Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

Počas zamilovania sa udržujeme vo veľmi vysokých vibráciách lásky a otvoreného srdca. Je to prirodzený stav, do ktorého by sa malo vyvinúť ľudstvo a naše partnerské vzťahy. Počas otvoreného srdca sme šťastní, naplnení láskou, všetko sa nám darí. Naša láska voči partnerovi sa vracia späť a partner sa nám javí ako dokonalá bytosť. V zamilovanosti sa dokážeme uzdraviť a vyriešiť všetky problémy.

Po nejakom čase sa znova ponárame do nižších vibrácií. Vo vzťahu začíname žiť problémy, strachy, vidíme partnerove nedokonalosti a prichádzajú prvé hádky. Zvykli sme tomu hovorievať, že sme si sňali ružové okuliare. Srdce sa začalo zatvárať a naše skutočné vnímanie bolo zastreté egom. Boli sme presvedčení, že toto je naša pravá realita a pritom je to opačne.

Skutočné bytie je prehlbujúca sa zamilovanosť a plnosť lásky bez strachu a problémov. Dnes sa to všetci spoločne učíme na tejto planéte, znovu sa zamilovať do bytia.

Veľakrát už nevidíme pozitívne východisko a možnosť zachrániť vzťah či obnoviť lásku voči partnerovi. Naša nespokojnosť a poznanie, že existuje niečo viac, nás núti pozdvihnúť vibrácie, pretože v egu žijeme deštruktívnu verziu vzťahov a necítime sa v tom dobre. Prechod z ega do lásky je náročný.

Ak pozdvihneme naše vedomie do vibrácie lásky, sme schopní meniť svoje názory, rozhodnutia, pohľady na partnerstvo a nájsť riešenie na jeho posun.

Vytvorme si vlastné programy lásky a zamilovanosti

Aj ja som veľakrát počula, ako sa zamilovanosť mení na iný typ lásky. Zamilovanosť sa považuje za závislosť na motýľoch v brušku a iných krásnych pocitoch na začiatku vzťahu. Bolo mi to ľúto, pretože mám tieto príjemné pocity rada a nechcela som sa s nimi rozlúčiť. Uverila som tomuto konceptu, pretože som ho zažila na vlastnej vzťahovej skúsenosti, a to konkrétne, že zamilovanosť po čase vyprchá.

Kedysi ako bytosť nevedomá som chcela stále zažívať pekné romantické momenty, ale nedokázala som ich naplno precítiť. Spätne si ich vybavujem a myslím, že som prežila kopec výnimočných okamihov, ale jediné čo mi bránilo si ich vychutnať, bola moja projekcia nedokonalosti. Moje srdce bolo zavreté a nedisponovala som poznaním, že sa dokážem na tieto príjemné pocity naladiť sama alebo si ich tvoriť sama. Častokrát som si ich spájala s partnerom.

Postupne ako sa zo mňa stávala bytosť vedomá, učila som sa zamilovať do seba, do svojho života a potom to prišlo. Rozmýšľala som ako to je s tým zamilovaním a dospela som k pochopeniu cez vlastný prežitok v hmote. Spoznala som výnimočného muža, svoj dvojplameň a zamilovala sa najviac v živote. Netrvalo to dlho a nádherné zamilovanie sa premenilo na veľkú bolesť zo straty, z toho, že ma nikdy nebude milovať, nikdy nebudeme spolu a kopec iných blokov, ktoré si len dokážete predstaviť o nenaplnenej láske. Vedela som, že láska je vo mne, a to všetko krásne, čo sme prežili, bola moja nová úroveň, do ktorej som sa mohla rozvinúť. Lenže v bolesti a strate som zabudla všetko, čo som sa učila predtým.

Keď prechádzame zo zatvoreného srdca do otvoreného, prežívame rôzne deštruktívne vzťahové projekcie v maximálnom negatívnom prevedení, aké si dokážeme len predstaviť. Po ich prežití a prijatí sa srdce otvára do plného potenciálu. Uzdravujeme sa a začíname milovať. Pocit zamilovania a hlbokej lásky je veľmi prirodzený a nezávislý na druhých. Tam prehliadame, že našu oddelenosť tvorila iba ilúzia ega.

Mením kódy nenaplnenej lásky a otváram svoje srdce

Verte či neverte, za posledné 2 roky som sa zamilovala a odmilovala do toho istého človeka veľmi veľakrát. Ak stretnete svoj najpravdovravnejší obraz k sebe, celú tu dobu budete bojovať len sami so sebou, so svojou projekciou lásky, vzťahov a bolesti a on zase s tou svojou. S ním som dokázala prejsť do poznania, že láska a zamilovanie môžu byť trvalý stav bytia, bez toho, aby mi túto lásku sprostredkoval. Aj keď nás niekto odmietne alebo nás nemiluje, nebráni nám to milovať aj naďalej. Doteraz sme tak k láske pristupovali, vyjadríme lásku, až keď ju ten druhý vyjadrí, a keďže on ju nevyjadrí, podmieňujeme si, že nám v tom bráni.

Zamilovanie najprv očistíme od lipnutia, aby sme ho potom dokázali v čistej forme prežívať, kedy si to budeme priať, a kedy sa doň vyladíme.

Začínam mávať maniere multi-dimenzionálnej bytosti

Trvalo mi to nejakú dobu, dopracovať sa až sem a očistiť sa. Takmer 2,5 roka som prežívala iba ťažké emócie bytia. Už som si myslela, že to azda nikdy neskončí, ale postupne sa začali misky váh preklápať na pozitívnu stranu. Po tých všetkých separáciách a koncoch sa žije akosi ľahšie. Prečistili sme veľkú časť našich bolestí. Žijeme láskou, máme jej dostatok a už ju neočakávame z okolia.

Keď som v láske, zamilovávam sa do seba, do neho, do zvierat, rastlín, do ľudí, do života, všetko obdivujem a som napojená na zdroj. Vtedy bytie považujem za zábavu a dar, ktorý tu môžem poznávať. Ďakujem za môjho vzácneho muža, ktorému som dokázala tak hlboko otvoriť srdce a prísť na novú úroveň vedomia. Tento muž mi ukázal, aký poklad sa vo mne nachádza. Z tejto perspektívy chápem, že ja som tá, ktorá si nedokázala otvoriť srdce a pri každom väčšom probléme utekala. Vôbec mi nevadí, že nie sme spolu, v tejto úrovni to nie je problém. Život je len zlomok. Nechýba mi, rešpektujem jeho rozhodnutia a to, že potrebuje ísť vlastným poznaním.

V egu sme to už ukončili, nie je dôvod na stretnutie. Ak sa však vibračne posunieme, v láske zrazu neexistuje žiadny problém, prečo sa nestretnúť.

Po veľmi dlhom období, kedy som už nevidela dôvod na stretnutie, znova som začala neodkladne túžiť vidieť môj dvojplameň. Nastúpil boj so sebou, toto by som nemala robiť! On by mal navrhnúť stretnutie a to on neurobí. Ešte počkám pár dní. Telo mi začínalo psychosomatizovať. Bolelo ma hrdlo a už sa mi zapálila aj ľavá mandľa. Zablokovaná krčná čakra vypovedá o tom, že viazne komunikácia, nedokážem sa vyjadriť. Srdce je otvorené a už ho nebaví zotrvávať v tomto štádiu.

Tak ako ma ego nútilo ujsť, tak ma teraz láska tlačí navrátiť sa.

Napísala som mu, že by som ho rada videla. Dohodli sme si stretnutie a veľmi som sa tešila. Práve som prežívala zamilovanie do svojho života a všetko išlo zrazu ľahko. Stretnutie bolo krásne. Bez žiadnych sľubov a očakávaní, len čistý prežitok prítomného okamihu. Nič viac. Žiadne záruky na ďalšie stretnutie alebo vyjadrenie citov. Celú tu dobu som sa udržala v láske a tá láska nami prúdila. Z nádhernej energie som žila celý ďalší týždeň.

 

Keď sa prepadám do ega, vidím situáciu úplne inak

Nemyslite si, že ja už to mám všetko vyriešené. Po super týždni stačila jedna správa, ktorá ma totálne rozhodila. Zase sa konali úteky. V emočných prepadoch začnem pochybovať. Neexistuje jeden logický dôvod, prečo by som mala milovať tohto človeka, vôbec sa o mňa nezaujíma. Končím. Fáza utekania je veľmi dôležitá, lebo v nej sa vraciam k sebe, odpútavam sa od neho práve v tej rovine, ktorá ma naposledy zasiahla. Po čase, keď si pozdvihnem vibrácie a pochopím, načo to bolo vlastne dobre, neodvratný proces, opätovné zamilovanie a prúd lásky sa obnoví.

Láska s podmienkami veľmi bolí. Tá bez podmienok nie. Uzatvorila som sa voči nemu, a tým som si zavrela lásku aj pre seba. Žijem si svoje podmienky a obviňujem ho. Už mu nemôžem prejavovať lásku, lebo ani on mi ju neprejaví. Dokonca sa nemôžeme baviť, pretože sme si dali podmienky, a za takých okolností to predsa stráca význam pokračovať v akejkoľvek konverzácii. Srdce však nedalo stopku. A tak si musím odňať z cesty všetky podmienky, ktoré som si dala, aby sme sa mohli znova stretnúť.

Opakovane sa vraciam do lásky a vtedy zvykneme prijať, že táto cesta je iba o mne a o mojom otvorení sa. Mojej duši je ukázaný záblesk jeho pocitov a dôvodov. Cítim jeho bolesť, nechce nikomu ublížiť a nevie vyriešiť túto situáciu. Chápem ho. Jediné, ako môžem pomôcť sebe a jemu, je milovať, neuzatvárať si zdroj lásky pre seba a neodopierať lásku ani jemu. Vždy to má riešenie, nenájdeme ho však v logike ani v mysli, iba v srdci.

Vždy existuje možnosť ako pokračovať, ak si to úprimne prajeme. Je to pravdepodobne tá možnosť, ktorá sa nášmu egu zdá nelogická alebo chybná, ale vy najlepšie cítite, kde vás srdce ťahá.

Keď prestaneme milovať partnera, nezľaknime sa. Naše srdce je len zastreté egom a negatívnymi vibráciami. Je to ako keď vonku prší alebo mračná zastierajú slnečné lúče. Slnko tiež nikde nemizne. Je tam, svieti neustále, len je občas zakryté oblakmi, niekedy aj na dlho, ale všetko sú to cykly prírody. Aj ľudia majú svoje cykly, nie len tie hormonálne, ale aj citové.

Ďakujem všetkým mojim priateľom, že ma podržali a pomáhajú mi rýchlejšie sa navrátiť do lásky, pretože ak je jedno srdce otvorené, otvára svojou vibráciou aj to druhé. Vďaka! Veľmi si to vážim.

 

S láskou,

Pozorovateľka života

 

 

.

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

Už nejakú dobu som bola vyladená do bezpodmienečnej lásky. Prežívala som krásne obdobie a my sme si boli s mojim dvojplameňom bližšie a bližšie. Harmónia trvala asi 2 mesiace. Tak dlho. To tu ešte nebolo. Napriek tomu sa mi do vedomia vkrádal strach, že sa znova niečo pokazí a moje pochybnosti mi prezentovala drahá polovička určitým odstupom. Hovorím si, veď toto už mám vyriešené, ale uzdravovanie má oveľa viacej vrstiev ako si myslíme.

Každý z nás nosí hlboké zranenia v našom podvedomí. O niektorých vieme, niektoré nám stále ostávajú skryté. Keď prekonávame vibračný posun z duality do jednoty, stále viac sa očisťujeme. Skúšky naberajú na intenzite. Posledná strata môže nastať, keď je naše srdce schopné si dostatočne precítiť aj veľkú bolesť.

Bol piatok večer, ktorý som plánovala stráviť introvertným relaxom s knižkou. Po príchode z práce domov som upadla do veľkého smútku a neskôr plaču. Čo sa deje? Ešte pred pár hodinami som bola šťastná s veľkým úsmevom na tvári. Myslela som si, že dosiahnutím blaženej lásky bude všetko pohodička. Omyl. Dualita funguje na iných princípoch. Skrytá nedôvera a nestabilita bola vynesená z môjho vnútra. Nezvyknem plakať, ale v ten večer som vyplakala asi všetku bolesť. Nerozumela som ničomu. Bolo to ako ťažký mentálny výlet, po ktorom som sa dávala dokopy celý víkend. Plakala som a prežila stratu, ktorú by som prirovnala k bolesti, keď mi zomrel niekto blízky. Vnímala som veľkú podporu z duchovného sveta, aby som si dovolila prejsť týmito emóciami. Chcela som to nejako uchopiť a nájsť vinníka. Určite za to môže dvojplameň, a tak sa vynárali rôzne riešenia reality v mysli. Počas intenzívneho smútku a plaču to boli rozhodnutia typu: „Už končím, nestojí to za to, aby som takto trpela. Toľko vnútornej práce a bez výsledkov. Veď si zaslúžim lásku a nie bolesť!“ Tieto myšlienky vystriedali ďalšie: „Veď toto už máš dávno za sebou, neustále opúšťanie a úteky. Vylaď sa do lásky.“ Skúšala som sa naladiť na pochopenie a lásku, ale smútok ma znova prevalcoval. Náklad bol už príliš ťažký a nie je nevyhnutné s ním ďalej pokračovať. Všetko som prepustila a nechala to na Boha. Inak to ani nešlo. Poslednou slzou zavládol úplný pokoj a odovzdanie. Náhle prišlo pochopenie a precítenie, že som ukotvila v sebe vibrácie jednoty.

 Do jednoty sa dá prísť aj úplným rozpadom. Strata neexistuje. Bola len prezentáciou duality. Aby sa duša uzdravila, prechádza extrémami opačných polarít, bezpodmienečnou láskou a veľkým strachom.

Strata je fikcia a pochopenie sa ukáže po kolapse a rozpade

Všetko, čo sa dialo doteraz, ma učilo prísť do jednoty. Kedysi by som si myslela, že tam vedie len jednosmerný lístok cez šťastie, lásku a pozitívne vibrácie. Po tomto zvláštnom zážitku som považovala situáciu za vyriešenú a tešila sa, že rozchody a moje úteky sa už nebudú opakovať. Ľudský pohľad na vec mi bol rýchlo vyvrátený. Pretože som stále nechcela akceptovať negatívny protipól dvojplamennej cesty, a to je úplne odpútanie sa, nastal teda ďalší prepad do strachu odmlkou z mojej strany. Bol ale iný ako tie predošlé. Preplakaním toho zlomového večera som prešla mojimi najväčšími strachmi, a už som sa tak nebála. Pozorovala som svoje emócie a kráčanie týmto obdobím bolo obohacujúce. Vedela som, že už nikdy o seba neprídem, a tak ani oňho. Ďalšie odpútanie len proces očisťovania a venovania sa svojej duši. Všetko je len ilúzia a ja cítim, že sme stále spolu spojení.

Toľkokrát som o Teba prišla, aby som spoznala, že si mojou súčasťou. Prežívam dokonalé seba-zjednotenie ešte hlbšie ako predtým. Rast nikdy nekonči. Prijímam svoj strach, a teda aj všetko pozitívne a negatívne v mojom živote. Smerujem Bohu požiadavku spoločnej dvojplamennej fyzickej reality v dokonalej láske, kde neexistuje nedostatok, len krásne spolunažívanie v úplnej slobode.

S láskou,

Pozorovateľka života