Odpútavanie od dvojplameňa

Odpútavanie od dvojplameňa

Cítime emočnú záťaž a pod ťarchou okolností si dáme pauzu od intenzívnych vzťahových interakcií s dvojplameňom. Keď duša potrebuje odstup, ozve sa v správny čas na správnom mieste. Kolá separácie, v ktorých sa učíme narábať s osobnou transformáciou, nám zo začiatku nedávajú význam, pôsobia chaoticky a bolestivo. Každé odpútanie nás zbavuje závislosti, očakávaní a súčasne nás transformuje do energií nových vzťahov v slobode.

Opäť cítim emočný prepad, neviem čo robím zle

Ak sa raz vydáme na cestu sebapoznávania, emočné prepady sa budú opakovať dosť často. Nepochybujeme, že robíme stále niečo zle, keď nedokážeme udržať vnútornú rovnováhu. Naša stabilita je totiž falošná, vybudovaná na egu, strachu a nedôvere. 

 Držíme sa fiktívnej rovnováhy, lebo sa bojíme bolesti a utrpenia, ktoré prináša očistný proces. Máme tendenciu bojovať s danou situáciou a potlačiť ju do úzadia. Tvárenie sa, že problém neexistuje, nám berie veľa síl. Ak sa otvoríme procesu a necháme sa v ňom doslova rozbiť, celý priebeh sa výrazne odľahčí. Prestaňme teda bojovať a prijmime obdobia nestability ako súčasť vzostupu do vyšších sfér bytia. Nechajme sa premývať tým, čo k nám prichádza.

Väčšinou sme schopní prepustiť dvojplameň, keď sme vyčerpali všetky možnosti, ktorými sme chceli zachrániť náš vzťah. Skúšali sme prejavy lásky, ega, hnevu ale nič nepomáha. Situácia nás zraňuje a tak sa púšťame.

Aby k nám prišli nové pozitívne veci, väčšinou sa musia rozpadnúť tie staré. Radi by sme uchopili prechod plynule a pohodlne, len aby to nebolelo. V takomto prístupe by sme si však neprešli vzácnym poznaním, že bolesť a strata sa dá uzdraviť.

Každý odstup nás vedie bližšie k sebe

Odpútavanie od našej lásky niekedy prebieha veľmi dramaticky. Je sprevádzané veľkou bolesťou a plačom. Buďme počas takéhoto emočného prepadu k sebe láskaví a vždy si spomeňme, že sa zbavujeme ďalších závislostí. Ak sa opakuje znovu téma, ktorú sme prepúšťali v minulosti, máme možnosť prehĺbiť naše poznanie a vyzdvihnúť si ďalšie dary. Niečo prepúšťame opakovane, pretože nie vždy sa dá všetko vyčistiť v jednom kole.

Vývoj emočného prepúšťania

  1. Emočný prepad- Vyskúšali sme všetko, vzdávame sa!

Priveľká snaha udržať nefunkčný vzťah nám berie kopec síl. V bolesti opúšťame situáciu. Najprv sme odmietali túto možnosť, ale už nevládzeme ďalej. Partner nás zraňuje svojim správaním a zo vzťahu sa musíme na určitý čas vypnúť alebo z neho odísť. Aj keď si neskôr uvedomujeme, že to nie je on, kto nás zraňuje, emočnej bolesti sa nevyhneme. Správame sa intuitívne a tak sme vedení k odstupu od celej situácie.

  1. Prepustenie situácie

Emočne sa nám uľavilo. Vo fáze prepustenia sme často unavení. Do nášho vedomia sa kalibrujú nové kódy. Keď je kalibrácia na novú úroveň dokončená, ideme si vyskúšať ako sme pochopili poslednú skúšku v reálnom živote. V tejto fáze sa častokrát cítime skvelo. Niekedy je to spôsobené aj tým, že sme vypli citovú zložku a zostúpili sme viacej do tej rozumovej.

  1. Pochopenie a uzdravenie sa zo závislosti

Táto časť cyklu je sprevádzaná nárastom energie, sme oveľa spokojnejší, šťastnejší, naplnení aj bez našej lásky. Často sa nám otvárajú nové dary a schopnosti, ktoré používame v každodennom živote. To, čo sme chceli zdieľať s partnerom, zdieľame sami. Robíme nové veci, ktoré sme pred tým nikdy nerobili. Sami sebe dokazujeme, že vieme žiť aj bez neho. Z úrovne pokoja znova prehodnocujeme naše správanie. Reagovali sme zvláštne. Príliš sme sa nechali uniesť našimi zraneniami, ale inak sme to nevedeli. Odpúšťame sebe aj partnerovi.

Všetky prísľuby typu už nikdy ho nechcem vidieť, končím!, ktoré sme si dali počas obdobia bolesti, slabnú a prídu nám bezpredmetné. Bezpodmienečná láska nám ukazuje, že nakoniec aj tak vyhrá vždy srdce. Zbavili sme sa negatívneho emočného nákladu, uzdravili sme zranenie a povýšili sme si energie. Naše srdce sa otvára a my túžime znova vidieť partnera. V realite sa črtá možnosť ísť opäť k sebe. Vytvorili sme si ju, pretože sme tvorcovia vlastnej reality.

Pocit slobody a naplnenia nastáva, keď sa cítime, že sme vykonali vnútornú prácu a môžeme ísť k sebe, aby sa ukázala ďalšia vrstva, ktorú treba transformovať. Po určitom čase nastáva ďalší emocionálny konflikt. Z predchádzajúcich skúsenosti vieme, že sa máme zahĺbiť do seba a znovu zanechať za sebou zranenia, ktoré nás obmedzujú.

Prepúšťanie v egu verzus prepúšťanie v láske

Keď začíname zažívať prvé konflikty je nám nápomocné naše ego. Ak odchádzame totiž naštvaní, urazení alebo nejakým spôsobom dotknutí, hnev nás posúva do dôkazov, že si vieme poradiť sami. Odchody v egu sú oveľa príjemnejšie ako tie, v ktorých cítime zranené srdce.

Uvediem príklad. Chceli sme stráviť príjemný večer pri sviečkach s našim dvojplameňom, ale on na nás nemá čas. Samozrejme, že nás jeho správanie naštve, a tak si urobíme pekný večer sami so sebou. Venujeme sa svojej duši a spoznávame aká hĺbka sa nachádza v takých okamihoch. Nemali sme na seba čas a partner nám to zrkadlil. Naše potreby sme si ale naplnili, a tak odchádza napätie a očakávanie pozornosti od partnera.

Pozorujme svoje reakcie, aby sme sa nezasekli iba v egu a v hneve. Určite niekoľko kôl budeme využívať ego nástroje. Predstavy, ako dáme partnerovi vyžrať jeho zaváhanie, nás vnútorne tešia. Párkrát si ich myšlienkami manifestujeme, ale prežitím neskôr zistíme, že ego riešenie nás dobehne a ublíži nám oveľa viacej. Napokon si uvedomíme, že bojujeme len sami so sebou. Svoju hodnotu si musíme stanoviť a uvedomiť sami.

S partnerovým správaním pracujeme ako s najpravdivejším odrazom, ktorý nám ukazuje, kde máme ešte závislosť a čo máme práve spracovávať. Vedie nás bližšie k svojej duši, aby sme sa dokonale oslobodili a dokázali žiť v láske bez podmienok. Neznamená to ale, že budeme tolerovať niečo, s čím nie sme v súlade.

Poznanie ega pri odpútavaní sa od partnera je veľmi dôležité a nevyhnutné, aby sme vedeli neskôr určiť, kde sa práve nachádzame a či naše konanie pochádza z lásky alebo z ega. Čím viacej budeme reagovať pochopením a láskou, tým sme vyspelejší.

 

Intenzita skúšok

Občas nás preverí skúška neuveriteľnej intenzity, kedy si myslíme, že to nezvládneme. Spracovávanie veľmi náročných blokov vyžaduje určitú duchovnú vyspelosť a otvorené srdce. Sme vedení správnym smerom tam, kde máme byť a k tomu, čo si máme práve spracovávať. Vždy zažívame len to, čo zvládneme uniesť.

 

Koľko trvá prepúšťanie?

V závislosti na rozsahu bloku, ktorý sa učíme spracovať, môže prepúšťanie trvať niekoľko dní až týždňov. Niektorí z nás si držia odstup aj pár mesiacov. Každá cesta je individuálna a zároveň správna. Konáme vždy v súlade so svojou dušou. Tá nám vyjaví správny okamih na ďalší krok. Ak sa tak ešte nedeje, potom nás navádza ešte popracovať na situácii, z ktorej by sme najradšej ušli. Nemlčme mesiace v egu s vidinou partnerovej chyby. Ak sa vyhýbame vedome bolesti zo vzájomného stretnutia alebo spoločnej komunikácie, naše učenie nám bude sprostredkované cez iné osoby alebo situácie. 

 

Nebojme sa o všetko prísť

Veríme projekcii, ktorá sa odohráva v našej realite. Lúčime sa s láskou. Už nikdy spolu nebudeme. Stratili sme ju nadobro. Preplakaných definitívnych koncov bolo už toľko, že tomu ani sami neveríme. Poznanie zo situácie si uvedomíme až neskôr, keď vykonáme zmenu. Potom sa nám sprístupňujú informácie, prečo sme prešli ďalším odpútavaním. Padli ilúzie a očakávania a my sme oveľa viacej slobodnejší ako hocikedy pred tým.

Aj keď chceme zachrániť náš dvojplamenný vzťah a byť s týmto partnerom, musíme sa ho vzdať, a to aj niekoľkokrát. Ak si prežijeme udalosť straty kompletne a už necítime žiadnu bolesť pri predstave, že by sme ho znovu stratili, uzdravili sme sa.

Preto, ak sme vedení k ďalšiemu prepúšťaniu, urobme, čo je nevyhnutné. Naučili sme sa byť v pokoji počas rozpadu našej reality. Aj keď nič nedáva význam a celý ten čas práce na sebe a s dvojplameňom sa zdá ako premárnený, dôverujme. Retrospektívne si uvedomujeme, že vo všetkých tých separáciách a prepusteniach, sme sa chystali vykročiť na samostatnú cestu bez neho. Ak to dokážeme sme pripravený na veľké zmeny v našom živote. Možno sa do vzťahu vrátime, aby sme si ešte vyzdvihli ďalšie odpútanie sa, ktoré nám chýbalo do celistvosti vlastnej sily, ale nič to nemení na tom, že pokračujeme aj bez neho a bez ega.

 

Synchronicita počas uvoľňovania starých štruktúr

Vesmír k nám prehovára rôznymi znameniami, preto môžeme počas tohto obdobia vidieť vo zvýšenej miere čísla 5, 55, 555, 5555 ktoré značia zmenu v našom myslení a v činoch. Do našich životov prichádza niečo nové, vybudované na poznaní, ktoré sme získali v procese. Čísla sú často sprevádzané sekvenciou 11:11, 1111 ako potvrdenie, že ideme správnym smerom. Aj keď sme síce za sebou zanechali partnera, čísla jednoty 11:11, nám ukazujú, že to bol správny krok k manifestácii naplňujúceho vzťahu.

 

Ak prepustíme niečo, čo nám už neslúži v našich životoch, automaticky sa to premietne do všetkých sfér bytia

Zbavujem sa ovládania a lipnutia na udalostiach v mojom živote. Je pre mňa bezpečné sa uvoľniť, pretože moja novo-nadobudnutá vibrácia dostatku a hojnosti sa zrkadlí do mojej reality. Prežívam lásku a hojnosť bytia, dávam si všetko, čo potrebujem.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky : sq_gardener   https://www.instagram.com/sq.gardener/

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

Už nejakú dobu som bola vyladená do bezpodmienečnej lásky. Prežívala som krásne obdobie a my sme si boli s mojim dvojplameňom bližšie a bližšie. Harmónia trvala asi 2 mesiace. Tak dlho. To tu ešte nebolo. Napriek tomu sa mi do vedomia vkrádal strach, že sa znova niečo pokazí a moje pochybnosti mi prezentovala drahá polovička určitým odstupom. Hovorím si, veď toto už mám vyriešené, ale uzdravovanie má oveľa viacej vrstiev ako si myslíme.

Každý z nás nosí hlboké zranenia v našom podvedomí. O niektorých vieme, niektoré nám stále ostávajú skryté. Keď prekonávame vibračný posun z duality do jednoty, stále viac sa očisťujeme. Skúšky naberajú na intenzite. Posledná strata môže nastať, keď je naše srdce schopné si dostatočne precítiť aj veľkú bolesť.

Bol piatok večer, ktorý som plánovala stráviť introvertným relaxom s knižkou. Po príchode z práce domov som upadla do veľkého smútku a neskôr plaču. Čo sa deje? Ešte pred pár hodinami som bola šťastná s veľkým úsmevom na tvári. Myslela som si, že dosiahnutím blaženej lásky bude všetko pohodička. Omyl. Dualita funguje na iných princípoch. Skrytá nedôvera a nestabilita bola vynesená z môjho vnútra. Nezvyknem plakať, ale v ten večer som vyplakala asi všetku bolesť. Nerozumela som ničomu. Bolo to ako ťažký mentálny výlet, po ktorom som sa dávala dokopy celý víkend. Plakala som a prežila stratu, ktorú by som prirovnala k bolesti, keď mi zomrel niekto blízky. Vnímala som veľkú podporu z duchovného sveta, aby som si dovolila prejsť týmito emóciami. Chcela som to nejako uchopiť a nájsť vinníka. Určite za to môže dvojplameň, a tak sa vynárali rôzne riešenia reality v mysli. Počas intenzívneho smútku a plaču to boli rozhodnutia typu: „Už končím, nestojí to za to, aby som takto trpela. Toľko vnútornej práce a bez výsledkov. Veď si zaslúžim lásku a nie bolesť!“ Tieto myšlienky vystriedali ďalšie: „Veď toto už máš dávno za sebou, neustále opúšťanie a úteky. Vylaď sa do lásky.“ Skúšala som sa naladiť na pochopenie a lásku, ale smútok ma znova prevalcoval. Náklad bol už príliš ťažký a nie je nevyhnutné s ním ďalej pokračovať. Všetko som prepustila a nechala to na Boha. Inak to ani nešlo. Poslednou slzou zavládol úplný pokoj a odovzdanie. Náhle prišlo pochopenie a precítenie, že som ukotvila v sebe vibrácie jednoty.

 Do jednoty sa dá prísť aj úplným rozpadom. Strata neexistuje. Bola len prezentáciou duality. Aby sa duša uzdravila, prechádza extrémami opačných polarít, bezpodmienečnou láskou a veľkým strachom.

Strata je fikcia a pochopenie sa ukáže po kolapse a rozpade

Všetko, čo sa dialo doteraz, ma učilo prísť do jednoty. Kedysi by som si myslela, že tam vedie len jednosmerný lístok cez šťastie, lásku a pozitívne vibrácie. Po tomto zvláštnom zážitku som považovala situáciu za vyriešenú a tešila sa, že rozchody a moje úteky sa už nebudú opakovať. Ľudský pohľad na vec mi bol rýchlo vyvrátený. Pretože som stále nechcela akceptovať negatívny protipól dvojplamennej cesty, a to je úplne odpútanie sa, nastal teda ďalší prepad do strachu odmlkou z mojej strany. Bol ale iný ako tie predošlé. Preplakaním toho zlomového večera som prešla mojimi najväčšími strachmi, a už som sa tak nebála. Pozorovala som svoje emócie a kráčanie týmto obdobím bolo obohacujúce. Vedela som, že už nikdy o seba neprídem, a tak ani oňho. Ďalšie odpútanie len proces očisťovania a venovania sa svojej duši. Všetko je len ilúzia a ja cítim, že sme stále spolu spojení.

Toľkokrát som o Teba prišla, aby som spoznala, že si mojou súčasťou. Prežívam dokonalé seba-zjednotenie ešte hlbšie ako predtým. Rast nikdy nekonči. Prijímam svoj strach, a teda aj všetko pozitívne a negatívne v mojom živote. Smerujem Bohu požiadavku spoločnej dvojplamennej fyzickej reality v dokonalej láske, kde neexistuje nedostatok, len krásne spolunažívanie v úplnej slobode.

S láskou,

Pozorovateľka života