Veľa žien sa v dnešnej dobe cíti ako muž

Veľa žien sa v dnešnej dobe cíti ako muž

od | feb 6, 2022 | Transformácia, Vedomie

Dnes je taká „zvláštna“ doba, žena sa stáva mužom a muž sa stáva ženou. Niekto môže mať strach, kam ten svet speje a ako to bude vyzerať o pár desiatok rokov? Nič nie je statické a všetko sa mení. Tak ako sa môžu posúvať magnetické poly Zeme, tak sa môžu vymedzovať aj polarity v žene a v mužovi. Prirodzený vývoj spoločnosti smeruje do poznania zmien polarity, ktorá sa tu manifestuje už niekoľko rokov. Z tejto skúsenosti však vychádzajú emočne uzdravení jedinci.

Veľa žien je silných a skôr trpia komplexami, že sa správajú ako muži. Všetko si zaplatia, sú samoživiteľky, ktoré sa postarajú o rodinu a už im chýba len láska a mužské objatie. Nakoniec nedostanú ani tú štipku lásky. Rozhodnú sa, že si ju dajú samé, a tým sa stávajú celistvé. Aby žena pochopila muža, niekedy si prežije rovnaké situácie ako muž. Uvedomí si, že to ani muži nemajú ľahké a odstúpi z predstáv, že by jej mal neustále pomáhať a prejavovať lásku.

Na začiatku vývoja každej ženy prevládala jemná ženská energia. Ako sa žena dostávala do sily, prehupla sa viacej do mužskej energie, ktorá sa občas vygradovala až do extrémov. Z veľmi silnej mužskej energie sa žena vracia do svojho stredu, do rovnováhy. Ona má už toľko sily, že od muža už nič neočakáva, je samostatná. Zrazu všetky túžby, ktoré mala spojené s mužom, vymiznú. Keď žena plne integruje mužskú silu, oveľa ľahšie sa potom vyjadruje v láske a v jej ženskej energii. Jej správanie nie je manipulatívne, má prebytok lásky, dáva bez očakávaní, ale už nie na úkor seba. Naučila sa milovať.

Podobné sa stane s mužmi

Muž si prejde ťažkými emocionálnymi zážitkami, ktoré mu neboli doteraz známe, na čas stratí mužskú silu, ale po pochopení a prežití emočných prepadov, ktoré videl u svojej matky alebo partnerky, sa muž vracia do mužskej ukotvenej sily, ktorá je nežná a chápavá. Muž už neočakáva lásku a pozornosť od ženy, ale vie si ju poskytnúť sám, prestane mať strach zo žien a z ich odmietnutia. Žena a muž potom žijú v slobode.

V starých energiách nám ešte partnerstvo ako tak fungovalo

V dávnejších vzťahových modeloch bola jasne vydefinovaná rola ženy a muža, bolo jedno či je žena viacej v ženských alebo mužských energiách. Obsadzovala určitú rolu, pole pôsobnosti, do ktorého muž neprenikal, lebo sa sústredil na svoju oblasť. Dve častice sa dopĺňali navzájom. Fungovalo to tým, ktorí mali pekne rozdelenú energiu a úlohy medzi sebou. Ako sa však vedomie vyvíjalo, každý v páre obsadzoval väčšiu časť spektra, stávalo sa, že sa energie začali vytesňovať navzájom. Napríklad žena sa starala o rodinu, domácnosť, ale k tomu všetkému dokázala pracovať alebo byť úspešná podnikateľka. Častokrát tieto ženy utlmili svojich partnerov do pasivity alebo lenivosti. Alebo muž pracoval, ale ešte k tomu stíhal aj variť, organizovať program pre deti a to žene bralo sebadôveru a silu. Čím viacej sa jeden zapájal, tým ten druhý reagoval na energie opačne. Po niekoľkých rokoch aktivity a snaženia si jeden povedal, že musí odísť, pretože už nevládze dotovať spojenie.

Ako to vypadá u starších ľudí?

Je zvláštne pozorovať staršie páry, ako sa boja nových výziev, pretože na zvládnutie životných ťažkostí boli vždy doteraz dvaja. Možno jeden to ťahal viacej ako druhý, ale stále model nefungoval fér pre všetkých zúčastnených. Niektorí sa vymedzili do polohy, kde sa im darí, kde sú šikovní, a tú polohu obsadzovali permanentne. V tomto prípade sa však druhý partner nemohol/nemusel vyvíjať v určitých energiách, pretože čerpal energiu od partnera, ktorý mu z týchto póloch prinášal nejaké poznanie. Staršie generácie sú tlačené k zmenám cez veľké vyčerpanie, dlhodobý pocit stagnácie, ktorý sa stáva už neúnosný alebo cez stratu partnera.

Dnes sprostredkovanie cez partnera už nefunguje, musíme sami spoznať rôzne energie. Aby sa žena alebo muž dostal do rovnováhy, žijú určité životné obdobie v samote. Niekedy môže ísť aj o samotu vo vzťahu, kedy niekto žije vedľa partnera, ale cíti sa izolovane a sám. Keď sa častica ocitne sama, energeticky si začne dotvárať vo vnútri to, čo potrebuje, a tak sa stáva celistvá. Preto nie je možné nájsť ideálneho partnera, až dokým si ho nevybudujeme sami v sebe. Vtedy dokážeme opraviť aj existujúce vzťahy.

Ako to vypadá u mladých ľudí?

Mladí ľudia, ktorí sú vedomí už čiastočne majú v sebe ukotvené poznanie o nových vzťahových štruktúrach. Tí, ktorí nie sú vedomí,  prežívajú zmeny cez fyzickú úroveň, muži pôsobia čím ďalej tým ženskejšie a niektoré ženy majú zase super vyformované telo ako muži. Niektorým sa mení sexuálna orientácia prechodne, pretože vnútorné pochody nevedia ukotviť. Pre ich dušu je to však dôležitá forma poznania. Mnohým sa stáva, že si na čas odžijú polaritu, ktorá ich tak veľmi priťahovala, a potom sa vrátia do svojho stredu. Mladšie generácie majú tú výhodu, že tam vonku sa všetko urýchlilo. Vzťahy sa žijú oveľa slobodnejšie, a tak môžu spoznať seba cez viacero partnerstiev, čo kedysi nebolo možné kvôli záväzkom. Nové technológie a možnosti nás odkazujú do žitia vo virtuálnej realite, čo otvára ešte väčšiu škálu podnetov a spoznávania matrixu.

Keď je človek na ceste k celistvosti

Poznanie nemusí pochádzať iba z partnerstiev, môžeme k nemu dôjsť aj cez zdravie a iné témy, ktoré sa nás dotýkajú tu na Zemi, väčšinou však prechádzame rovnakými míľnikmi. Najprv v nevedomí žijeme to staré v domnienke, že je to tak v poriadku, potom sme z toho vyhodení, aby sme začali na sebe makať. Na základe nového si vieme porovnať to staré a čudujeme sa, ako sme v tom starom mohli tak dlho žiť.

Závislosť a staré partnerské kódy

Pozerala som sa okolo seba a videla partnerstvá, kde muž pomáhal žene. Takéto partnerstvo som zažila kedysi dávno s prvým priateľom. Čuduj sa svete, to partnerstvo aj fungovalo. A prečo fungovalo? Pretože nebolo založené na hlbokej láske, ale na vzorcoch, ako by sa mal vzťah žiť.

Keď niečo hráme, ideme nám to oveľa lepšie, ako vlastné autentické žitie.

V nevedomí iba hráme podľa toho, čo nám je známe, lebo tam sa ešte nepoznáme.

Vtedy som žila podľa modelu, ktorý nám bol vštepovaný, a ktorý sme si mohli odpozerať od našich rodičov. Boli sme mladí a ešte sme sa len učili, čo je život, obaja sme boli slabí a závislí. Toto partnerstvo ma utláčalo, žila som v ňom na úkor seba. Domnievala som sa, že chyba je vo mne, pretože tam vonku žili všetci ten istý model rovnako a zdalo sa aj spokojne. Vnútorne som si uvedomovala, ak budem pokračovať v tomto vzťahu, tak ochoriem. Do života mi prišla láska a ja som chcela ísť ďalej.

Väčšia sloboda a o učenie sa sebahodnote

Zamilovala som sa do muža, s ktorým som žila veľmi slobodne. Bol vnútorne silnejší. Spoznala som, čo to je láska a učila som sa od neho byť sebavedomý egoista. Túto polaritu som nemala vôbec osvojenú, a tak mi ju partner servíroval často. Bolo to ťažké učenie, ale dalo mi veľa. Pochopila som a rozišla sa s ním v pokoji a s vďačnosťou.

Samota

Samotu som si užívala. Nebolo to však vždy iba ľahké. Na všetko som bola sama.

Niekedy som aj ticho závidela ženám, ktoré mali oporu vo svojom partnerovi a trebárs sa nemuseli snažiť. Bolo to v životných situáciách, ktoré vyžadovali veľkú záťaž. Keď som však každú takúto záťaž zvládla samostatne, o to viacej som si vážila svoju slobodu a nezávislosť.

Domnievala som sa, že je niečo so mnou zle, keď nenachádzam partnera, ktorý by mi venoval pozornosť a podporu. Neskôr som si uvedomila, že v pároch, kde sa muž stará o ženu a pomáha jej, je veľká nesloboda a závislosť. Koniec koncov je pomáhané tej žene, ktorá je slabšia. S pokorou ju viem pochopiť, aj ja som bola kedysi na rovnakej úrovni, ako ona. V takýchto vzťahoch je aj mužova pomoc občas majetnícka a manipulatívna.

Občas sa mi stalo, že ma slabšia žena aj rozčuľovala. Vôbec nechápala, koľko energie a úsilia sa skrýva za jej požiadavkami, ktoré má na muža. Nečudovala som sa, keď jej ich partner prestal plniť, pretože už bol z nich unavený. Tieto ženy som brala ako svoje zrkadlo, že sa mám posúvať ďalej do svojej sily a zbytočne nezaťažovať vnútorného muža a muža tam vonku.

Slabá žena si ešte neuvedomuje, koľko energie je za tvorbou, pretože ju nevie používať. Aj v živote tejto ženy nastane zlom, kedy neujde prežitku v hmote, a potom pochopí, že bude vyžadovať od partnera toľko, koľko je sama schopná urobiť alebo toľko, koľko si sama dokáže sprostredkovať.

Dlhú dobu som strávila pozorovaním vzťahov, chcela som to pochopiť. Aj na základe rôznych príkladov v okolí sa mi vyvíjalo poznanie a potom som si vedela načítať vzťahy každej dvojice. Tie dvojice, ktoré som kedysi obdivovala a považovala za šťastné, žili vlastne deštruktívne. Uvedomila som si, ako je dôležité, aby žena mala skultivovanú energiu, pretože jej sila môže byť manipulatívna. Môže z dedka urobiť neschopného a chromého hlupáka. Potom cestujete mestskou dopravou a stretnete 5 starších dvojíc, kde to prebieha rovnako, babka s dedkom sedia vedľa seba, žena ho buzeruje a dedko je ticho. Dedko má väčšinou pomocnú palicu na chodenie a pre ženu je záťaž, lebo sa musí oňho starať. Takéto obrazy ma veľmi boleli.

My ženy nevieme, aká sila sa v nás skrýva a občas si vytvoríme v živote aj takéto podmienky, aby sme sa cítili silné. Budujeme si silu na úkor toho druhého. Mužov sme často považovali za neschopákov a slabochov. Preto ideme aj tou cestou poznania, kedy sa stávame na čas mužmi.

Žena sa naučí prijať mužovu slabosť, lebo zažije tú istú slabosť na svojej ceste poznania. Potom už si nedovolí povedať na muža, že je slaboch a neschopák. Pokiaľ stretáva slabých mužov, je to zrkadlo na vnútro ženy. Aj ja som stretávala slabých mužov, odkazovali na môjho slabo vyvinutého vnútorného muža. Keď sa žena zjendotí, potom sa objavia v jej okolí aj silní muži.

Dvojplameň alebo učenie sa celistvosti

Keď mi prišiel do života môj dvojplameň obdivovala som ho ako muža. Bola som hrdá na to, že mi do života prišiel takýto silný muž. Snažila som sa byť ako on. Robila som veci ako on, pretože tu nebol pre mňa celé tie dlhé roky. Postupne, ako som si vybudovala toho vnútorného muža, už som neobdivovala iba jeho, ale aj seba, za to všetko, čo som dokázala.

Jeho pasivita u mňa vyvolala veľkú aktivitu a snaživosť. Na čas sme si tie energie pekne vymenili a ja som pochopila mužov. Pochopila som to, že ako žena som občas čakala na vyjadrenie lásky od partnera, a čakala som zbytočne. Začala som ju prejavovať sama, partnerovi aj sebe. Prejavovala som sa vo všetkých aspektoch.

 Najväčšie prijatie mojich mužských energií bolo v posteli pri milovaní. Naše milovanie s partnerom som začínala ja, bola som v mužských energiách a on v ženských. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy sa partner na mňa iba díval, nevedel, čo má robiť a z oblečenia som ho vyzliekala ja. Bolo to ako z romantických filmov, akurát sme si vymenili role. Pre niektorých mužov by to bol možno splnený sen dračice v posteli. Ja som sa za to cítila previnilo a vyčítala som mu pasivitu. Partner bol vtedy naopak v úplnom prítomnom okamihu a chcel prijímať, túžil po tom, aby nemusel byť v mužskej roly on. Zo začiatku mi to vadilo, potom prišlo hlboké prijatie a užívanie si aj takýchto zážitkov. Po mojom prijatí som sa vracala do svojich ženských energií a on do svojich mužských energií.

Nevyčítajme pasivitu mužovi, ktorý nás vymedzuje do extrémnych polarít, pretože aj vďaka tomu spoznávame, čo je život.

Možno sa budeš o všetko starať a budeš mať plné zuby, že aj ty si už konečne zaslúžiš opateru. Áno, zaslúžiš si ju, ale z vonku nepríde. Možno nebudeš mať  k sebe dostatočne silného partnera a dokonca sa budeš správať ako muž. Drahá žena, ak si niekedy pripadáš ako muž a bojuješ s tým, že by si mala byť viacej ženská, prestaň počúvať svoje strachy, ktoré diktujú tvojej hlave, ako by si sa mala správať. Prijmi tento extrém a nasleduj ho, staň sa na čas mužom, dosiahni ten pomyselný vrchol.  Potom sa prirodzene vrátiš do ukotvenej ženskej sily. Ako sa to stane? Samo! Budeš jasne vnímať tieto zmeny na sebe.

Keď sa žena vychýli do úplnej energie muža, zistí, že si môže veriť. Že neexistuje už nič, čo by nezvládla sama a v tom momente sa začne obdivovať. Miluje svojho vnútorného muža a verí mu. Po tomto vymedzení do mužskej energie sa žena vracia do krásnej ženskej energie, ktorá je silná ako nikdy predtým, ale zároveň nežná. Pozdvihuje ostatných mužov alebo ženy, aby sa nebáli niekedy vymedziť do extrémov.

Aké bude ďalšie partnerstvo?

To viem už teraz, bude o mne a o poznávaní seba cez druhého. Už nie je možné hľadať niekoho tam vonku. Ak prídu v tomto partnerstve problémy, budú sa diať pre mňa a môj posun. Verím, že to bude dobré partnerstvo, lebo keď si rozumiem a už si uvedomujem, ako vzťahy fungujú, mám veľkú šancu si to užiť a už vo vzťahu netrpieť. Určite prídu vychýlenia, ale ja sa už nebojím. Nebudem sa ani pýtať či je to ten pravý muž alebo ľavý, pre teraz a tu mi je daný nejaký človek, ktorého som si pritiahla pre určitú skúsenosť a naše cesty sa môžu rozísť hocikedy. S hlbokou vďačnosťou prijmem toto obdobie učenia a verím si, že ho veľmi dobre zvládnem.

Žena pochopila, všetky túžby a samú seba, vracia sa do ženskej sily. Už ju nebaví byť v mužských energiách. Ide do pokoja. Sebavedomá, silná, vyrovnaná s hlbokým poznaním a silným vnútorným mužom. 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Obrázok je prevziatý: Pinterest, Abstract Portrait woman Modern Palette knife – Aheyko. 

Dostala som mačiatko a s ním prišla aj moja transformácia vedomia

Dostala som mačiatko a s ním prišla aj moja transformácia vedomia

od | sep 27, 2020 | Transformácia

Drahí priatelia, dlho som nepridala žiadny príspevok, pretože som si prechádzala náročným emocionálnym liečením. Kolektívne energie nás tlačia zanechať to, čo už nám neslúži, a tak zažívame veľkú očistu nášho vedomia. Mne ju sprostredkovala moja nová mačička, ktorú som dostala ako dar. Toto malé stvorenie prebudilo vo mne ďalšiu vlnu emócií, bolesti, vyplavenie starých kódov, ale nakoniec aj veľkú lásku. Začnem však pekne po poriadku.

Pár mesiacov dozadu som vzhliadla na internete milé video o týchto chlpatých stvoreniach a vo mne sa z ničoho nič objavila túžba po mačičke. Samú ma to prekvapilo, pretože sme doma nikdy nemali žiadne zvieratá. Zastavil sa u mňa jeden blízky kamarát Daniel na kávu, ktorý má psíka a ja mu ho občas strážim. Aj vďaka nemu som sa prepojila so zvieracou ríšou oveľa viac.

Zvieratá nás vnímajú naplno, svoju auru prispôsobujú svojmu pánovi, kopírujú naše správanie a nakoniec súhlasili s tým, že nám budú tvoriť zrkadlá.

Len tak medzi rečou som spomenula Danielovi, aká túžba sa objavila v mojom srdci a on vytiahol mobil s fotkou mačiatok, ktoré ponúka jeho kamoš. Pozrela som sa na fotku a jedno sa mi veľmi páčilo. Bolo šedo-hnedo-čierne, také milé dedinské mačiatko, ktoré k nám kedysi chodilo zo susedstva a ja som sa s ním hrávala v detstve. Vrátila som späť mobil so slovami, že ešte nenadišiel správny čas na kočku. Predsa len veľa cestujem a za takýchto podmienok je nezodpovedné si zaobstarať zvieratko.

Ako som si vybrala mačiatko a ono mňa

V ten deň som sa nechala uniesť predstavami o tom, aká bude moja budúca kočka. Len tak zo srandy som si povedala, že tá mačička si ma nájde sama, proste ku mne príde. Bude dobrá, čistotná a budem sa s ňou telepaticky rozprávať. Hovorila som si, že jej dám úplnú slobodu, dôveru a dokonca som si v sebe vyriešila aj jej smrť, ak by sa jej niečo náhodou stalo. Túžba po kočke prešla a ja som vedela, že mám na ňu čas ešte aspoň 10 rokov. Neskôr sa ma Daniel opäť spýtal či stále túžim po kočke, mávla som len rukou a odpovedala, už ma to prešlo.

O pár týždňov niekto zvoní pri dverách. Otvorím dvere a tam Dan. Drží v náručí malé mačiatko a za nim stojí s krabicami náš spoločný kamarát. Prinášajú všetko, čo potrebujem na chov mačky. Vkráčajú do bytu a Dan mi podáva mačiatko do náruče: „Tak toto je Tvoja nová mačička.“ Zobrala som Ninu do náruče a začala plakať. Už prvým pohľadom si ma získala. Veľmi ma to dojalo, a zároveň som bola aj v šoku, čo s tým malým chlpáčom budem robiť. Nemohla som tomu uveriť.

Môže mi niekto takto zasahovať do života?

Za iných okolností by som nikdy neprijala takýto dar. Jednoducho by som povedala kamarátovi, že je to veľká nezodpovednosť priniesť niekomu kočku takto ľahkovážne a vrátila by som mu ju späť. Tentokrát som však cítila, že to bola zásielka z vesmíru, akurát prišla oveľa skôr než som čakala. Nuž niekedy nám neostáva nič iné len veriť, že všetko má vlastne správne načasovanie. Daniel bol posol. Neskôr sa mi priznal, že spätne sa informoval u kamaráta či má ešte mačiatko z fotky, ale ono si už medzi tým našlo iného majiteľa. Ako raz venčil psa, na plote jedného rodinného domu visel obrázok s dvoma mačiatkami a s odkazom „darujeme“. Daniel vytiahol fotku mačiatok, ktoré mi ukazoval, keď bol u mňa na káve. Podľa obrázku usúdil, že to je presne typ mačičky, ktorá sa mi páči. Cítil, že má konať.

Už prvé chvíle sa Nina ku mne túlila a vôbec sa ma nebála. Ako sa spätne dozvedám, toto veru nie je typické správanie kočiek a niektorým ľudom sa ich mačka nedá pohladiť ani po rokoch spolunažívania. Akoby vedela, že ku mne príde a všetko vypadá podľa vopred stanovených podmienok. Omotala sa okolo mojej ruky a ja som pochopila, že som urazila už dlhú cestu a som zase o niečo kompletnejšia, keď ku mne prišla ďalšia častica.

Ako sa spájajú atómy do molekúl, bunky do orgánov, tak sa spájajú aj duše do spoločného vedomia.

S Ninou sme si to prvé dni veľmi užívali. Bola to dobrá mačička, dôkladne si čistila svoj kožúšok, bola prítulná, nič neničila svojimi drápkami, občas len moju kožu pri hraní. Milovala ma, cítila som jej lásku a ja som jej dávala tú moju.

Keď dostaneme zvieratko, je to ako zamilovanie vo vzťahu s človekom. Najprv sme očarení, máme otvorené srdce a nového tvora vnímame bez zafarbenia ega. Po čase sa nám však srdce zatvorí a do nášho života sa začnú prezentovať všetky nespracované bloky. Naoko to vypadá, že nám to spôsobuje práve ten druhý, ale ten druhý iba súhlasil, že nám zohrá v živote zrkadlo, aby sme pochopili a posunuli sa na našej ceste.

 Po pár spoločných dňoch začali moje emočné prepady

Prvá emočná bolesť prišla, keď sme išli ku veterinárovi. Nina sa dívala ustráchane na mňa svojimi očkami a bála sa, čo sa bude diať. Keď jej doktor pichol injekciu, vyškriekla veľkou bolesťou a odovzdala sa osudu.

Z jej očí sa premietli do môjho vedomia všetky neprávosti, ktoré sme spáchali, my ľudia, na týchto stvoreniach. Bolo mi ukázané prečo sa Nina bojí vody. Každá mačička si nesie v DNA odtlačok násilnej smrti utopením. Keď sme sa vrátili od veterinára, začala som plakať, nedokázala som uniesť tú bolesť. Ninka mi ležala v náručí a ja som ju hladila po kožúšku. Precítením tejto bolesti cez ľudské srdce sa zase vyliečila časť mojej duše a aj táto informácia v globálnom vedomí. Čím viacej ľudí precíti rôzne emócie srdcom, tým bližšie sme k otvoreniu globálnej srdcovej čakry na planéte, a teda aj k vyspelej spoločnosti bez utrpenia.

Ďalšie vyplavovanie deštruktívnych emócií bolo, keď sme mali cestovať na víkend k mojej mame. Niekedy sa zvyknem zastaviť po ceste u ľudí blízkych môjmu srdcu. Zrazu som už nebola voľná ako zvyčajne. Cesta je niekoľkohodinová a bolo mi ľúto zavrieť Ninu do prepravky na dlhé hodiny.  Cítila som sa ňou zväzovaná ako kedysi vo svojich starých vzťahoch. Tam som žila podľa presvedčení, ak si vyberiem seba a budem šťastná, ostatní budú trpieť. Čo si teda zvolím, koho si vyberiem? Vtedy som častokrát uprednostnila druhých. Dnes je však moje vedomie vyspelejšie a viem, že takýto typ uvažovania je len starý program, ktorý mám znovu v sebe preprogramovať.

Všetko sa ku mne vracia v cykloch, aby som si opäť spracovala svoje bloky z vyššej úrovne vedomia.

Postupne začali chodiť rôzne vnemy, ale bolo ich už toľko, že ma to začalo valcovať. Moje vnútorné napätie sa stupňovalo. Aj keď som vedela, že Nina za to nemôže, napriek tomu som ju považovala za zdroj negatívnych emócií. Nabúrala mi moje programy a stereotyp. Pocity, že ju nechcem boli čoraz presvedčivejšie. Nina si to na záhrade užívala a cítila som, že je šťastná. Nevidela som zmysel, prečo by som ju mala väzniť v byte. Povedala som si, že to vyriešim zodpovedne a nájdem pravdepodobne Nine nový domov, keď sa vrátime naspäť. Uvažovanie o jej vrátení vo mne vyplavilo bolesť.

Spracovávala som si emócie, ktoré sa týkajú detí. Keď sa vzdá matka svojich detí, keď sa rodičia obetujú pre svoje deti, keď sa matka nevenuje svojim ratolestiam, keď sa deti cítia nechcené. Keď sa niekto zamiluje do zadaného partnera a vyčíta si, že ubližuje jeho deťom, keď si rodičia musia obhajovať svoje deti pred druhými. Keď žena trpí vo vzťahu, ale neodíde, aby neubližovala deťom. Tieto témy sa riešia aj v globálnom vedomí a od nás sa chce, aby sme sa už nemotali v týchto deštruktívnych presvedčeniach, ale definitívne ich uzdravili. Ak sa rozhodneme pre vlastnú slobodu s láskou k sebe, druhí nebudú nikdy trpieť. Naopak, budú nám odrážať nový prístup k sebe.

Spiatočnú cestu som preplakala celú. Ničomu som nerozumela a stále sa mi hrnuli do očí slzy. Nina bola zavretá vedľa mňa v prepravke, sem tam som jej pohladila kožuštek. Postupne som si odpúšťala, že je v poriadku ju dať preč, keď to tak cítim. Nevyčítala som si, že určite vníma, čo sa vo mne odohráva. Nechcela som pred ňou maskovať moje pocity. To ani nejde. Dovolila som si naplno precítiť, že bude šťastná aj s niekým iným. Poďakovala som jej za všetko, za jej čas, ktorý strávila u mňa za lásku, ktorú mi dala a aj za pár škrabancov. Ninka sa len otočila na druhú stranu, opäť si pohodlne ľahla a telepaticky mi odpovedala: „ Som spokojná, viem, že nikam od Teba nepôjdem.“ Prekvapilo ma, čo som zachytila, ale myslela som si svoje, veď predsa som sa už rozhodla.

Keď nám v minulosti niekto prestal dávať lásku alebo pozornosť, trpeli sme, preto sa skryte bojíme, že naše oslobodenie vytvorí ďalšie utrpenie. Stále v nás prevládajú zbytky deštruktívnych presvedčení, že sme zodpovední za šťastie druhých. Druhí budú nešťastní, ak prestaneme pre nich robiť to, čo sme robili doteraz. Ide len o vlastnú projekciu zranenia do životných situácií. Preto si musíme odžiť náš blok znova a znova, aby sme sa oslobodili.

Ak vnímame bolesť druhých, odkazuje to na naše vnútorné zranenia

Táto situácia bola o mne. Potrebovala som si odpustiť svoje činy a viacej sa prijať. Ukazujú sa mi záblesky ako sa moja úloha matky úplne nepodarila v minulých životoch. Nie vždy som sa správala k mojim deťom prívetivo. Aj preto už v tomto živote po deťoch netúžim. Moja duša je už vyspelá, a teda unesie odkrytie pravdy, že všetko týranie a utrpenie na Zemi je aj môj vlastný odraz, ku ktorému som sa pričinila. Prijatie vlastnej temnoty a odpustenie sebe samému/samej umožní nastoliť vnútorný pokoj.

Intenzita tohto rýchlo-liečenia, v ktorom sa striedalo veľa vnemov, ma položilo do postele, hneď ako som docestovala. Klasická diagnóza by bola formulovaná ako brušná viróza, vedela som však, že ide o aktualizáciu tela a môjho vedomia. Keď človek spracuje emócie, vyplače sa z nich, vždy prichádza prechod na novú úroveň. Prerábka si vyžaduje veľa spánku a pokoj. Nie nadarmo sa deštruktívne kódy týkali žalúdku, ktorý je reprezentovaný čakrou-solar plexom.

V týchto dňoch si spracovávame bloky týkajúce sa troch spodných čakier, prežitie, živobytie, manipulácia, sex, záväzky, hojnosť, práca, peniaze, vôľa. Takzvaná druhá vlna Covidu nebude mať zvyčajný priebeh ako na jar.  V prvej vlne sme kolektívne riešili zasiahnutie pľúc, dýchanie, srdce, respektíve krčnú a srdcovú čakru, v druhej vlne ide o očistu nižších centier. Tým, ktorým sa opakujú rovnaké zdravotné problémy ako na jar tohto roku, spojené so srdcom a pľúcami, potrebujú ešte dočistiť zvyšky blokov v tejto oblasti. To čo sa deje vonku na globálnej úrovni, sa deje aj v nás. Budujeme si stále väčšiu vnútornú slobodu a lásku k sebe.

Ak sa vám bude niekedy javiť, že vám druhí ľudia, zvieratá, veci či situácie tvoria obmedzenie, je to skôr o nás a o vnútornom konflikte v nás. Mali by sme byť k sebe úprimní a skúmať, prečo si žijeme takúto situáciu a čo sa máme z nej naučiť.

Na druhý deň ráno som vstala. Nina už okolo mňa pobehovala a túlila sa ku mne. Počúvala som jej vibráciu pradenia, ktorá má na mňa vyslovene terapeutický účinok. Pocítila som hlbokú lásku voči nej čerstvým vyčistením vedomím a otvoreným srdcom. Vôbec som nechápala, prečo som ju chcela dať preč, a vonkoncom som nechápala, prečo som sa presviedčala, že mačka nebude šťastná v mojom byte. Mačky sú slobodné tvory, sú spokojné tam kde sú. Podvedome som sa chcela len vyhovoriť, že toto je ten pravý dôvod, pritom pravda bola niekde inde.

Pochopenie vždy prichádza až po odžití si daného bloku zo starej úrovne vedomia. V bolesti a plači sa rodí nové vedomie, z ktorého spätne pochopíme, o čom bola celá skúška.

Zdravie a rodina

Keď som bola to malé, asi 5-ročné dievčatko, nemohla som mať mačiatko. Môj zdravotný stav (ekzémy, alergie na zvieratá) a rodinné nastavenie (prehnaná čistota) to neumožňovali. Prinesením mačiatka domov k mame bolo vidno, že aj moja okolitá rodina sa posunula viacej do lásky k zvieratám. Ninka nás všetkých potešila. Kedysi sme odsudzovali ľudí, ktorí si radšej zaobstarajú kočku alebo psa, miesto toho aby mali aspoň jedno dieťa. Zrazu sme túto situáciu pochopili aj s iného uhlu pohľadu, keď sa nás to bezprostredne týka. Keď mi volajú moji rodičia, pýtajú sa automaticky aj na to ako sa má mačička. Minule sme sa s mamou zasmiali. Hovorím jej: „Mami vidíš, stále sa bavíme o kočke.“ Moja mama na to odpovedá: „Uvedomujem si to, predtým som nechápala ľudí, ktorí dokázali celé hodiny rozprávať o zvieratách, odsudzovala som to, pretože mi bolo ľúto, že nerozprávajú o svojich deťoch. Dnes to aj vďaka Tebe viem prijať, pochopiť, a teda to už viacej neodsudzujem.“

Čo sa týka zdravia, naďalej kýcham, to je pravda, ale viem, že je to na báze psychosomatiky. Akékoľvek alergie som si už vyliečila v predchádzajúcich rokoch. Aj zdravie je len program. Napríklad taký ekzém mi ostal. Je to môj trpezlivý učiteľ a ja ho prijímam. Sprevádza ma celý život. Bez neho by som nikdy neurobila významný posun. Mám za sebou veľa preplakaných a doškrabaných nocí, ale čím ďalej idem, tým beriem ekzém za dar, za priateľa, za indikátor, kde sa ešte potláčam, a kde idem proti sebe. Ekzém mi zvedomoval moje vnútorné pochody, keď som nedodržiavala vlastné hranice. Hodiť príčinu svojho zdravia na niekoho ďalšieho by bol klam.

Vzťahy a láska

Strážila som si svoju slobodu, lebo som si sľúbila, že už sa nestratím v žiadnom vzťahu. Veľmi veľa rokov som pracovala na vlastnej slobode, až som zo vzťahov začala utekať. Ninka mi prišla ukázať, že už je na čase sa prestať báť vážnejších vzťahov. Vzťahy sú o osobnej slobode a nezávislosti.

Čo sa učím od mačičky?

Nina ma vracia do prítomného okamihu. Občas len tak sedím a pozorujem ju ako si užíva každý pohyb a hru. Začala som sa viacej hrať a konať vtedy, keď je to potrebné. Zbytočne sa už nepreťažujem. Aj mačka vyčkáva, šetrí si svoju energiu a skáče po loptičke strategicky vo vhodný moment. Mačky majú vycibrenú schopnosť vidieť v tme a dobre sa v nej orientovať. Príde mi to ako pekná metafora k tomu, čo práve prežívame. Po tých všetkých čisteniach si taktiež zdokonaľujeme orientáciu a videnie v tme. Už vieme, že po tme príde vždy svetlo.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Aktuálny pohľad na energie 8/2020

Aktuálny pohľad na energie 8/2020

od | aug 16, 2020 | Transformácia

Včerajšie a dnešné energie nás všetkých trošku zaskočili. Mysleli sme si, že už máme veľkú časť transformácie za sebou a po otvorení portálu 8.8. sa budú energie stabilizovať. Opak je pravdou. Ku koncu augusta zažijeme ešte 5 hlbokých transformácií, intenzita sa bude zvyšovať do konca októbra, kedy bude vyvrcholenie všetkých zmien a až potom si trošku „vydýchneme“. Do zimného slnovratu ukotvíme očistné zmeny a našu novú úroveň vedomia. Posun je exponenciálny, preto pociťujeme väčší tlak. Taká je dohoda.

Dnešné pocity sa odlišujú od klasického prežívania transformácie. Sú hlbšie a iné. Telo zasahuje veľká slabosť. Núti nás sa zastaviť. Uvedomujeme si krehkosť našich tiel a učíme sa mu viacej veriť. Vyplavujú sa témy, v ktorých sme si ešte nevybrali seba. Slabosť sa môže prejavovať vracaním, žalúdočnými problémami, bolesťou  a kŕčmi v solar plexe. Hrnú sa vonku bloky hlavne z tejto čakry a čiastočne aj z druhej. Paradoxne srdcová čakra je na tom celkom dobre, pomáha stabilizovať a viacej sa prepájať s tými ostatnými. Zároveň dokážeme precítiť k sebe neuveriteľnú sebalásku.

Dnes nemáme fyzickú silu. Sme nútení analyzovať viacej ako inokedy. Mnohí z nás majú nutkanie si dať nejaké osobné prísľuby, a to doslova. Aj ja už som si ich pár dala od rána. Ak sa nám podarí dnes transformovať nejakú časť ťažkých vibrácií, za veľmi krátku dobu nastupuje ďalšia časť. Osvojujeme si pristupovať k transformácii po novom. To, čo nám fungovalo do teraz, už nestačí. Budeme sa učiť novým multi-dimenzionálnym vlastnostiam. (Dnes tomu ešte nerozumiem, ale ak porozumiem, určite posuniem túto informáciu pochopenia ďalej.)

Energeticky sa pritvrdilo. Otvára sa téma našej misie na Zemi. Prečo som tu? Čo tu mám urobiť ? Čo je mojím poslaním. Neostaňme frustrovaní, majme na pamäti, že samotná existencia a transformácia je naša misia. Prichádzame do vysokej školy transformácie. Držme si klobúky. Buďme k sebe láskaví a oddychujme, telo sa potrebuje aktualizovať na novú úroveň. Prepúšťame všetko staré, aby sme mali silu fungovať. Tieto energetické zmeny budú sprevádzané aj okamžitými zmenami fyzického výzoru. V zrkadle sa nespoznávame, naše energie kmitajú príliš rýchlo, a tak vizuálne nedokážeme zachytiť obraz samých seba.

Nemáme manuál, ako to všetko zvládnuť, ale tak to je správne. Poznanie sa otvára našou vibráciou v každom z nás. Už po prekonaní prvej vlny sa nám zbystria zmysly a prepájanie informácií sa zlepší. Po pochopení a ukotvení posunu môže telo reagovať na príval nových energií triaškou.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulná fotka: Jordan Wozniak/ Unsplash

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Ako nám hriech a obviňovanie bránia v posune do vyšších vibrácií

Ako nám hriech a obviňovanie bránia v posune do vyšších vibrácií

od | mar 31, 2020 | Transformácia

Vyvolávanie pocitu, že sme nehodní a hriešni sú manipulatívne techniky, ktoré spoľahlivo fungovali v starých energiách. Pretrvávanie v seba-obviňovaní a vidina našej hriešnosti nám bráni v ďalšom vývojovom stupni. Príchod Božieho syna je náš vnútorný prerod do osobného uznania, že sme Božím synom/dcérou. Aby sme sa posunuli v raste, mali by sme sa dokonale milovať a oceniť, že sme hodní mať priame spojenie s Bohom. 

Väčšina ľudí je veľmi sebakritická a patria do skupiny seba-odsudzovania. Čo sa však s nami deje, keď sa ponižujeme a cítime sa hriešni? Na naše energetické telo sa začne lepiť nižšia energia. Neustále opakovanie som hriešny, mení štruktúru buniek a naše fyzické telo chradne. Spomalí sa imunita a regenerácia. Nedokážeme sa pohnúť z našich skúšok a cyklíme sa stále v tom istom.

Vibrácia nedokonalosti brzdí naše duchovné napredovanie a spojenie s Bohom. Ľudia, ktorí sa stále udržujú v programoch hriechu majú tendenciu trpieť depresiami a doslova si žiť peklo na Zemi. To zakúšame svojimi nízkymi emóciami o sebe a svojom živote.

Pokrok nie je možný bez zmeny

Poznám ľudí, ktorí si mysleli, že čím viacej sa budú odsudzovať za hriešnosť, tým sa povýšia v očiach Boha. Asi sa riadili biblickým heslom: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje bude povýšený.“ Aj ja ako katolíčka som prevzala od spoločnosti tieto kódy, aby som ich mohla vyliečiť. Dobre si pamätám súdenie samej seba, kedy som mala vyhodnotiť ešte ako dieťa, že som hriešna a robím stále niečo zle. Trvalo mi dlho uznať sa ako dokonalé božie dielo a vystúpiť z týchto deštruktívnych kódov.

Keď si dovolíme vnímať Boha v nás a mať s ním priame spojenie, zistíme, že už žiadneho prostredníka medzi nami nepotrebujeme. Je našou prirodzenou súčasťou. Boha cítime navyšovaním duchovných vibrácií. Všetky hry na hriechy či odsudzovanie boli na našej pozemskej púti dôležité míľniky poznania, s pomocou ktorých sme sa posúvali bližšie do jednoty.

Pozrime sa na niektoré „hriechy“ v dualite z pohľadu bezpodmienečnej lásky

NEVERA 

V tomto živote som potrebovala porozumieť nevere. Tú som zakúšala azda z každej strany. V prvom rade treba povedať, že som bola neverná svojej duši. Nevenovala som sa dostatočne sama sebe, lebo som sa príliš venovala pomoci druhým. Z hľadiska náboženstva je to niečo najlepšie, čo môžeme urobiť a za čo môžeme mať dobré skutky. Pravda sa mi ukázala až neskôr. Pomoc bola falošná a len maskovala slabosti mojej duše, neochotu rásť a postaviť sa do svojej sily. Miesto toho, aby som pracovala sama na svojich blokoch, zamestnávala som svoju myseľ pomáhaním, aby som nemusela riešiť moju nespokojnosť. Nakoniec bol tlak veľký a neušla som pred mojím učením.

Človek sa vyvíja pod tlakom nutnosti a prekážky k svojmu rastu potrebuje rovnako ako vzduch k žitiu. Nevera bola v mojej rodovej línií veľkým „nepochopením“, a tak som si vybrala sa narodiť do tohto rodu, aby som sa mohla uzdraviť a pochopiť. Vždy som bola slušné a dobre vychované dievča. Dorástla som do ženy a zatiaľ, čo som mala po boku môjho snúbenca, zaľúbila som sa do iného muža. Ten cit bol tak silný, že bolo nemožné si ho zakázať či ignorovať. Až vtedy som spoznala, čo je pravá hlboká láska a vášeň. Tieto pocity boli pre mňa úplne nové a nepoznané. Domnievala som sa, že ich zažívam v mojom 8 ročnom vzťahu.

Môj partnerský vzťah bola ilúzia a hranie sa na lásku podľa vzoru, ktorý som videla v mojom okolí. Toto zistenie bolo veľmi náročné a bolestivé. Až keď som bola úprimná k sebe, že nežijem autentický život, po ktorom som túžila, začala som byť verná svojej duši.

Skutok som neľutovala, lebo som prežívala hlbokú lásku a šťastie. Mrzelo ma však, že som ublížila snúbencovi a sklamala očakávania rodiny. Zaslúžil si vedieť pravdu a moja úprimnosť rozišla naše cesty. Zanevrel na mňa, lebo som ho veľmi zranila. Všetci ma odsudzovali. Známi a bývalý partner mi svojim správaním ukazoval môj postoj k nevere, skryte som sa za ňu totiž obviňovala. Nechcela som si odpustiť. Nevera je v našej spoločnosti považovaná za hriech a vinu. Ja už teraz považujem neveru za poznanie duality. Uzdravila som sa po tom, čo som si ju prežila z druhej perspektívy, kedy bol môj ďalší partner neverný mne. V tej dobe som sa už milovala a nespájala som si jeho neveru s tým, že nie som dostatočne dobrá. Mrzelo ma ale, že som chcela od neho lásku, ktorú mi naplno nedával. On ju nevedel dávať ani sebe. Odpustila som mu a konečne aj sebe videním zrkadlového obrazu. Situácia ma učila si natrénovať odpustenie nevery na blížnom. Prežitím a pochopením som bližšie k slobode a svojej duši.

Som verná svojej duši, zažívam slobodu a lásku. Je pre mňa dobré vždy nasledovať túto vysokú esenciu. Do života s ňou zároveň prichádza aj nepoznaný tlak, ktorý nás núti k životným zmenám.

SEXUALITA

Sex sme brali ako nástroj na plodenie detí a fyzické ukojenie, pretože s našou úrovňou vedomia sme ho nevedeli uchopiť. Sexuálna energia je naša základná energia. Ak by bol sex hriech, Boh by nás nestvoril s možnosťou cítiť orgazmus a potešenie pri milovaní. Dnes už vieme, že keď sa dvaja ľudia milujú s otvoreným srdcom, liečia svoje telá navzájom a vytvárajú vibrácie lásky, ktoré sú potrebné pre ich rodinu a okolie. Sexualita je posvätná. Ak si konečne dovolíme prijať naše fyzické telo ako výnimočné dielo a začneme sa učiť vedomému fyzickému milovaniu, dokážeme byť bližšie k jednote. Všetci, ktorí odmietajú svoju sexualitu, vyhýbajú sa jej alebo nemilujú svoje telo, sa to budú učiť v nasledujúcej dekáde svojho života alebo v ďalšej inkarnácii. Každá duša prejde uzdravením sexuálnej roviny.

ROZCHODY & ROZVODY

Za všetky svoje životy duša zažila rôzne vzťahy. Zákon rezonancie k nám priťahuje podobné a my sme mali po svojom boku vždy partnerov, rodičov a deti, ktoré dokonale odrážali našu vibračnú úroveň. Sme spojení do rodov a rodových línií, v ktorej každý vykonáva dôležitú púť života a pracuje na pozdvihnutí duše a rodu. V dnešných dňoch sa realita zrýchlila zvyšovaním vibrácií. Kedysi sme dokázali byť v dualite s jedným partnerom a učiť sa po jeho boku. Aj vzťahy a žitie v páre sa transformujú neuveriteľnou rýchlosťou, a tak smerujeme do slobody. Jedna duša rešpektuje druhú dušu a jej potrebu žitia si životných lekcií. Rozvody sa kedysi diali ojedinele, pretože jedinci boli na sebe závislí. Ak nás partner opustil alebo my sme opustili partnera, bolo to spájané s emočným vydieraním, zamieňaním opustenia so sebahodnotou.

Správne pomenovanie situácie nie je, že nás partner opúšťa, ale že sme opustili seba a máme jedinečnú príležitosť sa nájsť.

Z vyššej perspektívy sme s tým súhlasili pred inkarnáciou. Po narodení je všetko zahalené rúškom tajomstva, aby sme prešli poznaním. Deti si vybrali týchto rodičov, aby dokázali odpustiť a kultivovať nízke emócie opustenia do lásky. Partneri zistili, že ich osamostatnenie posilnilo a dokázali nájsť samých seba. Niekedy si potrebujeme ísť životom v samote, aby sme lepšie pochopili volanie našej duše. Žitie v klasickej rodine ako ju poznáme, sa bude transformovať. Netreba sa báť rozvodových prognóz a straty rodiny, pretože plynieme do väčšieho a lepšieho spoločenstva. Ľudia si budú vedomejšie vyberať svojich partnerov a budú vstupovať do vzťahov, zakladajúcich sa na hlbokej láske, bez ega, predsudkov a racionalizmu. Nepoložia svoju nohu na cestu, ktorá by viedla k rozvodu a nadobudnuté spojenie s dušou bude ich navigátor. Zrodenie novej vzťahovej organizovanosti prebieha v nás vnútorným rozpadom, stratou svojich blízkych, aby sme si uvedomili, že sme ich v skutočnosti nikdy nestratili. Deti, ktoré sa rodia do dnešnej doby majú kódy jednoty a samostatnosť ukotvenú vo svojom vedomí, a tak sa nemusíme báť o ne, lebo všetko sa deje ako má.

Odchádzaš od partnera, pretože sa potrebuješ venovať svojej duši. Ak pri odchode zažívaš dramatické situácie hnevu alebo odsudzovanie od blízkych, si to ty sám/sama, kto má také názory o sebe. Viníš sa, a preto ti to druhí prezentujú v realite. Odpusť si a ver, že všetko sa deje v úplnej dokonalosti. Buď verný svojej duši a poznaniu.

NENÁVISŤ

Dnes som pomerne ustálený jedinec, ktorý si žije komfortný život. Neviem, čo je to nenávisť a nikdy by som nikomu neublížila fyzicky. S nikým nemám problém, ale poznám ľudí, ktorí aj dnes nesú v sebe nenávisť voči blížnemu. Keď sa dostanem do blízkosti tohto človeka, vyšlem mu z môjho srdca lásku. Tento človek ešte nedokáže vnímať energie, ale jeho duša chápe. Mohla by som vysvetľovať danej osobe niečo o bezpodmienečnej láske? Veľmi ťažko, neporozumela by tomu.

Učenie nemôže byť sprostredkované, ale prežité a pochopené na základe vlastnej skúsenosti.

Z mojej perspektívy osobu nesúdim, ani ju nepovažujem za hriešnu. Prečo? Predstavte si, že sa vám ukáže jeden z vašich minulých životov. Bola som zlostná žena plná nenávisti. Cítila som, že dokážem fyzicky ubližovať druhým ľudom. Bolo mi ukázané len toľko, koľko mi stačilo na moje pochopenie. Príbeh sa odohrával pár storočí dozadu. Bolo mi dovolené prehovoriť k mojej duši v skorom vývine s terajšou úrovňou môjho vedomia, ako keby sa prihováralo vyššie Ja tomu nižšiemu. Dávne Ja-Žena vnímala terajšie JA ako nejakého anjela, ktorý ju prišiel navštíviť do jej malej izbietky, kde sa práve nachádzala. Začala som jej hovoriť o bezpodmienečnej láske, že sa netreba tak rozčuľovať a že si sama blíži. Ona to však nedokázala pochopiť. Ukázalo sa, že k pochopeniu dospejeme žitím. Môjmu starému Ja sa to odzrkadlilo v karmickom kole, ale všetko sa dialo podľa dokonale mnou zvoleného plánu, aby raz zo mňa vyrástla duša vedomá. Duša pochopila nenávisť, fyzické týranie, tým, že si ju zažila vo všetkých aspektoch. V mojom vedomí som urobila pokrok.

Ako môžem súdiť druhých, keď každý z nás sa nachádza v inom vývojovom stupni. Oni sú ja a ja som oni. Raz prídeme všetci k Bohu do jednoty, to je základné pravidlo stvorenia. Ak by som vynášala rozsudky voči ostatným, súdila by som len svoju dušu, lebo aj moje vedomie bolo kedysi tak veľmi oddelené od jednoty. Nenávistný boj, vraždenie a iné zločiny vedieme sami so sebou. Z perspektívy vyšších dimenzií totiž existujem len Ja a Boh. Príbeh okolo je len projekcia, v ktorej sa učíme transformovať dualitu do jednoty. Hriech alebo skôr oddelenosť je teda poznanie nevyhnutné v rámci vzostupu do jednoty.

HODNOTA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA

Ľudia mali v sebe bojachtivosť a budovanie hodnoty cez ovládanie, a tak si stvorili vojny a vraždenie medzi sebou. Dnes si vážime každý ľudský život a s vraždením a zabíjaním sa stretávame v menšej miere ako v minulosti. Kedysi bola existencia bezcenná. V tejto ére dochádza k veľkému poznaniu vzácnosti ľudského života, ak nie tu vo fyzickom tele, tak v medzi-inkarnačnej fáze, kde si duša volí odžiť skúsenosti na Zemi. Ak duša stále nepochopila, opakuje skúšky, až dokým nepríde do poznania. Život potom nadobúda úplne iný zmysel, je to významný dar. Ani obeť nikdy nie je náhodná. Vyberie si poslúžiť pre seba a pre celok.

Napríklad sa odohrala autonehoda. Vodič zabil chodca. Tieto duše sa dohodli na pozemskom pláne. Mladší chodec si potreboval odžiť len kratšiu časť života, dokončiť svoje poznanie duality, ktoré si sám vytýčil a zároveň poslúžiť k prebudeniu duše uponáhľaného vodiča, ktorému takáto udalosť razantne zmení hodnoty a život.

Smrť a spôsob smrti si duša vyberá. Samozrejme, pre dušu by bolo v nižšom vedomí toto poznanie deštruktívne, preto zabúdame. Tvorca vie, kedy nás má odvolať z našej pozemskej púte. Všetko sa deje podľa nami zvoleného konceptu.

Nedávno Slovenskom zatriasla vražda novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Z vyššej perspektívy si vybrali tieto duše vykonať na Zemi misiu a to pozdvihnúť vibrácie jednoty na Slovensku a zrušiť tak faloš, manipuláciu a ovládanie. Slováci si stále v sebe nesú kódy zotročenia. Nie len komunizmus v nás zanechal veľkú ilúziu uznávania šarží. Veríme vždy niekomu nad nami, kto nás zachráni a kto sa o nás postará. Už nie je čas, musíme sa začať správať vyspelo a zodpovedne. V dnešných dňoch bol z vraždy obvinený Kočner. Politická mafia hýbala pomyselnými niťami na úkor iných. Pred pár rokmi, by sa nič takto rýchlo nevyriešilo a vinník by sa nedolapil. Dnes je poznanie zrýchlené, lebo ľudia chcú žiť pravdu, a tak sa za ňu aj verejne postavia.

Situácia sa týka nás všetkých. Vraždiaci sú vývojovo nižšie od našich vyspelejších duší. Rozpadá sa im svet postavený na egu, klamstvách a okrádaní. Duša takéhoto človeka je veľmi oddelená od jednoty, keď si tvorí bohatstvo a hodnotu na smrti a utrpení. Vibrácie Slovenska boli rapídne navýšené. Touto negatívnou udalosťou sme dokázali pozdvihnúť globálnu energiu a prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. Smrť týchto mladých ľudí urýchlila vyspelosť našej spoločnosti a poslúžila k významnej zmene.

Tým, že budeme stále ukazovať hriešnosť seba alebo druhých, nevyriešime nič. Kedysi by vinníkov popravili. Ešte dnes počujeme z úst ľudí vetu: „Život za život.“ Naše pozemské spoločné vedomie je už inde, a tak nemusíme zabíjať druhých aby pochopili, každý má nástroje na pochopenie a skôr či neskôr sa vyvinie do jednoty.

Všetko sa bude rúcať a nič nebude dávať zmysel, poznanie sa nám ukáže z vyššej perspektívy lásky, kde každý z nás raz príde v správnom časovom kolapse. Planetárne vedomie môžeme pozdvihnúť iba vo vnútri nás, a tým zmeníme aj vedomie druhých ľudí. Nezabudnime, my sme tvorcami neba na Zemi.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulná fotka je od kamoša Lukáša

Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

Prečo zažívame drastické zmeny a očistu blokov tak intenzívne v 4D?

od | mar 26, 2020 | Transformácia

Snažíme sa napredovať v transformácii svojho vedomia, no napriek tomu nám do života prichádzajú rôzne bloky oveľa častejšie ako hocikedy predtým. Niekedy máme pocit, že to azda nikdy neskončí. V nižších vibráciách ešte nechceme prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje v živote. V tomto stupni si neveríme a ani sa tak nedokážeme milovať. Až vyššia vibrácia nám sprístupňuje vedenie, že si naša duša priala prejsť bolesťami, nešťastím, ťažkými zdravotnými problémami, aby dokonale pochopila dualitu. Táto informácia nám neubližuje, pretože sa už dokonale milujeme a nebudeme sa na seba hnevať. Prežili sme si aké je to byť odpojení od zdroja a stratiť spojenie s tvorcom. Očista nás vedie pristupovať k sebe s bezpodmienečnou láskou. Posunom z tretej dimenzie do piatej sa nám mení kompletne prístup k životným okolnostiam. V piatej dimenzii- v jednote sa myšlienky materializujú oveľa rýchlejšie, a tak nám je ukázané, že očista mala skutočne veľký význam, pretože v rýchlom zhmotňovaní by sme si ublížili našimi strachmi.

Žitie v tretej dimenzii- 3D alebo v nevedomí

Nevedomé obdobie našej duše zahŕňalo aj určitú spokojnosť s málom. Keď ešte jedinec nie je prebudený prežíva všetky svoje emócie plytko. Na prvý pohľad sa zdá, že je dokonca viacej vyrovnaný ako človek, ktorý sa už prebudil. Nepociťuje tak významne strach, bolesť alebo depresiu. Na druhej strane, si neuvedomuje sám seba, nedokáže byť autentický alebo neprežíva hlbokú lásku.

Prebúdzanie a transformácia vedomia v štvrtej dimenzii-4D

Prebúdzanie nastáva prirodzene, keď sa naša duša začne ozývať nespokojnosťou. Na vedomú cestu nás môže nasmerovať určitá životná udalosť ako smrť blízkeho človeka, ťažké ochorenie, operácie, nenaplnený vzťah, rozchod, zamilovanie, finančné problémy, strata práce a i.

Vedomejšie vnímanie sveta prináša spoznávanie našich negatívnych vzorcov správania a blokov, vďaka čomu sa učíme žiť autentický život v súlade s dušou

Náš negatívny aspekt sa derie na povrch najprv postupne. Intenzívnejšie prepady a cítenie ťažkých emócií trvá dlhšie ako hocikedy predtým. Už to nejde hodiť za hlavu a tváriť sa, že to neexistuje. Zo začiatku si myslíme, že asi s nami nie je niečo v poriadku. Zalieva nás veľká nespokojnosť s doterajším životom. Kladieme si otázku, čo tu vlastne robíme? Je naplnenie materiálnych potrieb maximálny cieľ našej existencie?

Hra na žitie po starom, nás vyčerpáva. Až keď sami pred sebou priznáme, že musíme niečo zmeniť, realita sa preorganizuje. Najprv sme sa domnievali, že si potrebujeme obhájiť naše nové zmeny a rozhodnutia pred rodinou a priateľmi. V jednote sa ukazuje, že nás druhí nechápali, pretože boli len našim odrazom. Celú tu dobu sme sa obhajovali sami pred sebou. Učili sme sa milovať skrze druhých a akceptovali sme našu inakosť. Zažívame kolaps vo všetkých možných úrovniach svojho života. V zdraví, v kariére, v láske, v rodine… Všetko, čo sme si doteraz mysleli o bytí sa zmení, aby sme svoje masky pekne odložili.

Radi by sme mali vždy všetko vyriešené a uchopené našou analytickou mysľou. Transformácia však nie je o logike, je o prebudení srdcového centra

Niekedy sme na seba prísni, že sme neudržali pozitívne vibrácie, nechali sme sa znovu ovládnuť negatívnou myšlienkou alebo sme sa rozhnevali a máme emočný prepad. Snažme sa ich privítať. Sú našou dokonalou súčasťou.

Deštruktívne kódy sa budú opakovať a stupňovať až do nášho úplného prijatia, dokým bilancia napätia medzi prežívaným blokom a srdcom nebude nula. Iba v neprijatí existuje tenzia, naopak v našom prijatí bloky miznú

Strach z neznámeho musí byť prebádaný do hĺbky

Máme tendenciu umelo držať náš ťažko vystavaný svet, a tak ten pomyselný domček z karát urputne chránime. Pád alebo kolaps si nevieme ani predstaviť. Všemožne sa bránime vstúpiť do neznámych kalných vôd strachu, lenže sme ním aj tak obklopení. Potápame sa a ostáva nám jedine skúmať a plávať kanálmi. Na všetko si zvykneme. Bádaním zistíme, že sme mali o strachu mylnú predstavu. Nie je to také zlé. Jednoduché veci nám nerobia až taký veľký problém, ale prídu oveľa väčšie bloky, pred ktorými sa trasieme, že ich nedokážeme prekročiť.

Čím častejšie k nám prichádzajú strachy a prepady, tým bližšie sme k zmajstrovaniu svojich energií. Čím ich budeme viacej milovať a prijímať, tým sa v našom vnútri harmonizuje pozitívna a negatívna energia do vnútornej jednoty.

Brána do jednoty sa otvára prijatím svojej negatívnej polarity a osobným uznaním, že sme dokonalé Božie stvorenia. Jednota nezačína transformovaním všetkých blokov. Takto nám to diktuje iba naša analytická myseľ, ktorá rada určuje normy a ciele. Naše srdce nám vytvorí skratku. Láska nám ukáže, že sme skutočne dokonalí teraz a tu, presne takí akí sme! Nejde o to, koľko blokov transformujeme a ako rýchlo, ale ide o to, kedy si dovolíme sa bezpodmienečne milovať aj so svojimi problémami a negatívami.

Rozpad doterajšieho vnímania sveta

Najväčším problémom nás všetkých je, že nevieme rozpoznať volanie svojej duše, a tak sa musíme cvičiť v intuícii. Nesmelo jej dáme niekedy šancu a zrazu keď má pravdu, nechceme ani veriť, že nás viedla dobre. Vyhodnotíme to ako zmes náhodných udalostí. Hodnotiaca myseľ nás presviedča, že stále má všetko pod kontrolou. Telo nám psycho-somatizuje, ale my sa znova potlačíme a hráme, že všetko je ok. Až keď prežívame veľký smútok, choroby, depresiu, neostáva nám nič iné ako prísť do bodu zlomu a uvoľnenia napätia.

Čierna noc duše prehlbuje spojenie s našou podstatou a pravými túžbami

Plač- hlboké prepustenie a kalibrácia zmeny

Spoločnosť odvracia tvár od smútku, depresie a plaču. Všetci sa prezentujú ako stabilne emoční jedinci bez náznaku negatívnej emócie. Od malička je nám vštepované, že plač je pre malých a slabých. Možno naše plakanie je sprevádzané pocitmi hanby a neprijatia. V skutočnosti sa vo fáze plaču očisťujeme. Je to ako búrka. Pravdepodobne nám bolo do plaču aj predchádzajúce dni, ale premohli sme sa do maximálnej hranice udržateľnosti. Po nejakom čase už nevieme ako ďalej a tak sa rozplačeme. Hlboký plač, ktorý trasie naším telom nám uvoľní všetky svaly a unaví myseľ. Táto hybná sila sa nedá ničím zastaviť. Vďaka povoleniu nazbieraného vypätia sa uvoľní náboj ako počas búrky. Naše vibrácie sú navýšené. Plakanie nás vyčerpalo, a tak od únavy zaspíme. Počas spánku si telo aktualizuje nové energetické programy, vďaka ktorým sa bude lepšie a rýchlejšie prepájať s dušou a so srdcom. Kalibrácia sa prejavuje vysilením počas niekoľkých dní a my uznávame nové možné scenáre nášho bytia, ktoré sme pred tým hlboko zakopávali pod koberec.

Dôležitým míľnikom na ceste do jednoty je otvorenie srdca a sebaláska

Tým, že prijmeme svoje prepady, depresie a emócie, ktoré považujeme za negatívnu časť nás samých meníme polaritu energií a uzdravujeme sa. Zalieva nás energia bezpodmienečnej lásky, ktorá vyživuje naše telo a posúva nás znova do radosti. Sme opäť očistení, a tak ďalšie obdobie je o kus v inom energetickom rozpoložení. Sme vďační sebe a Bohu, že sme to zvládli. Seba-prijatie je dôležité. Tým, že sa milujeme, stávame sa stabilným pozemským krištáľom. Podarilo sa nám navýšiť svoje vlastné energie ale aj energie globálneho vedomia.

Až keď si naplno precítime lásku k sebe, pochopíme, čo je to skutočná láska

V nižších dimenziách sme pristupovali k láske externe. Milovali sme druhých, ale nedokázali sme milovať seba. Dávali sme druhým, ale nedokázali sme dať sebe a naplniť svoje potreby. Ak niekto nenávidel druhých, nenávidel seba. V jednote chápeme, že láska začína, až keď sa uznáme ako výnimočné bytosti, ktoré sú dokonalé teraz a tu so všetkými aspektami v pozitívnej a aj negatívnej polarite. Chybný program, ktorý opravujeme v dnešných dňoch je vyjadrovanie lásky druhým, ale nie sebe. Do reality sa nám tak zrkadlí len jej nedostatok a prázdnota. V 4. dimenzií sa prebúdzame do autentického bytia a seba-lásky. Musíme zanechať ostatných, lebo máme sotva silu pre seba. Duša si pýta pozornosť, ktorá sa úzko-profiluje na naše potreby a túžby. Nadviažeme kontakt s dušou a nám dochádza princíp lásky. Druhých dokážeme skutočne milovať, až keď náš osobný pohár preteká. Hlboký rešpekt a láska nás navigujú naspäť k sebe. Umožňujú nám milovať okolie pravou láskou, ktorá pramení v našom srdci a ktorá sa nám vracia.

5. dimenzia

Naša vysnená predstava vstupu do 5. dimenzie je často skreslená akýmisi očakávaniami, ako by to malo byť. V mysli si určujeme, že keď budeme dostatočne rásť a transformovať bloky, tak už čoskoro budeme v jednote. Možno sme si predstavovali, že tam prichádzame v bielom rúchu po červenom koberci ako vyššie bytosti, ktoré boli hodné prejsť do novej Zeme, že dvere sa zabuchnú, a my si odfúkneme, že to máme za sebou. Vstup do jednoty môže predchádzať aj zažitie veľmi stresujúcej situácie alebo určitého kolapsu. Zrúti sa nám znova svet asi už po tisíckrát. Do jednoty prichádzame niekedy otrhaní, zničení, na dne síl so slzami v očiach a s usopleným nosom. Ešte k tomu dvere medzi týmito dimenziami nikto nestráži. Nie sú tam žiadni vyhadzovači, ktorí kontrolujú lístky. Celú tu dobu bol chrám poznania otvorený pre všetkých návštevníkov a zisťujeme, že sme sa sami obmedzovali vo vstupe, lebo sme sa považovali za nehodných vstúpiť.

Je to ako biblický príbeh, v ktorom sa padlí anjeli odtrhli od Boha. Aj my sme v našich životoch zažili situáciu, v ktorej nám bolo až moc dobre, ale chceli sme viac a niečo iné. Neboli sme spokojní. Duša nás volala preskúmať iné sféry, a tak nám to je umožnené. Vraciame sa do spoločného vedomia jednoty s veľkým bohatstvom poznania.

Vskutku zvláštne!

V piatej dimenzii je pokoj, ticho a láska. Naši nepriatelia neexistujú, tak ako aj naše bloky a problémy. Celé sme si to vykonštruovali sami. Sami sme si vytvorili života ohrozujúcu situáciu v detstve, sami sme si naplánovali pád z bicykla a ťažké operácie. Sami sme si vybrali, že proti nám bolo vznesené krivé slovo a niekto nás obviňoval. Boli sme scenáristi, len nám to divadlo hrala nejaká iná osoba. Avšak v jednote je iná osoba JA. Celé to obdobie nebola chyba v našich rodičoch, že nás nemilovali, bola to len naša projekcia. Dumáme: „Keď som si dokázal/a tvoriť to zlé, dokážem teda tvoriť aj to dobré!“

Ešte sa tu poobzeráme. Je tu dobre, ale zároveň nuda

Prvé pocity a vnemy ukázali, že nastáva určitý kolaps času. Život je len akýsi zlomok. Svoju niekoľkoročnú minulosť vnímame akoby to bolo len pár mesiacov. Tiež sa zdá, že vlastne vôbec neexistujeme a tento príbeh sa odohráva len vo vedomí súčasne tu a teraz. Minulé životy sú blízko a trvali krátko, karmu tu chápeme úplne inak. Je to naša virtuálna realita, kde si určujeme všetky pravidlá a samotnú vizualizáciu. V jednote sme sami. Nikto iný tam nie je. A tak sa celkom s radosťou vraciame späť do svojho bežného života so svojimi bežnými problémami a sme radi, že môžeme zmeškať autobus. S láskou pozeráme na naše nefunkčné vzťahy. Radi ich opäť budeme riešiť. Máme na to kopec času, koľko budeme potrebovať. Nie je sa kam ponáhľať. S novým nadhľadom sa pracuje lepšie. Už neberieme život tak seriózne a vystrašene. Začíname sa baviť. Hráme sa s našim vedomím a časom. Nemusíme si robiť starosti, čo je tu naše poslanie a tlačiť sa do výkonov. Tvoríme si viacej projektov, skáčeme z jedného na druhý lebo nás tak intuícia vedie. Pred tým by sme sa za to odsudzovali a hlava by nás ukameňovala, že nedodržujeme lineárny koncept. Poznávať dualitu je dar. Kým nás táto sféra baví, treba v nej naplno žiť.

Aj po návšteve piatej dimenzie si človek žije svoje bloky a prepady, až dokým duša akceptuje každú rovinu bytia. Poznanie z jednoty však ostáva. Snažíme sa ho každým dňom osvojovať v rôznych situáciách. V pondelok večer sme v jednote, v utorok ráno už v ťažkej dualite. Prechod jednotlivými sférami sa strieda. Nové vedomie ukotvujeme každodenným ladením a tréningom. Fázy pokoja a lásky sa budú predlžovať až plynule prejdeme do jednoty.

Nebuďme na seba prísni. Pozor na slová, som zablokovaný/á už to nestihnem vyriešiť v tomto živote

Každý z nás ma na ceste transformácie rôzne deštruktívne myšlienky. Už sme z toho všetkého unavení, a tak si myslíme, že sľúbený raj v tomto živote nedosiahneme. Povieme si, že máme toľko tej karmy, že duchovná práca jedného človeka to nestihne vyčistiť. Tieto myšlienky pochádzajú zo starých vzorcov, ktoré nám bránia k posunu. V tomto štádiu si neuvedomujeme, že sme tvorcami svojej reality a neuvedomujeme si ani to, akú silu má vyrieknuté slovo. Dovoľme si teda rozobrať tento problém hlbšie. Emócia, ktorú si prežívame hovorí, že nie sme dostatočne hodní. Súvisí to s popieraním nášho božstva, kedy sme určitým spôsobom zabudli, kto sme. Tvorca nám dal rovnaké nástroje na tvorbu svojej reality s akými disponuje aj on sám. Máme slobodnú vôľu a naša realita sa vytvára podľa našich presvedčení, ktorým veríme. Nikto nám do toho nezasahuje. Ak chceme zbytočne stráviť niekoľko životov nad nejakým blokom, je nám to dovolené. Všetko je veľmi pohyblivé. Čaká sa iba na nás, kedy si dovolíme dospieť. Budeme „čakať“ toľko, koľko si povieme.

Som tvorca svojej reality. Tvorím si dokonalé šťastie, harmóniu, lásku, zdravie, spokojnosť, hojnosť vo všetkých formách, súčasne akceptujem protipóly k týmto energiám

Bez prijatia negativity nejde zmajstrovať energie. Bez prežitia chorôb a strachu zo smrti nikdy nespoznáme dokonalé zdravie. Bez prítomnosti lásky nikdy nespoznáme, čo je pravá láska. Vďaka depresii a smútku si vážime pobývanie v šťastí. Bez rozpadu nespoznáme zrod.

Nebojme sa teda preskúmať svoje strachy, bolesť, hnev, nenávisť a depresiu. Ak sa v našej duši objavia, skočme rovno do ich energie, už ju neodsúvajme preč alebo neutekajme pred tým. Skôr či neskôr prídeme do zlomu, kedy jej budeme čeliť naplno. Odkladanie je len strach, ale zároveň  aj naše poznanie.

Cítim ťažké emócie bytia. Už neutekám. Dovolím si ich hlboko v sebe pozorovať a preskúmať. Pobudnem si v energiách tak dlho ako je potrebné. Pozorujem svoju bolesť, preciťujem ju so všetkými zmyslami. Idem do svojich najväčších strachov. Je to zvláštne. Je to poznanie. Po poznaní prichádza zmajstrovanie energií. Vediem svoje strachy, celé moje telo, ducha, myseľ do lásky a nechávam sa ňou komplexne liečiť. Dovoľujem tejto vysokej vibrácií ma aktualizovať a vnášať ma do nádherných čistých energií svetla.

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/