Keď nastúpime na cestu duchovného poznania, niekedy zanecháme tých, s ktorými si už nerozumieme, inak by sme popierali vlastný rozvoj. Odišli sme a v samote sme spracovávali, čo nás predchádzajúci partner učil. Túžili sme, aby bol náš ďalší vzťah oveľa naplnenejší, a aby nás partner chápal, prípadne podporoval náš duchovný rast. Aj keď sme si priali stretnúť duchovne vyspelých ľudí, niektorých vnímame iba ako kamarátov. Zdá sa nám, že príliš lietajú v oblakoch alebo nás nepriťahujú. Dvorenie od tých, ktorí sú pevne ukotvení v hmote, už tiež neakceptujeme. Z predchádzajúcich skúseností vieme, že si nebudeme rozumieť. Vesmír ale nie je hluchý, a tak nám posiela do života ideálneho partnera, ktorý nám vyrieši tieto problémy vďaka hlbokej láske. Už nemusíme utekať zo vzťahu do vzťahu, len si dovoliť prejsť poznaním s tým, ktorého tak veľmi milujeme. Má to jediný háčik, veľkú časť cesty nebude jasné či sa oplatí vôbec transformovať vzťah, ktorý sa bude niekedy javiť ako za trest.
Duchovného partnera si chceme nájsť z jednoduchých dôvodov, aby nám konečne niekto rozumel, miloval nás a prijímal nás, takých, akí sme s našimi svetlými ale aj tienistými stránkami. Aby sme však mohli žiť v takomto partnerstve, budeme sa musieť najprv stať ideálnym partnerom pre seba.
Na začiatku žiadame od druhého to, čo si sami nevieme dať, ale nič nedostaneme. Vzťahové problémy nás vedu naspäť k sebe. Pod ich ťarchou vidíme svoje povahové vlastnosti. Niektorých sa zbavíme v procese, niektoré si ponecháme a rozvinieme ich na novú úroveň, pretože z nás robia výnimočnú bytosť. Keď to zvládneme, bude sa nám nový prístup zrkadliť v prítomnosti.
Ty nie si tak duchovný ako ja, to bude určite problém
Ľudia, ktorí sú už dlhšie na duchovnej ceste sa začnú báť o toho menej duchovnejšieho partnera. Aby sa neopakoval scenár rozchodu z minulých vzťahov, kedy jeden vibračne rástol a ten druhí nie, podsúvame drahej polovičke vidinu sveta, v ktorom žijeme. Nemôžeme dopustiť, aby sme ho stratili, a tak chceme prevziať zodpovednosť za jeho duchovný vývoj. Posielame mu články, hovoríme mu rôzne perspektívy nášho vnímania, ale on o to aj tak nestojí. Presne vieme, čo by mal robiť a aký by mal byť. Neprejde však dlhá doba a spoločný vzťah sa premení na kolá separácie a zjednocovania. Budeme transformovať svoje vedomie vďaka láske, ktorá nás bude motivovať. Naše vnímanie sa zmení natoľko, že sa nám náročné partnerstvo bude posúvať kúsok po kúsku k ideálu.
Ak pochybujeme o partnerovom nedostatočnom raste a obávame sa, že sa naše cesty rozdeľujú, lebo sa neposúva, sami by sme si mali začať veriť, že túto cestu zvládneme. Keď nás prepadne úzkosť, že azda nikdy nebudeme tvoriť harmonický pár, stíšme sa a dodajme si dôveru.
Ak partner odmieta naše duchovno, potom popierame vlastnú duchovnosť. Pravdepodobne sa v nás nachádzajú ešte zbytky neprijatia od blízkych z obdobia, kedy sme začali objavovať duchovný svet. Vtedy sa veľa z nás popieralo a nosilo masky, aby nás druhí aspoň trochu milovali a neodsudzovali náš odlišný prístup.
Obviňujeme partnera, že nerastie dostatočne. On nám len ukazuje, že sme sa zasekli v našom duchovnom raste a neposúvame sa dopredu.
Domnievame sa, že v duchovnom vzťahu majú byť obaja na rovnakej úrovni, lebo inak nevytvoria rovnováhu. Postupne, ako nám padá ego prezrieme, že náš „menej“ duchovný partner to má v hlave a srdci viacej zrovnané ako my sami. Už nemusíme presviedčať partnera, že duchovná cesta je tá správna. Keď si začneme veriť a prijímať sa, prijímame aj jeho. Zrazu budeme existovať v harmónii s jeho názormi a on s tými našimi. Rešpekt a dôvera prináša spoločný rast. Rozdielny pohľad na život nás obohacuje navzájom. Nakoniec uznáme, že vesmír nám predsa len priniesol správneho partnera.
Aby sme si osvojili nové princípy partnerstva, ku ktorému budeme pristupovať cez seba, nebudeme musieť meniť druhých, ale budeme meniť seba, aby sme zmenili našu realitu, v ktorej sa práve nachádzame. Všetko čo si praješ, aby si prečítal, vykonal, zmenil či pochopil ten druhý, je skôr povinné čítanie a pochopenie pre Teba.
Druhého môžeme vnímať ako dokonalú komplementárnu časticu k nám samým. Ak teda jedna častica urobí patričnú zmenu, okamžite sa táto zmena premietne aj do druhej častice. Ak vykonám zmenu ja, zmena sa automaticky odzrkadlí aj u partnera. Táto projekcia môže byť pre niektorých trošku zavádzajúca. Zdá sa, že všetko odmaká len jeden a ten druhý nemusí nič robiť. Preto pre istotu uvádzam aj predstavu majstra reality, vyhovuje mi viacej. Z pohľadu vyšších dimenzií nikto iný okrem mňa neexistuje. Som iba Ja, a teda druhí sú len môj odraz v zrkadle. Ak vychádzam z tohto tvrdenia, že som tu sama na všetky zmeny, lepšie prevezmem zodpovednosť za ich vykonanie.
Niekedy je veľmi ťažké prijať, že som to Ja, kto sa má meniť, keď jasne vidím, že to je partnerova chyba
Prežívame zranenia, ktoré nám prídu reálne. Náš dvojplameň spustil celú kaskádu čistenia a zmien, preto máme tendenciu pripisovať príčinu nášho nepohodlia jemu. Všimneme si, že aj keď s ním nekomunikujeme niekoľko mesiacov, stále pociťujeme bolesť a prázdnotu. Prevezmime zodpovednosť a neviňme ho za našu bolesť. Začnime sa sústrediť na seba. Potrvá to niekoľko separačných cyklov, aby sme dokázali vystúpiť zo vzťahového metrixu a opravovať realitu zo zákulisia ako majster reality. Akokoľvek podľahneme pravdivým kulisám a odídeme zo vzťahu, hnev a bolesť prejdú v separácii. V nej po určitom emočnom spracovaní, vnímame problém z inej perspektívy a dokážeme pripustiť, že sme reagovali podľa našich skrytých strachov a deštruktívnych vzorcov správania. Pamätajme, že partner na ne prišiel poukázať, aby sme sa definitívne uzdravili. Presne tak, ako sa naše duše kedysi dohodli.
Zmena u partnera neprebehla, ako to?
Bude sa nám zdať, že táto teória vôbec nefunguje. Vyskúšame to, zmeníme niečo u seba. Letíme sa pozrieť do zrkadla. Stretneme sa s našim dvojplameňom, ale znova vidíme toho istého povrchného človeka, ktorí sa o nás nezaujíma. Hneváme sa a pripisujeme to faktu, že určite nejde o žiadny dvojplameň alebo o duchovného partnera. Čudujeme sa ako sme len mohli uveriť takým rozprávkam. Po čase sa však dáme do kľudu, láska k drahej polovičke sa znova obnoví a dokonca rastie. Analyzujeme, z čoho ho obviňujeme. Ak je náš dokonalý odraz, sme povrchní, nechceme sa venovať svojej duši, bojíme sa ponoriť hlbšie, lebo by to bolelo. Nezaujímame sa o seba. Partner nás odmieta, núti nás navrátiť sa k sebe, aby sme si sami vyplnili prázdne miesto, a potom príde on. Lenže my si to v 3D realite vysvetľujeme po svojom. Urazení z odmietnutia, odchádzame. Medzitým sme sa venovali svojej duši, spracovali sme strachy a nejaké vlastnosti, ktoré nám vadili na partnerovi. Prekonali sme v sebe bloky, lebo sme chceli znova vidieť svoju lásku. Po spracovaní opäť môžeme ísť k sebe. Ani neočakávame, že by sa partner zmenil, ale zrazu stretávame úplne iného človeka. On sa predsa len posunul, lebo sme sa posunuli my.
Tvoja realita je tvojim dokonalým odrazom
Ak vidíme, že partner alebo okolie nám neprestajne zrkadlí rovnaký problém, ešte sme nevyriešili daný problém v nás samých. Nájsť a uzdraviť v sebe určitý blok trvá aj niekoľko separácií, aby sme si uvedomili, prečo sa opakuje rovnaká situácia. Keď sa nám podarí si vyzdvihnúť všetko, čo sme potrebovali, mení sa nám realita podľa získaného pochopenia. Vtedy sa javí, že sa aj partner zmenil.
Spoznala som svojho drahého muža, no po krátkom čase začali medzi nami vzťahové problémy. Veľakrát som pochybovala, ušla a ukončila náš vzťah. Neverila som, že s týmto človekom by som mohla niekedy vytvoriť harmonický duchovný vzťah. Odkedy som ho spoznala, začal kolotoč emočných prepadov, smútku a hnevu. Môj dvojplameň odo mňa utekal, neskôr som pochopila, že som utekala ja. Neverila som si, že ustojím, všetku bolesť a námahu. Pýtala som sa tú istú otázku, ako keď som opustila predchádzajúci vzťah:„Musím neustále od niekoho odchádzať, aj keď toho človeka milujem? Čo ak stačí, keď už konečne prejdem vzťahovými problémami a nebudem sa pred nimi schovávať.“
On ma nepotreboval meniť, ale ja som chcela meniť jeho. Keď som bola v egu, vinila som ho a radila mu, čo všetko by mal pochopiť. Začal byť ticho a odmietal so mnou hocičo riešiť. Nebolo to ani potrebné. Nakoniec som si všetko vyriešila sama so sebou. Keď som sa vyladila do lásky, zistila som, že som cez moje bloky nedokázala vidieť svojho dokonalého duchovného partnera.
Urobila som krok k nemu, a teda aj k sebe. Vďaka veľkej láske ich už bolo nespočetne veľa. Objavila som v sebe nepoznané hĺbky, ale aj duchovnú silu. Som bližšie k svojej duši a cítim, že aj on je bližšie. Trebárs v tieto dni si rozumieme, ale nemôžeme sa stretnúť a ja viem, že to nie je náhoda. Na prvý pohľad by som súdila, že čakám zase iba na neho, ale ja čakám na seba kým pochopím a vyčistím ďalšie nánosy. Vesmír mi ponúka čas pre seba.
Obráťme pozornosť k sebe a verme si
Drahí priatelia, verme svojim partnerom a hlavne verme sebe. Uznajme sa ako dostatočne duchovne vyspelí jedinci, ktorí prejdu osobnou a vzťahovou transformáciou. Chybný krok neexistuje. Všetko je poznanie. Ak znova prepadneme do strachu o partnera, ktorý dostatočne nepracuje na svojom duchovnom raste, spomaľme a venujme sa svojej duši, potrebuje našu pozornosť. Tento princíp platí pre akékoľvek vzťahy či už s rodičmi alebo deťmi, pretože všetci sú náš odraz.
S láskou,
Pozorovateľka života
Autor fotky : sq_gardener https://www.instagram.com/sq.gardener/
© Všetky práva vyhradené!
Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/
