Keď zmeníme prácu alebo sa presťahujeme, menia sa nám aj osobné vibrácie
Tento článok nebude iba o sťahovaní, ale aj o sebahodnote a o vzorcoch správania. Téma sťahovania sa ma priamo týka, pretože som sa natrvalo presťahovala do iného mesta na konci januára. Všímala som si ako sa správa moje telo a moje vedomie. Prinášam vám preto viacero príbehov o krátkodobom pobyte v inej krajine, o pravidelných návštevách domova a nakoniec aj môj sťahovací prežitok v hmote.
My ľudia sme tu na Zemi ako ľudské kryštály. Každý z nás nesie špecifickú a veľmi výnimočnú kryštalickú vibráciu. Naše jemnohmotné vibrácie sa spájajú s vibráciami druhých do vyšších celkov a vzájomné sa ovplyvňujú. Každá oblasť a aj národ ma svoje vibrácie, ktoré sa odrážajú viditeľne napríklad do správania ľudí a ich zvykov. Nie je to náhoda, ak sme povolaní vycestovať do iného mesta na krátky pobyt alebo natrvalo. Vplývajú na nás energie tamojších obyvateľov alebo lokality a naopak naše osobné energetické pole pôsobí na nich. Sme konfrontovaní s niečím novým, čo sa môžeme naučiť od druhých a oni od nás.
1. Príbeh
Keď je vysoko vibračný ľudský kryštál použitý na transformáciu vedomia kolektívu v oblasti s nižšími vibráciami
Moja sestra pracovala cez leto v zahraničí, kde som zvykla chodievať aj ja počas štúdia. Dokonca spolupracovala aj s niektorými mojimi bývalými kolegami, ktorých si dobre pamätám. Je zvláštne znovu o nich počuť po rokoch. Riešia stále tie isté spory na pracovisku a neurobili príliš veľa pre svoju dušu. Pod ťarchou systému, ktorý človeka fyzicky vyčerpáva, častokrát na to nie je ani priestor. Fungujú v starom systéme, kde si budujú sebahodnotu na základe zrážania druhých. Bez súdenia, každý ide ako má, poslúžili mne aj sestre k nášmu posunu.
Obe sme boli konfrontované intenzívnym nízkovibračným správaním, ktoré nám ubližovalo. Išlo hlavne o veľké súperenie, očierňovanie a ustavičné vytýkanie akýchkoľvek krokov. Daná osoba, ktorá sa takto správala nemala vlastnú hodnotu, a preto si ju chcela vybudovať za pomoci intríg.
Každé jedno leto, ktoré som sa vrátila na toto miesto som si zdvíhala hlavne svoju sebahodnotu a učila sa narábať s materializmom. Vtedy som bola nevedomá a cítila som sa nedocenená, v role obeti, napriek tomu, že som tak veľmi snažila.
Cez usilovnosť sa sebahodnota vybudovať nedá
V kolektíve sa stretli ľudia, ktorí si navzájom zrkadlili rovnaké zranenia. Vtedy som ešte nevedela, že až keď sa ocením sama a dám si vlastnú sebahodnotu, bude sa mi takéto nastavenie zrkadliť v realite. Moja sestra bola na mieste už ako vedomá osoba. Svoje bloky vďaka zrkadleniu vedela pomerne rýchlo spracovať v doslova záťažovej situácií, kedy žila v silnom materialistickom vibračnom poli s intrigami. Za slovami kolegov, ktorí nemali hodnotu dokázala vďaka svojmu otvorenému srdcu vidieť zranenia. Udržala si láskavú tvár, napriek vlastnej vnútornej bolesti.
Ako nevedomá osoba som si neuvedomovala, že podceňovanie seba samej a neprítomnosť vlastnej sebahodnoty mi je zrkadlené cez správanie kolegov. Nedokázala som ešte vyspelo pracovať so svojim vnútrom. Ak sa však vyvinieme do úrovne aktivovaného kryštálu, ktorý sám k sebe cíti lásku a rešpekt, potom dokážeme meniť, nie len svoje vibrácie, ale aj vibrácie okolia. Ak si je vysokovibračný kryštál vedomý svojich blokov, tak vonkajšiu prezentáciu problémov berie ako školu života pre svoj posun. Zamýšľa sa nad tým, ako môže v sebe zmeniť nastavenie tak, aby sa aj správanie kolegov zmenilo.
Ak sa dokážeme vyliečiť v danom prostredí, kde sme boli práve „vsadení“ začneme liečiť aj ľudí okolo seba, ktorí ešte nie sú schopní sa pozrieť na svoje rany. Vsadenie takéhoto kryštálu do určitej lokality nie je náhoda. Vysokovibračná osoba svojou láskou pozdvihne napokon okolitý kolektív a posunie k lepšiemu nie len svoje, ale aj rovnaké problémy a starosti okolia. Práve tým, že rozpozná bloky u druhých a zo srdca si praje, aby im mohla pomôcť, začne pomáhať sebe. Keď zachraňujeme totiž druhých, zachraňujeme aj seba. Až, keď si kryštál prejde svojimi zraneniami, najlepšie vie pochopiť, čo sa danej osobe zrkadlí z okolia a vie ju nasmerovať k liečivým krokom. Liečenie prebieha takpovediac odžívaním praktického života a normálnych ľudských problémov.
Skúšky sa opakovali, ale sestra pochopila rýchlo a jej energia sebahodnoty bola implementovaná do jej vibračnej mriežky. Vtedy ju už nepekné správanie kolegov nebololelo a neskôr postupne aj mizlo. Sestra nakoniec pozdvihla nie len seba, ale aj ďalších kolegov v tíme, ktorí trpeli na nepekné správanie ich vedúceho. Dodala hodnotu svojej staršej šesťdesiatročnej kolegyni, ktorá si pripadala stará a bez sily medzi mladým kolektívom. Občas ju ponižovali, a tak sestra vedela hneď odhadnúť, čo sa jej vracia z okolia. Jej realita jej prezentovala iba to, v čom o sebe pochybovala. Sestra v nej videla kvality, ktoré nevidela sama kvôli jej mindrákom. Staršia žena si uvedomila, že do starého železa rozhodne nepatrí a stále má čo ponúknuť ako skúsený poctivý zamestnanec. Dokázala si vypýtať vyšší plat a už si nedala rozkazovať od druhých. Ďalej pomohla k zmene jednej žene, ktorá pochádzala z Ukrajiny. Vyhovárala sa stále na rasové utláčanie. Žena čistila krivdy svojho národa. Keďže sestra je Slovenka a bola rovnako hodnotená ako cudzinka, poukázala kolegyni na to, že sa netreba báť, ale veriť si. Podporovala ju, aby prekonala svoj strach vykročiť do novej práce. Pani z Ukrajiny si našla o mesiac novú prácu, presne tak ako chcela. Celý čas tam nebol nikto, kto by jej povedal aspoň jednu pozitívnu vetu na jej konto, a zrazu keď to niekto vyslovil, posunula sa dopredu. Vedela, že je to tak, že je dobrá, túžila však aspoň po jednom potvrdení z okolia. Nakoniec sestra pomohla aj najproblematickejšiemu zakomplexovanému mužovi. Svojim správaním mu ukázala, že človek môže mať hodnotu aj bez toho, aby o ňu bojoval cez nízke ego hry a emócie. Jeho posledné slová boli o jeho vlastnom uvedomení a precítení. Sestre sa ospravedlnil a uznal, že sa správal nevhodne. Sestra ho objala a vedela, že mu zasadila semienko nových energií priamo do srdca.
Ak sa nájde aspoň jeden človek, jeden vysokovibračný kryštál, ktorý ukotví vysoké vibrácie, tým, že prekoná svoje bolesti a transformuje ich na vyššiu úroveň, vytvorí veľmi stabilné pole okolo seba, ktoré vyživuje aj ostatných. Ľudia si z tohto poľa môžu načerpať nápady na riešenie, naučiť sa zvládať konflikty iným spôsobom ako doteraz alebo sú inšpirovaní k posunu a tvorbe. Nová iskra slúži ako nakopnutie do vyšších vibrácií, ale netrvá večne. Keď vysokovibračný kryštál odíde z danej oblasti a kolektívu, pole postupne slabne. Ľudia okolo dostali pomoc a ukážku ako treba v živote postupovať, aby sa mali lepšie. Každý ale musí postupovať sám za seba, aby sa pole znovu pozdvihlo do vyššej úrovne.
Vždy sme sa z tej oblasti vrátili obohatené o životné skúsenosti. Chvíľku trvalo, kým sa implementovali nové kódy a štruktúry aj doma. V rámci rodinnej karmy nám moja najmladšia sestra uzatvorila rodinný cyklus. Niekoľko členov rodiny naprieč generáciami zažívali rovnaké problémy. Každý niečo vyčistil, a zdá sa, že už budeme mať hodnotu v rodine spracovanú.
Ak vaši predkovia vycestovali do zahraničia a vy ste zrazu povolaní do rovnakého mesta či krajiny, nie je to náhoda. Pravdepodobne idete dokončiť rodinnú karmu, uzdraviť seba a rodinné korene.
2. Príbeh
O implementácii nových kódov v rodnom bydlisku
Vždy, keď som sa vracala z víkendovej návštevy rodného domu do svojho bytu, potrebovala som aspoň 2-3 nasledujúce dni na zotavenie. Bola som veľmi vyčerpaná. Nešlo vždy iba o únavu z dlhej cesty, aj keď sa jednalo o vzdialenosť 500 km. V skutočnosti išlo o veľké energetické prevýšenie, a to doslova. Najprv som tomu nerozumela, ale tým, že sa stávala zo mňa stále viac vedomá bytosť, tieto zmeny som na sebe cítila.
Na pravidelných návštevách domova som bola konfrontovaná so starými kódmi, v ktorých som vyrastala. Takmer vždy som vhupla do prílišného perfekcionizmu, workoholizmu či prispôsobovaniu sa druhým na úkor seba. Akosi mi nešlo žiť doma slobodne, ako v mojom prechodnom bydlisku, kde sa ma tieto staré kódy už netýkali. Po víkende som sa vracala naspäť do prechodného bydliska nahnevaná na seba aj na druhých a častokrát už so somatickými prejavmi ochorení ako zapchaté prínosové dutiny či zhoršený ekzém. Zapchaté dutiny hovoria o hneve na blízkych ľudí a ekzém o tom, ako si daný jedinec nevie vytvoriť zdravé hranice. Po návrate vždy nastala analýza môjho správania. Otázky, prečo som reagovala tak či onak. Vedela som, že príčina je vo mne.
Po pochopení prišiel znova nárast energií. Energetická základňa v prechodnom byte, kde boli ukotvené vyššie vibrácie pokoja a hodnoty, mi pomáhala stabilizovať sa. Vždy keď som sa energeticky vracala na pôvodnú vyššiu úroveň, telo potrebovalo byť aktualizované a vyžadovalo spánok. Keď zostupujeme z vyšších vibrácií do tých nižších cítime sa veľmi dobre. Tento jav je zo začiatku sprevádzaný čiastočnou úľavou a prílivom energie, ktorý sa zakrátko vystrieda s vnútorným nepokojom. Návrat do vyšších vibrácií nie je zadarmo a je ďaleko náročnejší. Obnovenie rovnováhy nastáva až po odvedení vnútornej práce.
Cez víkend strávený v rodnom dome mi vibrácie vždy klesli, pretože som si ich nevedela udržať. To znamená, že moja sloboda ešte nebola úplne aktivovaná v mojej mirežke, a tak som zažívala neslobodu, aby som sa vyčistila úplne. V rodnom bydlisku nebol čas a priestor venovať sa duši po náročnom dni práce. V prechodnom bydlisku som naopak mala priestor na sebarozvoj a ukotvovanie vyšších vibrácií. Každú návštevu som ich prinášala domov. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som implementovala nové kódy slobody, hodnoty a zdravých hraníc aj v rodnom bydlisku. Tým, že som sa tam stále vracala a čelila rôznym stretom starého systému s novým, nakoniec sa mi podarilo previbrovať nižšie vibrácie aj doma. Nepracovala som na tom iba ja, v podstate celá rodina ma prechodné bydlisko niekde inde. Mojou prácou na sebe sa menili aj ostatní. Moja mama povolila v pracovnom tempe, v prehnanom perfekcionizme a vo vyčítaní si, že zase neurobila nad rámec svojich očakávaní. Sama hovorí, že tým, že si našla prácu mimo svoje bydlisko, podarilo sa jej čiastočne vystúpiť zo starých kódov. Mama pomáha meniť vibrácie u ľudí, ktorí sú od nej starší a my pomáhame svojim rodičom, ďalší potomkovia posunú zase nás. Dnes, keď sa stretneme doma je medzi nami stále väčšia harmónia. Tieto okamihy si vážime. Samozrejme, že sa aj občas pohádame, ale už to skôr berieme ako ďalšiu transformáciu starých kódov.
V predchádzajúcich generáciách bol vyzdvihnutý kult práce. Niektorí sa riadili heslom, čím viacej urobím, tým budem hodnotnejší človek. V okolí mojej rodiny alebo mojich priateľov sú tieto staré kódy značné a možno to poznáte aj vy :). Ako sa posúvame z 3. čakry, ktorá bola centrom sebarealizácie, vôle, sebaovládania, práce, peňazí, do 4. čakry, ktorá je centrom srdca a sebalásky, menia sa nám aj pracovné kódy. Už nie je možné pripisovať si hodnotu cez prácu. Ak začneme na seba tlačiť s cieľom dosiahnuť výkon, je nám sila odobratá, aby sme nešli proti sebe, ale aby sme si uvedomili vlastnú hodnotu cez sebalásku a cez srdce.
3. Príbeh
Trvalým presťahovaním sa mi zmenili osobné vibrácie
Našla som si novú prácu, po ktorej som tak veľmi túžila. Nevadilo mi, že je v inom meste. Chcela som sa mať lepšie, chcela som, aby mi odrážala nová práca nie len finančnú hojnosť, ale aj aby mi priniesla nové poznanie a spokojnosť. Pred 6 rokmi som odišla z domu a presťahovala sa 500 km za prácou, no a teraz sa kvôli tej novej posúvam bližšie k domovu o 300 km späť. Ani to nie je náhoda. Môžem sa postupne vracať domov, slobodu už predsa vybudovanú mám.
Posledné roky boli pre mňa náročné, pretože som si prechádzala neustálou očistou. Transformovala som na dennej báze rôzne kódy chudoby, vzťahové problémy, zdravie, jednoducho ťažký náklad očisty vo všetkých smeroch. Vždy som si žila dobre, vedela som sa o seba postarať a mala aj pomerne dobrý plat. Napriek tomu mi téma chudoby a finančných strachov chodila za posledné obdobie veľmi často. Po novej práci som túžila už 2 roky. Snažila som ju hľadať, posielala som životopisy a nič. Vynaložila som toľko úsilia a osobnej energie na rôzne projekty, no zdalo sa mi, že všetko vyšlo na zmar. Po veľkom úsilí prišla ešte väčšia únava a niekoľko mesiacov v ničote. Práve v nej som si uvedomila, že nie je kam utekať, a že je potrebné prijať nové kódy hojnosti, sebarealizácie presne tam, kde som. Ku koncu tohto životného cyklu som sa cítila oveľa lepšie. Už som nepotrebovala utekať z danej práce. Stále som túžila po zmene, ale nezáležalo na tom, kedy a ako príde. Paradoxne, keď som už prácu ani nehľadala, ponuka prišla sama. Pochopila som, že všetko malo hlboký význam a aj zotrvanie v práci. Začala som si vážiť svoj čas a snahu oveľa viac, no a zrazu sa to preklopilo nie len do novej práce, ale vychutnala som si zadosťučinenie aj v starej práci.
Systém nás uvoľní, až keď sa naučíme všetko, čo sme mali. Až keď plne integrujeme poznanie, do ktorého sme sa mali rozvinúť v danom mieste, v práci alebo v kolektíve, môžeme vystúpiť z jedného vibračného poľa a vstúpiť do nového.
Keď som išla na pohovor do novej práce, cítila som, že títo ľudia sú už niekde inde, dokonca aj energia mesta na mňa vplývala jemnejšie. Žila som 6 rokov v meste s prevládajúcou mužskou energiou, no a presťahovala som sa do mesta s prevládajúcou ženskou energiou.
Ešte pred presťahovaním som cítila, že sa mením. Začalo sa mi meniť myslenie, pocity a prežívanie udalostí v každodennom živote. V starej práci sa mi spomalil počítač z ničoho nič behom jedného týždňa a bolo potrebné ho vymeniť. Vedela som, že je to taká milá hra synchronicity. Na posledné 2 pracovné týždne som teda dostala nový. Nové myslenie a nové kódy sa premietli aj do bytia. Všetky veci boli presťahované predposledný víkend v januári. Ešte ma čakali 2 pracovné dni a potom pár dni voľna pred nástupom do novej práce a na vybalenie v novom byte. Utorok, môj posledný večer v starom byte, som strávila s priateľmi. V stredu ráno som už natrvalo odišla z bytu a cestovala do nového bydliska.
V to ráno som si naposledy obzrela byt. Všetko bolo krásne upratané, ale už som tam nepatrila. Vybavila som si pocit šťastia, keď som sa tam nasťahovala pred 2,5 rokmi. Totiž aj v rámci mesta som sa sťahovala asi 3x. Stále do lepšieho, ako aj teraz. Zavrela som dvere, kľúče hodila majiteľovi do schránky a pokračovala som na stanicu s kufrom, s mojou mačičkou Ninkou a s krásnou kyticou, ktorú som dostala od mojich kolegov. Všade vládol pokoj a ticho poletovali vločky snehu. Čakala som na peróne, vlak mal trochu meškanie. Začala som plakať. Lúčila som sa s ľuďmi a miestom na úrovni duše. V srdci som mala veľkú vďaku a pochopenie. Aký je ten život krehký. Celý život sa budeme s niekým a niečím lúčiť. Bol to hlboký pocit vzácnosti okamihu. Vo vlaku som si ešte chvíľku poplakala. Pozrela som sa na Ninu a povedala si: „Kto vie koľko ma budeš ty sprevádzať na mojej ceste. Viem, si slobodná kedykoľvek odísť.“
Po príchode na nové bydlisko som sa vžila s bytom pomerne rýchlo. Keď som si vybaľovala veci na novom mieste, zrazu mi nedávalo zmysel, na čo niektoré z nich mám a musela som ich posunúť ďalej, recyklovať alebo vyhodiť. Pokrútila som neveriacky hlavou, doslova ešte pred 4 dňami som sa ich nevedela vzdať, keď som ich balila v starom byte. Vibračný posun pôsobil vo všetkých sférach či ubytovanie, stravovanie alebo oddych. Bola som veľmi unavená a potrebovala som spať.
Keď prechádzame zo starých vibrácií do tých nových sme veľmi unavení
Bolo mi jasné, že sa mi menia vibrácie a vtedy nás uspáva. Je to ako s počítačom, aj ten, keď si aktualizuje programy, tak sa na chvíľu uspí. Nina menila vibrácie so mnou. Bolo zaujímavé pozorovať jej správanie. Aj ona spala oveľa viac ako je jej zvykom.
Nové začiatky- reštart som zažila už niekoľkokrát. Často sa ma ľudia pýtajú či mi nie je smutno za domovom a ja im odpoviem nie, pretože mám domov v sebe, kdekoľvek idem. No a čo priatelia, známi a veľmi blízki ľudia, ktorých som spoznala, a ktorých mám nesmierne rada? Navždy nosím ich otlačok v mojom srdci. Sú so mnou. Viem, že niektorí mi ostanú naďalej, viem aj to, že niektorí odídu. Už dávnejšie som sa odpútala do slobody. Nič a nikto nám nepatrí, ale raz sa znovu spojíme. Priatelia uvidíme sa v jednote.
S láskou si vás všetkých nosím v srdci!
Pozorovateľka života