Posledné roky som veľa na sebe pracovala a učila sa dotýkať hlbín svojej duše. Ako som išla celým procesom, tak sa mi otvárali rôzne spirituálne dary a napojenie na nekonečný zdroj informácii. Stala som sa pre seba oporou a vystúpila z mnohých strachov, ktoré ma v živote ovládali. Život tu na Zemi však nie je statický, a tak ako som postupne prišla na prah jednej úrovne, otvorila sa predo mnou tá ďalšia. Nová životná etapa priniesla sťahovanie a novú prácu. Zmeny, po ktorých som tak túžila, sa vyplnili.

Sny a túžby sú len určitá projekcia, ktorá nám udáva smer, kde by sme sa chceli rozvíjať, a čo by sme sa chceli učiť na ceste k naplneniu tejto projekcie. Vo veľkej miere sa nám vyplnia, možno nie hneď, niekedy až oveľa neskôr, často vtedy, keď už prestávame dúfať a snažiť sa. Pre naše poznanie je dôležitá práve cesta k ich naplneniu a nie ich samotné dosiahnutie.

Vždy som si myslela, že keď sa vyviniem na vyššiu duchovnú úroveň, tak sa mi bude žiť holá hej. Cítila som sa na krátky čas ako mág svojho života, vychutnávala som si plody svojho bytia a tak akosi ľudsky očakávala, že to, čo prichádza je oveľa lepšia budúcnosť. Tešila som sa na nové obdobie. Bolo zaujímavé vnímať, ako sa uzatvára starý cyklus a ako rýchlo nastupuje ten nový.

Pred tým som si tieto zmeny nikdy do takej hĺbky nevšimla. Nedokázala som ich zachytiť vlastnou úrovňou vedomia, v ktorej som sa nachádzala. Porozumenie energetickým zmenám, ktorým som sa učila v minulosti ma viedli k pochopeniu a videniu prebiehajúcich súvislosti. Situácie sa riadili podľa nových štruktúr a tie staré štruktúry z môjho života odchádzali.

Po veľkej duchovnej práci prišlo žitie v hmote

Po nástupe do nového cyklu a chvíľke krásneho užívania sa predo mnou začala črtať ďalšia veľká hora poznania, na ktorú som mala vystúpiť. Rozpoznala som, že sa nachádzam vo veľmi materiálnom matrixe. Zrazu sa začali diať rovnaké situácie a problémy ako v minulosti. Už som sa neľutovala, prečo prišli znovu, ale prijala som ich. Dejú sa v rámci poznania, aby som sa zase o kus posunula a prehĺbila svoje vedomosti. Ich pripomenutie a opätovné odžívanie vo mne spôsobilo veľa bolesti a zablokovanie. Solar plexus som mala permanentne vo veľkom kŕči a bola som odpojená od seba. Som workoholik a aj keď som v minulej práci našla rovnováhu váženia si svojho času a plodov svojej práce, ako keby som tentokrát na všetko zabudla, a bolo potrebné znovu vybudovať stabilnejšiu základňu. Zabudla som, že som mág. Tlačila som sa do výkonov a moje telo mi ukázalo cez ekzém, že príliš na seba tlačím. Tvorila som totiž postarom, veľkou drinou. V porovnaní s minulosťou som si aspoň rozumela, čo sa deje v mojom vnútri. Keď sa diala táto situácia v minulosti, ešte som sa len učila si rozumieť. Môj celoživotný učiteľ, ekzém, ma sprevádza a dáva mi jasné signály, keď sa od seba odpájam. 

Som v matrixe a uvedomujem si to

Ako vedomý pozorovateľ vnímam, že je to len hra, len matrix. Som v ňom a cítim, že je to tak pre moju dušu a poznanie správne. So situáciami už nebojujem, tak ako v minulosti. Musím však uznať, že hra sa pritvrdila. Úlohy sú oveľa ťažšie. Je to ďalší náročnejší level poznania a overenia si svojich vedomostí, ktorým sa človek naučil v predchádzajúcom kole. Všetko sa neuveriteľne zrýchlilo, čo kedysi trvalo 5 rokov, teraz sa odohralo za 5 mesiacov.

Vzostup vedomia v hmote

Navrátenie do hmoty sa nedeje len tak náhodou. Nečudujme sa, keď nás teda po veľkom duchovnom pokroku vypľuje znovu do hmoty. Preto sme sem prišli, tvoriť vzostup vedomia v hmote. Byť pravým mágom znamená ovládať hmotu na základe poznania získaného na Zemi a ukotviť získané poznanie to matrixu. Veľkú časť cesty sme sa učili vystúpiť z matrixu a byť prítomný teraz a tu. Keď sa nám to podarilo do určitej miery, vraciame sa späť opravovať tvorenie v hmote. Naša duša sa koniec koncov tomu raduje, dáva nám jasný podnet k radosti. 

 „Počuj kamarát, nebuď taký skleslý, veď je to brutálna psina odžívať si tieto ľudské veci“, šepká naša duša. A tak neostáva nič iné, len prijať hmotu, matrix a nebojovať stále so systémom. Koniec koncov, my sme tvorcami rôznych systémov, tam vonku nie sú tí druhí, sme tam zase iba my a naše vlastné fragmenty. Keď prestaneme bojovať so systémom, prestaneme bojovať so sebou.

 

S láskou,

Pozorovateľka života

© Všetky práva vyhradené!

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/