo všetkých formách, súčasne akceptujem protipóly k týmto energiám

Bez prijatia negativity nejde zmajstrovať energie. Bez prežitia chorôb a strachu zo smrti nikdy nespoznáme dokonalé zdravie. Bez prítomnosti lásky nikdy nespoznáme, čo je pravá láska. Vďaka depresii a smútku si vážime pobývanie v šťastí. Bez rozpadu nespoznáme zrod.

Nebojme sa teda preskúmať svoje strachy, bolesť, hnev, nenávisť a depresiu. Ak sa v našej duši objavia, skočme rovno do ich energie, už ju neodsúvajme preč alebo neutekajme pred tým. Skôr či neskôr prídeme do zlomu, kedy jej budeme čeliť naplno. Odkladanie je len strach, ale zároveň  aj naše poznanie.

Cítim ťažké emócie bytia. Už neutekám. Dovolím si ich hlboko v sebe pozorovať a preskúmať. Pobudnem si v energiách tak dlho ako je potrebné. Pozorujem svoju bolesť, preciťujem ju so všetkými zmyslami. Idem do svojich najväčších strachov. Je to zvláštne. Je to poznanie. Po poznaní prichádza zmajstrovanie energií. Vediem svoje strachy, celé moje telo, ducha, myseľ do lásky a nechávam sa ňou komplexne liečiť. Dovoľujem tejto vysokej vibrácií ma aktualizovať a vnášať ma do nádherných čistých energií svetla.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

Aby každý z nás mohol žiť v jednote, prejde si spletitou cestou emocionálnych výkyvov, o ktorých pred tým ani nevedel, že ich v sebe má ukryté. Ak máme veľké pochopenie pre všetky naše negatívne charakterové črty, úteky, emócie ako hnev, strach a iné, má pre nás a naše emócie pochopenie aj náš dvojplameň. Nastavujeme si vzájomne zrkadlo. Ak nemáme niečo radi u nášho dvojplameňa, týka sa to nás samých.

Na dvojplamennej ceste neexistuje zlý krok. Ide o trajektóriu, ktorú sme si vybrali. Ak cítime, že sa hneváme na dvojplameň a napíšeme mu správu odzrkadľujúcu tieto energie, je to správne. Učíme sa narábať s egom, hnevom a zároveň si osvojujeme jednanie v bezpodmienečnej láske.

Niekedy nechceme niečo pokaziť medzi nami, tak doslova chodíme po špičkách. Je to ale neprirodzenosť, ktorá sa nám veľmi rýchlo ukáže. Interakcia s našou vzácnou polovičkou nás núti ísť do úplnej čistoty.

Aby sme mohli postupovať vo vzťahu ďalej, tak nie je iná možnosť len žitie v dokonalej prirodzenosti, ktorú predchádzajú straty, rozchody, opätovné prepájanie, a tak stále dookola. Prežitím si negatívnych a pozitívnych zážitkov akosi lepšie chápeme zákony duality a osvojujeme si prácu s ňou.

Prijatie je aj to, keď cítime, že ho už nechceme nikdy v živote vidieť, ešte mu to aj povieme, ale za pár hodín sa dáme do bezpodmienečnej lásky, z ktorej mu už hovoríme, že ho aj tak vždy budeme milovať. Pre uvedomenie niekedy stačí, keď danú vec zo seba vypustíme, vyslovíme ju. Seba-prijatie sme si cvičili všetkými predošlými situáciami, kedy sme urobili to isté, ale cítili sa ako blázon. Dvojplameň ostal ticho a nereagoval. Ani nemohol, lebo sme si projektovali do okolností strach, že sa bude hnevať. My sme sa predsa na seba hnevali za naše emócie, a že sme to znova neustáli.

Dnes sa  prijímam, a tak ma prijíma aj on, presne s takou veľkou láskou akou pristupujem sama k sebe. Ako som tam došla? Tým, že som sa stále neprijímala, a tak ma neprijímal ani on. Tým, že ma neprijímal som pochopila. Každým rozpadom som chápala lepšie. Ako by sme si to inak nacvičili, keby sme si to neopakovali. Nuž aj toto je časť našej práce. Pozorovať dualitu, aby sme zmajstrovali hmotu!

Akceptuj si všetky emócie a dovoľ si správať sa prirodzene. Vyjadri čo ťa trápi a z čoho máš radosť. Buď autentický/á.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky: Remy Loz / Unsplash