Dnes je taká „zvláštna“ doba, žena sa stáva mužom a muž sa stáva ženou. Niekto môže mať strach, kam ten svet speje a ako to bude vyzerať o pár desiatok rokov? Nič nie je statické a všetko sa mení. Tak ako sa môžu posúvať magnetické poly Zeme, tak sa môžu vymedzovať aj polarity v žene a v mužovi. Prirodzený vývoj spoločnosti smeruje do poznania zmien polarity, ktorá sa tu manifestuje už niekoľko rokov. Z tejto skúsenosti však vychádzajú emočne uzdravení jedinci.

Veľa žien je silných a skôr trpia komplexami, že sa správajú ako muži. Všetko si zaplatia, sú samoživiteľky, ktoré sa postarajú o rodinu a už im chýba len láska a mužské objatie. Nakoniec nedostanú ani tú štipku lásky. Rozhodnú sa, že si ju dajú samé, a tým sa stávajú celistvé. Aby žena pochopila muža, niekedy si prežije rovnaké situácie ako muž. Uvedomí si, že to ani muži nemajú ľahké a odstúpi z predstáv, že by jej mal neustále pomáhať a prejavovať lásku.

Na začiatku vývoja každej ženy prevládala jemná ženská energia. Ako sa žena dostávala do sily, prehupla sa viacej do mužskej energie, ktorá sa občas vygradovala až do extrémov. Z veľmi silnej mužskej energie sa žena vracia do svojho stredu, do rovnováhy. Ona má už toľko sily, že od muža už nič neočakáva, je samostatná. Zrazu všetky túžby, ktoré mala spojené s mužom, vymiznú. Keď žena plne integruje mužskú silu, oveľa ľahšie sa potom vyjadruje v láske a v jej ženskej energii. Jej správanie nie je manipulatívne, má prebytok lásky, dáva bez očakávaní, ale už nie na úkor seba. Naučila sa milovať.

Podobné sa stane s mužmi

Muž si prejde ťažkými emocionálnymi zážitkami, ktoré mu neboli doteraz známe, na čas stratí mužskú silu, ale po pochopení a prežití emočných prepadov, ktoré videl u svojej matky alebo partnerky, sa muž vracia do mužskej ukotvenej sily, ktorá je nežná a chápavá. Muž už neočakáva lásku a pozornosť od ženy, ale vie si ju poskytnúť sám, prestane mať strach zo žien a z ich odmietnutia. Žena a muž potom žijú v slobode.

V starých energiách nám ešte partnerstvo ako tak fungovalo

V dávnejších vzťahových modeloch bola jasne vydefinovaná rola ženy a muža, bolo jedno či je žena viacej v ženských alebo mužských energiách. Obsadzovala určitú rolu, pole pôsobnosti, do ktorého muž neprenikal, lebo sa sústredil na svoju oblasť. Dve častice sa dopĺňali navzájom. Fungovalo to tým, ktorí mali pekne rozdelenú energiu a úlohy medzi sebou. Ako sa však vedomie vyvíjalo, každý v páre obsadzoval väčšiu časť spektra, stávalo sa, že sa energie začali vytesňovať navzájom. Napríklad žena sa starala o rodinu, domácnosť, ale k tomu všetkému dokázala pracovať alebo byť úspešná podnikateľka. Častokrát tieto ženy utlmili svojich partnerov do pasivity alebo lenivosti. Alebo muž pracoval, ale ešte k tomu stíhal aj variť, organizovať program pre deti a to žene bralo sebadôveru a silu. Čím viacej sa jeden zapájal, tým ten druhý reagoval na energie opačne. Po niekoľkých rokoch aktivity a snaženia si jeden povedal, že musí odísť, pretože už nevládze dotovať spojenie.

Ako to vypadá u starších ľudí?

Je zvláštne pozorovať staršie páry, ako sa boja nových výziev, pretože na zvládnutie životných ťažkostí boli vždy doteraz dvaja. Možno jeden to ťahal viacej ako druhý, ale stále model nefungoval fér pre všetkých zúčastnených. Niektorí sa vymedzili do polohy, kde sa im darí, kde sú šikovní, a tú polohu obsadzovali permanentne. V tomto prípade sa však druhý partner nemohol/nemusel vyvíjať v určitých energiách, pretože čerpal energiu od partnera, ktorý mu z týchto póloch prinášal nejaké poznanie. Staršie generácie sú tlačené k zmenám cez veľké vyčerpanie, dlhodobý pocit stagnácie, ktorý sa stáva už neúnosný alebo cez stratu partnera.

Dnes sprostredkovanie cez partnera už nefunguje, musíme sami spoznať rôzne energie. Aby sa žena alebo muž dostal do rovnováhy, žijú určité životné obdobie v samote. Niekedy môže ísť aj o samotu vo vzťahu, kedy niekto žije vedľa partnera, ale cíti sa izolovane a sám. Keď sa častica ocitne sama, energeticky si začne dotvárať vo vnútri to, čo potrebuje, a tak sa stáva celistvá. Preto nie je možné nájsť ideálneho partnera, až dokým si ho nevybudujeme sami v sebe. Vtedy dokážeme opraviť aj existujúce vzťahy.

Ako to vypadá u mladých ľudí?

Mladí ľudia, ktorí sú vedomí už čiastočne majú v sebe ukotvené poznanie o nových vzťahových štruktúrach. Tí, ktorí nie sú vedomí,  prežívajú zmeny cez fyzickú úroveň, muži pôsobia čím ďalej tým ženskejšie a niektoré ženy majú zase super vyformované telo ako muži. Niektorým sa mení sexuálna orientácia prechodne, pretože vnútorné pochody nevedia ukotviť. Pre ich dušu je to však dôležitá forma poznania. Mnohým sa stáva, že si na čas odžijú polaritu, ktorá ich tak veľmi priťahovala, a potom sa vrátia do svojho stredu. Mladšie generácie majú tú výhodu, že tam vonku sa všetko urýchlilo. Vzťahy sa žijú oveľa slobodnejšie, a tak môžu spoznať seba cez viacero partnerstiev, čo kedysi nebolo možné kvôli záväzkom. Nové technológie a možnosti nás odkazujú do žitia vo virtuálnej realite, čo otvára ešte väčšiu škálu podnetov a spoznávania matrixu.

Keď je človek na ceste k celistvosti

Poznanie nemusí pochádzať iba z partnerstiev, môžeme k nemu dôjsť aj cez zdravie a iné témy, ktoré sa nás dotýkajú tu na Zemi, väčšinou však prechádzame rovnakými míľnikmi. Najprv v nevedomí žijeme to staré v domnienke, že je to tak v poriadku, potom sme z toho vyhodení, aby sme začali na sebe makať. Na základe nového si vieme porovnať to staré a čudujeme sa, ako sme v tom starom mohli tak dlho žiť.

Závislosť a staré partnerské kódy

Pozerala som sa okolo seba a videla partnerstvá, kde muž pomáhal žene. Takéto partnerstvo som zažila kedysi dávno s prvým priateľom. Čuduj sa svete, to partnerstvo aj fungovalo. A prečo fungovalo? Pretože nebolo založené na hlbokej láske, ale na vzorcoch, ako by sa mal vzťah žiť.

Keď niečo hráme, ideme nám to oveľa lepšie, ako vlastné autentické žitie.

V nevedomí iba hráme podľa toho, čo nám je známe, lebo tam sa ešte nepoznáme.

Vtedy som žila podľa modelu, ktorý nám bol vštepovaný, a ktorý sme si mohli odpozerať od našich rodičov. Boli sme mladí a ešte sme sa len učili, čo je život, obaja sme boli slabí a závislí. Toto partnerstvo ma utláčalo, žila som v ňom na úkor seba. Domnievala som sa, že chyba je vo mne, pretože tam vonku žili všetci ten istý model rovnako a zdalo sa aj spokojne. Vnútorne som si uvedomovala, ak budem pokračovať v tomto vzťahu, tak ochoriem. Do života mi prišla láska a ja som chcela ísť ďalej.

Väčšia sloboda a o učenie sa sebahodnote

Zamilovala som sa do muža, s ktorým som žila veľmi slobodne. Bol vnútorne silnejší. Spoznala som, čo to je láska a učila som sa od neho byť sebavedomý egoista. Túto polaritu som nemala vôbec osvojenú, a tak mi ju partner servíroval často. Bolo to ťažké učenie, ale dalo mi veľa. Pochopila som a rozišla sa s ním v pokoji s vďačnosťou, ktorá prišla až neskôr s pochopením.

Samota

Samotu som si užívala. Nebolo to však vždy iba ľahké. Na všetko som bola sama.

Niekedy som aj ticho závidela ženám, ktoré mali oporu vo svojom partnerovi a trebárs sa nemuseli snažiť. Bolo to v životných situáciách, ktoré vyžadovali veľkú záťaž. Keď som však každú takúto záťaž zvládla samostatne, o to viacej som si vážila svoju slobodu a nezávislosť.

Domnievala som sa, že je niečo so mnou zle, keď nenachádzam partnera, ktorý by mi venoval pozornosť a podporu. Neskôr som si uvedomila, že v pároch, kde sa muž stará o ženu a pomáha jej, je veľká nesloboda a závislosť. Koniec koncov je pomáhané tej žene, ktorá je slabšia. S pokorou ju viem pochopiť, aj ja som bola kedysi na rovnakej úrovni, ako ona. V takýchto vzťahoch je aj mužova pomoc občas majetnícka a manipulatívna.

Občas sa mi stalo, že ma slabšia žena aj rozčuľovala. Vôbec nechápala, koľko energie a úsilia sa skrýva za jej požiadavkami, ktoré má na muža. Nečudovala som sa, keď jej ich partner prestal plniť, pretože už bol z nich unavený. Tieto ženy som brala ako svoje zrkadlo, že sa mám posúvať ďalej do svojej sily a zbytočne nezaťažovať vnútorného muža a muža tam vonku.

Slabá žena si ešte neuvedomuje, koľko energie je za tvorbou, pretože ju nevie používať. Aj v živote tejto ženy nastane zlom, kedy neujde prežitku v hmote, a potom pochopí, že bude vyžadovať od partnera toľko, koľko je sama schopná urobiť alebo toľko, koľko si sama dokáže sprostredkovať.

Dlhú dobu som strávila pozorovaním vzťahov, chcela som to pochopiť. Aj na základe rôznych príkladov v okolí sa mi vyvíjalo poznanie a potom som si vedela načítať vzťahy každej dvojice. Tie dvojice, ktoré som kedysi obdivovala a považovala za šťastné, vlastne žili deštruktívne. Uvedomila som si, ako je dôležité, aby žena mala skultivovanú energiu, pretože jej sila môže byť manipulatívna. Môže z dedka urobiť neschopného a chromého hlupáka. Potom cestujete mestskou dopravou a stretnete 5 starších dvojíc, kde to prebieha rovnako, babka s dedkom sedia vedľa seba, žena ho buzeruje a dedko je ticho. Dedko má väčšinou pomocnú palicu na chodenie a pre ženu je záťaž, lebo sa musí oňho starať. Takéto obrazy ma veľmi boleli.

My ženy nevieme, aká sila sa v nás skrýva a občas si vytvoríme v živote aj takéto podmienky, aby sme sa cítili silné. Budujeme si silu na úkor toho druhého. Mužov sme často považovali za neschopákov a slabochov. Preto ideme aj tou cestou poznania, kedy sa stávame na čas mužmi.

Žena sa naučí prijať mužovu slabosť, lebo zažije tú istú slabosť na svojej ceste poznania. Potom už si nedovolí povedať na muža, že je slaboch a neschopák. Pokiaľ stretáva slabých mužov, je to zrkadlo na vnútro ženy. Aj ja som stretávala slabých mužov, odkazovali na môjho slabo vyvinutého vnútorného muža. Keď sa žena zjendotí, potom sa objavia v jej okolí aj silní muži.

Dvojplameň alebo učenie sa celistvosti

Keď mi prišiel do života môj dvojplameň obdivovala som ho ako muža. Bola som hrdá na to, že mi do života prišiel takýto silný muž. Snažila som sa byť ako on. Robila som veci ako on, pretože tu nebol pre mňa celé tie dlhé roky. Postupne, ako som si vybudovala toho vnútorného muža, už som neobdivovala iba jeho, ale aj seba, za to všetko, čo som dokázala.

Jeho pasivita u mňa vyvolala veľkú aktivitu a snaživosť. Na čas sme si tie energie pekne vymenili a ja som pochopila mužov. Pochopila som to, že ako žena som občas čakala na vyjadrenie lásky od partnera, a čakala som zbytočne. Začala som ju prejavovať sama, partnerovi aj sebe. Prejavovala som sa vo všetkých aspektoch.

 Najväčšie prijatie mojich mužských energií bolo v posteli pri milovaní. Naše milovanie s partnerom som začínala ja, bola som v mužských energiách a on v ženských. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy sa partner na mňa iba díval, nevedel, čo má robiť a z oblečenia som ho vyzliekala ja. Bolo to ako z romantických filmov, akurát sme si vymenili role. Pre niektorých mužov by to bol možno splnený sen dračice v posteli. Ja som sa za to cítila previnilo a vyčítala som mu pasivitu. Partner bol vtedy naopak v úplnom prítomnom okamihu a chcel prijímať, túžil po tom, aby nemusel byť v mužskej roly on. Zo začiatku mi to vadilo, potom prišlo hlboké prijatie a užívanie si aj takýchto zážitkov. Po mojom prijatí som sa vracala do svojich ženských energií a on do svojich mužských energií.

Nevyčítajme pasivitu mužovi, ktorý nás vymedzuje do extrémnych polarít, pretože aj vďaka tomu spoznávame, čo je život.

Možno sa budeš o všetko starať a budeš mať plné zuby, že aj ty si už konečne zaslúžiš opateru. Áno, zaslúžiš si ju, ale z vonku nepríde. Možno nebudeš mať  k sebe dostatočne silného partnera a dokonca sa budeš správať ako muž. Drahá žena, ak si niekedy pripadáš ako muž a bojuješ s tým, že by si mala byť viacej ženská, prestaň počúvať svoje strachy, ktoré diktujú tvojej hlave, ako by si sa mala správať. Prijmi tento extrém a nasleduj ho, staň sa na čas mužom, dosiahni ten pomyselný vrchol.  Potom sa prirodzene vrátiš do ukotvenej ženskej sily. Ako sa to stane? Samo! Budeš jasne vnímať tieto zmeny na sebe.

Keď sa žena vychýli do úplnej energie muža, zistí, že si môže veriť. Že neexistuje už nič, čo by nezvládla sama a v tom momente sa začne obdivovať. Miluje svojho vnútorného muža a verí mu. Po tomto vymedzení do mužskej energie sa žena vracia do krásnej ženskej energie, ktorá je silná ako nikdy predtým, ale zároveň nežná. Pozdvihuje ostatných mužov alebo ženy, aby sa nebáli niekedy vymedziť do extrémov.

Aké bude ďalšie partnerstvo?

To viem už teraz, bude o mne a o poznávaní seba cez druhého. Už nie je možné hľadať niekoho tam vonku. Ak prídu v tomto partnerstve problémy, budú sa diať pre mňa a môj posun. Verím, že to bude dobré partnerstvo, lebo keď si rozumiem a už si uvedomujem, ako vzťahy fungujú, mám veľkú šancu si to užiť a už vo vzťahu netrpieť. Určite prídu vychýlenia, ale ja sa už nebojím. Nebudem sa ani pýtať či je to ten pravý muž alebo ľavý, pre teraz a tu mi je daný nejaký človek, ktorého som si pritiahla pre určitú skúsenosť a naše cesty sa môžu rozísť hocikedy. S hlbokou vďačnosťou prijmem toto obdobie učenia a verím si, že ho veľmi dobre zvládnem.

Žena pochopila, všetky túžby a samú seba, vracia sa do ženskej sily. Už ju nebaví byť v mužských energiách. Ide do pokoja. Sebavedomá, silná, vyrovnaná s hlbokým poznaním a silným vnútorným mužom. 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Obrázok je prevziatý: Pinterest, Abstract Portrait woman Modern Palette knife – Aheyko.