Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

od | jan 23, 2020 | Dvojplameň

Už nejakú dobu som bola vyladená do bezpodmienečnej lásky. Prežívala som krásne obdobie a my sme si boli s mojim dvojplameňom bližšie a bližšie. Harmónia trvala asi 2 mesiace. Tak dlho. To tu ešte nebolo. Napriek tomu sa mi do vedomia vkrádal strach, že sa znova niečo pokazí a moje pochybnosti mi prezentovala drahá polovička určitým odstupom. Hovorím si, veď toto už mám vyriešené, ale uzdravovanie má oveľa viacej vrstiev ako si myslíme.

Každý z nás nosí hlboké zranenia v našom podvedomí. O niektorých vieme, niektoré nám stále ostávajú skryté. Keď prekonávame vibračný posun z duality do jednoty, stále viac sa očisťujeme. Skúšky naberajú na intenzite. Posledná strata môže nastať, keď je naše srdce schopné si dostatočne precítiť aj veľkú bolesť.

Bol piatok večer, ktorý som plánovala stráviť introvertným relaxom s knižkou. Po príchode z práce domov som upadla do veľkého smútku a neskôr plaču. Čo sa deje? Ešte pred pár hodinami som bola šťastná s veľkým úsmevom na tvári. Myslela som si, že dosiahnutím blaženej lásky bude všetko pohodička. Omyl. Dualita funguje na iných princípoch. Skrytá nedôvera a nestabilita bola vynesená z môjho vnútra. Nezvyknem plakať, ale v ten večer som vyplakala asi všetku bolesť. Nerozumela som ničomu. Bolo to ako ťažký mentálny výlet, po ktorom som sa dávala dokopy celý víkend. Plakala som a prežila stratu, ktorú by som prirovnala k bolesti, keď mi zomrel niekto blízky. Vnímala som veľkú podporu z duchovného sveta, aby som si dovolila prejsť týmito emóciami. Chcela som to nejako uchopiť a nájsť vinníka. Určite za to môže dvojplameň, a tak sa vynárali rôzne riešenia reality v mysli. Počas intenzívneho smútku a plaču to boli rozhodnutia typu: „Už končím, nestojí to za to, aby som takto trpela. Toľko vnútornej práce a bez výsledkov. Veď si zaslúžim lásku a nie bolesť!“ Tieto myšlienky vystriedali ďalšie: „Veď toto už máš dávno za sebou, neustále opúšťanie a úteky. Vylaď sa do lásky.“ Skúšala som sa naladiť na pochopenie a lásku, ale smútok ma znova prevalcoval. Náklad bol už príliš ťažký a nie je nevyhnutné s ním ďalej pokračovať. Všetko som prepustila a nechala to na Boha. Inak to ani nešlo. Poslednou slzou zavládol úplný pokoj a odovzdanie. Náhle prišlo pochopenie a precítenie, že som ukotvila v sebe vibrácie jednoty.

 Do jednoty sa dá prísť aj úplným rozpadom. Strata neexistuje. Bola len prezentáciou duality. Aby sa duša uzdravila, prechádza extrémami opačných polarít, bezpodmienečnou láskou a veľkým strachom.

Strata je fikcia a pochopenie sa ukáže po kolapse a rozpade

Všetko, čo sa dialo doteraz, ma učilo prísť do jednoty. Kedysi by som si myslela, že tam vedie len jednosmerný lístok cez šťastie, lásku a pozitívne vibrácie. Po tomto zvláštnom zážitku som považovala situáciu za vyriešenú a tešila sa, že rozchody a moje úteky sa už nebudú opakovať. Ľudský pohľad na vec mi bol rýchlo vyvrátený. Pretože som stále nechcela akceptovať negatívny protipól dvojplamennej cesty, a to je úplne odpútanie sa, nastal teda ďalší prepad do strachu odmlkou z mojej strany. Bol ale iný ako tie predošlé. Preplakaním toho zlomového večera som prešla mojimi najväčšími strachmi, a už som sa tak nebála. Pozorovala som svoje emócie a kráčanie týmto obdobím bolo obohacujúce. Vedela som, že už nikdy o seba neprídem, a tak ani oňho. Ďalšie odpútanie len proces očisťovania a venovania sa svojej duši. Všetko je len ilúzia a ja cítim, že sme stále spolu spojení.

Toľkokrát som o Teba prišla, aby som spoznala, že si mojou súčasťou. Prežívam dokonalé seba-zjednotenie ešte hlbšie ako predtým. Rast nikdy nekonči. Prijímam svoj strach, a teda aj všetko pozitívne a negatívne v mojom živote. Smerujem Bohu požiadavku spoločnej dvojplamennej fyzickej reality v dokonalej láske, kde neexistuje nedostatok, len krásne spolunažívanie v úplnej slobode.

S láskou,

Pozorovateľka života

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

Dôležitým aspektom dvojplamennej cesty je prijatie svojich emócií

od | jan 6, 2020 | vzťahy

Aby každý z nás mohol žiť v jednote, prejde si spletitou cestou emocionálnych výkyvov, o ktorých pred tým ani nevedel, že ich v sebe má ukryté. Ak máme veľké pochopenie pre všetky naše negatívne charakterové črty, úteky, emócie ako hnev, strach a iné, má pre nás a naše emócie pochopenie aj náš dvojplameň. Nastavujeme si vzájomne zrkadlo. Ak nemáme niečo radi u nášho dvojplameňa, týka sa to nás samých.

Na dvojplamennej ceste neexistuje zlý krok. Ide o trajektóriu, ktorú sme si vybrali. Ak cítime, že sa hneváme na dvojplameň a napíšeme mu správu odzrkadľujúcu tieto energie, je to správne. Učíme sa narábať s egom, hnevom a zároveň si osvojujeme jednanie v bezpodmienečnej láske.

Niekedy nechceme niečo pokaziť medzi nami, tak doslova chodíme po špičkách. Je to ale neprirodzenosť, ktorá sa nám veľmi rýchlo ukáže. Interakcia s našou vzácnou polovičkou nás núti ísť do úplnej čistoty.

Aby sme mohli postupovať vo vzťahu ďalej, tak nie je iná možnosť len žitie v dokonalej prirodzenosti, ktorú predchádzajú straty, rozchody, opätovné prepájanie, a tak stále dookola. Prežitím si negatívnych a pozitívnych zážitkov akosi lepšie chápeme zákony duality a osvojujeme si prácu s ňou.

Prijatie je aj to, keď cítime, že ho už nechceme nikdy v živote vidieť, ešte mu to aj povieme, ale za pár hodín sa dáme do bezpodmienečnej lásky, z ktorej mu už hovoríme, že ho aj tak vždy budeme milovať. Pre uvedomenie niekedy stačí, keď danú vec zo seba vypustíme, vyslovíme ju. Seba-prijatie sme si cvičili všetkými predošlými situáciami, kedy sme urobili to isté, ale cítili sa ako blázon. Dvojplameň ostal ticho a nereagoval. Ani nemohol, lebo sme si projektovali do okolností strach, že sa bude hnevať. My sme sa predsa na seba hnevali za naše emócie, a že sme to znova neustáli.

Dnes sa  prijímam, a tak ma prijíma aj on, presne s takou veľkou láskou akou pristupujem sama k sebe. Ako som tam došla? Tým, že som sa stále neprijímala, a tak ma neprijímal ani on. Tým, že ma neprijímal som pochopila. Každým rozpadom som chápala lepšie. Ako by sme si to inak nacvičili, keby sme si to neopakovali. Nuž aj toto je časť našej práce. Pozorovať dualitu, aby sme zmajstrovali hmotu!

Akceptuj si všetky emócie a dovoľ si správať sa prirodzene. Vyjadri čo ťa trápi a z čoho máš radosť. Buď autentický/á.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky: Remy Loz / Unsplash

Dôveruj svojmu partnerovi

Dôveruj svojmu partnerovi

od | jan 3, 2020 | Dvojplameň

Na ceste k zjednoteniu sa niekedy príliš sústredíme na náš dvojplameň. Začneme sa obávať, že dostatočne nepracuje na tom, aby sme mohli byť spolu. Náš strach sa stupňuje a možno máme aj tendenciu v takomto rozpoložení pomáhať a radiť partnerovi. Zaujímavé je, že vždy sa bojíme viacej o tých druhých ako o seba. Nedôvera je strach. Strach má opačnú vibráciu ako láska. Strach si žijeme predovšetkým v 3D realite, kde sa zameriavame na všetkých okolo nás, len nie na seba. Naše obavy sa materializujú a my ich momentálne zakúšame s drahými polovičkami.

To čoho sa bojíme, že nášmu partnerovi veľmi nejde a čo nezvláda, by sme si mali osvojiť v prvom rade sami. Aj keď sa zdá, že už to máme dávno vyriešené a s týmto skutočne nemáme problém, je to naše, inak by sa nám to neukazovalo v prítomnosti. Treba sa pozrieť veľmi hlboko. Prechádzame si viacerými stupňami pochopenia.

Vo vyššej realite 5D existujem len JA. To čo sa deje si tvorím sama blokmi, ktoré treba uzdraviť. Okolie a najčastejšie náš dvojplameň nám odzrkadľuje nedôveru v seba, nedôveru v lásku, našu nestabilitu, neprijaté nedokonalosti atď.

Bála som sa, že nenapreduje dostatočne rýchlo. Vinila som ho, že nestojí vo svojej sile, že neustále uteká, nemá záujem spoznať ma hlbšie. On je ten, ktorý bráni nášmu vzťahu. Prestala som sa sústrediť na jeho nedokonalosti a začala som mu dôverovať. Vždy, keď ma prepadol strach znova som sa stíšila a pracovala na ukotvení tohto presvedčenia v mojom vedomí. Udržovala som sa vo vibráciách dôvery a lásky. Po ukončení hádzania viny na môj dvojplameň, mi zrazu prišlo pochopenie, že som to ja, kto si nedôveruje. Neverila som si, že tá veľká láska je tu pre mňa, a že si ju zaslúžim. Bola som to ja, kto neustále utekal a strachoval sa. Dovolila som si byť k sebe úprimná a prijať skutočnosť, že si to vytváram sama svojim strachom. Pozrela som sa lepšie na seba a moje autentické túžby. Sebareflexia je dobrým vodítkom. Spätne som sa vrátila k radám a článkom, ktoré som mu poslala, aby napredoval na našej ceste. Dnes sa už len smejem, lebo všetky rady, ktoré som mu dala, boli predovšetkým rady pre mňa 🙂

Dôverujem môjmu dvojplameňu, a tým dôverujem aj sebe

Dobrá správa je, že stačí pracovať so svojím vedomím, kde tento problém vyriešime. Zachyťme vedomou pozornosťou naše strachy a vyčistime ich vždy, keď si ich všimneme. Bloky sa budú objavovať znova a znova, niekedy aj vo vyššej intenzite. Riešenie je v neustálom vylaďovaní sa do vibrácie lásky. Opakujúce sa straty, pády a strach nás len cibria v osvojovaní vnútornej stability.

Verím si! Verím Ti! Všetko prebieha podľa dokonalého plánu, ktorý sme si zvolili. Som silný/á. Prijímam sa! Prijímam ťa presne takého aký si!

Najčastejšie strachy:

  • Nepodarí sa nám zjednotiť – Vibrácia strachu nám priťahuje do života práve takú realitu, v ktorej sa javí, že sme od seba vzdialení, nerozumieme si, sme oddelení a žijeme si len samé komplikácie. Je potrebné denne pracovať na svojich blokoch a kódovať si dôveru v seba, v partnera, v život. Láska je tu pre každého a je jej nekonečný dostatok.
  • Opakujúce sa rozchody a nekomunikácia – Separácie a rozchody si dokonale naplánovala naša duša. Dejú sa presne v moment, kedy potrebujeme ukotviť v sebe nové energie a poznanie. Uvoľnime sa, podstúpme toľko rozchodov, koľko je potrebných. Mlčanie pomáha rozvíjať našu intuíciu, telepatiu a duchovné dary.
  • Môj partner nie je na takej vyspelej duchovnej úrovni ako ja – Omyl! Sme jedno. O oddelenosti nás presviedča len ego. Som na správnej ceste a všetko čo zažívam je v súlade s mojou duchovnou cestou. Mám všetky potrebné vedomosti, tak isto s nimi disponuje aj partner. Moja úroveň je jeho úroveň. Nesúďme druhého, zamerajme sa na seba, na svoju cestu.
  • Nemá o mňa záujem – Zaujímam sa o seba? Dávam si všetko po čom túžim, aby mi dával partner? Som pre seba dôležitá/á. Starám sa o seba tak, ako by som sa staral/a o ľudí, ktorých milujem? Otváram sa sebaláske.
  • Nie som dostatočne dobrý/á – Som dokonalý/á v tento daný okamih. Milujem sa a pristupujem k sebe s najväčším rešpektom a úctou. Len človek, ktorý sa rešpektuje, vie prejaviť rešpekt a uznanie druhým. Ak sa to naučíme, dvojplameň nám začne z ničoho nič zrkadliť nové nadobudnuté črty.
  • Nemiluje ma, keby áno, vypadá to inak – Takéto presvedčenia sa nám zrkadlia preto, lebo neveríme, že nás môže niekto tak hlboko a dokonale milovať. Ak si žijeme v realite, že náš dvojplameň nás nemá rád, nemáme radi sami seba alebo neprijímame nejaký svoj aspekt. Začnime sa akceptovať, že sme dokonalí, takí akí sme. Máme radi aj naše „nedokonalosti“. Láska neubližuje, ale tvorí a lieči.
  • Moja láska je zadaná – Všetko sa odohráva v dokonalosti, náš partner musí byť zadaný a hrať nám, že tu nie je pre nás, aby sme sa naučili byť kompletní v sebe. Verme dokonalému načasovaniu. Pracujem predovšetkým vo vnútri seba. Keď sa zmení moja vibrácia, mení sa aj môj partner a celková situácia.
  • Nie je správny čas – Ak si myslíme, že nie je správny čas, tak sa tak deje podľa nášho presvedčenia alebo plánu vyššieho Ja. Naša duša je dokonale múdra, a tak si vymedzuje nejakú časovú ilúziu, v ktorej si potrebuje vyriešiť negatívne vzorce a osvojiť si žitie v dokonalosti.

S dôverou,

Pozorovateľka života