Dvojplameň Archivy - transformačné vzťahy

Opúšťanie ilúzií

od Pozorovateľka života | sep 14, 2023 | Dvojplameň, Vedomie

Milí priatelia, opäť ubehol nejaký čas a ja by som sa chcela s vami podeliť o moje ďalšie myšlienky a poznanie. Naše vedenie sa stále rozvíja, a čo platilo v minulej etape, nemusí platiť v tej ďalšej. Počas dvojplamennej etapy sme sa učili, čo je sebaláska, čo sa deje, keď máme zavreté alebo otvorené srdce. Podarilo sa nám zavŕšiť túto cestu s otvorenou srdcovou čakrou a odpútaním sa od milovaného človeka. Za odmenu prišlo obdobie lásky a šťastia. Plynule sme prešli do ďalšej etapy, kde pokračuje sebapoznanie cez vzťahy.

Ak dokážeme rozpoznať ilúzie na základe minulých prežitkov, uvedomíme si, že tam, kde sme pred tým videli obrysy dverí, vidíme už zrazu iba obyčajnú stenu. Zaujímavosťou však je, že tento stav nemusí byť trvalý, mení sa ako sa mení vibračné vyladenie v nás. Uvoľnime sa a pozorujme situáciu, nové dvere sa nám začnú črtať v realite v pravý čas. Poučený minulosťou pristúpime iba na to, čo nám bude skutočne vyhovovať.

Koncom roku 2022 som odišla zo vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom, ktorý ma viedol k hlbokej pravde. Niekoľko rokov som sa stretávala s emočne nedostupným mužom až som si konečne povedala, že stačilo. Mám rada samotu a veľa som sa v nej naučila, ale sama som si pred sebou priznala, že by som chcela budovať plnohodnotné partnerstvo s mužom, ktorý bude mať rovnaký záujem. Typ zadaného muža ako bol DP by už u mňa nemal šancu.

Aj to bola zmena mojej rétoriky, pretože som pred tým mala len plné ústa slov v znení, ak si niekedy nájdem priateľa, tak len na diaľku, aby som mala dostatočný priestor na svoj život. Celú tu dobu to bolo iba o mne a moje uvedomenie opisujem v článku Prečo dvojplameň nechce vzťah.

Randenie- projekt Tinder

Chcela som sa po tých rokoch s niekým stretávať, a tak som sa prihlásila na Tinder. Nikdy som vlastne poriadne nerandila. Všetky vzťahy prišli samé. Zoznamky a celý Tinder som vždy skôr odsudzovala. Cítila som však, že už mám vykročiť z izolácie a sama som bola prekvapená, ako ma to celkom bavilo.

S niektorými mužmi to bol len príjemne strávený čas a inšpiratívny rozhovor, pretože medzi nami nebola žiadna spájajúca energia. Všetkým som vždy pekne poďakovala a zároveň oznámila na rovinu, že to bohužiaľ necítim, aby sme pokračovali v stretávaní. Išlo mi aj o to, aby som nikomu nedávala falošné nádeje, ale pravdivo uviedla, ako to mám. Zažila som aj také stretnutia, ktoré ma očarili, no zvláštnosťou bolo, že sa stále svojim priebehom podobali na seba, najprv muž na druhej strane vyjadril veľký záujem, no a po prvom rande nastalo úplne ticho. Ticho je vyjadrením postoju, nemám záujem, je to predsa tak jednoduché, ale niektorý typ ticha dokáže vyvolať znovu staré zranenia.

Domnievala som sa, že keď som to ukončila s DP, tak už sa mi takéto reakcie nebudú prenášať do ďalších vzťahových skúseností. Lenže zranenia boli mojou súčasťou aj naďalej. Po každom takom stretnutí som ich ešte prepúšťala a liečila. Randenie mi ukazovalo, čo sa odohráva vo mne, a čo mi zrkadlia ďalší muži. Stretávala som stále lepších a lepších mužov, ktorí mi zrkadlili sebahodnotu a sebalásku aj napriek tomu, že to nepokračovalo.

Prvý muž- vrátil sa po pár stretnutiach k bývalej priateľke. Aj vďaka nemu som si potvrdila, že som sa konečne vymanila zo vzťahu-nevzťahu, a že som schopná nadviazať aj iné partnerstvo.
Druhý muž- mali sme medzi sebou porozumenie, no už nedokázal znovu prísť. Najhoršie bola na tom tá slovná hrátka, raz plánoval, že príde, potom zase nie, a to vyvolalo vo mne podobné zranenia, ako keď som bola s DP. Opäť mi napísal, že sa možno stretneme, ale až po jeho návrate z poznávacej dovolenky. Vtedy vo mne povstal vnútorný hnev, veď ja už nechcem čakať na žiadneho muža a tak som z toho vystúpila. Neskôr, keď som situáciu analyzovala, tak som si uvedomila, že som v tej dobe hľadala porozumenie v mužoch a naoko som ho našla v tomto druhom mužovi. Aj on ma navrátil k sebe, aby som si porozumela so svojim vnútrom.
Tretí muž- dobre sa mi s ním komunikovalo, nevedela som si ho predstaviť ako partnera, ale zaujal ma, povedala som si, že by som ho rada spoznala, ale po prvom rande sa odmlčal.
Štvrtý muž- už od prvého podania ruky bolo jasné, že ten muž nie je môj typ a ja nie som jeho typ, ale keďže sme sa dohodli na výlete a stretli sa na horách, vedeli sme, že jeden večer musíme so sebou zvládnuť. Samozrejme fotky odpovedali realite iba čiastočne. Moja intuícia ma pripravovala na tento výlet už vopred, do hlavy mi chodili myšlienky či pôjdem na túru aj sama, odpovedala som si áno, a ešte si to patrične aj užijem za každých okolností. Náš spoločný večer bol zábavný. Veľa sme sa smiali. Na druhý deň skoro ráno som sa odubytovala z hotela, naložila auto a išla na dohodnuté miesto, môj parťák to však prehnal s alkoholom. Spoločne sme sa prešli len po dedine, potom sa rozlúčili s poďakovaním, že si napíšeme. Na túru som išla nakoniec sama, ale prišlo mi to vlastne takto dokonalé. Čo bolo zaujímavé, aj tento pán v ďalšom týždni odchádzal na dlho plánovanú dovolenku a ja som sa len pousmiala a povedala si, že sa tvorí čas pre mňa. Dobrú náladu som si odniesla domov a znovu som mala známe štádium otvoreného srdca, tentokrát sa to posunulo ešte o niečo ďalej na vibračnej škále, až k prežívaniu trvalej radosti. Nasledujúce 4 týždne som bola v nepretržitom flow. Cítila som sa ako zamilovaná s vnímaním, že je to celé o mne, nie o tom mužovi. Stále som tancovala, všetko sa mi darilo a svojou skvelou náladou som nachádzala riešenia na neriešiteľné situácie. Dokonca som namaľovala aj obraz.

Prázdne plátno viselo na stene už celkom dlhšiu dobu, pribíjala som ho tam dávnejšie so zámerom, že ho namaľujem, keď sa zamilujem do seba. Vždy som totiž obrazy maľovala, keď som sa zamilovala do niekoho, no a po poznaní, že zamilovanie je moja schopnosť otvoriť srdce, to už nemohlo byť inak ako mne.

Asi po mesiaci v radostnej nálade mi prišlo ľúto, že sa mi môj kamarát z hôr už neozval. Ešte na začiatku mi posielal fotky z dovolenky, ale potom nastalo opäť ticho. Neskôr som dokonca cestovala služobne do mesta, kde býval a tak som mu navrhla kávu. Prišla správa, v ktorej sa slušne vyhovoril a ja som to pochopila. Chcela som sa s ním aspoň občas stretnúť a možno zažiť rovnakú zábavu, ale aj tak som vo vnútri vedela, že tú zábavu som si vytvorila v realite sama, a že pre vyššie dobro sa deje takto.

Tinder bol ako nákupná výkladná skriňa, ak sa ti niečo nepáči, môžeš ísť ďalej a nájsť niečo lepšie. Všetci boli moje zrkadlo na neajký krátky úsek. Ak to robíme vedome a prebehne v nás aj určité poučenie a vnútorná zmena, vnímame pokrok v realite, stretávame iných mužov. Nebezpečnou zložkou celého Tindru alebo zoznamiek je obecne ilúzia dokonalosti. Hľadať ideálneho partnera môžeme donekonečna, ale ak sa ním nestaneme sami pre seba, ten dokonalý odraz tam vonku nestretneme. Potencionálni partneri, ktorých stretávame nám odzrkadľujú len to čo v sebe máme a aj čoho sa bojíme. Ak sa nemilujeme dostatočne, nedokážeme vidieť druhých v ich dokonalosti. Ak prijímame svoje tiene a sme si vedomí svojich zranení, dokážeme prijať aj nedostatky druhého.

Ešte som stretla zopár milých mužov, ale moja tindrová etapa sa blížila ku koncu, už ma nelákalo chodiť stále s niekým po rande. Každý z nich mi odzrkadlil niečo a pomohol mi uvedomiť ďalšie detaily o mne. Veľa som sa naučila, otvorila sa, ale hlavne som si už priala pre seba len to najlepšie. Energeticky som k sebe cítila lásku rešpekt, obdiv, šťastie, dodávala som si kopec pozornosti a komunikovala som so svojom vnútrom, proste som robila to, čo som pred tým ešte hľadala u mužov. Prestala som hľadať partnera na Tindry, vedela som, že sa mi v správny okamih odzrkadlí toto nastavenie v realite. Aplikáciu Tinder som chcela vymazať, pretože som si povedala, že to ku mne príde samé. Pomohla mi otvoriť sa a nadviazať kontakt s okolitým svätom, chodila som často von a svoje prianie som si týmto splnila. Tiež mi stúplo sebavedomie, pretože som za celých tých 5 rokov s DP zabudla na svoju krásu a výnimočnosť. Keď zrazu o mňa prejavil niekto záujem, bola som z toho príjemne prekvapená. O pár dní mi ešte cez apku napísal ďalší muž, a ten bol z nich všetkých pre mňa najdôležitejší.

Posledný muž

Z dvoch starých fotiek je ťažké súdiť či ten muž by bol môj typ, ale už z písania sa mi páčil jeho charakter. Boli sme nadšení jeden z druhého, a to sme si úprimne aj napísali. Býva 220 km ďaleko odo mňa a tak sme sa dohodli na spoločnom stretnutí nadchádzajúci piatok. Tak veľmi sme sa obaja tešili. V piatok prišiel do mesta, kde bývam a napísal mi, že už vyráža k bodu, kde sa stretneme, v tom mi ale zazvonil mobil, na druhej strane bol vystrašený muž, ktorý mi práve zdeľoval, že mu volala jeho plačúca dcéra, jej mama, jeho bývala manželka, odpadla a odviezla ju sanitka. Okamžite to otočil späť domov a ja som to samozrejme chápala. Nestretli sme sa, ale páčilo sa mi, aký je starostlivý. Verte či nie, nie je to prvýkrát, čo mi dohodnuté rande nevyšlo.

Na druhý deň sme si volali, ich situácia sa stabilizovala a zdalo sa mi, že nás tie konverzácie len posúvajú bližšie k sebe. Trochu sme sa obaja báli toho, ako dobre si rozumieme, a čo keď si nepadneme do oka. V spätnom ohliadnutí by som povedala, že sme sa na to prvé rande priveľmi tešili, a tak to druhé, ktoré už vyšlo, bolo ďaleko uvoľnenejšie a viacej v rovnováhe. O týždeň neskôr som prišla na dohodnuté miesto, písal, že mešká pár minút. Priala som si, aby sa mi ten muž páčil, ale zároveň som mala aj spracovanú verziu, ak tomu tak nebude, nevadí, spoznám zaujímavého človeka.

O chvíľku ku mne pristúpil úplne iný typ muža, mal krásne modré oči, také prenikavé, hlboké a veľmi sa mi páčil. Musím sa priznať, že pár minút som bola z toho v šoku. Pozrela som sa naňho nenápadne a v duchu sa pýtala, čo je to za človeka.

Po príjemnej konverzácii pri večeri sme išli tancovať a ja som už dlho nemala takéto krásne rande. Tento muž sa skutočne očaril. Celý večer som strávila s veľmi príjemným gentlemanom. Po stretnutí sme si často písali či volávali. Po čase sa začali ukazovať komplikácie medzi nami, netýkali sa však nás bezprostredne, ale skôr ďalších záležitosti, ako práca, rodina, schopnosť nájsť si čas pri všetkých tých povinnostiach. Naše ďalšie rande sa konalo asi až po 5 týždňoch, bolo opäť krásne, a taktiež aj to tretie. Cítila som obohacujúce spoločné plynutie a naplnenie, ktoré som už dlho nezažila.

Občas som sa pozastavila, že mám srdce voči tomuto mužovi zavreté, aj keď bolo všetko veľmi príjemné, nechcela som opakovať “chyby“ aby som sa niekomu tak rýchlo neotvorila, ako v minulosti svojmu DP. Pristupovala som k nemu viacej racionálne. V rovnováhe som ale dlho neostala, ako sme sa stretávali s veľkými časovými odstupmi, moje strachy sa začali vyplavovať až sa udialo v realite to, čoho som sa bála, opäť zdanlivo banalita, ale neodpovedal mi na správu 4 dni, on čo písal sám od seba a vždy do pár hodín. Nastalo to známe ticho, ktorého som sa tak bála. Vedela som, že to všetko prehodnocuje, a tak som sa zmierila s koncom. Ozval sa po 4 dňoch, s vysvetlením že mal toho veľa v práci, s dcérou a taktiež spomenul, že tá vzdialenosť medzi nami je problém, už som len odpísala, že mi došlo v tom tichu, že je koniec.

Aj s týmto mužom som to opäť nezvládla a hneď ušla. Aby ma nestihol zraniť slovami o ukončení, predbehla

som ho pre istotu ja. Aj tentokrát ticho vytvorilo priestor pre spojenie sa svojou dušou. Bolo mi to ľúto, ale z minulosti som už mala bohatú prax z prepúšťania. Občas ma aj napadlo či by som si to nemala s ním vydiskutovať, ale už som sa nedokázala snažiť. Nemala som na to silu. Vedela som, že ak by som sa aj snažila, ten muž by predo mnou len začal utekať. Ešte som si pamätala bolesť z minulého vzťahu, kedy som sa usilovala a aj tak ta láska nebola opätovaná. V prijatí som pustila toho muža.

Môj vnútorný stav sa vždy podpíše na pokožke a v to obdobie sa mi vyrútili zdravotné problémy, bolo nutné sa zahĺbiť do seba, na viac nebolo energie, bola som veľmi unavená z práce a z riešenia problémov. Vytvoril sa časový priestor pre mňa na liečenie a pochopenie. Dokonca som sa dostala v liečení ešte ďalej, ako kedykoľvek pred tým. Prijala som toto obdobie, že sa nedialo náhodou a zhruba po 2 týždňoch som sa dostala do lásky. Cykly a vývoj situácie na základe našich energií máme už veľmi dobre zmapované v DP vzťahoch. A tak som sa ozvala mužovi, že ma to mrzí, ako som to odsekla so správou, že je koniec, vysvetlila som mu, že ma to uvrhlo do starých známych zranení, no a nedokázala som reagovať inak. Úprimne som tlmočila, čo sa vo mne odohrávalo. Bola to príjemná konverzácia a v skutočnosti nebol ani dôvod neostať priateľmi. Brala som to racionálne, párkrát sme sa stretli, nebolo to ono a skončilo to.

Komunikovať otvorené, dať si dolu ďalšie masky a ukázať pravdivosť a zraniteľnosť je pre mňa výzva. Pred tým som nikdy neukazovala svoju zraniteľnosť, bála som sa, že nebude prijatá, ale tomuto mužovi ju ukazujem už od začiatku, buď bude prijatá alebo nie. Vďaka sebaláske už nebojujeme o lásku, buď niečo bude v zhode s nami alebo nie, už sa nechceme držať v ilúziách.

Na moje prekvapenie mi muž začal opakovane písať. Tešilo ma to, ale na druhej strane som si aj uvedomovala, že už nechcem byť v nejakých ilúziach. Popravde, keď sa mi vtedy ozval po tých 4 dňoch, druhá časť jeho správy pokračovala s návrhom stretnutia, ale ja som zachytila len informáciu v zmysle, že je to komplikované.

Chápala som, že sa mi znova vyplavili len staré zranenia, ktoré sa udiali v realite, no paradoxne mi pomohli sa zase viacej uzdraviť a dokonca otvoriť aj srdce voči tomu mužovi. Už som si prežila to, že som oňho prišla, a aj keď som pocítila bolesť zo straty a sklamanie, že sa to stále opakuje, nastalo prijatie. Určite raz stretnem muža, ktorý bude mať o mňa záujem a bude chcieť so mou tráviť čas. Nemá zmysel niekoho k sebe pripútavať. Vnímala som, že energeticky vyžarujem toto nastavenie. Keď nebolo nutné sa snažiť, nakoniec som išla na krátku poznávaciu dovolenku ja. Nechápala som prečo do tejto destinácie, ale pochopila som až na mieste. Obohatená zážitkami sa mi ozval muž s návrhom stretnutia.

Niektoré dni som sa mentálne chystala na to, ako si to s ním vyjasním a samozrjeme si určím nejaké pravidla, veď takto to predsa nejde. Milý muž prišiel a ja som zrovna v tie dni bola vyladená do pokoja a lásky, že som nechcela nič riešiť, chcela som len byť a nechať sa unášať. Stretnutie bolo krásne. Prvýkrát sa udržujem v pokoji, v príjemných ženských energiách bez snahy všetko riadiť. Teším sa na všetko, čo mi život prinesie, nech to bude akokoľvek.

Ilúzie sa rúcajú, zranenia strácajú nad nami moc.

S láskou,

Pozorovateľka života

Nikdy nezabudnite na to, akí ste krásni!

od Pozorovateľka života | mar 12, 2023 | Dvojplameň

Milí čitatelia,

veľmi rada s vami zdieľam odpovede na najčastejšie otázky, ktoré si každý z nás kládol na dvojplamenej ceste. Všetky myšlienky spísal dvojplamenný muž a ja mu za to ďakujem, pretože obohatili aj mňa. Obsahujú hlboké slová. S Andrejom sme spolu zdieľali myšlienky o dvojplamennej ceste a zhodli sme sa na tom, že nám veľmi pomohlo písanie. Vnímanie tejto cesty v jeho podaní ma zaujalo, a tak som ho oslovila či by nechcel prispieť nejakým článkom, príspevkom alebo hocičím, čo ho napadne na môj blog. Andrej mi odpovedal, že by ho najviac zaujímali odpovede na otázky, ktoré hľadáme v sebe všetci na začiatku dvojplamennej cesty, tak ako ich hľadal aj on pred 2. rokmi. Mne sa táto myšlienka páčila, a tak som len povedala, začni písať…

Prajem Vám príjemné čítanie.

Prečo som stretol svoj dvojplameň?

Kto som? Čo je vlastne skutočným šťastím? A kde ho nájdem? Takéto otázky si zrejme ako dospelí ľudia často nekladieme. Vlastne ani nemáme dôvod. V stereotype nášho denného života už často nie je priestor na zázraky a vôbec nás už netrápi, že sme zabudli na to, aký čarovný život je. Zabudli sme na to, kým skutočne sme a vlastne už len spíme. A zrazu … Život sa rozhodne postaviť nám do cesty zvláštnu osobu. A tá už len tým, že „je“ spôsobí hlboko v nás reťazovú reakciu. Zmenu, ktorá sa už nedá vrátiť. Život, náš dokonalý doterajší život, sa nám od základov zbúra… A my začíname rásť nečakanými spôsobmi a objavujeme v sebe poklady, o ktorých sme nemali ani poňatia. Kto je tá zvláštna osoba? Možno nám to dopne hneď a možno trochu neskôr. My ju predsa poznáme! Teda, lepšie povedané, dôverne poznáme jej dušu. Nečudo… Veď je to naša duša.

Húsenica počas celého svojho života žije len pre jednu jedinú vec. Nájsť si chutný šťavnatý list a poriadne sa na ňom napráskať. Nemá žiadny iný zmysel života. A predsa… Príde chvíľa, kedy pocíti volanie po zmene. Odíde na bezpečné miesto a zakuklí sa. A potom stratí samu seba… Rozpustí sa na akýsi sliz. Vlastne z nej už nič nezostane. A stane sa niečo nečakané. Z tohto slizu sa zrodí motýľ. Slobodný a krásny. Motýľa už nelákajú šťavnaté listy, láka ho šíre nebo, slobodne lieta a plynie životom. Pritom je to stále jedna a tá istá bytosť. A predsa ich životy sú rozdielne ako deň a noc.

Tvoj dvojplameň je Tvoje volanie po zmene. Aby si opäť našiel sám seba. Aby si sa stal skutočne šťastným. A aby Ti pripomenul, že nie si iba húsenica. Skrýva sa v Tebe toho oveľa viac. A Tvoj dvojplameň to dobre vie. Lebo tiež dôverne pozná Tvoju dušu.

Je dvojplameňom súdené na konci skončiť spolu?

Teraz ruku na srdce… Však je toto Tá najpodstatnejšia otázka, ktorú si kladieš? A možno Ťa prekvapí, že je úplne bezpredmetná. Dvojplamene sú totiž „spolu“ už od začiatku. Áno, viem, že teraz zrejme prevrátiš očami a pomyslíš si, že som kompletne mimo. Veď predsa teraz nie ste partnermi a ja Ti tu tvrdím, že už teraz ste spolu…

Predstav si, že poprosíš Vesmír o to, že chceš mať za partnera Tvoj dvojplameň. Lebo keď Ti tento čarovný človek vstúpi do Tvojho života, tak si úprimne želáš jediné – plynúť životom spoločne s ním. A Vesmír vtedy iba nechápavo pokrúti hlavou (ak by nejakú mal) a odpovie Ti, že Ty a Tvoj dvojplameň ste predsa JEDNO. A už teraz ste spojení hlbším putom ako ten najšialenejšie zaľúbený pozemský párik. A ani Vesmír nevie tu na Zemi vytvoriť hlbšie puto ako to Vaše, to ktoré zdieľate už teraz. Ale táto odpoveď nám veľmi nepomohla, že?

Ak by sa túto otázku opýtala húsenica, tak pre ňu je to úplne jedno, či na konci skončí so svojim dvojplameňom, alebo nie. Dvojplameň je pre húsenicu iba ďalší šťavnatý list. A bude túžiť iba po tom ho spráskať a na chvíľu sa nasýtiť. A bude potom pokračovať vo svojom doterajšom živote a naháňaní sa za chutnými listami. Ani nepomyslí na to, že život je o niečom viac ako o chrúmaní úrody v záhrade. A vôbec nepochopila to, ze práve toto bol ten šťavnatý list, pri ktorom mohla zariskovať, oprieť sa oň a zakukliť sa… A otvoriť si tak bránu k tajomstvám života.

A čo keby sa túto otázku opýtal motýľ? Ale motýle sa na svoje dvojplamene nepýtajú… A načo aj? Veď ich majú navždy v sebe. A radšej rozprestrú svoje pestrofarebné krídla a plynú životom. Všetko to, čo hľadali už dávno našli sami v sebe. Radosť, lásku, šťastie, naplnenie. Každý moment je darom. Nepotrebujú nikoho, aby ich urobil šťastnými. Ani ich dvojplameň. Neustále cítia to zvláštne puto, ktoré ich spája. Či už majú svoj dvojplameň fyzicky vo svojom živote alebo nie, či je blízko, alebo na opačnom konci sveta. Vedia, že skutočná Láska môže existovať iba tam, kde je sloboda. A možno aj plachtia spoločne niekde na nekonečnej oblohe. A možno ich dvojplameň „niekoho má“. A vtedy sa tešia spolu s ním. Áno, doprajú šťastie sami sebe a aj svojmu dvojplameňu. A sú radi, keď niekto ich dvojplameň miluje. Síce nie tak, ako to dokážu oni… Ale šťastie majú stále vo svojom vnútri. Načo by si ho teda brali od svojho dvojplameňa?

A čo keď sa túto otázku pýtaš Ty? Odpoveď na ňu ja nepoznám. Tú by Ti vedel prezradiť iba Vesmír. Ale Vesmír je beťár a nechce nám len tak prezradiť to, ako sa skončia naše životné príbehy. Načo by nám prezradil koniec, keď nás čaká ešte toľko vzrušujúcich kapitol? No jedno tajomstvo Ti predsa len prezradím. Na konci na 100% skončíš… SKUTOČNE ŠŤASTNÝ.

Aký má význam, keď Ti Vesmír najskôr umožní stretnúť bytosť, ktorú ľúbiš najviac ako sa to dá a zároveň sú tam všemožné prekážky od výmyslu sveta a Ty s ňou nakoniec nemôžeš byť?

Ten Vesmír je ale krutý, však? A tie dvojplamene musia byť iba nechutný žart! Tak najskôr stretneš lásku svojho života a začínaš mať pocit, že život bude odteraz celkom fajn a ono sa všetko fenomenálne do… ehm … pokazí. Neslýchané! Ja by som sa opýtal Vesmíru na rovinu…

„Ty, Vesmír, počúvaj ma tu, čo má toto znamenať? Tak najskôr mi pošleš do života takého fešáka/fešandu, ktorý ma kompletne očarí a nedokážem myslieť na nič iné. A teraz? Aha! Je zadaný, neodpisuje na správy, nechce sa stretnúť alebo chce sa stretnúť len kvôli šanteniu pod perinou, je chladný, ignoruje ma, nechce sa rozviesť/rozísť, aby sme mohli tvoriť normálny pár, ignoruje ma, začne randiť s niekým iným a pritom dobre vie, že na neho čakám, akoby naschvál robí veci, ktoré ma vždy zabolia. A ja stále nedokážem myslieť na nič iné, iba na neho/ňu. A moje srdce nechce o nikom inom ani počuť. Milý Vesmír, buď si túto potvorku zober naspäť alebo to urob tak, aby sme boli spolu, dobre? Čo sú toto za móresy??“

„ A Vesmír sa trochu zarazí a vraví: „To fakt? Ach jaj, tak to mi potom prepáč. Toto celé vypálilo úplne inak ako som chcel… Ja som Ti do života poslal tú rozkošnú potvorku preto, aby si sa prebudil a začal hľadať samého seba, aby si začal hľadať šťastie vo svojom vnútri. Tam bolo ukryté celý ten čas, no nikto ho tam nehľadá. Aby si si vyliečil všetko to, čo Ťa bolí. Aby si naplno využil celý svoj potenciál a aby si sa stal tým najlepším a najšťastnejším, akým vieš byť. A aby si sa naučil o bezpodmienečnej Láske. Tá veru kvitne medzi ľuďmi málokedy. Zabudol som, že láska pre ľudí je zväčša len o tom, kto s kým spáva a kto s kým randí… Láska, ako ju poznám ja, kvitne v úplnej slobode. A teší sa aj z toho, keď je druhý človek šťastný s niekým iným a nie so mnou.“ Po krátkej pauze Vesmír pokračuje: „Aj keď je pravda, že ste stvorení jeden pre druhého. A to, že budete nakoniec Tvoriť pár aj tu na Zemi… To nemôžem vylúčiť. Tak čo keby ste najskôr obaja našli šťastie a naplnenie sami v sebe? Možno sa budete na všetko potom pozerať inak… A zistíte, že všetky prekážky ste mali iba sami v sebe a Vy sami ste si bránili v tom byť šťastní. A osud k Vám nikdy nebol krutý, chcel Vám iba pomôcť v tom, aby ste sa prebudili a aby ste konečne hľadali šťastie sami v sebe. “

Čo mám robiť, aby sa môj dvojplameň ku mne vrátil?

Hmmmm… S Tvojím dvojplameňom ste spojení neustále. Najhlbším, najčistejším a najkrajším spojením. Takže v skutočnosti sa tu nemá kto ku komu vrátiť, lebo plameniaci nikdy neboli rozdelení… No žijeme vo fyzickom svete, tak čo teda to naše bežné ľudské partnerské fyzické spojenie? Keďže sa tiež pýtaš túto otázku, tak predpokladám, že si na tom rovnako ako aj ja. Vyskúšal si všetko. Všetko, čo by fungovalo v bežnom zaľúbenom vzťahu pri plameniakoch vôbec nefunguje. Skúšal si písať, telefonovať, pokúsil si sa o stretnutie, úprimne sa zaujímať o svoju potvorku. Chcel si tu byť pre neho/pre ňu a dokázať, že to myslíš vážne. A odpoveďou mohlo byť napríklad ticho, ignorovanie, chlad a odstup. Poprípade jeden deň úprimný záujem a na druhý deň nepochopiteľný obrat o 180 stupňov a opäť ticho. Možno sa Tvoja potvorka ozvala len keď potrebovala podporu a potom Ťa opäť od seba odsunula. Skúšal si sa aj odmlčať a čakal si, či sa druhá strana ozve. A potom si sa opäť ozval Ty. Skúšal si aj tlačiť, dávať ultimáta, aj byť chladný a odmeraný. A… Nič… Jednoducho si skúsil všetko, čo by fungovalo na bežnú osobu opačného pohlavia, o ktorú máš záujem. Ale tu to akosi nefunguje. A ostal si akurát s kopou otáznikov v Tvojej hlave. Potom si si načítal nejaké články o plameniakoch, pozrel si si nejaké videa na Youtube – napríklad „10 tipov, čo urobiť, aby sa Ti potvorka vrátila“. Hovoria tam aj o nejakých fázach, ktorými vraj treba prejsť, hovoria tam o runneroch a chaseroch a o nejakej Únii – zjednotení. Kurník, čo to je? To je to, keď sa ku mne potvorka konečne vráti? Radia tam, že sa treba sústrediť sám na seba a nie na potvorku. A robiť nejakú „vnútornú prácu“. Tak na sebe začneš pracovať. Skúsiš meditácie, ideš cez víkend na kurz osobnostného rozvoja len za 400 „Euri“ (ja také kurzy volám „semenáre“), možno sa po rokoch ukážeš aj vo fitku… A čakáš. Bolo teda už dosť tej vnútornej práce? Či ešte musím na sebe pracovať viac? Veď som sa riadil všetkými bodmi z toho videa na Youtube, ktoré tam vravela tá koučka! Moja potvorka by sa hádam už aj mala ozvať, nie? Síce ma už mesiac volá na kávu iný fešák/fešanda, ktorý sa nedávno objavil v mojom živote. Ale hádam nepôjdem na kávu s niekým iným práve teraz, keď som sa už dva mesiace sústredil na seba a každým dňom sa mi podľa všetkého má vrátiť do života moja potvorka, aby sme konečne spečatili tú Úniu a žili šťastne až kým nepomrieme!

A možno sa teraz aj usmievaš :). V tejto chvíli už určite sam cítiš, ze dvojplamenný vzťah nemá nič spoločné s bežným vzťahom medzi dvoma zamilovanými ľuďmi. A ak to tiež tak teraz cítiš, tak sa osloboď od všetkých očakávaní, ako by to medzi Tebou a potvorkou malo vyzerať, ako by to malo pokračovať a aj dopadnúť. Osloboď sa od všetkých konceptov, ktoré sprevádzajú túto tému – na všetky tie reči o runneroch, chaseroch, temnej noci duše, zjednotení atď. O nejakom výnimočnom poslaní, ktoré s potvorkou na Zemi spolu máte – ťažko budete plniť svoje poslanie, keď Ti potvorka nevie 2 týždne odpísať na správu na messengeri. Aj tak sa na Tvojej ceste stane iba to, čo sa má stať a stane sa to v tom najsprávnejšom čase a všetko sa udeje iba pre Tvoje najväčšie dobro.

S potvorkou ste už teraz jedným. Ťažko tomu veriť… Ale to, po čom túžiš najviac, máš už teraz. Vaše prepojenie. Tvoj dvojplameň je tu preto, aby Ti pomohol sa zmeniť a nájsť opäť samého seba. A nájsť skutočné šťastie, ktoré nezávisí na vonkajších okolnostiach. A Tvoj dvojplameň túto úlohu berie naozaj poctivo. Keď totiž hľadáš šťastie a naplnenie niekde mimo samého seba a keď nechceš vyliečiť všetky svoje rany, bloky, strachy a presvedčenia, ktoré Ťa obmedzujú, tak Ťa Tvoj dvojplameň „odmietne“. A ak by si radšej išiel na rande s ním namiesto toho, aby si poctivo vyhádzal všetkých „kostlivcov zo svojej skrine“ a pozametal si pred vlastným prahom… Tak sa rovno priprav na odmlčanie sa našich potvoriek.

No dobre. A môžeš teda urobiť niečo, aby sa Tvoja potvorka k Tebe vrátila a mala s Tebou konečne normálny partnerský vzťah? Nie. Nikto z nás nemá moc nad druhými ľudmi. Nemôžme nikoho presvedčiť, aby s nami chcel žiť a mať vzťah. Ani našu potvorku. Hoci sme pre ňu stvorení a sme „dokonalý milenec“. Pamätáte? Skutočná Láska existuje len tam, kde je sloboda. A prepáčte mi, že som Vám teraz nepovedal celkom pravdu. No kým sme stále húsenicami, tak jediné, čo nás zaujíma sú chutné listy. A vtedy sa bojíme pravdy, hoci by nás oslobodila a nechceme hľadať sami seba. Hneváme sa, keď nám niekto povie, že sú aj krajšie veci ako chutné listy a že v chrúmaní listov jednoducho nenájdeme zmysel života. Často radšej budeme počúvať niekoho, kto nám sľúbi, že nám pomôže získať ten najchutnejší list… Prosím, staňte sa motýľmi. A vtedy Vám bude všetko jasné a budete chápať, prečo Vesmír vo Vašom živote stváral takéto „potvorkovité“ veci, aby ste sa prebudili…

Takže sme teda úplne bezmocní? Vôbec nie! My predsa máme obrovskú moc. Sami nad sebou. A u seba toho môžeme zmeniť veľmi veľa. V prvom rade prestať čakať na našu potvorku a nezastavovať náš život v očakávaní jej návratu. A môžeme žiť ten najlepší a najnapĺňajúcejší život, ktorý vieme. Hoci aj sami. Osloboďme sa od všetkých očakávaní, aj tak by ich dvojplamenná cesta všetky časom zbúrala. Osloboďme sa od strachu, prestaňme sa triasť pri obavách, či nás naše potvorky milujú, či sa nám niekedy vrátia alebo či nebodaj zostaneme sami, či nás nikto nebude mať rád… Zvoľme si namiesto strachu Lásku. Začnime na sebe pracovať. Nie kvôli našim potvorkám, ale kvôli sebe. Lebo my si zaslúžime byť šťastní. Vyliečme všetky bloky, rany, strachy, neistoty, ktoré si nesieme už roky v sebe. Postarajme sa o všetky naše stránky, ktoré sme počas nášho života zanedbali. Môžeme dať sami sebe všetko to, čo sme čakali, že nám dá milovaný človek. Všetko vedenie už máme v nás, to je jediný hlas, ktorý potrebujme počúvať. Dvojplamenná cesta je o tom, aby sme našli samých seba a naučili sa plynúť s našim životom. Naša intuícia nám prezradí, ktorým smerom sa máme vydať v našom živote. Cítiš volanie po tom odcestovať do Afriky? A bojíš sa tu nechať svoju potvorku? Skutočná Láska Ti nebráni v tom plniť si svoje sny a dáva Ti slobodu. Pred dvojplamennou cestou neunikneme. Jediným spôsobom ako sa jej zbaviť je ňou prejsť. A prekliatie sa zmení na dar. A malý bonus je to, že s našimi potvorkami sme stále spojení. A všetko to, čo dáš sám sebe vlastne dáš svojej potvorke. Miluj seba samého. Lebo keď miluješ samého seba, tak zároveň miluješ aj svoju potvorku.

Ak cítiš volanie po zmene, urob ten krok do neznáma… A uvidíš, že všetko to trápenie, obavy, strachy a očakávania boli úplne bezpredmetné. Ani si na ne nespomenieš, keď budeš plachtiť po nekonečnej oblohe. Tak nech sa všetci čoskoro stretneme tam niekde „hore“ a nech sa spoločne zasmejeme na tom, ako vážne sme brali samých seba a náš život. A stačila iba jedna potvorka na to, aby nám naše životy od základov zmenila.

Mám veľkú chuť napísať mojej potvorke. Mám jej napísať?

Napísať alebo nenapísať? To je otázka! Oproti nej je Hamletova otázka, byť, či nebyť úplne triviálna. Keď teda napíšeme, tak reakcia potvorky často nestojí za nič a jej odpoveď (alebo jej mlčanie) nás skôr rozosmúti alebo napaprčí. A keď nenapíšeme, tak máme obavy, že toho nerobíme dosť a že náš potenciálny dvojplamenný vzťah jednoducho vyhasne. A tá potvorka sa nám vtedy sama od seba neozve. V každom prípade si pripadáme, akoby sme tlačili rieku proti prúdu a ona si aj tak tečie podľa svojho rozmaru a nepozerá sa na to, po čom túžime my. A my si zase pripadáme bezmocní. Všetko, čo sa snažíme urobiť pri našich potvorkách je akési neprirodzené a silené, aj my sami vo vnútri cítime, že to má asi taký zmysel ako hádzať hrach na stenu. A my, žiaľ, nie sme Chuck Norris, nevieme hádzať hrach na stenu tak, aby to malo zmysel… Prečo nám to teda s potvorkami „ide“ ako v lete na saniach? (Naša otázka sa síce týkala písania, no v tomto kontexte sa týka vlastne všetkého – snahy o stretnutie, obyčajný úprimný rozhovor, snahy nadviazať zmysluplný vzťah, prosby o vysvetlenie ich „potvorkovitosti“, aby sme vedeli, ako na tom vlastne s potvorkou sme…)

Teraz už vieme, že dvojplamenný vzťah je úplne iný ako vzťah dvoch bežných zaľúbených ľudí. A na vlastnej koži sme sa presvedčili, že tu nefunguje nič, čo by normálne fungovalo v bežnom ľudskom vzťahu. A naše očakávania? Všetky ich naša potvorka prekonala. V negatívnom zmysle slova.

Síce to nie je úplne pravda, no našu potvorku si môžeme predstaviť ako niekoho, s kým máme za sebou tisíce rokov životov. Naša potvorka s nami zažila naozaj už všetko, dokonale pozná našu dušu, naše vnútro, všetky naše tajomstvá, dobré aj zlé stránky a miluje nás viac ako mačka tuniakové konzervy. Z tohto pohľadu by na našom dvojplamennom vzťahu jeden telefonát, jedna správa alebo jedno stretko veľa nezmenilo, že? Tak prečo sa tak snažíme? A k tomu zbytočne? Môže za to strach a očakávania.

Tak sa pozrime najskôr na zúbok strachu. V dvojplamennom vzťahu je strach jedna z najväčších prekážok, od ktorej sa môžeme oslobodiť. Niektorí múdri dokonca tvrdia, že strach je opakom lásky. Ako môžeme našu potvorku skutočne milovať, keď sa zároveň toľko bojíme? Čoho sa bojíš pri Tvojej potvorke Ty? Poviem Ti, čoho sa bojím ja… A je to teda dlhý zoznam.

Bojím sa, že keď sa neozvem, tak na mňa zabudne.
Bojím sa, že vôbec necíti to čarovné puto medzi nami a že som pre ňu iba obyčajný muž.
Bojím sa, že príde niekto iný (alebo už prišiel) a ona podľahne jeho šarmu.
Bojím sa, že sa už nikdy nestretneme, nikdy viac mi už nenapíše, nikdy viac nebudem počuť jej hlas.
Bojím sa, že „skončí“ s niekým iným a ja zostanem do konca života sám.
Bojím sa, že nie som dosť dobrý a že všetci ostatní muži sú lepší. A mohol by som pokračovať…

Keď som cítil túžbu sa jej ozvať, tak to bolo vždy zo strachu a nie z Lásky. A to potvorky vo vnútri cítia. A ich duša si povie: „Ale, ale, čo to tu máme? Toľko strachu v mojom dvojplameni? To je snáď zlý sen! To sa teda bojí aj toho, že „nie som do neho“? Veď všetku Lásku má v sebe! To na to zabudol? To vôbec nevidí všetky svoje skvelé stránky a to, aký je krásny? A takýto vystrašený za mnou prichádza? Ja ho predsa chcem vidieť silného, sebavedomého a neohrozeného, taká je jeho podstata! Takého ho vidím ja… Prečo to on nevidí? No počkaj, ja Ťa trošku podpichnem, nech si na to spomenieš. “ A hľa! Zrazu nám potvorky neodpisujú, ignorujú nás, sú chladné, vyberajú si iných partnerov, jednoducho nás vždy podpichnú na tom správnom mieste, aby nás to poriadne zabolelo… Jednu plameniačku zavolal jej potvorkoš na rande len preto, aby sa jej pochválil, že má novú frajerku. Už chápete, prečo sú to potvorky? Pozor, nerobia to ale zo zlomyseľnosti. Náš dvojplameň robí všetko preto, aby sme sa prebudili a aby sme sa stali najlepšími a najšťastnejšími, akými môžeme byť. Aby sme sa definitívne rozlúčili s našim „starým ja“ (áno, je to presne to „ja“, ktoré miluje šťavnaté listy) a aby sme sa konečne stali našim „skutočným ja“ (áno, to je to „ja“ s pestrofarebnými krídlami). Ak sa nabudúce pristihneš pri tom, že sa v súvislosti s Tvojou potvorkou niečoho bojíš, tak si spomeň na to, že náš strach naše potvorky dokonale vycítia. A urobia potom všetko preto, aby sme tento strach premenili na Lásku. A riešenie je teoreticky jednoduché… Vždy keď budeš cítiť strach, tak si vyber Lásku. Nie je to ľahké, no stojí to za to.

Očakávania… Očakávania sú silným jedom pre našu dušu. A sú veľkou prekážkou na našej dvojplamennej ceste. Teraz možno nervózne pozeráš na obrazovku. A zrazu si uvedomuješ to, že aj Ty čakáš, že na konci skončíš v tom najkrajšom vzťahu s Tvojou potvorkou a za hudby španielskych gitár odcválate spolu v ústrety západu Slnka a budete žiť šťastne až kým nepomriete. No počkaj… Toto sú akože tiež tie očakávania?? Pre istotu sa ešte raz pozrieš, či teraz čítaš článok o dvojplameňoch. A teraz už naštvane zakričíš: „Čo to má znamenať? Čo sú to za nezmysly! Veď ja som nastúpil na túto ťažkú dvojplamennú cestu len kvôli tomu, aby som mohol na konci byť s mojou potvorkou! Veď v tomto článku som sa mal predsa dozvedieť všetky tipy a triky ako môžeme byť s mojou Láskou čo najskôr spolu! A tento papľuh mi teraz tvrdí, že ak chcem touto cestou prejsť, tak sa musím oslobodiť od všetkých mojich očakávaní… Prešiel som už hodný kus tejto cesty kvôli mojej potvorke a teraz mi radíš, že sa jej mám vzdať?“ Viem… Sme plní očakávaní. Všetci. Ja nechcem, aby si sa vzdal Tvojej potvorky. Prosím, nikdy sa jej nevzdaj, veď má Tvoju dušu. Tvoja potvorka sa Ťa nikdy nevzdá a chce, aby si túto cestu sám k sebe dokonal. A vie, že to je veľmi ťažké, lebo naše staré „ja“ musí umrieť. Nemôžeš lietať po nekonečnej oblohe, kým funíš napaprčený na kapustovom liste.

Vzdaj sa Tvojich očakávaní o svojej ceste a o tom, čo sa má a nemá stať. Očakávaní o tom, ako to ma vyzerať a ako to celé má dopadnúť… Očakávaní, čo by Tvoja potvorka mala alebo nemala urobiť. Predstav si, ako sa cíti naša stará známa kamoška húsenica, keď pocíti túžbu stať sa niečím viac ako bola doteraz. Nazbiera všetku odvahu… A zakuklí sa. A zrazu sa začne jej telo rozpúšťať. Pomaly a postupne. A húsenica si vtedy začne uvedomovať, že je to celkom „prúser“. Nemôže už vyjsť z kukly von. A zatiaľ stráca samu seba, postupne, kúsok po kúsku. Celý jej doterajší život, všetko, čo bolo pre ňu podstatné, všetky jej nádeje a sny sa strácajú a ona sa stáva ničím, jej telo sa pomaly rozpúšťa do čiernej prázdnoty… Uvedomuje si, že toto môže byť jej koniec, veď všetko tomu nasvedčuje. Ale vo svojom vnútri cíti, že takto je to správne a jednoducho sa tejto premene odovzdá. A oslobodí sa od všetkých očakávaní. A… Pre húsenicu je tento moment skutočne smrťou. No my vieme, že práve v tejto chvíli sa zároveň zrodil novy život. Úplne iný. Ktorý sa pozerá na svet úplne inak. Najskôr si nevieme predstaviť život bez našich potvoriek. A zrazu zistíme, že skutočné šťastie sme mali stále na dosah. A že my vlastne ku šťastiu nikoho nepotrebujeme. A všetko, čo hľadáme sme mali celý čas v sebe. A vtedy duše našich potvoriek jasajú, lebo sme zvládli túto ťažkú premenu, Už ich viac nepotrebujeme k nášmu šťastiu. A oni konečne môžu prestať pred nami utekať.

Ako mám pomôcť môjmu dvojplameňu, aby pochopil/uvedomil si naše vzácne spojenie?

Pamätáš si na to, čo sme si už povedali o strachu a očakávaniach? Teraz asi prevraciaš očami, lebo tušíš, kam opäť smerujem. No určite si nemal v sebe toľko očakávaní a strachu, ako mám ja.

Keď som sa snažil prísť na to, prečo mi tá moja podarená potvorka prevrátila môj život naruby, tak som googlil, čo za spojenie to môže byť medzi nami. A spomenul som si na to, že som niekedy čítal, že okrem spriaznených duší sú aj nejaké dvojplamene. Že to je nejaká veľká láska, bytosť ako stvorená priamo pre mňa. Akurát, že si tam najskôr mám vyriešiť nejaké traumy z detstva a bloky, či čo a až potom budem môcť byť s tou krásavicou. Zistil som, že sú tam nejaké fázy a bol som na tom dosť biedne – ja som bol vtedy totiž iba na tej tretej – separácia (, ktorá je, mimochodom, iba ilúziou) a to ma ešte podľa toho článku čakala nejaká temná noc duše, prebudenie, nejaká tá únia a medzi tým boli ešte nejaké fázy, ktoré som vôbec nechápal. A zistil som, že ja som asi chaser a potvorka je runner (aj keď v skutočnosti som vtedy utekal hlavne ja – sám od seba a od Lásky). No, žiaľ, veľa rozumu som vtedy veru nenabral, lebo som si vravel, že ja som ten prebudený, lebo som si toto všetko vygooglil a potvorka je trochu pozadu, lebo si toto všetko zrejme hneď nevygooglila. A vravel som si, že jej pošlem nejaký článok, nech si o plameniakoch prečíta, hneď to všetko pochopí, následne zahorí voči mne nekonečnou Láskou a potom mi zaklope na dvere a presťahuje sa ku mne, budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme. Žasnem nad tým, aký som bol vtedy namyslený. A v skutočnosti som toho vedel tak málo!

Aj Ty si niekedy rozmýšľal nad tým, že toto dvojplamenné tajomstvo musíš nejako vysvetliť Tvojej potvorke, aby pochopila toto čarovné spojenie a potom sa všetko zmení a budete spolu?

Na rozdiel od nich sme my v skutočnosti dali iba „nálepku“ tomu, co prežívame. Láska nenálepkuje. A ruku na srdce, myslel si si aj Ty, že si „ďalej“ ako Tvoja potvorka, že toho vieš viac a ona musí na sebe popracovať, aby nás dobehla? Ak nie, tak máš môj veľký obdiv. Ja som si myslel, že ja som ten prebudený.

Bol som však iba poriadne namyslený! Dnes viem, že mnohé veci, s ktorými sa ja dnes pasujem, má moja potvorka už dávno vyriešené. A že ja som bol ten, ktorý vtedy viac „zaostával“. Aj my a aj naše potvorky mame svoje vlastné výzvy, ktorým čelíme. To, že sú výzvy potvoriek iné ako tie naše neznamená, že nič nerobia a nepracujú na sebe. Môžeš si to predstaviť tak, že obaja naraz vystupujeme na strmú horu, no obaja začíname náš výstup na inom mieste. A obaja sa teda v rovnakom čase potýkame s úplne inými výzvami, keďže sa nachádzame v rozdielnom teréne. To, že sa nám zdá, že potvorky to majú „ľahké“, lebo nevedia o tomto spojení a žijú si svoj svetský život neznamená, že nevedú svoj boj, o ktorom my nič nevieme. Akurát bojujú na inej fronte ako my. Pamätajme… V ich živote ich vedie tá istá nežná ruka, ktorá pomáha aj nám. Dôverujme jej.

No dobre teda… A môžem teda nejako pomôcť mojej potvorke? Bez očakávaní? Že má byť mojou partnerkou, že mi má napísať/zavolať/stretnúť sa so mnou? Len preto, lebo ju ľúbim viac ako Taliani milujú pizzu?? Áno! Skutočná Láska kvitne tam, kde je sloboda. Dovoľ svojej potvorke, aby sa vysporiadala s týmto spojením svojim spôsobom a dovoľ jej nájsť si svoju vlastnú cestu, ktorou bude kráčať. Nesúď ju, či kráča tou správnou cestou, či na sebe pracuje „dosť“ alebo vôbec. Nech Ťa netrápi, že sa vôbec nezaoberá „spirituálnymi“ záležitosťami. Je v poriadku, ak sa vôbec nedozvie o dvojplameňoch. A možno sa k nej dostane zmienka o plameniakoch a začne zvedavo googliť tak, ako my na začiatku našej cesty – a bude potom trpieť pri čítaní takýchto článkov :D. Tak či tak, na Vašom spojení to nič nezmení. A ak chceš skutočne pomôcť svojmu dvojplameňu, tak pomôž sebe. Pracuj na tom, aby si sa stal skutočne šťastným, staraj sa o svoju dušu, o svoje zdravie, o svoje telo. Rob veci, ktoré Ťa skutočne napĺňajú a bavia Ťa, stretávaj sa s ľuďmi, ktorí Ťa majú radi a podporujú Ťa. Vylieč si všetko to, čo Ťa ešte bolí a kradne Ti Tvoju energiu. Staň sa autentickým a buď skutočne sám sebou. To, že to robíš dobre spoznáš podľa toho, že sa pomaly zo dňa na deň stávaš šťastnejším a spokojnejším. Tvoje šťastie vychádza z Tvojho vnútra. A vonkajšie okolnosti ho čoraz menej ovplyvňujú. A keďže si s Tvojim dvojplameňom stále spojený, tak všetko Tvoje šťastie sa prenáša aj na neho. A bude sa mu po tejto náročnej ceste kráčať ľahšie. A úplne najviac svojej potvorke pomôžeš tým, že budeš úprimne milovať seba.

Skúsil som všetko, čo je v mojich silách a môj dvojplameň nechce so mnou vzťah. Čo mám robiť?

Ak si skúsil naozaj všetko, tak máš môj obdiv, chce to veľkú odvahu kráčať za volaním Tvojho srdca. Najmä keď Ti Tvoje srdce hovorí, že toto je presne ten človek, na ktorého si celý život „čakal“ a niekedy máme dokonca pocit, že celý náš život smeroval iba k tomu, aby sme stretli túto tajomnú potvorku. Znie to naozaj krásne, no v reálnom živote je toto stretnutie vždy nádherne komplikované a „navonok“ často skoro nič nenasvedčuje tomu, že práve tento človek je ten, ktorý nám pomôže sa prebudiť… Na chvíľu odbočím od tejto otázky. Možno sme zadaní my, možno potvorka, možno už máme deti, možno je medzi nami riadny vekový rozdiel, možno máme iné náboženstvá, možno sú tam iné komplikácie – presne také, aké potrebujeme, aby sa naša duša naučila niečo nové o živote a dozrela. Potvorky nestretávame preto, aby nám rozbili rodinu alebo my im. Neprišli, aby sme poslali do bažín našich dlhoročných partnerov alebo im boli neverní. Aj keď stretnutie s našim dvojplameňom teda poriadne zatrasie našim svetom a my len vtedy zistíme, aké to je skutočne niekoho milovať. A príchod nášho dvojplameňa nám často „otvorí oči“ a my sme konečne úprimní sami k sebe – a máme konečne odvahu priznať si, či žijeme život, ktorý nás skutočne napĺňa a či nás napĺňa aj prípadný vzťah, ktorý momentálne máme. Ako sa teda vysporiadať s takou situáciou? Na to neexistuje návod… Je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti. Musíš túto situáciu rozlúsknuť sám. Možno sa budeš čudovať, no často sa takéto komplikované situácie vyriešia veľmi hladko a prirodzene – keď sme úprimní sami k sebe a k druhým ľuďom.

Nájdi sám seba a budeš presne vedieť, ktorým smerom v živote sa vydať a čo urobiť v tejto situácii. Budeš pravdivý sám k sebe a aj k všetkým zúčastneným. A pravda oslobodí všetkých.

Potvorky sú tu teda preto, aby nám pripomenuli, kým skutočne sme a aby sme túžili opäť žiť autentický život, ktorý je odrazom nášho vnútra. Čo teda robiť v situácii, keď Ty si single a s potvorkou by ste mohli tvoriť pár? No potvorka akosi nechce. Hoci sa zdá, že ste stvorení jeden pre druhého. Neboj sa, všetko je presne tak, ako to má byť, a si v svojom živote na tom najsprávnejšom mieste. Áno, zrejme máš vtedy pocit, že celý Tvoj život sa postupne rozpadáva. Tvoja potvorka totiž robí všetko preto, aby si prestal hľadať svoje šťastie niekde tam vonku, alebo nebodaj v nej. Chce, aby si bol taký zúfalý, že nebudeš mať inú možnosť, len začať hľadať sám v sebe. A bude Ťa šibalsky pichať do všetkých Tvojich miest, kde nie si celkom sám sebou, bude Ti pripomínať Tvoje neistoty a dráždiť Ťa tam, kde sa potrebuješ vyliečiť. A to všetko preto, aby všetky tieto nespracované záležitosti vyplávali na povrch a aby si ich mohol spracovať. Tak čo keby si teraz skúsil všetko, čo je v Tvojich silách, aby si našiel šťastie sám v sebe? Ver mi, že je to cennejšie ako mať Tvoju potvorku za partnerku. Nájsť sám seba je to najcennejšie, čo môžeš sám pre seba urobiť. A počas hľadanie v sebe si uvedomíš, že s Tvojou potvorkou ste boli vždy spojení. A nikdy ste neboli rozdelení.

A tým, že nájdeš sám seba vlastne nájdeš aj … Všetko to, čo si kedy hľadal.

Prečo ma môj dvojplameň ignoruje/je chladný/tvári sa, že ho nezaujímam/prečo si vyberá namiesto mňa iných partnerov/prečo sa nerozíde, aby sme mohli byť spolu?

Keby Ti toto robil hocikto iný, tak mu dávno dáš košom a už na neho viac nepomyslíš. Dokonca aj sám sebe by si v takomto prípade poradil, aby si sa takým nezbedníkom viac nezaoberal, veď v mori je predsa veľa rýb… Žiaľ, v tom našom mori iba jedna rybka je skutočne zlatá a to tá, ktorá je tou najväčšou potvorkou a vie nás vždy vytočiť, napaprčiť aj rozosmutniť až priveľmi rýchlo. No nie je rozkošná??

Tvoja potvorka ma veľmi dôležitú úlohu. Prebudiť Ťa. A pomôcť Ti, aby si v sebe našiel všetku skrytú bolesť, rany, bloky, očakávania, strachy, nízke emócie a podobný odpad, ktorý Ťa brzdí a bráni Ti v tom byt skutočne šťastný. A tým, že všetko toto vypláva na povrch, si to konečne môžeš vyliečiť a spracovať, nech Ťa to už nikdy viac netrápi. A potvorky túto úlohu berú skutočne veľmi zodpovedne – do repertoára ich bežných trikov patria napríklad tie, ktoré sú uvedené v tejto otázke. A určite si ich okúsil na vlastnej koži aj Ty. Keby si mal „bežný“ vzťah s niekým, kto Ťa ľúbi, tak je to pomerne harmonické spojenie. V tom momente si relatívne šťastný a necítiš potrebu sa priveľmi meniť a popracovať na sebe, nech si ešte lepším a šťastnejším človekom. Užívaš si kľud a možno sa popri tom čuduješ plameniakom, prečo stále riešia tú potvorku, ktorá ich vie bez mihnutia oka priviesť na pokraj zúfalstva. A čo potom ten vzťah s Tvojim dvojplameňom? To je jazda! Predstav si Tvojho plameniaka ako niekoho, kto podvedome presne cíti, kde máš ukryté všetky svoje slabiny a nevyriešené záležitosti. A keďže dokonale pozná Tvoju dušu, tak presne vie, akým šťastným sa môžes stať a aký neuveriteľný je Tvoj nevyužitý potenciál. A nebude váhať ani sekundu a svojou potvorkovitosťou Ťa bude tlačiť a nútiť do práce na sebe samom. Nech žiariš a nech rozprestrieš svoje krásne krídla a konečne vzlietneš.

Viem, že my všetci sme zvyknutí na bežné „zaľúbené“ ľudské vzťahy, kde sme si istí láskou a náklonnosťou nášho partnera. A kde nás partner „nehecuje“ každú chvíľu k tomu, aby sme neprestávali hľadať samých seba a rástli nadsvetelnou rýchlosťou. No dvojplamenný vzťah nie je bežný vzťah. Tvoja potvorka Ťa chce vidieť skutočne šťastného a autentického. A urobí všetko preto, aby Ti „pomohla“ v Tvojom raste. Ver mi, že Tvoj plameniak niekedy ani nevie, prečo vlastne sa k Tebe takto zvláštne chová. Nehnevaj sa na neho kvôli tomu. Ale koná iba pre Tvoje najlepšie dobro. A jedného dňa sa spolu s nim zasmeješ na tom, ako tragicky si to počas svojej dvojplamennej cesty bral.

Ako môžem toto spojenie prerušiť, aby som bol od neho oslobodený? Ako docielim, aby som už viac nemyslel stále len na môj dvojplameň?

Aké by to bolo jednoduché, keby sme mohli pred dvojplamennou cestou ujsť… Alebo vypnúť naše myšlienky a city k našej potvorke tak, ako večer vypneme televízor. Ale keďže čítaš tento článok, tak ani Tebe sa nepodarilo ujsť a potvorka Ti stále chodí po rozume. Veď aj sám už tušíš, že z dvojplamennej cesty niet úniku. Môžeš sa maximálne tak pokúsiť stáť na mieste a nerobiť nič. Ale život Ti stále bude potvorku pripomínať. Budeš všade vidieť jej meno, budú Ti ju pripomínať rôzne veci, narážky v rozhovoroch, budeš vidieť tie tajomné čísla 1111 a im podobné numerické šifry. Prosím, nezaoberaj sa tým, čo tieto znamenia znamenajú. Či tá šifra ukrýva výherné čísla lotérie alebo či znamená to, že budeš 11.11. vo vzťahu s Tvojou potvorkou. Vesmír Ti tým často iba pripomína, že sa trochu flákaš a že zabúdaš na to hľadať šťastie v sebe. A pripomína Ti, že toto spojenie je skutočné, aby si dôveroval Tvojmu srdcu a aby si na dvojplameň jednoducho nezabudol.

Na potvorku budeš myslieť stále… Aj keby si bol v tom najšťastnejšom vzťahu a budeš úprimne ľúbiť svojho partnera, tak vždy budeš myslieť aj na svoju potvorku. Je to nespravodlivé? Prečo práve Ty? S tým všetkým sa môžeš iba zmieriť. Nedeje sa to preto, aby Ťa život trápil, je to v skutočnosti veľké požehnanie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. A ako sa vysporiadať s tým, ze máš partnera a popri ňom ale myslíš stále na niekoho iného? Nuž, odpoveď poznáš – je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti.

A čo tá meditácia na pretnutie „spojenia“ medzi dvoma ľuďmi?? Znie to naozaj lákavo, že? No spojenie Teba a potvorky je iné. Ste JEDNO. A pretnúť puto medzi Vami by malo asi takú logiku, ako keby si sa dal rozrezať na 2 polovice. Dlho by si si potom veru nepožil.

Jediný spôsob ako sa oslobodiť od tejto cesty a od Tvojej potvorky je jednoducho prejsť si dvojplamennou cestou. A všetko Ti potom bude dávať zmysel. A už viac nebudeš cítiť túžbu utekať pred týmto osudom alebo zabudnúť na Tvoju potvorku. Vidíš ako všetci pred niečím utekáme? Nakoniec budeš veľmi šťastný, že si si prešiel touto náročnou cestou, lebo si našiel sám seba. A ako bonus si našiel aj sám seba – ale v druhom tele.

Som blázon? Prečo sa toto stalo práve mne? Všetci mi vravia, ze som zošalel, že stále riešim tú potvorku. Prečo sa nedokážem od nej odpútať?

Je možné, že keď Ti do života vstúpil Tvoj dvojplameň, tak si sa snažil nájsť odpoveď na to, prečo na toho človeka stále myslíš. A prečo je tam v Tvojom vnútri hlboká Láska, hoci ho takmer vôbec nepoznáš a často sa k nám potvorky chovajú tak, že by si zaslúžili skôr vyťahať za uši a nie to, aby celé naše vnútro netúžilo po ničom inom ako po našej potvorke. A prekvapujúco si zistil, že na celom svete sú tisíce ľudí, ktorí prežívajú PRESNE to isté, čo aj Ty. A to rôzne typy ľudí, dokonca aj veľmi racionálni a vedecky zmýšľajúci ľudia pocítili rovnakú túžbu po svojom dvojplameni. Hoci toľko ľudí popisuje presne tie isté „príznaky“ a Lásku, ktorá presahuje všetko, čo sme ako ľudia počas našich životov zažili, tak je možné, že sa mýlime… Že to všetko nie je skutočné… Ale zamyslime sa nad tým spoločne…

Čo keď Ťa teda Tvoja potvorka priviedla k práci na sebe samom? Čo keď si začal meditovať, chodiť na hodiny jogy, do fitka, zmenil si svoj šatník, svojich priateľov, ktorí už nerezonovali s Tvojim meniacim sa „ja“. Čo ak si stal počas dvojplamennej cesty šťastnejším a autentickejším, máš prácu, ktorá Ťa napĺňa a úprimne sa tešíš zo svojho života? Čo ak si si konečne vyliečil všetky Tvoje traumy z detstva, dal si zbohom svojich strachom a očakávaniam, získal si sebavedomie a si skutočne sám sebou… A si jednoducho šťastný bez očakávaní. Čo ak by si vtedy zistil, že dvojplamene neexistujú a všetko to bol iba omyl? Mrzelo by Ťa to, keby si sa vďaka tomuto „omylu“ stal skutočne šťastným?

A prečo práve Ty? Lebo si pripravený na to byť skutočne šťastným. Tvoja duša si vypýtala túto lekciu aby si mal túžbu konečne hľadať v sebe. Všetko v živote sa deje v ten správny čas. Aj keď si myslíš, že sa to všetko udialo v tom najhoršom možnom čase… Potvorka Ti prišla do života presne vtedy, kedy mala. A dokážeš sa od Tvojho dvojplameňa niekedy odpútať? Nuž… Je to bytosť, ktorú ľúbiš zo všetkých najviac, niekto, kto Ti je najbližší zo všetkých (lebo si to vlastne Ty sám). Niekto, kto Ťa ľúbi viac ako si to vieš predstaviť (viem, že to tak nemusí navonok vyzerať no Tvoje srdce presne vie, kde je pravda). Naozaj sa chceš od tejto bytosti odpútať? Iba preto, lebo táto Láska nezodpovedá našim pozemským predstavám?

Potrebujem poradiť na tejto ceste. Na koho sa mám obrátiť? Jasnovidcov? Tarotové karty? Konštelácie? Kto mi pomôže?

Už si určite uvedomuješ, že pred Tvojim dvojplameňom nikdy neujdeš. A táto milá potvorka Ťa bude v Tvojich myšlienkach sprevádzať dovtedy, kým žiješ. Potláčať Lásku, ktorú k tomuto dvojplamennému nezbedníkovi cítiš je úplne zbytočné. A prečo by si to aj robil?? Táto čistá Láska je sama o sebe veľkým darom…

Prejavom dospelosti a zrelosti je aj požiadať druhých ľudí o pomoc… Ale … Dvojplamenná cesta je len a len o Tebe. O tom, aby si TY sám našiel sám seba. Nikto iný ako Ty sa nevie dotknúť najhlbších miest Tvojho vnútra. A iba Ty sám môžeš odhaliť najhlbšie tajomstvá, ktoré v Tebe driemu. Nikto iný nedokáže pochopiť Tvoju životnú cestu. Iba Ty sám. Ty sám by si mal v svojom vnútri nájsť kompas, ktorý Ti bude presne ukazovať, ktorým smerom sa vydať počas Tvojej životnej cesty. A mal by si sa naučiť dôverovať Tvojmu srdcu, ktoré presne vie, čo je skutočné a čo je to najpodstatnejšie v Tvojom živote. A vtedy Ťa vôbec nerozhodí to, keď Ti budú vonkajšie okolnosti šepkať, že celá dvojplamenná cesta je nezmysel, že Tvoj dvojplameň je iba ilúziou a že je to cele zbytočné. Že máš zabudnúť na jedinú bytosť, ktorú miluješ zo všetkých najviac. A neklam sám seba… Budeš ju milovať stále, vo všetkých časoch a vesmíroch a aj keby tento svet zanikol, tak Láska k nej pretrvá. Potvorka sa môže snažiť akokoľvek, no Tvoja láska k nej nikdy nevyhasne. Kráčaj hrdo po tejto ceste. Nestretol si svoju potvorku preto, aby si sa boril v bahne hnevu a ľútosti. Stretol si ju preto, aby si sa opäť naučil lietať.

Môžeš sa obrátiť na jasnovidcov, kartárov, psychológov… Nebudú Ti rozumieť. Budú stratení v tom, čo práve prežívaš a nebudú chápať, prečo Ťa Tvoja potvorka pichá do všetkých Tvojich boľavých miest a zdá sa, že Ťa iba trápi. A nebudú chápať, prečo toľko túžiš práve po tejto nevšednej bytosti. Nečudo, že tomu nerozumejú. Nestretli v svojom živote svoj dvojplameň. Možno vedia o tom, že nejaké dvojplamene existujú, no nevedia, AKÉ to je. Ich vnútro nezahorelo túžbou po ich potvorke. A to je v poriadku. Ich duša si vybrala iné životné okolnosti, také, aké oni potrebujú.

Predsa nám ale môžu dať radu, ktorú práve v tej chvíli potrebujeme. Ale nebudú vidieť kompletný obraz nášho života. Ten vidíme iba my sami. Ostatné dvojplamene Ťa budú dokonale chápať. Vedia, aké to je. A chápu aj Tvoje každodenné výzvy, ktorým čelíš, keď Tvoje srdce túži iba po Tvojej potvorke a po nikom inom. No vedia aj to, že všetku túto bolesť, trápenie a smútok jednoducho potrebuješ. Potrebuješ ich, aby sa Tvoje srdce otvorilo. Nikto nechce trpieť, no toto je ta „dobrá“ bolesť. Tá, ktorá nás zmení… A Ty už dobre vieš, o akej premene celý čas rozprávame.

Ak potrebuješ vedenie alebo máš otázky, vždy počúvaj svoje vnútro, svoju intuíciu. Dôležitá časť dvojplamennej cesty je o počúvaní našej intuície, hlasu nášho srdca a nasledovaní volania našej duše. Lebo to sme skutočne my. A spýtaj sa svojho vnútra na všetko, čo máš na srdci. Tvoja intuícia Ti hneď prezradí, či s Tebou niečo súznie alebo či to je niečo, čo jednoducho nie je „pre Teba“. Možno práve v tejto chvíli celé Tvoje vnútro vrie pri čítaní tohto textu. Skvelé! To znamená, že počúvaš svoju intuíciu. A ja sa Teším, že si na tej správnej ceste, aby si našiel sám seba. A určite nájdeš to „správne“, čo bude súznieť s Tvojou dušou.

Čo mám teda robiť, keď som sa už ocitol na tejto ceste a nedokážem pred ňou ujsť?

Budem k Tebe úprimný. Dvojplamenná cesta je testom Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu. Na všetko potrebuješ prísť sám. Rovnako ako nepošleš Tvojho kamoša cvičiť do fitka s očakávaním, že tehličky na bruchu narastú Tebe. Všetkým si musíš prejsť sám, aby si skutočne pochopil.

Cieľom Tvojej cesty je stať sa skutočne šťastným. A keď v svojom živote stretneš šťastného človeka, tak si môžeš byť istý, že jeho šťastie určite nie je náhoda, no je za ním veľa sebaspoznávania a veľa práce na sebe samom. Ak náhodou žiadneho šťastného človeka v svojom živote nemáš, tak žiadnu paniku, lebo sa ním staneš Ty sám. Najväčšou prekážkou k nášmu šťastiu sme my sami. Žiaľ a aj chválabohu. A v tejto chvíli ani nevieme, kde všade máme bloky a akými spôsobmi si bránime v tom byť šťastní. Všetko toto si najskôr musíme uvedomiť („Aha“ moment), a potom si naše bolesti vieme vedome spracovať, nech nás už viac nemátaju. Krok za krokom, postupne. Potrebujeme sa stať sami sebe psychológmi, terapeutmi, osobnými trénermi, koučmi, motivátormi a všetkým ostatným, čo potrebujeme. Každý z nás je inak „postihnutý“ našim doterajším životom a preto každý z nás sa bude na svojej ceste za šťastím venovať iným záležitostiam.

Náš postup vieme veľmi presne merať tým, ako sa v tejto chvíli cítime. Je to pocit, ktorý máme „na pozadí“, keď sa venujeme našim každodenným záležitostiam, keď nás v tej chvíli nič nevytočilo, ani nepotešilo. Sme napaprčení? Smutní? Hneváme sa na život? Závidíme? Tešíme sa? Cítime nádej? Vďačnosť? Radosť? Lásku? Čím je ten pocit krajší, tým lepšie pre nás. Cieľom je dopracovať sa do stavu, kde sme šťastní v tejto chvíli len tak, bez príčiny. Ako motýľ, ktorý už nič neočakáva a plachtí po nebi a plynie životom.

No dobre… A ako sa teda mám dopracovať do tohto stavu?? Je to test Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu, pamätáš? No Ty si ešte povieš, že prečo by si teraz mal zrazu pracovať na sebe samom, keď sa Ti doteraz žilo celkom komfortne? Nuž, ak si stretol svoj dvojplameň, tak aj Teba doslova „zhodil“ z pohodlia Tvojho doterajšieho života do čiernej priepasti. A vieš, že naspäť sa už vlastne ani nechceš vrátiť. Tak čo Ti iné zostáva? Buď sa začneš učiť lietať hneď teraz alebo až o chvíľu, keď Ťa omrzí temnota čiernej priepasti.

Takže aký má teda toto šťastie bez príčiny súvis s plameniakmi?? Veď potvorka Ti neodpísala od piatku na messengeri a tu sa zrazu píše, že nemáš sedieť pri mobile a čakať na odpoveď, ale máš pracovať na sebe, aby si bol šťastný. Nuž, keby sme nestretli naše potvorky, tak nemáme žiadny dôvod na sebe pracovať. Doteraz nič v našich životoch sa nás zrejme tak hlboko nedotklo a nezatriaslo našim svetonázorom, a teda sme nemali dôvod radikálne sa zmeniť. Všetko doteraz bolo také akési povrchné a nedotklo sa našej najhlbšej podstaty. Príchod potvorky, bol nečakaný, magický, a dokonale nám rozbil náš doterajší život. Dokonca aj Tí, ktorí sa denne venujú osobnostnému rozvoju po „príchode“ ich plameniaka zistia, za pri práci na sebe mali „zaradenú“ ledva jednotku a po krátkom „vystrájaní“ ich potvorky hneď „zaradili“ päťku a doslova vystrelili do nebies.

Keď nastúpiš na dvojplamennú cestu, tak… No dobre, nie žeby sme mali na výber, či túto cestu začneme alebo nie… Takže, keď ju nastúpiš, život položí pred Teba skladačku puzzle s obrovským počtom dielikov. A na začiatku vôbec netušíš, čo sa to vlastne deje a aký obrázok to vlastne skladáš. No vo svojom vnútri cítiš, že ho dôverne poznáš a že Ti je blízky, no napriek tomu si nevieš vôbec spomenúť, ako presne ten obrázok vyzerá. Čo iné Ti teda zostáva? Začneš skúmať jednotlivé dieliky a skúšať, ktoré dieliky k sebe pasujú. Nájdeš prvé dva dieliky, ktoré do seba zapadnú. A svitne Ti, prečo k sebe pasujú práve tieto dva. A pomaly nachádzaš ďalšie, ktoré k sebe dokonale pasujú. A opäť si sa niečo nové naučil. A začínaš pomaly vnímať obrázok, ktorý skladáš. Vlastne ho ani nevieš popísať slovami, no vo vnútri presne vieš, že kráčaš tým správnym smerom a iba si spomínaš na to, čo už vlastne dávno vieš. A pokračuješ ďalej… Tá skladačka, ktorú skladáme je náš vlastný život. Jednotlivé dieliky sú všetky časti nášho života – naše radosti, naše smútky, naše bolesti, naše rany, všetko to, čo tvorí náš život. A dieliky skladáme dokopy našim pochopením. Pochopením, že sa nič v našom živote nedeje náhodou. Učíme sa, čo môžeme v našom živote pozitívne ovplyvniť. A čo nie. Učíme sa, čo máme vlastne urobiť s našim životom, aby sme lepšie spoznali samých seba, aby sme vyliečili to, čo treba, stali sa všetkým tým, čím sa môžeme stať. A každý krok vpred je jeden dielik, ktorý uložíme na to správne miesto. Sme o trochu šťastnejší. A chápeme životu a aj sami sebe o trochu viac. Toto síce teraz nie je podstatné, no potvorky skladajú túto skladačku spoločne s nami. Áno, aj vtedy, keď sa nám zdá, že sa flákajú alebo naháňajú namiesto nás iných partnerov. Skladáme spoločne obaja iné časti toho istého obrázku. Aj keď naše časti samy o sebe sú kompletné a dávajú zmysel… No keď sa konečne spoja… Ale nad tým teraz nebudeme filozofovať, veď máme dosť práce s tým poskladať si našu časť tejto „skladačky nášho života“.

Aké sú príznaky pokroku na dvojplamennej ceste?

Dúfam, že Ťa neprekvapí, že Tvoje úspechy na dvojplamennej ceste nemajú skoro nič spoločné s Tvojou potvorkou.

Ako teda vieš, že to „robíš“ správne? Začínaš dôverovať svojej intuícii. Rád si vypočuješ aj rady a názory druhých ľudí, no aj tak cítiš, že ten najpodstatnejší zdroj vedenia je v Tvojom vnútri. A dôveruješ „nutkaniam“ Tvojho vnútra, hoci Ti našepkávajú úplne iné veci ako tie, ktoré Ti radia všetci naokolo. Ty presne vieš, čo je pre Teba to správne, čo s Tebou súznie a čo lahodí Tvojej duši. A dôveruješ tejto ceste.

Prestávaš sa hnať za tou úniou s potvorkou. Síce ani nevieš, čo to vlastne je, ale nech to už je čím skôr, že? 🙂 Uvedomuješ si, že más viac ako dosť času a že nič podstatné v živote Ti neujde. Nemáš sa kam ponáhľať a nemusíš sa triasť od strachu, že si niečo dokafral a si odsúdený na život v smútku. Začínaš si vychutnávať túto cestu. A netrápi Ťa, ako sa skončí. Cítiš, že túto cestu potrebuješ a všetko, čo na nej zažiješ, sa deje pre Tvoje najväčšie dobro. Uvedomuješ si, že trpezlivosť je veľká cnosť. Celá dvojplamenná cesta je proces. Tešíš sa z malých víťazstiev a zodpovedne na sebe ďalej pracuješ. Nemáš paniku z toho, že máš ešte pred sebou kus cesty. Vieš, že to zvládneš. Skôr či neskôr.

Prestávaš zbytočne analyzovať a šrotiť Tvojou mysľou. Nestrácaš čas rozmýšľaním nad tým, že čo znamenalo, keď presne o 11:11 prešla okolo Teba biela dodávka s telefónnym číslom na kapote, v ktorom je skrytý dátum narodenia Tvojej potvorky. Alebo zbadáš v potravinách krabicu nejakého polotovaru, na ktorej je meno Tvojej potvorky. Možno to niečo znamená a možno nie. No Ty všetku svoju energiu venuješ tomu, aby si bol šťastný. Nemáš čas do nemoty uvažovať nad niečím, čo Ti nijako nepomôže.

Vyrovnal si sa s tým, ak sa so svojou potvorkou už nikdy neuvidíš, ani raz Ti už nezavolá a aj ak Ti nikdy neodpovie na tu správu na messengeri z piatku :). Vyrovnal si sa s tým, ak má iného partnera a rozhodla sa pre neho. Si šťastný, lebo je šťastná. Si šťastný, lebo niekoho ľúbi a niekto iný ľúbi ju. Vôbec sa nepozastavuješ nad tým, že by predsa „mala“ byť s Tebou. Vaše spojenie predsa stále cítiš, nemusíte byť fyzicky spolu. Si šťastný. Len tak. A nepotrebuješ nikoho iného ku šťastiu. Ani Tvoju potvorku.

Si „viac“ sám sebou. Možno si cítil, že Ťa láka zmeniť šatník a Tvoje oblečenie. Možno si zmenil prácu, lebo už s Tebou nesúznie. Rovnako si možno zmenil okruh kamarátov. A veľa iných vecí. Vyberáš si len činnosti, ľudí a zážitky, ktoré Ťa skutočne napĺňajú. Robíš veci, ktoré Ťa robia šťastným. Si kľudnejší, pokojnejší a vyrovnanejší. Nezáleží Ti na tom, čo si o Tebe a o Tvojej ceste myslia ostatní. A nevadí Ti to, ze Ťa nechápu. Nemusia.

Dôveruješ životu. Cítiš, že všetko, čo sa stalo, má hlboký zmysel, a oslobodil si sa od potreby mať všetko pod kontrolou. Pomaly a postupne si sa odovzdal do prúdu života a … Plynieš ním a prijímaš všetko, čo Ti do života prichádza. Aj nový vzťah… Prečo nie? Všetko sa deje prirodzene a s ľahkosťou, keď so životom nebojuješ.

Nečakáš na svoju potvorku, neodkladáš si svoje šťastie na obdobie, keď budete spolu. Žiješ svoj najlepší život práve teraz, bez očakávaní. A čuduj sa svete, si skutočne šťastný. Bez príčiny.

A hlavne… Úprimne ľúbiš svoju potvorku. Hoci nie ste spolu. Hoci sa v tomto živote ani veľmi nepoznáte. Hoci ste spolu strávili minimum času. Hoci to medzi Vami možno bolo búrlivé a Vaša komunikácia nebola práve ružová. Láska je tu. Len tak. Prečo by si ju potláčal? Nemusí predsa nikomu dávať zmysel. A keď už sa Tvoje srdce rozhodlo, že práve táto potvorka je pre neho tá najlepšia vec odkedy vynašli krájaný chlieb… Budeš sa hádať so svojim srdcom? 🙂

A je tam veľa iných „pozitívnych príznakov“ Tvojho pokroku. Ale na tie už prídeš Ty sám.

Je v poriadku, že mi do života neprichádzajú vzťahy s inými partnermi? Čo mám robiť, keď sa nedokážem úprimne zaľúbiť do nikoho iného, aj keď sú to kvalitní partneri? Nech sú akokoľvek úžasní, majú jednu vážnu vadu. Nie sú mojou potvorkou.

Keď začneme skutočne plynúť životom, tak sa všetko začne diať veľmi prirodzene a bez námahy. Aj potenciálny nie-dvojplamenný vzťah k nám môže prísť úplne prirodzene… Netreba nad tým veľa dumať, filozofovať, kalkulovať.

Ale možno si povieš: „No Ty si ale múdry! Dobre vieš, že moju potvorku ľúbim najviac. Nikoho nebudem ľúbiť tak, ako ľúbim ju! No túžim aj po blízkosti a intimite s druhým človekom. Chcem milovať a byť milovaný ako normálny človek z mäsa a kostí… Ale potvorka je teraz mimo hry… Ak mi do života vstúpi iný partner, tak ho budem iba klamať… Lebo vždy budem potvorku ľúbiť viac! Ja nechcem nikoho klamať… Tak čo mám teda robiť? Veď ak poviem potenciálnym partnerom pravdu – že je tu bytosť, ktorú ľúbim zo všetkých najviac a moja láska k „bežným“ partnerom je iba bledým odrazom tej veľkej Lásky…. Nikto ma nebude chcieť za partnera, keď k nim budem úprimný o mojej dvojplamennej situácii…“ A teraz dodáš veľmi prísne: „A nie, že mi na túto dilemu odpovieš tak, že dvojplamenná cesta je testom mojej inteligencie, šikovnosti a dôvtipu… A nech Ťa ani nenapadne povedať, že to, ako sa vysporiadam s touto situáciou je skúškou mojej zrelosti a vyspelosti. To mi nedáš normálnu odpoveď??“ Asi som Ťa trošku napaprčil, čo? 🙂

Pamätáš sa na to, kde máš hľadať odpovede na Tvoje otázky? No vidíš. A priznám sa Ti, že Ti veľmi fandím a viem, že sám nájdeš odpovede na všetky Tvoje otázky. A prezradím Ti tajomstvo… Všetky zdanlivo nevyriešiteľné dilemy zmákneš ľavou zadnou. Ver si!

Je táto cesta požehnaním alebo prekliatím?

Koho by si sa chcel opýtať túto otázku? Húsenice alebo motýľa? Obaja majú na túto otázku inú odpoveď. A nečuduj sa húsenici, že nezdieľa motýľovo nadšenie. To, čo sa pre ňu najskôr zdalo byť iba krátkym oddychom v kukle, malo pre ňu nakoniec ďalekosiahle následky. 😉

A kto som ja?

Obyčajný človek. Dlho som si spokojne hovel v mojej malej „bubline“ s tým, že ma v živote už nič nemôže prekvapiť. A potom sa zjavila ona. Nemal som veľkú šancu… Zrejme mám slabosť na to, keď mi žena odhalí celú svoju dušu, a k tomu pridá štipku múdrosti, citlivosti, zraniteľnosti a úprimnosti, no zároveň zostane tajomnejšou ako Šeherezáda. A ona sa vtedy ani nemusela priveľmi snažiť na mňa zapôsobiť, veď úplne stačilo to, že bola jednoducho sama sebou. A dokázala mi učarovať až priveľmi rýchlo. Ta neobyčajná žena mi otvorila oči a ja som sa začal skutočne zamýšľať nad tým, kým vlastne som a aký život som si na tejto Zemi vytvoril.. A potom? Ale veď sa nerobte, že ani trošku netušíte, ako sa moje vtedajšie „pobláznenie“ skončilo. Plameniakov nevolám „potvorky“ len tak. Tá moja ma tú najkrajšiu dušu a viem, že nájde v živote všetko to, po čom jej srdce túži. Rovnako ako aj Vy. Buďte šťastní. A milujte svoje potvorky. 😉

Namasté

S láskou uverejnila

Pozorovateľka života

Keď žena prestane hľadať silného muža

od Pozorovateľka života | nov 20, 2022 | Dvojplameň, vzťahy

Žena prestane hľadať silného muža, keď si plne integruje mužskú časť v sebe. Verte mi, aj ja som bola tou ženou, ktorá hľadala silných mužov tam vonku, ale najprv som ich tam nemohla nájsť. Z mužov som robila občas aj slabochov. Po určitej náročnej ceste sa konečne začali v mojom živote objavovať muži, ktorých som si priala stretnúť.

Keď je žena slabá, túži po silnom mužovi. Keď žena nadobudne vnútornú silu, vtedy sa začnú objavovať v jej realite silní muži. Ona si však všimne, že aj tí silní muži niekedy padnú a sú slabí. Silná žena pozoruje slabosť muža, ale už jej vôbec nevadí. Neuteká pred ňou. Vníma, že už má v sebe ukotvenú stabilitu, že slabosť muža dokáže prijať, ustáť a ešte mu aj pomôže vstať do jeho sily späť. Uvedomila si, ako veľmi sa niekedy tlačila do výkonov a aké bolo ťažké sa postaviť po každom páde.

Žena pochopila, že si sama vytvárala slabých mužov v jej realite, neverila im a mala od nich veľké očakávania. Toľko hľadala silných mužov tam vonku až nemohla žiadneho nájsť. Akokoľvek sa na chvíľku nejaký aj tváril, že by mohol byť silný, tak ho žena postupne prerástla. Potom ju už takýto muž prestal zaujímať. Nedialo sa to však náhodou. Každý muž, ktorého stretla ju posúval do svojej sily. Až keď si prešla sama svojimi očakávaniami, uznala náročnosť cesty, začala byť zhovievavá voči sebe a teda aj voči mužom.

Uznaním seba uznáme aj vnútorného muža a ženu

Najväčší pokrok urobila s tým, do ktorého sa zamilovala, ale celú tu dobu tu pre ňu nebol. Pozoruje muža a trošku sa aj usmieva, keď muž prejaví svoju slabosť, ona ho unesie, už sa od neho neodvracia. Kráčajú vedľa seba a aj keď sa jeden potkne, s tým druhým to nezakolíše, pretože stabilita každého je ukotvená v ich vnútri. Nemajú ju postavenú jeden na druhom. Silnými sa stali aj vďaka ceste transformácie, ktorou kráčali zvlášť, každý sám za seba. Cesta bola náročná, plná bolesti a smútku. Čím ďalej išli, tak si vyčistili všetky negatívne emócie a vytvorili si vnútornú silu.

Muž sa začal približovať, až keď žena bola celistvá. Žena vidí muža srdcom, je neuveriteľne silný, ale vyrovnaný so svojimi slabosťami. Žena mu ukázala, ako sa dajú prijať jeho slabosti, a tak keď cítil, že ich žena prijíma, konečne prestal so sebou bojovať. Žena mu pomohla, tak ako aj on jej. V jej očiach je dokonalý so všetkými „chybami“, ktoré mu kedysi vyčítala. S odstupom času chápe dokonalosť prekážok, ktoré ich formovali a cíti vďačnosť.

Žena pochopila, že žiadny muž by nebol pre ňu dostatočný, keby sa neuzdravila a neukotvila vo svojej sile.

Keď poznanie pokračuje…

Po dosiahnutí určitej úrovne prišli veľmi krásne momenty vzájomnej pozornosti, lásky a zdieľania medzi mužom a ženou. Proces rozvoja však naďalej pokračuje.

Možno by som si pred tým myslela, že keď sa raz človek stane celistvým, tak potom už je to určitý stabilný proces, že už bude iba pohoda. Naopak, prídu aj väčšie rozkolísania, bolesti a uvedomenia, no a potom nám docvakne, že nie je potrebné sa nikam náhliť do celistvosti, že život bude kontinuálne pokračovať a všetko k nám príde ako má. My máme iba dôverovať procesu bez známeho konca.

Spojenie mužskej a ženskej sily

Ženská a mužská sila sa neustále priťahujú a tvoria nové. Čistá ženská sila je už bez manipulácie a mužská sila je bez vystatovania svojho ega. Obe sily integrovali svoje tiene, spolupracujú jednoduchšie. Spojenie tejto sily je už použité na vyšší duchovný zámer, pre dobro spoločnosti a ľudstva.

S láskou,

Pozorovateľka života

Zdroje:

Úvodný obrázok: Josh Pierce ArtStation

Obrázok v texte: Pinterest

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Znovu sa stretávam so svojim dvojplameňom

od Pozorovateľka života | aug 13, 2022 | Dvojplameň

Takmer pred rokom som ukončila vzťah-nevzťah s dvojplameňom a verila som, že už je to definitívny koniec. Tých koncov medzi nami bolo už stovky, ale tento bol iný, sprevádzaný energetickou zmenou, ktorú som cítila ako trvalý stav. Domnievala som sa, že už sa ďalej s týmto mužom nebudem rozvíjať, no a o pár mesiacov sa naše cesty znovu pretli a rozvoj pokračuje.

Na prvý pohľad sa nič nezmenilo medzi nami, hlavne nie v podmienkach za akých sa stretávame. On je stále zadaný a stále príde iba na chvíľu, no zmenila som sa ja. Cítim veľkú vďačnosť za lásku a za každé stretnutie.

Ako to všetko vlastne prebiehalo

Pred ukončením vzťahu som bola opäť frustrovaná z toho obrazu tam vonku, stretávam so zadaným mužom a on neurobí žiadny krok, aby sme mohli byť slobodne spolu. Stretávame sa niekoľko rokov a za tú dobu má už človek morálny kompas úplne niekde inde. Po čase si na to zvykne, prestane to riešiť a vyhodnocovať to ako niečo zlé. Lenže opäť prišiel nutkavý pocit, aby som neostala takto uväznená v ilúzii do konca svojho života. Jediné možné východisko som videla v ukončení vzťahu-nevzťahu. Chápala som, že je to moje zrkadlo, ale nevedela som si vysvetliť, čo ešte mám zmeniť. Chcela som ísť do pravdy a úprimnosti, že mi to už nevyhovuje. Prijala som myšlienku, že ho navždy stratím. Takáto nepriznaná láska nemá význam.

Keď sme to definitívne skončili v septembri 2021, tak som si pripúšťala, že sa kľudne otvorím aj nejakej novej láske. Na to však ani nebol čas, pretože som mala kopec pracovných starostí a upla som sa na prácu. Aj keď mi môj dvojplameň párkrát napísal ako sa mám alebo či sa nestretneme, ja som nemala záujem. Nie, že by to bolo na truc, ale nedávalo mi to zmysel. Pred tým by som bola šťastná, keby mal takýto záujem, no vtedy mi to už nehovorilo nič. Povedala som si, že sa s ním stretnem potom neskôr. V práci som žila veľkú transformáciu. Opakovali sa mi deštruktívne kódy workoholizmu a veľkej vyčerpanosti. Prebiehal v mojom živote rovnaký cyklus, ako pár rokov dozadu. V bývalej práci sa mi podarilo vystúpiť z kolotoča naháňania, ale tentokrát to bolo o kus ťažšie.

Občas nás v živote prekvapí situácia, ktorú sme v minulosti zvládli. Keď jej čelíme znovu, zrazu si uvedomujeme, že nám to tak ľahko nejde, ako v minulosti. Vďaka opakovanej situácii máme možnosť posunúť naše poznanie a vnútornú silu.

Nakoniec som dokázala vystúpiť zo zbytočného nasadenia. Vo februári 2022 som mala viacej priestor na seba a svoju dušu. Prišla silná túžba po láske, objatí a krásnom milovaní. O nedostupnej láske som písala v poslednom článku o dvojplameňoch, a keď som si článok znovu prečítala, tak som sa spýtala samej seba: „Ako môže byť láska nedostupná? Veď láska je všade, len sa jej musíš otvoriť.“ Chcela som sa otvoriť niečomu novému a aj nejakému novému mužovi, ale nikto ďalší v mojom živote nebol. Dvojplameň sa ozýval, ale ja som nechcela znovu do toho vstúpiť. Zase som bojovala sama so sebou, že ak si nedokážem udržať predsavzatia, ktoré som si dala, tak vstúpim do tej istej rieky. Túžba však narastala.

Stretli sme sa a veľmi prirodzene sme sa hneď objímali a bozkávali, ako keby tam vlastne nebola žiadna pauza. Akékoľvek predsavzatia padli, hneď ako sme zbadali jeden druhého. Keď som to spätne analyzovala, uvedomila som si, že som počas doby v odlúčení urobila kus vnútornej práce a prijala koniec zo všetkých strán, ktorý ma tiež posunul do slobody a lásky. Som za to vďačná, že sme sa mohli znovu stretnúť. Že to vlastne takmer po pol roku vôbec nevyhaslo, ale nadviazali sme tam, kde sme skončili naposledy. Cítila som sa šťastná. Stretnutia sa obnovili, a teraz som si uvedomila počas toho, ako píšem tieto riadky, že sú aj častejšie.

Čo sa zmenilo na energetickej úrovni?

Som vďačná za každé stretnutie, úsmev, správu a bozk. Užívam si život ďaleko viac. Pociťujem dlhodobú spokojnosť. Prepady odzneli a predlžuje sa žitie v láske. V článku Zamilovanie ako prirodzený stav bytia som pred dvoma rokmi opisovala, ako sa mi po útekoch otvorí srdce a ako som vo veľmi čistej vibrácii lásky, kde žiadne problémy neexistujú. Vtedy som v tejto vibrácii vedela zotrvať iba pár hodín maximálne 1-2 dni. Dnes dokážem byť v láske dlhodobo aj niekoľko týždňov. Stáva sa z toho trvalý stav bytia.

Zachytávam vo svojom vedomí podnety, ktoré ma ešte nejakým spôsobom zabolia a kontinuálne pracujem na tom, aby som cítila pokoj. Prijímam opačnú polaritu, koncepty, ktorým by som sa chcela vyhnúť v mojom živote, ale najprv musia byť spracované a prijaté. Pri navodení predstavy, že by som bola zaseknutá v takýchto podmienkach do konca života, mi prišlo zle. Vtedy to zachytím vedomím a poviem si, toto ešte nemám spracované, idem na to. Naladím sa na tú situáciu a analyzujem ju. Pýtam sa, čo je na tom zle, ak v tom budem zaseknutá celý život? Často na to nemám argumenty, je tam uložený iba strach, že mi niečo unikne. Pýtam sa ďalej, a čo mi unikne? Nenachádzam žiadny relevantný dôvod, iba si začínam dôverovať, že čas je len ilúzia a dovoľujem si na pochopenie použit aj celý život ak to bude potrebné.

Toto sú situácie, z ktorých som mala ešte strach:

Je v poriadku žiť vo vzťahu-nevzťahu aj trebárs do konca života- prijímam to.
Je v poriadku nebyť s človekom, ktorého veľmi milujem, som schopná milovať druhých a otvoriť sa aj iným mužom a novým vzťahom.
Je v poriadku ak sa už nikdy v živote neuvidíme alebo sa už nestretneme.
Je v poriadku prijať akýkoľvek koniec, odmlčanie, rozchod či smrť.
Je v poriadku, že raz umrieš ako stará žena a odpustíš si, ak tento vzťah-nevzťah bude stále rovnaký a nikdy sa nepohneš vpred – áno je to úplne v poriadku.
Je v poriadku sa stretávať so zadaným mužom.
Je v poriadku, že on nikdy neurobí žiaden krok, aby sme spolu mohli tráviť viacej času alebo, aby sme spolu žili – áno, je to úplne v poriadku.
Je v poriadku, že nikdy v tom nenájdeš pochopenie a nedôjdeš do cieľa.
Je v poriadku, ak ide iba o ilúziu a ty stráviš celý život zaseknutá v tejto ilúzii- áno aj to je v poriadku.
Je v poriadku, že kvôli tomuto mužovi sa nemôžeš pohnúť vpred – Viem, že som zodpovedná sama za seba a aj túto voľbu som si zvolila dobrovoľne, je to úplne v poriadku.
Je v poriadku v tom zotrvať celý život.
Je v poriadku, vyskúšať sa otvoriť aj niekomu inému, pretože láska sa tvorí v tebe, áno je to v poriadku.
Je v poriadku, ak si nájdeš nový vzťah- áno je to v poriadku. V srdci budem cítiť, čo je správne a rozhodnem sa podľa citu.
Je v poriadku, že miluješ dvojplameň, aj keď ti to nedáva žiadny zmysel, áno je to v poriadku.

Pozorovala som u seba či nenabehnem znovu na cyklus rozchodov. Zdá sa, že toto nutkavé správanie sa postupne vytráca. Odkedy sme nadviazali kontakt, ešte ani raz som mu nenapísala, že to musím ukončiť. Každoročne sa opakuje rovnaká situácia hlavne v septembri. Tento rok sa pripravujem na september ako vedomý pozorovateľ. Dám určite vedieť, čo sa odohrávalo v mojom živote.

Čo sa zmenilo po energetickom ukončení?

Tento zlom volám bod 0. Ak sme niečo už natrvalo opustili, nie je možné to dokola opúšťať znovu, pretože to je natrvalo opustené. Občas sa objavia záchvevy, ktoré viem už elegantne spracovať. Počas tých mesiacov, čo sa stretávame som mala asi 2 veľké prepady, ale ako hovorím, nie je dôvod utekať pred nenaplnenou láskou, lebo tieto pocity už vymizli. Naopak cítim lásku oveľa viac. Je súčasťou mňa a činy muža už prestali do toho zasahovať.

Cítim to ako vnútorné oslobodenie, že je už vlastne všetko jedno, ako to dopadne, dôležité je teraz a tu. A ako viete už z mojich predchádzajúcich článkov, od dvojplameňa som odchádzala mnohokrát, už sú za nami stovky cyklov. Odchádzala som predovšetkým preto, lebo som uňho nikdy nevidela žiadnu zmenu. Trebárs som aj jeho lásku cítila a stále cítim, rastie, ale bolo pre mňa veľmi frustrujúce, že to vždy všetko poprel. Dnešných mužov chápem, majú strach priznať si lásku, lebo vzťah je pre nich zaťažujúci. Zo vzťahov, ktoré mali a majú im plynie kopec zodpovednosti niekde inde. Muži popierajú lásku a zamieňajú si ju za sexualitu, pretože tá je slobodná. Toto je to, čo nás ženy zraňuje. My ženy vieme pochopiť muža, čo prežíva. Ich sloboda nás učí prísť do väčšej voľnosti, brať sexuálne spojenie tak, ako ho berú muži. Voľnosť, radosť a prítomnosť. Pre mňa je tiež dôležitá sexualita s mužom, ktorého milujem, no sexualita s týmto mužom ma viacej zväzovala. Aj v tejto téme som musela prísť do väčšej slobody, aby som si cez sexualitu nenárokovala potvrdenia lásky. Počas pauzy sa teda čistili aj kódy sexuality. Dovolila som si pustiť presvedčenia, že jedine s týmto mužom budem spokojná na sexuálnej úrovni.

Koniec éry alla Romeo a Julia

Jediný vzťah, ktorý som chcela, bol s dvojplameňom. Samozrejme, mať vzťah aj s niekým iným nie je tak náročné a kľudne môže ísť o pekný vzťah. Mojim blokom je však strach otvoriť sa niekomu inému. Bojím sa, že toho druhého človeka nebudem tak milovať a zase sa vrátim k vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom. Tiež však prijímam, že predsa tá láska je vo mne a aj ja si môžem dať šancu milovať niekoho iného. Vlastne, to čo by som chcela od dvojplameňa, by som mala urobiť sama.

Moje ponímanie času sa zmenilo. Som tu len na chvíľu na tejto Zemi a nemala by som to všetko brať tak dramaticky. Vystupujem z role vnímania pozemských vzťahov. Stále viac si uvedomujem, že je to súčasť poznania a je to vlastne úplne jedno, ako to dopadne. Riešiť či budeme spolu už nemá význam. Už sa mi tým vôbec nechce zaoberať, chcem žiť.

Na ceste do celistvosti spracúvame rôzne vzťahové témy typu nešťastnej lásky, ktoré sa nás nepriamo či priamo týkajú alebo sú zakorenené v kolektíve a je potrebné ich pretransformovať. Nové vzťahy už nie sú o vnímaní lásky „ja a môj partner“. Nové vnímanie akéhokoľvek partnerstva je o mne. Zatiaľ to len skúmam, neviem to uchopiť, je to pre mňa nové. Dívam sa na vzťah zrazu inak. Aby som to všetko pochopila, čas mi s tým pomôže.

S láskou,

Pozorovateľka života

Zdroj titulného obrázku: Pinterest

Synchronicita a význam čísel 10:10

od Pozorovateľka života | mar 13, 2022 | Dvojplameň, Vedomie

S vesmírom sa dá rôzne komunikovať. Ak sme pozorní, všimneme si, že sa v našej realite častejšie objavujú opakujúce sa číselné sekvencie, symboly a odkazy.

Najkrajšia vec na synchronicite je jej objavovanie

Nemusíme sa báť, že neodhalíme, čo znamená odkaz pre nás. So synchronicitou sa dá celkom pekne dohodnúť a dosadiť si vlastný význam za každý symbol. Po vnútornej dohode sa bude symbol objavovať vždy, keď sa nám má pripomenúť nejaký hlbší odkaz.

Radi by ste dostávali potvrdenie, že robíte správne kroky na vašej ceste?

Poprosme a bude nám dané. Ja dostávam takéto potvrdenie od vesmíru cez číslo 44. Moja sestra zase vidí všade symbol korytnačky v posledných týždňoch. Práve takéto milé povzbudenie jej pomáha preklenúť namáhavé obdobie. Symbol jej pripomína, že jej vytrvalosť ju dovedie do cieľa. Minule sme sedeli na gauči a sestra si prezerala časopis. Na strane 44 sa objavila korytnačka. Rozosmiali sme sa a boli vďačné za sprevádzanie.

Číselná sekvencia 10:10

Poznáte ten úžas, keď celý deň stretávate rovnaké čísla. Vezmete mobil do ruky a na displeji sa zjaví čas 10:10, zaplatíte si obed a na účtenke vám udrie do očí kód 1010, ste na prechádzke a zbadáte číslo 1010 na budove. Keď sa to stane “len“ 5x po sebe, stále sa nám môže zdať, že ide o náhodu, avšak vesmír sa rád hrá, preto pošle ďalších 10 nenáhodných náhod, aby sme už neodďaľovali vnútorný hlas a začali hľadať. Začneme googlovať a zistíme, že sa tejto téme venuje pomerne veľa ľudí, a že už existuje pomerne veľa článkov k rôznym číselným kombináciám. (Minimálne v angličtine.)

Ak si nevieme rady, hľadajme duchovný význam čísiel a symbolov na internete alebo si proste len dovoľme uznať, že sme dostatočne vyspelí na to, aby sme pochopili informáciu a prípade si dosadili vlastný význam za opakujúcu synchronicitu.

Nástroj sebapoznania

Práve synchronicita mi pomohla pochopiť rovnaké situácie, a teda aj seba. Tým, že sa všetko cyklicky opakovalo, ako v nejakom predpísanom programe, a to doslova, postupne som porozumela, čo sa so mnou deje, v ktorej časti cyklu sa nachádzam a veľmi presne som vedela predvídať, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch. Občas sa pohrávam s myšlienkou, že mi moje budúce Ja kladie do cesty symboly, aby viedlo súčasne Ja. Niečo ako na spôsob filmu Interstellar.

10:10 -Koniec a začiatok

Číselná kombinácia 10:10 znamená nové začiatky a konce, ktorý sa budú opätovne vracať. Medzi tým príde pozastavenie, aby sme pobudli v danom rozpoložení. Zastavenie je reprezentované číslom 0. Číslo 1 vyjadruje nový krok a pohyb vpred.

10:10 odkazuje na rovnakú opakujúcu životnú situáciu, kde je potrebné, aby sme pochopili samých seba a učili sa, kde je začiatok a koniec cyklu. Postupne, keď si vyzdvihneme všetky dary poznania, vystupujeme zo životnej školy.

10:10 môže odkazovať na nový životný cyklus, avšak v ňom, už sa nám určitá životná situácia ukazuje spätne, keď sme uzdravení. Reagujeme na ňu inak, pretože sme sa zocelili v sérii predchádzajúcich cyklov. Vnímame, ako sme sa posunuli a naše reakcie na podnety sa zmenili.

Láska & vzťahy & dvojplameň

Číslo 10:10 sa mi často zjavovalo v mojom predchádzajúcom transformačnom vzťahu, kde som prežívala intenzívne očistné cykly v pravidelných dvojtýždňových intervaloch. Cyklicky som zažívala rôzne prepady, ktoré ma nútili úplne ukončiť komunikáciu alebo akékoľvek spojenie s daným človekom. Vždy ma to uvrhlo do veľkej bolesti. Načas som prestala riešiť duchovné symboly a namiesto toho, som sa dávala dokopy. Po pár dňoch som nabrala silu, postavila sa na nohy a pokračovala vo svojom živote. Životná energia stúpala a ja som mala zase obnovenú chuť do života a do aktivít. Po dosiahnutí určitej stability sa mi srdcová čakra otvorila, vtedy som nechápala, prečo s mojim milým nekomunikujem. V tomto období som intenzívne videla všade číselnú sekvenciu 10:10 a s ňou sa objavovala túžba po partnerovi a po opätovnom nadviazaní spojenia. Práve v dobe bez kontaktu som symbol chápala ako: Je čas sa znovu ozvať. Akékoľvek vyhýbanie a predlžovanie nekomunikácie malo za následok bolesť v hrdle, ako prejav zablokovania krčnej čakry. Vtedy ma čísla 10:10 doslova bombardovali. Neskôr som s tým už takto nebojovala a prejavovala som sa podľa toho, čo som aktuálne cítila.

Číselnú sekvenciu 10:10 a nové začiatky

Možno sa nám v minulosti stalo, že sme chceli uspieť v určitej veci či to bola práca, nový projekt, vzťah alebo niečo iné. Naša snaha však neviedla do zdarného konca. Do života nám prichádza znovu rovnaká téma z minulosti sprevádzaná číslami 10:10 a my máme veľkú šancu úspešného zavŕšenia. Dôvodom, prečo to nevyšlo v minulosti, bolo kopec deštruktívnych kódov, ktoré sme mali v sebe. Vtedy sa pred nami vyskytli všetky možné prekážky a my sme vzdali naše úsilie. Začali sme sa sústrediť na postupné kroky a stredne veľké ciele. Medzitým sme urobili veľký posun a konečne sme pripravení uspieť. Otvárajú sa pred nami možnosti. Uvedomujeme si, že sa minulosť opakuje, ale my necítime záťaž a už sa ani nebojíme. V prechádzajúcich cykloch sme si užili už toľko sklamaní a bolesti, že sa len tak pred niečím nezosypeme. Práve cyklickosť a pochopenie, že nie vždy sa bude iba dariť, z nás urobilo silnú osobnosť.

Aj keď si myslíme, že už sme na konci, tak sa pred nami zrazu otvorí ďalší cyklus. Už nemusí byť totožný, ako ten predchádzajúci. Keď dnes vidíme 10:10 znamená to, že vstupujeme znovu do nového cyklu, ktorý bude obohatený o zmenu. Pohybujeme sa postupne po špirále poznania. Ukazuje sa nám naše minulé Ja a prežitky.

Najprv sme vystupovali v pozícii A a z tohto pohľadu sme vnímali pozíciu B a C. Postupne prechádzame do pozície B, kde pozorujeme A, ako reaguje, ako sa správa a cez to sa nám ukazuje náš pokrok a naše minulé Ja. Po tom, čo dosiahneme rôzne vedomosti na úrovni pozície B, posúvame sa do pozície C. Tam môžeme byť občas aj učiteľom pre ľudí nachádzajúcich sa v pozícii A a B.

S láskou,

Pozorovateľka života

Energetické ukončenie na dvojplamennej ceste

od Pozorovateľka života | dec 12, 2021 | Dvojplameň

Už dávnejšie som si všimla, že vždy v jesennom období riešim veľmi podobné témy, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Koniec septembra a začiatok 10 mesiaca, októbra je pre mňa veľmi transformačný. Cítila som na sebe ako uzatváram staré fungovanie a presvedčenia. Celú dvojplamennú cestu som očakávala od novembrového portálu 11:11 veľké zmeny alebo nejaký posun na dvojplamennej ceste, paradoxne až teraz som vnímala, že prechádzam bránou s novým energetickým nastavením a pripravená vstúpiť do nového životného obdobia.

Asi pred pol rokom som publikovala článok, kde som opisovala, ako sa odpútavam od dvojplameňa a otváram sa niečomu novému. Keď hodnotím minulosť, ktorá za tých pár mesiacov pretiekla mojimi prstami, tak by som z dnešnej perspektívy povedala, že som sa na odpútanie iba pripravovala. Postupne sa to však stalo.

S dvojplameňom sme sa stretávali aj naďalej počas leta. Musím povedať, že to bolo príjemné. Dlho som si priala, aby mi bolo konečne dobre, a aby som už netrpela bolesťou, čo sa splnilo. Nič nebolelo a po našich stretnutiach neprichádzali už prepady. Stretávanie však bolo za rovnakých podmienok, vždy na chvíľku a potajomky. Za tie roky som si už na to zvykla, takže ma ani nenapadlo túto situáciu nejako súdiť. Prijala som ju.

Keď človek vyjde z dvojplamenného kolotoča očisty, tak je rád, že si môže aspoň na chvíľku vydýchnuť.

Domnievala som sa, že to bude takto v pokoji pokračovať. K tomu sa objavil nový muž v mojom živote a ja som bola za to vďačná. Povedala som si, že všetko nechám otvorené a budem pozorovať situáciu, ako sa bude vyvíjať. Už od začiatku som u druhého muža vnímala, že ma priťahuje a páči sa mi. To sa už dlho nestalo, pretože moje oči, ústa a srdce boli obsadené neustále dvojplameňom. Dokonca sme išli spolu von, a aj keď išlo skôr o pracovné stretnutie, veľmi som sa tešila. Muž sa správal ako skutočný gentleman. Večer ktorý sme spolu strávili bol príjemný, avšak obaja sme si držali odstup. Zamrzla som pri téme, keď spomínal svoje deti a ženu. Ďalšieho ženatého muža vo svojom živote už skutočne nepotrebujem. Zo stretnutia som sa vrátila celkom vyrovnaná a vytriezvená z potencionálnej nádeje prichádzajúcej zmeny. Pochopila som, že zmena sa nedá urobiť náhradou tam vonku, ale v sebe.

Deštruktívne kódy v mojom vnútri naďalej pretrvávali, preto som si pritiahla podobného muža. Druhý muž znásobil situáciu, ktorú som mala s dvojplameňom už 4. rok, no a postupne to vytváralo vo mne nespokojnosť, prečo by som mala stále žiť takú istú pesničku? Dokedy ešte? Dokedy to dovolíš moja zlatá!

Naše posledné stretnutie s dvojplameňom v starých energiách

Keď sa mi nakrátko po mojom rande ozval dvojplameň či sa nechcem stretnúť, tak ma to potešilo a súhlasila som. Moja cesta zase vedie k nemu, pomyslela som si. Bol rád, že ma vidí a ja tiež. Bolo to zvláštne stretnutie, pretože som vnímala v sebe pocit istoty ako ma môj dvojplameň miluje, aj keď to vždy len schovával, nikdy mi to nepovedal lebo nechcel v živote nič meniť. Objali sme sa. Zatiaľ čo on sedel, ľahla som si a položila si hlavu na jeho nohy. Hladil moje vlasy. V duchu som si povedala, čo by som kedysi za to dala. Užívali sme si tú chvíľku a boli úplne prítomní. Vďačnosť a lásku dával do každého dotyku. Bolo mi s ním príjemne. Išlo o spojenie duší na krátky moment. Zdalo sa mi, že sme hádam dosiahli ten očakávaný pomyselný level pokoja, kedy sme cítili lásku a bolo to vlastne jedno, ako to je medzi nami. Preňho boli naše stretnutia vždy útek, do inej reality, ktorú si snažil vychutnať naplno, avšak potom sa z nej zrazu vytratil, ako by to bol preňho iba sen, z ktorého sa práve zobudil.

Spojenie trvalo krátko. Aj vo vesmíre je to tak, že, keď sa spoja 2 častice, ktoré sa priťahovali začne energetická zmena.

Pokoj netrval dlho. Po necelej hodine pekného prežívania mi začalo byť zle. Pýtala som sa samej seba, čo tu vlastne robím s ním. Klamem samú seba. Značne rozladená, som si uvedomila svoju nespokojnosť, že už mi nedáva zmysel ani takéto stretávanie. Určitá ustálenosť, ktorú som vnímala v minulých mesiacoch sa rozplynula. Prišlo mi to všetko falošné. Stretnutie s dvojplameňom som ukončila skôr. Ešte sme mohli byť spolu minimálne ďalšiu hodinu, ale ja už som chcela odísť. Zrazu on bol ten, čo ma skúšal prehovoriť, aby som ešte chvíľku ostala s ním. Vždy to bolo naopak, on bol ten, ktorý odchádzal skôr a ja som sa vždy časovo prispôsobovala jemu s cieľom byť s ním, čo najdlhšie. Ten víkend som bola dosť naštvaná na samú seba.

Znovu som si hovorila: Stačilo! Aj keď takých “ Stačilo!“ bolo už neúrekom medzi nami. Aj v minulosti sa stávalo, že som išla rozladená zo spoločného stretnutia alebo som dostala prepad hneď krátko po ňom. Tentokrát som nič neukončovala. Nepotrebovala som mu napísať, že je koniec. Dialo sa to vo mne samostatne energeticky. Odvtedy týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom som pokračovala v úprimnosti k sebe.

Dospela som do energetického rozhrania, kedy sa posúvam ďalej. Týmto pomyselným bodom som prechádzala často, keď sa to stalo tentokrát, vedela som, že je to určitá nevratná energetická zmena.

Nestačilo iba dôjsť do bodu, kedy mi s dvojplameňom bolo dobre. Bolo potrebné v sebe urobiť rozhodnutie. To, že som zotrvávala v situácii, ktorá bola priemerná mi nerobilo už radosť. Za tie roky som sa zmenila aj vďaka nemu. Rozprávala som sa so sebou: „Ak chceš, aby Ti prišlo niečo nové do života, čo bude lepšie odrážať tvoju energetickú zmenu nezotrvávaj v takejto láske. Je to skúška.“

Učinila som rozhodnutie, otváram sa láske, ktorá bude dostupná. Ak mi príde nová láska do života, ktorú si úprimne prajem, tak ten človek už bude vedieť čo chce, tak ako to viem teraz ja a rozhodne sa pre mňa slobodne.

Keď je človek pripravený definitívne, priebeh ukončenia sa stane v úplnom pokoji ako jemný posledný výdych. Nič necítim. Umrela som v tom vzťahu.

Odvtedy sme si aj prehodili pár správ a aj inicioval stretnutie, ale odmietla som to. Nevidím v tom zmysel v túto chvíľku. Možno neskôr sa môžeme stretnúť, ale teraz mi to nedáva zmysel. Odznelo to. Tých koncov medzi nami bolo už hodne, ale teraz viem, že je to ukotvené rozhodnutie.

Na čo je celá ta rozprávka o dvojplameňoch teda?

Z môjho vnímania pozorujem už dlhšiu dobu, že si očistou prechádza kopec z nás. Naskytuje sa otázka prečo je tomu tak. Možno na všetko nedostaneme odpovede hneď, ale môžem napísať, ako to veľmi zmenilo mňa. Odpovede prichádzajú postupne. Vo svojom vnútri máme nahromadený balast a krivé kódy z nefunkčných vzťahoch, podľa ktorých sme tak veľmi chceli žiť, pretože sme si mysleli, že to je prototyp šťastia. Vnímam, že všetky tieto staré kódy ako nenaplnená láska, odmietanie či nedostupnosť alebo nedostatok lásky, ktoré som si čistila intenzívne s dvojplameňom, sa mi projektovali aj do predchádzajúcich vzťahov.

Nie je možné žiť spokojný naplnený vzťah bez očisty. Po vyčistení sa mi ukazujú rôzne situácie, kedy som si myslela, že ma dvojplameň odmietal a ono to tak nebolo. Vtedy mi to vykresľovala len moja vtedajšia projekcia zranenia. Občas sa mi ukáže, že som v podobnej situácii ako kedysi môj dvojplameň, keď zopakujem jeho správanie, viem ho pochopiť, že ma skutočne nezraňoval. Všetko je nám ukázané neskôr. Postupne chápeme stále viac a viac.

Zmenila som sa do osobnosti, ktorou som vždy chcela byť. Vypracovala som si nové črty, rozšírila možnosti, všetko vďaka opakovanému prekračovaniu svojej komfortnej zóny. Poháňala ma láska, vášeň, ale aj chcenie. Po nenaplnení vonku som sa opakovane vracala k sebe. Bolelo to veľmi, preplakala som veľa dní a nocí, až som sa uzdravila. Viem, že by som už nemohla ísť do vzťahu, kde by nepanovala sloboda. Už by som sa nesnažila v druhom vzťahu o nič, len o bytie. Hlboké prijatie situácie mi dodáva pokoj.

Práve fenomén dvojplameň nás dramaticky rýchlo očisťuje od starých vzťahových štruktúr. Je to len určitá nálepka na vzťahový model, ktorý si tu odžívame vo veľkom počte. Na Zemi máme v nasledujúcich rokoch ukotviť vzťahy v slobode. Práve vyhrabaním všetkých možných deštruktívnych emócii na povrch a ich následným opakovaným liečením sa pripravujeme na to, aby sme mohli žiť slobodne. S dvojplameňom sme odžili všetky nenaplnené túžby. Nič nefungovalo a nešlo. Všetko, čo sme chceli zažiť s ním, sme si museli dať sami.

Naučili sme sa poznávať správanie, keď sme v našom vnútri mali prázdno alebo keď sme cítili bolesť z odmietnutia. Tréning očisty nás vycvičí natoľko, že ak nám dnes nabehne v nejakej situácii podobný program, už nepadáme na samé dno, ale hneď to zachytíme a vyčistíme.

Keď som si kedysi predstavila, že by som s dvojplameňom nikdy nebola, tak ma zmohla taká ukrutná bolesť, že som dokázala preplakať celý týždeň. Možno moje slová dovedú k plaču aj vás. Postupne som sa uvoľnila, nie je možné si niekoho pripútať, pretože tá pripútanosť bolí.

Do dvojplameňa som si naprojektovala všetky sny a túžby. Niektoré sa stali, niektoré sa nikdy ani nenaplnili. Nie je možné si od niekoho niečo vynútiť. Je možné si to iba priať v úplnej uvoľnenosti, a ono to k nám príde inou cestou. Naučila som sa prežívať uvoľnenosť. Moje slová sú ako klišé, kopec krát som sa domnievala, že som uvoľnená, že teraz to príde, ale teraz to mám precítené a pochopené oveľa lepšie, ako kedykoľvek predtým.

Odovzdanie

Druhý muž mi prišiel pomôcť odpútať sa. Spočiatku som mala tendenciu opakovať staré kódy snahy, ako tomu bolo s dvojplameňom. Poznanie z dvojplamenného vzťahu ma ale zmenilo, už som nechcela opakovať rovnaké správanie a snažiť sa o lásku. Keď viem, že sa mám s týmto mužom stretnúť som potešená, ale vnútorne sa ladím na to, aby zo mňa nežiarila energia túžby. Páči sa mi, ale nechávam ho tak. Konečne to dokážem. Ak mi má prísť niekto do života, tak to bude prirodzené. Ten človek bude dostupný.

Končím s nedostupnou láskou, je to starý program.

Voči dvojplameňu cítim hlbokú lásku a porozumenie k jeho ceste. K druhému mužovi cítim jemné zaľúbenie. Poznám dobre ten krásny pocit a som zaň vďačná. Tentokrát energiu využívam pre seba. Práve dvojplameň ma naučil, že zamilovanie je moja schopnosť otvoriť srdce do vyššej vibračnej úrovne. S vďakou prímam tieto pocity a využívam ich na svoj rast.

Do portálu 11:11 som vchádzala s novými kódmi. Už pár dní je otvorený portál 12:12, energeticky vnímam posun a nové poznanie.

S láskou,

Pozorovateľka života

Keď to prestane bolieť na dvojplamennej ceste

od Pozorovateľka života | apr 24, 2021 | Dvojplameň

Vždy ma fascinovalo, čo sa asi tak stane, keď prejde tá dvojplamenná očista. Prijala som koncept, že moje oslobodenie nastane v okamihu, keď sa spojím so svojim dvojplameňom a budeme spolu vo vzťahu. Občas sme boli tak neuveriteľne blízko seba, ale vidina dokonalosti sa zase rozplynula v momente, keď sme sa rozlúčili a za pár hodín nastúpil ďalší neuveriteľne bolestivý cyklus. Ako píšem aj vo svojich článkoch, človek si zvykne na všetko a prispôsobí sa. Myslím, že ani nie je iná možnosť. Jasné, že som s tým bojovala alebo trucovala, ale postupne cyklus za cyklom som to viacej prijímala.

Dnes nie som so svojim dvojplameňom a považujem za správne prežiť čas vlastného uzdravenia v samote. Konečne chápem veľkú časť dramatických zmien a nachádzam odpovede. Všetko malo dokonalý význam. Obdivujem sa za to, že som sa dokázala uzdraviť a vychutnávam si vlastnú celistvosť. Ukazujú sa mi opačné situácie, že nikto tam vonku ma nezraňoval, ale zranenia boli vo mne.

Súdenie nášho pokroku

Zo začiatku som si prepájala vlastný pokrok s našim vzťahom-nevzťahom. Sledovala som iných dvojplameňov a myslela si, že sú ďalej ako ja, pretože tvoria pár so svojou láskou. Akoby to bolo jediné východisko. Predstava, že by to tak nebolo, ukrutne bolela. Možno mnohí z nás zaujmú stanovisko, že ide o závislosť a treba ju hneď stopnúť a zachovať si odstup, pretože pravá láska nebolí. Lenže niekedy nám tie všeobecné rady typu venuj sa svojej duši alebo daj si odstup, lebo si závislá, nepomôžu. V bolesti máme presne opačnú túžbu, ozvať sa…

Cesta k vyslobodeniu je odžiť si to tak, ako to k nám chodí

Sebaprijatie je chvíľku sa spolu baviť, potom v zapätí to hneď ukončiť, pretože on nejavil dostatočný očakávaný záujem. Umenie je po pár dňoch sa znovu ozvať bez hanby, potom, čo sme si uvedomili nejaké veci a situáciu vidíme inak. Takto som to opakovala asi 40x. Na začiatku s veľkou hanbou, s potlačeným sebavyjadrením, so strachom, že keď budem úprimná, tak ho stratím.

Po odmlke, som situáciu medzi nami už nevidela tak dramaticky. Vibrácie sa mi zvýšili, a tak som bola v realite, kde som plne cítila, že očakávanie dôkazov a vytváranie nárokov na lásku patrí do vzťahov v starých energiách. Istotu som potrebovala budovať v sebe. Ten muž mi to aj tak nikdy nedá, to si musím dať sama, pred tým, než pôjdem zase s niekým do vzťahu. V tichu sama so sebou som pochopila a srdce začalo cítiť túžbu po spojení. Dávalo signál, že je pripravené na ďalšie zranenie, že to zvládne tentokrát lepšie. Zase sa to opakovalo, všetko malo ten istý scenár. Napísala som mu, neodpísal niekoľko dní, nasledoval môj prepad. Zranenie odmietania sa vyrútilo na povrch naplno. Nikdy som nebola závislá žena na mužovi. Mám rada slobodu, som veľmi chápavá, ale tento muž zo mňa vytiahol všetky bolesti, odmietanie a neprijatie seba samej.

Možno vlastný pokrok nebudeme vnímať okamžite, ale raz sa obzrieme a pochopíme, že všetko bolo dokonalé a trvalo to presne toľko, koľko malo na naše uzdravenie. Na dvojplamennej ceste veľmi ťažko fungujú všetky predsavzatia. Naopak, akokoľvek som si stanovila nejaké pravidlá, nedokázala som ich dodržať. Dnes sa na tom už len smejem a som spokojná, že som napokon nič nedodržovala, ale žila naplno, tak ako ma viedli city, emócie, srdce a aj moje ego. Značne sa mi uľavilo a bolesť postupne prestávala, keď som prijala všetky tie dramatické zmeny ako súčasť očisty a prestala bojovať s pravidlami, čo by som mala robiť.

Rady typu „Drž si odstup. Keď ho/ju stále naháňaš, nikdy sa nevráti“ nefungujú

V dvojplamennom vzťahu sa častokrát jeden vyprofiluje do naháňača a druhý do utekača. Teória hovorí, ak prestaneme naháňať toho druhého, tak sa vráti a bude mať o nás záujem. Všemožne sa teda snažíme zmanipulovať toky energii, ale čo nemáme pevne ukotvené v sebe neoklameme.

Tlaky, ktoré v sebe cítime by sme nemali manipulovať, ale nechať im voľný priebeh. Naša duša nám dá jasne najavo, kedy si máme dať odstup a kedy sa máme ozvať. Odpútanie nastáva presne vtedy, keď máme pocit, že toho druhého nechceme už nikdy vidieť a celý vzťah-nevzťah nám nedáva zmysel. Väčšinou je to jasný signál, nemôžeš pokračovať ďalej bez toho, aby si to neukončil/a. Je to pre Teba jediné riešenie, ktoré vidíš a cítiš, že je nutné urobiť.

Táto situácia nastane veľmi prirodzene a my sa v nej pár dní cítime dobre. Sme však v šoku, keď po pár dňoch sme silne priťahovaní k partnerovi znova a musíme sa ozvať. Duša nás jasne tlačí obnoviť komunikáciu. Akokoľvek Ti to nedáva zmysel, urob to, čo ti hovorí túžba. Nikto netvrdí, že keď budeš kontaktovať druhú osobu, nebudeš odmietnutý/á či nevypočutý/á. Ale o to práve ide, dostať von všetky deštruktívne kódy, ktoré sa liečia každým takýmto zranením.

Keby som mala vytvoriť analýzu môjho profilu, tak som bola naháňač, a okamžite v zapätí utekač. Na druhej strane bolo viac menej ticho, avšak partner mi robil pekné zrkadlo, kedy som bola úprimná a otvorená, a kedy som sa len hrala na milujúcu vyrovnanú ženu. V aktívnej energii som sa prekonávala a otvárala samú seba, prijímala som sa, že je zdravé vyjadriť, keď niekoho milujeme. Dnes, keď sa obzriem na moje staršie ja, tak skutočne som nebola otvorená a milujúca. Trvalo mi dlho, kým som sa vyjadrila, cez zablokované hrdlo. Túžila som, aby to povedal prvý on, nakoniec som to bola ja, kto tak učinil. Ak túžime, aby sa druhí urobili niečo, čo by sme si priali, je to presne to, čo máme urobiť my.

Ver svojej duši, keď ťa bude viesť opakovane k zraneniu

Vyhodnocuješ situáciu podľa toho, ako dopadla. Veď aj minule ťa intuícia viedla sa ozvať a namiesto otvorenej náruče prišlo opäť odmietnutie alebo ticho. Už to nechceš opakovať, pretože tých zranení bolo priveľa. Duša má však na Teba páky. Neuveriteľná túžba, ktorá ťa ťahá urobiť krok vpred ku svojmu pokroku. Neboj sa opakovať tieto kroky niekoľkokrát. Je to prežitok v hmote, presne ten, pre ktorý si tu prišiel/a.

Raz sa ozveš a nebudeš cítiť nič. Budeš prežívať pokoj a vďačnosť, že Ti je konečne dobre. Budeš sa veľmi prirodzene vyjadrovať. Prijmeš sa na všetkých úrovniach, a tak už nebudeš potrebovať vonkajšie situácie odmietania vo svojej realite. Budeš stabilný/á, vtedy ťa už nebude nič bolieť, naopak, začneš si to užívať, že to zrazu nebolí. Potom pochopíš všetko. Na konci sa začnú odokrývať karty.

Dvojplamenná cesta nás učí ísť do úplnej čistoty a autentického sebavyjadrenia

Vzťahy tu na Zemi sa menia a každý z nás sa na tom podieľa svojou časťou, ktorú transformuje vo vzťahoch. Aj keď nejde o jednoduchú očistu, neskôr pochopíme, že všetko, negatívne, čo sa nám hrnulo vonku z duše a tela nám bránilo žiť spokojné vzťahy. Zbavujeme sa starých deštruktívnych vzorcov, ktoré sme nazbierali počas našej cesty a sú našou každodennou súčasťou. Bez ich uvedomenia cez partnera, ktorý nás odmieta, nechce nás alebo nás nepočúva, by sme túto záťaž nerozpoznali.

Všetky zmeny začali pred 6 mesiacmi, keď som sa vadila s Bohom, že už mám toho skutočne dosť!

Na konci septembra roku 2020, som sa neuveriteľne rozčúlila. Prežívala som taký veľký hnev, až ma to prekvapilo. Vnútorný nesúlad s tým, kde som a čo chcem sa ukázal naplno. Povedala som si, že si ho odžijem a nebudem ho regulovať. Bola som v egu a vyčítala som Bohu, že už mám toho dosť, stále sa iba snažím, túžim po novej práci, novom smere, naplnenej láske a nič z toho nežijem podľa mojich predstáv. Vtedy ma znovu rozhodila situácia s pocitom zaseknutia a môj pasívne správajúci sa dvojplameň. Znova som mu napísala, že končím. Musela som si zobrať čas pre seba. Keďže som to robila opakovane aj pred tým, vedela som, že je to správny krok. Už dlhšie sme boli takpovediac za dobre a ja som nemala potrebu ukončovať našu konverzáciu. Z jeho strany som vždy ale vnímala pasívny prístup, ktorý ma buď eskaloval do aktivity alebo do totálneho kolapsu. Niekedy som sa neprijímala za moju snahu, najradšej by som mu adresovala výčitku, aký je slaboch a nič neurobí. Ako som si dovolila prežiť nekultivovaný hnev, zrazu prišli všetky tie zmeny po ktorých som túžila do môjho života.

Nová práca, nové podnety

Hnev je neuveriteľná hybná sila a ešte k tomu, keď sa vyvadíte s Tvorcom, veci sa začnú hýbať. Do 4 dní som obdržala email s novou pracovnou ponukou. Nič som nemusela pre to urobiť. Pani personalistka ma oslovila sama. Bola som príjemne prekvapená obzvlášť, keď som pred tým vynaložila enormné úsilie pohnúť sa z miesta, kde som bola. Vlastne všetky zmeny prišli až po určitom prijatí, nešlo odísť skôr a dnes to dobre chápem, prečo tomu tak bolo. Ale keď už nastal čas a rozhnevala som sa, bola to hybná sila k posunu. Boh len odpovedal: „ Jasné, žiadny problém, som rád, že si konečne dala pokyn na zmeny, a že ti už stačilo odžívať tieto situácie stále dookola. Veď vieš o tom, že aj ty si tvorca a všetko máš vo svojej réžii.“ „ Áno Bože, viem to, ale akosi som pozabudla už na toto vedenie pod ťarchou každodenných sr****k.“

Vibračný posun bolo vidieť zrazu všade

Zrazu nebol problém v ničom. Všetko prišlo samo a krásne. Zhodou okolností som dostala pracovnú ponuku a presťahovala sa do mesta, kde žije aj môj dvojplameň. Prišlo to vtedy, keď už mi na tom nezáležalo. Keď už medzi nami neboli veľké veci k vyčisteniu. Čo by som dala za to pred rokom, byť k nemu bližšie o tých 300 km, ktoré nás delili. Ale neboli to len tie kilometre, bol to osobný prístup, naše predsudky a zranenia. Pracovnej ponuke som povedala áno, ale bola som si plne vedomá, že sa sťahujem kvôli sebe, nie kvôli nemu a kľudne sa môže stať, že sa už napríklad nikdy nestretneme. Bola som s tým vyrozumená a mala som aj toto prijaté.

Nastúpila som do ďalšieho životného cyklu

Krásne veci a životná pohoda bola súčasťou konca cyklu. Hneď ako som nastúpila do novej práce, doslova som vhupla do ďalšieho víru čistenia. Ako inak pracovné kódy hodnoty. Moja pracovná pozícia vyžadovala veľkú sebadôveru, že to zvládnem. Verila som tomu, ale občas ma prepadli strachy sprevádzané silným zablokovaným žalúdkom. Zlý spánok a začiatočný stres mi neprispievali k vnútornej rovnováhe. Podobalo sa to na životnú lekciu, ktorú som si odžívala pred 3 rokmi, kedy som dostala novú šéfku a v práci zažila veľké intrigy. Všetko som vtedy zvládla a nabrala neuveriteľnú odvahu a sebadôveru. V týchto dňoch som sa len pousmiala a povedala si, že to čistenie nemá konca. Chvala Bohu teraz to bolo oveľa jednoduchšie a rýchlejšie dočisťovanie. Raz človek dočistí zdravie, začnú pracovné očisty, potom sa k tomu pridruží dvojplameň, no a keď už je trošku lepšie, začne to všetko dookola. Všetky skúsenosti a vedomosť ako pracovať s transformáciou mi urýchlili prechod záťažou.

V práci sa cítim veľmi dobre. Darí sa mi, od ľudí sa mi vracia veľký rešpekt a obdiv, presne tak, ako sa obdivujem aj ja, čo všetko som sa naučila za tú dobu. Vnímam, že vlastným prístupom a vyššími vibráciami dokážeme opravovať akékoľvek konflikty aj v tíme.

Nie vždy dostaneme odpovede na naše otázky okamžite

Niektoré odpovede prídu až po 3 rokoch. V novej práci som zrazu vedela pochopiť aj môj dvojplameň. Veľmi som pracovala a doslova som sa vyčerpávala, tak ako to robil aj on, keď sme sa spoznali. Trvalo mi to nájsť si znovu zdravé mantinely, a to som bola presvedčená, že ich už mám. Všetko sa mi ukázalo, ako sa cítil, ako nevládal prísť a nemal čas, pretože je to taký istý vorkoholik ako aj ja. Bola som v egu, aby som to v práci zvládla, no a v tomto rozpoložení som naňho ani nemyslela. Srdce bolo utlmené. On prežíval vtedy niečo podobné. Nebolo to jeho odmietanie, žeby nechcel prísť, ale ja som si to vtedy vysvetľovala tak. Vtedy som bola nechcená a nemilovaná, dnes je to inak.

Dnes nás už nedelí 300 km, ale napriek tomu sa nestretávame, kvôli covidu. Stále to je kvôli niečomu, nie so z toho smutná, prijala som, že to má tak v mojom živote byť a povedala si, ak sa budeme mať stretnúť, stane sa tak. Veď mám predsa novú prácu do ktorej investujem kopec energie. Ak si píšeme, je to zábavné. Nič nerozkopáva a nebolí. Vnímam iné zafarbenie textu. Ukazujú sa mi situácie, ako som kedysi reagovala a ako reagujem dnes, ako uzdravená osoba. Posun je viditeľný. Uzdravenie napomáha pochopiť všetky negatívne odžité situácie. Zmenila sa aj moja aktivita. Už sa nepotrebujem snažiť voči nemu.

Znovu sa vo mne prebúdza túžba žiť naplno a otvoriť sa láske

Keby ste sa ma pýtali či je možné milovať ešte niekoho tak veľmi ako vlastný dvojplameň, tak vám odpoviem, že to nie je možné. Sú to 3 roky, čo sme sa spoznali. Kedysi som sa pokúšala mať vzťah a otvoriť sa láske, bohužiaľ nebolo možné byť s niekým iným. Intenzita DP lásky, citov alebo fyzického milovania bola nenahraditeľná. Nad nejakým ďalším vzťahom som ani neuvažovala, ani to nešlo. Nevadí mi byť samej, milujem samotu. Už nechovám žiadne očakávania, ale čas prináša stále väčšie odpútanie a slobodu.

No ale poviem vám aj to, čo som nečakala. Stretla som ďalšieho muža. Jeho šarm ma očaril okamžite. Možno je to len ďalšie poznanie. Aj s ním by som mala tendencie vhupnúť do starého správania, ale vnímam, že je na čase zmeniť vlastný prístup. Je to skúška, čo všetko som sa naučila. Ja som láska, nepotrebujem ju hľadať vonku. Učím sa trpezlivosti a vnútornej rovnováhe bez vynaloženia veľkého úsilia, ktoré ma tak vyčerpávalo pred tým.

Život niekedy rozohrá hru, aby sa nemohli stretnúť dvaja, ale ono je to tak správne, pretože ak by to ich vibrácia umožňovala, tak by sa stretli. Kulisy sa prezentujú však v realite inak. Opatrujte sa drahí. Dnes sa mi zdá, v dňoch expanize duše, že je život nádherný. Vôbec nezáleží, s kým ho prežijeme. Hlboké precítenie sa mieša s bezvýznamnosťou. Zanechávam hľadanie významu, naopak snažím sa viacej žiť. Z čiernych nocí duše sa človek znovuzrodí. Som slobodná, už ma nič nedrží. Uzdravenie uvoľňuje z kola.

Dovoľujem si otvoriť sa láske, nech príde v akomkoľvek forme. Viem, že je to o mne, a celé tie 3 roky som sa pripravovala, otvárala a transformovala. Dnes sa smejem. Človek chce žiť nádherný naplnený vzťah, ale vôbec nie je na to pripravený. Preto musí prísť najprv transformácia, aby sa naše túžby stali skutočnosťou. Začínam konečne tancovať v kuchyni, po tak dlhej dobe. Určite napíšem, ako to celé pokračuje.

Kedysi nám trvalo niečo vyčistiť 5 rokov. Potom sa to skrátilo na 2 roky. Z dvoch rokov sa dostávame na mesiace a týždne. Vyvíjame sa do jednoty.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Photo by Norman Jean Roy – Natalie Portman Stuns On Harper’s Bazaar August 2015 Issue

Bojím sa, že nikdy nebudeme spolu s mojím dvojplameňom a, že si nájde inú ženu. Prečo je čistenie v dvojplamennom vzťahu ako začarovaný kruh?

od Pozorovateľka života | nov 23, 2020 | Dvojplameň

Transformácia cez dvojplamenný vzťah nám pomáha, aby sme si uvedomili, že sme tvorcami vlastnej reality. Učíme sa viacej milovať a dávať sa na prvé miesto. Nespájajme si vlastnú hodnotu s tým, ak si partner nájde niekoho ďalšieho. Sme dokonalí presne takí akí sme. Partner nás však zraňuje presne tam, kde sa máme uzdraviť. Nabáda nás na žitie v nových kódoch bitia, pomáha nám ku radikálnej zmene, ktorú by sme možno za iných okolností nevykonali.

Pozrime sa bližšie na to, čo nám odkrýva strach

Mnohí z nás sa dávajú na druhé miesto a sú presvedčení, že tí druhí sú vždy lepší než my sami. Valcuje nás pocit nedostatočnosti, pritom každý z nás je dokonalý. Možno sa nevenujeme nejakej svojej odmietanej časti alebo ignorujeme svoje potreby. Strach prinesie na povrch staré vzorce nedostatku, napríklad nikdy nebudeme mať hojnosť citov, láska tu pre nás nikdy nebola alebo tých, ktorých milujeme väčšinou city neopätujú. Otvárajú sa dávne rany, kedy sa o nás nikto nezaujímal alebo nás niekto opustil.

Zrkadlenie nás vedie aj k vlastnému váhaniu

Keď máme strach, že si partner nájde niekoho iného alebo mu neveríme, odkazuje to na náš vnútorný konflikt. Nemali by sme sa radšej sústrediť na iného partnera, s ktorým by sme mali kľud a pohodový vzťah? Srdce túži nasledovať veľkú lásku, ale rozum vyhodnocuje, že ide o omyl. Skúša posledné páky znova zatlačiť srdce. Síce na chvíľku sa odtiahneme od partnera, dupneme si, že nás niekde inde čaká lepšia budúcnosť, avšak hlas srdca sa znova prederie vonku a paradoxne je ďaleko silnejší ako v predchádzajúcom cykle. Očistil sa skrze váhanie a my vieme, že ho nedokážeme už ďalej ignorovať. Váhanie je v súlade s naším poznaním. Vďaka nemu spoznávame, po čom skutočne túžime a, čo chceme vytvárať.

Súčasťou prerodu je aj prijatie, že nikdy nebudeme s našim dvojplamenným partnerom alebo, že si nájde niekoho iného

Ak si predstavíme, že náš dvojplameň si nájde ďalšiu partnerku a prežijeme si daný scenár naplno vo svojich predstavách, prijatím svojho strachu sa dokážeme uzdraviť oveľa rýchlejšie. Je lepšie rozpoznať svoje strachy a čeliť im v daný moment, keď sa objavia, miesto toho, aby sme v nich naďalej pokračovali, až dokým sa nezmaterializujú do reálnej skutočnosti.

Tento proces volám vedomé zraňovanie

Častokrát som pracovala s touto vizualizáciou, po tom, čo som si uvedomila, že asi jeden celučičký rok utekám od mnohých nepríjemných pocitov. Vždy, keď som len pomyslela na môj dvojplameň, vyrojili sa v plnej paráde a hodili ma do nepríjemného prepadu. Vtedy som nevedela ako mám pracovať s emočnou záťažou.

Tie isté zranenia a bloky sa vyplavujú dookola, aby boli preliečené z vyššej úrovne vedomia. Najprv si daný blok prežijeme postarom. Myslíme si, že bolesť nám spôsobuje dvojplameň, pravdou však je, že on ju iba zvedomuje a pomáha nám s liečením.

Ponárať sa naplno do hlbokých zraňujúcich predstáv je bolestivé, ale urýchľuje postup vpred. Nemá zmysel pred nimi utekať. Dokým nás daná predstava bolí, napríklad že si dvojplameň našiel novú partnerku, tak v sebe túto situáciu nemáme prijatú a vyliečenú. Kľudne môže ísť o bolesť, ktorú si nesieme z predchádzajúcich životov.

Uzdravenie vyžaduje niekoľkovrstvové čistenie, preto sa odohráva v cykloch. Cykly sa opakujú, aby sme si postupne navyšovali vibrácie a naučili sa pracovať s transformáciou.

Partner nám bude dovtedy zrkadliť naše strachy, až dokým neprijmeme skutočnosť takú aká je. Strach zo straty a nenaplnenej lásky sa nachádza energeticky presne na opačnej strane k túžbam o šťastnej láske, ktorú chceme dosiahnuť. Prijatím opačnej polarity sa dostávame do jednoty, do bodu nula, kde prichádza hlbšie pochopenie, prečo sa veci diali, ako sa diali. Trebárs za pár dni sa pozeráme na spoločnú hádku, rozchod či stratu úplne z inej perspektívy a uvedomíme si, že koniec je vlastne nový začiatok. Možno začiatok ďalšieho liečivého procesu alebo úplne uzdravenie. Dôverujme svojej duši, ona si častokrát sama naplánuje, čo si ešte potrebuje a chce prežiť v dualite.

Meníme sa na vyspelú duchovnú bytosť, ktorá si vie pomôcť sama. Keď sa obzriem dozadu, každý emočný prepad mal dokonalý význam. Samozrejme, keď som si ich odžívala, bolo to pre mňa úplne dno. Vtedy mi nič nedávalo zmysel. Tým, že sa všetko opakuje, rozumieme procesu uzdravenia oveľa lepšie ako na začiatku. Budujeme si vnútornú stabilitu. Dávame si pozornosť, sebalásku, obdivujeme sa a vtedy dokážeme záujem dostať späť z vonku.

V procese sa môžeme oprieť o vlastnú dušu

Verme svojej duši. Ona riadi celú logistiku, kedy je správna doba na očistu, kedy spustí plač, prepad, hnev, šťastie, túžbu. Kedy sa máme ozvať svojej drahej polovičke, aby mohlo byť iniciované ďalšie liečenie a odstrihnutie sa od negatívnych emócií. Všetky vedomosti z dvojplamennej cesty využívam aj v iných témach vlastného života ako zdravie, hojnosť a iné. Rast pokračuje naďalej.

Nezabúdajme, že všetko robíme v prvom rade pre seba. Niekedy sa totiž snažíme pracovať na sebe s domnienkou, že ak všetko vyčistime, budeme spolu. Kvôli tomuto presvedčeniu často prepadáme do beznádeje, keď sa objaví ďalšie čistenie. Vysvetľujeme si to tak, že sme opäť zlyhali a nepodarí sa nám zjednotiť s dvojplameňom. K tomu nám partner ešte môže nepekne zrkadliť, že zase nepracujeme pre svoju dušu, ale snažíme sa manipulovať sami so sebou s cieľom dosiahnuť zjednotenie. V tejto úrovni vedomia sa nám ukazujú staré návyky, ako sme dokázali manipulovať nás samých, ale aj druhých. Procesom postupujeme do čistoty v jednaní s vlastnou dušou.

Keď prestaneme túžiť po niečom, tak to konečne dostaneme

Keď urobíme energetický posun do vyšších vibrácií, môžeme sa stretnúť s ďalšími ľuďmi, ktorí nám prichádzajú do života ako potvrdenie, že sa nachádzame v nových energiách očistení od starých kódov. Z okolia sa nám vracia láska, hodnota, prípadne aj záujem o našu osobu od iného muža či ženy.

Prečo sa tento posun ešte neukáže cez dvojplamenného partnera?

Má to hlbší význam. Dvojplameň nám vytrvalo reflektuje rovnaké správanie až dokým sa nerozvinieme do plného potenciálu. Cez lásku, ktorú cítime sa dokážeme posúvať a pracovať ďalej na sebe. Vytrvalo nás vedie k ďalším krokom, aby sme si boli bližšie k svojej duši a teda aj bližšie k sebe. Cítime čím ďalej tým viac, že si tvoríme vlastný svet, v ktorom raz bude možné prežívať naplnený partnerský vzťah s našou láskou.

Ďakujem jednej čitateľke za túto otázku. Spracovala som ju na základe nášho rozhovoru a uverejňujem ju, pretože možno dané riadky pomôžu aj vám. Čitateľke ďakujem za podnety, ktoré ma viedli k uvedomeniu. Koniec koncov, všetci sme pre seba vzájomné zrkadlo.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Flamin lover- Andy Okay

Môj partner je nečitateľný a neistý, neviem, čo si mám myslieť o jeho správaní

od Pozorovateľka života | okt 11, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

Niekedy sme príliš spätí so správaním partnera. Ostro ho sledujeme a čakáme ako sa bude chovať. Nie sme si istí či je to ten pravý/tá pravá, a tak nám je naša vnútorná neistota zrkadlená navonok. V prvom rade nám partner vracia našu rozpačitosť a nedôveru sa otvoriť. V skutočnosti my sme tí, kto nedokáže byť jednoznační v citoch. Stále čakáme na prvé kroky toho druhého, no a keď neprichádzajú, sme frustrovaní.

Staré žitie vo vzťahoch a vtedajšie návyky prinášali aj určitú istotu. Odchýlky a váhanie bolo neprípustné pre vzťahovú stabilitu, preto bolo popierané a radšej sa o ňom mlčalo. Keď povedal jeden partner v závislom vzťahu, že si nie je istý svojimi citmi, ten druhý z toho urobil veľký problém. Spájal si to s vlastnou hodnotou. Nič sa ale nedialo nadarmo v životoch daných ľudí. Obaja partneri váhali o láske a žili v neistote, ktorú iba dostávali naspäť.

V starom prístupe vždy radšej viníme zo všetkého toho druhého. Nie sme k sebe dostatočne úprimní prezrieť pravdu, ktorá bolí. Úprimnosť a nahota duše tu má ešte stále dramatický priebeh. Dnes už ale ďaleko viacej vnímame vlastné vnútorné pochody. Ak sa odohráva nejaká nestabilita alebo váhanie v partnerskom vzťahu, s veľkou pravdepodobnosťou to má niečo dočinenia s našim vnútrom.

Ruku na srdce, každý kto zažíva vzťahovú transformáciu, pozná veľmi dobre opakujúce sa situácie, kedy sme si svojou láskou a partnerom neuveriteľne istí, ale keď nás rozhodí svojim správaním, okamžite utekáme, stiahneme sa a zrazu sa nemôžeme spoľahnúť ani na vlastné city. Učíme sa vnímať svet cez seba. Jediné na čom nakoniec záleží je úprimná láska z nášho srdca. Tá nás posúva dopredu a je hnací motor celého vzostupu nášho vedomia. Vo vzťahoch novej doby nie sú žiadne iné istoty, práve naopak, prechádzame si tou najväčšou neistotou, aby sme si stabilitu budovali vo svojom vnútri, nič iné nám ani neostáva.

Čo je pre nás skutočný dôkaz lásky? A potrebujeme ho?

„Keby tak partner vyjadril, čo ku mne cíti, keby mi povedal, že ma miluje.“ Možno nám to nepovie, a tak odídeme od neho, pretože chceme vzťah, chceme lásku a pozornosť. Možno si nájdeme iného partnera, ktorý nám prehráva ten istý deštruktívny kód, neistota, nevšímavosť. Aj on nás vracia k sebe. Alebo máme tú pomyselnú istotu s niekým ďalším. Nosí nás na rukách, hovorí nám, ako nás miluje, ale nám jeho slová pripadajú prázdne. Falošné uisťovanie a povrchná láska nás nebaví. Ako by tie slová nemal vôbec precítené, akoby nevedel, čo láska skutočne je. Vracia nám úder späť, ukazuje znovu na nás. Chápeme, že by sme už v závislých vzťahoch nedokázali žiť. Už máme silnú vnútornú ženu a muža, vieme sa o seba postarať, a tak nás 3D potvrdenia lásky absolútne nezaujímajú. Vďaka takémuto zrkadlu sme spoznali, že láska sa cíti, nedá sa dokázať externe. Ťahá nás to naspäť k partnerovi, ktorý nás učí vyjadrovať pravé túžby srdca.

Očista starých partnerských kódov

V každom z nás je zakorenený model potvrdenia lásky cez partnerské prísľuby. Veľmi často nám partnerovo správanie zablokuje city, pretože nám nedáva žiadne záruky a potvrdenie o láske. Vo vzťahu si prejdeme niekoľkými cyklami istoty a neistoty. Prichádzame na to, že v tomto stave vedomia si už netreba byť ničím istí, len si prežiť to, čo k nám práve prichádza. Raz je to neistota, rôzne strachy či strata. Druhý raz je to istota, hojnosť, stabilita a láska. Všetko prináša plnosť bytia a pochopenie.

Poukázanie na svoju zraniteľnosť paradoxne zblíži pár oveľa viacej ako udržovanie falošnej istoty

V dnešných vzťahoch by sme mali byť oveľa úprimnejší o neistote v nás. Ak si dovolíme priznať sami pred sebou a aj pred partnerom, že práve prežívame citovú neistotu, úžasne sa otvoríme navzájom. Sme úprimní sami pred sebou, vďaka čomu sa nám vnútorne uľaví. Partner nám zrkadlí vlastné prijatie.

Vždy keď pomáhame otvárať tých druhých, otvárame samých seba

Ak sme v interakcii s partnerom, ktorý nevie vyjadriť lásku alebo celkovo nevie zaujať k nám postoj, automaticky v nás jeho správanie vyvoláva prevzatie zodpovednosti za daný problém. Cítime, že mu musíme pomôcť.

Čo som sa učila od neistého partnera?

Predo mnou som mala nedostupného a neistého muža, moje zrkadlo, ktorý nevedel povedať, čo potrebuje, čo cíti alebo si svoje city ani nepripúšťal. Prevzala som teda zodpovednosť a začala mu pomáhať. Keď som mu povedala prvýkrát, že ho milujem, stálo ma to veľké úsilie. Vyjadrenie mi dodalo silu a úľavu, no zároveň bol vo mne strach z odmietnutia. Strachy sa stali skutočnosťou. On ma odmietol a ja som odišla. Musela som si ich prežiť, aby som sa z nich uzdravila. V tichu som si uvedomila, že tá skutočná láska je bezpodmienečná a je v poriadku ak milujem, on nemusí cítiť to isté. Opakovane som sa vracala, lebo ma to ťahalo späť. Ďalšie slová, milujem Ťa boli o prijatí. Prestala som sa báť. Prestať hrať ego hry a priamo tlmočiť svoje city, pocity a bolesť, chce tréning. Myslela som si, že raz sa mi podarí roztopiť jeho srdce, no a celú tu dobu som vlastne roztápala to svoje. Dúfala som, že sa situácia medzi nami zmení časom, ale nestalo sa tak. Zmenila som sa však ja. Som obohatená o nové poznanie, o charakterové črty, ktoré by mi chýbali, sú pre mňa významné k hlbšiemu prežívaniu seba samej.

Dokedy to takto pôjde? To je ťažká otázka. Dovtedy budeme priťahovaný k danému partnerovi, dokým sa nenaučíme vyjadrovať lásku, dokým si nebudeme stáť za našimi pravými pocitmi aj bez akýchkoľvek istôt. Dokým neprídeme do nahoty duše a zraniteľnosti, kde tlmočíme tomu druhému otvorene o našich potrebách, bolestiach a o tom, čo sa v nás odohráva. Dokým nedozrieme do vlastnej istoty, čo chceme a do úprimnosti k sebe, čo už pre nás nie je vhodné. Dokým nevykročíme k vlastnej hojnosti a dokým si neuvedomíme, že už sme pripravení na vzťahovú istotu.

S láskou,

Pozorovateľka života

Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

od Pozorovateľka života | aug 9, 2020 | Dvojplameň, Vedomie, vzťahy

Počas zamilovania sa udržujeme vo veľmi vysokých vibráciách lásky a otvoreného srdca. Je to prirodzený stav, do ktorého by sa malo vyvinúť ľudstvo a naše partnerské vzťahy. Počas otvoreného srdca sme šťastní, naplnení láskou, všetko sa nám darí. Naša láska voči partnerovi sa vracia späť a partner sa nám javí ako dokonalá bytosť. V zamilovanosti sa dokážeme uzdraviť a vyriešiť všetky problémy.

Po nejakom čase sa znova ponárame do nižších vibrácií. Vo vzťahu začíname žiť problémy, strachy, vidíme partnerove nedokonalosti a prichádzajú prvé hádky. Zvykli sme tomu hovorievať, že sme si sňali ružové okuliare. Srdce sa začalo zatvárať a naše skutočné vnímanie bolo zastreté egom. Boli sme presvedčení, že toto je naša pravá realita a pritom je to opačne.

Skutočné bytie je prehlbujúca sa zamilovanosť a plnosť lásky bez strachu a problémov. Dnes sa to všetci spoločne učíme na tejto planéte, znovu sa zamilovať do bytia.

Veľakrát už nevidíme pozitívne východisko a možnosť zachrániť vzťah či obnoviť lásku voči partnerovi. Naša nespokojnosť a poznanie, že existuje niečo viac, nás núti pozdvihnúť vibrácie, pretože v egu žijeme deštruktívnu verziu vzťahov a necítime sa v tom dobre. Prechod z ega do lásky je náročný.

Ak pozdvihneme naše vedomie do vibrácie lásky, sme schopní meniť svoje názory, rozhodnutia, pohľady na partnerstvo a nájsť riešenie na jeho posun.

Vytvorme si vlastné programy lásky a zamilovanosti

Aj ja som veľakrát počula, ako sa zamilovanosť mení na iný typ lásky. Zamilovanosť sa považuje za závislosť na motýľoch v brušku a iných krásnych pocitoch na začiatku vzťahu. Bolo mi to ľúto, pretože mám tieto príjemné pocity rada a nechcela som sa s nimi rozlúčiť. Uverila som tomuto konceptu, pretože som ho zažila na vlastnej vzťahovej skúsenosti, a to konkrétne, že zamilovanosť po čase vyprchá.

Kedysi ako bytosť nevedomá som chcela stále zažívať pekné romantické momenty, ale nedokázala som ich naplno precítiť. Spätne si ich vybavujem a myslím, že som prežila kopec výnimočných okamihov, ale jediné čo mi bránilo si ich vychutnať, bola moja projekcia nedokonalosti. Moje srdce bolo zavreté a nedisponovala som poznaním, že sa dokážem na tieto príjemné pocity naladiť sama alebo si ich tvoriť sama. Častokrát som si ich spájala s partnerom.

Postupne ako sa zo mňa stávala bytosť vedomá, učila som sa zamilovať do seba, do svojho života a potom to prišlo. Rozmýšľala som ako to je s tým zamilovaním a dospela som k pochopeniu cez vlastný prežitok v hmote. Spoznala som výnimočného muža, svoj dvojplameň a zamilovala sa najviac v živote. Netrvalo to dlho a nádherné zamilovanie sa premenilo na veľkú bolesť zo straty, z toho, že ma nikdy nebude milovať, nikdy nebudeme spolu a kopec iných blokov, ktoré si len dokážete predstaviť o nenaplnenej láske. Vedela som, že láska je vo mne, a to všetko krásne, čo sme prežili, bola moja nová úroveň, do ktorej som sa mohla rozvinúť. Lenže v bolesti a strate som zabudla všetko, čo som sa učila predtým.

Keď prechádzame zo zatvoreného srdca do otvoreného, prežívame rôzne deštruktívne vzťahové projekcie v maximálnom negatívnom prevedení, aké si dokážeme len predstaviť. Po ich prežití a prijatí sa srdce otvára do plného potenciálu. Uzdravujeme sa a začíname milovať. Pocit zamilovania a hlbokej lásky je veľmi prirodzený a nezávislý na druhých. Tam prehliadame, že našu oddelenosť tvorila iba ilúzia ega.

Mením kódy nenaplnenej lásky a otváram svoje srdce

Verte či neverte, za posledné 2 roky som sa zamilovala a odmilovala do toho istého človeka veľmi veľakrát. Ak stretnete svoj najpravdovravnejší obraz k sebe, celú tu dobu budete bojovať len sami so sebou, so svojou projekciou lásky, vzťahov a bolesti a on zase s tou svojou. S ním som dokázala prejsť do poznania, že láska a zamilovanie môžu byť trvalý stav bytia, bez toho, aby mi túto lásku sprostredkoval. Aj keď nás niekto odmietne alebo nás nemiluje, nebráni nám to milovať aj naďalej. Doteraz sme tak k láske pristupovali, vyjadríme lásku, až keď ju ten druhý vyjadrí, a keďže on ju nevyjadrí, podmieňujeme si, že nám v tom bráni.

Zamilovanie najprv očistíme od lipnutia, aby sme ho potom dokázali v čistej forme prežívať, kedy si to budeme priať, a kedy sa doň vyladíme.

Začínam mávať maniere multi-dimenzionálnej bytosti

Trvalo mi to nejakú dobu, dopracovať sa až sem a očistiť sa. Takmer 2,5 roka som prežívala iba ťažké emócie bytia. Už som si myslela, že to azda nikdy neskončí, ale postupne sa začali misky váh preklápať na pozitívnu stranu. Po tých všetkých separáciách a koncoch sa žije akosi ľahšie. Prečistili sme veľkú časť našich bolestí. Žijeme láskou, máme jej dostatok a už ju neočakávame z okolia.

Keď som v láske, zamilovávam sa do seba, do neho, do zvierat, rastlín, do ľudí, do života, všetko obdivujem a som napojená na zdroj. Vtedy bytie považujem za zábavu a dar, ktorý tu môžem poznávať. Ďakujem za môjho vzácneho muža, ktorému som dokázala tak hlboko otvoriť srdce a prísť na novú úroveň vedomia. Tento muž mi ukázal, aký poklad sa vo mne nachádza. Z tejto perspektívy chápem, že ja som tá, ktorá si nedokázala otvoriť srdce a pri každom väčšom probléme utekala. Vôbec mi nevadí, že nie sme spolu, v tejto úrovni to nie je problém. Život je len zlomok. Nechýba mi, rešpektujem jeho rozhodnutia a to, že potrebuje ísť vlastným poznaním.

V egu sme to už ukončili, nie je dôvod na stretnutie. Ak sa však vibračne posunieme, v láske zrazu neexistuje žiadny problém, prečo sa nestretnúť.

Po veľmi dlhom období, kedy som už nevidela dôvod na stretnutie, znova som začala neodkladne túžiť vidieť môj dvojplameň. Nastúpil boj so sebou, toto by som nemala robiť! On by mal navrhnúť stretnutie a to on neurobí. Ešte počkám pár dní. Telo mi začínalo psychosomatizovať. Bolelo ma hrdlo a už sa mi zapálila aj ľavá mandľa. Zablokovaná krčná čakra vypovedá o tom, že viazne komunikácia, nedokážem sa vyjadriť. Srdce je otvorené a už ho nebaví zotrvávať v tomto štádiu.

Tak ako ma ego nútilo ujsť, tak ma teraz láska tlačí navrátiť sa.

Napísala som mu, že by som ho rada videla. Dohodli sme si stretnutie a veľmi som sa tešila. Práve som prežívala zamilovanie do svojho života a všetko išlo zrazu ľahko. Stretnutie bolo krásne. Bez žiadnych sľubov a očakávaní, len čistý prežitok prítomného okamihu. Nič viac. Žiadne záruky na ďalšie stretnutie alebo vyjadrenie citov. Celú tu dobu som sa udržala v láske a tá láska nami prúdila. Z nádhernej energie som žila celý ďalší týždeň.

Keď sa prepadám do ega, vidím situáciu úplne inak

Nemyslite si, že ja už to mám všetko vyriešené. Po super týždni stačila jedna správa, ktorá ma totálne rozhodila. Zase sa konali úteky. V emočných prepadoch začnem pochybovať. Neexistuje jeden logický dôvod, prečo by som mala milovať tohto človeka, vôbec sa o mňa nezaujíma. Končím. Fáza utekania je veľmi dôležitá, lebo v nej sa vraciam k sebe, odpútavam sa od neho práve v tej rovine, ktorá ma naposledy zasiahla. Po čase, keď si pozdvihnem vibrácie a pochopím, načo to bolo vlastne dobre, neodvratný proces, opätovné zamilovanie a prúd lásky sa obnoví.

Láska s podmienkami veľmi bolí. Tá bez podmienok nie. Uzatvorila som sa voči nemu, a tým som si zavrela lásku aj pre seba. Žijem si svoje podmienky a obviňujem ho. Už mu nemôžem prejavovať lásku, lebo ani on mi ju neprejaví. Dokonca sa nemôžeme baviť, pretože sme si dali podmienky, a za takých okolností to predsa stráca význam pokračovať v akejkoľvek konverzácii. Srdce však nedalo stopku. A tak si musím odňať z cesty všetky podmienky, ktoré som si dala, aby sme sa mohli znova stretnúť.

Opakovane sa vraciam do lásky a vtedy zvykneme prijať, že táto cesta je iba o mne a o mojom otvorení sa. Mojej duši je ukázaný záblesk jeho pocitov a dôvodov. Cítim jeho bolesť, nechce nikomu ublížiť a nevie vyriešiť túto situáciu. Chápem ho. Jediné, ako môžem pomôcť sebe a jemu, je milovať, neuzatvárať si zdroj lásky pre seba a neodopierať lásku ani jemu. Vždy to má riešenie, nenájdeme ho však v logike ani v mysli, iba v srdci.

Vždy existuje možnosť ako pokračovať, ak si to úprimne prajeme. Je to pravdepodobne tá možnosť, ktorá sa nášmu egu zdá nelogická alebo chybná, ale vy najlepšie cítite, kde vás srdce ťahá.

Keď prestaneme milovať partnera, nezľaknime sa. Naše srdce je len zastreté egom a negatívnymi vibráciami. Je to ako keď vonku prší alebo mračná zastierajú slnečné lúče. Slnko tiež nikde nemizne. Je tam, svieti neustále, len je občas zakryté oblakmi, niekedy aj na dlho, ale všetko sú to cykly prírody. Aj ľudia majú svoje cykly, nie len tie hormonálne, ale aj citové.

Ďakujem všetkým mojim priateľom, že ma podržali a pomáhajú mi rýchlejšie sa navrátiť do lásky, pretože ak je jedno srdce otvorené, otvára svojou vibráciou aj to druhé. Vďaka! Veľmi si to vážim.

S láskou,

Pozorovateľka života

Povedz áno transformačnému vzťahu

od Pozorovateľka života | aug 2, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

V neprebudených vzťahoch je na začiatku všetko krásne a potom sa to pokazí, v transformačných vzťahoch sa pokazí všetko hneď na začiatku, aby sme sa naučili, že sa to dá opraviť a žiť v bezpodmienečnej láske. Každý z nás bol naprogramovaný ako by mal vzťah vypadať a ako by sa v ňom partneri mali správať. Po určitom čase však partner prestal byť tým, kým bol, poľavil v plnení našich očakávaní, v prejavoch lásky, čo prinieslo nepokoj a nedorozumenia. Naše šťastie záviselo na partnerovi.

Koncept vzťahov sa dramaticky mení

Prebudili sme sa zo spánku a pravidlá o tom, ako by sme mali žiť vzťah, nám vôbec nefungujú. Vibrácia kolektívneho vedomia nám umožňuje prežívať partnerské vzťahy oveľa vedomejšie. Už nepotrebujeme stráviť v partnerstvách roky, aby sme spoznali partnera, dnes okamžite vieme, s kým cítime energetickú zhodu. Otvára sa pred nami kompletne nová škála pocitov, ale aj výziev preskúmať žitie vzťahov po novom. V nových vzťahoch v slobode padajú ilúzie a masky a my sme vedení sa pozrieť do vlastného vnútra. Vzťahy sa významne čistia od partnerských očakávaní, pretože partneri sú dostatočne vedomí vlastných zrkadiel.

Staviame základy novej lásky

Ako vedomé bytosti si svojich partnerov vyberáme srdcom, priťahuje nás to k tým, s ktorými máme najdokonalejšiu vibračnú zhodu. Naša voľba je niekedy tvrdo skúšaná, lebo takýto vzťah je pre nás náročný a nezapadá do pôvodného konceptu. Len malá interakcia s drahou polovičkou nás uvedie do kolotoča ťažkých emócií, z ktorých nevieme vyjsť. Aj keď zo vzťahu odídeme a prijmeme, že každý si pôjde vlastnou cestou, po čase sme opäť navrátení k danej osobe. Neskutočná túžba po blízkosti a láska nám dodáva silu prejsť náročnou transformáciou.

V úvode celkom nerozumieme, čo sa s nami deje, ale vesmír nás znova dáva do tej istej situácie a hovorí: „ Pozoruj a uč sa!“ Pravidelne zakúšame veľkú bolesť oddelenia, nechceme byť v tom utrpení, ale nevieme z neho ani vyjsť. Prežívame ho doslova každou bunkou. Myslíme si, že to v nás vyvoláva naša polovička, ale tieto zvláštne pochody sa dejú aj v jej neprítomnosti. Projekcia našich zranení sa bude prezentovať v našej realite dovtedy, dokým si neuvedomíme, že nad tým máme moc, my sme tí tvorcovia všetkej bolesti a radosti.

Transformačné vzťahy slúžia ako dokonalé zrkadlo na ceste do jednoty

Vzťah je nástroj ktorý nám skrze partnera najpresnejšie ukazuje, kde sa práve nachádzame, a čo by sme sa mali naučiť. Kým však pochopíme daný potenciál, ktorý sa nám ponúka cez očistné cykly partnerského vzťahu, bude nám to chvíľku trvať. Ego nás pobáda nezachádzať príliš do bolesti a byť na povrchu, ale vyspelej duši už nedáva význam pohodlný a povrchný vzťah. Túži zažívať blízkosť.

Uvoľnime sa a verme tomuto procesu. Pochopenie príde až na konci cesty. Aby sme ustáli transformačný vzťah, musíme najprv ustáť seba.

Každý z nás dobre vie, že s tým, koho sme si vybrali zo srdca, nemôžeme v počiatkoch stráviť príliš veľa času. Dve reaktívne častice sa môžu stretnúť len na malú chvíľku a potom sa musia znovu vzdialiť, aby opäť stabilizovali svoju energiu. Počas obdobia, kedy sú od seba odlúčené, si navyšujú energie a spracovávajú svoje bloky, ktoré sa im vyplavili pri vzájomnej interakcii. Stretneme sa s naším pravdovravným obrazom a on je opäť iný, zase sa posunul, pretože sme sa sami posunuli.

Charakteristika vzťahov po starom

Srdcová čakra je ešte zavretá, nedokážeme milovať partnera bez podmienok.
Máme určité očakávania od partnera, ak ich nesplní vyvodíme z toho dôsledky, partnera prestaneme milovať, ego a manipulácia činí svoju rolu.
Vzťah je pekný, bojíme sa, že sa to raz pokazí a partner sa zmení k horšiemu.
Zotrvávame vo vzťahu z rozumového hľadiska, srdce si praje odísť.
Vzťah prežívame plytko, je pomerne stabilný na úkor vlastného sebazaprenia a obety.
Partner nám nerozumie, chceme ho meniť, nedarí sa nám, nedorozumenie sa zväčšuje, nevidíme riešenie.
Partner nás nemiluje, pretože sa nemilujeme sami, obviňujeme však partnera a sme frustrovaní z nenaplnenia našich očakávaní.
Na naše partnerské problémy nevidíme riešenie, myslíme si, že k tomu potrebujeme spoluprácu partnera.
Partner sa nám prestáva páčiť, nedokážeme k nemu obnoviť lásku a obdiv.
Partner nás núti aby sme mu stále slúžili, nemáme vytvorené vlastné hranice.
Neprijímame partnera a situáciu, v ktorej sa nachádzame.
Podceňujeme sa, pretože si neveríme, vzniká väčšia závislosť na partnerovi.

Charakteristika transformačných vzťahov

Otvára sa nám srdcová čakra. Partnera začíname milovať hlbokou láskou, ktorú sme doteraz nepoznali.
Ak máme nejaké očakávania od partnera, pravdepodobne ich nesplní, učíme sa žiť bez očakávaní, manipulácia v tomto vzťahu nefunguje, nevieme prečo, ale partnera naďalej milujeme aj bez splnenia našich očakávaní.
Partner sa mení k lepšiemu, tak ako sa posúvame do lásky, a tak ako sa mení naše vnímanie.
Rozum radí rýchlo ujsť a ukončiť všetko, čo máme spoločné s týmto človekom, srdce jasne cíti, toto je to, čo milujem a potrebujem, preto sa do tohto vzťahu často vraciame.
Vzťah nestihol ani začať a okamžite sa v ňom rúca ilúzia dokonalosti, tú si budeme budovať prácou na sebe.
Ak chceme vytvoriť stabilitu, rozhodne nebude fungovať na princípoch obety a potlačovania sa, tým nás vesmír učí, aby sme už tieto staré vzorce neaplikovali do vzťahu.
Prežívame hlboké čistenie sprevádzané projekciou našich bolestí a nenaplnených túžob.
Transformačný vzťah prichádza, ak už pracujeme na sebe nejakú dobu. Ako neprebudení jedinci by sme tomuto vzťahu nedali žiadnu šancu.
Ak nás partner nemiluje, vedie nás k sebe, aby sme si zvýšili sebalásku, Dokážeme si naplniť vlastný pohár potrieb, a tak miznú očakávania. V realite nám partner zrkadlí lásku späť alebo nám je zrkadlená do života cez iné osoby. Ak nám láska nie je zrkadlená cez partnera, pokračujme v ceste navyšovania lásky.
Ak chceme zmeniť partnera, mali by sme sa zmeniť najprv sami.
Partner nám nerozumie, núti nás ísť do seba rozumieť v prvom rade sebe. Po určitej odvedenej práci na sebe sa situácia zlepšuje.
Partner v nás vyvoláva všetky skryté bolesti, aby sme ich mohli vyčistiť. Cyklus sa opakuje dovtedy, dokým daný blok nie je povšimnutý, vyčistený a uzdravený.
Partnera obdivujeme a páči sa nám. Ak sa toto vnímanie zastrie pod ťarchou blokov, po ich vyčistení láska k partnerovi a obdiv rastie priamoúmerne ako milujeme seba
Nové vzťahy sú založené na slobode.
Základom všetkého je prijatie. Celý proces nás núti prijať to, čo by sme azda nikdy neprijali.
Veľkú časť tohto vzťahu prežijeme v samote, aj vďaka tomuto obdobiu sa stávame plne nezávisle osoby, ktoré si veria, že zvládnu svoj život.

Aby sme mohli existovať s partnerom, ktorým máme vibračnú zhodu, musíme prejsť skúškami vybilancovania energií. Deje sa to preto, aby sme prehliadli ilúziu zranení, na ktorej sú postavené staré vzťahy. Táto ilúzia sa nám bude v živote prehrávať, kým nepochopíme, že sa to deje podľa deštruktívnych vzorcov, ktorú máme vo svojom vnútri. Partner na ne poukazuje a my sa uzdravujeme ich prežitím z vyššej úrovne vedomia. Po pozdvihnutí vedomia do dostatočnej vibrácie lásky sa nám dané bloky javia ako klam. Ak nás nabudúce ovládne strach, rozpoznáme ho v začiatkoch a nenecháme sa ním viacej ovládať. Nevkĺzneme do ďalšieho cyklu emócií, už nemusíme, pretože vieme hocikedy z neho vystúpiť. Sami sa pozdvihneme a budeme sa učiť ustáliť vo vyššej vibrácii, kde nepanuje oddelenosť, ale pokoj, radosť, šťastie a láska. Sme majstri reality. Každý majster trénuje, aby sa udržal v kondícii, lebo čo by bol majster bez tréningu?

Dušu vedomého človeka už len tak hocičo nevzruší. Svet ako sme ho poznali sa dávno rozpadol. Budujeme si ten nový a pozorujme ďalšiu úroveň vedomia vzťahov. Vzťahy sú o nás. Máš odvahu sa postaviť svojmu najpravdivejšiemu zrkadlu a nasledovať transformáciu cez svoj transformačný vzťah?

S láskou,

Pozorovateľka života

Z pohľadu mužského dvojplameňa

od Pozorovateľka života | jún 7, 2020 | Dvojplameň

Drahí priatelia, rozhodla som sa vyspovedať dvojplamenného muža a našu spoločnú komunikáciu vám prinášam v nasledujúcich riadkoch. Aj muži si prechádzajú niečím podobným ako my, ženy. Táto úprimná spoveď mi pomohla hlbšie pochopiť mužov a ešte viac ich prijať.

Ako si prišiel na to, že ide o Tvoj dvojplameň?

Prišiel som na to postupne pri hľadaní odpovedí, prečo ma tak neznesiteľne bolí rozchod s poslednou priateľkou. To uvedomenie, že je mojim dvojplameňom, dozrelo postupne. Pospájal som si súvislosti emocionálnych prežitkov s nadobudnutými teoretickými vedomosťami z kníh a internetu.

Kde si natrafil na túto tému?

O dvojplameňoch som sa konkrétne dozvedel z internetu, narazil som na Alessandru Lanzafame, ktorá riešila dvojplameňe a od nej sa učil.

Pozorovateľka života: Áno, Alessandra sprevádzala aj moju dvojplamennú cestu. Alis, ďakujeme Ti, urobila si kus skvelej práce. Myslím, že podobný názor majú aj ďalší ľudia, ktorí prežívajú dvojplamennú lásku.

Ako si sa zmenil odkedy poznáš Tvoje dvojča?

Fúha, no to je ťažká, teda nie ťažká, skôr veľmi obšírna téma na odpoveď. Neviem či dobre odpoviem 😀 Za 2,5 roka od nášho rozchodu sa toho stalo veľmi veľa. Prišlo mnoho uvedomení si seba samého, života, kto som, kto je človek a čo nás ako ľudí aj mňa ovláda a ani nevieme ako. Vyplávalo na povrch mnoho podvedomých deštruktívnych programov naučených hlavne v útlom detstve od rodičov, vychovávateľov, od spoločnosti, ktoré spôsobovali, že som sa prejavoval ako veľmi emocionálne nevyrovnaná, nestabilná, slabá osobnosť.

Vychovali zo mňa bezmocnú, úzkostlivú slabú ženu čo sa odrážalo v mojom živote aj na mojom zdraví. Podliehal som psychologickým tlakom, ktoré som nezvládal, mal som nízku sebahodnotu, sebavedomie a všelijaké závislosti (napr. alkohol, sladkosti, cigarety, s tým mám problém ešte dodnes), až po tú najväčšiu a najťažšiu závislosť dvojičku. Ešte stále sa hľadám 😀 Celého 2,5 roka sa neustále niečo vyplavuje na povrch. Vyrovnávam sa s tým, ladím si osobnosť, mužskú a ženskú energiu, liečim vnútorné dieťa.

Môžem povedať, že som sa začal aj viac o seba starať či už duševne, fyzicky, zmeny v strave a tak. Odrazilo sa to aj na zdraví a fyzickej kondícii, všetko v rámci možností, lebo strašne veľa energie išlo na tie emocionálne a vesmírne náklady a čistenie emocionálneho tela. Spracovával som veľa ťažkých citových rán, z ktorých sa hrnul citový jed, ktorý trávil myseľ aj telo.

Môj najväčší problém bola úzkosť, bezmocnosť, ktoré ma ničili a po rozchode s dvojičkou sa prejavili v plnej kráse. Pred tým som si myslel, že to mám už poriešené a už som v pohode 😀 No a nedávno sa objavila skrytá pýcha, ktorá mi sedela na nose. Nevidel som ju nepočul ani od dvojičky, ktorá mi ju jasne dávala najavo verbálne aj neverbálne, takže sa treba naučiť pokore. Bola to zatiaľ najsilnejšia bomba, ktorá vybuchla v mojom vnútri. Temná noc duše trvala 7 dní. Celkovo som bol veľmi precitlivelá osobnosť, a to sa prejavovalo nie len z temnej stránky, ale aj tej svetlej. Zvykol som mávať extrémne výkyvy aj hore, nie len dole, napr. extrémne vyznávanie lásky, extrémna neovládaná detská radosť.

Začal som čítať rôzne knihy a články. 40 rokov som knihy nečítal okrem pár učebníc v škole 😀 Celkovo sa začalo moje všeobecné vzdelávanie, lebo som zistil, že vlastne viem veľké hovno 😀 😀 😀 Za posledných 2,5 roka som sa naučil asi viac ako za predošlých 41 rokov, Začal som sa venovať športom, čo som okrem ZŠ nikdy veľmi nerobil (bicyklovanie, inline korčule, plávanie, turistika, zjazdové lyže), sem tam v rámci možností cvičím aj „jogostrečingy“. Dvíhať železo, tomu som na chuť nejako neprišiel. Radšej zatiaľ prirodzene. Saunovanie, otužovanie, chodenie naboso, spájanie sa so zemou, vodou, prírodou a čerpanie energií z nich, nudizmus. Myslím, že bez toho by ma tie emocionálne náklady zabili alebo by som skončil na ťažkých liekoch, a tým pádom by k zmenám nedošlo. Lieky utlmujú, alebo zastavujú transformáciu, zmenu, čiže život. Samozrejme som sa učil aj dýchať, meditovať a modliť, keďže som uveril v Boha ako v život 😀 Začal som sa zaujímať o vedu, astrológiu, rôzne učenia (napr. kresťanské, šamanské, budhizmus), celkovo o všetko, čo súvisí so životom na Zemi aj vo vesmíre.

Skúšam liečiteľské schopnosti sám na sebe. Liečenie mysľou, zvukom, vibráciami Zeme, a tak podobne. Neviem či mi to ide 😀 Čas ukáže. Za život som si toho na tele dosť napáchal, úplná hrôza to však nebola. Dvojička mi prevrátila život hore nohami niekoľkokrát a zmenili sa aj ľudia okolo mňa. Postupne som opustil všetkých starých kamarátov, kvázi kamarátov, našiel nejakých nových. Niektorí starí sa aj vrátili a možno ešte vrátia. Naučil som sa celkom rýchlo vychádzať z dna pekelného na ktorom som bol za ten čas hádam aj 666 krát 😀 Očistec od pekla. Pekný koníček čo? 😀 😀 😀 No, každý z nás, kto je na dvojplamennej ceste, má taký koníček a nie len my.

Dvojplamenná cesta je najťažšia cesta k sebapoznaniu, k láske, k sebaláske, sebavedomiu, duševnej sile a hlavne k slobode myslenia a nezávislosti na čomkoľvek čo sa týka ega. Ide o padnutie ega na samé dno a prijímanie všetkého a všetkých, takých akí sú s vďačnosťou a pokorou.

Samozrejme všetko sa má používať s rozumom a vtedy, keď je treba. Niekedy je treba použiť aj temné stánky osobnosti, ale tak aby nás už neovládali, a aby sme ich používali ku prospechu.

Zmena u mňa asi ešte úplne neskončila. Človek pri tejto transformácii nikdy nevie, čo sa ešte ukáže a čo je skryté. Naposledy ma napríklad veľmi prekvapila tá pýcha. Nie je to sranda, keď človek zistí aký je voči milovanému človeku egoistický zmrd. Ono to však nie je sranda pri žiadnom vážnom uvedomení. Po čistení pýchy mi ešte vyliezol pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý mi bránil v učení, v rozvoji schopností, záľub a v ďalších oblastiach života. Napr. hrávam na bicie a gitaru. Nikdy som sa nejako obzvlášť nevenoval cvičeniu a tréningu. Hovoril som si podvedome, veď načo nemáš, na to nie si dosť dobrý, tak som na to kašlal. Za 30 rokov, čo sa týmto veciam venujem, už mohol byť so mňa iný virtuóz 🙂. Kapela sa mi rozsypala na márne kúsky. Bol som vyhorený aj v muzike. Pocit „nie som dosť dobrý“ ovplyvňuje všetko.

Ako povedala Alessandra Lanzafame, od ktorej som sa veľa učil, opatrnosti nikdy nie je dosť a nikdy nič nie je isté. Toto však platí všeobecne v živote, lebo život sa neustále mení. Škoda, že sa už DP téme prestala venovať. Jej vedomosti a skúsenosti pomohli mne a aj veľa ďalším plameniakom.

Kedy začala Tvoja transformácia?

Moja cesta zmeny sa pozvoľne spustila v roku 2012, keď ma kopla do zadku ex-manželka a začal som hľadať (bol donútený), čo je to, čo mi spôsobuje v živote komplikácie. Menil som sa postupne z pesimistu, negativistu, sebaľútostníka, slabej ženy až do roku 2017. Vtedy mi vesmírko poslal do cesty dvojičku, a to všetko, čo som budoval, sa zrútilo, prevrátilo, rozbombardovalo na márne kúsky a rúca sa ešte doteraz.

Po akom dlhom čase začali problémy medzi vami?

Tak ako to už pri stretnutí dvojičiek chodí, začiatky boli úžasné, ako vo sne alebo rozprávke. Problémy začali cca po 3 mesiacoch. Potom sa pomaly objavovali častejšie a častejšie až nás to úplne odkoplo od seba po cca 9 mesiacoch.

Píšeš básne. Podelíš sa o nejakú?

Počas tejto cesty sa mi podarilo vylúdiť nejaké básničky. Mám ich zatiaľ 29. Tu je jedna na ukážku. Je asi jedna z naj 🙂

Mlčíš.

Dokedy chceš sa ma báť?

Dokedy pred svojim zrkadlom chceš ešte utekať?

Do kedy túto hru ešte budeš sa hrať,

hru čo nedá nám obom spať?

Si divoká, si slobodná.

Nik ťa takú nepozná.

Nik nepozná tvoje túžby, city.

Nik nemôže ich nasýtiť.

Som divoký a slobodný, od počiatku do týchto dní.

Viem kto som a kto si ty a za tým stáť si budem vždy.

Budem taký stále aj keď nedáš mi svoju priazeň.

Budem taký aj keď padnem na zem, aj keď plávať budem na dne.

Aj keď niekedy nám strach,

pôjdem vždy za tým po čom túžim

a nebudem už viac nikomu slúžiť…

Poznám aj to najhoršie z teba a aj tak za nič na svete bych ťa nedal.

Tak keď chceš tak mlč, už nevrie z toho vo mne zlč.

Len vedz, že pokiaľ budeš stále sa skrývať,

nebude dať sa ti slobodne dýchať

a tvoja skvelá úžastnosť bude skrytá veľká cnosť.

Ako sa správa Tvoja dvojplamenná žena k Tebe?

Momentálne ma pár mesiacov buď ignoruje alebo mi nakladá pýchou. Kontaktujem ju veľmi sporadicky.

Bavíte sa spoločne alebo ste v separácií?

Momentálne v separácii oddelení, rozhádaní a som neznášaný. Dlho som si neuvedomoval, čo sa deje a prečo, až kým nevyšla navonok tá vyššie spomenutá pýcha a pocit, že nie som dosť dobrý, ktorý nás odtláčal od seba. Uvidíme čo sa stane, keď to úplne vyčistím.

Ako dôveruješ svojej vnútornej žene?

Dôverujem jej, viera a nádej je však často skúšaná. Udržať si vieru a nádej nie je ľahké a treba ju znovu obnovovať.

Pripúšťaš žitie s nejakou inou ženou? Prípadne mal si niekoho iného?

Som otvorený asi všetkému, teda aj stretávaniu či žitiu s inou ženou, prípadne byť sám alebo s mojou polovičkou. Čas ukáže. Po našom spomínanom rozchode som bol schopný nadviazať bližší kontakt so ženou po 21 mesiacoch. Dovtedy to absolútne nešlo. Prišlo mi to ako nejaká skúška, možnosť si vyskúšať slobodný vzťah sám so sebou. Potom som zase stretol moju polovičku a po našom stretnutí to znova nešlo s nikým iným, takže som 9 mesiacov čistý ako ľalia 😀

Dá sa intenzita DP vzťahu nahradiť alebo si to nemyslíš?

Do stretnutia s DP som nič intenzívnejšie veru nezažil. Zatiaľ ani po ňom. Nedá sa to porovnať s ničím. Myslím však, že asi sa už s nikým nič intenzívnejšie zažiť nedá, iba ak v úplnej pohode so sebou samým, teda aj v prípade iného partnera, pokiaľ človek dosiahne harmóniu, lásku a duševný pokoj.

Zažil si čiernu noc duše?

Áno a bolo ich viac. Neviem presne koľko. Posledná trvala 7 dní a bola teda rekordná. Zažil som dve trojdňové a potom nejaké slabšie, dvoj-jednodňové.

Máš aj ty často sa opakujúce emocionálne alebo energetické prepady?

Samozrejme. Posledne som prepadnutý skoro stále od septembra 😀 Niekedy sa čudujem, že ešte žijem 😀

Čo myslíš, že je najväčší problém, ktorý vás oddeľuje?

Donedávna to bolo ešte malé ublížené, ustráchané vnútorné dieťa, ktoré sa cítilo ako obeť. Potom vystrelila tá pýcha, súvisela pravdepodobne s odpustením mojej mame. Myslel som si, že to mám už poriešené, no asi to tak úplne nebolo. Aj ten pocit, že nie som dosť dobrý, tam hral úlohu. Nemohol som byť dosť dobrý pre moje dvojča, ani pre iných ľudí, keď som nebol pre seba samého. Mám pocit, akoby som sa dostal do najhlbších a najtemnejších hĺbok vnútra. Ešte sa stále z výbuchu skladám. Či tam ešte niečo je, to netuším. Uvidíme, ak priletí plameniak. (Či sa obnoví medzi nami komunikácia a budeme môcť k sebe bližšie.)

Čo je Tvoja misia tu na Zemi?

Tak misiou plameniakov všeobecne je svietiť, rozvibrovávať ľudí, liečiť svojou energiou svet. K nejakým osobným uvedomeniam som ešte nedošiel. Konkrétne môžem svetlo rozvíjať, až keď sa vyrovnám so svojou temnotou a liečiť druhých, až keď vyliečim sám seba.

Vidíš v snoch alebo vo víziách vašu spoločnú budúcnosť?

Áno mávam také sny 🙂 Je to krásne. Bodaj by sa splnili.

Si pripravený na žitie s Tvojou polovičkou alebo máš strach?

Toto sa v človeku strieda. Prídu chvíle keď si verím, strach nemám a potom zrazu niečo vystrelí a je to zase všetko naopak. Bojím sa, že ju nezvládnem. Momentálne by som ju pravdepodobne nezvládol. Musím sa dať na poriadok po tej atómovke 🙂

Aké dary si si rozvinul, zatiaľ čo tu nebola pre Teba?

V tomto mám veru ešte zmätok. Zatiaľ si to veľmi neuvedomujem alebo to ešte nie je rozvinuté do takej formy, aby to mohlo fungovať. Spracovávam stále ešte temnotu.

Ako s Tebou vesmír komunikuje?

V komunikácii s vesmírom som bábätko 😀 Asi treba postúpiť niekde vyššie, aby fungovala a hlavne byť bez blokov, strachov a obmedzení.

Pozorovateľka života: Niekedy treba len osobné uznanie, že sme už dostatočne vyspelí prijať dary, prijať Boha v nás a komunikovať s ním, s vesmírom. Dovoliť si to počas tejto premeny. Stále čakáme, keď budeme hodní niekoho a niečoho, až keď transformujeme milión blokov, ale je to naopak. Sme hodní lásky a všetkých darov teraz a tu. Čakáme na seba a svoje sprístupnenie.

Niečo na záver

Ďakujem ti, Pozorovateľka života, za záujem o moju osobu a o môj príbeh. Ďakujem všetkým, ktorý pri mne stáli a pomáhali mi, vrátane teba. Prajem všetkým plameniakom, však aj neplameniakom, veľa šťastia, nech nájdu sami seba a splnia si všetko, po čom túžia. Chcem ešte poďakovať mojej plameniačke (učiteľke, trénerke atď.) za úplne všetko. Ďakujem, že si.

Milujem ťa nadovšetko.

Každý z nás je jeden z kvietkov.

Každý z nás je nič aj všetko.

Už sme moja navždy spolu,

aj keď teraz máme smolu.

Raz sa smola rozpustí

a zas k sebe nás pustí.

Poznáme sa celé veky.

Preplávali oceány a aj rieky.

Prešli horami aj dolami,

mierom a aj vojnami.

Rozdelili mnoho krát

a stretávali zas a zas.

Neviem kedy duša moja,

no stretneme sa zase znova.

Pozorovateľka života: Ďakujem Ti dvojplamenný muž za úprimné zdieľanie toho, čo práve prežívaš. Veľmi si to vážim.

S láskou,

Pozorovateľka života a dvojplamenný muž

Odpútavanie od dvojplameňa

od Pozorovateľka života | máj 23, 2020 | Dvojplameň

Cítime emočnú záťaž a pod ťarchou okolností si dáme pauzu od intenzívnych vzťahových interakcií s dvojplameňom. Keď duša potrebuje odstup, ozve sa v správny čas na správnom mieste. Kolá separácie, v ktorých sa učíme narábať s osobnou transformáciou, nám zo začiatku nedávajú význam, pôsobia chaoticky a bolestivo. Každé odpútanie nás zbavuje závislosti, očakávaní a súčasne nás transformuje do energií nových vzťahov v slobode.

Opäť cítim emočný prepad, neviem čo robím zle

Ak sa raz vydáme na cestu sebapoznávania, emočné prepady sa budú opakovať dosť často. Nepochybujeme, že robíme stále niečo zle, keď nedokážeme udržať vnútornú rovnováhu. Naša stabilita je totiž falošná, vybudovaná na egu, strachu a nedôvere.

Držíme sa fiktívnej rovnováhy, lebo sa bojíme bolesti a utrpenia, ktoré prináša očistný proces. Máme tendenciu bojovať s danou situáciou a potlačiť ju do úzadia. Tvárenie sa, že problém neexistuje, nám berie veľa síl. Ak sa otvoríme procesu a necháme sa v ňom doslova rozbiť, celý priebeh sa výrazne odľahčí. Prestaňme teda bojovať a prijmime obdobia nestability ako súčasť vzostupu do vyšších sfér bytia. Nechajme sa premývať tým, čo k nám prichádza.

Väčšinou sme schopní prepustiť dvojplameň, keď sme vyčerpali všetky možnosti, ktorými sme chceli zachrániť náš vzťah. Skúšali sme prejavy lásky, ega, hnevu ale nič nepomáha. Situácia nás zraňuje a tak sa púšťame.

Aby k nám prišli nové pozitívne veci, väčšinou sa musia rozpadnúť tie staré. Radi by sme uchopili prechod plynule a pohodlne, len aby to nebolelo. V takomto prístupe by sme si však neprešli vzácnym poznaním, že bolesť a strata sa dá uzdraviť.

Každý odstup nás vedie bližšie k sebe

Odpútavanie od našej lásky niekedy prebieha veľmi dramaticky. Je sprevádzané veľkou bolesťou a plačom. Buďme počas takéhoto emočného prepadu k sebe láskaví a vždy si spomeňme, že sa zbavujeme ďalších závislostí. Ak sa opakuje znovu téma, ktorú sme prepúšťali v minulosti, máme možnosť prehĺbiť naše poznanie a vyzdvihnúť si ďalšie dary. Niečo prepúšťame opakovane, pretože nie vždy sa dá všetko vyčistiť v jednom kole.

Vývoj emočného prepúšťania

Emočný prepad- Vyskúšali sme všetko, vzdávame sa!

Priveľká snaha udržať nefunkčný vzťah nám berie kopec síl. V bolesti opúšťame situáciu. Najprv sme odmietali túto možnosť, ale už nevládzeme ďalej. Partner nás zraňuje svojim správaním a zo vzťahu sa musíme na určitý čas vypnúť alebo z neho odísť. Aj keď si neskôr uvedomujeme, že to nie je on, kto nás zraňuje, emočnej bolesti sa nevyhneme. Správame sa intuitívne a tak sme vedení k odstupu od celej situácie.

Prepustenie situácie

Emočne sa nám uľavilo. Vo fáze prepustenia sme často unavení. Do nášho vedomia sa kalibrujú nové kódy. Keď je kalibrácia na novú úroveň dokončená, ideme si vyskúšať ako sme pochopili poslednú skúšku v reálnom živote. V tejto fáze sa častokrát cítime skvelo. Niekedy je to spôsobené aj tým, že sme vypli citovú zložku a zostúpili sme viacej do tej rozumovej.

Pochopenie a uzdravenie sa zo závislosti

Táto časť cyklu je sprevádzaná nárastom energie, sme oveľa spokojnejší, šťastnejší, naplnení aj bez našej lásky. Často sa nám otvárajú nové dary a schopnosti, ktoré používame v každodennom živote. To, čo sme chceli zdieľať s partnerom, zdieľame sami. Robíme nové veci, ktoré sme pred tým nikdy nerobili. Sami sebe dokazujeme, že vieme žiť aj bez neho. Z úrovne pokoja znova prehodnocujeme naše správanie. Reagovali sme zvláštne. Príliš sme sa nechali uniesť našimi zraneniami, ale inak sme to nevedeli. Odpúšťame sebe aj partnerovi.

Všetky prísľuby typu už nikdy ho nechcem vidieť, končím!, ktoré sme si dali počas obdobia bolesti, slabnú a prídu nám bezpredmetné. Bezpodmienečná láska nám ukazuje, že nakoniec aj tak vyhrá vždy srdce. Zbavili sme sa negatívneho emočného nákladu, uzdravili sme zranenie a povýšili sme si energie. Naše srdce sa otvára a my túžime znova vidieť partnera. V realite sa črtá možnosť ísť opäť k sebe. Vytvorili sme si ju, pretože sme tvorcovia vlastnej reality.

Pocit slobody a naplnenia nastáva, keď sa cítime, že sme vykonali vnútornú prácu a môžeme ísť k sebe, aby sa ukázala ďalšia vrstva, ktorú treba transformovať. Po určitom čase nastáva ďalší emocionálny konflikt. Z predchádzajúcich skúsenosti vieme, že sa máme zahĺbiť do seba a znovu zanechať za sebou zranenia, ktoré nás obmedzujú.

Prepúšťanie v egu verzus prepúšťanie v láske

Keď začíname zažívať prvé konflikty je nám nápomocné naše ego. Ak odchádzame totiž naštvaní, urazení alebo nejakým spôsobom dotknutí, hnev nás posúva do dôkazov, že si vieme poradiť sami. Odchody v egu sú oveľa príjemnejšie ako tie, v ktorých cítime zranené srdce.

Uvediem príklad. Chceli sme stráviť príjemný večer pri sviečkach s našim dvojplameňom, ale on na nás nemá čas. Samozrejme, že nás jeho správanie naštve, a tak si urobíme pekný večer sami so sebou. Venujeme sa svojej duši a spoznávame aká hĺbka sa nachádza v takých okamihoch. Nemali sme na seba čas a partner nám to zrkadlil. Naše potreby sme si ale naplnili, a tak odchádza napätie a očakávanie pozornosti od partnera.

Pozorujme svoje reakcie, aby sme sa nezasekli iba v egu a v hneve. Určite niekoľko kôl budeme využívať ego nástroje. Predstavy, ako dáme partnerovi vyžrať jeho zaváhanie, nás vnútorne tešia. Párkrát si ich myšlienkami manifestujeme, ale prežitím neskôr zistíme, že ego riešenie nás dobehne a ublíži nám oveľa viacej. Napokon si uvedomíme, že bojujeme len sami so sebou. Svoju hodnotu si musíme stanoviť a uvedomiť sami.

S partnerovým správaním pracujeme ako s najpravdivejším odrazom, ktorý nám ukazuje, kde máme ešte závislosť a čo máme práve spracovávať. Vedie nás bližšie k svojej duši, aby sme sa dokonale oslobodili a dokázali žiť v láske bez podmienok. Neznamená to ale, že budeme tolerovať niečo, s čím nie sme v súlade.

Poznanie ega pri odpútavaní sa od partnera je veľmi dôležité a nevyhnutné, aby sme vedeli neskôr určiť, kde sa práve nachádzame a či naše konanie pochádza z lásky alebo z ega. Čím viacej budeme reagovať pochopením a láskou, tým sme vyspelejší.

Intenzita skúšok

Občas nás preverí skúška neuveriteľnej intenzity, kedy si myslíme, že to nezvládneme. Spracovávanie veľmi náročných blokov vyžaduje určitú duchovnú vyspelosť a otvorené srdce. Sme vedení správnym smerom tam, kde máme byť a k tomu, čo si máme práve spracovávať. Vždy zažívame len to, čo zvládneme uniesť.

Koľko trvá prepúšťanie?

V závislosti na rozsahu bloku, ktorý sa učíme spracovať, môže prepúšťanie trvať niekoľko dní až týždňov. Niektorí z nás si držia odstup aj pár mesiacov. Každá cesta je individuálna a zároveň správna. Konáme vždy v súlade so svojou dušou. Tá nám vyjaví správny okamih na ďalší krok. Ak sa tak ešte nedeje, potom nás navádza ešte popracovať na situácii, z ktorej by sme najradšej ušli. Nemlčme mesiace v egu s vidinou partnerovej chyby. Ak sa vyhýbame vedome bolesti zo vzájomného stretnutia alebo spoločnej komunikácie, naše učenie nám bude sprostredkované cez iné osoby alebo situácie.

Nebojme sa o všetko prísť

Veríme projekcii, ktorá sa odohráva v našej realite. Lúčime sa s láskou. Už nikdy spolu nebudeme. Stratili sme ju nadobro. Preplakaných definitívnych koncov bolo už toľko, že tomu ani sami neveríme. Poznanie zo situácie si uvedomíme až neskôr, keď vykonáme zmenu. Potom sa nám sprístupňujú informácie, prečo sme prešli ďalším odpútavaním. Padli ilúzie a očakávania a my sme oveľa viacej slobodnejší ako hocikedy pred tým.

Aj keď chceme zachrániť náš dvojplamenný vzťah a byť s týmto partnerom, musíme sa ho vzdať, a to aj niekoľkokrát. Ak si prežijeme udalosť straty kompletne a už necítime žiadnu bolesť pri predstave, že by sme ho znovu stratili, uzdravili sme sa.

Preto, ak sme vedení k ďalšiemu prepúšťaniu, urobme, čo je nevyhnutné. Naučili sme sa byť v pokoji počas rozpadu našej reality. Aj keď nič nedáva význam a celý ten čas práce na sebe a s dvojplameňom sa zdá ako premárnený, dôverujme. Retrospektívne si uvedomujeme, že vo všetkých tých separáciách a prepusteniach, sme sa chystali vykročiť na samostatnú cestu bez neho. Ak to dokážeme sme pripravený na veľké zmeny v našom živote. Možno sa do vzťahu vrátime, aby sme si ešte vyzdvihli ďalšie odpútanie sa, ktoré nám chýbalo do celistvosti vlastnej sily, ale nič to nemení na tom, že pokračujeme aj bez neho a bez ega.

Synchronicita počas uvoľňovania starých štruktúr

Vesmír k nám prehovára rôznymi znameniami, preto môžeme počas tohto obdobia vidieť vo zvýšenej miere čísla 5, 55, 555, 5555 ktoré značia zmenu v našom myslení a v činoch. Do našich životov prichádza niečo nové, vybudované na poznaní, ktoré sme získali v procese. Čísla sú často sprevádzané sekvenciou 11:11, 1111 ako potvrdenie, že ideme správnym smerom. Aj keď sme síce za sebou zanechali partnera, čísla jednoty 11:11, nám ukazujú, že to bol správny krok k manifestácii naplňujúceho vzťahu.

Ak prepustíme niečo, čo nám už neslúži v našich životoch, automaticky sa to premietne do všetkých sfér bytia

Zbavujem sa ovládania a lipnutia na udalostiach v mojom živote. Je pre mňa bezpečné sa uvoľniť, pretože moja novo-nadobudnutá vibrácia dostatku a hojnosti sa zrkadlí do mojej reality. Prežívam lásku a hojnosť bytia, dávam si všetko, čo potrebujem.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky : sq_gardener https://www.instagram.com/sq.gardener/

Môj partner nie je dostatočne duchovný

od Pozorovateľka života | máj 18, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

Keď nastúpime na cestu duchovného poznania, niekedy zanecháme tých, s ktorými si už nerozumieme, inak by sme popierali vlastný rozvoj. Odišli sme a v samote sme spracovávali, čo nás predchádzajúci partner učil. Túžili sme, aby bol náš ďalší vzťah oveľa naplnenejší, a aby nás partner chápal, prípadne podporoval náš duchovný rast. Aj keď sme si priali stretnúť duchovne vyspelých ľudí, niektorých vnímame iba ako kamarátov. Zdá sa nám, že príliš lietajú v oblakoch alebo nás nepriťahujú. Dvorenie od tých, ktorí sú pevne ukotvení v hmote, už tiež neakceptujeme. Z predchádzajúcich skúseností vieme, že si nebudeme rozumieť. Vesmír ale nie je hluchý, a tak nám posiela do života ideálneho partnera, ktorý nám vyrieši tieto problémy vďaka hlbokej láske. Už nemusíme utekať zo vzťahu do vzťahu, len si dovoliť prejsť poznaním s tým, ktorého tak veľmi milujeme. Má to jediný háčik, veľkú časť cesty nebude jasné či sa oplatí vôbec transformovať vzťah, ktorý sa bude niekedy javiť ako za trest.

Duchovného partnera si chceme nájsť z jednoduchých dôvodov, aby nám konečne niekto rozumel, miloval nás a prijímal nás, takých, akí sme s našimi svetlými ale aj tienistými stránkami. Aby sme však mohli žiť v takomto partnerstve, budeme sa musieť najprv stať ideálnym partnerom pre seba.

Na začiatku žiadame od druhého to, čo si sami nevieme dať, ale nič nedostaneme. Vzťahové problémy nás vedu naspäť k sebe. Pod ich ťarchou vidíme svoje povahové vlastnosti. Niektorých sa zbavíme v procese, niektoré si ponecháme a rozvinieme ich na novú úroveň, pretože z nás robia výnimočnú bytosť. Keď to zvládneme, bude sa nám nový prístup zrkadliť v prítomnosti.

Ty nie si tak duchovný ako ja, to bude určite problém

Ľudia, ktorí sú už dlhšie na duchovnej ceste sa začnú báť o toho menej duchovnejšieho partnera. Aby sa neopakoval scenár rozchodu z minulých vzťahov, kedy jeden vibračne rástol a ten druhí nie, podsúvame drahej polovičke vidinu sveta, v ktorom žijeme. Nemôžeme dopustiť, aby sme ho stratili, a tak chceme prevziať zodpovednosť za jeho duchovný vývoj. Posielame mu články, hovoríme mu rôzne perspektívy nášho vnímania, ale on o to aj tak nestojí. Presne vieme, čo by mal robiť a aký by mal byť. Neprejde však dlhá doba a spoločný vzťah sa premení na kolá separácie a zjednocovania. Budeme transformovať svoje vedomie vďaka láske, ktorá nás bude motivovať. Naše vnímanie sa zmení natoľko, že sa nám náročné partnerstvo bude posúvať kúsok po kúsku k ideálu.

Ak pochybujeme o partnerovom nedostatočnom raste a obávame sa, že sa naše cesty rozdeľujú, lebo sa neposúva, sami by sme si mali začať veriť, že túto cestu zvládneme. Keď nás prepadne úzkosť, že azda nikdy nebudeme tvoriť harmonický pár, stíšme sa a dodajme si dôveru.

Ak partner odmieta naše duchovno, potom popierame vlastnú duchovnosť. Pravdepodobne sa v nás nachádzajú ešte zbytky neprijatia od blízkych z obdobia, kedy sme začali objavovať duchovný svet. Vtedy sa veľa z nás popieralo a nosilo masky, aby nás druhí aspoň trochu milovali a neodsudzovali náš odlišný prístup.

Obviňujeme partnera, že nerastie dostatočne. On nám len ukazuje, že sme sa zasekli v našom duchovnom raste a neposúvame sa dopredu.

Domnievame sa, že v duchovnom vzťahu majú byť obaja na rovnakej úrovni, lebo inak nevytvoria rovnováhu. Postupne, ako nám padá ego prezrieme, že náš „menej“ duchovný partner to má v hlave a srdci viacej zrovnané ako my sami. Už nemusíme presviedčať partnera, že duchovná cesta je tá správna. Keď si začneme veriť a prijímať sa, prijímame aj jeho. Zrazu budeme existovať v harmónii s jeho názormi a on s tými našimi. Rešpekt a dôvera prináša spoločný rast. Rozdielny pohľad na život nás obohacuje navzájom. Nakoniec uznáme, že vesmír nám predsa len priniesol správneho partnera.

Aby sme si osvojili nové princípy partnerstva, ku ktorému budeme pristupovať cez seba, nebudeme musieť meniť druhých, ale budeme meniť seba, aby sme zmenili našu realitu, v ktorej sa práve nachádzame. Všetko čo si praješ, aby si prečítal, vykonal, zmenil či pochopil ten druhý, je skôr povinné čítanie a pochopenie pre Teba.

Druhého môžeme vnímať ako dokonalú komplementárnu časticu k nám samým. Ak teda jedna častica urobí patričnú zmenu, okamžite sa táto zmena premietne aj do druhej častice. Ak vykonám zmenu ja, zmena sa automaticky odzrkadlí aj u partnera. Táto projekcia môže byť pre niektorých trošku zavádzajúca. Zdá sa, že všetko odmaká len jeden a ten druhý nemusí nič robiť. Preto pre istotu uvádzam aj predstavu majstra reality, vyhovuje mi viacej. Z pohľadu vyšších dimenzií nikto iný okrem mňa neexistuje. Som iba Ja, a teda druhí sú len môj odraz v zrkadle. Ak vychádzam z tohto tvrdenia, že som tu sama na všetky zmeny, lepšie prevezmem zodpovednosť za ich vykonanie.

Niekedy je veľmi ťažké prijať, že som to Ja, kto sa má meniť, keď jasne vidím, že to je partnerova chyba

Prežívame zranenia, ktoré nám prídu reálne. Náš dvojplameň spustil celú kaskádu čistenia a zmien, preto máme tendenciu pripisovať príčinu nášho nepohodlia jemu. Všimneme si, že aj keď s ním nekomunikujeme niekoľko mesiacov, stále pociťujeme bolesť a prázdnotu. Prevezmime zodpovednosť a neviňme ho za našu bolesť. Začnime sa sústrediť na seba. Potrvá to niekoľko separačných cyklov, aby sme dokázali vystúpiť zo vzťahového metrixu a opravovať realitu zo zákulisia ako majster reality. Akokoľvek podľahneme pravdivým kulisám a odídeme zo vzťahu, hnev a bolesť prejdú v separácii. V nej po určitom emočnom spracovaní, vnímame problém z inej perspektívy a dokážeme pripustiť, že sme reagovali podľa našich skrytých strachov a deštruktívnych vzorcov správania. Pamätajme, že partner na ne prišiel poukázať, aby sme sa definitívne uzdravili. Presne tak, ako sa naše duše kedysi dohodli.

Zmena u partnera neprebehla, ako to?

Bude sa nám zdať, že táto teória vôbec nefunguje. Vyskúšame to, zmeníme niečo u seba. Letíme sa pozrieť do zrkadla. Stretneme sa s našim dvojplameňom, ale znova vidíme toho istého povrchného človeka, ktorí sa o nás nezaujíma. Hneváme sa a pripisujeme to faktu, že určite nejde o žiadny dvojplameň alebo o duchovného partnera. Čudujeme sa ako sme len mohli uveriť takým rozprávkam. Po čase sa však dáme do kľudu, láska k drahej polovičke sa znova obnoví a dokonca rastie. Analyzujeme, z čoho ho obviňujeme. Ak je náš dokonalý odraz, sme povrchní, nechceme sa venovať svojej duši, bojíme sa ponoriť hlbšie, lebo by to bolelo. Nezaujímame sa o seba. Partner nás odmieta, núti nás navrátiť sa k sebe, aby sme si sami vyplnili prázdne miesto, a potom príde on. Lenže my si to v 3D realite vysvetľujeme po svojom. Urazení z odmietnutia, odchádzame. Medzitým sme sa venovali svojej duši, spracovali sme strachy a nejaké vlastnosti, ktoré nám vadili na partnerovi. Prekonali sme v sebe bloky, lebo sme chceli znova vidieť svoju lásku. Po spracovaní opäť môžeme ísť k sebe. Ani neočakávame, že by sa partner zmenil, ale zrazu stretávame úplne iného človeka. On sa predsa len posunul, lebo sme sa posunuli my.

Tvoja realita je tvojim dokonalým odrazom

Ak vidíme, že partner alebo okolie nám neprestajne zrkadlí rovnaký problém, ešte sme nevyriešili daný problém v nás samých. Nájsť a uzdraviť v sebe určitý blok trvá aj niekoľko separácií, aby sme si uvedomili, prečo sa opakuje rovnaká situácia. Keď sa nám podarí si vyzdvihnúť všetko, čo sme potrebovali, mení sa nám realita podľa získaného pochopenia. Vtedy sa javí, že sa aj partner zmenil.

Spoznala som svojho drahého muža, no po krátkom čase začali medzi nami vzťahové problémy. Veľakrát som pochybovala, ušla a ukončila náš vzťah. Neverila som, že s týmto človekom by som mohla niekedy vytvoriť harmonický duchovný vzťah. Odkedy som ho spoznala, začal kolotoč emočných prepadov, smútku a hnevu. Môj dvojplameň odo mňa utekal, neskôr som pochopila, že som utekala ja. Neverila som si, že ustojím, všetku bolesť a námahu. Pýtala som sa tú istú otázku, ako keď som opustila predchádzajúci vzťah:„Musím neustále od niekoho odchádzať, aj keď toho človeka milujem? Čo ak stačí, keď už konečne prejdem vzťahovými problémami a nebudem sa pred nimi schovávať.“

On ma nepotreboval meniť, ale ja som chcela meniť jeho. Keď som bola v egu, vinila som ho a radila mu, čo všetko by mal pochopiť. Začal byť ticho a odmietal so mnou hocičo riešiť. Nebolo to ani potrebné. Nakoniec som si všetko vyriešila sama so sebou. Keď som sa vyladila do lásky, zistila som, že som cez moje bloky nedokázala vidieť svojho dokonalého duchovného partnera.

Urobila som krok k nemu, a teda aj k sebe. Vďaka veľkej láske ich už bolo nespočetne veľa. Objavila som v sebe nepoznané hĺbky, ale aj duchovnú silu. Som bližšie k svojej duši a cítim, že aj on je bližšie. Trebárs v tieto dni si rozumieme, ale nemôžeme sa stretnúť a ja viem, že to nie je náhoda. Na prvý pohľad by som súdila, že čakám zase iba na neho, ale ja čakám na seba kým pochopím a vyčistím ďalšie nánosy. Vesmír mi ponúka čas pre seba.

Obráťme pozornosť k sebe a verme si

Drahí priatelia, verme svojim partnerom a hlavne verme sebe. Uznajme sa ako dostatočne duchovne vyspelí jedinci, ktorí prejdu osobnou a vzťahovou transformáciou. Chybný krok neexistuje. Všetko je poznanie. Ak znova prepadneme do strachu o partnera, ktorý dostatočne nepracuje na svojom duchovnom raste, spomaľme a venujme sa svojej duši, potrebuje našu pozornosť. Tento princíp platí pre akékoľvek vzťahy či už s rodičmi alebo deťmi, pretože všetci sú náš odraz.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky : sq_gardener https://www.instagram.com/sq.gardener/

Žena, ktorá sa vyjadruje v mužskej energii

od Pozorovateľka života | máj 12, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

Muž by mal osloviť ženu a mal by sa usilovať o jej srdce, tento prístup sa považuje za akýsi štandardný model vzťahovej interakcie medzi ženou a mužom. Muž by sa mal prejavovať v aktívnej mužskej sile pohybujúcej sa vpred a žena by mala byť vo svojej pasívnej ženskej energii, kedy prijíma a je stabilná. Lenže, čo keď ona nevie byť takou ženou, ktorá je stabilná a vlastne vôbec nevie ani prijímať. Celý život bola zvyknutá dávať. Nič bez snahy nedostala a všetko si vždy musela vydrieť. Učila sa byť silnou a samostatnou. Jej vnútorná sila a krása privábila silného muža, no ako prešli prvé stretnutia a ženská intuícia rozpoznala v druhom svoj dvojplameň, jej silný muž sa stáva pasívnym a žena preberá jeho rolu.

Žena si uvedomuje, že sa prejavuje v mužskej energii a odsudzuje sa za svoje správanie

Obviňuje sa, že bola až príliš snaživá, úprimná, živá, taká onaká a možno ho odlákala svojou aktivitou. Vybavujú sa jej staré babské rady ako by to malo byť. Takto sa predsa žena nespráva, nevnucuje sa mužovi. On musí k nej prísť. Potláča sa znovu mu napísať alebo prejaviť lásku. Čaká. Pasivita, jej však vytvára vnútornú nepohodu. Aj keď chce byť v jemných energiách, necíti sa pohodlne vzdať sa svojej mužskej sily a prirodzenosti. Naberá teda znova odvahu, nech sa deje čo sa deje, zotrvávať v tomto zúfalstve nemá zmysel. Veď v živote už vyriešila veľa vecí a verí si, že zvládne aj túto. Znova sa mužovi ozve. Muž odpovedá žene tak ako k nemu pristupuje. Ak sa vyjadruje láskou, muž jej vracia lásku. Ak sa naňho hnevá, tvári sa, že je urazený.

Žena nastupuje do cyklov, kde sa bude pretvárať do novej osobnosti s veľmi stabilným vnútorným mužom a ženou. Vo svojom vnútri prežije veľký boj, čo by mal kto robiť. Bude to trvať nejakú dobu, kým vnútorná žena začne spolupracovať s vnútorným mužom. Žena si rozvíja vnútorného muža, aby sa zbavila závislosti na svojom fyzickom mužovi, a tým umožnila sebe a svojmu partnerovi vzostúpiť do citov a lásky.

Stará cesta

Do každej z nás sa vryli emócie zranených žien, ktoré neboli milované od svojich mužov. Ich muži boli chladní. V kolektívnom vedomí sa nachádza veľmi veľa bolesti z nenaplnenej lásky, pokrivenej sexuality, dotknutého ženstva a manipulácie. Keďže pochádzame z týchto žien, nesieme si v sebe deštruktívne kódy partnerstiev, ktoré sa nám neustále premietajú do života. Partner je slabý a pasívny. S takýmto partnerom budem mať náročný život, pretože on nestojí vo svojej sile. Od muža sa stále očakáva, že sa o ženu postará, materiálne ju zabezpečí a prinesie jej hojnosť citov. Tieto tvrdenia platili len v starých energiách. Dnes však prechádzame z patriarchátu do matriarchátu, a tak globálne ukotvujeme nové vedomie vzťahov v slobode. Možno z niektorých partnerstiev odídeme a začneme si hľadať nového ideálneho partnera, možno aj nájdeme, ale po čase sa opäť niečo pokazí a my si odžívame veľmi podobný vzťahový vzorec, a to konkrétne, muži o nás nemajú záujem alebo s nami nekomunikujú.

Akokoľvek sa snažíme opravovať nefunkčné vzťahy z vonku nebudeme úspešní. Dôvodom prehrávania rovnakých partnerských problémov je, že sme neurobili pokrok v sebe. Vedomá cesta partnerstva je vybudovať znovu vieru v mužskú silu cez seba, a tak navrátiť silu mužom skrze objavenie vlastnej sily.

Žena sa naučila tvoriť zázemie a postarať sa o seba. To posledné, čo by chcela od jej muža je láska a pozornosť. Žena si neuvedomuje, že nepatrí už do starého sveta, pretože je prebudená a samostatná, ale nepatrí ešte ani do nového sveta, pretože si stále v sebe nosí deštruktívne kódy partnerstiev a nedôveru v mužov. Jej partner duše, jej pomáha zvedomiť posledné vzorce správania, ktoré jej bránia žiť naplnený partnerský vzťah.

Žene sa projektujú do jej reality zranenia, ktoré nosí dlhé roky vo svojom vnútri. V každom cykle sa bude posúvať bližšie k silnej osobnosti vďaka láske, ktorú pociťuje k partnerovi.

Muž, ktorý nedáva svoje city najavo, je nedostupný, nekomunikuje, nám ukazuje pravdivý obraz, akú predstavu o mužoch máme, ako komunikujeme sami so sebou, prípadne ako sa venujeme sebe, svojim túžbam a potrebám.

Čím viacej budeme budovať vo vnútri seba to, čo požadujeme, aby urobil partner, stávame sa silnou osobnosťou, ktorá nie je závislá na prejavoch lásky od druhých. Vraciame sa k sebe, a tak sa nám tvorí realita podľa odvedenej práce. Celá cesta zrodu nového mužstva a ženstva dá žene ucelený obraz až na konci cesty, keď začne dôverovať všetkým mužom na svete, bude schopná žiť bezpodmienečnú lásku a bude oprostená od závislosti na partnerovi.

Podvedome vyžadujeme, aby sa začal muž prejavovať. No a tak to býva, čo chceme od fyzického muža, musí urobiť náš vnútorný muž.

V žene rastie určitý hnev na partnera, že sa nevie prejaviť. Možno ho začne tlačiť do prejavov lásky, vyčítať mu jeho chlad, ale muž sa nemení. Mužova pasivita v nej vyvoláva aktivitu a sústredenie na partnera. Na začiatku cesty si žena myslí, že robí prácu za neho, ešte nevníma, že robí prácu pre jej osobné šťastie. Bojí sa, že nezapadá do starých vzorcov správania, kedy by sa mal o jej ženské srdce usilovať práve muž.

Staré modely lásky v dnešných energiách nefungujú

Aj naši rodičia mali pred sebou misiu prekódovať ponímanie lásky v ich generácii. Keď ešte nie sme v láske, budeme sa na našich predkov hnevať, že nás zablokovali svojim prístupom ku vzťahom. Nuž v tomto žili a vtedy to energetické nastavenie planéty umožňovalo. Prechodom do novej Zeme im odpúšťame. Sami na sebe zažívame, že vybalansovať vnútornú ženu a vnútorného muža je neuveriteľne ťažká práca. Rodičia nám vybojovali veľa vecí, a tak nám odovzdávajú štafetu, aby sme vytvorili stabilnejšie piliere bezpodmienečnej lásky pre ďalšie generácie.

Akokoľvek sa žena obzerá do minulosti, nenájde tam žiadne rady o tom ako by sa mala chovať. Novú cestu bude budovať v sebe bez návodu cez vlastnú skúsenosť. Už je načase, aby z našej Zeme odišla láska závislá a aby sa nahradila tou nezávislou.

Všetky super rady a články čo by mal robiť muž, ak miluje ženu, napísali zranené ženy

Nachádzame sa v odmlke s mužom. Všade na nás vyskakujú články s názvami: Ak muž robí toto a tamto miluje ťa. 5 signálov, kedy Ťa muž skutočne miluje alebo ak Ťa muž miluje, snaží tráviť s Tebou každú voľnú chvíľku. Náš muž nerobí ani jednu z týchto vecí. Sme v prdeli! Od strachu radšej utekáme a nadávame si ako môžeme žiť v takomto hroznom vzťahu. Nachádzame informácie plné manipulácie a bolesti, ktoré nás utvrdzujú vo fiktívnej pravde počas nášho emočného prepadu. Už dlhšie si však obzeráme cykly separácie a všimli sme si, že sa nám v našom metrixe prehráva takáto realita, keď máme strach, že muž nás nemiluje.

Ak dokážeme vedome zachytiť tento vzorec správania a vyladíme sa do lásky, realita sa bude prehrávať podľa povýšenej vibrácie. Z pohľadu majstra reality vieme, že muž nás miluje tak ako milujeme sami seba. V cykloch sa zbavujeme ego reakcií a učíme sa byť ženou, bohyňou, ktorej nerobí problém vyjadriť, že muža miluje, ale zároveň mu nekladie podmienky alebo ho nekritizuje, keď jej nevracia lásku.

Možno sme si našli aj náhradu, druhého muža. Dáva nám všetku lásku a pozornosť, ktorú sme chceli od nášho dvojplameňa, ale to nás nenapĺňa. Žijeme si prázdny ružový sen o partnerstve. K tomu nový partner na nás tlačí a prosí o prejavy lásky a my vnímame svoj odraz v zrkadle. Vyžadovali sme lásku od druhých ako tento muž od nás. Takýto vzťah nás vyčerpáva, a tak sa vrátime k pravej láske. Dobre chápeme, že ak nebudeme nasledovať srdce a výzvu, ktorú ponúka dvojplameň, budeme popierať náš vývoj.

Keď som sa cítila ako zranená žena napísala by som stovky kníh, čo by mal muž robiť a ešte akí sú slabí. Dnes viem, že som robila z mužov slabochov sama lebo som si neverila.

Do mojej reality sa prezentovalo iba to, akí sú muži neschopní, presne tak ako to počúvam celý život. Prijala som svoje mužské energie, ktoré som odmietala. Moja rozvinutá žena podporovala moje aktivity, aby som išla bližšie k mužovi ja, keď po tom túžim, a nečakala len na jeho kroky. Keď som bola v tomto nastavení a v rovnováhe všetko bolo prirodzené a krásne. Verila som partnerovi, tak ako som verila svojmu vnútornému mužovi.

Žena môže pochopiť muža, ak sa ním na chvíľku energeticky stane, a tak vytesní svojho muža do ženských energií.

Drahé ženy, muža, ktorého milujeme sme si vybrali z pozície nedostatku, kedy sme na lásku ešte neverili. Vyžadovali sme od neho city, ale nedokázal nám ich dať. Pri všetkých ženách vystupoval ako silný rozhodný muž, pri nás sa ale správa inak. Vybral si nás, lebo vedel, že to ustojíme, keď pôjde do ženskej pasívnej polarity počúvať svoje srdce. Tieto nové energie môže preskúmať iba pri žene, ktorej nebude musieť stále hrať mužskú ochranársku rolu.

Muž prvýkrát hlboko preciťuje ženskú polaritu a nevie čo s tým. Hlavou potláča všetky emócie. Uteká od fyzickej ženy, lebo si myslí, že naňho tlačí. V skutočnosti tlak vytvára jeho vnútorná ženská zložka, s ktorou začína nesmelo komunikovať.

Muž cíti lásku aj prostredníctvom ženy

Keď sa narodí chlapec je to jeho matka, ktorá mu sprostredkováva lásku. Vieme dobre, že mnohí pochádzajú z matkinej náruče, ktorá bola chladná. Muž sa pohybuje na škále lásky, ktorá mu bola prejavená. Nemôžeme od niekoho chcieť vyjadrovať city, keď ten druhý to ani nevie. Muž hľadá ženu, ktorá mu dovolí načerpať z jej lásky, ktorá ho konečne príjme presne taký aký je, aj s jeho negatívnymi emóciami, bez očakávania navrátenia citov.

Niekedy sa nám zdá, že muž nám nechce prejaviť city, neskôr sa sprístupňuje hlbšia pravda, že my sme nevedeli vyjadriť city jemu. Keď mužovi ukážeme, že existuje oveľa hlbšia láska, ako tá, ktorú poznal doteraz, bude jeho prirodzenou túžbou prejaviť sa v týchto energiách.

Začnime otvárať svoje srdcia bez očakávania. Sme to práve my, kto si má otvoriť srdce. Muži cítia lásku aj cez ženu. Preto je nositeľkou života žena. Zmeňme v hlave tú vidinu romantického príbehu, že sa má prvý prejaviť muž. To sú bohužiaľ stále prejavy patriarchatu, ktorý nás blokuje vyjadriť sa. Dnes sa od nás žien chce, aby sme stáli vo svojej sile, zároveň boli láskavé. Ak čakáme na muža, nebudeme spokojné. Vždy čakáme len na seba, kým sa postavíme do vlastnej sily a lásky!

Sexualita a silná žena

Silnej žene sa bude rozpadať koncept aj v posteli. Nosí v hlave túžbu o tom, ako bude pasívne prijímať rozkoš a ako si ju muž vezme, lenže jej prechod do nových mužsko-ženských energií ju mení na bohyňu. Muž si ju už nedokáže len tak vziať, má k nej rešpekt a čaká na zvolenie od ženy. Je to práve žena, kto prvá prijíma jeho mužstvo. Vedie muža a preberá iniciatívu ako sa budú milovať po novom. Žena vie, čo má robiť, pretože vďaka hlbokej láske, ktorú cíti si prepája srdcovú čakru s jej pohlavím. Vytvára energetický kanál, ktorý umožňuje obom spoznávať nepoznanú sexualitu.

Keď si vyzdvihneme všetky dary, ktoré sme sa mali naučiť, tlak sa zastaví

Možno ste aj vy prišli na koniec týchto riadkov a čakali ste úžasný záver, tak ako to čakala aj žena z príbehu. Cítila vnútorne veľké víťazstvo. Myslela si, že keď zharmonizovala svoje energie, jej fyzický muž ju bude nasledovať. V poslednom stretnutí bolo všetko krásne a dokonalé. Žena vedela, že každým jej úsilím otvárala seba, a nakoniec pozvala do svojej záhrady hojnosti aj muža. Osud ich však znova rozdelil. Žena ešte nemá hotovo!

Prichádza skúška či žena obstojí byť nezávislá na jej výnimočnom mužovi

V momente, kedy sa žena zbavila egoistických reakcii, očakávaní od muža, prijala sa, že je občas ako muž, dáva si lásku sama a má dostatok na rozdávanie v jej živote započne veľká zmena.

Žena bola tá, ktorá sa neustále snažila a ozývala sa mužovi. Lenže jej muž je stále ticho. Po tejto ťažkej práci na sebe, žiadny výsledok. Opäť sa opakuje cyklus, ktorý chcela zastaviť. Musí to už konečne prežiť vo svojom vnútri a ponoriť sa do tých najhlbších strachov. Žena dobre vie, čoho sa najviac bála, musí sa vzdať muža. Cíti, že už urobila pre spoločnú lásku maximum. Je vyčerpaná. Prepúšťa muža. Konečne!

Žena si prechádza ťažkými emóciami, bolesťou a smútkom. Prijíma opačnú situáciu, že už nikdy nebude s jej drahým mužom, vedome pobýva vo všetkých tých negatívnych emóciách, ktoré ju zraňujú. Plače. Po emočnom spracovaní sa žene uľaví, ale ona už vie, že v tejto hĺbke bola aj minule, a tak si znova vybavuje negatívne situácie vytvorené strachom, vedome sa dáva zraňovať vlastnými emóciami, čo to ide. Ona už vie ako to má celé spracovať. Všetko sa to učila v opakujúcich cykloch, ktoré ju vlastne pripravovali, aby tomu dokázala čeliť. Žena dočistila posledné zbytky. Prichádza hlboký pokoj. V tejto fáze separácie máva vždy rôzne vízie, aj keď nebola nikdy snový typ. Jej drahý muž jej prišiel nad ránom pošepkať ako je vďačný, že bola k nemu úprimná.

Osvojujeme si správanie, v ktorom dávame najprv sebe, až potom druhým

Prístup rozdávania z prázdneho pohára nás veľmi vyčerpal. Skrze bolesť sme si uvedomili, že toto deštruktívne správanie už nebudeme opakovať. Vybudovali sme si podmienený reflex cez vlastnú skúsenosť ako keď sme boli malé deti. Ak sa dotkneme horúceho predmetu, popálime sa a bude to bolieť. Ak sa budeme rozdávať, bez toho, že sme naplnené, budeme trpieť. Ak budeme našu prácu, projekty, vzťahy hrnúť dopredu len mužskou silou, budeme trpieť. Ak budeme len v ženskej pasivite, budeme trpieť. Ak budeme vyžadovať od niekoho lásku a pozornosť, budeme trpieť.

Prežitím deštruktívneho vzorca sa uzdravujeme

Žena je vo svojej ženskej sile so svojim stabilným mužom. Prestala túžiť. Stratila potrebu riadiť. Pred tým sa bála dňa, keď jej odíde túžba po jej drahom mužovi. Dnes chápe, že sa uzdravila žitím bez neho. Snaha, ktorá ju poháňala bola závislosť. Žena stratila všetko. Všetko sa jej rozpadlo, na čom tak úpenlivo pracovala, ale ona už nebojuje, je vyčerpaná a prijíma situáciu. Tlak, ktorý kládla na fyzického muža, bol jej vnútorný konflikt ako riešila aktivity a očakávania mužskou silou. Uhnala sa sama, lebo sa nemilovala.

Energie sa stabilizujú a nám sa odkrýva celé poznanie

Ak zharmonizujeme energie, netúžime byť s daným človekom. Necítime závislosť len hlbokú lásku a úctu. Žena cíti úplne nové energie. Prvýkrát v živote spozorovala zmenu svojho správania. Nepotrebuje sa dožadovať lásky a usilovať o ňu, už nepotrebuje bojovať. Dnes potrebuje byť pasívna a prijímajúca. Veľa oddychuje, pretože sa ukotvuje vo svojom poznaní. Stará sa o seba a miluje sa s tou najväčšou úctou a láskou.

Pochopenie prichádza vo vlnách, ide o celkom novú skúsenosť

Tým, že sa žena uzdravila, tvorí si hojnosť. Najprv jej to život ukazuje bežnými situáciami. Všade má prednosť, druhí ľudia ju oceňujú, na semaforoch je zelená. Žena sa cíti výnimočne. Rozpoznala, kde robila chyby, ale bez protikladnej situácie by to nepochopila. Tak funguje totiž dualita.

Žena žije nové kódy. Znova sa jej otvára srdce a obnovuje sa jej túžba vidieť jej výnimočného muža. Sama je z toho prekvapená, pretože si myslela, že medzi nimi nastal už definitívny koniec. Cez bezpodmienečnú lásku sa jej ukazuje iná realita, že v láske jej bránili len jej obmedzenia. Znova ušla od muža, lebo bola slabá. Nedokázala ustáť zranenia, ktoré v nej boli usadené už dávno pred tým, muž ich prišiel vytiahnuť len na povrch. Energia túžby tlačí na ňu a ona vie čo má robiť.

Dnes už nerieši, kto sa komu ozve a prejaví city. Je znovuzrodená bohyňa, ktorá vyjadruje čo potrebuje. Znova sa ozýva svojmu výnimočnému mužovi. Po vyčistení blokov problémy v jej realite už neexistujú. Vyjadruje mu lásku, chce ho znova vidieť po odmlke, kedy bojovala so svojimi bolesťami. Pozýva ho do svojej záhrady. Muž jej odpovedá. Stanovujú sa ďalšie pravidlá, a tak žena vie, že si ide vyzdvihnúť ďalšie dary. Už nemá strach. Ak padne, znova vstane ako fénix z popola.

„Všetko čím si prechádzaš, ťa pripravuje na to, o čo si žiadala“

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Autor- Светлана Беляева / https://500px.com/89205537525

Obrázok Aphrodite: Autor-Linsay Archer/ DeviantArt

Skúška sebalásky na dvojplamennej ceste

od Pozorovateľka života | apr 25, 2020 | Dvojplameň

Keď nám do života prichádza dvojplameň pravdepodobne sme vystúpili na horu jedného z našich poznaní. Nachádzame sa v určitej rovnováhe, naplnení, šťastní, možno aj po nejakej náročnej dobe, kedy sme takou hodnotou a silou k sebe ešte neoplývali. Naše vnútro vyžaruje spokojnosť, ktorá funguje ako magnet na ďalšie poznanie lásky, napriek tomu, že nikoho nehľadáme. Všetko v živote je však cyklus, a tak aj my sme väčšinou pobádaní znova vykročiť na ďalšiu horu poznania, lebo stále je čo objavovať do väčších výšok a hĺbok.

Pokojné obdobie prišlo za odmenu vnútornej práce, ktorú sme odviedli v predchádzajúcom časovom úseku. V rovnováhe sme sa ale dlho neohriali lebo spoznaním nášho dvojplameňa sa nám kompletne zmenil život, aby sme sa mohli finálne vyliečiť z hlbokých zranení a žiť v dokonalej láske

Predpríprava

Pred tým sme sa nedokázali oceniť a milovať, tak sa nám táto úroveň vedomia zrkadlila aj do života. Z nedôvery, že pre nás niet dostatok lásky, uzatvorili sme kompromis s nedostatočnosťou. Ak sa obzrieme na naše predchádzajúce vzťahy, vždy nás posunuli bližšie k sebe, aby sme si dovolili žiť svoj život v súlade s našim najväčším potenciálom, ktorý sme sa učili navyšovať v každej interakcií s druhými. Keď sme si povýšili seba-lásku a seba-hodnotu cez rôzne vzťahové otrasy, sľúbili sme si, že si do života už len tak hocikoho nevpustíme.

Otlačok ideálneho partnerstva nosí každý vo svojom vnútri

Každý z nás má v sebe obraz ideálneho partnera. Aj keď považujeme predstavu za fikciu, pochádza z hĺbky našej duše. Je kompletne naša inak by nebola do nás hlboko vsadená. Čím bližšie budeme v spojení so svojím srdcom a intuíciou, tým bude obraz ostrejší. Začnú sa nám ukazovať predstavy a túžby, v ktorých vidíme spoločné chvíle s týmto človekom čím ďalej tým jasnejšie. Problémy a rozpor, že sme uverili príliš dokonalej vidine nastane vždy vo fáze, keď budeme zo seba odnímať ďalšie vrstvy zranení.

Keď spoznáme náš dvojplameň máme častokrát pocit, že je to niekto, na koho sme čakali vlastne celý život. Retrospektívne si môžete spomenúť aj na nejaké záblesky, kedy sme videli túto vzácnu osobu v našich snoch a víziách. Čím sme sami pre seba lepším partnerom, tým stretávame v realite lepší obraz!

Ideálny partner. Bože, on existuje?

Vo chvíli, kedy už nikoho nečakáme stretneme dvojplameň. Sme v šoku! Vyrazil nám dych. Máme pocit neuveriteľnej blízkosti. Zamilujeme na prvý pohľad aj keď tieto pocity môžeme najprv racionálne popierať. Duša okamžite rozpozná o koho ide je múdra a nepotrebuje dlhosiahlé dôkazy. Vie, že toto stretnutie je významné a bolo naplánované už dávno pred tým. Niekedy v nás vyvolá vlnu zmiešaných pocitov, ktoré si nevieme vysvetliť. Bije sa v nás veľká túžba, ktorá nás už na začiatku začína bolieť. Vtedy sa ešte cez to ľahko prenesieme, pretože nás poháňa neuveriteľná príťažlivosť po blízkosti s ním.

Dvojplameň s nami rezonuje z jedného prostého dôvodu, budeme sa učiť tej najkrajšej a najzložitejšej lekcii, ktorou je sebaláska. Vďaka spojeniu duší a hlbokej láske sme schopní prekonať všetky prekážky na ceste k zjednoteniu seba samého/samej.

Fyzická podoba

Náš dvojplameň je naše zrkadlo, nápadne sa na seba podobáme, niekedy aj fyzicky. Možno niektorí z nás majú dokonca rovnaké znamienka alebo jazvu na miestach, ktoré by sme mohli priradiť k určitej čakre. Téma, ktorú si medzi sebou spracovávame sa môže teda týkať zablokovanej energie súvisiacej s danou oblasťou. Možno obaja nosia okuliare, ktoré z hľadiska psychosomatiky hovoria o tom, že budú čeliť výzvam pozrieť sa na svoj život pravdivo bez filtrov. Možno obaja nemajú radi niečo na sebe, ale budú sa učiť prijať svoje fyzické telo alebo vlastnosti cez obdiv k druhému. Všetko čo sa nám páči u našej polovičky je náš odraz.

Pozitívne zrkadlenie- Všetko čo obdivuješ na tvojej drahej polovičke si ty

Vzhliadame v druhom výnimočnosť, šikovnosť, krásu, múdrosť, silu, všetky aspekty, ktoré máme radi a sú pre nás dôležité. Týmito črtami disponujeme aj my, v tomto štádiu to, čo obdivujeme na partnerovi ešte nedokážeme vidieť sami v sebe. Niektoré schopnosti čakajú kedy ich v nás uzrieme a budeme ich ďalej rozvíjať v prospech našej misie. Ak si niekto myslí, že sa naučí kopec nových zručností po boku partnera, nie je to väčšinou tak. Všetko hľadáme v sebe zatiaľ čo tu náš partner pre nás nie je. Každý sám v sebe vydoluje svoje diamanty. V niečom chceme byť ako on. Vďaka energetickému otlačku, ktorý vidíme oproti nám si osvojujeme svoje dary neuveriteľnou rýchlosťou.

Otvoril nám srdce. Spájame si s ním všetky krásne pocity, ktoré dokážeme cítiť, a tak oňho nechceme prísť. Náš dvojplameň dostal punc výnimočnosti až tak, že znova opakujeme staré vzorce správania. Vidíme jeho, nevidíme seba. Z módu uvoľnenia a lásky sa pomaličky prepadáme do etapy strachu a bolesti. Krásne obdobie netrvalo dlho, ale bolo dostatočné na to, aby sme si vytvorili energetickú väzbu. Zamilovali sme sa až príliš.

Negatívne zrkadlenie- Všetko čo neznášaš na tvojej drahej polovičke si ty

Zraňuje nás partner? V čom si ubližujem? Hneváme sa na neho? Neprijímame nejaký náš negatívny aspekt. Vadí nám ako sa k nám správa? Je to len náš dokonalý odraz ako sa správame sami k sebe. Uteká? Utekáme od svojho potenciálu alebo od našich strachov. Jeho láskou si chceme niečo kompenzovať.

Počas separácie sa venujeme teda sebe. Urobíme kopec projektov, pustíme sa do našej životnej misie. Mali sme z toho strach, ale v odlúčení zaháňame myšlienky na dvojplameň, a tak hýbeme so životnými situáciami do ktorých sme sa báli pustiť. Neskôr vidíme, že to bol pre nás veľký dar. Po vyčistení emócií môžeme ísť zase k sebe, aby sme rozvírili ďalšie bolesti. Začnú sa nám na povrch ukazovať vlastnosti, ktoré azda ani nie sú naše.

Utekali sme, lebo sme sa báli, že to skončí

Najprv si myslíme, že nám spôsobuje danú bolesť a tak od neho začneme utekať alebo začneme naňho tlačiť a vynucovať si pozornosť, ktorá nám chýbala už od malička. Vyplavovanie bolesti však prebieha aj keď nie sme s ním v kontakte. Bolí to keď tu je, bolí to keď tu nie je. Jednoducho isté obdobie nenájdeme komfortnú zónu, práve preto, aby sme išli do našich strachov a zahĺbili sa oveľa viacej. Každý z nás pozná ten pocit, kedy ho už nechceme nikdy v živote vidieť, ale po určitej pauze sa vraciame späť. Priťahuje nás neuveriteľný tlak a túžba to skúsiť znova. Vo fáze otvoreného srdca v našej realite konflikty neexistujú, a tak nemáme dôvod si držať odstup. Chvíľku máme medzi sebou príjemnú interakciu a potom začína ďalšie kolo zranení.

Veľkú časť dvojplamennej cesty prejdeme osamote. Táto cesta je o objavovaní seba. Energie, ktoré máme medzi sebou sú tak silné, že nám neumožňujú pristúpiť k sebe bližšie

Zranenia ktoré si medzi sebou partneri zrkadlia majú hlboko nakódované z rodových línií. Robia posun v rámci rodu a preto sa často témy týkajú rodiny, manželstva, detí. Cieľom je očistiť všetky vzťahové štruktúry a priniesť ich do lásky. Niektorí stretajú partnera, ktorý ma už deti. Všetko sa však deje v súlade plánom duše všetkých zúčastnených. Polovičky, ktoré nemajú deti po nich napríklad netúžia, ale môžu zohrávať rolu duchovného sprievodcu pre deti partnera. Ďalšie dvojice budú rodičmi vysokofrekvenčných duší, ktoré sa narodia len do partnerstiev založených na bezpodmienečnej láske. Medzi dvojplameňmi môže byť veľký vekový rozdiel, ale partneri budú k sebe dokonale pasovať aj cez prekážky, ktoré sa zdajú 3D svetu nepremožiteľné. Najprv ich však budú musieť premôcť separátne, každý vo svojej hlave.

Snažíme sa pochopiť a prijať partnera aj preto, lebo nám nápadne pripomína naše minulé Ja. Situácie, ktoré rieši máme už dávno vyriešené a naopak to, čo má zvládnuté on je pre nás veľký problém. Skrze partnera sa učíme milovať. Všetky nezrovnalosti, ktoré sú medzi nami mi pomáhajú láskavejšie pristupovať k sebe.

Skúška sebalásky a úplne odpútanie sa

O prepustení sme toho veľa počuli a prežili si ho už veľakrát. Vzdali sme sa už mnohých významných vecí v našom živote. Máme v sebe výčitky voči vesmíru, prečo nám priniesol niečo do života a zase nám to chce zobrať. Tak to bolo celý život. Občas sa môžeme ľutovať, ale v sile si spomenieme, že to vlastne vždy bolo dobré a dopadlo to pre nás najlepšie.

Mnohokrát sa mi zdalo, že som v úplnom súlade a v jednote sama so sebou. Verila som, že toto je ten moment, kedy sa zblížime. Moje vnútro však nemalo vyriešené a prežité zranenie menom- Opustenie.

V každom kole separácie, a bolo ich už mnoho, sme sa odpútavali a tvorili sme v sebe svojho ideálneho partnera čím ďalej tým viac. Dialo sa to na základe zranení, ktoré boli niekedy tak veľmi intenzívne, že sme sa z nich spamätávali aj niekoľko týždňov. Raz sme prepúšťali v egu a za pomoci hnevu. Raz sme prepúšťali s prianím všetkého dobrého, ale s veľkým plačom a bolesťou v srdci. Nemôžeme povedať, že ku koncu by to nebolelo, ale už vieme narábať s transformáciou. Dobre chápeme a máme odpozorované v ktorej časti opakujúcich cyklov sa práve nachádzame.

Keď to bude poslednýkrát, budeme to jasne vedieť

Posledná skúška už bude o tom si vybrať seba. Skúsili sme všetko, sme vyčerpaní a vieme, že sa s týmto človekom musíme rozlúčiť. Vyberáme si seba. Chceme pre seba dokonalú lásku, nie neustále naťahovanie sa. Už si to dokážeme aj predstaviť, že s ním nebudeme. Kedysi myšlienka sa vzdať bolela tak silno, že bolo lepšie zotrvať.

Nevybral si lásku, nevybral si ma a nechce učiniť zmenu. Viem, že toto je odraz môjho vnútra. Nechcem učiniť zmenu. Bojím sa zvoliť si lásku. Rovnaký vzorec, ktorý sa mi opakuje v partnerstvách. Môj drahý muž si ma nevybral, stratil záujem urobiť krok bližšie ku mne, presne tak ako som stratila záujem sama o seba. Bránila som sa urobiť krok ku svojej pravej túžbe, prestala som sa počúvať, išla som do situácií, ktoré pre mňa boli zraňujúce, aj keď som vedela, že to bude bolieť. Sama si ubližujem. Neverila som, že by ma mohol niekto milovať, že si zaslúžim všetky dary, a tak som sa držala stále niečoho, aj keď už to pre mňa nebolo dobré. Bála som sa straty. Dovolím si precítiť koniec. Plačem, ale ráno cítim pokoj v duši. Dnes je ale niečo úplne inak.

Ďakujem, že si ma doviedol až sem. Konečne som to pochopila!

Pred tým som na lásku neverila, dnes na ňu verím. Kedysi som si sľúbila, že si hocikoho do života už nevpustím. Potom si ale prišiel ty, hodnotný muž, a ja som si v duchu gratulovala, že som urobila kopec duševnej práce na sebe, keď si stál predo mnou. Si moja najdokonalejšia predstava. Vedela som, že s hocikým by som túto cestu len tak neprešla, takže som si zvolila veľmi dobre. Zo začiatku sa niečo okúzľujúce a výnimočné premenilo na moje najväčšie strachy, ktoré som si nosila v mojom vnútri. Realita sa začala správať podľa mojich starých deštruktívnych blokov, lásky nie je dosť, nikdy tu nebola pre mňa, už nikoho nebudem milovať, mužom sa neoplatí veriť. Obviňovala som Ťa, že za všetko môžeš ty, pretože nič nechceš riešiť, presne to, čo som chcela od Teba, som začala robiť ja. Ďakujem Ti, že si ma vytrvalo učil, až kým som pochopila. V každom našom odlúčení som si viacej uvedomovala, že to, čo sa okolo nás deje, nie je reálne. Až keď sa moje emócie a zranenia očistili dostatočne, dokážem vidieť jasný obraz, aký je môj ďalší krok. Vidím, že to vlastne malo obrovský význam.

Vyzdvihla som si poslednú časť a uzdravila sa. Dnes verím v lásku, verím všetkým mužom, verím v harmonické partnerstvo, verím, že seba už nikdy nestratím. Naučila som sa toho veľmi veľa, a to hlavne, že láska je všade okolo mňa, je prirodzená a človek sa nemusí na nej natrápiť a usilovať o ňu. Celý život som usilovala mať lásku, ale tým, že som ju nedostala, začala som byť ideálny partner sama pre seba. V každom partnerstve som si vyzdvihla kus seba. Už viem, že ja som láska. Konečne ju žijem. Som milujúca, silná, sebavedomá oveľa viacej ako kedykoľvek predtým. Vážim si svoju osobu a svoje schopnosti, a tak ako som kedysi obdivovala Teba, dnes dokážem obdivovať seba. Schopnosť milovať sa a byť fascinovaná životom som rozvíjala zatiaľ čo si tu nebol. Pochopenie sa kalibruje do môjho vedomia. Prichádza zmena.

Všetko je veľmi dômyselné, keby sme sa spojili, tak by som sa domnievala, že ty si jediný zdroj lásky. Preto som musela prejsť mojím najväčším strachom a stratou, aby som Ťa kompletne prepustila.

Návrat do lásky

Navrátime sa do stavu, kde dokážeme cítiť lásku a šťastie oveľa intenzívnejšie. O to tu ide! Spomíname si na našu rovnováhu pred tým, než sme spoznali dvojplameň? Aký posun sme urobili vtedy? Boli sme jednoducho nezávislí a verili sme v život. Po tých všetkých útrapách sa inak ani nedalo. Vzdali sme boj. Je načase sa uvoľniť a nechať lásku plynúť k sebe prirodzene. Som pre seba dokonalý partner, rozumiem si a dôverujem si. Všetko sa odrazí do mojej reality prirodzene, bez námahy si niekoho v živote umelo udržiavať.

Láska je prirodzená, je všade okolo nás

Vystupujeme na ďalšiu horu poznania na vlastných nohách, presne tak ako na začiatku príbehu. Už nemusíme opakovať projekcie opustenia lebo sme vyliečení a transformovaní. Po tej veľkej bolesti sme si nikdy nemysleli, že by sme toto vyslovili, ale disponujeme veľkou vnútornou silou, láskou a pochopením, že to za to stálo. Dvojplameň z nás vyťahal deštruktívne kódy a zranenia, ktoré sme opakovali vo vzťahoch dookola a nosili ich v sebe celý život. Bránili nám v skutočnom žití.

Obdivujeme všetko okolo nás. Obnovuje sa radosť v prítomnom okamihu. Vietor nám fúka do vlasov a my zachytávame jeho pohyb prinášajúci zmenu.

Pýtam sa vetra: „Kde si bol doteraz?“ On odpovedá: „Vždy som tu bol, len si si ma nevšimla. Som rád, že ma znova vnímaš!“

S láskou,

Pozorovateľka života

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu s uvedením autora a adresy webovej stránky https://transformacne-vztahy.sk/

Vplyv zatvoreného srdca na partnerské vzťahy

od Pozorovateľka života | apr 12, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

V živote nás učili porozumieť rôznym veciam, kvantovej fyzike, matematickým výpočtom, ľudskému genómu, ale neučili nás žiť v partnerských vzťahoch. Nikto nás neupozornil na to, že sa naše srdce prirodzene zatvára a otvára v rôznych situáciách a samozrejme nám nik nepovedal ako sa to bude prejavovať. Možno by sa takýto návod zišiel nejednej žene, ktorá si založila rodinu so svojím milým, ale svojho muža prestala milovať po tom, čo ju už toľkokrát zranil svojim správaním. Možno by vedela matka, ktorá si tým prešla, poradiť dcére, že nech nezúfa, keď sa jej uzatvorí srdce: „Drahá, svoje uzavreté srdce spoznáš napríklad podľa toho, že sa v tvojej realite odohráva program, ako nedostávaš lásku od svojho muža a detí.“

Akonáhle sa prebudíme do vedomej existencie, nastupujeme na novú cestu objavovania, čo to vlastne láska je. Po prebudení má väčšina jedincov problémy ustáť akýkoľvek vzťah, pretože prechádza najväčšími lekciami poznania seba-lásky.

Niektorí z nás majú už srdcové centrum otvorené a niektorým sa práve otvára. Tí, ktorí vedia prirodzene milovať, majú väčšinou už harmonické partnerstvo. Sebaláske sa učíme cez akékoľvek vzťahy a interakcie s druhými. Riešime vzťahy v rodine s rodičmi, deťmi, partnermi alebo môžeme stretnúť svoj dvojplameň.

Otváranie globálneho srdca

Tým, že sa posúvame vo vedomí nie len my, posúva sa aj celé spoločenstvo. Srdcový portál alebo centrum sa v nás otvára automaticky, dosiahnutím dostatočnej vibrácie, ktorá slúži ako prístupový kód. Naše srdce nás samo upozorní na dôležitú udalosť, keď sme na to pripravení. Prvé prejavy sú sprevádzané veľkou bolesťou v hrudnom koši, pichaním, pulzovaním ,smútkom, sme zablokovaní a nedokážeme milovať. Možno sme v poslednej dobe natrafili na články, ktoré nám podsúvali informácie a správy o otvorení srdca s odkazmi: „Miluj, otvor sa, srdcová čakra“. Aj naša intuícia nám dá prirodzene vedieť, že sa s nami niečo deje.

Aby sme vedeli porovnať aké je to zrazu mať otvorené srdce, pocítime najprv jeho zablokovanú verziu. Prežijeme si cítenie v plnej intenzite a nepoznané návaly bolesti a lásky. Ničomu nerozumieme, tak sa snažíme rýchlo vyhrabať z tejto situácie a dúfame, že to prestane. Sami sa budeme učiť odblokovať toto centrum a ustaľovať sa v úplnej čistote a láske. Cez prekážky prejde každý sám postupne. Niet žiadnej externej pomoci, jednoducho túto udalosť si musíme odžiť, aby sme si vedeli vždy sami pomôcť a určiť, v akom rozpoložení sa nachádzame.

Prečo sa bloky a zranenia stále opakujú?

Aby sme dokázali zachytiť o čo tu vlastne ide, do reality sa nám budú stále premietať zranenia. Postup v čistení blokov a učenie sa láske sa zrýchli tak, že si prejdete rýchlo-kurzom otvoreného a zatvoreného srdca. Vesmír nás vyperie do najčistejšej vibrácie bezpodmienečnej lásky. Programy sa budú dramaticky striedať. Jasné, že nám príde aj zle a nebudete vládať. Sami sme si to tak zvolili. Tvár nám nestihne uschnúť od sĺz a toľko čo sa vyladíme do bezpodmienečnej lásky nastupuje ďalší program na pranie. Samozrejme oveľa zrýchlenejší ako tie predošlé, s väčšími otáčkami. Naša očista nám nepripadá ako keď sa perú ponožky, ktoré sledujeme cez sklo pračky, ale cítime sa ako astronaut vo vesmírnom programe vtiahnutý do pracieho procesu.

Čím viacej sme vedomejší a bližšie k jednote, tým viacej si všímame priebeh našich emócií a striedanie fáz ega s láskou. Všetko sa deje v dokonalosti poznania týchto dvoch protikladných situácií, aby sme si uvedomili, že pocit oddelenosti je len naša ilúzia.

Fáza zatvoreného srdca = fáza ega

V tejto fáze sme pohltení do príbehu zvanom konflikt tak silno, že veríme všetkému, čo sa nám deje v 3D realite. Znamená to napríklad, že sa rozchádzame s mužom, pretože nás už nemiluje, vôbec si nás nevšíma a po tom všetkom úsilí, ktoré sme vynaložili do tohto vzťahu, nemáme silu pokračovať. Len nám ubližoval. Končíme! Veď si predsa zaslúžime štipku pozornosti a lásky. Môj drahý muž ma ignoruje a nezáleží mu na mne. Odchádzam zo vzťahu.

Náš partner s nami nekomunikuje len z toho dôvodu, lebo nekomunikujeme sami so sebou. Sme na seba prísni, tlačíme sa do výkonov, nevenujeme sa svojej duši.

Vypnutie sa zo vzťahu- Naše ego je naša prirodzená súčasť a v tejto fáze nám pomáha sa osamostatniť. Máme v sebe kopec hnevu, ale táto energia je veľmi tvorivá sila, ktorá nás posúva k tvorbe niečoho nového. Prijímame, že životom pôjdeme sami, no a čo, tak nás nemal rád. Cítime pokoj, pretože sme sa odpútali od emócií.

Prijatím a odžitím situácie, ktorej sme sa chceli z celého srdca vyhnúť sa uzdravujeme. Lásku a pozornosť, ktorú sme vyžadovali od partnera si začíname tvoriť sami.

Falošná rovnováha- Vybudovali sme si rovnováhu, ktorá je ale vystavaná na princípoch falošnej stability- ega. Vypli sme pre istotu svoje srdce, pretože sme cítili bolesť. Rovnováha však netrvá dlho. Do našej mysle sa vkrádajú prvé pocity srdca, ktoré nám šepkajú tíško do uška, že sa máme otvoriť a že to tak vlastne v skutočnosti vôbec nie je, ako sa nám to zdá. Tichý hlások intuície odmietame zo všetkých síl. Veď sme už všetko skúsili, snažili sme sa milovať toho muža, ale táto láska priniesla len utrpenie. Tieto pocity hlboko potláčame, lebo nám môžu nabúrať našu ťažko nadobudnutú stabilitu. Váhy sa čím ďalej prikláňajú na stranu srdca, pretože je to prirodzený posun našej duše.

Akokoľvek sa presviedčame v zákaze cítiť opäť lásku k partnerovi, prepadávame sa do určitých negatívnych emócií. Znova nám nie je dobre. Ego nás zatlačilo do kúta, kde niet úniku. V depresii bez vidiny záchrany sa nám otvára srdce. Trpezlivo čakalo na túto príležitosť, aby sme si svojou mysľou odžili všetky dramatické verzie a teraz, keď sme totálne vyčerpaní sme pripravení.

Fáza otvoreného srdca

Prosíme celý vesmír o pomoc, lebo vôbec nevidíme, kde robíme chybu. Srdce sa otvorilo a je nám ukázané, že náš partner nás miluje viac, ako si myslíme a že sme to boli celú dobu my sami, kto tú lásku nevidel a nedovoľoval si ju prijať. Ukázala sa celá projekcia života, že to ako si nás rodičia nevšímali alebo to ako si nás partner nevšímal, je len náš odraz. Sme to my sami, kto sa takto nepekne správa k sebe a druhí nám len slúžia ako pochopenie. Poznanie je často sprevádzané plačom, ktorý považujeme za určitý prielom situácie. Ukotvenie nových vibrácií sa prejavuje únavou v nasledujúcich dňoch. Poučili sme sa, že máme byť k sebe dobrí, dopriať si oddych a všetko čo potrebujeme, lebo niet sa kam ponáhľať. Je o nás postarané.

Otvoreným srdcom prúdi bezpodmienečná láska a spoznávame, že táto láska vlastne vôbec nebolí. Celá situácia sa diala len pre naše poznanie, aby sme sa posunuli. Chápeme, že s otvoreným srdcom dokážeme partnera oveľa viacej milovať a cez odraz, ktorý sa vracia od neho k nám, cítime, že aj partner nás miluje. Vždy nás miloval, len náš strach nám to nedovoľoval rozpoznať, zachytiť, zatemnil nám srdce.

Fáza otvoreného srdca trvá spočiatku veľmi krátko, možno niekoľko minút. Zase sa pomaličky zatvára a našou úlohou bude prejsť opakujúcimi cyklami poznania, predlžovať fázy otvoreného srdca a pracovať na vyladení do lásky na stálo. V priebehu času sa nám vynárajú na povrch rôzne zranenia. Vďaka láske k partnerovi sa dokážeme uzdraviť aj fyzicky. Tak ako chápeme nové poznanie, že sme majster svojej reality, je nám ukázané, že si zaslúžime všetko, dokonalú lásku, zdravie, skvelú prácu, splnené sny a tak ďalej. Čaká sa len na nás, kedy si sami sprístupnime tieto dary.

Možno si myslíme, že aj keď sme na úrovni vedomého majstra, fázy sa nám už tak dramaticky neopakujú. Omyl je pravdou. Niekedy nás emočný prepad pohltí tak silne, že uveríme všetkým starým konštruktom mysle, ega a máme tendenciu sa správať po starom. Nemajme pocit v takejto situácií, že sme zlyhali, naopak, privítajme túto situáciu, lebo nás učí prepadnúť sa do hlbšej podstaty lásky. Naše zranenia duše za budú dookola odohrávať, až kým si skutočne nevšimneme, že ide o akúsi virtuálnu projekciu. Napíšeme mužovi a on nám odpovedá podľa našej nadobudnutej vibrácie lásky. Chvíľku žijeme šťastný vzťah a potom sa to zase pokazí. Opäť odchádzame, opäť si hovoríme, že sme naivné, zranené a opäť máme hnev na seba, že sme si neudržali žiadne pravidlá. Tým, že sa dookola opakuje ten istý príbeh, dokážeme si všímať stále hlbšie detaily. Sme vedomí pozorovatelia. Jasné, že sa niekedy vtiahneme do príbehu, ale tak dobre vieme, že z neho môžeme aj vystúpiť. Náš muž sa správa podľa našej vnútornej vibrácie. Ak máme zatvorené srdce, nevšíma si nás. Ak sa hneváme, hnevá sa. Ak váhame či to má ešte vôbec medzi nami zmysel, určite nám potvrdí správaním, že nemá a my si ten zmysel budeme musieť vyhrabať z nášho srdca.

Ako je to so zamilovaním

Možno niekto povie, že zamilovanie je zavádzajúce. Naopak tento stav by sme mali považovať za dar, kedy je nám ukázaná kapacita nášho srdca, s akou dokážeme otvoriť a vnímať seba aj partnera. Túto schopnosť po čase strácame, pretože ešte sme neboli dostatočne vyspelí jedinci ponechať si srdce otvorené a upadáme do etapy, kde sa budeme tápať vo vibráciách, ktoré sú oddelené od lásky, ako sú strach, odsudzovanie a hlavne ťažké vety typu: „Už ťa tak nemilujem, už sa mi nevenuješ, nemáš ma rád, už sa mi nepáčiš, lezieš mi na nervy.“

Čo sa deje po zamilovaní

Zatvára sa nám srdce a v našej realite sa to javí tak, že nespoznávame, koho to máme po svojom boku. Partner nám ubližuje, ale aj my ubližujeme partnerovi. Jednoducho naše vibračné nastavenie sa nám prezentuje do reality. Ak nás okolie nechápe a ani partner, nechápeme sami seba. Ak je náš partner ignorant, sme sami k sebe ignoranti a nepočúvame naše skutočné potreby. Snažíme sa vždy vyhovieť druhým, ale druhí na nás kašlú, učia nás totiž, že sa máme mať na prvom mieste. Možno nemáme pri sebe partnera, ktorý sa k nám vibračne hodí, lebo sme si ho hľadali z úrovne nižších vibrácií. Odíďme, nie je čo stratiť. Ak vzťah už nechceme zachraňovať, nechajme to tak. Všetko je správne, všetko je poznanie.

Keď nechceme oňho prísť

Ak muža skutočne milujeme, jednoducho sa vrátime. Zamilovali sme sa do významného človeka, do nášho dvojplameňa a nechceme oňho prísť. Zrovna tak sa budeme učiť odpútaniu sa cez mnohé rozchody a ilúzie, ktoré sa nám budú diať na ceste k zjednoteniu. V dvojplamenných vzťahoch sa môžu cykly opakovať intenzívnejšie. Znamená to, že si môžeme prejsť rozchodmi a spojením aj 30-40x v pomerne krátkom časovom úseku, 1-2 roky.

Obnovme si znova v sebe pocity zamilovania a žime v tejto vibrácii natrvalo. O to tu ide, ukotviť celoplošne dokonalú vibráciu lásky. Aby sme už neverili starej projekcii sveta o vzťahoch. Prerod novej Zeme začína v našich srdciach.

Hovorí sa, že sa zamilujeme intenzívne iba 1x v živote. Nemali by sme veriť všetkému, čo sa hovorí a píše. Možno ten kto to hovorí, už neobnovil svoje otvorené srdce, ale môžem potvrdiť, že láska môže prísť znova a znova, záleží to len na nás či sa jej otvoríme.

Kedysi to bola taká vzťahová pohoda. Keď sa nám v živote nedarilo alebo sme nežili naplnené vzťahy, jednoducho sme sa vyhovorili na toho neschopáka vedľa nás. Lenže, keď už sme vedomí tvorcovia reality, vieme, že ten neschopák vedľa je moje JA.

Ak sa obzriete na vzťahy po starom, rozum nám predsa hovorí, že by sme mali mať nejaké podmienky, lebo nám partneri poskáču po hlave. V jednote pristupujete k sebe s takou veľkou láskou a úctou, že tak k nám pristupujú aj ostatní, ak to tak nie je, opäť opravujeme vo vnútri, vo vedomí. K tomuto vedomiu sa dopracujeme postupne. V úplnom potenciály otvoreného srdca dokážeme prežívať všetko naplno. Je to krásne. Tým, že sme si opravili vnútornú vibráciu, dokážeme ju vyžarovať navonok a tak priťahovať lásku.

Čo si myslíte o svojom mužovi? Odpovedzte si, prípadne si odpovede spíšte. Odpoveď napovie veľa o tom, ako k sebe pristupujete. Je to hajzel, ktorý vás využil? Ste v egu, a tak je to správne. Váš hnev vám pomáha vytvárať hranice, aby ste k sebe pristupovali lepšie. Nebuďte na seba také prísne, milujte sa. Tak ako k vám pristupuje váš muž, pristupujete sama k sebe. Využíval vás? V čom sa zneužívate. Ublížil vám? V čom si ubližujete? Zranenie z opustenia si duša nesie dlhodobo, opakujú sa pravidelne počas nášho života, preto si možno pamätáte z detstva, že rodičia na vás nemali čas a vaši partneri vám nedávali lásku. Dookola rovnaký vzorec. Všimnite si ho. Duša si buduje vlastnú stabilitu, aby sa už neopúšťala v láske.

Skúste si urobiť 2 malé cvičenia, kde sa nachádzate s vašou láskou a v čom si bránite, aby vás muž miloval.

1 cvičenie- Zrkadlo

Postavte sa pred zrkadlo a povedzte svojmu mužovi všetko čo vás trápi. Ak sa hneváte, vynadajte mu.

Aké pocity vo vás vzbudzuje toto cvičenie? Je vám z toho zle? Výborne, práve ste pocítili ako sa správate k sebe. Všetko čo ste mu povedali, je len o vašom správaní k vašej osobe. Toto cvičenie je veľmi dobré praktikovať, keď sme v egu, je to rýchla cesta k uvedomeniu, ako si bránime v láske.

2 cvičenie- V čom si bránim prežívať lásku naplno

Určime si, kde sa práve emočne nachádzame. Sme v egu? Sme v rovnováhe vybudovanej z hnevu alebo sme v láske. Podľa našej vnútornej vibrácie sa totiž bude odohrávať aj projekcia a odpovede na naše otázky.

Pohodlne sa usaďte alebo si ľahnite a dýchajte hlboko. Uvoľnite si celé telo, ak vám je to príjemné, pustite si jemnú meditačnú hudbu.
Dôverujte si, že sa dokážete previesť sami touto vizualizáciou, vylaďte sa na pokoj.
Predstavte si, že je pred nami muž, ktorého milujete.
Zatiaľ sa len dívame na seba, opýtajte sa ho, čo mu vadí a povedzte mu, čo vadí vám.
Dokážete ho objať? Dokážete ho pobozkať?
Ak máte nejaké negatívne pocity, preskúmajte ich. O čo ide?
Máte strach?
Nemiluje vás? Uteká od vás alebo utekáte vy?
Váš muž vo vizualizácií je zároveň aj váš vnútorný muž. Ako sa správate ku svojmu mužovi? Rešpektujete ho?

Pracujme na našich blokoch vnútorne. Zaslúžime si lásku a byť milované. Náš fyzický muž (muž, ktorého riešime v realite) si je tiež dobre vedomý našich fyzických zranení. Chcete vedieť ako sa cíti? Nuž, v bezpodmienečnej láske a s otvoreným srdcom sa vám ukáže, že váš muž trpí tiež, nevie ako má k vám pristúpiť, pretože všetko čo urobí je zle. Presne tak, ako mu to hovorievala aj jeho matka alebo vy. Náš milovaný muž nám ukazuje, kde si ešte netvoríme lásku samé. Na úrovni duše nás miluje, keď pristúpil na hru zrkadiel doviesť nás až k bezpodmienečnej láske.

Láska po starom už v týchto energiách nefunguje. Akokoľvek chceme riešiť lásku externe stále sa bude odohrávať podľa vnútornej pokrivenej vibrácie. Zamerajme sa na naše vnútro a snažme opraviť všetko, čo je pokazené. Dá sa to, veď už sme predsa opravili hocičo! Vylaďme sa do vibrácie bezpodmienečnej lásky, ktorá nám vždy povie, ako to v skutočnosti je. Vždy nás vráti k sebe, lebo tam sa tvorí príčina a dôsledok.

S láskou,

Pozorovateľka života

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme, bez zásahu do textu s uvedením autora a adresy webovej stránky https://transformacne-vztahy.sk/

Keď je tvoj dvojplameň zadaný

od Pozorovateľka života | mar 15, 2020 | Dvojplameň

Nie je náhoda, že si podvedome vyberáme partnera, ktorý je pre nás určitým spôsobom nedostupný. Často sa to deje podľa hlboko skrytých blokov a presvedčení, že si nezaslúžime lásku. Odmietame naše potreby, a tak sa stane, že stretneme niekoho, kto nás dramaticky navráti k svojej duši. Ako? Tým, že tu pre nás nebude. Strádame, lebo si chceme chýbajúcu časť nahradiť niekým a niečím externým. Ak za zamilujeme do niekoho, kto je zviazaný záväzkami, je to očividné potvrdenie, že nemáme šancu. Sme pozvaní do ringu ťažkého súboja medzi rozumom a citom. Ak budeme nasledovať len rozum, zbláznime sa. Ponúka sa nám preskúmať hlbšie seba, svoje potreby a túžby, konečne si už vyriešiť staré vzorce správania. Až na konci dostávame odpovede, že to vlastne bolo dokonalé obdobie, ktoré z nás urobilo úplne iného človeka. Sme v jednote, spokojní a hlboko napojení. Pretrhli sme opakujúce sa situácie v rodovej línií, tým, že sme mali odvahu si zlomiť srdce toľkokrát. Priniesli sme do svojej duše pokoj a stávame sa silnými jedincami. Nič iné nám ani vlastne neostávalo, len sa začať venovať už konečne svojej duši, zatiaľ, čo tu pre nás partner nebol…

Dlhý príbeh o tom, ako sa žena učila počúvať svoje srdce

Stretli ste muža, takého o akom ste snívali celý život, ale je zadaný. Presnejšie ženatý. Posledné, po čom v živote túžite je zapliesť sa s niekým takým. Nie ste predsa žiadna mrcha so zle usporiadaným hodnotovým rebríčkom.

Prvé stretnutie

Sklame vás, keď sa dozviete, že je ženatý. Je milý a poviete si, že mu dáte šancu aspoň na pekný rozhovor. Veď je kopec ľudí v manželskom zväzku, ktorí už nežijú spolu ako plnohodnotná dvojica. Už ste dávno dorástli do bodu, kedy vnímate odlišnosti medzi manželstvom a „manželstvom“. Idete na stretnutie s jasnými pravidlami v hlave. Je to len káva a tým to končí. Prežijete spoločne pekný večer, rozprávate sa, smejete sa, rozumiete si a pri odchode sa ešte pobozkáte. Nedalo sa odolať! Tento muž vám vyrazil dych. Nečakali ste to. V tejto etape chodíte spať ešte v kľude, uisťujete sa, že to bol len bozk a tým to zhaslo.

Zažili ste všeličo

Počuli ste plakať matku a jej zranenie z nevery. Videli ste ako si to otec nemohol odpustiť. Vnímali ste ako to odsudzovala širšia rodina. Možno ste sami zažili neveru a viete to pochopiť ešte z hlbšej perspektívy. Po týchto všetkých emóciách vyhodnotíte, že nejaký zadaný/ženatý muž sú vody, do ktorých by ste v žiadnom prípade nechceli vstupovať, a tak radšej od neho bočíte kade ľahšie.

Morálka

Čas plynie a vy nemôžete zabudnúť na ten bozk. Mali ste taký dobrý pocit, že ste sa zachovali ako slušný človek s morálkou a prerušili kontakt. Dobrý pocit z morálneho rozhodnutia vydržal asi len tak 3 týždne. Potom z vás opadla hrdosť, vnútorná pýcha a ego presvedčenia, že zadaní ľudia by mali byť čestní, vyriešiť si svoju životnú situáciu, až potom si hľadať nejakú známosť. Lenže láska k vám niekedy príde aj keď nikoho nehľadáte. Je výzva byť otvorený veciam, ktoré najprv ani nemusíte chápať.

Muž vám nedá spávať. Stále myslíte len naňho. Cez bariéry morálky sa začnú predierať túžby a on vás neuveriteľne láka. Hovoríte si, že to prejde, veď ste už odolali rôznym pokušeniam. Ste dlho sama, preto akceptujete pozvanie vášho kamaráta. V ten večer vás pobozká. Je to príjemné. Len príjemné. Asi by ste nikdy nedovolili, aby vás pobozkal, ale nerozumiete, čo sa vo vás deje, a tak skúmate či sa vám podarí aspoň trošku prekryť túžbu po ženatom mužovi. Zisťujete, že pri kamarátovi nič necítite. Kráčate domov sama a môžete si zoradiť myšlienky. Najlepšie vám bolo aj tak vždy samej. Do toho sa vám ozve ženatý muž. Vy viete, že nie je ďalšie východisko zo situácie, len to skúsiť, inak sa z toho zbláznite. Viete aj to, že keď sa stretnete, už to nebude o kávičke. Idú sa stretnúť dvaja ľudia, ktorí sa chcú spoločne milovať.

Milovanie s otvoreným srdcom

Ženatý muž prichádza a vy spoločne prežijete krásnu noc. Milujete sa s otvoreným srdcom, nie je čo stratiť. Tento muž vám nepatrí ako ani vy jemu. Ste uvoľnená a užívate si prítomný okamih. Prijímate toho muža a on vás. Smejete sa, rozprávate. Bol to nádherný zážitok. Presne ako vám to intuícia a vášeň hlboko v srdci našepkávali. Prejde asi týždeň a ešte stále žijete z tej energie. Nedá vám to, plánujete si stretnutie znovu. Ste v akomsi opare ľahkého pobláznenia alebo zamilovania, a tak nič neriešite.

„ Zamilovanie je tvorivá sila potrebná na to, aby sa dvaja ľudia prepojili a aby medzi nimi prebehli skúšky, ktoré si duše kedysi dávno spolu naplánovali. “ (Z knihy: Známe se celé věky, A. Homolová)

Stretnete sa ešte asi 3-krát. Už to nie je vášnivá noc, ale len pár-hodinové spoločné bytie. Pri tom poslednom sa vyderú na povrch negatívne emócie. Vy si uvedomíte, čo ste urobili. Rozum vám hovorí, že by ste sa mali hanbiť.

Počiatočná negatívna fáza prepukla, keď sa vám vypína srdce

Musíte ísť od seba. Vyplavia sa vám bloky z kolektívneho ženského vedomia, že vás chcel ten muž len využiť. Spomeniete si, na reči blízkych žien ako ich manželia hovorievali svojim milenkám, že doma si so ženou nerozumejú. Je vám z toho všetkého zle a začnete sa pýtať ženatého muža ako to má vlastne doma.

Do života sa vám prezentujú všetky bloky, ktoré máte spojené s mužmi, s otcom, so svojou rodovou líniou

Nedôvera v mužov a presvedčenia, ktoré ste absorbovali z okolia o tom, ako sú muži sukničkári, sú neschopní a slabí, vás vystresuje. Nikdy sa nezaplietaj so ženatým mužom! Vybavia sa vám historky ako zle dopadli ženy, ktoré si začali so ženáčmi. Ty sa uvedom dievča, je to otec rodiny, on má povinnosti. Toto slušné ženy nikdy neurobia.

Útek a separácia

Cítite emočný pretlak a tak utekáte! Keď ste sa ho spýtali aká je jeho situácia doma, nič sa nedozviete. Mlčí. Čože? Bože, áno, on je presne ten muž, ktorý sa chcel len rozptýliť. Kašlem na neho. Ešte k tomu sa správa ako decko. Nie aby sa so mnou na rovinu porozprával, ale hrá tu nejaké hry, ktoré nemám rada.

1,5 mesiaca máte odmlku, v ktorej si spracovávate rôzne bolesti a bloky. Partneri mlčia, sú zablokovaní. Ich srdcia sa len prebúdzajú. Muž si nechce priznať, že žena, ktorú spoznal, je viac ako sexuálna známosť. Spôsobuje mu negatívne emócie a mohla by mu zničiť status vzorného muža. Žena sa uisťuje, že toho týpka už nechce vidieť. Neozýva sa jej a tvári sa ako by sa nič nestalo. Namýšľa si, že ju iba využil. Nič jej nevysvetlil, ušiel. Fáza ublíženia prejde a žena si uvedomí, že nikto nikoho nevyužil. Chcela ho dobrovoľne a ešte ho aj zviedla. Týmto ste prijali svoje negatíva. Sú súčasťou každého z nás.

Muž mlčal, lebo vy ste mlčali voči vašej duši. Prijímate aj svoje temné stránky a vám sa zrovna podaril uzdraviť blok o využití. Vašou prácou ste pomohli transformovať tento blok aj v kolektívnom vedomí.

Obe strany urobia určitý mentálny pokrok, ktorý ich znova púšťa k sebe. Väčšinou sa ozve ten, ktorý dokáže bloky lepšie spracovávať a jeho prežívanie lásky je oveľa prirodzenejšie. Túžba, vášeň a láska sa začína prebúdzať. Vás to znova púšťa k sebe fyzicky. Osobné stretnutie môže nastať aj po pol roku. Stretnete sa s vašim pánom úžasným. Tešíte sa, zároveň sa aj bojíte. Aj on má v sebe strach. Potláčal sa toľkokrát. Toľkokrát sa mu o vás zdalo, ale on predsa nemôže urobiť žiadny krok. Má rodinu, má zodpovednosť. Povie vám, že by ste si radšej mali nájsť niekoho iného. Ja Ti tu lásku nemôžem dať.

Dynamika je v každom vzťahu rôzna. Za toho pol roka nenaplnených túžob, lásky a prebdených nocí si veľa uvedomíte. Nechápete, na čo tu stále čakáte. Poviete si, že by ste sa mali otvoriť novému vzťahu lebo tento váš, so ženatým mužom, za nič nestojí. Sú to len akési vaše vzdušné zámky, ktoré sa aj tak nikdy nenaplnia. Aj týmto pochopením prichádza poznanie a uvoľnenie. Všetko čo sa deje má svoj zmysel.

Vaše strachy vám nedovoľujú vidieť jeho bloky a on nevidí tie vaše cez jeho strachy

Žena vidí len mužove hradby, dômyselné opevnenie, kde nevstúpi nik. Domnieva sa, že tam pre ňu niet ani štipky miesta v jeho srdci. Keby aspoň chcel, tak spustí most cez priekopy komunikácie. Nič. Ticho. Žena uteká. Hovorí si: „Áno je to tak ako si si myslela, koľkokrát ešte potrebuješ potvrdenie? Poradím Ti, zabudni na neho.“ Lenže srdcu len tak ľahko nerozkážete. Keďže zranenie je veľké, žena si hľadá partnera. Chce prežiť aspoň trochu lásky, ktorú nedostala od jej vysnívaného muža. Nie že by bola na tom závislá, ale cíti sa odmietaná. To je opäť iba jej projekcia a útek od jej pravých túžob.

Nový partner

Žene prišiel do života nový muž. Spriaznená duša. Je to fešák a citlivý človek. Majú spolu veľmi pekný vzťah. Títo dvaja si žijú v harmónií, žiadne komplikácie, pohoda. Spoločné držanie za ruky, prechádzky v parku so psom. Žena sa cíti aspoň na chvíľu naplnená. Konečne si prežíva to, čo chcela s jej pravou láskou.

Ženatý muž vám napíše, ale vy ste vo vzťahu. Je to tak ako si myslel, nemá nárok na lásku. Mohol by očakávať niečo od ženy, ktorej nič nedal? Mal by jej dať pokoj, ona si zaslúži žiť krajší život, veď jej to aj povedal. Žena, ale nevie, čo sa odohráva v mužovi.

Krásne milovanie a spojenie sŕdc so spriaznenou dušou vydrží len pár mesiacov. Ženin dobrý pocit vystrieda uvedomenie, že ona je tá, kto nosí masku. Pravá túžba srdca sa derie von a ona pochopila, že klame samú seba, ale aj spriaznenú dušu po jej boku. Odchádza zo známosti, v ktorej chýbajú skutočne hlboké city.

Žena začne byť konečne verná svojmu srdcu. Miluje ženatého muža, aj keď nevidí riešenie, je silná a naplnená ustáť situáciu sama. Uzdravila sa zo závislosti na druhom a zo starých rán odmietania.

Tak ako ste urobili krok k svojmu srdcu, všimnete si, že aj váš muž urobil krok k tomu svojmu. Trocha sa zmenil. Je otvorenejší, lebo vy ste otvorenejšia. Transformovali ste už nejaké tie bloky. Prídu znova ďalšie. Partnerovi, ktorý je v trvalom zväzku sa zdá, že ten druhý stále uteká a stále si musí niečo uvedomovať. Nevidí ale, že on uteká tiež. Aj keď pocítil znova lásku, drží tieto city v najväčšej tajnosti. Tieto dve bytosti sú však prepojené. Dokážu cítiť lásku/strach vzájomne, aj keď tomu nemusia rozumieť, koho emócie cítia. Ženatý muž sa nechce pozrieť do seba, ona ho odrovnáva svojimi útekmi, a tak dokola. Muž sa len čuduje, čo je to za ženskú. Prehliada, že je to on sám, kto beží preč od svojej duše, od vnútornej ženy, tak ako aj jeho fyzická ženská polovička. Žena má tiež svoju projekciu. Jej muž ju nemiluje, nevybral si ju, nepotvrdil jej lásku…

Každý musí pracovať so svojou dušou

Partner k vám nemôže pristúpiť bližšie, ak vy nemáte zvládnutú sebalásku a uzdravené bloky z detstva. Bojujete s presvedčeniami, že aj tak nemôžete mať to, čo chcete. Láska tu nie je pre vás. Nezaslúžite si ju. Ak je váš partner spútaný vo vzťahu, bojuje so seba-hodnotou a myšlienkami: ublížim všetkým ostatným ale ja budem šťastný? Zaslúžim si to? Jednoznačne, áno!

Staňte sa samostatnou ženou, ktorá si vie dať všetko

Duša sa učí pochopiť, že každý sme tu sám za seba a je len na nás ako sa k týmto skúškam postavíme. Možno vypadá, že muž nič nerobí, ale cíti, že sa mení, učí sa nasledovať svoje srdce. Ak si myslíte, že čakáte naňho dokým sa rozvedie, mýlite sa. Čakáte na seba, aby ste sa vydali na cestu uzdravenia a práce na svojom Ja. Mám spracované všetko? Som v úplnom pokoji a láske? Ak ste v láske, nebude vám vadiť nič. Ak vám vadí veľa vecí, spíšte si ich. Po čase rozpoznáte, že sú to záležitosti, týkajúce sa len vás.

Z pohľadu bezpodmienečnej lásky

Odovzdali ste situáciu Bohu a dôverujete mu. Veríte svojmu srdcu, že vás viedlo správne. Vedome trávite čas. Nie je dar všetko vedieť hneď, ale darom je nechať čas plynúť, odpoviete si sami neskôr. Nemôžete nikoho vlastniť ani od nikoho vynútiť city, môžeme si ich však tvoriť sami. Žena cíti, že muž je hodnotný a láskavý človek. Začína ho vidieť srdcom. Prichádzate k mužovi s uvedomením, že ho milujete, taký aký je. Aj on sa opäť zmenil. Možno sa nikdy nerozvedie. V to dúfalo len vaše ego a strachy. Možno ho jeho rodina a deti ešte potrebujú. Chápete to z pohľadu bezpodmienečnej lásky, a tak vám to už vôbec nevadí. Ste bližšie k svojej duši a k životnej misií ako kedykoľvek predtým.

Život v harmónii si často predstavujeme ako vzťah, ale ponúka sa nám možnosť uzdravenia aj na našej samostatnej ceste či už sa uzdraví aj partner, alebo tým prejdete sami. Máte výhľad na ďalšie možnosti predkladané životom, o ktorých ste ani netušili, že vôbec existujú. K dýchaniu potrebujete hlavne seba, ku kráčaniu potrebujete nohy, ktoré sú vaše a k milovaniu potrebujete srdce, ktoré bije vo vás.

Ak trpíme a vyčítame si, že sme sa zamilovali do partnerov, ktorí sú zadaní verme, že všetko sa deje podľa dohody duší. Nikto si nestavia šťastie na nešťastí druhých, skutočná láska oslobodzuje a vedie nás správnym smerom. Dvojplamene si vybrali uzdravovať vzťahy, ktoré nie sú vystavané na čistej esencií bezpodmienečnej lásky. Energie nás už nepúšťajú do vzťahov, kde sa hráme na lásku. Globálne srdce planéty sa otvára a na Zemi sa prepája, čím ďalej tým viacej dvojplamenných párov. Najprv si však prejdeme dramatickou očistou vo svojom vnútri.

S láskou,

Pozorovateľka života

Obrázok zámku: Tim Rebkavets / Unsplash

Posledná strata dvojplameňa vedie do jednoty

od Pozorovateľka života | jan 23, 2020 | Dvojplameň

Už nejakú dobu som bola vyladená do bezpodmienečnej lásky. Prežívala som krásne obdobie a my sme si boli s mojim dvojplameňom bližšie a bližšie. Harmónia trvala asi 2 mesiace. Tak dlho. To tu ešte nebolo. Napriek tomu sa mi do vedomia vkrádal strach, že sa znova niečo pokazí a moje pochybnosti mi prezentovala drahá polovička určitým odstupom. Hovorím si, veď toto už mám vyriešené, ale uzdravovanie má oveľa viacej vrstiev ako si myslíme.

Každý z nás nosí hlboké zranenia v našom podvedomí. O niektorých vieme, niektoré nám stále ostávajú skryté. Keď prekonávame vibračný posun z duality do jednoty, stále viac sa očisťujeme. Skúšky naberajú na intenzite. Posledná strata môže nastať, keď je naše srdce schopné si dostatočne precítiť aj veľkú bolesť.

Bol piatok večer, ktorý som plánovala stráviť introvertným relaxom s knižkou. Po príchode z práce domov som upadla do veľkého smútku a neskôr plaču. Čo sa deje? Ešte pred pár hodinami som bola šťastná s veľkým úsmevom na tvári. Myslela som si, že dosiahnutím blaženej lásky bude všetko pohodička. Omyl. Dualita funguje na iných princípoch. Skrytá nedôvera a nestabilita bola vynesená z môjho vnútra. Nezvyknem plakať, ale v ten večer som vyplakala asi všetku bolesť. Nerozumela som ničomu. Bolo to ako ťažký mentálny výlet, po ktorom som sa dávala dokopy celý víkend. Plakala som a prežila stratu, ktorú by som prirovnala k bolesti, keď mi zomrel niekto blízky. Vnímala som veľkú podporu z duchovného sveta, aby som si dovolila prejsť týmito emóciami. Chcela som to nejako uchopiť a nájsť vinníka. Určite za to môže dvojplameň, a tak sa vynárali rôzne riešenia reality v mysli. Počas intenzívneho smútku a plaču to boli rozhodnutia typu: „Už končím, nestojí to za to, aby som takto trpela. Toľko vnútornej práce a bez výsledkov. Veď si zaslúžim lásku a nie bolesť!“ Tieto myšlienky vystriedali ďalšie: „Veď toto už máš dávno za sebou, neustále opúšťanie a úteky. Vylaď sa do lásky.“ Skúšala som sa naladiť na pochopenie a lásku, ale smútok ma znova prevalcoval. Náklad bol už príliš ťažký a nie je nevyhnutné s ním ďalej pokračovať. Všetko som prepustila a nechala to na Boha. Inak to ani nešlo. Poslednou slzou zavládol úplný pokoj a odovzdanie. Náhle prišlo pochopenie a precítenie, že som ukotvila v sebe vibrácie jednoty.

Do jednoty sa dá prísť aj úplným rozpadom. Strata neexistuje. Bola len prezentáciou duality. Aby sa duša uzdravila, prechádza extrémami opačných polarít, bezpodmienečnou láskou a veľkým strachom.

Strata je fikcia a pochopenie sa ukáže po kolapse a rozpade

Všetko, čo sa dialo doteraz, ma učilo prísť do jednoty. Kedysi by som si myslela, že tam vedie len jednosmerný lístok cez šťastie, lásku a pozitívne vibrácie. Po tomto zvláštnom zážitku som považovala situáciu za vyriešenú a tešila sa, že rozchody a moje úteky sa už nebudú opakovať. Ľudský pohľad na vec mi bol rýchlo vyvrátený. Pretože som stále nechcela akceptovať negatívny protipól dvojplamennej cesty, a to je úplne odpútanie sa, nastal teda ďalší prepad do strachu odmlkou z mojej strany. Bol ale iný ako tie predošlé. Preplakaním toho zlomového večera som prešla mojimi najväčšími strachmi, a už som sa tak nebála. Pozorovala som svoje emócie a kráčanie týmto obdobím bolo obohacujúce. Vedela som, že už nikdy o seba neprídem, a tak ani oňho. Ďalšie odpútanie len proces očisťovania a venovania sa svojej duši. Všetko je len ilúzia a ja cítim, že sme stále spolu spojení.

Toľkokrát som o Teba prišla, aby som spoznala, že si mojou súčasťou. Prežívam dokonalé seba-zjednotenie ešte hlbšie ako predtým. Rast nikdy nekonči. Prijímam svoj strach, a teda aj všetko pozitívne a negatívne v mojom živote. Smerujem Bohu požiadavku spoločnej dvojplamennej fyzickej reality v dokonalej láske, kde neexistuje nedostatok, len krásne spolunažívanie v úplnej slobode.

S láskou,

Pozorovateľka života

Dôveruj svojmu partnerovi

od Pozorovateľka života | jan 3, 2020 | Dvojplameň

Na ceste k zjednoteniu sa niekedy príliš sústredíme na náš dvojplameň. Začneme sa obávať, že dostatočne nepracuje na tom, aby sme mohli byť spolu. Náš strach sa stupňuje a možno máme aj tendenciu v takomto rozpoložení pomáhať a radiť partnerovi. Zaujímavé je, že vždy sa bojíme viacej o tých druhých ako o seba. Nedôvera je strach. Strach má opačnú vibráciu ako láska. Strach si žijeme predovšetkým v 3D realite, kde sa zameriavame na všetkých okolo nás, len nie na seba. Naše obavy sa materializujú a my ich momentálne zakúšame s drahými polovičkami.

To čoho sa bojíme, že nášmu partnerovi veľmi nejde a čo nezvláda, by sme si mali osvojiť v prvom rade sami. Aj keď sa zdá, že už to máme dávno vyriešené a s týmto skutočne nemáme problém, je to naše, inak by sa nám to neukazovalo v prítomnosti. Treba sa pozrieť veľmi hlboko. Prechádzame si viacerými stupňami pochopenia.

Vo vyššej realite 5D existujem len JA. To čo sa deje si tvorím sama blokmi, ktoré treba uzdraviť. Okolie a najčastejšie náš dvojplameň nám odzrkadľuje nedôveru v seba, nedôveru v lásku, našu nestabilitu, neprijaté nedokonalosti atď.

Bála som sa, že nenapreduje dostatočne rýchlo. Vinila som ho, že nestojí vo svojej sile, že neustále uteká, nemá záujem spoznať ma hlbšie. On je ten, ktorý bráni nášmu vzťahu. Prestala som sa sústrediť na jeho nedokonalosti a začala som mu dôverovať. Vždy, keď ma prepadol strach znova som sa stíšila a pracovala na ukotvení tohto presvedčenia v mojom vedomí. Udržovala som sa vo vibráciách dôvery a lásky. Po ukončení hádzania viny na môj dvojplameň, mi zrazu prišlo pochopenie, že som to ja, kto si nedôveruje. Neverila som si, že tá veľká láska je tu pre mňa, a že si ju zaslúžim. Bola som to ja, kto neustále utekal a strachoval sa. Dovolila som si byť k sebe úprimná a prijať skutočnosť, že si to vytváram sama svojim strachom. Pozrela som sa lepšie na seba a moje autentické túžby. Sebareflexia je dobrým vodítkom. Spätne som sa vrátila k radám a článkom, ktoré som mu poslala, aby napredoval na našej ceste. Dnes sa už len smejem, lebo všetky rady, ktoré som mu dala, boli predovšetkým rady pre mňa 🙂

Dôverujem môjmu dvojplameňu, a tým dôverujem aj sebe

Dobrá správa je, že stačí pracovať so svojím vedomím, kde tento problém vyriešime. Zachyťme vedomou pozornosťou naše strachy a vyčistime ich vždy, keď si ich všimneme. Bloky sa budú objavovať znova a znova, niekedy aj vo vyššej intenzite. Riešenie je v neustálom vylaďovaní sa do vibrácie lásky. Opakujúce sa straty, pády a strach nás len cibria v osvojovaní vnútornej stability.

Verím si! Verím Ti! Všetko prebieha podľa dokonalého plánu, ktorý sme si zvolili. Som silný/á. Prijímam sa! Prijímam ťa presne takého aký si!

Najčastejšie strachy:

Nepodarí sa nám zjednotiť – Vibrácia strachu nám priťahuje do života práve takú realitu, v ktorej sa javí, že sme od seba vzdialení, nerozumieme si, sme oddelení a žijeme si len samé komplikácie. Je potrebné denne pracovať na svojich blokoch a kódovať si dôveru v seba, v partnera, v život. Láska je tu pre každého a je jej nekonečný dostatok.

Opakujúce sa rozchody a nekomunikácia – Separácie a rozchody si dokonale naplánovala naša duša. Dejú sa presne v moment, kedy potrebujeme ukotviť v sebe nové energie a poznanie. Uvoľnime sa, podstúpme toľko rozchodov, koľko je potrebných. Mlčanie pomáha rozvíjať našu intuíciu, telepatiu a duchovné dary.

Môj partner nie je na takej vyspelej duchovnej úrovni ako ja – Omyl! Sme jedno. O oddelenosti nás presviedča len ego. Som na správnej ceste a všetko čo zažívam je v súlade s mojou duchovnou cestou. Mám všetky potrebné vedomosti, tak isto s nimi disponuje aj partner. Moja úroveň je jeho úroveň. Nesúďme druhého, zamerajme sa na seba, na svoju cestu.

Nemá o mňa záujem – Zaujímam sa o seba? Dávam si všetko po čom túžim, aby mi dával partner? Som pre seba dôležitá/á. Starám sa o seba tak, ako by som sa staral/a o ľudí, ktorých milujem? Otváram sa sebaláske.

Nie som dostatočne dobrý/á – Som dokonalý/á v tento daný okamih. Milujem sa a pristupujem k sebe s najväčším rešpektom a úctou. Len človek, ktorý sa rešpektuje, vie prejaviť rešpekt a uznanie druhým. Ak sa to naučíme, dvojplameň nám začne z ničoho nič zrkadliť nové nadobudnuté črty.

Nemiluje ma, keby áno, vypadá to inak – Takéto presvedčenia sa nám zrkadlia preto, lebo neveríme, že nás môže niekto tak hlboko a dokonale milovať. Ak si žijeme v realite, že náš dvojplameň nás nemá rád, nemáme radi sami seba alebo neprijímame nejaký svoj aspekt. Začnime sa akceptovať, že sme dokonalí, takí akí sme. Máme radi aj naše „nedokonalosti“. Láska neubližuje, ale tvorí a lieči.

Moja láska je zadaná – Všetko sa odohráva v dokonalosti, náš partner musí byť zadaný a hrať nám, že tu nie je pre nás, aby sme sa naučili byť kompletní v sebe. Verme dokonalému načasovaniu. Pracujem predovšetkým vo vnútri seba. Keď sa zmení moja vibrácia, mení sa aj môj partner a celková situácia.

Nie je správny čas – Ak si myslíme, že nie je správny čas, tak sa tak deje podľa nášho presvedčenia alebo plánu vyššieho Ja. Naša duša je dokonale múdra, a tak si vymedzuje nejakú časovú ilúziu, v ktorej si potrebuje vyriešiť negatívne vzorce a osvojiť si žitie v dokonalosti.

S dôverou,

Pozorovateľka života

Je alebo nie je môj dvojplameň?

od Pozorovateľka života | nov 2, 2019 | Dvojplameň

Dôverujme, že ak si začneme priťahovať do života informácie o dvojplameňoch, naša duša nás vedie k významnej duchovnej transformácií cez partnerské vzťahy. Keby sa nás táto téma netýkala, tak by nás ani nezaujala, pretiekla by okolo ako voda v rieke. Naša pozornosť je priťahovaná práve k záležitostiam, ktoré naša duša potrebuje na ďalší rozvoj. Prijmi tento fakt, že zdanlivé náhody sa nedejú len tak. Nič sa v našich životoch nedeje náhodne. Maj v seba dôveru. Počúvaj svoju intuíciu, je to náš vzácny dar a je čas sa jej otvoriť.

Uvedomme si, koľko času strávime v strachu omieľaním tej istej otázky. Je alebo nie je môj dvojplameň? Sústredenie na druhého a vidina tvoriť pár s niekým výnimočným nás, ale odvádza od pravej podstaty v každom z nás.

Túžba zjednotiť sa je pre nás prirodzená. Našou kľúčovou úlohou je neustály vzostup. Ak sa nám podarí vnútorne sa zjednotiť, naša rovnováha sa začne zrkadliť aj do fyzickej reality prežívaním duchovných vzťahov.

Stretla som sa s rôznymi príbehmi o tom, ako k zjednoteniu dvojplameňov ani nedošlo alebo nie každý má svoj dvojplameň. Táto informácia mi veľmi ubližovala, lebo vyvolávala vo mne pocit nedostatku. Predsa nemôžem patriť do tejto ultra prémiovej skupiny dvojplameňov. Pocit smútku pomaly vystriedala úvaha. Zmenilo by to niečo, ak by mi niekto oznámil, že muž, ktorého milujem, nie je môj dvojplameň? Asi by som sa najprv zľakla a mala tendenciu veriť druhým. Ako som to robievala celý život, pretože, vždy tam bol niekto, chytrejší a lepší ako ja.

Pocity vlastnej nedostatočnosti a duchovnej nevyspelosti máme v sebe hlboko zakorenené. Každý z nás tu má svoju úlohu a misiu. Ak neprijmeme zodpovednosť za svoj vývin a poslanie, nebudeme naplnení. Dnes verím Bohu, že ma pre každého pripravené veľké dary lásky, ktorej je dostatok.

Pre dvojplameň a svoje zjednotenie sa rozhodni zo svojej slobodnej vôle

Ani ja som si nebola istá mojim dvojplameňom. Rozhodnutie pre túto cestu som učinila v jednej náročnej separácií. Nebolo to hneď, ale asi až po roku a pol, čo som spoznala tohto vzácneho človeka, ktorý odštartoval moju hlbokú transformáciu. Dovtedy som len váhala, zúfalo hľadala nejaké odpovede. Nedokázala som sa naladiť na seba a veriť tej hlbokej láske. Prepojenie a otvorenie srdca nastalo postupne. Keď som si predstavila moju dušu ako si volí pred príchodom na Zem svoje skúšky, čo by chcela zakúsiť v dualite, určite by to bola práve dvojplamenná cesta. Začala som teda veriť v múdrosť svojej duše, že ma naviguje správnym smerom. Odhodlala som sa dať do procesu zjednotenia všetko, čo je v mojich silách, lebo som túžila premeniť svoje bytie a spolunažívanie s druhými na vyššiu úroveň. Vedela som, že ak budem na sebe pracovať a sústrediť na sebarozvoj, môj dvojplameň ma bude nasledovať. Konečne som si dopriala uvedomenie, že si zaslúžime žiť v bezpodmienečnej láske a šťastí.

K zjednoteniu s tvojím dvojplameňom sa dopracuješ hlavne vďaka svojmu rastu

Lekcie ti pomôže pochopiť aj karmický partner, falošný dvojplameň, tvoja nahnevaná kolegyňa alebo tvoji rodičia. Ide o to či chceš prechádzať očistným procesom. Ak túžime po láske, zaiste ju dostaneme ako odmenu za rast. Ak by to tak nebolo, Boh by nás rozlišoval na lepších alebo horších, a tak to nie je. Sme stvorení v úplnej dokonalosti a nikomu nie je odopreté zjednotenie duše a nažívanie s duchovným partnerom po našom boku, ak si to tak prajeme.

Vzťahy sa transformujú neuveriteľnou rýchlosťou!

Bojíme sa, že sa nestihneme zjednotiť. Je to len strach. Pravdou je, že naša túžba môže byť naplnená pomerne za krátku dobu. Odmietala som stráviť v bolesti niekoľko rokov. Chcela som prísť do jednoty a byť s mojim dvojplameňom už čoskoro. Aj takéto rozhodnutie vyvolá dramatické zmeny a rýchlu očistu.

Globálne vedomie a planéta Zem neustále navyšuje vibrácie. Re-kalibrujeme sa do nových frekvencií a aj vzťahy sa posúvajú na duchovnejšiu úroveň. Otvárajú sa nám energetické portály tela, duše, planéty a sme čím ďalej schopnejší prežívať spojenia na úrovni bezpodmienečnej lásky a porozumenia. Pred pár desiatkami rokov bolo možné zažiť duchovný vzťah len pre hŕstku ľudí. Napredujeme exponenciálne, a tak v dnešnej dobe môžeme zažívať čím ďalej tým enormnejšie rozpoznávanie dvojplameňov a ich zjednocovanie. Okolo nás už sú ukotvené páry, ktoré žijú s partnermi duše. Možno o tom ani nevedia, že sa volajú dvojplamene, ale cítia vyššie napojenie.

V tento deň môžeme prispieť našou prácou nie len sebe, ale aj ďalším generáciám. Prílivom nových pokolení sa rodí čím ďalej tým viac vyspelejších jedincov. O nejaký čas nebude potrebné stráviť zjednotením niekoľko rokov, ale perióda sa skráti na mesiace či týždne. V krátkej budúcnosti ľudia budú žiť takéto vzťahy prirodzene.

Aj ty si práve na ceste transformácie vzťahov. Všetko sa deje podľa vyššieho architekta a plánu, ktorý si kedysi zvolili naše duše. To čo činíš je pre nás všetkých.

Volíme si sami akú oblasť vedomia transformujeme

Každý ma svoj príbeh. Nevidíme aké skúšky ma iná duša, a prečo k zjednoteniu nedošlo ani po desiatkach rokov. Naša predstava strachu nás núti prežívať bolesť za týchto ľudí a súcitiť s nimi. Verme však, že všetko sa deje pre vyššie dobro. Sme bytosti so slobodnou voľbou. Prišli sme si zažiť dualitu, rôzne emócie a zvyšovať vibrácie. Je to aj na nás akú cestu si zvolíme. Každý sme na inom stupni vývoja. Hocikto nerezonuje s myšlienkou dvojplameňov. Ďalšia duša si možno zvolí prežiť celibát a úplný odstup od vzťahov v jednom zo životov. Nakoniec aj tak každý príde do rovnakého cieľa – do jednoty.

Hľadáš stále uistenia mimo seba, raz si uvedomíš, že odpovedať si môžeš len ty sám/sama

Duchovné sféry nám sprístupňujú indície v pravú chvíľu. Presne tie, ktoré máme vedieť a ktoré potrebujeme na náš potenciál možných rozhodnutí. Keď som prosila o pomoc na dvojplamennej ceste, zdalo sa, že žiadna neprichádza. Všetko bolo zahmlené. To bola ale tá pravá pomoc. Moja nedôvera v seba bola odzrkadlená. Pýtame sa, lebo si neveríme. Odpovede od okolia nás neuspokojujú alebo ich nechceme ani radšej počúvať. Každý pokus hľadať mimo seba ma vrátil pekne k svojej duši. Len tam je správny navigačný systém.

Tak je alebo nie je?

Skutočne by mi bola táto informácia vtedy prospešná? Nemyslím si! Priatelia, ak by sa tak stalo, nadobudla by som presvedčenie, že dvojplameň je za trest. Láska a neskutočná bolesť ma viedla postaviť sa už konečne prekážkam čelom. Voľba, že to zdolám, nech sú skúšky akokoľvek náročné, priniesla do procesu jasnosť a porozumenie.

Nechápala som, že dvojplamenná cesta je dar k zjednoteniu seba

Láska k druhému človeku je hnací motor našej metamorfózy. Keď sme poháňaní láskou, túžbou a zvedavosťou, zvládneme neuveriteľné veci. Dokážeme ísť za poznaním mimo svoju komfortnú zónu. Pokiaľ stále nevieš, či je on/ ona tvoj dvojplameň, dovoľ si preskúmať túto možnosť hlbšie. Stále nevieš? Ešte nie si dostatočne hlboko. Pokračuj v práci, už ti chýba len kúsoček. Budeš sa hnevať, budeš unavený/á. Dáš si aj pauzu, lebo nevládzeš. Vyhŕknu ti slzy, hneď v zapätí sa dostaví neuveriteľný hnev, ale ty sa snažíš ďalej, lebo ťa poháňa vedomie, že existuje niečo viac!

Prevezmi zodpovednosť a buď dvojplameň. Dovoľujem si zobrať svoju silu do rúk a stávam sa dvojplameňom, chcem kráčať touto spletitou cestou, ktorá ma z celého srdca láka. Túžim zažívať jednotu a bytie v bezpodmienečnej láske.

S láskou,

Pozorovateľka života

Autor fotky: Yucel Moran / Flamingos