Takmer pred rokom som ukončila vzťah-nevzťah s dvojplameňom a verila som, že už je to definitívny koniec. Tých koncov medzi nami bolo už stovky, ale tento bol iný, sprevádzaný energetickou zmenou, ktorú som cítila ako trvalý stav. Domnievala som sa, že už sa ďalej s týmto mužom nebudem rozvíjať, no a o pár mesiacov sa naše cesty znovu pretli a rozvoj pokračuje.
Na prvý pohľad sa nič nezmenilo medzi nami, hlavne nie v podmienkach za akých sa stretávame. On je stále zadaný a stále príde iba na chvíľu, no zmenila som sa ja. Cítim veľkú vďačnosť za lásku a za každé stretnutie.
Ako to všetko vlastne prebiehalo
Pred ukončením vzťahu som bola opäť frustrovaná z toho obrazu tam vonku, stretávam so zadaným mužom a on neurobí žiadny krok, aby sme mohli byť slobodne spolu. Stretávame sa niekoľko rokov a za tú dobu má už človek morálny kompas úplne niekde inde. Po čase si na to zvykne, prestane to riešiť a vyhodnocovať to ako niečo zlé. Lenže opäť prišiel nutkavý pocit, aby som neostala takto uväznená v ilúzii do konca svojho života. Jediné možné východisko som videla v ukončení vzťahu-nevzťahu. Chápala som, že je to moje zrkadlo, ale nevedela som si vysvetliť, čo ešte mám zmeniť. Chcela som ísť do pravdy a úprimnosti, že mi to už nevyhovuje. Prijala som myšlienku, že ho navždy stratím. Takáto nepriznaná láska nemá význam.
Keď sme to definitívne skončili v septembri 2021, tak som si pripúšťala, že sa kľudne otvorím aj nejakej novej láske. Na to však ani nebol čas, pretože som mala kopec pracovných starostí a upla som sa na prácu. Aj keď mi môj dvojplameň párkrát napísal ako sa mám alebo či sa nestretneme, ja som nemala záujem. Nie, že by to bolo na truc, ale nedávalo mi to zmysel. Pred tým by som bola šťastná, keby mal takýto záujem, no vtedy mi to už nehovorilo nič. Povedala som si, že sa s ním stretnem potom neskôr. V práci som žila veľkú transformáciu. Opakovali sa mi deštruktívne kódy workoholizmu a veľkej vyčerpanosti. Prebiehal v mojom živote rovnaký cyklus, ako pár rokov dozadu. V bývalej práci sa mi podarilo vystúpiť z kolotoča naháňania, ale tentokrát to bolo o kus ťažšie.
Občas nás v živote prekvapí situácia, ktorú sme v minulosti zvládli. Keď jej čelíme znovu, zrazu si uvedomujeme, že nám to tak ľahko nejde, ako v minulosti. Vďaka opakovanej situácii máme možnosť posunúť naše poznanie a vnútornú silu.
Nakoniec som dokázala vystúpiť zo zbytočného nasadenia. Vo februári 2022 som mala viacej priestor na seba a svoju dušu. Prišla silná túžba po láske, objatí a krásnom milovaní. O nedostupnej láske som písala v poslednom článku o dvojplameňoch, a keď som si článok znovu prečítala, tak som sa spýtala samej seba: „Ako môže byť láska nedostupná? Veď láska je všade, len sa jej musíš otvoriť.“ Chcela som sa otvoriť niečomu novému a aj nejakému novému mužovi, ale nikto ďalší v mojom živote nebol. Dvojplameň sa ozýval, ale ja som nechcela znovu do toho vstúpiť. Zase som bojovala sama so sebou, že ak si nedokážem udržať predsavzatia, ktoré som si dala, tak vstúpim do tej istej rieky. Túžba však narastala.
Stretli sme sa a veľmi prirodzene sme sa hneď objímali a bozkávali, ako keby tam vlastne nebola žiadna pauza. Akékoľvek predsavzatia padli, hneď ako sme zbadali jeden druhého. Keď som to spätne analyzovala, uvedomila som si, že som počas doby v odlúčení urobila kus vnútornej práce a prijala koniec zo všetkých strán, ktorý ma tiež posunul do slobody a lásky. Som za to vďačná, že sme sa mohli znovu stretnúť. Že to vlastne takmer po pol roku vôbec nevyhaslo, ale nadviazali sme tam, kde sme skončili naposledy. Cítila som sa šťastná. Stretnutia sa obnovili, a teraz som si uvedomila počas toho, ako píšem tieto riadky, že sú aj častejšie.
Čo sa zmenilo na energetickej úrovni?
Som vďačná za každé stretnutie, úsmev, správu a bozk. Užívam si život ďaleko viac. Pociťujem dlhodobú spokojnosť. Prepady odzneli a predlžuje sa žitie v láske. V článku Zamilovanie ako prirodzený stav bytia som pred dvoma rokmi opisovala, ako sa mi po útekoch otvorí srdce a ako som vo veľmi čistej vibrácii lásky, kde žiadne problémy neexistujú. Vtedy som v tejto vibrácii vedela zotrvať iba pár hodín maximálne 1-2 dni. Dnes dokážem byť v láske dlhodobo aj niekoľko týždňov. Stáva sa z toho trvalý stav bytia.
Zachytávam vo svojom vedomí podnety, ktoré ma ešte nejakým spôsobom zabolia a kontinuálne pracujem na tom, aby som cítila pokoj. Prijímam opačnú polaritu, koncepty, ktorým by som sa chcela vyhnúť v mojom živote, ale najprv musia byť spracované a prijaté. Pri navodení predstavy, že by som bola zaseknutá v takýchto podmienkach do konca života, mi prišlo zle. Vtedy to zachytím vedomím a poviem si, toto ešte nemám spracované, idem na to. Naladím sa na tú situáciu a analyzujem ju. Pýtam sa, čo je na tom zle, ak v tom budem zaseknutá celý život? Často na to nemám argumenty, je tam uložený iba strach, že mi niečo unikne. Pýtam sa ďalej, a čo mi unikne? Nenachádzam žiadny relevantný dôvod, iba si začínam dôverovať, že čas je len ilúzia a dovoľujem si na pochopenie použit aj celý život ak to bude potrebné.
Toto sú situácie, z ktorých som mala ešte strach:
- Je v poriadku žiť vo vzťahu-nevzťahu aj trebárs do konca života- prijímam to.
- Je v poriadku nebyť s človekom, ktorého veľmi milujem, som schopná milovať druhých a otvoriť sa aj iným mužom a novým vzťahom.
- Je v poriadku ak sa už nikdy v živote neuvidíme alebo sa už nestretneme.
- Je v poriadku prijať akýkoľvek koniec, odmlčanie, rozchod či smrť.
- Je v poriadku, že raz umrieš ako stará žena a odpustíš si, ak tento vzťah-nevzťah bude stále rovnaký a nikdy sa nepohneš vpred – áno je to úplne v poriadku.
- Je v poriadku sa stretávať so zadaným mužom.
- Je v poriadku, že on nikdy neurobí žiaden krok, aby sme spolu mohli tráviť viacej času alebo, aby sme spolu žili – áno, je to úplne v poriadku.
- Je v poriadku, že nikdy v tom nenájdeš pochopenie a nedôjdeš do cieľa.
- Je v poriadku, ak ide iba o ilúziu a ty stráviš celý život zaseknutá v tejto ilúzii- áno aj to je v poriadku.
- Je v poriadku, že kvôli tomuto mužovi sa nemôžeš pohnúť vpred – Viem, že som zodpovedná sama za seba a aj túto voľbu som si zvolila dobrovoľne, je to úplne v poriadku.
- Je v poriadku v tom zotrvať celý život.
- Je v poriadku, vyskúšať sa otvoriť aj niekomu inému, pretože láska sa tvorí v tebe, áno je to v poriadku.
- Je v poriadku, ak si nájdeš nový vzťah- áno je to v poriadku. V srdci budem cítiť, čo je správne a rozhodnem sa podľa citu.
- Je v poriadku, že miluješ dvojplameň, aj keď ti to nedáva žiadny zmysel, áno je to v poriadku.
Pozorovala som u seba či nenabehnem znovu na cyklus rozchodov. Zdá sa, že toto nutkavé správanie sa postupne vytráca. Odkedy sme nadviazali kontakt, ešte ani raz som mu nenapísala, že to musím ukončiť. Každoročne sa opakuje rovnaká situácia hlavne v septembri. Tento rok sa pripravujem na september ako vedomý pozorovateľ. Dám určite vedieť, čo sa odohrávalo v mojom živote.
Čo sa zmenilo po energetickom ukončení?
Tento zlom volám bod 0. Ak sme niečo už natrvalo opustili, nie je možné to dokola opúšťať znovu, pretože to je natrvalo opustené. Občas sa objavia záchvevy, ktoré viem už elegantne spracovať. Počas tých mesiacov, čo sa stretávame som mala asi 2 veľké prepady, ale ako hovorím, nie je dôvod utekať pred nenaplnenou láskou, lebo tieto pocity už vymizli. Naopak cítim lásku oveľa viac. Je súčasťou mňa a činy muža už prestali do toho zasahovať.
Cítim to ako vnútorné oslobodenie, že je už vlastne všetko jedno, ako to dopadne, dôležité je teraz a tu. A ako viete už z mojich predchádzajúcich článkov, od dvojplameňa som odchádzala mnohokrát, už sú za nami stovky cyklov. Odchádzala som predovšetkým preto, lebo som uňho nikdy nevidela žiadnu zmenu. Trebárs som aj jeho lásku cítila a stále cítim, rastie, ale bolo pre mňa veľmi frustrujúce, že to vždy všetko poprel. Dnešných mužov chápem, majú strach priznať si lásku, lebo vzťah je pre nich zaťažujúci. Zo vzťahov, ktoré mali a majú im plynie kopec zodpovednosti niekde inde. Muži popierajú lásku a zamieňajú si ju za sexualitu, pretože tá je slobodná. Toto je to, čo nás ženy zraňuje. My ženy vieme pochopiť muža, čo prežíva. Ich sloboda nás učí prísť do väčšej voľnosti, brať sexuálne spojenie tak, ako ho berú muži. Voľnosť, radosť a prítomnosť. Pre mňa je tiež dôležitá sexualita s mužom, ktorého milujem, no sexualita s týmto mužom ma viacej zväzovala. Aj v tejto téme som musela prísť do väčšej slobody, aby som si cez sexualitu nenárokovala potvrdenia lásky. Počas pauzy sa teda čistili aj kódy sexuality. Dovolila som si pustiť presvedčenia, že jedine s týmto mužom budem spokojná na sexuálnej úrovni.
Koniec éry alla Romeo a Julia
Jediný vzťah, ktorý som chcela, bol s dvojplameňom. Samozrejme, mať vzťah aj s niekým iným nie je tak náročné a kľudne môže ísť o pekný vzťah. Mojim blokom je však strach otvoriť sa niekomu inému. Bojím sa, že toho druhého človeka nebudem tak milovať a zase sa vrátim k vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom. Tiež však prijímam, že predsa tá láska je vo mne a aj ja si môžem dať šancu milovať niekoho iného. Vlastne, to čo by som chcela od dvojplameňa, by som mala urobiť sama.
Moje ponímanie času sa zmenilo. Som tu len na chvíľu na tejto Zemi a nemala by som to všetko brať tak dramaticky. Vystupujem z role vnímania pozemských vzťahov. Stále viac si uvedomujem, že je to súčasť poznania a je to vlastne úplne jedno, ako to dopadne. Riešiť či budeme spolu už nemá význam. Už sa mi tým vôbec nechce zaoberať, chcem žiť.
Na ceste do celistvosti spracúvame rôzne vzťahové témy typu nešťastnej lásky, ktoré sa nás nepriamo či priamo týkajú alebo sú zakorenené v kolektíve a je potrebné ich pretransformovať. Nové vzťahy už nie sú o vnímaní lásky „ja a môj partner“. Nové vnímanie akéhokoľvek partnerstva je o mne. Zatiaľ to len skúmam, neviem to uchopiť, je to pre mňa nové. Dívam sa na vzťah zrazu inak. Aby som to všetko pochopila, čas mi s tým pomôže.
S láskou,
Pozorovateľka života
Zdroj titulného obrázku: Pinterest
