Pozorovateľka života, Author at transformačné vzťahy

Opúšťanie ilúzií

od Pozorovateľka života | sep 14, 2023 | Dvojplameň, Vedomie

Milí priatelia, opäť ubehol nejaký čas a ja by som sa chcela s vami podeliť o moje ďalšie myšlienky a poznanie. Naše vedenie sa stále rozvíja, a čo platilo v minulej etape, nemusí platiť v tej ďalšej. Počas dvojplamennej etapy sme sa učili, čo je sebaláska, čo sa deje, keď máme zavreté alebo otvorené srdce. Podarilo sa nám zavŕšiť túto cestu s otvorenou srdcovou čakrou a odpútaním sa od milovaného človeka. Za odmenu prišlo obdobie lásky a šťastia. Plynule sme prešli do ďalšej etapy, kde pokračuje sebapoznanie cez vzťahy.

Ak dokážeme rozpoznať ilúzie na základe minulých prežitkov, uvedomíme si, že tam, kde sme pred tým videli obrysy dverí, vidíme už zrazu iba obyčajnú stenu. Zaujímavosťou však je, že tento stav nemusí byť trvalý, mení sa ako sa mení vibračné vyladenie v nás. Uvoľnime sa a pozorujme situáciu, nové dvere sa nám začnú črtať v realite v pravý čas. Poučený minulosťou pristúpime iba na to, čo nám bude skutočne vyhovovať.

Koncom roku 2022 som odišla zo vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom, ktorý ma viedol k hlbokej pravde. Niekoľko rokov som sa stretávala s emočne nedostupným mužom až som si konečne povedala, že stačilo. Mám rada samotu a veľa som sa v nej naučila, ale sama som si pred sebou priznala, že by som chcela budovať plnohodnotné partnerstvo s mužom, ktorý bude mať rovnaký záujem. Typ zadaného muža ako bol DP by už u mňa nemal šancu.

Aj to bola zmena mojej rétoriky, pretože som pred tým mala len plné ústa slov v znení, ak si niekedy nájdem priateľa, tak len na diaľku, aby som mala dostatočný priestor na svoj život. Celú tu dobu to bolo iba o mne a moje uvedomenie opisujem v článku Prečo dvojplameň nechce vzťah.

Randenie- projekt Tinder

Chcela som sa po tých rokoch s niekým stretávať, a tak som sa prihlásila na Tinder. Nikdy som vlastne poriadne nerandila. Všetky vzťahy prišli samé. Zoznamky a celý Tinder som vždy skôr odsudzovala. Cítila som však, že už mám vykročiť z izolácie a sama som bola prekvapená, ako ma to celkom bavilo.

S niektorými mužmi to bol len príjemne strávený čas a inšpiratívny rozhovor, pretože medzi nami nebola žiadna spájajúca energia. Všetkým som vždy pekne poďakovala a zároveň oznámila na rovinu, že to bohužiaľ necítim, aby sme pokračovali v stretávaní. Išlo mi aj o to, aby som nikomu nedávala falošné nádeje, ale pravdivo uviedla, ako to mám. Zažila som aj také stretnutia, ktoré ma očarili, no zvláštnosťou bolo, že sa stále svojim priebehom podobali na seba, najprv muž na druhej strane vyjadril veľký záujem, no a po prvom rande nastalo úplne ticho. Ticho je vyjadrením postoju, nemám záujem, je to predsa tak jednoduché, ale niektorý typ ticha dokáže vyvolať znovu staré zranenia.

Domnievala som sa, že keď som to ukončila s DP, tak už sa mi takéto reakcie nebudú prenášať do ďalších vzťahových skúseností. Lenže zranenia boli mojou súčasťou aj naďalej. Po každom takom stretnutí som ich ešte prepúšťala a liečila. Randenie mi ukazovalo, čo sa odohráva vo mne, a čo mi zrkadlia ďalší muži. Stretávala som stále lepších a lepších mužov, ktorí mi zrkadlili sebahodnotu a sebalásku aj napriek tomu, že to nepokračovalo.

Prvý muž- vrátil sa po pár stretnutiach k bývalej priateľke. Aj vďaka nemu som si potvrdila, že som sa konečne vymanila zo vzťahu-nevzťahu, a že som schopná nadviazať aj iné partnerstvo.
Druhý muž- mali sme medzi sebou porozumenie, no už nedokázal znovu prísť. Najhoršie bola na tom tá slovná hrátka, raz plánoval, že príde, potom zase nie, a to vyvolalo vo mne podobné zranenia, ako keď som bola s DP. Opäť mi napísal, že sa možno stretneme, ale až po jeho návrate z poznávacej dovolenky. Vtedy vo mne povstal vnútorný hnev, veď ja už nechcem čakať na žiadneho muža a tak som z toho vystúpila. Neskôr, keď som situáciu analyzovala, tak som si uvedomila, že som v tej dobe hľadala porozumenie v mužoch a naoko som ho našla v tomto druhom mužovi. Aj on ma navrátil k sebe, aby som si porozumela so svojim vnútrom.
Tretí muž- dobre sa mi s ním komunikovalo, nevedela som si ho predstaviť ako partnera, ale zaujal ma, povedala som si, že by som ho rada spoznala, ale po prvom rande sa odmlčal.
Štvrtý muž- už od prvého podania ruky bolo jasné, že ten muž nie je môj typ a ja nie som jeho typ, ale keďže sme sa dohodli na výlete a stretli sa na horách, vedeli sme, že jeden večer musíme so sebou zvládnuť. Samozrejme fotky odpovedali realite iba čiastočne. Moja intuícia ma pripravovala na tento výlet už vopred, do hlavy mi chodili myšlienky či pôjdem na túru aj sama, odpovedala som si áno, a ešte si to patrične aj užijem za každých okolností. Náš spoločný večer bol zábavný. Veľa sme sa smiali. Na druhý deň skoro ráno som sa odubytovala z hotela, naložila auto a išla na dohodnuté miesto, môj parťák to však prehnal s alkoholom. Spoločne sme sa prešli len po dedine, potom sa rozlúčili s poďakovaním, že si napíšeme. Na túru som išla nakoniec sama, ale prišlo mi to vlastne takto dokonalé. Čo bolo zaujímavé, aj tento pán v ďalšom týždni odchádzal na dlho plánovanú dovolenku a ja som sa len pousmiala a povedala si, že sa tvorí čas pre mňa. Dobrú náladu som si odniesla domov a znovu som mala známe štádium otvoreného srdca, tentokrát sa to posunulo ešte o niečo ďalej na vibračnej škále, až k prežívaniu trvalej radosti. Nasledujúce 4 týždne som bola v nepretržitom flow. Cítila som sa ako zamilovaná s vnímaním, že je to celé o mne, nie o tom mužovi. Stále som tancovala, všetko sa mi darilo a svojou skvelou náladou som nachádzala riešenia na neriešiteľné situácie. Dokonca som namaľovala aj obraz.

Prázdne plátno viselo na stene už celkom dlhšiu dobu, pribíjala som ho tam dávnejšie so zámerom, že ho namaľujem, keď sa zamilujem do seba. Vždy som totiž obrazy maľovala, keď som sa zamilovala do niekoho, no a po poznaní, že zamilovanie je moja schopnosť otvoriť srdce, to už nemohlo byť inak ako mne.

Asi po mesiaci v radostnej nálade mi prišlo ľúto, že sa mi môj kamarát z hôr už neozval. Ešte na začiatku mi posielal fotky z dovolenky, ale potom nastalo opäť ticho. Neskôr som dokonca cestovala služobne do mesta, kde býval a tak som mu navrhla kávu. Prišla správa, v ktorej sa slušne vyhovoril a ja som to pochopila. Chcela som sa s ním aspoň občas stretnúť a možno zažiť rovnakú zábavu, ale aj tak som vo vnútri vedela, že tú zábavu som si vytvorila v realite sama, a že pre vyššie dobro sa deje takto.

Tinder bol ako nákupná výkladná skriňa, ak sa ti niečo nepáči, môžeš ísť ďalej a nájsť niečo lepšie. Všetci boli moje zrkadlo na neajký krátky úsek. Ak to robíme vedome a prebehne v nás aj určité poučenie a vnútorná zmena, vnímame pokrok v realite, stretávame iných mužov. Nebezpečnou zložkou celého Tindru alebo zoznamiek je obecne ilúzia dokonalosti. Hľadať ideálneho partnera môžeme donekonečna, ale ak sa ním nestaneme sami pre seba, ten dokonalý odraz tam vonku nestretneme. Potencionálni partneri, ktorých stretávame nám odzrkadľujú len to čo v sebe máme a aj čoho sa bojíme. Ak sa nemilujeme dostatočne, nedokážeme vidieť druhých v ich dokonalosti. Ak prijímame svoje tiene a sme si vedomí svojich zranení, dokážeme prijať aj nedostatky druhého.

Ešte som stretla zopár milých mužov, ale moja tindrová etapa sa blížila ku koncu, už ma nelákalo chodiť stále s niekým po rande. Každý z nich mi odzrkadlil niečo a pomohol mi uvedomiť ďalšie detaily o mne. Veľa som sa naučila, otvorila sa, ale hlavne som si už priala pre seba len to najlepšie. Energeticky som k sebe cítila lásku rešpekt, obdiv, šťastie, dodávala som si kopec pozornosti a komunikovala som so svojom vnútrom, proste som robila to, čo som pred tým ešte hľadala u mužov. Prestala som hľadať partnera na Tindry, vedela som, že sa mi v správny okamih odzrkadlí toto nastavenie v realite. Aplikáciu Tinder som chcela vymazať, pretože som si povedala, že to ku mne príde samé. Pomohla mi otvoriť sa a nadviazať kontakt s okolitým svätom, chodila som často von a svoje prianie som si týmto splnila. Tiež mi stúplo sebavedomie, pretože som za celých tých 5 rokov s DP zabudla na svoju krásu a výnimočnosť. Keď zrazu o mňa prejavil niekto záujem, bola som z toho príjemne prekvapená. O pár dní mi ešte cez apku napísal ďalší muž, a ten bol z nich všetkých pre mňa najdôležitejší.

Posledný muž

Z dvoch starých fotiek je ťažké súdiť či ten muž by bol môj typ, ale už z písania sa mi páčil jeho charakter. Boli sme nadšení jeden z druhého, a to sme si úprimne aj napísali. Býva 220 km ďaleko odo mňa a tak sme sa dohodli na spoločnom stretnutí nadchádzajúci piatok. Tak veľmi sme sa obaja tešili. V piatok prišiel do mesta, kde bývam a napísal mi, že už vyráža k bodu, kde sa stretneme, v tom mi ale zazvonil mobil, na druhej strane bol vystrašený muž, ktorý mi práve zdeľoval, že mu volala jeho plačúca dcéra, jej mama, jeho bývala manželka, odpadla a odviezla ju sanitka. Okamžite to otočil späť domov a ja som to samozrejme chápala. Nestretli sme sa, ale páčilo sa mi, aký je starostlivý. Verte či nie, nie je to prvýkrát, čo mi dohodnuté rande nevyšlo.

Na druhý deň sme si volali, ich situácia sa stabilizovala a zdalo sa mi, že nás tie konverzácie len posúvajú bližšie k sebe. Trochu sme sa obaja báli toho, ako dobre si rozumieme, a čo keď si nepadneme do oka. V spätnom ohliadnutí by som povedala, že sme sa na to prvé rande priveľmi tešili, a tak to druhé, ktoré už vyšlo, bolo ďaleko uvoľnenejšie a viacej v rovnováhe. O týždeň neskôr som prišla na dohodnuté miesto, písal, že mešká pár minút. Priala som si, aby sa mi ten muž páčil, ale zároveň som mala aj spracovanú verziu, ak tomu tak nebude, nevadí, spoznám zaujímavého človeka.

O chvíľku ku mne pristúpil úplne iný typ muža, mal krásne modré oči, také prenikavé, hlboké a veľmi sa mi páčil. Musím sa priznať, že pár minút som bola z toho v šoku. Pozrela som sa naňho nenápadne a v duchu sa pýtala, čo je to za človeka.

Po príjemnej konverzácii pri večeri sme išli tancovať a ja som už dlho nemala takéto krásne rande. Tento muž sa skutočne očaril. Celý večer som strávila s veľmi príjemným gentlemanom. Po stretnutí sme si často písali či volávali. Po čase sa začali ukazovať komplikácie medzi nami, netýkali sa však nás bezprostredne, ale skôr ďalších záležitosti, ako práca, rodina, schopnosť nájsť si čas pri všetkých tých povinnostiach. Naše ďalšie rande sa konalo asi až po 5 týždňoch, bolo opäť krásne, a taktiež aj to tretie. Cítila som obohacujúce spoločné plynutie a naplnenie, ktoré som už dlho nezažila.

Občas som sa pozastavila, že mám srdce voči tomuto mužovi zavreté, aj keď bolo všetko veľmi príjemné, nechcela som opakovať “chyby“ aby som sa niekomu tak rýchlo neotvorila, ako v minulosti svojmu DP. Pristupovala som k nemu viacej racionálne. V rovnováhe som ale dlho neostala, ako sme sa stretávali s veľkými časovými odstupmi, moje strachy sa začali vyplavovať až sa udialo v realite to, čoho som sa bála, opäť zdanlivo banalita, ale neodpovedal mi na správu 4 dni, on čo písal sám od seba a vždy do pár hodín. Nastalo to známe ticho, ktorého som sa tak bála. Vedela som, že to všetko prehodnocuje, a tak som sa zmierila s koncom. Ozval sa po 4 dňoch, s vysvetlením že mal toho veľa v práci, s dcérou a taktiež spomenul, že tá vzdialenosť medzi nami je problém, už som len odpísala, že mi došlo v tom tichu, že je koniec.

Aj s týmto mužom som to opäť nezvládla a hneď ušla. Aby ma nestihol zraniť slovami o ukončení, predbehla

som ho pre istotu ja. Aj tentokrát ticho vytvorilo priestor pre spojenie sa svojou dušou. Bolo mi to ľúto, ale z minulosti som už mala bohatú prax z prepúšťania. Občas ma aj napadlo či by som si to nemala s ním vydiskutovať, ale už som sa nedokázala snažiť. Nemala som na to silu. Vedela som, že ak by som sa aj snažila, ten muž by predo mnou len začal utekať. Ešte som si pamätala bolesť z minulého vzťahu, kedy som sa usilovala a aj tak ta láska nebola opätovaná. V prijatí som pustila toho muža.

Môj vnútorný stav sa vždy podpíše na pokožke a v to obdobie sa mi vyrútili zdravotné problémy, bolo nutné sa zahĺbiť do seba, na viac nebolo energie, bola som veľmi unavená z práce a z riešenia problémov. Vytvoril sa časový priestor pre mňa na liečenie a pochopenie. Dokonca som sa dostala v liečení ešte ďalej, ako kedykoľvek pred tým. Prijala som toto obdobie, že sa nedialo náhodou a zhruba po 2 týždňoch som sa dostala do lásky. Cykly a vývoj situácie na základe našich energií máme už veľmi dobre zmapované v DP vzťahoch. A tak som sa ozvala mužovi, že ma to mrzí, ako som to odsekla so správou, že je koniec, vysvetlila som mu, že ma to uvrhlo do starých známych zranení, no a nedokázala som reagovať inak. Úprimne som tlmočila, čo sa vo mne odohrávalo. Bola to príjemná konverzácia a v skutočnosti nebol ani dôvod neostať priateľmi. Brala som to racionálne, párkrát sme sa stretli, nebolo to ono a skončilo to.

Komunikovať otvorené, dať si dolu ďalšie masky a ukázať pravdivosť a zraniteľnosť je pre mňa výzva. Pred tým som nikdy neukazovala svoju zraniteľnosť, bála som sa, že nebude prijatá, ale tomuto mužovi ju ukazujem už od začiatku, buď bude prijatá alebo nie. Vďaka sebaláske už nebojujeme o lásku, buď niečo bude v zhode s nami alebo nie, už sa nechceme držať v ilúziách.

Na moje prekvapenie mi muž začal opakovane písať. Tešilo ma to, ale na druhej strane som si aj uvedomovala, že už nechcem byť v nejakých ilúziach. Popravde, keď sa mi vtedy ozval po tých 4 dňoch, druhá časť jeho správy pokračovala s návrhom stretnutia, ale ja som zachytila len informáciu v zmysle, že je to komplikované.

Chápala som, že sa mi znova vyplavili len staré zranenia, ktoré sa udiali v realite, no paradoxne mi pomohli sa zase viacej uzdraviť a dokonca otvoriť aj srdce voči tomu mužovi. Už som si prežila to, že som oňho prišla, a aj keď som pocítila bolesť zo straty a sklamanie, že sa to stále opakuje, nastalo prijatie. Určite raz stretnem muža, ktorý bude mať o mňa záujem a bude chcieť so mou tráviť čas. Nemá zmysel niekoho k sebe pripútavať. Vnímala som, že energeticky vyžarujem toto nastavenie. Keď nebolo nutné sa snažiť, nakoniec som išla na krátku poznávaciu dovolenku ja. Nechápala som prečo do tejto destinácie, ale pochopila som až na mieste. Obohatená zážitkami sa mi ozval muž s návrhom stretnutia.

Niektoré dni som sa mentálne chystala na to, ako si to s ním vyjasním a samozrjeme si určím nejaké pravidla, veď takto to predsa nejde. Milý muž prišiel a ja som zrovna v tie dni bola vyladená do pokoja a lásky, že som nechcela nič riešiť, chcela som len byť a nechať sa unášať. Stretnutie bolo krásne. Prvýkrát sa udržujem v pokoji, v príjemných ženských energiách bez snahy všetko riadiť. Teším sa na všetko, čo mi život prinesie, nech to bude akokoľvek.

Ilúzie sa rúcajú, zranenia strácajú nad nami moc.

S láskou,

Pozorovateľka života

Duchovné dary sa rozvíjajú s rastúcou frekvenciou vedomia

od Pozorovateľka života | máj 28, 2023 | Vedomie

Kedysi som sa zamýšľala nad zneužitím duchovného poznania a darov. Na začiatku mojej cesty som ešte nechápala, ako človek získava dary alebo ako sa nám otvára poznanie. Uvedomenie prišlo až po čase, kedy som spozorovala, že dary sa nám automaticky sprístupnia dosiahnutím určitej úrovne vedomia, ktorá vibruje špecifickou frekvenciou.

Kľúč, ktorý otvára poznanie a duchovné dary je frekvencia nášho vedomia. Každý stupeň vedomia je definovaný inou frekvenciou, a tak sa nám v každom stupni otvára niečo nové alebo sa ďalej prehlbujú už naše získané dary.

Všetci milujeme tajomstvá a chceli by sme vedieť viac

Sama som rada čítala knižky, kde sa písalo o ukrytej múdrosti sveta v rôznych chrámoch a tajných knižniciach. Fantazírovala som nad tým, aké by to bolo úžasné ísť na takéto miesta alebo nahliadnuť do tajných zväzkov knižníc.

Túžba po poznaní sa neodráža iba v knižkách a vo filmoch, kde sa účastníci vyberajú do silových miest našej Zeme či do prastarých chrámov, ale črtá sa celou ľudskou históriou. Vieme, že aj počas druhej svetovej vojny sa nacisti zaoberali, ezoterikou, zbierali rôzne predmety, symboly a boli poverčiví. V neposlednej rade sme tiež mohli zažiť duchovné dary, ktoré trebárs ľudia vedeli používať, ale mali v sebe ešte kopec nespracovanej temnoty a ega, a tak sa zdal dar v ich podaní iba ako okázalá nebezpečná hračka. Trebárs dar nepochopili, nepoužívali ho správne alebo nebol plne integrovaný do ich frekvencie. Dar sám o sebe nebol nebezpečný, ale nebezpečný bol zámer, s akým sa používal.

Ako teda vesmír chráni svoje tajomstvá?

Ako stredoškoláčka som videla film Indiana Jones a krištáľová lebka. Žena z nepriateľskej strany chcela získať krištáľovú lebku. Hovorí sa, že na planéte je celkovo 13 kusov kryštálových lebiek a ich vek sa odhaduje na viac ako 3000 rokov. Niektoré nálezy sú veľmi detailne opracované a vedecká spoločnosť ostáva v úžase, ako je to vôbec možné, veď kedysi neexistovali technológie či nástroje, ktoré by to umožňovali. Lebka vraj sama o sebe vyžaruje zvláštnu energiu a má hypnotické účinky. Ak by sa lebky dali do kruhu, otvoria spoločne portál do vyšších svetov a začnú šíriť vyspelú frekvenciu vedomia. Na konci filmu vstupujú aktéri do chrámu, kde otvoria vďaka tejto lebke „energetický portál“ a negatívna aktérka hovorí lebke: „Chcem vedieť všetky tajomstvá!“ Je jasné, že o pokore sa v jej prípade nedalo hovoriť, pretože chcela získať poznanie a dary za účelom moci. Lebka sa rozkrúti, vyžaruje frekvencie na ženu, ktorá to už potom neunesie, jej telo sa rozpadá a zmizne. Nezvládla ten energetický nápor. V reálnom živote však nepotrebujeme hrdinu- Indiana Jones, aby zachraňoval artefakty pred zloduchmi.

Vesmír to zabezpečil tak, že človeku sa otvárajú najväčšie dary chodením do svojho vnútorného chrámu. Keď je človek pripravený, dary sa sprístupnia. V našom chráme je darov dostatok. Dostať sa do nášho chrámu a znova ho objavovať je vec neľahká. Sama sa prichytím, ako robím všetko možné, len aby som nemusela hľadať pravdy v sebe. Rovnaké bohatstvo môže nájsť každý z nás, potenciál je tu pre každého.

Ako človek získava duchovné dary

Všetky prostriedky na získanie duchovnej múdrosti a vyspelosti máme v sebe. Na získanie nepotrebujeme externé vplyvy. Tie nás môžu inšpirovať a vypomôcť k posunu.

Duchovné poznanie a dary sa otvárajú jednoduchými vecami, transformáciou našich blokov, vyčistením emócií, odpustením, pochopením ľudských skúseností a žitím či spoznávaním obyčajného života. Potom prirodzene začneme vibrovať na frekvencii bezpodmienečnej lásky a poznanie sa automaticky otvára, keď uznáme sami seba, že je čas, že sme pripravení.

Keď sme na začiatku duchovnej cesty, snažíme sa dynamicky rásť, všetko nás zaujíma, úprimne túžime dôjsť do akéhosi stavu pokoja, kde budeme mať veci vyriešené. Ponáhľame sa tam, hltáme všetko možné, čo by nás mohlo posunúť, aby sme dosiahli určitý stupeň vedomia. Potom zisťujeme, že je to ilúzia, uvedomujeme si, že poznanie je stále rozvíjajúca sa špirála.

Naša cesta sa preklápa do plynutia, keď k sebe integrujeme bezpodmienečnú lásku a uznáme našu vyspelosť. Začneme sa vnímať ako žiak a aj učiteľ, dostatočne sa milujeme a doprajeme si všetky dary. Už sa neberieme ako nedostatočný/á, ale uvedomujeme si božstvo v nás a aj to, že sme tvorcami. Samozrejme, že občas pod ťarchou problémov upadáme, ale znovu sa navraciame do svojej sily a jednoty.

Prečo je dôležitá bezpodmienečná láska na otvorenie darov?

Keď máme dostatočne integrovanú vibráciu bezpodmienečnej lásky, seba-prijatia a pochopenia, tak sa nám ukazujú rôzne životné pravdy, o nás, o živote. Rozpoznáme sa v našich nepriateľoch a priateľoch, rozpoznáme sa vo veciach, ktoré sme neznášali alebo nás iritovali. Vidíme svoje minulé, súčasne a budúce fragmenty, ktoré nás inšpirujú, ale aj zabolia. Rozplačeme sa uvedomením, že aj toto sme my. Tieto obrazy sme schopní prijať, keď už sa máme radi a odpustili sme si. Sú nám láskavo ukázané, aby už veľmi neublížili. Rozpoznáme sa vo svetových konfliktoch a zrazu chápeme všetky strany, pretože sme si zažili v živote všetky role. Tie ktoré sme reálne nedožili spoznávame energeticky.

Pochopenie a používanie daru môže byť individuálne a v tom tkvie aj naša výnimočnosť

Mnohí neveria sami sebe, a tak im používanie darov nepríde výnimočné. Povedia si: „Robím iba to, čo aj ostatní.“ Mali by sme však veriť svojmu hlasu duše a vyskúšať si čo nás láka, pretože každý z nás používa aj ten najviac rozšírený dar trošku inak a individuálne. Našu výnimočnosť budeme potrebovať sami pre seba, ale môže obohatiť aj ďalších ľudí. Najdôležitejšie je nevzdať to, pretože naša duša chce pomôcť druhým, ale touto cestou pomáhame hlavne sebe. Predsa poznáme tú situáciu, kedy si vypočujeme “náhodné“ vysvetlenie z úst človeka, a zrovna tá jeho interpretácia nás privedie k pochopeniu.

Chcem rozvíjať dar, ale neviem ako

Duchovné dary sa nemusíme učiť z knižiek a od učiteľov, často sa rozvinú v našom vedomí samé, po dosiahnutí určitého levelu vedomia. A tak si pamätajme, ak túžime rozvíjať niečo konkrétne, prichádza to v pravý čas. Dovoľme si nasledovať túto túžbu a nedajme sa spomaliť strachom, ktorý nám tlačí do hlavy, že nie sme pripravení alebo, že na to nemáme.

Na každom leveli sa nachádza niečo iné. Môžeme začínať anjelmi, krištáľmi, potom poznaním rôznych realít a fragmentov svojho ja až postupne prechádzame do jednoty, kde sa nám otvárajú väčšie dary. Vtedy keď sa milujeme dostatočne, to čo vidíme nám už neublíži a nebude pre nás deštruktívne. Môžeme čítať v druhých ako v otvorenej knihe, pretože tieto informácie nezneužijeme. Láskavo sprostredkujeme druhým, čo potrebujú. Vtedy dokážeme precítiť hlboké pochopenie každého človeka, aj tých ktorí nás občas rozčuľujú v 3D. Keď vidíme do ich duše, vidíme ich zranenia, vieme príčinu, čo spôsobuje ich negatívne správanie.

Ako zistím, že si môžem rozvinúť nejaký duchovný dar?

Častokrát nám príde inšpirácia v druhom človeku, ak nás zaujme jeho dar, máme možnosť si ho v zrýchlenom režime prevziať. dar, čaká sa len na nás, aby sme začali.

Pred tým sme si mohli myslieť, že sa musíme na rozvoji daru narobiť, ale dôvera a sebaláska urýchľuje jeho osvojenie. Pokiaľ cesta k daru nie je jednoduchá, máme v tej situácií učenie, ktorým by sme si mali prejsť, v takom prípade stačí veriť svojej duši, že nás vedie správne.

Sú dary, ktoré mi úplne nejdú

Každý z nás ma nadanie na určité dary, ktoré vieme používať veľmi prirodzene. Potom sú dary, ktoré nás zaujmú, vyskúšame si ich, ale vnútri vieme, že nám úplne nesedia. Napríklad som veľmi dobrá v channelingu, ale výklad z kariet mi až tak dobre nejde. Ak sa pýtam na nejakú konkrétnu otázku, nedokážem ísť s kartami do takej hĺbky ako s channelingom. Naopak ale, mám také kamošky, ktoré sa týmto darom dostanú neuveriteľne hlboko. Niekto môže disponovať neuveriteľnými vedomosťami o liečivých rastlinách a liečiť druhých, ale mňa rastlinky až tak veľmi nebavili. V daroch mojej osobnosti sa však cítim ako ryba vo vode a využívam ich primárne. Všetko sú to barličky, ktoré nám pomáhajú rásť a ich používanie je dočastné. Aj vďaka nim si viacej uvedomujeme, že všetky odpovede máme nakoniec hľadať opäť v sebe.

Čo platilo kedysi, nemusí platiť dnes

V starších duchovných knihách z 80-90. rokov sa nachádzal občas dlhý návod, ako trebárs praktikovať určité kroky, aby sme dosiahli osvietenie. Prišlo mi to zvláštne a ešte som sa čudovala, prečo by som to mala tak zdĺhavo robiť, keď niektoré veci sa dajú dosiahnuť tak ľahko. V dnešnej dobe sa urýchlil rast vedomia, a tak všetko trvá kratšiu dobu a už sa nemusíme príliš veľmi snažiť o ich prežitie či poznanie. Dokonca sa dnes stretám s ľuďmi, špeciálne mladšími generáciami, ktorí veľkú časť už majú integrovanú v sebe, proste to tak nejako vedia, je to súčasťou ich výbavy, a keď nastane správna chvíľa, začnú dar využívať a ďalej rozvíjať.

Sú dary, ktoré nie sú určené pre mňa?

Áno, sú a v takom prípade je potrebné počúvať svoje vnútro, ak to na 100% necítime alebo dokonca máme strach, je lepšie sa do takýchto darov nepúšťať. Odporúčam ďalej však skúmať strach, pretože môže ísť o blok z minulého života alebo iba o prevzaté návyky, ktoré nám bránia v posune. Napríklad sme mohli byť vychovaní v náboženskej viere, ktorá takéto dary radí medzi temnotu, a tak sa nám tieto vzorce môžu vyplavovať. Po spracovaní strachov sa nám ukáže pravá podstata daru a aj toho či chceme pokračovať.

Čím máme vyspelejšie vedomie, tým sú vyspelejšie aj naše dary

V rozvíjaní duchovných darov sa posúvame tak, ako sa posúvame aj vo vedomí. Ak sa mi sprístupní nový dar, tak sa ho naučím prirodzene používať, väčšinou si to všimnem až neskôr, že niečo vnímam hlbšie, ako tomu bolo pred pár týždňami či mesiacmi. Niektorý dar používam už 15 rokov, napríklad spomínaný channeling a dodnes sa prekvapuje, že objavovanie potenciálu stále rastie. Teda práca na svojom vedomí je cesta, ako zlepšiť ich používanie.

Čo ak sa stretneme s poznaním, ktoré prevyšuje naše chápanie?

Mnohí môžu zažiť duchovné poznanie skrz astrálne cestovanie, klinickú smrť alebo aj počas meditácie či rituálu. Sú nám poodhalené iné svety, dimenzie a pre niekoho aj entity, avšak aj po poznaní danej reality sme vďační za to, kde sme s predsavzatím, že si to tu ešte na Zemi užijeme 😊. Naša duša chce ešte objavovať a nie je pripravená na hlboký pokoj. Tak je to správne, že sa posúvame na ďalšiu úroveň až, keď to tak budeme cítiť.

S láskou,

Pozorovateľka života

Nikdy nezabudnite na to, akí ste krásni!

od Pozorovateľka života | mar 12, 2023 | Dvojplameň

Milí čitatelia,

veľmi rada s vami zdieľam odpovede na najčastejšie otázky, ktoré si každý z nás kládol na dvojplamenej ceste. Všetky myšlienky spísal dvojplamenný muž a ja mu za to ďakujem, pretože obohatili aj mňa. Obsahujú hlboké slová. S Andrejom sme spolu zdieľali myšlienky o dvojplamennej ceste a zhodli sme sa na tom, že nám veľmi pomohlo písanie. Vnímanie tejto cesty v jeho podaní ma zaujalo, a tak som ho oslovila či by nechcel prispieť nejakým článkom, príspevkom alebo hocičím, čo ho napadne na môj blog. Andrej mi odpovedal, že by ho najviac zaujímali odpovede na otázky, ktoré hľadáme v sebe všetci na začiatku dvojplamennej cesty, tak ako ich hľadal aj on pred 2. rokmi. Mne sa táto myšlienka páčila, a tak som len povedala, začni písať…

Prajem Vám príjemné čítanie.

Prečo som stretol svoj dvojplameň?

Kto som? Čo je vlastne skutočným šťastím? A kde ho nájdem? Takéto otázky si zrejme ako dospelí ľudia často nekladieme. Vlastne ani nemáme dôvod. V stereotype nášho denného života už často nie je priestor na zázraky a vôbec nás už netrápi, že sme zabudli na to, aký čarovný život je. Zabudli sme na to, kým skutočne sme a vlastne už len spíme. A zrazu … Život sa rozhodne postaviť nám do cesty zvláštnu osobu. A tá už len tým, že „je“ spôsobí hlboko v nás reťazovú reakciu. Zmenu, ktorá sa už nedá vrátiť. Život, náš dokonalý doterajší život, sa nám od základov zbúra… A my začíname rásť nečakanými spôsobmi a objavujeme v sebe poklady, o ktorých sme nemali ani poňatia. Kto je tá zvláštna osoba? Možno nám to dopne hneď a možno trochu neskôr. My ju predsa poznáme! Teda, lepšie povedané, dôverne poznáme jej dušu. Nečudo… Veď je to naša duša.

Húsenica počas celého svojho života žije len pre jednu jedinú vec. Nájsť si chutný šťavnatý list a poriadne sa na ňom napráskať. Nemá žiadny iný zmysel života. A predsa… Príde chvíľa, kedy pocíti volanie po zmene. Odíde na bezpečné miesto a zakuklí sa. A potom stratí samu seba… Rozpustí sa na akýsi sliz. Vlastne z nej už nič nezostane. A stane sa niečo nečakané. Z tohto slizu sa zrodí motýľ. Slobodný a krásny. Motýľa už nelákajú šťavnaté listy, láka ho šíre nebo, slobodne lieta a plynie životom. Pritom je to stále jedna a tá istá bytosť. A predsa ich životy sú rozdielne ako deň a noc.

Tvoj dvojplameň je Tvoje volanie po zmene. Aby si opäť našiel sám seba. Aby si sa stal skutočne šťastným. A aby Ti pripomenul, že nie si iba húsenica. Skrýva sa v Tebe toho oveľa viac. A Tvoj dvojplameň to dobre vie. Lebo tiež dôverne pozná Tvoju dušu.

Je dvojplameňom súdené na konci skončiť spolu?

Teraz ruku na srdce… Však je toto Tá najpodstatnejšia otázka, ktorú si kladieš? A možno Ťa prekvapí, že je úplne bezpredmetná. Dvojplamene sú totiž „spolu“ už od začiatku. Áno, viem, že teraz zrejme prevrátiš očami a pomyslíš si, že som kompletne mimo. Veď predsa teraz nie ste partnermi a ja Ti tu tvrdím, že už teraz ste spolu…

Predstav si, že poprosíš Vesmír o to, že chceš mať za partnera Tvoj dvojplameň. Lebo keď Ti tento čarovný človek vstúpi do Tvojho života, tak si úprimne želáš jediné – plynúť životom spoločne s ním. A Vesmír vtedy iba nechápavo pokrúti hlavou (ak by nejakú mal) a odpovie Ti, že Ty a Tvoj dvojplameň ste predsa JEDNO. A už teraz ste spojení hlbším putom ako ten najšialenejšie zaľúbený pozemský párik. A ani Vesmír nevie tu na Zemi vytvoriť hlbšie puto ako to Vaše, to ktoré zdieľate už teraz. Ale táto odpoveď nám veľmi nepomohla, že?

Ak by sa túto otázku opýtala húsenica, tak pre ňu je to úplne jedno, či na konci skončí so svojim dvojplameňom, alebo nie. Dvojplameň je pre húsenicu iba ďalší šťavnatý list. A bude túžiť iba po tom ho spráskať a na chvíľu sa nasýtiť. A bude potom pokračovať vo svojom doterajšom živote a naháňaní sa za chutnými listami. Ani nepomyslí na to, že život je o niečom viac ako o chrúmaní úrody v záhrade. A vôbec nepochopila to, ze práve toto bol ten šťavnatý list, pri ktorom mohla zariskovať, oprieť sa oň a zakukliť sa… A otvoriť si tak bránu k tajomstvám života.

A čo keby sa túto otázku opýtal motýľ? Ale motýle sa na svoje dvojplamene nepýtajú… A načo aj? Veď ich majú navždy v sebe. A radšej rozprestrú svoje pestrofarebné krídla a plynú životom. Všetko to, čo hľadali už dávno našli sami v sebe. Radosť, lásku, šťastie, naplnenie. Každý moment je darom. Nepotrebujú nikoho, aby ich urobil šťastnými. Ani ich dvojplameň. Neustále cítia to zvláštne puto, ktoré ich spája. Či už majú svoj dvojplameň fyzicky vo svojom živote alebo nie, či je blízko, alebo na opačnom konci sveta. Vedia, že skutočná Láska môže existovať iba tam, kde je sloboda. A možno aj plachtia spoločne niekde na nekonečnej oblohe. A možno ich dvojplameň „niekoho má“. A vtedy sa tešia spolu s ním. Áno, doprajú šťastie sami sebe a aj svojmu dvojplameňu. A sú radi, keď niekto ich dvojplameň miluje. Síce nie tak, ako to dokážu oni… Ale šťastie majú stále vo svojom vnútri. Načo by si ho teda brali od svojho dvojplameňa?

A čo keď sa túto otázku pýtaš Ty? Odpoveď na ňu ja nepoznám. Tú by Ti vedel prezradiť iba Vesmír. Ale Vesmír je beťár a nechce nám len tak prezradiť to, ako sa skončia naše životné príbehy. Načo by nám prezradil koniec, keď nás čaká ešte toľko vzrušujúcich kapitol? No jedno tajomstvo Ti predsa len prezradím. Na konci na 100% skončíš… SKUTOČNE ŠŤASTNÝ.

Aký má význam, keď Ti Vesmír najskôr umožní stretnúť bytosť, ktorú ľúbiš najviac ako sa to dá a zároveň sú tam všemožné prekážky od výmyslu sveta a Ty s ňou nakoniec nemôžeš byť?

Ten Vesmír je ale krutý, však? A tie dvojplamene musia byť iba nechutný žart! Tak najskôr stretneš lásku svojho života a začínaš mať pocit, že život bude odteraz celkom fajn a ono sa všetko fenomenálne do… ehm … pokazí. Neslýchané! Ja by som sa opýtal Vesmíru na rovinu…

„Ty, Vesmír, počúvaj ma tu, čo má toto znamenať? Tak najskôr mi pošleš do života takého fešáka/fešandu, ktorý ma kompletne očarí a nedokážem myslieť na nič iné. A teraz? Aha! Je zadaný, neodpisuje na správy, nechce sa stretnúť alebo chce sa stretnúť len kvôli šanteniu pod perinou, je chladný, ignoruje ma, nechce sa rozviesť/rozísť, aby sme mohli tvoriť normálny pár, ignoruje ma, začne randiť s niekým iným a pritom dobre vie, že na neho čakám, akoby naschvál robí veci, ktoré ma vždy zabolia. A ja stále nedokážem myslieť na nič iné, iba na neho/ňu. A moje srdce nechce o nikom inom ani počuť. Milý Vesmír, buď si túto potvorku zober naspäť alebo to urob tak, aby sme boli spolu, dobre? Čo sú toto za móresy??“

„ A Vesmír sa trochu zarazí a vraví: „To fakt? Ach jaj, tak to mi potom prepáč. Toto celé vypálilo úplne inak ako som chcel… Ja som Ti do života poslal tú rozkošnú potvorku preto, aby si sa prebudil a začal hľadať samého seba, aby si začal hľadať šťastie vo svojom vnútri. Tam bolo ukryté celý ten čas, no nikto ho tam nehľadá. Aby si si vyliečil všetko to, čo Ťa bolí. Aby si naplno využil celý svoj potenciál a aby si sa stal tým najlepším a najšťastnejším, akým vieš byť. A aby si sa naučil o bezpodmienečnej Láske. Tá veru kvitne medzi ľuďmi málokedy. Zabudol som, že láska pre ľudí je zväčša len o tom, kto s kým spáva a kto s kým randí… Láska, ako ju poznám ja, kvitne v úplnej slobode. A teší sa aj z toho, keď je druhý človek šťastný s niekým iným a nie so mnou.“ Po krátkej pauze Vesmír pokračuje: „Aj keď je pravda, že ste stvorení jeden pre druhého. A to, že budete nakoniec Tvoriť pár aj tu na Zemi… To nemôžem vylúčiť. Tak čo keby ste najskôr obaja našli šťastie a naplnenie sami v sebe? Možno sa budete na všetko potom pozerať inak… A zistíte, že všetky prekážky ste mali iba sami v sebe a Vy sami ste si bránili v tom byť šťastní. A osud k Vám nikdy nebol krutý, chcel Vám iba pomôcť v tom, aby ste sa prebudili a aby ste konečne hľadali šťastie sami v sebe. “

Čo mám robiť, aby sa môj dvojplameň ku mne vrátil?

Hmmmm… S Tvojím dvojplameňom ste spojení neustále. Najhlbším, najčistejším a najkrajším spojením. Takže v skutočnosti sa tu nemá kto ku komu vrátiť, lebo plameniaci nikdy neboli rozdelení… No žijeme vo fyzickom svete, tak čo teda to naše bežné ľudské partnerské fyzické spojenie? Keďže sa tiež pýtaš túto otázku, tak predpokladám, že si na tom rovnako ako aj ja. Vyskúšal si všetko. Všetko, čo by fungovalo v bežnom zaľúbenom vzťahu pri plameniakoch vôbec nefunguje. Skúšal si písať, telefonovať, pokúsil si sa o stretnutie, úprimne sa zaujímať o svoju potvorku. Chcel si tu byť pre neho/pre ňu a dokázať, že to myslíš vážne. A odpoveďou mohlo byť napríklad ticho, ignorovanie, chlad a odstup. Poprípade jeden deň úprimný záujem a na druhý deň nepochopiteľný obrat o 180 stupňov a opäť ticho. Možno sa Tvoja potvorka ozvala len keď potrebovala podporu a potom Ťa opäť od seba odsunula. Skúšal si sa aj odmlčať a čakal si, či sa druhá strana ozve. A potom si sa opäť ozval Ty. Skúšal si aj tlačiť, dávať ultimáta, aj byť chladný a odmeraný. A… Nič… Jednoducho si skúsil všetko, čo by fungovalo na bežnú osobu opačného pohlavia, o ktorú máš záujem. Ale tu to akosi nefunguje. A ostal si akurát s kopou otáznikov v Tvojej hlave. Potom si si načítal nejaké články o plameniakoch, pozrel si si nejaké videa na Youtube – napríklad „10 tipov, čo urobiť, aby sa Ti potvorka vrátila“. Hovoria tam aj o nejakých fázach, ktorými vraj treba prejsť, hovoria tam o runneroch a chaseroch a o nejakej Únii – zjednotení. Kurník, čo to je? To je to, keď sa ku mne potvorka konečne vráti? Radia tam, že sa treba sústrediť sám na seba a nie na potvorku. A robiť nejakú „vnútornú prácu“. Tak na sebe začneš pracovať. Skúsiš meditácie, ideš cez víkend na kurz osobnostného rozvoja len za 400 „Euri“ (ja také kurzy volám „semenáre“), možno sa po rokoch ukážeš aj vo fitku… A čakáš. Bolo teda už dosť tej vnútornej práce? Či ešte musím na sebe pracovať viac? Veď som sa riadil všetkými bodmi z toho videa na Youtube, ktoré tam vravela tá koučka! Moja potvorka by sa hádam už aj mala ozvať, nie? Síce ma už mesiac volá na kávu iný fešák/fešanda, ktorý sa nedávno objavil v mojom živote. Ale hádam nepôjdem na kávu s niekým iným práve teraz, keď som sa už dva mesiace sústredil na seba a každým dňom sa mi podľa všetkého má vrátiť do života moja potvorka, aby sme konečne spečatili tú Úniu a žili šťastne až kým nepomrieme!

A možno sa teraz aj usmievaš :). V tejto chvíli už určite sam cítiš, ze dvojplamenný vzťah nemá nič spoločné s bežným vzťahom medzi dvoma zamilovanými ľuďmi. A ak to tiež tak teraz cítiš, tak sa osloboď od všetkých očakávaní, ako by to medzi Tebou a potvorkou malo vyzerať, ako by to malo pokračovať a aj dopadnúť. Osloboď sa od všetkých konceptov, ktoré sprevádzajú túto tému – na všetky tie reči o runneroch, chaseroch, temnej noci duše, zjednotení atď. O nejakom výnimočnom poslaní, ktoré s potvorkou na Zemi spolu máte – ťažko budete plniť svoje poslanie, keď Ti potvorka nevie 2 týždne odpísať na správu na messengeri. Aj tak sa na Tvojej ceste stane iba to, čo sa má stať a stane sa to v tom najsprávnejšom čase a všetko sa udeje iba pre Tvoje najväčšie dobro.

S potvorkou ste už teraz jedným. Ťažko tomu veriť… Ale to, po čom túžiš najviac, máš už teraz. Vaše prepojenie. Tvoj dvojplameň je tu preto, aby Ti pomohol sa zmeniť a nájsť opäť samého seba. A nájsť skutočné šťastie, ktoré nezávisí na vonkajších okolnostiach. A Tvoj dvojplameň túto úlohu berie naozaj poctivo. Keď totiž hľadáš šťastie a naplnenie niekde mimo samého seba a keď nechceš vyliečiť všetky svoje rany, bloky, strachy a presvedčenia, ktoré Ťa obmedzujú, tak Ťa Tvoj dvojplameň „odmietne“. A ak by si radšej išiel na rande s ním namiesto toho, aby si poctivo vyhádzal všetkých „kostlivcov zo svojej skrine“ a pozametal si pred vlastným prahom… Tak sa rovno priprav na odmlčanie sa našich potvoriek.

No dobre. A môžeš teda urobiť niečo, aby sa Tvoja potvorka k Tebe vrátila a mala s Tebou konečne normálny partnerský vzťah? Nie. Nikto z nás nemá moc nad druhými ľudmi. Nemôžme nikoho presvedčiť, aby s nami chcel žiť a mať vzťah. Ani našu potvorku. Hoci sme pre ňu stvorení a sme „dokonalý milenec“. Pamätáte? Skutočná Láska existuje len tam, kde je sloboda. A prepáčte mi, že som Vám teraz nepovedal celkom pravdu. No kým sme stále húsenicami, tak jediné, čo nás zaujíma sú chutné listy. A vtedy sa bojíme pravdy, hoci by nás oslobodila a nechceme hľadať sami seba. Hneváme sa, keď nám niekto povie, že sú aj krajšie veci ako chutné listy a že v chrúmaní listov jednoducho nenájdeme zmysel života. Často radšej budeme počúvať niekoho, kto nám sľúbi, že nám pomôže získať ten najchutnejší list… Prosím, staňte sa motýľmi. A vtedy Vám bude všetko jasné a budete chápať, prečo Vesmír vo Vašom živote stváral takéto „potvorkovité“ veci, aby ste sa prebudili…

Takže sme teda úplne bezmocní? Vôbec nie! My predsa máme obrovskú moc. Sami nad sebou. A u seba toho môžeme zmeniť veľmi veľa. V prvom rade prestať čakať na našu potvorku a nezastavovať náš život v očakávaní jej návratu. A môžeme žiť ten najlepší a najnapĺňajúcejší život, ktorý vieme. Hoci aj sami. Osloboďme sa od všetkých očakávaní, aj tak by ich dvojplamenná cesta všetky časom zbúrala. Osloboďme sa od strachu, prestaňme sa triasť pri obavách, či nás naše potvorky milujú, či sa nám niekedy vrátia alebo či nebodaj zostaneme sami, či nás nikto nebude mať rád… Zvoľme si namiesto strachu Lásku. Začnime na sebe pracovať. Nie kvôli našim potvorkám, ale kvôli sebe. Lebo my si zaslúžime byť šťastní. Vyliečme všetky bloky, rany, strachy, neistoty, ktoré si nesieme už roky v sebe. Postarajme sa o všetky naše stránky, ktoré sme počas nášho života zanedbali. Môžeme dať sami sebe všetko to, čo sme čakali, že nám dá milovaný človek. Všetko vedenie už máme v nás, to je jediný hlas, ktorý potrebujme počúvať. Dvojplamenná cesta je o tom, aby sme našli samých seba a naučili sa plynúť s našim životom. Naša intuícia nám prezradí, ktorým smerom sa máme vydať v našom živote. Cítiš volanie po tom odcestovať do Afriky? A bojíš sa tu nechať svoju potvorku? Skutočná Láska Ti nebráni v tom plniť si svoje sny a dáva Ti slobodu. Pred dvojplamennou cestou neunikneme. Jediným spôsobom ako sa jej zbaviť je ňou prejsť. A prekliatie sa zmení na dar. A malý bonus je to, že s našimi potvorkami sme stále spojení. A všetko to, čo dáš sám sebe vlastne dáš svojej potvorke. Miluj seba samého. Lebo keď miluješ samého seba, tak zároveň miluješ aj svoju potvorku.

Ak cítiš volanie po zmene, urob ten krok do neznáma… A uvidíš, že všetko to trápenie, obavy, strachy a očakávania boli úplne bezpredmetné. Ani si na ne nespomenieš, keď budeš plachtiť po nekonečnej oblohe. Tak nech sa všetci čoskoro stretneme tam niekde „hore“ a nech sa spoločne zasmejeme na tom, ako vážne sme brali samých seba a náš život. A stačila iba jedna potvorka na to, aby nám naše životy od základov zmenila.

Mám veľkú chuť napísať mojej potvorke. Mám jej napísať?

Napísať alebo nenapísať? To je otázka! Oproti nej je Hamletova otázka, byť, či nebyť úplne triviálna. Keď teda napíšeme, tak reakcia potvorky často nestojí za nič a jej odpoveď (alebo jej mlčanie) nás skôr rozosmúti alebo napaprčí. A keď nenapíšeme, tak máme obavy, že toho nerobíme dosť a že náš potenciálny dvojplamenný vzťah jednoducho vyhasne. A tá potvorka sa nám vtedy sama od seba neozve. V každom prípade si pripadáme, akoby sme tlačili rieku proti prúdu a ona si aj tak tečie podľa svojho rozmaru a nepozerá sa na to, po čom túžime my. A my si zase pripadáme bezmocní. Všetko, čo sa snažíme urobiť pri našich potvorkách je akési neprirodzené a silené, aj my sami vo vnútri cítime, že to má asi taký zmysel ako hádzať hrach na stenu. A my, žiaľ, nie sme Chuck Norris, nevieme hádzať hrach na stenu tak, aby to malo zmysel… Prečo nám to teda s potvorkami „ide“ ako v lete na saniach? (Naša otázka sa síce týkala písania, no v tomto kontexte sa týka vlastne všetkého – snahy o stretnutie, obyčajný úprimný rozhovor, snahy nadviazať zmysluplný vzťah, prosby o vysvetlenie ich „potvorkovitosti“, aby sme vedeli, ako na tom vlastne s potvorkou sme…)

Teraz už vieme, že dvojplamenný vzťah je úplne iný ako vzťah dvoch bežných zaľúbených ľudí. A na vlastnej koži sme sa presvedčili, že tu nefunguje nič, čo by normálne fungovalo v bežnom ľudskom vzťahu. A naše očakávania? Všetky ich naša potvorka prekonala. V negatívnom zmysle slova.

Síce to nie je úplne pravda, no našu potvorku si môžeme predstaviť ako niekoho, s kým máme za sebou tisíce rokov životov. Naša potvorka s nami zažila naozaj už všetko, dokonale pozná našu dušu, naše vnútro, všetky naše tajomstvá, dobré aj zlé stránky a miluje nás viac ako mačka tuniakové konzervy. Z tohto pohľadu by na našom dvojplamennom vzťahu jeden telefonát, jedna správa alebo jedno stretko veľa nezmenilo, že? Tak prečo sa tak snažíme? A k tomu zbytočne? Môže za to strach a očakávania.

Tak sa pozrime najskôr na zúbok strachu. V dvojplamennom vzťahu je strach jedna z najväčších prekážok, od ktorej sa môžeme oslobodiť. Niektorí múdri dokonca tvrdia, že strach je opakom lásky. Ako môžeme našu potvorku skutočne milovať, keď sa zároveň toľko bojíme? Čoho sa bojíš pri Tvojej potvorke Ty? Poviem Ti, čoho sa bojím ja… A je to teda dlhý zoznam.

Bojím sa, že keď sa neozvem, tak na mňa zabudne.
Bojím sa, že vôbec necíti to čarovné puto medzi nami a že som pre ňu iba obyčajný muž.
Bojím sa, že príde niekto iný (alebo už prišiel) a ona podľahne jeho šarmu.
Bojím sa, že sa už nikdy nestretneme, nikdy viac mi už nenapíše, nikdy viac nebudem počuť jej hlas.
Bojím sa, že „skončí“ s niekým iným a ja zostanem do konca života sám.
Bojím sa, že nie som dosť dobrý a že všetci ostatní muži sú lepší. A mohol by som pokračovať…

Keď som cítil túžbu sa jej ozvať, tak to bolo vždy zo strachu a nie z Lásky. A to potvorky vo vnútri cítia. A ich duša si povie: „Ale, ale, čo to tu máme? Toľko strachu v mojom dvojplameni? To je snáď zlý sen! To sa teda bojí aj toho, že „nie som do neho“? Veď všetku Lásku má v sebe! To na to zabudol? To vôbec nevidí všetky svoje skvelé stránky a to, aký je krásny? A takýto vystrašený za mnou prichádza? Ja ho predsa chcem vidieť silného, sebavedomého a neohrozeného, taká je jeho podstata! Takého ho vidím ja… Prečo to on nevidí? No počkaj, ja Ťa trošku podpichnem, nech si na to spomenieš. “ A hľa! Zrazu nám potvorky neodpisujú, ignorujú nás, sú chladné, vyberajú si iných partnerov, jednoducho nás vždy podpichnú na tom správnom mieste, aby nás to poriadne zabolelo… Jednu plameniačku zavolal jej potvorkoš na rande len preto, aby sa jej pochválil, že má novú frajerku. Už chápete, prečo sú to potvorky? Pozor, nerobia to ale zo zlomyseľnosti. Náš dvojplameň robí všetko preto, aby sme sa prebudili a aby sme sa stali najlepšími a najšťastnejšími, akými môžeme byť. Aby sme sa definitívne rozlúčili s našim „starým ja“ (áno, je to presne to „ja“, ktoré miluje šťavnaté listy) a aby sme sa konečne stali našim „skutočným ja“ (áno, to je to „ja“ s pestrofarebnými krídlami). Ak sa nabudúce pristihneš pri tom, že sa v súvislosti s Tvojou potvorkou niečoho bojíš, tak si spomeň na to, že náš strach naše potvorky dokonale vycítia. A urobia potom všetko preto, aby sme tento strach premenili na Lásku. A riešenie je teoreticky jednoduché… Vždy keď budeš cítiť strach, tak si vyber Lásku. Nie je to ľahké, no stojí to za to.

Očakávania… Očakávania sú silným jedom pre našu dušu. A sú veľkou prekážkou na našej dvojplamennej ceste. Teraz možno nervózne pozeráš na obrazovku. A zrazu si uvedomuješ to, že aj Ty čakáš, že na konci skončíš v tom najkrajšom vzťahu s Tvojou potvorkou a za hudby španielskych gitár odcválate spolu v ústrety západu Slnka a budete žiť šťastne až kým nepomriete. No počkaj… Toto sú akože tiež tie očakávania?? Pre istotu sa ešte raz pozrieš, či teraz čítaš článok o dvojplameňoch. A teraz už naštvane zakričíš: „Čo to má znamenať? Čo sú to za nezmysly! Veď ja som nastúpil na túto ťažkú dvojplamennú cestu len kvôli tomu, aby som mohol na konci byť s mojou potvorkou! Veď v tomto článku som sa mal predsa dozvedieť všetky tipy a triky ako môžeme byť s mojou Láskou čo najskôr spolu! A tento papľuh mi teraz tvrdí, že ak chcem touto cestou prejsť, tak sa musím oslobodiť od všetkých mojich očakávaní… Prešiel som už hodný kus tejto cesty kvôli mojej potvorke a teraz mi radíš, že sa jej mám vzdať?“ Viem… Sme plní očakávaní. Všetci. Ja nechcem, aby si sa vzdal Tvojej potvorky. Prosím, nikdy sa jej nevzdaj, veď má Tvoju dušu. Tvoja potvorka sa Ťa nikdy nevzdá a chce, aby si túto cestu sám k sebe dokonal. A vie, že to je veľmi ťažké, lebo naše staré „ja“ musí umrieť. Nemôžeš lietať po nekonečnej oblohe, kým funíš napaprčený na kapustovom liste.

Vzdaj sa Tvojich očakávaní o svojej ceste a o tom, čo sa má a nemá stať. Očakávaní o tom, ako to ma vyzerať a ako to celé má dopadnúť… Očakávaní, čo by Tvoja potvorka mala alebo nemala urobiť. Predstav si, ako sa cíti naša stará známa kamoška húsenica, keď pocíti túžbu stať sa niečím viac ako bola doteraz. Nazbiera všetku odvahu… A zakuklí sa. A zrazu sa začne jej telo rozpúšťať. Pomaly a postupne. A húsenica si vtedy začne uvedomovať, že je to celkom „prúser“. Nemôže už vyjsť z kukly von. A zatiaľ stráca samu seba, postupne, kúsok po kúsku. Celý jej doterajší život, všetko, čo bolo pre ňu podstatné, všetky jej nádeje a sny sa strácajú a ona sa stáva ničím, jej telo sa pomaly rozpúšťa do čiernej prázdnoty… Uvedomuje si, že toto môže byť jej koniec, veď všetko tomu nasvedčuje. Ale vo svojom vnútri cíti, že takto je to správne a jednoducho sa tejto premene odovzdá. A oslobodí sa od všetkých očakávaní. A… Pre húsenicu je tento moment skutočne smrťou. No my vieme, že práve v tejto chvíli sa zároveň zrodil novy život. Úplne iný. Ktorý sa pozerá na svet úplne inak. Najskôr si nevieme predstaviť život bez našich potvoriek. A zrazu zistíme, že skutočné šťastie sme mali stále na dosah. A že my vlastne ku šťastiu nikoho nepotrebujeme. A všetko, čo hľadáme sme mali celý čas v sebe. A vtedy duše našich potvoriek jasajú, lebo sme zvládli túto ťažkú premenu, Už ich viac nepotrebujeme k nášmu šťastiu. A oni konečne môžu prestať pred nami utekať.

Ako mám pomôcť môjmu dvojplameňu, aby pochopil/uvedomil si naše vzácne spojenie?

Pamätáš si na to, čo sme si už povedali o strachu a očakávaniach? Teraz asi prevraciaš očami, lebo tušíš, kam opäť smerujem. No určite si nemal v sebe toľko očakávaní a strachu, ako mám ja.

Keď som sa snažil prísť na to, prečo mi tá moja podarená potvorka prevrátila môj život naruby, tak som googlil, čo za spojenie to môže byť medzi nami. A spomenul som si na to, že som niekedy čítal, že okrem spriaznených duší sú aj nejaké dvojplamene. Že to je nejaká veľká láska, bytosť ako stvorená priamo pre mňa. Akurát, že si tam najskôr mám vyriešiť nejaké traumy z detstva a bloky, či čo a až potom budem môcť byť s tou krásavicou. Zistil som, že sú tam nejaké fázy a bol som na tom dosť biedne – ja som bol vtedy totiž iba na tej tretej – separácia (, ktorá je, mimochodom, iba ilúziou) a to ma ešte podľa toho článku čakala nejaká temná noc duše, prebudenie, nejaká tá únia a medzi tým boli ešte nejaké fázy, ktoré som vôbec nechápal. A zistil som, že ja som asi chaser a potvorka je runner (aj keď v skutočnosti som vtedy utekal hlavne ja – sám od seba a od Lásky). No, žiaľ, veľa rozumu som vtedy veru nenabral, lebo som si vravel, že ja som ten prebudený, lebo som si toto všetko vygooglil a potvorka je trochu pozadu, lebo si toto všetko zrejme hneď nevygooglila. A vravel som si, že jej pošlem nejaký článok, nech si o plameniakoch prečíta, hneď to všetko pochopí, následne zahorí voči mne nekonečnou Láskou a potom mi zaklope na dvere a presťahuje sa ku mne, budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme. Žasnem nad tým, aký som bol vtedy namyslený. A v skutočnosti som toho vedel tak málo!

Aj Ty si niekedy rozmýšľal nad tým, že toto dvojplamenné tajomstvo musíš nejako vysvetliť Tvojej potvorke, aby pochopila toto čarovné spojenie a potom sa všetko zmení a budete spolu?

Na rozdiel od nich sme my v skutočnosti dali iba „nálepku“ tomu, co prežívame. Láska nenálepkuje. A ruku na srdce, myslel si si aj Ty, že si „ďalej“ ako Tvoja potvorka, že toho vieš viac a ona musí na sebe popracovať, aby nás dobehla? Ak nie, tak máš môj veľký obdiv. Ja som si myslel, že ja som ten prebudený.

Bol som však iba poriadne namyslený! Dnes viem, že mnohé veci, s ktorými sa ja dnes pasujem, má moja potvorka už dávno vyriešené. A že ja som bol ten, ktorý vtedy viac „zaostával“. Aj my a aj naše potvorky mame svoje vlastné výzvy, ktorým čelíme. To, že sú výzvy potvoriek iné ako tie naše neznamená, že nič nerobia a nepracujú na sebe. Môžeš si to predstaviť tak, že obaja naraz vystupujeme na strmú horu, no obaja začíname náš výstup na inom mieste. A obaja sa teda v rovnakom čase potýkame s úplne inými výzvami, keďže sa nachádzame v rozdielnom teréne. To, že sa nám zdá, že potvorky to majú „ľahké“, lebo nevedia o tomto spojení a žijú si svoj svetský život neznamená, že nevedú svoj boj, o ktorom my nič nevieme. Akurát bojujú na inej fronte ako my. Pamätajme… V ich živote ich vedie tá istá nežná ruka, ktorá pomáha aj nám. Dôverujme jej.

No dobre teda… A môžem teda nejako pomôcť mojej potvorke? Bez očakávaní? Že má byť mojou partnerkou, že mi má napísať/zavolať/stretnúť sa so mnou? Len preto, lebo ju ľúbim viac ako Taliani milujú pizzu?? Áno! Skutočná Láska kvitne tam, kde je sloboda. Dovoľ svojej potvorke, aby sa vysporiadala s týmto spojením svojim spôsobom a dovoľ jej nájsť si svoju vlastnú cestu, ktorou bude kráčať. Nesúď ju, či kráča tou správnou cestou, či na sebe pracuje „dosť“ alebo vôbec. Nech Ťa netrápi, že sa vôbec nezaoberá „spirituálnymi“ záležitosťami. Je v poriadku, ak sa vôbec nedozvie o dvojplameňoch. A možno sa k nej dostane zmienka o plameniakoch a začne zvedavo googliť tak, ako my na začiatku našej cesty – a bude potom trpieť pri čítaní takýchto článkov :D. Tak či tak, na Vašom spojení to nič nezmení. A ak chceš skutočne pomôcť svojmu dvojplameňu, tak pomôž sebe. Pracuj na tom, aby si sa stal skutočne šťastným, staraj sa o svoju dušu, o svoje zdravie, o svoje telo. Rob veci, ktoré Ťa skutočne napĺňajú a bavia Ťa, stretávaj sa s ľuďmi, ktorí Ťa majú radi a podporujú Ťa. Vylieč si všetko to, čo Ťa ešte bolí a kradne Ti Tvoju energiu. Staň sa autentickým a buď skutočne sám sebou. To, že to robíš dobre spoznáš podľa toho, že sa pomaly zo dňa na deň stávaš šťastnejším a spokojnejším. Tvoje šťastie vychádza z Tvojho vnútra. A vonkajšie okolnosti ho čoraz menej ovplyvňujú. A keďže si s Tvojim dvojplameňom stále spojený, tak všetko Tvoje šťastie sa prenáša aj na neho. A bude sa mu po tejto náročnej ceste kráčať ľahšie. A úplne najviac svojej potvorke pomôžeš tým, že budeš úprimne milovať seba.

Skúsil som všetko, čo je v mojich silách a môj dvojplameň nechce so mnou vzťah. Čo mám robiť?

Ak si skúsil naozaj všetko, tak máš môj obdiv, chce to veľkú odvahu kráčať za volaním Tvojho srdca. Najmä keď Ti Tvoje srdce hovorí, že toto je presne ten človek, na ktorého si celý život „čakal“ a niekedy máme dokonca pocit, že celý náš život smeroval iba k tomu, aby sme stretli túto tajomnú potvorku. Znie to naozaj krásne, no v reálnom živote je toto stretnutie vždy nádherne komplikované a „navonok“ často skoro nič nenasvedčuje tomu, že práve tento človek je ten, ktorý nám pomôže sa prebudiť… Na chvíľu odbočím od tejto otázky. Možno sme zadaní my, možno potvorka, možno už máme deti, možno je medzi nami riadny vekový rozdiel, možno máme iné náboženstvá, možno sú tam iné komplikácie – presne také, aké potrebujeme, aby sa naša duša naučila niečo nové o živote a dozrela. Potvorky nestretávame preto, aby nám rozbili rodinu alebo my im. Neprišli, aby sme poslali do bažín našich dlhoročných partnerov alebo im boli neverní. Aj keď stretnutie s našim dvojplameňom teda poriadne zatrasie našim svetom a my len vtedy zistíme, aké to je skutočne niekoho milovať. A príchod nášho dvojplameňa nám často „otvorí oči“ a my sme konečne úprimní sami k sebe – a máme konečne odvahu priznať si, či žijeme život, ktorý nás skutočne napĺňa a či nás napĺňa aj prípadný vzťah, ktorý momentálne máme. Ako sa teda vysporiadať s takou situáciou? Na to neexistuje návod… Je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti. Musíš túto situáciu rozlúsknuť sám. Možno sa budeš čudovať, no často sa takéto komplikované situácie vyriešia veľmi hladko a prirodzene – keď sme úprimní sami k sebe a k druhým ľuďom.

Nájdi sám seba a budeš presne vedieť, ktorým smerom v živote sa vydať a čo urobiť v tejto situácii. Budeš pravdivý sám k sebe a aj k všetkým zúčastneným. A pravda oslobodí všetkých.

Potvorky sú tu teda preto, aby nám pripomenuli, kým skutočne sme a aby sme túžili opäť žiť autentický život, ktorý je odrazom nášho vnútra. Čo teda robiť v situácii, keď Ty si single a s potvorkou by ste mohli tvoriť pár? No potvorka akosi nechce. Hoci sa zdá, že ste stvorení jeden pre druhého. Neboj sa, všetko je presne tak, ako to má byť, a si v svojom živote na tom najsprávnejšom mieste. Áno, zrejme máš vtedy pocit, že celý Tvoj život sa postupne rozpadáva. Tvoja potvorka totiž robí všetko preto, aby si prestal hľadať svoje šťastie niekde tam vonku, alebo nebodaj v nej. Chce, aby si bol taký zúfalý, že nebudeš mať inú možnosť, len začať hľadať sám v sebe. A bude Ťa šibalsky pichať do všetkých Tvojich miest, kde nie si celkom sám sebou, bude Ti pripomínať Tvoje neistoty a dráždiť Ťa tam, kde sa potrebuješ vyliečiť. A to všetko preto, aby všetky tieto nespracované záležitosti vyplávali na povrch a aby si ich mohol spracovať. Tak čo keby si teraz skúsil všetko, čo je v Tvojich silách, aby si našiel šťastie sám v sebe? Ver mi, že je to cennejšie ako mať Tvoju potvorku za partnerku. Nájsť sám seba je to najcennejšie, čo môžeš sám pre seba urobiť. A počas hľadanie v sebe si uvedomíš, že s Tvojou potvorkou ste boli vždy spojení. A nikdy ste neboli rozdelení.

A tým, že nájdeš sám seba vlastne nájdeš aj … Všetko to, čo si kedy hľadal.

Prečo ma môj dvojplameň ignoruje/je chladný/tvári sa, že ho nezaujímam/prečo si vyberá namiesto mňa iných partnerov/prečo sa nerozíde, aby sme mohli byť spolu?

Keby Ti toto robil hocikto iný, tak mu dávno dáš košom a už na neho viac nepomyslíš. Dokonca aj sám sebe by si v takomto prípade poradil, aby si sa takým nezbedníkom viac nezaoberal, veď v mori je predsa veľa rýb… Žiaľ, v tom našom mori iba jedna rybka je skutočne zlatá a to tá, ktorá je tou najväčšou potvorkou a vie nás vždy vytočiť, napaprčiť aj rozosmutniť až priveľmi rýchlo. No nie je rozkošná??

Tvoja potvorka ma veľmi dôležitú úlohu. Prebudiť Ťa. A pomôcť Ti, aby si v sebe našiel všetku skrytú bolesť, rany, bloky, očakávania, strachy, nízke emócie a podobný odpad, ktorý Ťa brzdí a bráni Ti v tom byt skutočne šťastný. A tým, že všetko toto vypláva na povrch, si to konečne môžeš vyliečiť a spracovať, nech Ťa to už nikdy viac netrápi. A potvorky túto úlohu berú skutočne veľmi zodpovedne – do repertoára ich bežných trikov patria napríklad tie, ktoré sú uvedené v tejto otázke. A určite si ich okúsil na vlastnej koži aj Ty. Keby si mal „bežný“ vzťah s niekým, kto Ťa ľúbi, tak je to pomerne harmonické spojenie. V tom momente si relatívne šťastný a necítiš potrebu sa priveľmi meniť a popracovať na sebe, nech si ešte lepším a šťastnejším človekom. Užívaš si kľud a možno sa popri tom čuduješ plameniakom, prečo stále riešia tú potvorku, ktorá ich vie bez mihnutia oka priviesť na pokraj zúfalstva. A čo potom ten vzťah s Tvojim dvojplameňom? To je jazda! Predstav si Tvojho plameniaka ako niekoho, kto podvedome presne cíti, kde máš ukryté všetky svoje slabiny a nevyriešené záležitosti. A keďže dokonale pozná Tvoju dušu, tak presne vie, akým šťastným sa môžes stať a aký neuveriteľný je Tvoj nevyužitý potenciál. A nebude váhať ani sekundu a svojou potvorkovitosťou Ťa bude tlačiť a nútiť do práce na sebe samom. Nech žiariš a nech rozprestrieš svoje krásne krídla a konečne vzlietneš.

Viem, že my všetci sme zvyknutí na bežné „zaľúbené“ ľudské vzťahy, kde sme si istí láskou a náklonnosťou nášho partnera. A kde nás partner „nehecuje“ každú chvíľu k tomu, aby sme neprestávali hľadať samých seba a rástli nadsvetelnou rýchlosťou. No dvojplamenný vzťah nie je bežný vzťah. Tvoja potvorka Ťa chce vidieť skutočne šťastného a autentického. A urobí všetko preto, aby Ti „pomohla“ v Tvojom raste. Ver mi, že Tvoj plameniak niekedy ani nevie, prečo vlastne sa k Tebe takto zvláštne chová. Nehnevaj sa na neho kvôli tomu. Ale koná iba pre Tvoje najlepšie dobro. A jedného dňa sa spolu s nim zasmeješ na tom, ako tragicky si to počas svojej dvojplamennej cesty bral.

Ako môžem toto spojenie prerušiť, aby som bol od neho oslobodený? Ako docielim, aby som už viac nemyslel stále len na môj dvojplameň?

Aké by to bolo jednoduché, keby sme mohli pred dvojplamennou cestou ujsť… Alebo vypnúť naše myšlienky a city k našej potvorke tak, ako večer vypneme televízor. Ale keďže čítaš tento článok, tak ani Tebe sa nepodarilo ujsť a potvorka Ti stále chodí po rozume. Veď aj sám už tušíš, že z dvojplamennej cesty niet úniku. Môžeš sa maximálne tak pokúsiť stáť na mieste a nerobiť nič. Ale život Ti stále bude potvorku pripomínať. Budeš všade vidieť jej meno, budú Ti ju pripomínať rôzne veci, narážky v rozhovoroch, budeš vidieť tie tajomné čísla 1111 a im podobné numerické šifry. Prosím, nezaoberaj sa tým, čo tieto znamenia znamenajú. Či tá šifra ukrýva výherné čísla lotérie alebo či znamená to, že budeš 11.11. vo vzťahu s Tvojou potvorkou. Vesmír Ti tým často iba pripomína, že sa trochu flákaš a že zabúdaš na to hľadať šťastie v sebe. A pripomína Ti, že toto spojenie je skutočné, aby si dôveroval Tvojmu srdcu a aby si na dvojplameň jednoducho nezabudol.

Na potvorku budeš myslieť stále… Aj keby si bol v tom najšťastnejšom vzťahu a budeš úprimne ľúbiť svojho partnera, tak vždy budeš myslieť aj na svoju potvorku. Je to nespravodlivé? Prečo práve Ty? S tým všetkým sa môžeš iba zmieriť. Nedeje sa to preto, aby Ťa život trápil, je to v skutočnosti veľké požehnanie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. A ako sa vysporiadať s tým, ze máš partnera a popri ňom ale myslíš stále na niekoho iného? Nuž, odpoveď poznáš – je to skúška Tvojej vyspelosti a zrelosti.

A čo tá meditácia na pretnutie „spojenia“ medzi dvoma ľuďmi?? Znie to naozaj lákavo, že? No spojenie Teba a potvorky je iné. Ste JEDNO. A pretnúť puto medzi Vami by malo asi takú logiku, ako keby si sa dal rozrezať na 2 polovice. Dlho by si si potom veru nepožil.

Jediný spôsob ako sa oslobodiť od tejto cesty a od Tvojej potvorky je jednoducho prejsť si dvojplamennou cestou. A všetko Ti potom bude dávať zmysel. A už viac nebudeš cítiť túžbu utekať pred týmto osudom alebo zabudnúť na Tvoju potvorku. Vidíš ako všetci pred niečím utekáme? Nakoniec budeš veľmi šťastný, že si si prešiel touto náročnou cestou, lebo si našiel sám seba. A ako bonus si našiel aj sám seba – ale v druhom tele.

Som blázon? Prečo sa toto stalo práve mne? Všetci mi vravia, ze som zošalel, že stále riešim tú potvorku. Prečo sa nedokážem od nej odpútať?

Je možné, že keď Ti do života vstúpil Tvoj dvojplameň, tak si sa snažil nájsť odpoveď na to, prečo na toho človeka stále myslíš. A prečo je tam v Tvojom vnútri hlboká Láska, hoci ho takmer vôbec nepoznáš a často sa k nám potvorky chovajú tak, že by si zaslúžili skôr vyťahať za uši a nie to, aby celé naše vnútro netúžilo po ničom inom ako po našej potvorke. A prekvapujúco si zistil, že na celom svete sú tisíce ľudí, ktorí prežívajú PRESNE to isté, čo aj Ty. A to rôzne typy ľudí, dokonca aj veľmi racionálni a vedecky zmýšľajúci ľudia pocítili rovnakú túžbu po svojom dvojplameni. Hoci toľko ľudí popisuje presne tie isté „príznaky“ a Lásku, ktorá presahuje všetko, čo sme ako ľudia počas našich životov zažili, tak je možné, že sa mýlime… Že to všetko nie je skutočné… Ale zamyslime sa nad tým spoločne…

Čo keď Ťa teda Tvoja potvorka priviedla k práci na sebe samom? Čo keď si začal meditovať, chodiť na hodiny jogy, do fitka, zmenil si svoj šatník, svojich priateľov, ktorí už nerezonovali s Tvojim meniacim sa „ja“. Čo ak si stal počas dvojplamennej cesty šťastnejším a autentickejším, máš prácu, ktorá Ťa napĺňa a úprimne sa tešíš zo svojho života? Čo ak si si konečne vyliečil všetky Tvoje traumy z detstva, dal si zbohom svojich strachom a očakávaniam, získal si sebavedomie a si skutočne sám sebou… A si jednoducho šťastný bez očakávaní. Čo ak by si vtedy zistil, že dvojplamene neexistujú a všetko to bol iba omyl? Mrzelo by Ťa to, keby si sa vďaka tomuto „omylu“ stal skutočne šťastným?

A prečo práve Ty? Lebo si pripravený na to byť skutočne šťastným. Tvoja duša si vypýtala túto lekciu aby si mal túžbu konečne hľadať v sebe. Všetko v živote sa deje v ten správny čas. Aj keď si myslíš, že sa to všetko udialo v tom najhoršom možnom čase… Potvorka Ti prišla do života presne vtedy, kedy mala. A dokážeš sa od Tvojho dvojplameňa niekedy odpútať? Nuž… Je to bytosť, ktorú ľúbiš zo všetkých najviac, niekto, kto Ti je najbližší zo všetkých (lebo si to vlastne Ty sám). Niekto, kto Ťa ľúbi viac ako si to vieš predstaviť (viem, že to tak nemusí navonok vyzerať no Tvoje srdce presne vie, kde je pravda). Naozaj sa chceš od tejto bytosti odpútať? Iba preto, lebo táto Láska nezodpovedá našim pozemským predstavám?

Potrebujem poradiť na tejto ceste. Na koho sa mám obrátiť? Jasnovidcov? Tarotové karty? Konštelácie? Kto mi pomôže?

Už si určite uvedomuješ, že pred Tvojim dvojplameňom nikdy neujdeš. A táto milá potvorka Ťa bude v Tvojich myšlienkach sprevádzať dovtedy, kým žiješ. Potláčať Lásku, ktorú k tomuto dvojplamennému nezbedníkovi cítiš je úplne zbytočné. A prečo by si to aj robil?? Táto čistá Láska je sama o sebe veľkým darom…

Prejavom dospelosti a zrelosti je aj požiadať druhých ľudí o pomoc… Ale … Dvojplamenná cesta je len a len o Tebe. O tom, aby si TY sám našiel sám seba. Nikto iný ako Ty sa nevie dotknúť najhlbších miest Tvojho vnútra. A iba Ty sám môžeš odhaliť najhlbšie tajomstvá, ktoré v Tebe driemu. Nikto iný nedokáže pochopiť Tvoju životnú cestu. Iba Ty sám. Ty sám by si mal v svojom vnútri nájsť kompas, ktorý Ti bude presne ukazovať, ktorým smerom sa vydať počas Tvojej životnej cesty. A mal by si sa naučiť dôverovať Tvojmu srdcu, ktoré presne vie, čo je skutočné a čo je to najpodstatnejšie v Tvojom živote. A vtedy Ťa vôbec nerozhodí to, keď Ti budú vonkajšie okolnosti šepkať, že celá dvojplamenná cesta je nezmysel, že Tvoj dvojplameň je iba ilúziou a že je to cele zbytočné. Že máš zabudnúť na jedinú bytosť, ktorú miluješ zo všetkých najviac. A neklam sám seba… Budeš ju milovať stále, vo všetkých časoch a vesmíroch a aj keby tento svet zanikol, tak Láska k nej pretrvá. Potvorka sa môže snažiť akokoľvek, no Tvoja láska k nej nikdy nevyhasne. Kráčaj hrdo po tejto ceste. Nestretol si svoju potvorku preto, aby si sa boril v bahne hnevu a ľútosti. Stretol si ju preto, aby si sa opäť naučil lietať.

Môžeš sa obrátiť na jasnovidcov, kartárov, psychológov… Nebudú Ti rozumieť. Budú stratení v tom, čo práve prežívaš a nebudú chápať, prečo Ťa Tvoja potvorka pichá do všetkých Tvojich boľavých miest a zdá sa, že Ťa iba trápi. A nebudú chápať, prečo toľko túžiš práve po tejto nevšednej bytosti. Nečudo, že tomu nerozumejú. Nestretli v svojom živote svoj dvojplameň. Možno vedia o tom, že nejaké dvojplamene existujú, no nevedia, AKÉ to je. Ich vnútro nezahorelo túžbou po ich potvorke. A to je v poriadku. Ich duša si vybrala iné životné okolnosti, také, aké oni potrebujú.

Predsa nám ale môžu dať radu, ktorú práve v tej chvíli potrebujeme. Ale nebudú vidieť kompletný obraz nášho života. Ten vidíme iba my sami. Ostatné dvojplamene Ťa budú dokonale chápať. Vedia, aké to je. A chápu aj Tvoje každodenné výzvy, ktorým čelíš, keď Tvoje srdce túži iba po Tvojej potvorke a po nikom inom. No vedia aj to, že všetku túto bolesť, trápenie a smútok jednoducho potrebuješ. Potrebuješ ich, aby sa Tvoje srdce otvorilo. Nikto nechce trpieť, no toto je ta „dobrá“ bolesť. Tá, ktorá nás zmení… A Ty už dobre vieš, o akej premene celý čas rozprávame.

Ak potrebuješ vedenie alebo máš otázky, vždy počúvaj svoje vnútro, svoju intuíciu. Dôležitá časť dvojplamennej cesty je o počúvaní našej intuície, hlasu nášho srdca a nasledovaní volania našej duše. Lebo to sme skutočne my. A spýtaj sa svojho vnútra na všetko, čo máš na srdci. Tvoja intuícia Ti hneď prezradí, či s Tebou niečo súznie alebo či to je niečo, čo jednoducho nie je „pre Teba“. Možno práve v tejto chvíli celé Tvoje vnútro vrie pri čítaní tohto textu. Skvelé! To znamená, že počúvaš svoju intuíciu. A ja sa Teším, že si na tej správnej ceste, aby si našiel sám seba. A určite nájdeš to „správne“, čo bude súznieť s Tvojou dušou.

Čo mám teda robiť, keď som sa už ocitol na tejto ceste a nedokážem pred ňou ujsť?

Budem k Tebe úprimný. Dvojplamenná cesta je testom Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu. Na všetko potrebuješ prísť sám. Rovnako ako nepošleš Tvojho kamoša cvičiť do fitka s očakávaním, že tehličky na bruchu narastú Tebe. Všetkým si musíš prejsť sám, aby si skutočne pochopil.

Cieľom Tvojej cesty je stať sa skutočne šťastným. A keď v svojom živote stretneš šťastného človeka, tak si môžeš byť istý, že jeho šťastie určite nie je náhoda, no je za ním veľa sebaspoznávania a veľa práce na sebe samom. Ak náhodou žiadneho šťastného človeka v svojom živote nemáš, tak žiadnu paniku, lebo sa ním staneš Ty sám. Najväčšou prekážkou k nášmu šťastiu sme my sami. Žiaľ a aj chválabohu. A v tejto chvíli ani nevieme, kde všade máme bloky a akými spôsobmi si bránime v tom byť šťastní. Všetko toto si najskôr musíme uvedomiť („Aha“ moment), a potom si naše bolesti vieme vedome spracovať, nech nás už viac nemátaju. Krok za krokom, postupne. Potrebujeme sa stať sami sebe psychológmi, terapeutmi, osobnými trénermi, koučmi, motivátormi a všetkým ostatným, čo potrebujeme. Každý z nás je inak „postihnutý“ našim doterajším životom a preto každý z nás sa bude na svojej ceste za šťastím venovať iným záležitostiam.

Náš postup vieme veľmi presne merať tým, ako sa v tejto chvíli cítime. Je to pocit, ktorý máme „na pozadí“, keď sa venujeme našim každodenným záležitostiam, keď nás v tej chvíli nič nevytočilo, ani nepotešilo. Sme napaprčení? Smutní? Hneváme sa na život? Závidíme? Tešíme sa? Cítime nádej? Vďačnosť? Radosť? Lásku? Čím je ten pocit krajší, tým lepšie pre nás. Cieľom je dopracovať sa do stavu, kde sme šťastní v tejto chvíli len tak, bez príčiny. Ako motýľ, ktorý už nič neočakáva a plachtí po nebi a plynie životom.

No dobre… A ako sa teda mám dopracovať do tohto stavu?? Je to test Tvojej šikovnosti, inteligencie a dôvtipu, pamätáš? No Ty si ešte povieš, že prečo by si teraz mal zrazu pracovať na sebe samom, keď sa Ti doteraz žilo celkom komfortne? Nuž, ak si stretol svoj dvojplameň, tak aj Teba doslova „zhodil“ z pohodlia Tvojho doterajšieho života do čiernej priepasti. A vieš, že naspäť sa už vlastne ani nechceš vrátiť. Tak čo Ti iné zostáva? Buď sa začneš učiť lietať hneď teraz alebo až o chvíľu, keď Ťa omrzí temnota čiernej priepasti.

Takže aký má teda toto šťastie bez príčiny súvis s plameniakmi?? Veď potvorka Ti neodpísala od piatku na messengeri a tu sa zrazu píše, že nemáš sedieť pri mobile a čakať na odpoveď, ale máš pracovať na sebe, aby si bol šťastný. Nuž, keby sme nestretli naše potvorky, tak nemáme žiadny dôvod na sebe pracovať. Doteraz nič v našich životoch sa nás zrejme tak hlboko nedotklo a nezatriaslo našim svetonázorom, a teda sme nemali dôvod radikálne sa zmeniť. Všetko doteraz bolo také akési povrchné a nedotklo sa našej najhlbšej podstaty. Príchod potvorky, bol nečakaný, magický, a dokonale nám rozbil náš doterajší život. Dokonca aj Tí, ktorí sa denne venujú osobnostnému rozvoju po „príchode“ ich plameniaka zistia, za pri práci na sebe mali „zaradenú“ ledva jednotku a po krátkom „vystrájaní“ ich potvorky hneď „zaradili“ päťku a doslova vystrelili do nebies.

Keď nastúpiš na dvojplamennú cestu, tak… No dobre, nie žeby sme mali na výber, či túto cestu začneme alebo nie… Takže, keď ju nastúpiš, život položí pred Teba skladačku puzzle s obrovským počtom dielikov. A na začiatku vôbec netušíš, čo sa to vlastne deje a aký obrázok to vlastne skladáš. No vo svojom vnútri cítiš, že ho dôverne poznáš a že Ti je blízky, no napriek tomu si nevieš vôbec spomenúť, ako presne ten obrázok vyzerá. Čo iné Ti teda zostáva? Začneš skúmať jednotlivé dieliky a skúšať, ktoré dieliky k sebe pasujú. Nájdeš prvé dva dieliky, ktoré do seba zapadnú. A svitne Ti, prečo k sebe pasujú práve tieto dva. A pomaly nachádzaš ďalšie, ktoré k sebe dokonale pasujú. A opäť si sa niečo nové naučil. A začínaš pomaly vnímať obrázok, ktorý skladáš. Vlastne ho ani nevieš popísať slovami, no vo vnútri presne vieš, že kráčaš tým správnym smerom a iba si spomínaš na to, čo už vlastne dávno vieš. A pokračuješ ďalej… Tá skladačka, ktorú skladáme je náš vlastný život. Jednotlivé dieliky sú všetky časti nášho života – naše radosti, naše smútky, naše bolesti, naše rany, všetko to, čo tvorí náš život. A dieliky skladáme dokopy našim pochopením. Pochopením, že sa nič v našom živote nedeje náhodou. Učíme sa, čo môžeme v našom živote pozitívne ovplyvniť. A čo nie. Učíme sa, čo máme vlastne urobiť s našim životom, aby sme lepšie spoznali samých seba, aby sme vyliečili to, čo treba, stali sa všetkým tým, čím sa môžeme stať. A každý krok vpred je jeden dielik, ktorý uložíme na to správne miesto. Sme o trochu šťastnejší. A chápeme životu a aj sami sebe o trochu viac. Toto síce teraz nie je podstatné, no potvorky skladajú túto skladačku spoločne s nami. Áno, aj vtedy, keď sa nám zdá, že sa flákajú alebo naháňajú namiesto nás iných partnerov. Skladáme spoločne obaja iné časti toho istého obrázku. Aj keď naše časti samy o sebe sú kompletné a dávajú zmysel… No keď sa konečne spoja… Ale nad tým teraz nebudeme filozofovať, veď máme dosť práce s tým poskladať si našu časť tejto „skladačky nášho života“.

Aké sú príznaky pokroku na dvojplamennej ceste?

Dúfam, že Ťa neprekvapí, že Tvoje úspechy na dvojplamennej ceste nemajú skoro nič spoločné s Tvojou potvorkou.

Ako teda vieš, že to „robíš“ správne? Začínaš dôverovať svojej intuícii. Rád si vypočuješ aj rady a názory druhých ľudí, no aj tak cítiš, že ten najpodstatnejší zdroj vedenia je v Tvojom vnútri. A dôveruješ „nutkaniam“ Tvojho vnútra, hoci Ti našepkávajú úplne iné veci ako tie, ktoré Ti radia všetci naokolo. Ty presne vieš, čo je pre Teba to správne, čo s Tebou súznie a čo lahodí Tvojej duši. A dôveruješ tejto ceste.

Prestávaš sa hnať za tou úniou s potvorkou. Síce ani nevieš, čo to vlastne je, ale nech to už je čím skôr, že? 🙂 Uvedomuješ si, že más viac ako dosť času a že nič podstatné v živote Ti neujde. Nemáš sa kam ponáhľať a nemusíš sa triasť od strachu, že si niečo dokafral a si odsúdený na život v smútku. Začínaš si vychutnávať túto cestu. A netrápi Ťa, ako sa skončí. Cítiš, že túto cestu potrebuješ a všetko, čo na nej zažiješ, sa deje pre Tvoje najväčšie dobro. Uvedomuješ si, že trpezlivosť je veľká cnosť. Celá dvojplamenná cesta je proces. Tešíš sa z malých víťazstiev a zodpovedne na sebe ďalej pracuješ. Nemáš paniku z toho, že máš ešte pred sebou kus cesty. Vieš, že to zvládneš. Skôr či neskôr.

Prestávaš zbytočne analyzovať a šrotiť Tvojou mysľou. Nestrácaš čas rozmýšľaním nad tým, že čo znamenalo, keď presne o 11:11 prešla okolo Teba biela dodávka s telefónnym číslom na kapote, v ktorom je skrytý dátum narodenia Tvojej potvorky. Alebo zbadáš v potravinách krabicu nejakého polotovaru, na ktorej je meno Tvojej potvorky. Možno to niečo znamená a možno nie. No Ty všetku svoju energiu venuješ tomu, aby si bol šťastný. Nemáš čas do nemoty uvažovať nad niečím, čo Ti nijako nepomôže.

Vyrovnal si sa s tým, ak sa so svojou potvorkou už nikdy neuvidíš, ani raz Ti už nezavolá a aj ak Ti nikdy neodpovie na tu správu na messengeri z piatku :). Vyrovnal si sa s tým, ak má iného partnera a rozhodla sa pre neho. Si šťastný, lebo je šťastná. Si šťastný, lebo niekoho ľúbi a niekto iný ľúbi ju. Vôbec sa nepozastavuješ nad tým, že by predsa „mala“ byť s Tebou. Vaše spojenie predsa stále cítiš, nemusíte byť fyzicky spolu. Si šťastný. Len tak. A nepotrebuješ nikoho iného ku šťastiu. Ani Tvoju potvorku.

Si „viac“ sám sebou. Možno si cítil, že Ťa láka zmeniť šatník a Tvoje oblečenie. Možno si zmenil prácu, lebo už s Tebou nesúznie. Rovnako si možno zmenil okruh kamarátov. A veľa iných vecí. Vyberáš si len činnosti, ľudí a zážitky, ktoré Ťa skutočne napĺňajú. Robíš veci, ktoré Ťa robia šťastným. Si kľudnejší, pokojnejší a vyrovnanejší. Nezáleží Ti na tom, čo si o Tebe a o Tvojej ceste myslia ostatní. A nevadí Ti to, ze Ťa nechápu. Nemusia.

Dôveruješ životu. Cítiš, že všetko, čo sa stalo, má hlboký zmysel, a oslobodil si sa od potreby mať všetko pod kontrolou. Pomaly a postupne si sa odovzdal do prúdu života a … Plynieš ním a prijímaš všetko, čo Ti do života prichádza. Aj nový vzťah… Prečo nie? Všetko sa deje prirodzene a s ľahkosťou, keď so životom nebojuješ.

Nečakáš na svoju potvorku, neodkladáš si svoje šťastie na obdobie, keď budete spolu. Žiješ svoj najlepší život práve teraz, bez očakávaní. A čuduj sa svete, si skutočne šťastný. Bez príčiny.

A hlavne… Úprimne ľúbiš svoju potvorku. Hoci nie ste spolu. Hoci sa v tomto živote ani veľmi nepoznáte. Hoci ste spolu strávili minimum času. Hoci to medzi Vami možno bolo búrlivé a Vaša komunikácia nebola práve ružová. Láska je tu. Len tak. Prečo by si ju potláčal? Nemusí predsa nikomu dávať zmysel. A keď už sa Tvoje srdce rozhodlo, že práve táto potvorka je pre neho tá najlepšia vec odkedy vynašli krájaný chlieb… Budeš sa hádať so svojim srdcom? 🙂

A je tam veľa iných „pozitívnych príznakov“ Tvojho pokroku. Ale na tie už prídeš Ty sám.

Je v poriadku, že mi do života neprichádzajú vzťahy s inými partnermi? Čo mám robiť, keď sa nedokážem úprimne zaľúbiť do nikoho iného, aj keď sú to kvalitní partneri? Nech sú akokoľvek úžasní, majú jednu vážnu vadu. Nie sú mojou potvorkou.

Keď začneme skutočne plynúť životom, tak sa všetko začne diať veľmi prirodzene a bez námahy. Aj potenciálny nie-dvojplamenný vzťah k nám môže prísť úplne prirodzene… Netreba nad tým veľa dumať, filozofovať, kalkulovať.

Ale možno si povieš: „No Ty si ale múdry! Dobre vieš, že moju potvorku ľúbim najviac. Nikoho nebudem ľúbiť tak, ako ľúbim ju! No túžim aj po blízkosti a intimite s druhým človekom. Chcem milovať a byť milovaný ako normálny človek z mäsa a kostí… Ale potvorka je teraz mimo hry… Ak mi do života vstúpi iný partner, tak ho budem iba klamať… Lebo vždy budem potvorku ľúbiť viac! Ja nechcem nikoho klamať… Tak čo mám teda robiť? Veď ak poviem potenciálnym partnerom pravdu – že je tu bytosť, ktorú ľúbim zo všetkých najviac a moja láska k „bežným“ partnerom je iba bledým odrazom tej veľkej Lásky…. Nikto ma nebude chcieť za partnera, keď k nim budem úprimný o mojej dvojplamennej situácii…“ A teraz dodáš veľmi prísne: „A nie, že mi na túto dilemu odpovieš tak, že dvojplamenná cesta je testom mojej inteligencie, šikovnosti a dôvtipu… A nech Ťa ani nenapadne povedať, že to, ako sa vysporiadam s touto situáciou je skúškou mojej zrelosti a vyspelosti. To mi nedáš normálnu odpoveď??“ Asi som Ťa trošku napaprčil, čo? 🙂

Pamätáš sa na to, kde máš hľadať odpovede na Tvoje otázky? No vidíš. A priznám sa Ti, že Ti veľmi fandím a viem, že sám nájdeš odpovede na všetky Tvoje otázky. A prezradím Ti tajomstvo… Všetky zdanlivo nevyriešiteľné dilemy zmákneš ľavou zadnou. Ver si!

Je táto cesta požehnaním alebo prekliatím?

Koho by si sa chcel opýtať túto otázku? Húsenice alebo motýľa? Obaja majú na túto otázku inú odpoveď. A nečuduj sa húsenici, že nezdieľa motýľovo nadšenie. To, čo sa pre ňu najskôr zdalo byť iba krátkym oddychom v kukle, malo pre ňu nakoniec ďalekosiahle následky. 😉

A kto som ja?

Obyčajný človek. Dlho som si spokojne hovel v mojej malej „bubline“ s tým, že ma v živote už nič nemôže prekvapiť. A potom sa zjavila ona. Nemal som veľkú šancu… Zrejme mám slabosť na to, keď mi žena odhalí celú svoju dušu, a k tomu pridá štipku múdrosti, citlivosti, zraniteľnosti a úprimnosti, no zároveň zostane tajomnejšou ako Šeherezáda. A ona sa vtedy ani nemusela priveľmi snažiť na mňa zapôsobiť, veď úplne stačilo to, že bola jednoducho sama sebou. A dokázala mi učarovať až priveľmi rýchlo. Ta neobyčajná žena mi otvorila oči a ja som sa začal skutočne zamýšľať nad tým, kým vlastne som a aký život som si na tejto Zemi vytvoril.. A potom? Ale veď sa nerobte, že ani trošku netušíte, ako sa moje vtedajšie „pobláznenie“ skončilo. Plameniakov nevolám „potvorky“ len tak. Tá moja ma tú najkrajšiu dušu a viem, že nájde v živote všetko to, po čom jej srdce túži. Rovnako ako aj Vy. Buďte šťastní. A milujte svoje potvorky. 😉

Namasté

S láskou uverejnila

Pozorovateľka života

Prečo dvojplameň nechce vzťah

od Pozorovateľka života | feb 4, 2023 | Nezařazené

Dnes by som sa rada s vami podelila o poznanie z nedostupných dvojplamenných vzťahov, kedy sa nám na konci cesty odkrývajú tie najhlbšie pravdy. Stáva sa to vtedy, keď už sme pripravení prijať ich bez toho, aby nás to zranilo. Dvojplameň nechcel vzťah, pretože nám zrkadlil nás samých, ani my sme nechceli vzťah. Báli sme sa blízkosti. Preto sme si vedeli predstaviť byť iba s týmto jediným človekom a cez jeho odmietanie sme riešili vlastné odmietanie okolia. Na konci transformácie cez dvojplameň sa otvárame sebe, a teda aj druhým. Otvárame sa novým vzťahom, ktoré pred tým nešlo nadviazať.

Sedela som za stolom a niečo som ťukala do počítača, vnútorný hlas sa drel vonku a nedal sa utlmiť, aj keď som ho umlčovala prácou, volal si ma, nech sa tomu povenujem. Zrovna to bolo obdobie môjho života, kedy som vykročila nesmelo do možnosti si nájsť niekoho na trávenie voľných chvíľ, o vzťahu sa nedalo ešte úplne hovoriť, pretože, tam niekde vnútri boli stále pozostatky strachov zo vzťahov. Mala som obrovský strach každý deň po dobu 2 mesiacov, že sa nedokážem otvoriť niekomu novému, aj keď som po tom túžila. Priala som si konečne zdieľať rôzne zážitky, ísť na kávu, do kina, na večeru, na prechádzku a zobudiť sa ráno vedľa niekoho. S dvojplameňom to nikdy nešlo, ten bol stále zadaný, a aj keď sme sa zase posunuli bližšie k sebe od posledného rozchodu, tak opäť sme narazili na rovnaké bariéry. Priznala som si, že to nemá význam. Koľkokrát som už prežila takéto priznanie, no napriek tomu som sa vrátila? Mnohokrát! Často som sa pýtala samej seba, prečo mám strach, veď tá láska pramení vo mne, ja som tvorca toho všetkého. Povzbudzovala som sa, že minimálne by som mala skúsiť ísť na rande, že tie vzťahy nemusia byť zväzujúce, ako tie minulé, predsa som si už vytvorila hranice, hodnotu, no a lásku si už viem tvoriť tiež.

Stíšila som sa, zavrela si oči a intuitívne som sa išla pozrieť na to, čo sa stane v realite, ktorú si vyberiem. Prvú som si obzrela tú s dvojplameňom. Posúvala som sa na priamke času o mesiace, o roky a vízia bola stále rovnaká, stále bol vedľa mňa môj dvojplameň, stále bol zadaný a ja som bola zaseknutá, nerástla som a nezažívala nové veci. Moja duša bola z toho smutná. Ďalšia realita, kde by som vykročila naproti novým vzťahom bola radostná, bolo tam kopec energie, nové učenie a zábava.

Prezrela som, že vlastne dvojplamenný vzťah-nevzťah neznamenal, aby sme boli niekedy spolu, ale aby som sa transformovala. Ja mám urobiť ten prvý krok, môj dvojplameň ho nikdy neurobí. Bol sprievodca na krátky úsek života, zrkadlo, ktoré ma malo posunúť. Raz, keď zomrieme, tak so žiadným človekom nebudeme spätí. Zanechaním lipnutia na vzťahoch v nedostatku sa mi otvára nová životná etapa prežívania vzťahov cez seba. Môžem do nej vykročiť, ak budem chcieť.

Bola som prekvapená, čo sa mi ukázalo, cesta dvojplameňa vlastne nikdy nebola mienená, aby sme skončili spolu. Celú tu dobu prichádzalo odpútavanie a prijatie, že nikdy nebudeme spolu, ale tá vízia bola tak silná, že som ju spracovávala niekoľko dní. Počas tých rokov sme sa vždy približovali k sebe až sme dosiahli bezpodiemenčnú lásku a vďačnosť. Vybavila som si aj vízie z minulosti, kedy som sa napojila aj na iné dvojplamenné páry mojich kamarátov a videla som tam rovnaký priebeh, zbližovanie, ale nikdy som tam nevidela že by dvojplameň urobil krok k nám, aby sme tvorili pár.

Celú dobu transformácie nás sprevádzal citovo nedostupný človek, ktorý nám trpezlivo nastavoval iba zrkadlo nás samých. My sme boli tí, ktorí nemali otvorené srdce, ale ktorí túžili po láske. Preto prišiel dvojplameň, ktorý bol naše zrakdlo a my sme sa menili vďaka odrazom, ktoré sme videli u toho druhého. Dvojplameň nechcel vzťah, pretože sme ho v skutočnosti nechceli my, aj keď sme po ňom v duši túžili. Tým, že sme chceli otvoriť jeho, otvárali sme samých seba. Zharmonizovali sme vzťah vnútornej ženy a muža. Konečne máme otvorené srdce a vieme, že láska pramení v nás. S dvojplameňom môžeme ísť vedľa seba ako kamaráti, ktorí cítia k sebe vďačnosť. Ukončenie je možné, keď si prejdeme celým učením s touto osobou. Po ukončení učenia sami vykročíme vpred.

Nižšie rozpisujem retrospektívne celý príbeh od začiatku, ako to všetko prebiehalo, pretože pozorovanie ľudských príbehov je asi ta najzaujímavejšia vec…

Túžila som po zmene, vedela som, že tá musí prísť z môjho vnútra. Prirodzene som sa zamerala na túžby, ktoré sa vynorili v mojom vedomí. Začala ma lákať posilňovňa, pritom som do nej nikdy nechodila a v živote by som si nemyslela, že by ma to bavilo. Našla som si trénera a začala pravidelne cvičiť. Tiež som túžila s niekým chodiť na kávu, na prechádzky, zažiť s niekým randenie a krásne chvíle. Lámala som si nad tým hlavu, ako to urobiť. Túžba po niečom novom rástla. Pre niekoho je nadviazanie nového vzťahu samozrejmosť, pre mňa to bolo, ako zobudiť sa z kómy po 30 rokoch a znovu sa učiť niektoré veci nanovo. Pred tým som vlastne nikdy nerandila, vždy prišiel do môjho života muž, s ktorým som sa rozvíjala. (Respektíve išlo o vzťahy, z ktorých som bola tak v „prdeli“). Po niekoľko mesačnom váhaní som si vytvorila účet na Tindri. Väčšinu času trávim v práci a k tomu som introvert, ktorý takmer nikam nechodí, tak sa Tinder zdal ako rozumná voľba na spoznanie nových mužov.

Zoznamky som vždy odsudzovala, ale to čo odsudzujeme si nakoniec aj tak prežijeme, aby sme to prijali.

Prvé skúsenosti boli príjemné a ja som sa prestala báť. Bola som asi na 6 rande, kým prišiel prvý muž, ktorý ma zaujal. Na stretnutiach som bola uvoľnená, aj keď som sa s nikým už druhýkrát nestretla, vnímala som v tom prínos, učila som sa otvárať a komunikovať.

Nemohla som tomu občas uveriť, že randím s úplne cudzími mužmi a nevadí mi to. Hneď som to volala kamoške, ktorá má veľmi dobre pozná ako tú, ktorá stále utekala od kamarátov, od stretnutí, od spoločne strávených chvíľ, ktorá sa vyhýbala kontaktom. Aj keď v minulosti prejavil nejaký muž o mňa záujem, že by so mnou išiel rád na kávu, tak ja som ho hneď stopla a vysypala naňho všetky dôvody, aby už so mnou na tu kávu nechcel ísť. Bola som nesmierne odmietavá, pretože som nebola schopná milovať alebo existovať vo vzťahu. Počas tých rokov s dvojplameňom ani nešlo nadviazať nejaký iný vzťah, pretože srdce bolo iba u DP, takže som vždy preferovala samotu. Tiež som hodne transformovala vzťahové kódy a ešte po niekoľkých rokoch spracovávala rozchody alebo výčitky, že som niekomu ublížila.

Na jednom z rande som sa stretla s mužom, ktorý mal problém so svojou matkou, mala som pocit, že som jej v podstate dosť podobná, podľa toho, čo so mnou zdieľal. Keď videl tie vlastnosti aj v inej žene, vo mne, tak bolo vidieť, že svoju matku prijíma o čosi viac a už ju tak nesúdi. Spoločne sme si to zvedomili a bavili sme sa o odpustení, bol to príjemný večer, ktorý nabil pozitívne aj mňa. Tiež si pamätám ďalšie stretnutie, kedy sa mi daný muž nevedel pozrieť ani do očí a ku koncu nášho stretnutia sme boli schopní udržať neptretržitý očný kontakt.

Spoznávala som sa cez stretnutia, ktoré mi vôbec neprekážali, ale boli milé. Cítila som ku každému mužovi hlboké pochopenie a aj to, akú významnú úlohu tu mám ako žena, ako trebárs žena vie pozdvihnúť muža, keď sa už sama uzdraví z obviňovania a nedôvery k mužom. Tí muži potrebujú lásku a podporu, tak ako aj my ženy.

Tiež si pamätám rande, z ktorého som sa ponáhľala na rande so svojim dvojplameňom

Ďalší muž mal tiež nejakú osudovú ženu vo svojom živote a hľadal skôr náhradu, aby zabudol. Vedela som ho pochopiť, výborne sme sa porozorávali a vlastne sme zistili, že sa to nedá len tak zabudnúť. Z rande som išla rovno na ďalšie rande s mojim dvojplameňom. Vždy sa pýtal či som už stretla tentokrát toho pravého, a ja som mu na to odpovedala, že nehľadám pravého partnera, že to už som ja sama pre seba. Stále dookola som vysvetľovala, že chcem chodiť vonku a nie sa len schovávať. On sa vždy iba pousmial a povedal, že mi to praje, že si to zaslúžim, mať plnohodnotného človeka, ktorý tu bude iba pre mňa. Obaja sme to brali, že je to nevyhnutné v rámci poznania, aj keď tam bola za tou otvorenosťou a prajnosťou určitá bolesť.

Všetky tie rande boli veľmi príjemné, nestretla som, ale nikoho, kto by stál za ďalšie poznávanie. Bola som vďačná za dvojplameň a už som si myslela, že sa asi nič v tomto smere nezmení. Hovorila som si, no tak si dáš opäť sama všetko, po čom túžiš, ako aj vždy pred tým, a túžba pominie.

Všetko sa začalo meniť víziou, ktorú som opísala hore v článku

V nej prišlo hlboké uvedomenie, že by som sa mala najprv novému vzťahu otvoriť a dať tomu aspoň šancu. Vo vízii som si uvedomila, že stále čakám na dvojplameň. Ak by sa ma niekto spýtal či je to skutočne tak, vedome to popriem, že už nečakám. Nechcela som si to priznať ani sama pred sebou. Preto nikto ani neprichádzal, pretože som to v skutočnosti ani nechcela. Vedela som, že po tomto vyjasnení sa zase potrebujem porozprávať so svojim dvojplameňom. Takéto rozhovory medzi nami boli už niekoľkokrát, ale časom som sa prestala pýtať, brala som to ako fakt, že nikdy nič neurobí. Po každom rozchode sme boli k sebe bližšie, cítila som jeho lásku a aj to, že ma miluje. Tá láska bola skutočná, aj keď vždy sa držal v úzadí, aby mi nedával falošné nádeje. Opakovane mi hovorieval, že sa nikdy nerozvedie, už som sa s tým nejako zžila a prijala to, potrebovala som to však počuť naposledy.

Stretli sme sa znovu a na ten úprimný rozhovor nikdy nezabudnem

Striedavo sme sa bozkávali a rozprávali si úprimnosti, čo nás na tom druhom pekne serie. Ja som sa ho znovu opýtala či sa uňho niečo zmenilo a on odpovedal stále rovnako: „Áno, cítiš to správne, mám ťa rád, si pre mňa dôležitá, ale nikdy sa nerozvediem.“ Mne už tieto slová neubližovali, koniec koncov, takto som si to vypočula už veľakrát, ale vždy ma zmiatla ta napredujúca blízkosť a rastúca láska medzi nami po každom odchode.

Tá láska rástla, pretože ja som sa odblokovala a naučila komunikovať

Mal pocit, že celú tu dobu s ním som vlastne ani nechcela iný vzťah. Cítila som, že ho to mrzí a dokonca aj bolí, ale vždy si dával na tom záležať, aby ma v tejto veci neklamal, pretože zase v jeho živote zažil poznanie, aké je to bolestivé, keď muž zavádza. Prial mi, aby som si našla niekoho, kto bude stáť za to, a aby som s ním bola šťastná. Ponúkal mi zase iba podmienky, v ktorých fungoval, napríklad keď prejde moja zaľúbenosť voči novému človeku, tak sa môžeme znovu stretávať. Vysvetľovala som mu, že to už nepôjde, raz keď už človek vykročí na novú cestu, stará cesta sa uzavrie a nebude cesty späť. Osoba sa energeticky posunie na novú úroveň. Zdelila som mu, že chcem všetko rozvíjať s jedným mužom, a že keď človek má rad niekoho iného, tak to predsa ani nejde sa stýkať s niekým tretím. Preto som bola sama celé tie roky, lebo som ho milovala.

Kopec veci sme si vyjasnili, povedal mi niektoré vety, ktoré mi pomohli a zdali sa veľmi vedomé z jeho úst, napríklad, že sa snažím vyriešiť tú situáciu hlavou, ale tak to nevyriešim, že sa mám uvoľniť a že to príde samo. Prežili sme spolu pekný večer, hovoril mi, ako si praje, aby ma mohol objať aj po rokoch, ako si predstavuje, že sa znovu stretneme a ja mu budem hovoriť, ako ma nasral môj partner, pretože si nevyzúva papuče, a ako budem s ním zdieľať podobne partnerské prežitky. Aj z toho, čo hovoril bolo jasné, že on ma vízie odlišné od tých mojich, ale aspoň sme boli schopní sa o tom hlbšie porozprávať. V mojom vnútri bolo už len hlboké prijatie všetkého a nastal tam pokoj. Povedala som mu, že tentokrát mimoriadne nič neukončujem a nepotrebujem od neho utekať ako vždy pred tým, kedy som to ukončila 1000x. Teraz ostávam neutekám. Avšak potom, keď už si niekoho nájdem, tak sa chcem rozvíjať s novým partnerom. Bol práve september a v tomto mesiaci sme sa vždy definitívne rozišli každý rok opakovane. Tento semptember to bolo iné.

Slová dvojplameňa že to príde samo, mi vliali hlboký kľud. Práve to som potrebovala počuť. Prežívala som niekoľko týždňov pocit zamilovania, ale vedela som, že tentokrát to nie je láska k druhej osobe, ale láska k sebe. Toto všetko som sa naučila práve v dvojplamennom vzťahu. Srdce som mala trvalo otvorené.

A tak som svoj dvojplameň zavolala ku mne na večeru aj ďalší raz. Uvarila som, urobila mu masáž. Pár dní pred tým mi dorazili moje nové tibetské misy, a tak som mu ich položila na telo a zahrala na ne. Potom sme sa pomilovali naposledy. Bola som veľmi spokojná a naplnená. Toľko som mu dala lásky a nehy bez očakávania vrátenia z jeho strany. On po nej túžil a ja som to rada z lásky preňho spravila. Láska mnou pretekala, mala som jej prebytok. Naučila som sa ju generovať.

Neboli medzi nami už ďalšej závislosti

Dôvodom, prečo som sa vracala k dvojplameňu bola neuveriteľná príťažlivosť, sexualita a zamilovanosť. Medzičasom som pochopila lásku, ktorá sa už tvorila vo mne, pochopila som príťažlivosť. Dovtedy som sa k nemu vracala, dokým sme si neprešli celým pochopením. Po pochopení sa príťažlivosť začala vytrácať, čo som za celých tých 5 rokov považovala ako nemožný proces.

Spoznávanie cez ďalších mužov

Mňa čakalo rande, ktoré som zrušila práve pre posledný večer s dvojplameňom, samozrejme vtedy som nevedela, že ide o posledný večer s DP.

Ďalší týždeň som sa prvýkrát stretla s Dominikom. Aj keď mi písal dvojplameň, že bude mať čas a rád ma uvidí, ja som mu odpovedala: „Minulý piatok som zrušila rande s jedným mužom, ale teraz cítim, že sa chcem už otvoriť niečomu novému a tento muž bol pre mňa zaujímavý.“ Dominik bol veľmi príjemný a hlavne prvý, ktorý sa mi páčil, bola medzi nami pekná energia aj príťažlivosť. S Dominikom prišlo ďalšie a ďalšie rande. On bol ten viacej otvorený a ja viacej zablokovaná. Chápal, ma, povedal mi, že to mal obdobne, keď sa rozišli s expriateľkou pred pár mesiacmi. Bol to pre mňa nový rozmer, keď ma objal alebo pobozkal a mne to bolo príjemné. Ja som sa to učila vrátiť a bola som na seba hrdá, že mi to ide. S Dominikom som vlastne pochopila, že je možné tvoriť vzťah už aj s niekým iným, doteraz to vôbec nešlo. Keď som sa tomu otvorila a chcela som, tak sa ďalšie vzťahy mohli začať rozvíjať. Vlialo mi to kopec slobody a radosti. Zažili sme niekoľko pekných chvíľ, no zakrátko na to ochorel a skončil v nemocnici. Nebála som sa oňho, iba som to považovala za čudné, ja som mala zdravotné bloky celkom vyriešené, a tak ma to prekvapilo, že on nie. Stihla som ho ešte raz prísť pozrieť do nemocnice ale potom sa Dominik už odmlčal. Neskôr mi napísal, že ho to mrzí, ale že sa počas jeho choroby začala oňho zaujímať jeho ex-priateľka, a tak chcel dať tomu šancu. Cítila som, že má rád svoju bývalú priateľku, aj keď spolu neboli niekoľko mesiacov. Nemohla som sa naňho hnevať, chápala som to, pretože som v tej situácii videla samú seba, aj toto som kedysi urobila. Poďakovala som mu za prežitý čas a viac už sme sa nestretli.

Na jednej strane ma to zabolelo, keď mi to oznámil, uvedomila som si, že zranenie z odmietnutia, ktoré si nesiem so sebou už dekády, nevymizlo. Stále tam je, ale už som vedela, že je to moje a nie je to chyba toho muža, on len prišiel, aby mi to zvedomil. Behom 1 dňa som to vedela spracovať a znovu sa mi otvorilo srdce. Som mu nesmierne vďačná, za to, čo som sa mohla o sebe dozvedieť, a aj za vedenie, že vlastne dokážem nadviazať vzťah aj s niekým iným. U Dominika som tušila, že to bude prechodné, no po tomto prežitku som vedela, že zvládnem už aj normálny vzťah. Začala som si teda priať úprimnú lásku a pekný vzťah. Prežívala som v sebe radosť, že mi do života môže prísť niečo oveľa lepšie, pretože sa tam práve uvoľnilo miesto.

U Dominika mi chýbalo hlbšie duchovné porozumenie, ale nesúdila som to, len som si povedala, nevadí, že to nevyšlo, určite ma čaká niečo oveľa lepšie a teraz, keď viem, že som schopná prežívať lásku aj s iným mužom, tak príde niekto, kto bude pre mňa dôležitý, niekto s kým budem môcť mať vzťah bez obmedzení, s veľkou slobodou a rešpektom k tomu druhému.

Keď som stretla muža, ktorý ma skutočne očaril

Konečne som stretla muža, ktorý bol rovnako duchovne vyspelý ako ja, zaujímavosťou bolo, že sme si obaja prežili totožnú situáciu so zadanými partnermi, obdivovala som ho, za celý jeho život, kde sa nachádzal vedomím, čo vytvoril, bol neskutočne praktický človek, páčil sa mi. Krásny muž s veľkou vnútornou silou. Tešila som sa na stretnutie. Bol očarujúci aj jeho energia. Konečne som mohla byť úprimná a autentická. Keď sme sa však lúčili cítila som, že tento muž ma nebude chcieť. Znova to zabolelo, ale v tomto smere mi napomáhalo uvedomenie, že to tvorím svojimi blokmi a zraneniami. Tento muž sa ešte párkrát ozval, že príde a potom to zase musel zrušiť aj s úprimným priznaním, že to nedáva a ešte potrebuje byť sám. Nehnevala som sa naňho, ako by som aj mohla, keď som sa v ňom spoznávala. Aj toto som bola ja. Raz áno a raz nie, 1000x opakujúce cykly. Prijala som, že čistenie bude aj v iných vzťahoch. Aj keď som asi ešte stále očarená týmto mužom, navrátil ma týmto správaním k sebe. Už som neriešila prečo to robí, snažila som sa nájsť odpoveď v sebe.

Čo sa zmenilo v mojom prístupe?

Ak mi niekto dnes zdelí, že to tak necíti alebo niečo nechce, tak ho chápem a nechávam mu priestor a tým aj sebe. Nie je nutné si vyhrnúť hneď rukávy a riešiť zablokovanie u toho druhého, stačí riešiť u seba. To som prežila s dvojplameňom a z toho si odnášam hlboké vedenie. Tiež je zaujímavé, že ak sa objaví v mojom okolí muž, ktorý by ľúbil, vyhodnotím to ako závislú energiu a nie som schopná pokračovať. Zaujíma ma práve ten typ, ktorý má bloky ako ja 🙂 Tam rozpoznávam, že je to niečo pre mňa. Práve tam môžem rásť. Preto sa s takýmito typmi prirodzene priťahujeme. Zrkadlia moje vnútro.

Možno sa pýtate či je možné, že sa vrátim k svojmu dvojplameňu

Už sa nechcem vracať do žiadneho vzťahu-nevzťahu. Zmenila som sa. Všetko sa dialo pre mňa a malo to hlboký význam. S Dvojplameňom som v kontakte, občas si píšeme, som otvorená sa s ním hocikedy stretnúť, ale už bez fyzického zblíženia iba ako kamarátka. Hlavný odkaz celej nevery je, že som začala byť verná sama sebe, a tak som sa mohla posunúť z tejto situácie.

Som tu na Zemi sama za seba, vzťahy sú veľmi prchavé a už nejde byť tak na niekom závislý ako kedysi. Oslobodenie nás navracia k sebe, ukazuje sa nám, že ktokoľvek nás bude sprevádzať v roli partnera, prijímame ho, zároveň na ňom nelipneme. V slobodných vzťahoch máme pochopenie všetkých starých partnerských vzorcov, v novej etape tie vzorce prežívame cez seba a opravujeme ich, ten druhý je len náš odraz, môže putovať s nami určitú chvíľu a potom zase slobodne odísť a bude to tak v poriadku.

Keď stretneme svoj dvojplameň, tak si nevieme v žiadnom prípade ani predstaviť, že by sme mohli niekoho ďalšieho tak veľmi milovať, po tejto láske však prichádza zamilovanie do seba. Kopec z nás sa držalo celé tie dlhé roky v samote, pretože sme sa nedokázali otvoriť inému človeku, videli sme iba tohto jedného. Sama som mnohokrát pocítila neuveriteľnú bolesť zo straty dvojplameňa, predstava, že by sme aspoň občas spolu neboli, neuveriteľne bolela. Taktiež sa mi však zdalo nereálne zotrvávať v niečom takomto toľko rokov. Mne to trvalo 5 rokov. Všetko trvalo toľko, koľko malo. Každý z nás v tom zotrvá, toľko, koľko bude potrebné, no a keď už bude toho všetkého nasýtený a už ho to nebude baviť, tak len vykročí do novej etapy. Vždy sa čaká iba na nás, kým to pochopíme. V srdci cítime vďačnosť, že všetko sa tak malo odohrať. Ak by som mala dať radu tým, ktorí milujú svoje dvojplamene, tak by som povedala, ak cítite, že mu máte niečo povedať, tak to urobte, ak sa chcete vrátiť, tak to prosím urobte, naplte si všetko s týmto človekom, po čom túžite, čo nejde tak si dajte sami, a keď sa naplní všetko, čo si duše stanovili, vystúpite z toho sami veľmi prirodzene. Vtedy, keď budeme k nemu cítiť vďačnosť a lásku, že to s nami celé prešiel.

S láskou,

Pozorovateľka života

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať nekomerčným spôsobom, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Použitý obrázok: Toa Heftiba on Unsplash / https://unsplash.com/

Keď žena prestane hľadať silného muža

od Pozorovateľka života | nov 20, 2022 | Dvojplameň, vzťahy

Žena prestane hľadať silného muža, keď si plne integruje mužskú časť v sebe. Verte mi, aj ja som bola tou ženou, ktorá hľadala silných mužov tam vonku, ale najprv som ich tam nemohla nájsť. Z mužov som robila občas aj slabochov. Po určitej náročnej ceste sa konečne začali v mojom živote objavovať muži, ktorých som si priala stretnúť.

Keď je žena slabá, túži po silnom mužovi. Keď žena nadobudne vnútornú silu, vtedy sa začnú objavovať v jej realite silní muži. Ona si však všimne, že aj tí silní muži niekedy padnú a sú slabí. Silná žena pozoruje slabosť muža, ale už jej vôbec nevadí. Neuteká pred ňou. Vníma, že už má v sebe ukotvenú stabilitu, že slabosť muža dokáže prijať, ustáť a ešte mu aj pomôže vstať do jeho sily späť. Uvedomila si, ako veľmi sa niekedy tlačila do výkonov a aké bolo ťažké sa postaviť po každom páde.

Žena pochopila, že si sama vytvárala slabých mužov v jej realite, neverila im a mala od nich veľké očakávania. Toľko hľadala silných mužov tam vonku až nemohla žiadneho nájsť. Akokoľvek sa na chvíľku nejaký aj tváril, že by mohol byť silný, tak ho žena postupne prerástla. Potom ju už takýto muž prestal zaujímať. Nedialo sa to však náhodou. Každý muž, ktorého stretla ju posúval do svojej sily. Až keď si prešla sama svojimi očakávaniami, uznala náročnosť cesty, začala byť zhovievavá voči sebe a teda aj voči mužom.

Uznaním seba uznáme aj vnútorného muža a ženu

Najväčší pokrok urobila s tým, do ktorého sa zamilovala, ale celú tu dobu tu pre ňu nebol. Pozoruje muža a trošku sa aj usmieva, keď muž prejaví svoju slabosť, ona ho unesie, už sa od neho neodvracia. Kráčajú vedľa seba a aj keď sa jeden potkne, s tým druhým to nezakolíše, pretože stabilita každého je ukotvená v ich vnútri. Nemajú ju postavenú jeden na druhom. Silnými sa stali aj vďaka ceste transformácie, ktorou kráčali zvlášť, každý sám za seba. Cesta bola náročná, plná bolesti a smútku. Čím ďalej išli, tak si vyčistili všetky negatívne emócie a vytvorili si vnútornú silu.

Muž sa začal približovať, až keď žena bola celistvá. Žena vidí muža srdcom, je neuveriteľne silný, ale vyrovnaný so svojimi slabosťami. Žena mu ukázala, ako sa dajú prijať jeho slabosti, a tak keď cítil, že ich žena prijíma, konečne prestal so sebou bojovať. Žena mu pomohla, tak ako aj on jej. V jej očiach je dokonalý so všetkými „chybami“, ktoré mu kedysi vyčítala. S odstupom času chápe dokonalosť prekážok, ktoré ich formovali a cíti vďačnosť.

Žena pochopila, že žiadny muž by nebol pre ňu dostatočný, keby sa neuzdravila a neukotvila vo svojej sile.

Keď poznanie pokračuje…

Po dosiahnutí určitej úrovne prišli veľmi krásne momenty vzájomnej pozornosti, lásky a zdieľania medzi mužom a ženou. Proces rozvoja však naďalej pokračuje.

Možno by som si pred tým myslela, že keď sa raz človek stane celistvým, tak potom už je to určitý stabilný proces, že už bude iba pohoda. Naopak, prídu aj väčšie rozkolísania, bolesti a uvedomenia, no a potom nám docvakne, že nie je potrebné sa nikam náhliť do celistvosti, že život bude kontinuálne pokračovať a všetko k nám príde ako má. My máme iba dôverovať procesu bez známeho konca.

Spojenie mužskej a ženskej sily

Ženská a mužská sila sa neustále priťahujú a tvoria nové. Čistá ženská sila je už bez manipulácie a mužská sila je bez vystatovania svojho ega. Obe sily integrovali svoje tiene, spolupracujú jednoduchšie. Spojenie tejto sily je už použité na vyšší duchovný zámer, pre dobro spoločnosti a ľudstva.

S láskou,

Pozorovateľka života

Zdroje:

Úvodný obrázok: Josh Pierce ArtStation

Obrázok v texte: Pinterest

Znovu sa stretávam so svojim dvojplameňom

od Pozorovateľka života | aug 13, 2022 | Dvojplameň

Takmer pred rokom som ukončila vzťah-nevzťah s dvojplameňom a verila som, že už je to definitívny koniec. Tých koncov medzi nami bolo už stovky, ale tento bol iný, sprevádzaný energetickou zmenou, ktorú som cítila ako trvalý stav. Domnievala som sa, že už sa ďalej s týmto mužom nebudem rozvíjať, no a o pár mesiacov sa naše cesty znovu pretli a rozvoj pokračuje.

Na prvý pohľad sa nič nezmenilo medzi nami, hlavne nie v podmienkach za akých sa stretávame. On je stále zadaný a stále príde iba na chvíľu, no zmenila som sa ja. Cítim veľkú vďačnosť za lásku a za každé stretnutie.

Ako to všetko vlastne prebiehalo

Pred ukončením vzťahu som bola opäť frustrovaná z toho obrazu tam vonku, stretávam so zadaným mužom a on neurobí žiadny krok, aby sme mohli byť slobodne spolu. Stretávame sa niekoľko rokov a za tú dobu má už človek morálny kompas úplne niekde inde. Po čase si na to zvykne, prestane to riešiť a vyhodnocovať to ako niečo zlé. Lenže opäť prišiel nutkavý pocit, aby som neostala takto uväznená v ilúzii do konca svojho života. Jediné možné východisko som videla v ukončení vzťahu-nevzťahu. Chápala som, že je to moje zrkadlo, ale nevedela som si vysvetliť, čo ešte mám zmeniť. Chcela som ísť do pravdy a úprimnosti, že mi to už nevyhovuje. Prijala som myšlienku, že ho navždy stratím. Takáto nepriznaná láska nemá význam.

Keď sme to definitívne skončili v septembri 2021, tak som si pripúšťala, že sa kľudne otvorím aj nejakej novej láske. Na to však ani nebol čas, pretože som mala kopec pracovných starostí a upla som sa na prácu. Aj keď mi môj dvojplameň párkrát napísal ako sa mám alebo či sa nestretneme, ja som nemala záujem. Nie, že by to bolo na truc, ale nedávalo mi to zmysel. Pred tým by som bola šťastná, keby mal takýto záujem, no vtedy mi to už nehovorilo nič. Povedala som si, že sa s ním stretnem potom neskôr. V práci som žila veľkú transformáciu. Opakovali sa mi deštruktívne kódy workoholizmu a veľkej vyčerpanosti. Prebiehal v mojom živote rovnaký cyklus, ako pár rokov dozadu. V bývalej práci sa mi podarilo vystúpiť z kolotoča naháňania, ale tentokrát to bolo o kus ťažšie.

Občas nás v živote prekvapí situácia, ktorú sme v minulosti zvládli. Keď jej čelíme znovu, zrazu si uvedomujeme, že nám to tak ľahko nejde, ako v minulosti. Vďaka opakovanej situácii máme možnosť posunúť naše poznanie a vnútornú silu.

Nakoniec som dokázala vystúpiť zo zbytočného nasadenia. Vo februári 2022 som mala viacej priestor na seba a svoju dušu. Prišla silná túžba po láske, objatí a krásnom milovaní. O nedostupnej láske som písala v poslednom článku o dvojplameňoch, a keď som si článok znovu prečítala, tak som sa spýtala samej seba: „Ako môže byť láska nedostupná? Veď láska je všade, len sa jej musíš otvoriť.“ Chcela som sa otvoriť niečomu novému a aj nejakému novému mužovi, ale nikto ďalší v mojom živote nebol. Dvojplameň sa ozýval, ale ja som nechcela znovu do toho vstúpiť. Zase som bojovala sama so sebou, že ak si nedokážem udržať predsavzatia, ktoré som si dala, tak vstúpim do tej istej rieky. Túžba však narastala.

Stretli sme sa a veľmi prirodzene sme sa hneď objímali a bozkávali, ako keby tam vlastne nebola žiadna pauza. Akékoľvek predsavzatia padli, hneď ako sme zbadali jeden druhého. Keď som to spätne analyzovala, uvedomila som si, že som počas doby v odlúčení urobila kus vnútornej práce a prijala koniec zo všetkých strán, ktorý ma tiež posunul do slobody a lásky. Som za to vďačná, že sme sa mohli znovu stretnúť. Že to vlastne takmer po pol roku vôbec nevyhaslo, ale nadviazali sme tam, kde sme skončili naposledy. Cítila som sa šťastná. Stretnutia sa obnovili, a teraz som si uvedomila počas toho, ako píšem tieto riadky, že sú aj častejšie.

Čo sa zmenilo na energetickej úrovni?

Som vďačná za každé stretnutie, úsmev, správu a bozk. Užívam si život ďaleko viac. Pociťujem dlhodobú spokojnosť. Prepady odzneli a predlžuje sa žitie v láske. V článku Zamilovanie ako prirodzený stav bytia som pred dvoma rokmi opisovala, ako sa mi po útekoch otvorí srdce a ako som vo veľmi čistej vibrácii lásky, kde žiadne problémy neexistujú. Vtedy som v tejto vibrácii vedela zotrvať iba pár hodín maximálne 1-2 dni. Dnes dokážem byť v láske dlhodobo aj niekoľko týždňov. Stáva sa z toho trvalý stav bytia.

Zachytávam vo svojom vedomí podnety, ktoré ma ešte nejakým spôsobom zabolia a kontinuálne pracujem na tom, aby som cítila pokoj. Prijímam opačnú polaritu, koncepty, ktorým by som sa chcela vyhnúť v mojom živote, ale najprv musia byť spracované a prijaté. Pri navodení predstavy, že by som bola zaseknutá v takýchto podmienkach do konca života, mi prišlo zle. Vtedy to zachytím vedomím a poviem si, toto ešte nemám spracované, idem na to. Naladím sa na tú situáciu a analyzujem ju. Pýtam sa, čo je na tom zle, ak v tom budem zaseknutá celý život? Často na to nemám argumenty, je tam uložený iba strach, že mi niečo unikne. Pýtam sa ďalej, a čo mi unikne? Nenachádzam žiadny relevantný dôvod, iba si začínam dôverovať, že čas je len ilúzia a dovoľujem si na pochopenie použit aj celý život ak to bude potrebné.

Toto sú situácie, z ktorých som mala ešte strach:

Je v poriadku žiť vo vzťahu-nevzťahu aj trebárs do konca života- prijímam to.
Je v poriadku nebyť s človekom, ktorého veľmi milujem, som schopná milovať druhých a otvoriť sa aj iným mužom a novým vzťahom.
Je v poriadku ak sa už nikdy v živote neuvidíme alebo sa už nestretneme.
Je v poriadku prijať akýkoľvek koniec, odmlčanie, rozchod či smrť.
Je v poriadku, že raz umrieš ako stará žena a odpustíš si, ak tento vzťah-nevzťah bude stále rovnaký a nikdy sa nepohneš vpred – áno je to úplne v poriadku.
Je v poriadku sa stretávať so zadaným mužom.
Je v poriadku, že on nikdy neurobí žiaden krok, aby sme spolu mohli tráviť viacej času alebo, aby sme spolu žili – áno, je to úplne v poriadku.
Je v poriadku, že nikdy v tom nenájdeš pochopenie a nedôjdeš do cieľa.
Je v poriadku, ak ide iba o ilúziu a ty stráviš celý život zaseknutá v tejto ilúzii- áno aj to je v poriadku.
Je v poriadku, že kvôli tomuto mužovi sa nemôžeš pohnúť vpred – Viem, že som zodpovedná sama za seba a aj túto voľbu som si zvolila dobrovoľne, je to úplne v poriadku.
Je v poriadku v tom zotrvať celý život.
Je v poriadku, vyskúšať sa otvoriť aj niekomu inému, pretože láska sa tvorí v tebe, áno je to v poriadku.
Je v poriadku, ak si nájdeš nový vzťah- áno je to v poriadku. V srdci budem cítiť, čo je správne a rozhodnem sa podľa citu.
Je v poriadku, že miluješ dvojplameň, aj keď ti to nedáva žiadny zmysel, áno je to v poriadku.

Pozorovala som u seba či nenabehnem znovu na cyklus rozchodov. Zdá sa, že toto nutkavé správanie sa postupne vytráca. Odkedy sme nadviazali kontakt, ešte ani raz som mu nenapísala, že to musím ukončiť. Každoročne sa opakuje rovnaká situácia hlavne v septembri. Tento rok sa pripravujem na september ako vedomý pozorovateľ. Dám určite vedieť, čo sa odohrávalo v mojom živote.

Čo sa zmenilo po energetickom ukončení?

Tento zlom volám bod 0. Ak sme niečo už natrvalo opustili, nie je možné to dokola opúšťať znovu, pretože to je natrvalo opustené. Občas sa objavia záchvevy, ktoré viem už elegantne spracovať. Počas tých mesiacov, čo sa stretávame som mala asi 2 veľké prepady, ale ako hovorím, nie je dôvod utekať pred nenaplnenou láskou, lebo tieto pocity už vymizli. Naopak cítim lásku oveľa viac. Je súčasťou mňa a činy muža už prestali do toho zasahovať.

Cítim to ako vnútorné oslobodenie, že je už vlastne všetko jedno, ako to dopadne, dôležité je teraz a tu. A ako viete už z mojich predchádzajúcich článkov, od dvojplameňa som odchádzala mnohokrát, už sú za nami stovky cyklov. Odchádzala som predovšetkým preto, lebo som uňho nikdy nevidela žiadnu zmenu. Trebárs som aj jeho lásku cítila a stále cítim, rastie, ale bolo pre mňa veľmi frustrujúce, že to vždy všetko poprel. Dnešných mužov chápem, majú strach priznať si lásku, lebo vzťah je pre nich zaťažujúci. Zo vzťahov, ktoré mali a majú im plynie kopec zodpovednosti niekde inde. Muži popierajú lásku a zamieňajú si ju za sexualitu, pretože tá je slobodná. Toto je to, čo nás ženy zraňuje. My ženy vieme pochopiť muža, čo prežíva. Ich sloboda nás učí prísť do väčšej voľnosti, brať sexuálne spojenie tak, ako ho berú muži. Voľnosť, radosť a prítomnosť. Pre mňa je tiež dôležitá sexualita s mužom, ktorého milujem, no sexualita s týmto mužom ma viacej zväzovala. Aj v tejto téme som musela prísť do väčšej slobody, aby som si cez sexualitu nenárokovala potvrdenia lásky. Počas pauzy sa teda čistili aj kódy sexuality. Dovolila som si pustiť presvedčenia, že jedine s týmto mužom budem spokojná na sexuálnej úrovni.

Koniec éry alla Romeo a Julia

Jediný vzťah, ktorý som chcela, bol s dvojplameňom. Samozrejme, mať vzťah aj s niekým iným nie je tak náročné a kľudne môže ísť o pekný vzťah. Mojim blokom je však strach otvoriť sa niekomu inému. Bojím sa, že toho druhého človeka nebudem tak milovať a zase sa vrátim k vzťahu-nevzťahu s dvojplameňom. Tiež však prijímam, že predsa tá láska je vo mne a aj ja si môžem dať šancu milovať niekoho iného. Vlastne, to čo by som chcela od dvojplameňa, by som mala urobiť sama.

Moje ponímanie času sa zmenilo. Som tu len na chvíľu na tejto Zemi a nemala by som to všetko brať tak dramaticky. Vystupujem z role vnímania pozemských vzťahov. Stále viac si uvedomujem, že je to súčasť poznania a je to vlastne úplne jedno, ako to dopadne. Riešiť či budeme spolu už nemá význam. Už sa mi tým vôbec nechce zaoberať, chcem žiť.

Na ceste do celistvosti spracúvame rôzne vzťahové témy typu nešťastnej lásky, ktoré sa nás nepriamo či priamo týkajú alebo sú zakorenené v kolektíve a je potrebné ich pretransformovať. Nové vzťahy už nie sú o vnímaní lásky „ja a môj partner“. Nové vnímanie akéhokoľvek partnerstva je o mne. Zatiaľ to len skúmam, neviem to uchopiť, je to pre mňa nové. Dívam sa na vzťah zrazu inak. Aby som to všetko pochopila, čas mi s tým pomôže.

S láskou,

Pozorovateľka života

Zdroj titulného obrázku: Pinterest

Ako som začala písať blog o vzťahoch

od Pozorovateľka života | júl 2, 2022 | vzťahy

Často som sa pýtala na dvojplammenej ceste či aj druhí majú rovnaké prepady a cykly ako ja a ako sa niektorým podarilo prísť do štádia určitého pokoja. Túžila som nájsť nejakú úprimnú spoveď niekoho, kto prežíval niečo podobné. Hľadala som potvrdenie či je vôbec normálne, to čo práve žijem. Prečítala som veľa článkov a kníh, ktoré mi boli zo začiatku veľmi nápomocné, no neskôr som bola z toho všetkého frustrovaná, že stále nenachádzam, čo hľadám. Vedela som, že ak niečo hľadám tam vonku, mám to hľadať v sebe. To ma viedlo do rozhodnutia založiť si blog a písať o vlastných bolestiach, prepadoch, ale aj posunoch a uvedomeniach. Aj keď neexistovala žiadna záruka, ako dlho sa budem venovať téme dvojplameňov a vzťahov, vnútorná túžba písať bola oveľa silnejšia. Písanie pomáhalo hlavne mne, no a tak som si povedala, že možno to pomôže aj niekomu inému nájsť sa v mojich príbehoch.

Pravda sa ukazuje až neskôr, keď dozrieme do pochopenia.

V tej dobe sme sa rozchádzali s dvojplameňom každé dva týždne a ja som vedela, že jediná cesta, ako kontinuálne písať je nedávať blogu cieľ a zdieľať skúsenosti pravdivo bez masiek o tom, čo prežívam. Niekedy som si aj pomyslela, prečo chcem písať, keď nevidím svetlo na konci tunela. Čo ak sa z toho nevyhrabem a budem stále písať o dvojtýždňových prepadoch? Vo vnútornom monológu som sa utvrdila, že nevadí, keď to bude stále o tom istom, cítila som, že to mám spísať, a tak som sa vydala na cestu bez cieľa.

Čo ma viedlo k písaniu

Keď to vlastne zhrniem v skratke, písať som začala, pretože mi môj dvojplameň neodpisoval na správy, nekomunikoval so mnou a cítila som, že ho konverzácia so mnou vôbec nezaujíma. Keď už konečne odpísal po 2 týždňoch, tak ma jeho slová uvrhli ešte do hlbšej bolesti. Ak sa pýtate, prečo sme si nezavolali, ako normálni ľudia a nevysvetlili si to slovne, tak len poviem, že pokusy o volanie zlyhali hneď na začiatku. Domnievam sa, že telefonáty boli preňho náročné, a tak si už nechcel volať. Komunikácia skĺzla len do písania. Keď sme sa ale stretli osobne, konverzácia bola vždy bez problémov.

Z dnešnej perspektívy tomu už rozumiem, že som si vytvorila takúto realitu podľa vlastných zranení. Vtedy som sa potykala s emóciami odmietania a nezáujmu a začiatok DP cesty len zahájil očistné procesy od týchto emócii. Píšeš a ten druhý nejaví záujem ti odpísať. Taká banálna vec ako neodpísanie nás môže dostať do niekoľkodňovej depresie a hlbokých očistných stavov. Keby som to nezažila na vlastnej koži, tak neverím alebo niekoho takého odsúdim, že to trošku už preháňa s tými stavmi. Minimálne by som odporučila, nech sa vykašle na takého človeka, lebo žiť sa dá aj inak.

Dvojplamenná cesta nás dá do určitého uväznenia, až dokým sa nezačneme zaoberať sebou.

Všímala som si, že občas boli moje texty plné bolesti, hnevu a ega

Keď som odpovedala okamžite na nejaké podnety, ktoré ma zranili alebo podráždili, moje texty boli plné hnevu, vyčítania alebo aj rôznych útekov typu, okej, keď to takto nevnímaš ja ukončujem akúkoľvek interakciu medzi nami. Samozrejme po nejakej dobe som si texty prečítala znovu a nemohla som uveriť, prečo som tak reagovala. Jeho text sa mi zdal normálny a ja som sa zahanbila, prečo som urobila takú scénu.

Uvedomila som si, že dlhé vysvetľujúce rady, ktoré som mu dávala, boli vlastne skôr pre mňa. Predsavzala som si nereagovať okamžite.

Texty písané pre seba

Môj dvojplameň mi občas napísal, že moje texty sú tak dlhé a členité, že ich vlastne nevládze ani prečítať. Je potrebné spomenúť, že do tej doby som nemala ani ja rada, keď ma niekto spamoval dlhými textami. Nie som písací typ. Ten muž bol od začiatku ako ja. Vtedy som to však nechápala ešte.

Ospravedlnil sa, že nie je na písanie a že sa v druhej polovici môjho textu už strácal. Mňa to samú trápilo, že mu píšem také slohové práce, nevedela som si pomôcť, emócie museli ísť von. Preto som sa rozhodla, že keď na mňa príde nutkanie písať dlhé slohy, tak ich spíšem, ale neodošlem, respektíve prečítam si text ešte na druhý deň, a ak to bude relevantné pošlem. Častokrát som už s textom na druhý deň nerezonovala, a tak som ho neodoslala a odpísala som nakoniec pár krátkymi vetami, ktoré odrážali vyššiu vibračnú úroveň. Cez text som prijímala aj vlastné emócie. Nemala som ich rada, takže ich nemal rad ani muž.

Analýzou svojich textov som si začala všímať, kde sa vibračne nachádzam. Učila som sa chápať skrze text. Pred tým som si to nikdy nevšimla, že sa moja vibračná úroveň rýchlo mení, a čo všetko môže napáchať strach v realite. Tam vznikol zárodok spisovania pochodov na dvojplamennej ceste. Pokiaľ som nemala rada svoje emócie v textoch, nemohol ma prijať ani muž tam vonku, nerozumel mi. Proces ma učil navrátiť sa k sebe a vnímať sa.

Je to ako keby sme boli zavretí v zrkadlovej miestnosti a situácie nás nútili ísť do seba a riešiť sám so sebou. Najprv vidíme rôzne prízraky a obviňujeme z toho druhého. Lenže potom spozorujeme, že všetko vonku nápadne kopíruje naše vnútorné pochody. Preto nie je dôležité sa zaujímať, ako to má ten druhý. On je náš fragment. Zvláštna simulácia, ktorá sa správa podľa našej vnútornej vibrácie.

Čas odpisovania sa skracoval

Každý, kto si prejde niečím podobným vie veľmi dobre, že v úvodných fázach ide skutočne o veľkú závislosť. Chceli by sme mať toho druhého po svojom boku, ale je správne, že tam nie je, aby sme si jeho odtlačok vybudovali energeticky. Ak sa to podarí, tá neúprosná túžba po človeku sa eliminuje a nastane harmónia. Tiež vieme, že na začiatku sa nám naše zranenia duše vyrutia v plnej paľbe. Najprv nevieme, o čo ide, ale rýchlo to pochopíme. Nie len ja, ale aj vy ste mali rovnaké skúsenosti, kedy váš drahý človek s vami nekomunikoval. Prezentácia vlastných strachov typu, ten muž ma nechce, nezaujímam ho, nie som dosť dobrá. Keď pokročíme na DP ceste, tak sa často dostaneme do rovnakej pozície, ako bol náš partner. Napríklad sme zaneprázdnení a nemáme čas odpisovať. Niekto, kto čaká na našu správu nám potom dá najavo, že sme mu nedopísali, a že ho to zranilo. Alebo nám niekto píše veľmi dlhé texty, ktoré sa nám nechcú čítať. Naše pozície vnímania sa prehodia, a tak nám je ukázané, že keď nám písal, že nemá čas, myslel to úprimne.

Aj vďaka blogu som spoznala kopec z vás a som za to vďačná. Máme všetci totožné zážitky, a tak by sa dalo v skratke zhrnúť, že sa nachádzame v transformačnom období, kde sme si zvolili transformovať sa cez vzťahy. Dnes dvojplamene odpisujú do pár minút alebo hodín, keď už po tom vlastne vôbec netúžime a bolesti duše sú už preliečené a pochopené. Čo by sme za to dali kedysi? Ešte občas príde učenie, ale ľahko sa prechádzajú skúšky, ak sme vytrénovaní na riešenie. Možno vás bude zaujímať či niekto žije s dvojplameňom? Ja a ani moji priatelia nežijeme s DP, všetko sú to vzťahy-nevzťahy na diaľku. Vzájomné interakcie sa však zlepšili a došlo k uzdraveniu. Moja potreba písania dlhých slohov drahému mužovi ustala so založením blogu. V určitom období boli moje správy také krátke, že začal vyzvedať, prečo píšem tak málo. Odpútala som sa riešiť jeho, riešim už hlavne seba.

Písanie mi pomohlo vrátiť sa k sebe a začať so sebou komunikovať

Pred tým, než sme sa spoznali s DP, tak sa mi otvárala krčná čakra s bývalým talianskym priateľom. Učila som sa otvoriť ústa a vyjadriť, čo chcem a potrebujem, pretože taliani si ich vedia otvoriť a vyhádať sa medzi sebou. Keď už som mala dosť tejto kultúry, uzavrela som môj taliansky príbeh, ktorý ma tak nesmierne obohatil.

Vtedy som sa domnievala, že keď sa človeku otvorí krčná čakra, tak to už má nejako vyriešené vo svojom živote. Veľmi skoro som pochopila, že to bol len začiatok procesu. Keď som sa spoznala DP, tam vonku bol iba nesmierne zablokovaný muž, ktorý radšej ostal ticho, aby niečo vyjadril. Občas mi ho bolo veľmi ľúto a občas ma poriadne rozčuľoval. Správal sa ako ja, keď som chodila s talianom. Ukázalo sa mi moje minulé ja. Moje snahy mu pomôcť skončili skoro, pretože ma vždy odsekol od seba, no a tak neostávalo nič iné, len otvárať samú seba. Najväčšie otvorenie prišlo počas písania. Písanie ma nútilo ísť do úprimnosti sama pred sebou a nutkanie vysvetľovať niečo druhému odišlo.

Láska prebúdza rôzne dary

Keď som sa zamilovala do bývalého talianskeho priateľa, tak sa vo mne prebudil dar maľovania obrazov. Nikdy ma to nelákalo a vôbec som nechápala ľudí, ktorých to baví. Keď som sa vtedy zamilovala, otvorilo sa mi srdce. Namaľovala som niekoľko obrazov a darovala som tie prvé priateľovi. Dodnes sa vraciam rada do prežitku, kedy som maľovala dvoch milencov vyobrazených ako zapálená svieca. Venovala som tomu jednu noc a počúvala pri tom Kletzmer. Je to stále nádherná spomienka, aj teraz, keď sa tam vrátim v myšlienke.

Keď som sa zamilovala do dvojplameňa, bolo to oveľa silnejšie. Na nejakej úrovni som vedela, že sa mi vďaka láske otvoril dar písania, a tak som ho začala rozvíjať. Vnútri som vedela, že to musím urobiť, poháňala ma neskutočná sila vpred.

Moje prvé články

Povedala som si, že napíšem aspoň 4-5 článkov a potom začnem tvoriť webovú stránku. Popravde som to moje nutkanie na písanie ani nechápala. Neznášala som písanie slohov v škole, nechápala som ľudí, ktorých baví písanie. Pravopis mi nikdy nešiel, no a občas, keď som si po sebe čítala text, tak sa slová a vety opakovali alebo som tak zvláštne poprehadzovala slovosled, že veta nedávala zmysel. Vety sa mi nedarilo učesať. Občas som niečo napísala v egu, no a keď som sa vrátila do článku, tak už som s napísaným textom nerezonovala. Po vydaní článku som tŕpla či to nie je už cez čiaru, čo píšem.

Moju usilovnosť som chcela tiež reflektovať do písania, ale veľmi skoro mi bolo ukázané, že to nikam nevedie. S rýchlo napísaným textom som už potom nerezonovala a zbytočne som spísala 2-3 strany, ktoré som potom vymazala alebo som nemala čas a silu dokončiť text.

Časom som všetko pochopila, texty treba nechať dozrieť. Občas rozpíšem článok, ale dokončím ho až o niekoľko mesiacov. Medzitým získam ešte nejaké pochopenie, ktoré pekne zapadne do textu a ja vnútorne cítim, že to je pravá chvíľa na vydanie článku. Napríklad tento článok som chcela napísať hneď po vytvorení blogu, ale pravý čas nastal až teraz.

Sama sa vraciam do svojich článkov a čítam si niektoré texty. Je v nich vidno môj duchovný pokrok. Niekedy ma aj prekvapia: „Toto som napísala ja ?“ S údivom čítam vety, ktoré sa znovu dotknú môjho srdca.

Ako vznikal blog

V rodine sa učíme uprednostňovať seba a svoje potreby. Najprv obviňujeme druhých, že nám bránia venovať sa svojej duši, potom ale uznáme, že sme si v tom bránili sami.

Vždy som dávala prednosť nejakým povinnostiam pred pravými túžbami. Ako keby som čakala na to, kým dokončím všetky povinnosti a až potom budem mať priestor na svoje záležitosti a tvorbu. Lenže tak život nefunguje. Mali by sme tvoriť hneď, keď na nás príde túžba. Ak to neurobíme, tvorivú energiu minieme na prácu, a potom už nemáme silu tvoriť.

Uprednostňovanie vlastných potrieb som trénovala aj v posledných rokoch. Jednou skúškou som prešla aj pred založením blogu. Pamätám si, ako by to bolo včera. Vtedy som pomerne často chodievala pomáhať domov. Cesta trvala nejakých 6 hodín, tak som si zobrala štvrtok voľno a zvyčajne v nedeľu poobede som sa vracala späť do mesta, kde som vtedy pracovala. Záhrada nie je až tak veľká, ale bola dosť zanedbaná aj kvôli tomu, že doma bývame veľmi málo. Prvé hodiny som si na záhrade užívala. Záhrada a práca so zemou je relax. Slnko a hudba v slúchadlách ma nabíjala. Začala som ráno a končila okolo 20:00. Bol október 2019 a vonku už bola veľká vlhkosť, zima a tma. Mala som už skrehnuté ruky. Na druhý deň som chcela zopakovať výkon, ale už ma to na tej záhrade začínalo trošku srať. Kopala som a kopala a hovorila som si, že som zase v starých koľajach, kedy som išla proti sebe. Už som nemala kondičku na každodenné makanie, práca mi však nerobila problém. Skôr išlo o starú známú bolesť, že sa tu proste musím fyzicky doraziť, lebo to u nás doma vždy tak bolo a nebudem mať priestor venovať sa sebe. Zase som chcela niečo zachraňovať workoholizmom, doma neexistovala rovnováha medzi prácou a osobnými zájmami. Začala som byť nervózna a pýtať sa samej seba, čo tu robím, keď chcem vlastne písať. Asi zrejme preto si ma ten muž nevšíma a nepočúva ma, pretože sa sama nepočúvam. Záhradu som dokončila a stihla ju pripraviť na zimu. Do zeme som vtedy vyryľovala všetok hnev, frustráciu, ale skončila som s dôležitým uvedomením okolo 22:00 v sobotu večer totálne skrehnutá. Prišla som do domu a hovorím mame, že prídem až na Vianoce. Nech so mnou neráta so žiadnou pomocou. Tento rok vynechám všetky aktivity, ktoré som vždy zastrešovala. Mama to úplne v pohode prijala, povedala, že to nie je problém, že som slobodný človek a, že ona nás nikdy nedržala v klietke. To bola pravda, v klietke som sa držala sama. Stačilo jeden rok z toho vystúpiť a ďalší rok som sa veľmi rada navrátila k starým zvykom bez vnútorného hnevu. Toto bol pre mňa veľký prielom venovať sa tvorbe.

Rodina a navrátenie do starých kódov nám urobia totálny akcelerátor nových začiatkov, lebo práve tam si uvedomíme, že už po starom nechceme žiť a vtedy cítime neuveriteľné nutkanie konečne sa posunúť.

Rozvíjanie vnútorného muža

Keď som stretla dvojplameň, tak sa mi okamžite zapáčila jeho sila. Zamilovala som sa a obdivovala ho. Pochopila som, že po ňom túžim aj preto, lebo by som rada mala takého muža po svojom boku. Chcela som byť ako on. No a keďže sme sa bavili vtedy veľmi zriedkavo, tak nebola iná cesta, len si budovať vlastného silného vnútorného muža.

Pri budovaní webu som si povedala, že to budem musieť zvládnuť sama. Vôbec som nevedela ako to urobím, ale verila som si. Nemala som žiadne vedomosti. Začala som googliť a skúšať cestu pokus omyl. Je pravda, že občas to bolo aj dosť frustrujúce, kým som nabehla na správnu cestu, ale podarilo sa. Web som si vytvorila vďaka rôznym tutoriálom na YouTube. Zakúpila domény, nainštalovala WordPress a cez šablónu Divi vytvorila stránky Transformačných vzťahov. Naučila som sa veľa v tomto procese. Odvtedy som vytvorila ešte niekoľko webov.

Význam prichádza až nakoniec

Mojou cestou je porozumieť vzťahom a popísať poznanie z nich v hmote. Zdieľať obyčajne ľudské skúsenosti. Koniec koncov ľudský prežitok v hmote pozorujeme najradšej.

Pokiaľ niekto z vás hľadá pravdu tam vonku, ale nenachádzate ju, vykročte na cestu vlastnej pravdy a tvorby, pretože to je cesta k spokojnosti. Je dôležité, aby ste činnosť vykonávali pre seba, a potom obohatíte nás ostatných. Ak pochybujete, že vaša tvorba nemôže obohatiť druhých, mýlite sa. Každý tu prináša niečo jedinečné.

S láskou,

Pozorovateľka života

Vyber si symbol, nesie odkaz pre Teba!

od Pozorovateľka života | apr 18, 2022 | Vedomie

Vyber si symbol, ktorý najviac priťahuje tvoju pozornosť. Pod každým znakom sa pre teba skrýva intuitívny odkaz. Ak ťa zaujme viacero symbolov, prečítaj si ich správu a ver svojmu vedomiu, že ťa vedie správne. Považuj za primárny odkaz ten, ktorý si si vybral/a ako prvý v poradí.

1. Expanzia vedomia

Láka ťa spoznávať nové veci a už dávno si zistil/a, že svet má nepreskúmané hlbiny. Máš však obavy, že nie si pripravený/á sa do nich ponoriť, pochybuješ o svojich nadobudnutých vedomostiach či sú dostatočné na vydanie sa novým smerom. Nie je to náhoda, že sa táto túžba objavila v tvojom vedomí. Za posledné mesiace a roky si tvrdo pracoval/a na sebe a si skutočne pripravený/á na nové životné skúsenosti. Zahĺb sa do seba a dovoľ si precítiť vetu, ktorú si povieš pre seba: „Som pripravený/á na všetko nové, čo prichádza do môjho života a verím si, že môj rast zvládnem s ľahkosťou.“ Po tomto krátkom odomknutí vlastného srdca si vibračne pripravený/á. Čakalo sa na teba, aby si dovolil/a vstúpiť do ďalších sfér poznania. Práve teraz zažívaš expanziu svojho vedomia.

2. Práve buduješ niečo stabilné vo svojom živote

Možno už dlho pracuješ na nejakom projekte, na rozvoji svojich vlastností alebo na nejakej životnej zmene, no zdá sa ti, že za tebou nie sú viditeľné výsledky, aké by si chcel/a. Rád/rada by si už videl/a hmatateľné dôkazy investovaného úsilia, avšak vždy, keď začneš hodnotiť situáciu ostaneš sklamaný/á, pretože sa ti javí ako nedostatočná. Naše súdenie je občas zastreté prílišnou sebakritikou alebo strachom. Realita sa ukazuje iba podľa pokrivených vzorcov, ktoré sme si prevzali alebo vytvorili sami. Ak sa totiž nachádzame vo vibráciách sebalásky, tam sa nedokonalé obrazy neukazujú. Naopak, tam vnímame význam každého investovaného úsilia. Preto sa vždy skús preladiť na nové vzorce a nepokračuj v kritike. Zhodnotenie záležitosti z vyššej vibračnej perspektívy ti ukáže kompletný obraz, prečo každý krok trval napríklad dlhšie časové obdobie alebo prečo sa v Tvojom živote objavili určité problémy. Rozpoznáš, že rozhodnutia, ktoré si považoval za chybné boli vlastne dôležité a problémy ti pomohli nájsť lepšie riešenie. Vo svojom živote robíš správne kroky v správnom čase, ktoré ťa dovedú do vytúženého výsledku.

3. Tvoji blízki sú v bezpečí

Občas ťa prepadne strach o tvoje deti, partnera, rodičov a ďalších dôležitých ľudí v tvojom živote. Nestrachuj sa o nich, snaž sa zachytiť strach svojou vedomou mysľou. Strach nemusíš súdiť, vieš, že je tam s tebou. Je v poriadku, že ho cítiš, nemusíš si ho vyčítať. Vždy, keď sa ti tento strach bude opakovať, môžeš si vytvoriť krátku vizualizáciu, ako z vesmíru k tebe prúdi ochranná energia napríklad vo forme svetelného lúču, ktorá prúdi do Tvojho srdca, a ktorá sa odráža z tvojho srdca do sŕdc tvojich najmilších. Vysielaš sebe a blízkym ochrannú energiu a ňou preciťuješ, že si v bezpečí presne tak, ako oni. Občas nás prepadne strach, keď si sami prestaneme veriť, možno sa môžeš spýtať seba, čo ti ten strach vytvorilo a dodať si sebadôveru, pretože keď je dôvera v seba samého, vtedy vieš, že všetko zvládnu aj tvoji milí.

4. Dovoľ sa hrať a zabávať

Snažíš sa okresať všetky tie zbytočné kroky, aby si mal/a energiu na nevyhnutné. Napokon si zo svojho života odstrihol/a aj také veci, ktoré ti robili radosť. Prestal/a si ich robiť, lebo v tej únave ti už neprišli ani zábavné a obohacujúce alebo si jednoducho stratil/a silu. Všetci to dobre poznáme, že občas nás tie každodenné starosti privedú do únavy a rutiny. Obdobím útlmu si prešiel/a bezpečne. Bolo potrebné si to prežiť, no a teraz je načase sa pohnúť v pred. Možno sa pýtaš, odkiaľ zoberieš energiu na pohyb? Začni prvým krokom kdekoľvek. Nová situácia ti dobije energiu a obohatí ťa. Z nej potom budeš mať palivo na ďalšie kroky. Postupne tých krokov bude čoraz viac, ani sa nenazdáš a budeš späť vo svojich radostiach a záľubách. Ver si, že to dokážeš. Tvoje záľuby sa prirodzene obnovia alebo nájdeš nové, ktoré ti budú robiť radosť. Uvoľni sa, zdanlivý kolotoč, v ktorom nemáš čas je len ilúzia.

S láskou,

Pozorovateľka života

Synchronicita a význam čísel 10:10

od Pozorovateľka života | mar 13, 2022 | Dvojplameň, Vedomie

S vesmírom sa dá rôzne komunikovať. Ak sme pozorní, všimneme si, že sa v našej realite častejšie objavujú opakujúce sa číselné sekvencie, symboly a odkazy.

Najkrajšia vec na synchronicite je jej objavovanie

Nemusíme sa báť, že neodhalíme, čo znamená odkaz pre nás. So synchronicitou sa dá celkom pekne dohodnúť a dosadiť si vlastný význam za každý symbol. Po vnútornej dohode sa bude symbol objavovať vždy, keď sa nám má pripomenúť nejaký hlbší odkaz.

Radi by ste dostávali potvrdenie, že robíte správne kroky na vašej ceste?

Poprosme a bude nám dané. Ja dostávam takéto potvrdenie od vesmíru cez číslo 44. Moja sestra zase vidí všade symbol korytnačky v posledných týždňoch. Práve takéto milé povzbudenie jej pomáha preklenúť namáhavé obdobie. Symbol jej pripomína, že jej vytrvalosť ju dovedie do cieľa. Minule sme sedeli na gauči a sestra si prezerala časopis. Na strane 44 sa objavila korytnačka. Rozosmiali sme sa a boli vďačné za sprevádzanie.

Číselná sekvencia 10:10

Poznáte ten úžas, keď celý deň stretávate rovnaké čísla. Vezmete mobil do ruky a na displeji sa zjaví čas 10:10, zaplatíte si obed a na účtenke vám udrie do očí kód 1010, ste na prechádzke a zbadáte číslo 1010 na budove. Keď sa to stane “len“ 5x po sebe, stále sa nám môže zdať, že ide o náhodu, avšak vesmír sa rád hrá, preto pošle ďalších 10 nenáhodných náhod, aby sme už neodďaľovali vnútorný hlas a začali hľadať. Začneme googlovať a zistíme, že sa tejto téme venuje pomerne veľa ľudí, a že už existuje pomerne veľa článkov k rôznym číselným kombináciám. (Minimálne v angličtine.)

Ak si nevieme rady, hľadajme duchovný význam čísiel a symbolov na internete alebo si proste len dovoľme uznať, že sme dostatočne vyspelí na to, aby sme pochopili informáciu a prípade si dosadili vlastný význam za opakujúcu synchronicitu.

Nástroj sebapoznania

Práve synchronicita mi pomohla pochopiť rovnaké situácie, a teda aj seba. Tým, že sa všetko cyklicky opakovalo, ako v nejakom predpísanom programe, a to doslova, postupne som porozumela, čo sa so mnou deje, v ktorej časti cyklu sa nachádzam a veľmi presne som vedela predvídať, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch. Občas sa pohrávam s myšlienkou, že mi moje budúce Ja kladie do cesty symboly, aby viedlo súčasne Ja. Niečo ako na spôsob filmu Interstellar.

10:10 -Koniec a začiatok

Číselná kombinácia 10:10 znamená nové začiatky a konce, ktorý sa budú opätovne vracať. Medzi tým príde pozastavenie, aby sme pobudli v danom rozpoložení. Zastavenie je reprezentované číslom 0. Číslo 1 vyjadruje nový krok a pohyb vpred.

10:10 odkazuje na rovnakú opakujúcu životnú situáciu, kde je potrebné, aby sme pochopili samých seba a učili sa, kde je začiatok a koniec cyklu. Postupne, keď si vyzdvihneme všetky dary poznania, vystupujeme zo životnej školy.

10:10 môže odkazovať na nový životný cyklus, avšak v ňom, už sa nám určitá životná situácia ukazuje spätne, keď sme uzdravení. Reagujeme na ňu inak, pretože sme sa zocelili v sérii predchádzajúcich cyklov. Vnímame, ako sme sa posunuli a naše reakcie na podnety sa zmenili.

Láska & vzťahy & dvojplameň

Číslo 10:10 sa mi často zjavovalo v mojom predchádzajúcom transformačnom vzťahu, kde som prežívala intenzívne očistné cykly v pravidelných dvojtýždňových intervaloch. Cyklicky som zažívala rôzne prepady, ktoré ma nútili úplne ukončiť komunikáciu alebo akékoľvek spojenie s daným človekom. Vždy ma to uvrhlo do veľkej bolesti. Načas som prestala riešiť duchovné symboly a namiesto toho, som sa dávala dokopy. Po pár dňoch som nabrala silu, postavila sa na nohy a pokračovala vo svojom živote. Životná energia stúpala a ja som mala zase obnovenú chuť do života a do aktivít. Po dosiahnutí určitej stability sa mi srdcová čakra otvorila, vtedy som nechápala, prečo s mojim milým nekomunikujem. V tomto období som intenzívne videla všade číselnú sekvenciu 10:10 a s ňou sa objavovala túžba po partnerovi a po opätovnom nadviazaní spojenia. Práve v dobe bez kontaktu som symbol chápala ako: Je čas sa znovu ozvať. Akékoľvek vyhýbanie a predlžovanie nekomunikácie malo za následok bolesť v hrdle, ako prejav zablokovania krčnej čakry. Vtedy ma čísla 10:10 doslova bombardovali. Neskôr som s tým už takto nebojovala a prejavovala som sa podľa toho, čo som aktuálne cítila.

Číselnú sekvenciu 10:10 a nové začiatky

Možno sa nám v minulosti stalo, že sme chceli uspieť v určitej veci či to bola práca, nový projekt, vzťah alebo niečo iné. Naša snaha však neviedla do zdarného konca. Do života nám prichádza znovu rovnaká téma z minulosti sprevádzaná číslami 10:10 a my máme veľkú šancu úspešného zavŕšenia. Dôvodom, prečo to nevyšlo v minulosti, bolo kopec deštruktívnych kódov, ktoré sme mali v sebe. Vtedy sa pred nami vyskytli všetky možné prekážky a my sme vzdali naše úsilie. Začali sme sa sústrediť na postupné kroky a stredne veľké ciele. Medzitým sme urobili veľký posun a konečne sme pripravení uspieť. Otvárajú sa pred nami možnosti. Uvedomujeme si, že sa minulosť opakuje, ale my necítime záťaž a už sa ani nebojíme. V prechádzajúcich cykloch sme si užili už toľko sklamaní a bolesti, že sa len tak pred niečím nezosypeme. Práve cyklickosť a pochopenie, že nie vždy sa bude iba dariť, z nás urobilo silnú osobnosť.

Aj keď si myslíme, že už sme na konci, tak sa pred nami zrazu otvorí ďalší cyklus. Už nemusí byť totožný, ako ten predchádzajúci. Keď dnes vidíme 10:10 znamená to, že vstupujeme znovu do nového cyklu, ktorý bude obohatený o zmenu. Pohybujeme sa postupne po špirále poznania. Ukazuje sa nám naše minulé Ja a prežitky.

Najprv sme vystupovali v pozícii A a z tohto pohľadu sme vnímali pozíciu B a C. Postupne prechádzame do pozície B, kde pozorujeme A, ako reaguje, ako sa správa a cez to sa nám ukazuje náš pokrok a naše minulé Ja. Po tom, čo dosiahneme rôzne vedomosti na úrovni pozície B, posúvame sa do pozície C. Tam môžeme byť občas aj učiteľom pre ľudí nachádzajúcich sa v pozícii A a B.

S láskou,

Pozorovateľka života

Čo je cítiť za globálnym konfliktom

od Pozorovateľka života | feb 27, 2022 | Nezařazené

Počas Covid pandémie sme si prešli rôznymi štádiami ľudských strachov a emócii, ale aj hlbokej transformácie. Bol to náš výcvik. Média v tomto zohrali svoju úlohu. Útok na Ukrajine pod taktovkou Ruska je ďalší stupeň poznania pre nás všetkých. Udalosti sa na planéte cyklicky opakujú. Z histórie našej planéty môžeme odpozorovať, že po pandémii vždy prišiel vojnový konflikt.

V dnešnej dobe sa intenzita skúšok začína zrýchľovať a intervaly medzi týmito udalosťami skracovať. Efekt časového zrýchlenia môžeme poznať aj z osobnej transformácie. Sami vnímame, že skúšky chodia častejšie a sú intenzívnejšie a čas sa zrýchľuje s vibračným posunom.

Máme možnosť vytvoriť nové dejiny. V tomto konflikte ide o to, aby sme nepresmerovali našu pozornosť od seba. Nejde o to, čo sa deje tam vonku, ale čo sa deje v nás. História sa nebude opakovať, ak nepodľahneme starým návykom. Nerozdeľujme sa znovu na tábory názorov a nebojujme medzi sebou, tak ako to bolo počas covidu. Úprimne si odpovedzme, vyhral ten boj o názor niekto? Nie. Každý sme si jednoducho vyzdvihli z tej situácie, čo sme mali.

Píšem o citlivej téme, preto chcem hneď na začiatku uviesť na pravú mieru môj osobný postoj. Nie som popierač vojny ani sa nechcem tváriť, že vojna neprebieha, nesúhlasím s útokmi ani s lídrami, ktorí tieto útoky začali. Som zástanca spokojného ľudského žitia v mieri a mrzí ma, že konflikty doplácajú obyčajní ľudia. Nie som na strane Ruska, Putina, Ukrajiny, Ameriky, NATO alebo Číny. Všetci sme zainteresovaní a rovnako zodpovední za aktuálnu situáciu. Sme vyspelá spoločnosť, mali by sme sa vedieť dohodnúť ústne bez starodávnych praktík využívajúc bombové útoky. Nebudem ani priradzovať solidárny postoj k žiadnej krajine. K situácii sa vyjadrujem ako pozorovateľ. Nenáleží mi niekoho odsudzovať, pretože viem, že je za tým hlbší zmysel. Prosím, nehľadajte v texte účelovú manipuláciu názorov s cieľom prikloniť sa na niekoho stranu. Vo vyspelosti ducha je zbytočné hľadať nejakú zodpovednú osobu tam vonku. Tiež je zbytočné sa domnievať, že nás ovládajú nejaké svetové elity, ktoré chcú, aby sme si niečo mysleli a vnímali. Bohužiaľ aj v tomto prípade si dezinformačnú vojnu vedieme my ľudia, sami so sebou. Na koniec dodám, ak som slobodný človek, nemá nado mnou nikto moc, iba ja sám.

Čo sa dialo v globálnom vedomí pár mesiacov pred útokom?

Už niekoľko mesiacov asi tak od októbra 2021 panovala v informačnom poli energia miešania sa do druhých. Veľmi silne to bolo cítiť aj v deň útoku. Mali sme potrebu riešiť konflikty u druhých a nie u seba. Úprimne aj ja som prešla veľkou skúškou poznania v pracovnej oblasti. Na čas som naletela svojmu egu. Pochopenie prišlo koncom januára 2022 a odvtedy sa veci dosť pohli k lepšiemu, minimálne v mojom vnútri. Väčšinou niektoré udalosti žijeme na individuálnej úrovni v predstihu, aby sme mohli pochopiť situáciu tam vonku.

Každý z nás pozná, keď občas chceme riešiť problémy druhých ľudí, a potom zistíme, že sme padli do určitej pasce. Aj keď náš prvotný úmysel bol pomôcť ľudom, ktorí boli slabší, pomoc nás veľmi vyčerpala. V únave si priznáme, že vlastne máme rovnaké osobné problémy, ako tie, ktoré chceme riešiť u druhých. Uvedomujeme si, že sme na hru privolili, lebo sme chceli byť záchrancami. Veď tí druhí nás aj chválili a tľapkali po pleci, čo všetko sme pre nich urobili. Potom sme však situáciu prezreli, že nás naše ego oklamalo. Ďakujeme za facku na líco. Po pochopení a stiahnutí do seba riešime svoje záležitosti a zrazu sa v našom okolí začnú diať veci samé. Situáciu, ktorú sme chceli vyriešiť vonku pre druhých sa rieši sama. Tí slabší, ktorí nemali silu, sa zapájajú a posúvajú. Uvoľnili sme im pole pôsobnosti, a tak sa rozvinuli. Spoločne ideme k rovnakým cieľom. Nezaťažuje to ani jednu stranu ani druhú. Je to vyrovnané. Je to spolupráca.

Odstavec hore by nám mohol byť nápomocný k vysvetleniu aktuálnej globálnej situácie. Ak jedna krajina chce riešiť problémy druhej krajiny, je to odkaz pre ňu, čomu by sa mala venovať na svojom území. Počúvajme teda lídrov, čo hovoria na druhých, lebo to prebieha v ich štáte.

Tí, ktorí si už vedia vytvoriť stabilné podložie v sebe sa pomerne rýchlo navrátili do pokoja po prečítaní správ. Bolo cítiť v globálnom vedomí aj určitú vášeň zapojiť sa do konfliktu. Konečne tu máme zaujímavejšiu tému, boj, vojna, tanky, rakety. Úprimne bolo veľmi lákavé vnímať svet z pohľadu 3D. Sama to rada robím, a tak nie len vo mne to vyvolalo senzáciu. Nedajme sa však oklamať, zase je to len skúška.

Správy nepozerám, ale keď na mňa vyskočil článok, ktorý opisoval útoky okamžite som sa napojila na globálny strach. Hlavou mi prešli všetky tie katastrofické scenáre, je vojna, hučali mi sirény v hlave, videla som umierajúcich ľudí a hľaď. Obrazy a strachy, ktoré máme v našom vnútri všetci. Niektorí priamo odžité, niektorí len prevzaté. U mňa to bola demonštrácia starých prevzatých vzorcov a bolo na mne či si to chcem znovu odžívať v 3D realite alebo sa posuniem.

Niektoré skúšky si musíme odžiť v 3D realite na individuálnej úrovni, niektoré ale už nemusíme, a tak sú nám už iba prehrané pred očami veľmi krátko a my si z toho zoberieme pochopenie.

Začítala som sa do ďalších správ a článkov a bolo okamžite jasné, že svet sa zase rozdeľuje na niekoľko táborov.

Energeticky sa absolútne nedalo oprieť o určitú pravdu, všade sama nestabilita a dezinformácia. Vizuálne som vnímala prebiehajúcu vojnu, tak ako sa to píše všade, a na druhej strane bol v mojom vnútri kľud. Čím viacej kľudu som v sebe mala, tým sa mi tá situácia vonku vzďaľovala, nezdala sa mi reálna a bolo poznať niekoľko paralelných realít.

Z informačného poľa som necítila, že by sa útoky mali stupňovať alebo, že by nastala invázia do ďalších štátov. Je teraz zbytočné o tom polemizovať, len história ukáže ako to vlastne bude.

Dezinformačná vojna

Všade vidíme titulky novín a statusy našich spolupútnikov, že vojna začala. Potom niekto poopraví tvrdenie, že vojna už začalo dávno a na Ukrajine sa bojuje už niekoľko rokov. Domnievam sa, že v nasledujúcom období sa nebude bojovať raketami, tankami a ani atómovými bombami, aj keď začiatok tomu nasvedčuje. Vnímam, že neprichádzajú jednoduché časy, ale určite nás čaká obdobie, kedy absolútne nebudeme vedieť, čo sa deje. Každý, kto je viacej citlivý vníma, že nie je možné sa oprieť o žiadne informácie z vonku alebo cítiť z vonku stabilitu. Ak nacítime okrem bežného textu aj energiu z informačného poľa dostávame protichodné informácie, ako tie, ktoré sa nám prezentujú. Tento trend bude aj v nasledujúcich mesiacoch. Stabilitu však nájdeme vo svojom vnútri. Tak vyhráme pomyselnú emočnú vojnu. Dezinformáciu si vytvárame my ľudia a nemali by sme ukazovať prstom na niekoho tam vonku, kto za to môže.

Čo sa momentálne deje v energeticko-informačnom poli?

Všetky zainteresované veľmoci (Rusko, Ukrajina, USA, Čína a aj štáty Európy) smerovali posledné mesiace do tohto vyostreného konfliktu, senzácia, ego a aj určitá historická cyklickosť nám viala do plachiet. Pred útokmi 24.2.2022 panovala celkom aktívna energia pokračovať starým spôsobom. Tak to cítili všetky veľmoci. Po konflikte sa stalo niečo zaujímavé. Nikomu sa nechce bojovať. Samozrejme navonok to vypadá asi inak.

Osudový krok urobil Putin a materializoval konflikt. Tento človek to mal napísané v osude. Je to bod prechodu. Malo sa tak stať a bolo to predpovedané. Útok bol spúšťač nenávratných zmien. Všetkým zainteresovaným to však nastavilo veľmi silné zrkadlo pravdy, Rusku, Ukrajine, USA a aj nám Európanom. Uvedomujeme si veľmi dobre, že bojovať nechceme a ani by sme to vôbec nezvládli.

Tak ako sa bojovalo v 2.druhej svetovej vojne, tak sa už nedá bojovať. Zbrane máme síce vyspelejšie, ale v týchto dňoch nás zaťažila pravda. Nezvládli by sme to a ani sa nám nechce. Posunuli sme sa do vyspelejších bytostí, a tak je to pre nás ako vrátenie sa do stredoveku. Ľudia už nie sú tak ľahko manipulovateľní ako kedysi. Tiež ale vôbec neexistuje premostenie, aby sme prešli plynule do niečoho nového. Ten priestor tvoríme práve teraz. Budú v ňom aj nejaké omyly, očakávania, sklamania, nepravda, ale nakoniec by sa nám to malo podariť. Podľa odhadu to bude trvať 5 rokov. Prvé 2 roky budú náročné.

Vieme teda o čo ide v tomto konflikte?

Rozhodne v tomto konflikte nejde o pôdu, surovinové bohatstvo alebo rozširovanie hraníc, ako sa javí v 3D. V týchto dňoch skloňujeme slogan, že problémom Ruska je to, že nevie kde končí. To bola téma 2 svetovej vojny, kedy sme hrali ešte na nevedomej úrovni. Dnes sme v polovedomej úrovni a budeme hrať o to, aby sme sa dohodli a nastolili spoluprácu. V tejto emočnej vojne si vojská a počet tankov nemusíme už porovnávať. Tieto čísla a nepomer už nič neznamená.

Pozrime sa na predpoklad vývinu na základe energii týchto dní.

Samozrejme situácia sa môže vyvíjať aj inak, terajšia prognóza však vypadá takto.

Rusko

Transformácia národa už započala dávnejšie. Rusko prejde veľkými vnútornými konfliktami a nepokojmi medzi sebou, Rusi proti Rusom. Konflikty sa budú stupňovať, avšak národu sa podarí zjednotiť a posunúť sa do slobody. Národ čaká veľa práce. Každý jeden z nich bude musieť priložiť ruku k posunu. V Rusku je stále veľa zástancov starého mocenského vedenia. Skupiny budú bojovať medzi sebou po starom, argumentáciou a presvedčením, týmto spôsobom im to nebude fungovať. Tlaky budú veľké, nakoniec si však ľud nájde spôsob ako sa pochopiť a pohnúť sa do slobody.

Putin vníma už dlhodobejšie, že nie je možné udržať krajinu, a že sa všetko pod jeho nohami už rozpadlo. Pre Rusko to je posledný líder zo starej dekády. Z informačného poľa je cítiť, že útoky na Ukrajinu neboli urobené s cieľom upevniť si pozíciu na stoličke. Domnievala by som sa, že Putin ako líder bude nejako zosadený alebo odíde do úzadia, ale takto to teda rozhodne nevidím, čo ma samú zaráža. Vo vláde v Rusku vzniknú ako keby 2 odnože, naoko bude stále vládnuť Putin, druhá línia je vláda ľudu. Dve línie si nakoniec porozumejú. Nevidím tam iného lídra, ktorý by nastupoval za Putina a nevidím tam ani udalosti, ktoré by nasvedčovali, že by odišiel z politiky. Ešte ho vidím pôsobiť v politike. Je veľmi ťažké sa v Putinovi orientovať. Je mágom svojich emócii a má okolo seba akýsi štít, informácie z jeho poľa sa nedajú načítať.

Dívala som sa na udalosti či postihne ruský národ hladovanie a väčšia chudoba, keď im budú udelené sankcie.

Už teraz bolo podniknutých veľmi veľa sankcii voči Rusku a obmedzenie obchodu na úrovni obchodovania firiem. Dalo by sa očakávať, že Rusko zasiahne ešte väčšia chudoba a izolácia. Keď sa dívam na udalosti v budúcnosti, prekvapuje ma, že sankcie Rusko až tak nepocíti. Zvládne to ďaleko lepšie, ako si myslíme. Na otázky či to bude vďaka financovaniu Čínou prišla odpoveď, že Rusi sú bohatstvom na tom lepšie, ako si myslíme a ešte nás prekvapia. Nevnímam, že by Rusi zastavili plyn. Postupne sa spolupráca s Európou obnoví.

Ukázal sa mi obraz, kde si aj Európske štáty prechádzajú transformáciou. Každý z nás si bude musieť pristrihnúť hrebienok ega. Chceme trestať druhých? Trestajme, ale vráti sa nám to. Detskú hru v zmysle s Tebou sa nebavím nám nebude dovolené hrať. Všetci vlastne zistíme, že sme ďaleko prepojenejší, než si myslíme, a že musíme dospieť do jednania dospelých ľudí. Priznáme si, že sa chceme mať všetci dobre, a že sankcie brzdia aj nás. Zase nás situácia donúti viacej spolupracovať na úrovni jednotlivca. My sme Rusko nepochopili a budeme sa to učiť v rámci celého sveta. Budeme ich spoznávať. Aj ruský národ bude meniť postoj voči nám. Vzájomný pomyselný múr sa bude rozkladať.

Amerika

Ako sa skupiny medzi sebou radia a dívajú sa na riešenie situácie, uvedomujú si, že by na konflikt nemali dostatočne veľa síl a prostriedkov. Jednoducho by to nezvládli. Navonok pekný diplomatický krok vyčkávania schováva za oponou veľké problémy. Aj NATO vystupuje ako stabilná únia, ktorá nás ochráni, ale všetko je to klam.

Keď sa pozerám do budúcnosti na najbližšie udalosti, tak vnímam informácie, ktoré má celkom znovu zarážajú a sama som zvedavá či sa toto bude skutočne diať. Amerika prechádza veľkou hospodárskou nestabilitou. O Rusku sa vie, že je tam chudoba, ale tá chudoba je a bude oveľa dramatickejšia v USA. Amerika nebude mať lídra ani žiadného záchrancu, ktorý by vyriešil neriešiteľné problémy. Riešenie opäť bude na ľuďoch.

Očakávala som, že Rusko sa bude zmáhať v zlej situácii, ale keď porovnám oba národy, tak je to Amerika paradoxne. Amerika je krajina, kde je veľa bohatých ľudí, avšak veľa z nich príde o veľké peniaze. Finančná nestabilita, problémy a prepady. Amerika sa navráti zo zahraničia k sebe. Budú doslova začínať od nuly. Fungovanie sa im rozpadlo už v 80-90 rokoch, po veľkom rozmachu. Nasledovalo obdobie stagnácie a úpadku. Prehliadanie pravdy priviedlo USA do väčšieho dna, ako si dokázali predstaviť. Do sily sa USA navráti až v roku 2060.

Krym

Boj o Krym či nezávislosť Doneckej a Luhanskej republiky vyprchá a nebude sa o tom vôbec hovoriť. Budeme sa čudovať, prečo sa to stalo tak rýchlo. Niekoľko rokov to nebudeme chápať, prečo sa bojovalo o túto Zem. Nedozvieme sa to len tak rýchlo. Teraz máme iba domnienky a tajomstvá.

Ukrajina

Ukrajina má celkom mladistvé energie. Tento národ bude dospievať a pôjde do sily. Vysvetlím to. Aj keď Ukrajinou prebehli útoky, väčšina národa je unavená a nevládze. Celý svet súcití s Ukrajinou paradoxne oni cítia len veľmi málo. Pár skupín je boja chtivých, ale zase veľké percento národa chce pokoj. Krajina sa zastabilizuje. O pár rokov to bude vyspelejší prosperujúci národ. Postupne to dokážu, idú na to dobre. Svetové zmeny rozprúdili aj tu energiu, síce to nebolo vítané, ale zmeny sa ozaj budú diať. V Ukrajinskom národe sú ľudia, ktorí majú energiu pudového jednania, radi sa bavia, radi bojujú, radi sa smejú a radi sa aj pobijú. Túto energiu si skultivujú, budú musieť ísť do zodpovednosti.

Ukrajina nastavuje akési zrkadlo ruskému národu, preto sa 2 bratia musia naučiť vychádzať. Rusko sa už medzi tým zmenilo a dospelo a mladší ukrajinský brat i pripomína, aký kedysi bol ruský národ. Akoby sa Rusi stretávali v konflikte so svojim minulým ja.

My, Slováci a Česi zase vidíme vlastné historické Ja národa v problémoch Ukrajiny. Ani to nie je náhoda. Z vlastnej histórie vieme, že sme boli utláčaní, ale možno to tak nemuselo všetko byť. Vtedy sme nemali vnútornú silu a nechali sa zmanipulovať. Dnes už si veríme viacej a cítime našu silu. Tiež je dobré, že máme pokoru vďaka spomínanej histórii, tá nám pomáha byť v rovnováhe. Čomu by sme sa mali vyhnúť v toto konflikte je to, aby sme sa nenechali zmanipulovať. Naša rola je udržanie rovnováhy.

Humanitárna pomoc

Je dobré, že sa posiela humanitárna pomoc do Ukrajiny, avšak Ukrajinci ju v túto chvíľu nebudú vedieť dobre použiť. Aj my si máme uvedomiť, že poslanie peňazí problémy chudoby a strachu nevyrieši. Bude sa chcieť od nás oveľa viac. Zapojiť sa srdcom.

Môj príbeh o pomoci

Z práce nám prišiel spoločný email o podpore pre Ukrajinu. Poslala som tam nejakú finančnú podporu. Do hlavy mi prišla informácia: „Aj keby do krajiny tiekli miliardy, národ s podporou nevie ešte narábať. Ak príde aj nejaká podpora, hneď sa prepadne do čiernej diery, pretože národ s tými darmi ešte nevie pracovať.“ Každopádne peniaze som poslala. Ráno som predsa počula v rádiu, ako sa pošlú vlaky na transport utečencov. Večer som natrafila na video, ako sa Ukrajinci pracujúci v ČR a SR vracajú do krajiny bojovať. Pousmiala som sa a pochopila ranný odkaz.

Boja chtiví jedinci musia dospieť

Viete, keď si sadnete s vyspelými ľuďmi za spoloční stôl a budete sa ich snažiť naverbovať do vojny, tak vás pozvú na pivo a budú viesť s vami filozofickú diskusiu, ale nepodarí sa vám ich zapliesť do nejakých cudzích mocenských bojov. Oni sú už slobodní ľudia.

Ak si navnímame jedincov, ktorí chcú bojovať, tak ešte nemajú poznanie duše, čo boj prináša. Ich duša túži po tomto poznaní a tu na Zemi je možné si to zmaterializovať. Možno niektorí z nich si chcú prežiť hrdinstvo, padnú vo vojne ako hrdinovia a po smrti zisťujú, že zomreli pre pascu ega, ktorú si vytvorili sami. Zase si budeme musieť vybudovať úctu a rešpekt sami k sebe, inak si tieto detské sny nikdy nenaplníme v bojoch na fronte.

Samozrejme sú aj takí, ktorí boj prežijú a pochopia hrôzy, ktoré už nechcú zažiť. Tiež niektorí sú do boja donútení. Ani to nie je náhoda. Všetko je dôležité poznanie pre ďalší pokrok.

Ženy vo vojne

Som žena, a tak veľmi dobré poznám svoj vývoj a dôvody, prečo by sa moje staré ja pridalo do boja. Aj ja som sa chcela stať silnou ženou. K tomuto cieli vedie viacero ciest. Jedna z nich je aj stať sa na chvíľu mužom. Všetky dobrovoľníčky, ktoré sú v armáde si snažia rozvinúť túto silu. Rozhodne to neodsudzujem, ale ani neobdivujem. Vnímam, že je to druh poznania pre tú ženu. Žena si užíva záujem a pozornosť či obdiv, tak ako som si to občas užívala aj ja v nejakých egom vytvorených situáciách, kde som bola silná hrdinka. Potom som si tiež však uvedomila, že si môžem slobodne vytvárať situácie, ktoré budú ku môjmu prospechu a prospechu vibračného posunu tejto planéty.

Keď sa človek začne rešpektovať vnútorne, nepotrebuje si vytvárať dramatické príbehy tam vonku.

Ak by niekto namietal, že sa mi to ľahko píše z pohodlnej fotelky, tak môžem len pripomenúť, že duša si už odžila veľa vojen a bola niekoľkokrát v opísaných osudoch ľudí. Keď už dobojovala tam vonku a zažila si to, nebaví ju už hrať rovnaké situácie dookola.

Čína

Prechádza transformáciou a preskupením spoločnosti. Zmeny prebiehajú v tichu a majú podobnú energiu ako zmeny v Amerike.

Na čo si musíme dávať pozor? Na senzáciu! Do tej sa teraz veľmi zapájame. Baví nás to, je príjemnejšie komentovať problémy vonku, ako sa zaoberať problémami v nás.

Rozdelenie sveta podľa paralelných realít

Nachádzame sa v paralelných realitách, a tí, ktorí už pochopili poznanie z paralelných realít vedia, že ak kamarát zdieľa dianie, tak sa to v jeho svete a realite skutočne deje. Aj kvôli tomuto poznaniu už vyspelí človek nesúdi názory a vnímanie druhých, pretože na vlastnej koži žil prechod realitami a poznanie z nich, ktoré je extrémne náročne. Súcití s človekom a dobre chápe, že si pritiahol túto skúsenosť pre posun. Vyspelí človek cíti bolesť a cíti aj strach toho druhého. Občas tieto emócie prejdú do reality vyspelej bytosti, a tá vie, že keď sa to objavilo v jeho realite, má pomôcť znovu transformovať tieto pocity. Je to veľmi ťažké sa udržať v pokoji, keď tieto všetky bolestné emócie sa lepia aj naňho. Duchovná bytosť však pochopila, že ak sa tak deje, neprišlo to k nemu náhodou a tak spracováva.

Niekto bude zdieľať katastrofické obrázky prebiehajúcej vojny. Ten človek však zdieľa skutočnú realitu. Jeho realitu v jeho paralelnom svete. Ďalší človek tie informácie nevidí v jeho realite, a tak začne protirečiť, že to tak úplne nie je. Začne presviedčať druhú osobu. Je to zbytočné robiť. Ak to budeme chcieť robiť, pozrime sa do nášho vnútra či nejaká naša časť nepotrebuje pozornosť.

Priebeh emočnej vojny bude podobný ako u COVIDU

Prečo ten COVID-19 mal niekoľko vĺn a zrazu tak rýchlo odišiel? Lebo sme mali strachy z prvej vlny a spoznali, čo to je. Potom prišlo opäť niečo horšie v niekoľkých vlnách, až sme sa prestali báť. Spracovali sme si svoje vnútorné strachy. Keď sa spätne obzrieme za seba, situácia sa vyvíjala najprv neurčito, a potom boli poučené všetky skupiny. Tí čo útočili na antivaxérov pocítili napríklad nežiadúce účinky vakcinácie alebo zažili inú situáciu, kde vnútorne pochopili druhých, ktorých predtým kritizovali. Tí, čo vehementne popierali, že COVID-19 neexistuje, tak nakoniec končili v nemocnici vo vážnom stave. Po pochopení svojho blížneho pochopili aj seba a prešli z duality do jednoty.

Dodnes sa domnievam, že keby sme my ľudia medzi sebou toľko nebojovali o názor, kto má pravdu, situácia by sa veľmi urýchlila. Nakoniec nikto nemal pravdu, ale došli sme z vychýlenia do stredu, že sa musíme viacej chápať a hľadať stabilitu vo svojom vnútri.

S láskou,

Pozorovateľka života

Veľa žien sa v dnešnej dobe cíti ako muž

od Pozorovateľka života | feb 6, 2022 | Transformácia, Vedomie

Dnes je taká „zvláštna“ doba, žena sa stáva mužom a muž sa stáva ženou. Niekto môže mať strach, kam ten svet speje a ako to bude vyzerať o pár desiatok rokov? Nič nie je statické a všetko sa mení. Tak ako sa môžu posúvať magnetické poly Zeme, tak sa môžu vymedzovať aj polarity v žene a v mužovi. Prirodzený vývoj spoločnosti smeruje do poznania zmien polarity, ktorá sa tu manifestuje už niekoľko rokov. Z tejto skúsenosti však vychádzajú emočne uzdravení jedinci.

Veľa žien je silných a skôr trpia komplexami, že sa správajú ako muži. Všetko si zaplatia, sú samoživiteľky, ktoré sa postarajú o rodinu a už im chýba len láska a mužské objatie. Nakoniec nedostanú ani tú štipku lásky. Rozhodnú sa, že si ju dajú samé, a tým sa stávajú celistvé. Aby žena pochopila muža, niekedy si prežije rovnaké situácie ako muž. Uvedomí si, že to ani muži nemajú ľahké a odstúpi z predstáv, že by jej mal neustále pomáhať a prejavovať lásku.

Na začiatku vývoja každej ženy prevládala jemná ženská energia. Ako sa žena dostávala do sily, prehupla sa viacej do mužskej energie, ktorá sa občas vygradovala až do extrémov. Z veľmi silnej mužskej energie sa žena vracia do svojho stredu, do rovnováhy. Ona má už toľko sily, že od muža už nič neočakáva, je samostatná. Zrazu všetky túžby, ktoré mala spojené s mužom, vymiznú. Keď žena plne integruje mužskú silu, oveľa ľahšie sa potom vyjadruje v láske a v jej ženskej energii. Jej správanie nie je manipulatívne, má prebytok lásky, dáva bez očakávaní, ale už nie na úkor seba. Naučila sa milovať.

Podobné sa stane s mužmi

Muž si prejde ťažkými emocionálnymi zážitkami, ktoré mu neboli doteraz známe, na čas stratí mužskú silu, ale po pochopení a prežití emočných prepadov, ktoré videl u svojej matky alebo partnerky, sa muž vracia do mužskej ukotvenej sily, ktorá je nežná a chápavá. Muž už neočakáva lásku a pozornosť od ženy, ale vie si ju poskytnúť sám, prestane mať strach zo žien a z ich odmietnutia. Žena a muž potom žijú v slobode.

V starých energiách nám ešte partnerstvo ako tak fungovalo

V dávnejších vzťahových modeloch bola jasne vydefinovaná rola ženy a muža, bolo jedno či je žena viacej v ženských alebo mužských energiách. Obsadzovala určitú rolu, pole pôsobnosti, do ktorého muž neprenikal, lebo sa sústredil na svoju oblasť. Dve častice sa dopĺňali navzájom. Fungovalo to tým, ktorí mali pekne rozdelenú energiu a úlohy medzi sebou. Ako sa však vedomie vyvíjalo, každý v páre obsadzoval väčšiu časť spektra, stávalo sa, že sa energie začali vytesňovať navzájom. Napríklad žena sa starala o rodinu, domácnosť, ale k tomu všetkému dokázala pracovať alebo byť úspešná podnikateľka. Častokrát tieto ženy utlmili svojich partnerov do pasivity alebo lenivosti. Alebo muž pracoval, ale ešte k tomu stíhal aj variť, organizovať program pre deti a to žene bralo sebadôveru a silu. Čím viacej sa jeden zapájal, tým ten druhý reagoval na energie opačne. Po niekoľkých rokoch aktivity a snaženia si jeden povedal, že musí odísť, pretože už nevládze dotovať spojenie.

Ako to vypadá u starších ľudí?

Je zvláštne pozorovať staršie páry, ako sa boja nových výziev, pretože na zvládnutie životných ťažkostí boli vždy doteraz dvaja. Možno jeden to ťahal viacej ako druhý, ale stále model nefungoval fér pre všetkých zúčastnených. Niektorí sa vymedzili do polohy, kde sa im darí, kde sú šikovní, a tú polohu obsadzovali permanentne. V tomto prípade sa však druhý partner nemohol/nemusel vyvíjať v určitých energiách, pretože čerpal energiu od partnera, ktorý mu z týchto póloch prinášal nejaké poznanie. Staršie generácie sú tlačené k zmenám cez veľké vyčerpanie, dlhodobý pocit stagnácie, ktorý sa stáva už neúnosný alebo cez stratu partnera.

Dnes sprostredkovanie cez partnera už nefunguje, musíme sami spoznať rôzne energie. Aby sa žena alebo muž dostal do rovnováhy, žijú určité životné obdobie v samote. Niekedy môže ísť aj o samotu vo vzťahu, kedy niekto žije vedľa partnera, ale cíti sa izolovane a sám. Keď sa častica ocitne sama, energeticky si začne dotvárať vo vnútri to, čo potrebuje, a tak sa stáva celistvá. Preto nie je možné nájsť ideálneho partnera, až dokým si ho nevybudujeme sami v sebe. Vtedy dokážeme opraviť aj existujúce vzťahy.

Ako to vypadá u mladých ľudí?

Mladí ľudia, ktorí sú vedomí už čiastočne majú v sebe ukotvené poznanie o nových vzťahových štruktúrach. Tí, ktorí nie sú vedomí, prežívajú zmeny cez fyzickú úroveň, muži pôsobia čím ďalej tým ženskejšie a niektoré ženy majú zase super vyformované telo ako muži. Niektorým sa mení sexuálna orientácia prechodne, pretože vnútorné pochody nevedia ukotviť. Pre ich dušu je to však dôležitá forma poznania. Mnohým sa stáva, že si na čas odžijú polaritu, ktorá ich tak veľmi priťahovala, a potom sa vrátia do svojho stredu. Mladšie generácie majú tú výhodu, že tam vonku sa všetko urýchlilo. Vzťahy sa žijú oveľa slobodnejšie, a tak môžu spoznať seba cez viacero partnerstiev, čo kedysi nebolo možné kvôli záväzkom. Nové technológie a možnosti nás odkazujú do žitia vo virtuálnej realite, čo otvára ešte väčšiu škálu podnetov a spoznávania matrixu.

Keď je človek na ceste k celistvosti

Poznanie nemusí pochádzať iba z partnerstiev, môžeme k nemu dôjsť aj cez zdravie a iné témy, ktoré sa nás dotýkajú tu na Zemi, väčšinou však prechádzame rovnakými míľnikmi. Najprv v nevedomí žijeme to staré v domnienke, že je to tak v poriadku, potom sme z toho vyhodení, aby sme začali na sebe makať. Na základe nového si vieme porovnať to staré a čudujeme sa, ako sme v tom starom mohli tak dlho žiť.

Závislosť a staré partnerské kódy

Pozerala som sa okolo seba a videla partnerstvá, kde muž pomáhal žene. Takéto partnerstvo som zažila kedysi dávno s prvým priateľom. Čuduj sa svete, to partnerstvo aj fungovalo. A prečo fungovalo? Pretože nebolo založené na hlbokej láske, ale na vzorcoch, ako by sa mal vzťah žiť.

Keď niečo hráme, ideme nám to oveľa lepšie, ako vlastné autentické žitie.

V nevedomí iba hráme podľa toho, čo nám je známe, lebo tam sa ešte nepoznáme.

Vtedy som žila podľa modelu, ktorý nám bol vštepovaný, a ktorý sme si mohli odpozerať od našich rodičov. Boli sme mladí a ešte sme sa len učili, čo je život, obaja sme boli slabí a závislí. Toto partnerstvo ma utláčalo, žila som v ňom na úkor seba. Domnievala som sa, že chyba je vo mne, pretože tam vonku žili všetci ten istý model rovnako a zdalo sa aj spokojne. Vnútorne som si uvedomovala, ak budem pokračovať v tomto vzťahu, tak ochoriem. Do života mi prišla láska a ja som chcela ísť ďalej.

Väčšia sloboda a o učenie sa sebahodnote

Zamilovala som sa do muža, s ktorým som žila veľmi slobodne. Bol vnútorne silnejší. Spoznala som, čo to je láska a učila som sa od neho byť sebavedomý egoista. Túto polaritu som nemala vôbec osvojenú, a tak mi ju partner servíroval často. Bolo to ťažké učenie, ale dalo mi veľa. Pochopila som a rozišla sa s ním v pokoji a s vďačnosťou.

Samota

Samotu som si užívala. Nebolo to však vždy iba ľahké. Na všetko som bola sama.

Niekedy som aj ticho závidela ženám, ktoré mali oporu vo svojom partnerovi a trebárs sa nemuseli snažiť. Bolo to v životných situáciách, ktoré vyžadovali veľkú záťaž. Keď som však každú takúto záťaž zvládla samostatne, o to viacej som si vážila svoju slobodu a nezávislosť.

Domnievala som sa, že je niečo so mnou zle, keď nenachádzam partnera, ktorý by mi venoval pozornosť a podporu. Neskôr som si uvedomila, že v pároch, kde sa muž stará o ženu a pomáha jej, je veľká nesloboda a závislosť. Koniec koncov je pomáhané tej žene, ktorá je slabšia. S pokorou ju viem pochopiť, aj ja som bola kedysi na rovnakej úrovni, ako ona. V takýchto vzťahoch je aj mužova pomoc občas majetnícka a manipulatívna.

Občas sa mi stalo, že ma slabšia žena aj rozčuľovala. Vôbec nechápala, koľko energie a úsilia sa skrýva za jej požiadavkami, ktoré má na muža. Nečudovala som sa, keď jej ich partner prestal plniť, pretože už bol z nich unavený. Tieto ženy som brala ako svoje zrkadlo, že sa mám posúvať ďalej do svojej sily a zbytočne nezaťažovať vnútorného muža a muža tam vonku.

Slabá žena si ešte neuvedomuje, koľko energie je za tvorbou, pretože ju nevie používať. Aj v živote tejto ženy nastane zlom, kedy neujde prežitku v hmote, a potom pochopí, že bude vyžadovať od partnera toľko, koľko je sama schopná urobiť alebo toľko, koľko si sama dokáže sprostredkovať.

Dlhú dobu som strávila pozorovaním vzťahov, chcela som to pochopiť. Aj na základe rôznych príkladov v okolí sa mi vyvíjalo poznanie a potom som si vedela načítať vzťahy každej dvojice. Tie dvojice, ktoré som kedysi obdivovala a považovala za šťastné, žili vlastne deštruktívne. Uvedomila som si, ako je dôležité, aby žena mala skultivovanú energiu, pretože jej sila môže byť manipulatívna. Môže z dedka urobiť neschopného a chromého hlupáka. Potom cestujete mestskou dopravou a stretnete 5 starších dvojíc, kde to prebieha rovnako, babka s dedkom sedia vedľa seba, žena ho buzeruje a dedko je ticho. Dedko má väčšinou pomocnú palicu na chodenie a pre ženu je záťaž, lebo sa musí oňho starať. Takéto obrazy ma veľmi boleli.

My ženy nevieme, aká sila sa v nás skrýva a občas si vytvoríme v živote aj takéto podmienky, aby sme sa cítili silné. Budujeme si silu na úkor toho druhého. Mužov sme často považovali za neschopákov a slabochov. Preto ideme aj tou cestou poznania, kedy sa stávame na čas mužmi.

Žena sa naučí prijať mužovu slabosť, lebo zažije tú istú slabosť na svojej ceste poznania. Potom už si nedovolí povedať na muža, že je slaboch a neschopák. Pokiaľ stretáva slabých mužov, je to zrkadlo na vnútro ženy. Aj ja som stretávala slabých mužov, odkazovali na môjho slabo vyvinutého vnútorného muža. Keď sa žena zjendotí, potom sa objavia v jej okolí aj silní muži.

Dvojplameň alebo učenie sa celistvosti

Keď mi prišiel do života môj dvojplameň obdivovala som ho ako muža. Bola som hrdá na to, že mi do života prišiel takýto silný muž. Snažila som sa byť ako on. Robila som veci ako on, pretože tu nebol pre mňa celé tie dlhé roky. Postupne, ako som si vybudovala toho vnútorného muža, už som neobdivovala iba jeho, ale aj seba, za to všetko, čo som dokázala.

Jeho pasivita u mňa vyvolala veľkú aktivitu a snaživosť. Na čas sme si tie energie pekne vymenili a ja som pochopila mužov. Pochopila som to, že ako žena som občas čakala na vyjadrenie lásky od partnera, a čakala som zbytočne. Začala som ju prejavovať sama, partnerovi aj sebe. Prejavovala som sa vo všetkých aspektoch.

Najväčšie prijatie mojich mužských energií bolo v posteli pri milovaní. Naše milovanie s partnerom som začínala ja, bola som v mužských energiách a on v ženských. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy sa partner na mňa iba díval, nevedel, čo má robiť a z oblečenia som ho vyzliekala ja. Bolo to ako z romantických filmov, akurát sme si vymenili role. Pre niektorých mužov by to bol možno splnený sen dračice v posteli. Ja som sa za to cítila previnilo a vyčítala som mu pasivitu. Partner bol vtedy naopak v úplnom prítomnom okamihu a chcel prijímať, túžil po tom, aby nemusel byť v mužskej roly on. Zo začiatku mi to vadilo, potom prišlo hlboké prijatie a užívanie si aj takýchto zážitkov. Po mojom prijatí som sa vracala do svojich ženských energií a on do svojich mužských energií.

Nevyčítajme pasivitu mužovi, ktorý nás vymedzuje do extrémnych polarít, pretože aj vďaka tomu spoznávame, čo je život.

Možno sa budeš o všetko starať a budeš mať plné zuby, že aj ty si už konečne zaslúžiš opateru. Áno, zaslúžiš si ju, ale z vonku nepríde. Možno nebudeš mať k sebe dostatočne silného partnera a dokonca sa budeš správať ako muž. Drahá žena, ak si niekedy pripadáš ako muž a bojuješ s tým, že by si mala byť viacej ženská, prestaň počúvať svoje strachy, ktoré diktujú tvojej hlave, ako by si sa mala správať. Prijmi tento extrém a nasleduj ho, staň sa na čas mužom, dosiahni ten pomyselný vrchol. Potom sa prirodzene vrátiš do ukotvenej ženskej sily. Ako sa to stane? Samo! Budeš jasne vnímať tieto zmeny na sebe.

Keď sa žena vychýli do úplnej energie muža, zistí, že si môže veriť. Že neexistuje už nič, čo by nezvládla sama a v tom momente sa začne obdivovať. Miluje svojho vnútorného muža a verí mu. Po tomto vymedzení do mužskej energie sa žena vracia do krásnej ženskej energie, ktorá je silná ako nikdy predtým, ale zároveň nežná. Pozdvihuje ostatných mužov alebo ženy, aby sa nebáli niekedy vymedziť do extrémov.

Aké bude ďalšie partnerstvo?

To viem už teraz, bude o mne a o poznávaní seba cez druhého. Už nie je možné hľadať niekoho tam vonku. Ak prídu v tomto partnerstve problémy, budú sa diať pre mňa a môj posun. Verím, že to bude dobré partnerstvo, lebo keď si rozumiem a už si uvedomujem, ako vzťahy fungujú, mám veľkú šancu si to užiť a už vo vzťahu netrpieť. Určite prídu vychýlenia, ale ja sa už nebojím. Nebudem sa ani pýtať či je to ten pravý muž alebo ľavý, pre teraz a tu mi je daný nejaký človek, ktorého som si pritiahla pre určitú skúsenosť a naše cesty sa môžu rozísť hocikedy. S hlbokou vďačnosťou prijmem toto obdobie učenia a verím si, že ho veľmi dobre zvládnem.

Žena pochopila, všetky túžby a samú seba, vracia sa do ženskej sily. Už ju nebaví byť v mužských energiách. Ide do pokoja. Sebavedomá, silná, vyrovnaná s hlbokým poznaním a silným vnútorným mužom.

S láskou,

Pozorovateľka života

Obrázok je prevziatý: Pinterest, Abstract Portrait woman Modern Palette knife – Aheyko.

Aktuálne energie pre muža a ženu 3

od Pozorovateľka života | jan 30, 2022 | Vedomie

V tomto článku opisujem energetické aktualizácie pre muža a ženu na určité obdobie. To, čo prežívame vo vzťahoch na globálnej úrovni sa odohráva paralelne aj v našom vnútri, pretože všetci máme v sebe zastúpenie energií vnútornej ženy a vnútorného muža.

Každý z nás si súčasne prechádza vlastným individuálnym cyklom. Preto, ak sa niekedy prekliknete na daný článok neskôr alebo prídete na môj blog prvýkrát, nechajte sa viesť intuíciou k článku s číslom, ktorý Vás najviac osloví. Články Aktuálne energie pre muža a ženu sú označované číslami od 1 do n (n- dokým budem vedená písať).

Aj keď sa tento článok volá aktuálne energie, dovolím si uviesť pre obe energie malú rekapituláciu situácie za posledné mesiace. Tento článok som mala rozpísaný už dlho a nedarilo sa mi ho dopísať. Dnes sa to všetko prepojilo, a tak odovzdávam moje zachytené vnímanie.

Ženská energia

Žena sa učila tvoriť v hmote posledné mesiace. Riešila problémy a bola v určitom vypätí a viacej v mužských energiách. Kedysi by si vyčítala, že zabudla byť ženou a nie je v ženských energiách, ale práve tým, že sa veľmi vychýlila do mužskej sily a už to neriešila či to je dobré alebo zlé, stalo sa niečo zvláštne. Po čase si žena uvedomila, že vlastne je oveľa viacej v rovnováhe, ako kedykoľvek pred tým. Raz sa zapájala vnútorná žena, raz muž.

Armillary sphere by Amras-Arfeiniel on DeviantArt

Vybalansovanie energií nie je o tom, aby sme ostali ukotvený v strede v pokoji, ale o umení používať tieto 2 energie v dynamickom tanci, v ňom sa energie vychyľujú, obracajú, zároveň však tvoria navonok celok.

Keďže sa žena v poslednom období veľmi posilnila a cítila sa ucelená, nepotrebovala pozornosť a lásku od partnera, a to jej dodávalo silu. Naučila sa, že ak chce niečo zmeniť, nemôže meniť veci len tam vonku, má ich meniť vo svojom vnútri. Po dosiahnutí určitého levelu odpútania sa od fyzického muža, začala byť žena nespokojná s naliehavosťou, že musí ísť ďalej, aj keď muža miluje. Už dokáže urobiť tento krok a necíti žiadnu prekážku.

Žena energeticky ukončila vzťah s mužom, ktorý prešiel s ňou ten náročný úsek. Jeho otlačok ostáva v žene navždy, tá si ho nesie do ďalšej skúsenosti. ale je odhodlaná byť sama alebo otvoriť sa láske s iným mužom. Teší sa na toto obdobie. Vníma zmeny vo svojom živote. Nie je už na koho a na čo čakať.

Krátko po energetickom ukončení žene prišla informácia:

Žena, toto je ten bod, kedy vstupuješ do novej vzťahovej éry. Urobila si veľký kus práce na sebe a až teraz chápeš, že bez Tvojho prvého kroku by nenastala zmena ani u muža. Ty si mala udať ten smer, nemohlo to byť opačne. Prečo je to tak? Všetko sa dozvieš a na svojej ceste pozbieraš všetky odpovede. Niektoré však prídu hneď niektoré neskôr, keď budeš vo vyššom štádiu, schopná si informácie prepojiť. Schopnosť naladiť sa na muža, ktorého zanechávaš, stále ostáva. Je to pomôcka, nástroj k tomu, aby si vedela opísať svoje pochody, alebo čo sa odohráva tam vonku. Každému to je tak dané.

Žene to potom došlo, nebolo možné očakávať zmenu od muža. On reagoval až na jej zmenu. Možno nie tak rýchlo a možno nie tým smerom, ako si to kedysi tak veľmi priala. Pozoruje ho však ako spriaznenú dušu a ako pomocníka, ktorý jej pomohol do celistvosti.

Mužská energia

Mužská energia sa snažila nájsť rovnováhu vo svojom živote a bilancovať tak rôzne vstupy v ňom. Posledné obdobie bolo pre muža namáhavé, a preto išiel do väčšieho pokoja a kľudu. Bol to protipól k ženinej situácií, ktorá išla do väčšej záťaže. Mužská energia bola viacej vyrovnanejšia, muž čakal a prijímal, čo príde do jeho života. Nevedel, čo ma robiť, a tak pozoroval svoj život a prijímal ho, taký aký je. Stabilita by bola správne slovo na opis jeho situácie, ktorá mu vyhovovala. Nemal chuť robiť žiadne zmeny.

U ženy to bolo opačne, mala nutkavý pocit pohnúť sa vpred. Muž vnímal tento jej čin prirodzene. On bol v ich spoločnom spojení ďaleko slobodnejší. Pokoj v jeho živote pretrváva, aj keď sa občas vychýli do nespokojnosti, vie sa vždy celkom dobre navrátiť do svojho stredu a prijať to, kde je.

Zvláštne u muža je to, že mu žena nechýba. Rád sa vracia do spomienok a predstáv, ktoré mu vytvárajú na duši dobrý pocit. Vôbec si nepripúšťal niekoľko mesiacov, že by ženu stratil.

Od zlomového bodu môže muž začať cítiť nespokojnosť alebo prvé pocity uvedomenia, po 4-6 mesiacoch. Sú to však iba náznaky, nič dramatické. Muž si prvotné prepady nebude spájať s láskou alebo so ženou. Začína jednoducho analyzovať svoj život. Uvedomuje si, že v ňom nie je úplne spokojný a prvýkrát priznáva, že chce urobiť zmenu vo svojom živote. Najprv si potrebuje upratať svoj život sám. Má skryté plány, (ktoré sa žene neukazujú), teraz však ona nie je jeho priorita. Chce si narovnať svoj život a spôsob, ako žil doteraz. Dáva prioritu sám sebe, už nie druhým, čo je dobré pre jeho oslobodenie zo situácie.

Spoločné zhrnutie

Žena sa mužovi už neozýva a už nechce. Pre ňu je to uzavretá kapitola. Posunula sa ďalej. Niekedy myslí naňho v dobrom, ale už nemá žiadne túžby v srdci. Občas ju napadne myšlienka, čo by urobila, keby sa jej ozval muž, ktorého tak veľmi chcela a milovala? Dnes ho stále miluje, ale je to iný typ lásky bez túžby. V kľude by mu odpovedala, stretla by sa s ním, ale bez väčších nádejí alebo fyzického milovania. Už by nerešpektovala staré nastavenia. Odvtedy je už oveľa ďalej. Myseľ jej hovorí, že by to už nešlo, veď také sú aj minulé ženine skúsenosti zo vzťahov. Srdce zase hovorí, že je to úplne jedno. A ako je to s druhým mužom, ktorý sa žene páči? Aj druhý fyzický muž to má podobne. Mení svoj život.

Muž nad ženou rozmýšľa. Nemá chuť sa jej ozvať v stave, v ktorom sa nachádza. Necíti sa hodný to vôbec urobiť s aktuálnou situáciou, ktorú prežíva. Chce urobiť zmeny vo svojom živote. Už nechce pristupovať k žene a k životu, tak ako to robil doteraz. Uvedomuje si, že by ho žena ani nechcela alebo neprijala. Muž vníma, že ho čaká vnútorná práca. To je preňho teraz priorita, aj za cenu, že neskôr bude už neskoro osloviť ženu.

Uvidíme, ako to bude pokračovať, určite to zase spíšem.

Ešte sa mi ukazuje jeden obraz o mužsko-ženských energiách. Tento opis vyjadruje hlavne snahu a úsilie dosiahnuť zmien alebo ísť si za svojimi snami. Fyzická žena často ide do veľkej aktivity v období jeseň, zima, to znamená, že sa viacej prejavuje jej vnútorný muž a spoločné mužsko-ženské energie tvoria posun. Zmeny sa týkajú hmoty. V jarnom období sa fyzická žena viacej uvoľňuje a ide do pokoja, lebo jej vnútorná žena sa prebúdza a vedie ju k tomu.

U fyzického muža to vnímam naopak. Keď sa v mužovi zobúdza ženská sila, intuícia a tvorivá činnosť na jar, tá mu pomáha tvoriť posun v súlade so srdcom. Jeho veľká aktivita cez leto postupne prechádza do útlmu na jeseň. V zimnom období je viacej v pokoji, ženská sila je utlmenejšia, a tak muž vyčkáva, kedy sa zobudí v ňom ženská sila, aby mu pomohla nasledovať jeho vízie.

S láskou,

Pozorovateľka života

Obrázok prevziatý od: Armillary sphere by Amras-Arfeiniel on DeviantArt

Ničota

od Pozorovateľka života | jan 15, 2022 | Vedomie

Pamätám si slová mojej babky, ktorá prorocky tlmočila riadky z múdrych kníh o tom, aká náročná doba príde, a čo všetko budeme prežívať tu na Zemi. Nesmierne som sa bála tých slov, predsa som bola ešte dieťa.

„Živí budú mŕtvym závidieť a tí, ktorí ostanú nažive budú prechádzať mentálnym peklom, ktoré bude v ich hlave. Budú sa im zdať živé sny pri úplnom vedomí, ktoré ich môžu až zabiť. Človek nebude vedieť, čo je pravda a čo je klam.“

Dnes, keď už som dospelá sa huncútsky pousmejem, tá predpoveď bola pravdivá. Zažila som to na vlastnej koži. Na mojej duchovnej ceste som prechádzala transformáciou a tento prechod by hore uvedené slová určite vystihovali.

Na začiatku, kým sa človek naučí pracovať so svojim vedomím, tak sa mu zdajú rôzne situácie a vnemy. Ako náhle zmení vnútorné nastavanie, nachádza sa opäť v inej realite a tak je to občas na zbláznenie, kým sa začne orientovať v prechodoch cez rôzne reality a dimenzie. Javí sa, že nad tým nemá vôbec žiadnu kontrolu a navždy uviazne v ničote.

Keď človek prekoná určitý duchovný level poznania, príde mu zbytočné žiť v systéme. Život prestáva dávať zmysel, akákoľvek tvorba či aktivita prestáva dávať zmysel a všetko sa rozpadá. Ničota je dôležitý míľnik na ceste poznania. Boj, ktorý zvádzame nám vyvoláva depresiu a nemohúcnosť, nemáme silu ísť v pred a žiť náš život, ako sme ho žili doposiaľ.

Keď je situácia v našich životoch neznesiteľná a najradšej by sme z nej chceli ujsť, osud ale rozohrá chod udalostí tak, aby sme v nej predsa pobudli a doslova nás v nej pripúta. Neostane nič iné, iba sa zmieriť so situáciou a prijať ju. Vyspelá duša totiž vie, že aj keby odišla násilnou smrťou vráti späť, a to už sa jej nechce. To už sme ako duša zažili kopec krát a vieme dobre, že pred vlastním rastom neujdeme. Pred tým možno niekomu pomáhal alkohol, antidepresíva alebo iné chvíľkové omámenia, teraz nefunguje nič.

Ľudstvo vynaložilo veľmi veľké úsilie na to stať sa dôležitým a potlačiť akékoľvek známky ničoty. Potlačenie ústilo do rôznych psychických porúch alebo depresii. Teraz však prichádzame do stupňa vývoja, kedy už nemôžeme pred ňou utiecť. Tí, ktorí nemajú dostatočnú vibráciu, odchádzajú, už to tu nedávajú. Tí, ktorí ostávajú závidia mŕtvym, pretože ich stav sa podobá smrti.

V ničote prestáva človek túžiť po nejakých snoch, zanecháva všetko za sebou. Dáva si otázky, čo tu vlastne robím? Som mŕtvy zaživa. Ničota je dôležitým míľnikom ľudskej existencie. Prirodzene máme strach z toho, že keď už prestaneme chcieť je koniec. Vyľaká nás to, lebo to sme nepoznali, respektíve vyhýbali sme sa takémuto stavu v našom vnútri. Skúšame posledné záchvevy fungovania po starom. Vynaložíme energiu na to, aby sme si niečo kúpili alebo si ideme zabehať. Vytvárame si nejakú hru, ale nič z toho nám už neprináša potešenie. Umiera naše chcenie. Bod nula je blízko energetickej smrti a smrť je iba prerod do nového. Zrazu stratíme chuť urobiť akýkoľvek krok dopredu a zostaneme iba v tichu. Po prechode ničotou sa vraciame do systému. Tvoriť znovu a inak.

Ako je v ničote?

Sme v nej skúmame ju. Úplne nás pohltí, až keď proti nej prestaneme bojovať a pobudneme si v nej, odíde strach. Pocit, že chceme zomrieť sa tiež vytratí, pretože sme už umreli v systéme. Ničota prináša hlboké poznanie, kde pochopíme, že stačí iba dýchať a nechať sa unášať. V tomto štádiu je nám odobratá aj fyzická sila, aby sme sa upokojili na maximum. Občas máme márne pokusy z nej ujsť, ale je nám rýchlo ukázané, že to nejde. Cesta von je prijatie. Keď sme pripravení z nej odísť, dostaví sa sila a naštartuje nás na posun. Sila príde postupne, aby sme sa náhodou nevrátili do starých koľají.

Na Zemi začína nová etapa- Prijatie ničoty a ukotvenie nových kódov v hmote

Z ničoty sa dostávame aj rozhodnutím, v zmysle: Tak keď už som tu, tak to aspoň využijem nejako. Budem pozorovať, o čom je ten život. Vlastne viem, že mám nástroje na to, aby som si tu stvoril virtuálnu realitu, ktorá by sa mi páčila.

Nemusíme sa báť, že urobíme zlý krok. Duša sa raduje každému kroku. Z ľudského ponímania môže pozorovateľ vyhodnocovať svoj krok ako za chybný, ale znovu, ak sa naladí na seba, duša sa raduje takýmto krokom, lebo všetko je poznanie, pre ktoré sme tu prišli.

Nakoniec kozmonautický výcvik s neuveriteľným stupňom zaťaženia sa zdá extrémne efektívny. Tí, čo začali skôr z transformáciou sa domnievali, že je s nimi niečo zlé, pretože ešte pred pár rokmi videli kopec šťastných baviacich sa ľudí okolo nich a neexistovalo vysvetlenie k tomu, čo prežívajú. Naše mentálne stavy nám neumožňovali žiť normálny život ako predtým, taký ako sme videli u ostatných alebo si ho pamätali. Miesto toho, aby prišlo nejaké vysvetlenie, prišla iba ťažká transformácia. Prepady nás tlačili k Zemi, jeden “lepší“ ako druhý.Nikto z nás ani netušil, že si duša zvolila byť v prvej línii vibračného posunu. Vytvárala sa pôda, pre ďalšiu vlnu duší, aby napredovali aj na základe ich skúseností.

Návody pre tých, ktorí vstupujú do ničoty úplne nefungujú, ale funguje podpora v zmysle, viem čo prežívaš, prežil som to tiež, uvidíš, raz z toho vyjdeš, neboj sa prežiješ to. Možnosť zrovnania s človekom, ktorý prešiel podobným, je pre nás veľmi významné a posilňujúce.

Priatelia, nemajme strach z ničoty, z rozpadu toho, čo sme doteraz poznali a ani návratu do hmoty. Pre nás všetkých je to nová skúsenosť. Nikto nevie, čo má robiť, ale všetko je správne pre poznanie, práve to sme sa naučili v ničote. Cieľom je užitie si ľudskej skúsenosti vo všetkých možných odtieňoch, ktoré prináša ľudský život. Život na planéte sa už zmenil, začala nová éra bytia. Možno nám ešte trošku bude trvať, kým sa postavíme znovu na nohy po tých nekonečných pádoch, ale o to bude naše chápanie a kroky stabilnejšie.

Tí, čo ešte hľadajú chybu v druhých a snažia sa vykonštruovať nejakú hru- tam vonku je niekto iný, kto môže za moju situáciu, veľmi rýchlo pochopia. Ničota je teraz extrémne expanzná a pokryje každého, aby naštartoval v sebe proces zmeny. Všetko sa zrýchlilo. Pre tých, ktorí necvičili, je pobyt v dnešných energiách extrémne náročný. Prežívajú rovnaké mentálne muky ako my kedysi, my ich chápeme a vieme ich podporiť. Už máme nesmierne bohatstvo poznania a nástroje k posunu.

S láskou,

Pozorovateľka života

Energetické ukončenie na dvojplamennej ceste

od Pozorovateľka života | dec 12, 2021 | Dvojplameň

Už dávnejšie som si všimla, že vždy v jesennom období riešim veľmi podobné témy, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Koniec septembra a začiatok 10 mesiaca, októbra je pre mňa veľmi transformačný. Cítila som na sebe ako uzatváram staré fungovanie a presvedčenia. Celú dvojplamennú cestu som očakávala od novembrového portálu 11:11 veľké zmeny alebo nejaký posun na dvojplamennej ceste, paradoxne až teraz som vnímala, že prechádzam bránou s novým energetickým nastavením a pripravená vstúpiť do nového životného obdobia.

Asi pred pol rokom som publikovala článok, kde som opisovala, ako sa odpútavam od dvojplameňa a otváram sa niečomu novému. Keď hodnotím minulosť, ktorá za tých pár mesiacov pretiekla mojimi prstami, tak by som z dnešnej perspektívy povedala, že som sa na odpútanie iba pripravovala. Postupne sa to však stalo.

S dvojplameňom sme sa stretávali aj naďalej počas leta. Musím povedať, že to bolo príjemné. Dlho som si priala, aby mi bolo konečne dobre, a aby som už netrpela bolesťou, čo sa splnilo. Nič nebolelo a po našich stretnutiach neprichádzali už prepady. Stretávanie však bolo za rovnakých podmienok, vždy na chvíľku a potajomky. Za tie roky som si už na to zvykla, takže ma ani nenapadlo túto situáciu nejako súdiť. Prijala som ju.

Keď človek vyjde z dvojplamenného kolotoča očisty, tak je rád, že si môže aspoň na chvíľku vydýchnuť.

Domnievala som sa, že to bude takto v pokoji pokračovať. K tomu sa objavil nový muž v mojom živote a ja som bola za to vďačná. Povedala som si, že všetko nechám otvorené a budem pozorovať situáciu, ako sa bude vyvíjať. Už od začiatku som u druhého muža vnímala, že ma priťahuje a páči sa mi. To sa už dlho nestalo, pretože moje oči, ústa a srdce boli obsadené neustále dvojplameňom. Dokonca sme išli spolu von, a aj keď išlo skôr o pracovné stretnutie, veľmi som sa tešila. Muž sa správal ako skutočný gentleman. Večer ktorý sme spolu strávili bol príjemný, avšak obaja sme si držali odstup. Zamrzla som pri téme, keď spomínal svoje deti a ženu. Ďalšieho ženatého muža vo svojom živote už skutočne nepotrebujem. Zo stretnutia som sa vrátila celkom vyrovnaná a vytriezvená z potencionálnej nádeje prichádzajúcej zmeny. Pochopila som, že zmena sa nedá urobiť náhradou tam vonku, ale v sebe.

Deštruktívne kódy v mojom vnútri naďalej pretrvávali, preto som si pritiahla podobného muža. Druhý muž znásobil situáciu, ktorú som mala s dvojplameňom už 4. rok, no a postupne to vytváralo vo mne nespokojnosť, prečo by som mala stále žiť takú istú pesničku? Dokedy ešte? Dokedy to dovolíš moja zlatá!

Naše posledné stretnutie s dvojplameňom v starých energiách

Keď sa mi nakrátko po mojom rande ozval dvojplameň či sa nechcem stretnúť, tak ma to potešilo a súhlasila som. Moja cesta zase vedie k nemu, pomyslela som si. Bol rád, že ma vidí a ja tiež. Bolo to zvláštne stretnutie, pretože som vnímala v sebe pocit istoty ako ma môj dvojplameň miluje, aj keď to vždy len schovával, nikdy mi to nepovedal lebo nechcel v živote nič meniť. Objali sme sa. Zatiaľ čo on sedel, ľahla som si a položila si hlavu na jeho nohy. Hladil moje vlasy. V duchu som si povedala, čo by som kedysi za to dala. Užívali sme si tú chvíľku a boli úplne prítomní. Vďačnosť a lásku dával do každého dotyku. Bolo mi s ním príjemne. Išlo o spojenie duší na krátky moment. Zdalo sa mi, že sme hádam dosiahli ten očakávaný pomyselný level pokoja, kedy sme cítili lásku a bolo to vlastne jedno, ako to je medzi nami. Preňho boli naše stretnutia vždy útek, do inej reality, ktorú si snažil vychutnať naplno, avšak potom sa z nej zrazu vytratil, ako by to bol preňho iba sen, z ktorého sa práve zobudil.

Spojenie trvalo krátko. Aj vo vesmíre je to tak, že, keď sa spoja 2 častice, ktoré sa priťahovali začne energetická zmena.

Pokoj netrval dlho. Po necelej hodine pekného prežívania mi začalo byť zle. Pýtala som sa samej seba, čo tu vlastne robím s ním. Klamem samú seba. Značne rozladená, som si uvedomila svoju nespokojnosť, že už mi nedáva zmysel ani takéto stretávanie. Určitá ustálenosť, ktorú som vnímala v minulých mesiacoch sa rozplynula. Prišlo mi to všetko falošné. Stretnutie s dvojplameňom som ukončila skôr. Ešte sme mohli byť spolu minimálne ďalšiu hodinu, ale ja už som chcela odísť. Zrazu on bol ten, čo ma skúšal prehovoriť, aby som ešte chvíľku ostala s ním. Vždy to bolo naopak, on bol ten, ktorý odchádzal skôr a ja som sa vždy časovo prispôsobovala jemu s cieľom byť s ním, čo najdlhšie. Ten víkend som bola dosť naštvaná na samú seba.

Znovu som si hovorila: Stačilo! Aj keď takých “ Stačilo!“ bolo už neúrekom medzi nami. Aj v minulosti sa stávalo, že som išla rozladená zo spoločného stretnutia alebo som dostala prepad hneď krátko po ňom. Tentokrát som nič neukončovala. Nepotrebovala som mu napísať, že je koniec. Dialo sa to vo mne samostatne energeticky. Odvtedy týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom som pokračovala v úprimnosti k sebe.

Dospela som do energetického rozhrania, kedy sa posúvam ďalej. Týmto pomyselným bodom som prechádzala často, keď sa to stalo tentokrát, vedela som, že je to určitá nevratná energetická zmena.

Nestačilo iba dôjsť do bodu, kedy mi s dvojplameňom bolo dobre. Bolo potrebné v sebe urobiť rozhodnutie. To, že som zotrvávala v situácii, ktorá bola priemerná mi nerobilo už radosť. Za tie roky som sa zmenila aj vďaka nemu. Rozprávala som sa so sebou: „Ak chceš, aby Ti prišlo niečo nové do života, čo bude lepšie odrážať tvoju energetickú zmenu nezotrvávaj v takejto láske. Je to skúška.“

Učinila som rozhodnutie, otváram sa láske, ktorá bude dostupná. Ak mi príde nová láska do života, ktorú si úprimne prajem, tak ten človek už bude vedieť čo chce, tak ako to viem teraz ja a rozhodne sa pre mňa slobodne.

Keď je človek pripravený definitívne, priebeh ukončenia sa stane v úplnom pokoji ako jemný posledný výdych. Nič necítim. Umrela som v tom vzťahu.

Odvtedy sme si aj prehodili pár správ a aj inicioval stretnutie, ale odmietla som to. Nevidím v tom zmysel v túto chvíľku. Možno neskôr sa môžeme stretnúť, ale teraz mi to nedáva zmysel. Odznelo to. Tých koncov medzi nami bolo už hodne, ale teraz viem, že je to ukotvené rozhodnutie.

Na čo je celá ta rozprávka o dvojplameňoch teda?

Z môjho vnímania pozorujem už dlhšiu dobu, že si očistou prechádza kopec z nás. Naskytuje sa otázka prečo je tomu tak. Možno na všetko nedostaneme odpovede hneď, ale môžem napísať, ako to veľmi zmenilo mňa. Odpovede prichádzajú postupne. Vo svojom vnútri máme nahromadený balast a krivé kódy z nefunkčných vzťahoch, podľa ktorých sme tak veľmi chceli žiť, pretože sme si mysleli, že to je prototyp šťastia. Vnímam, že všetky tieto staré kódy ako nenaplnená láska, odmietanie či nedostupnosť alebo nedostatok lásky, ktoré som si čistila intenzívne s dvojplameňom, sa mi projektovali aj do predchádzajúcich vzťahov.

Nie je možné žiť spokojný naplnený vzťah bez očisty. Po vyčistení sa mi ukazujú rôzne situácie, kedy som si myslela, že ma dvojplameň odmietal a ono to tak nebolo. Vtedy mi to vykresľovala len moja vtedajšia projekcia zranenia. Občas sa mi ukáže, že som v podobnej situácii ako kedysi môj dvojplameň, keď zopakujem jeho správanie, viem ho pochopiť, že ma skutočne nezraňoval. Všetko je nám ukázané neskôr. Postupne chápeme stále viac a viac.

Zmenila som sa do osobnosti, ktorou som vždy chcela byť. Vypracovala som si nové črty, rozšírila možnosti, všetko vďaka opakovanému prekračovaniu svojej komfortnej zóny. Poháňala ma láska, vášeň, ale aj chcenie. Po nenaplnení vonku som sa opakovane vracala k sebe. Bolelo to veľmi, preplakala som veľa dní a nocí, až som sa uzdravila. Viem, že by som už nemohla ísť do vzťahu, kde by nepanovala sloboda. Už by som sa nesnažila v druhom vzťahu o nič, len o bytie. Hlboké prijatie situácie mi dodáva pokoj.

Práve fenomén dvojplameň nás dramaticky rýchlo očisťuje od starých vzťahových štruktúr. Je to len určitá nálepka na vzťahový model, ktorý si tu odžívame vo veľkom počte. Na Zemi máme v nasledujúcich rokoch ukotviť vzťahy v slobode. Práve vyhrabaním všetkých možných deštruktívnych emócii na povrch a ich následným opakovaným liečením sa pripravujeme na to, aby sme mohli žiť slobodne. S dvojplameňom sme odžili všetky nenaplnené túžby. Nič nefungovalo a nešlo. Všetko, čo sme chceli zažiť s ním, sme si museli dať sami.

Naučili sme sa poznávať správanie, keď sme v našom vnútri mali prázdno alebo keď sme cítili bolesť z odmietnutia. Tréning očisty nás vycvičí natoľko, že ak nám dnes nabehne v nejakej situácii podobný program, už nepadáme na samé dno, ale hneď to zachytíme a vyčistíme.

Keď som si kedysi predstavila, že by som s dvojplameňom nikdy nebola, tak ma zmohla taká ukrutná bolesť, že som dokázala preplakať celý týždeň. Možno moje slová dovedú k plaču aj vás. Postupne som sa uvoľnila, nie je možné si niekoho pripútať, pretože tá pripútanosť bolí.

Do dvojplameňa som si naprojektovala všetky sny a túžby. Niektoré sa stali, niektoré sa nikdy ani nenaplnili. Nie je možné si od niekoho niečo vynútiť. Je možné si to iba priať v úplnej uvoľnenosti, a ono to k nám príde inou cestou. Naučila som sa prežívať uvoľnenosť. Moje slová sú ako klišé, kopec krát som sa domnievala, že som uvoľnená, že teraz to príde, ale teraz to mám precítené a pochopené oveľa lepšie, ako kedykoľvek predtým.

Odovzdanie

Druhý muž mi prišiel pomôcť odpútať sa. Spočiatku som mala tendenciu opakovať staré kódy snahy, ako tomu bolo s dvojplameňom. Poznanie z dvojplamenného vzťahu ma ale zmenilo, už som nechcela opakovať rovnaké správanie a snažiť sa o lásku. Keď viem, že sa mám s týmto mužom stretnúť som potešená, ale vnútorne sa ladím na to, aby zo mňa nežiarila energia túžby. Páči sa mi, ale nechávam ho tak. Konečne to dokážem. Ak mi má prísť niekto do života, tak to bude prirodzené. Ten človek bude dostupný.

Končím s nedostupnou láskou, je to starý program.

Voči dvojplameňu cítim hlbokú lásku a porozumenie k jeho ceste. K druhému mužovi cítim jemné zaľúbenie. Poznám dobre ten krásny pocit a som zaň vďačná. Tentokrát energiu využívam pre seba. Práve dvojplameň ma naučil, že zamilovanie je moja schopnosť otvoriť srdce do vyššej vibračnej úrovne. S vďakou prímam tieto pocity a využívam ich na svoj rast.

Do portálu 11:11 som vchádzala s novými kódmi. Už pár dní je otvorený portál 12:12, energeticky vnímam posun a nové poznanie.

S láskou,

Pozorovateľka života

Energie v trojuholníkoch, medzi dvoma ženami a mužom

od Pozorovateľka života | aug 8, 2021 | Nezařazené, vzťahy

Je zaujímavé pozorovať život a rôzne situácie, keď už sa vyznáme v energiách. Vieme si odčítať z poľa druhých, čo prežili, čo majú v mysli, čo ich trápi alebo prečo sa správajú určitým spôsobom. Tak isto analyzujeme seba, ako reagujeme na správanie druhých, a aké pocity to v nás vyvoláva. Vedomá osoba už v tejto úrovni druhých nesúdi a informácie nezneužíva. Uvedomuje si veľmi dobre, že kedysi si prešla rovnakým obdobím vývoja, ako tí, s ktorými práve prišla do kontaktu. Realita sa odohráva na ukážku a hlbšie pochopenie vlastného posunu.

Naše zranenia sa dokážu pretvárať nie len do osobných vzťahov, ale aj do tých pracovných. Ak situáciu správne pochopíme, dokážeme poznanie aplikovať na všetky vzťahy všeobecne.

Žena sa stretávala na pracovných mítingoch s príjemným kolektívom, jej nadriadený bol charizmatický muž. Vnímal ženu ako rovnocenného pracovného partnera, nepotreboval sa vyťahovať a očividne mal spracované svoje ego. Ani žena neočakávala od neho žiadne výhody alebo ochranu.

Silná žena sa pousmiala a spomenula si, že si kedysi priala, aby ju v nejakej náročnej situácii ochraňoval nejaký muž, ale vtedy tam pre ňu nikto nebol. Bývalý šéf sa pohyboval v nižších energiách, a tak nevedel nikoho oceniť. Všetko sa dialo preto, aby žena rástla, ocenila sa sama, a aby spoznala vlastnú silu i svoje možnosti. Vtedy, keď už nič neočakávala, konečne boli v jej okolí viacerí muži, ktorí jej zrkadlili posun. Bola si vedomá svojej sily, lebo dospela do štádia celistvosti.

Keď znova vyplávajú staré zranenia nad hladinu

Ako to už býva aj v práci nastali nejaké problémy. Žena stretla ďalšiu ženu, s ktorou mali rôzny pohľad na vec a vtedy sa začal tvoriť konflikt. V príbehu volám silnú ženu tú, ktorá už začala pracovať so svojim vnútorným mužom. Slabú ženu označujem tú, ktorá používa nástroje manipulácie na nasmerovanie muža smerom, ktorým potrebuje.

Miesto toho, aby si ženy vydiskutovali argumenty a našli riešenie medzi sebou, slabá žena zatiahla silného muža do role rozhodcu. Silná žena síce mala tiež možnosť rozhodnúť zo svojej pozície, avšak nechcela tlačiť silou mocou svoje ego do popredia. Rada si vždy vypočula názory svojich kolegov, aby bolo rozhodnutie najobjektívnejšie a poslúžilo správne projektu. Netúžila, aby jej pomáhal silný muž, ona sama si chcela urobiť poriadok v pracovných záležitostiach, čo jej dodávalo silu a veľmi hlboký prehľad. Trochu ju sklamalo takéto správanie kolegyne a vycítila rastúcu energetickú tenziu medzi nimi. Silnej žene sa zdalo, že slabá žena začína na ňu žiarliť. Slabá žena zaťahovala už takmer do všetkého muža. Neadresovala riešenia, ktoré by sa určite dali vydiskutovať aj v menšom kruhu, ale snažila sa presadiť svoj názor, cez muža, ktorý mal moc o tom rozhodnúť. Silná žena sa prestala cítiť pohodlne. Vzájomná dôvera medzi ženami boli čím ďalej tým viac narušená.

Pri jednom kľúčovom mítingu silná žena vnášala rôzne nápady na riešenie, ktoré sa okolitému osadenstvu pozdávali a takmer všetci s nimi súhlasili. Jediný, kto mal s novým postupom problém bola slabá žena. Cítila sa ohrozená a zranená, nedokázala akceptovať akékoľvek riešenie a miesto toho, aby sa stretnutie vyvíjalo progresom s cieľom pomôcť projektu a ušetriť nejaký čas, tak slabá žena zmanipulovala silného muža, aby bolo rozhodnuté v jej prospech, aby sa nič nemenilo. Muž sa priklonil na stranu slabej ženy, aj s nevýhodou, že projekt bude omeškaný. Vytvoril jej čas, aby si v kľude premyslela možnosti. Silný muž stratil silu v očiach silnej ženy. Sklamalo ju jeho rozhodnutie. Cítila, že muž súhlasil s niektorými návrhmi, ale napriek tomu sa rozhodol inak. Nič sa však nedeje nadarmo v projekciách reality. Niektoré zranenia sa musia znovu nasimulovať, aby mohli byť vyliečené.

Slabá žena si začala vynucovať pozornosť a ochranu od silného muža. Po pár podnetoch sa stávala čím ďalej tým viac závislejšia na mužovi, no a on jej začal plniť úlohu ochrancu. Ako jej silný muž plnil túto úlohu, strácal svoju silu a slabá žena silnela. Míting končil naplneným egom slabej ženy v role obete. Miesto toho, aby padlo určité rozhodnutie, celá akcia sa spomalila. Muž poprel svoje jasné rozmýšľanie a vďaka svojej výkonnej moci, ktorá mu bola pridelená pracovnou pozíciou umožnil otcovskú ochranu slabej žene, aby sa spamätala. Po stretnutí sa muž stiahol. Keď silná žena analyzovala toky energií vnímala, ako to muža štvalo, ale zachoval sa ako gentleman voči slabej žene. Jeho patriarchálna rola je ochraňovať, má ju hlboko vštepenú v sebe. Odstup od situácie a od žien mu pomohol navrátiť sa do svojej sily.

Keď sa partnerské alebo pracovné vzťahové trojuholníky znovu vyskytnú v živote, je potrebné ich doliečiť

Silná žena pocítila v sebe bolesť, otvorili sa jej staré rany, ako tu pre ňu celý život nikto nebol. Pracovala na sebe vytrvalo, a keď jej do života prichádzajú už konečne silní muži, stráca v nich dôveru z dôvodu, ako ľahko sa dajú zmanipulovať. Ako keby to vlastne silné ženy aj tak mali vždy najťažšie, ako keby tu aj tak pre nich nikdy nikto nebol. Vstúpila do víru ľutovania, v ktorom jej nebolo dobre. Vedela, že sú to vzorce starého rozmýšľania. Silnú ženu to zasiahlo, veď len nedávno sa vyhrabala z partnerstva, kde fungovali toky energii podobne s tým rozdielom, že v tejto situácii od muža nič neočakávala. Nepotrebovala bojovať o jeho energiu a pozornosť.

Žena si povedala, že má v sebe ukotveného silného muža, a tak si nepotrebuje získavať mužskú silu manipuláciou. Trvalo to niekoľko dní, aby transformovala tieto bloky a odpustila aj slabej žene a mužovi. Po vnútornej práci silnej ženy sa zmenila situácia aj tam vonku.

Po 3 týždňoch slabá žena uznala vhodné riešenie silnej ženy, a nakoniec sa postupovalo podľa neho. Projekt síce stratil 3 týždne času, ale priniesol ďalšie poznanie. Silný muž celé tie 3 týždne ochraňoval slabú ženu a vytváral jej priestor k pochopeniu. Aj silná žena má tendenciu ochraňovať slabších, a tak našla zmierenie v sebe a prijala správanie kolegyne.

Nakoniec si žena povedala, že je úžastné byť silnou a vedomou. Prišlo jej ľúto slabej ženy a veľmi dobre chápala aj jej bolesť. Už necítila hnev na slabú ženu, lebo vedela, že kedysi dávno bola takouto slabou ženou, ktorá sa snažila od muža ukradnúť aspoň trochu jeho ochrany. Silná žena si prešla dlhou cestou a vie veľmi dobre, že slabá žena neskôr dôjde do štádia, kedy si bude musieť budovať vlastnú silu. Silná žena chápala aj muža. Nemohla sa naňho hnevať. Jeho reakcia jej priniesla vysvetlenie, že jej bývala láska reagovala podobne v partnerskom trojuholníku. Žena došla opäť do hlbšieho precitnutia, ako to bolo teda v tom partnerskom vzťahu. Bývalý partner ju neodmietal, nebola nechcená, cítila jeho neprejavenú potlačenú lásku, avšak mal nejaké povinnosti mimo.

Trojuholníkové partnerstvo

Že si uvedomila, že možno takto sa cítil aj jej predchádzajúci partner, do ktorého sa zamilovala, ale on si ju nevybral. Chcel chrániť svoju rodinu, potreboval byť silný na to, aby podržal svoju partnerku, deti, rodičov, kto by predsa nahradil tú mužskú silu doma?

Strach z vlastnej samostatnosti sa tvári ako pomoc okoliu.

Nie je možné nikoho zachrániť. Ak budeme čakať na druhých a zachraňovať ich, zdržujeme iba vlastný rast. Ak sa bojíme, že tí druhí to bez nás nezvládnu, potrebujú našu pomoc a my cítime, že im musíme pomáhať, takáto situácia nás odkazuje na náš vlastný strach. Bojíme sa o seba, že by sme to nezvládli bez nich. Nedokážeme žiť samostatne.

Záver

Kedysi si silná žena myslela, že raz príde ta chvíľa, kedy sa bude môcť oprieť o mužské rameno. Pracovala na sebe ťažko, aby raz žila naplnené partnerstvo. No a keď už prišla tá chvíľa, že sa žena skutočne cíti byť silnou, prestala túžiť po mužovi, ktorý by jej takúto rolu plnil. V jej živote nastáva moment, kedy dáva slobodu každému mužovi vybrať si podľa vlastného uváženia. Už nekritizuje muža, že si ju nevybral, chápe, že sa tak dialo preto, aby si obaja prežili, čo si mali. Sloboda bola nevyhnutná k vnútornej rovnováhe. V nej už nie je túžba, ani manipulácia mať silného muža po svojom boku. Vtedy si žena povie, že vlastne má všetko v sebe.

Uzdravenie muža a žitie v slobode nastáva cez uzdravenú ženu.

Žena vlastnou samostatnosťou ukazuje mužovi, že nepotrebuje, aby jej slúžil a neustále sa o ňu staral. Učí ho, že sa môže uvoľniť a nebyť stále v strehu, aby žene zodvihol kapesníček vždy, keď ho upustí. Občas žena upustí kapesníček aj so zámerom, aby zistila či muž je v strehu a je tam iba pre ňu. Žena už vie z vlastnej skúsenosti, že nie je možné dôjsť k vnútornému naplneniu tam vonku, aj keby sa muž snažil akokoľvek. Neistá žena si bude vyžadovať toľko pozornosti, až praktikami uisťovania nakoniec muža odrovná. Mužova neaktivita ženu veľmi zraní, ale aj to je cesta k ženinmu uzdraveniu, pretože žene ostane posledná možnosť, nájsť silu v sebe.

Muži, dávam vám voľnosť, už vás nechcem ovládať, tak ako tomu bolo veky pred tým!

S láskou,

Pozorovateľka života

Po veľkej duchovnej práci prišlo žitie v hmote

od Pozorovateľka života | júl 18, 2021 | Vedomie

Posledné roky som veľa na sebe pracovala a učila sa dotýkať hlbín svojej duše. Ako som išla celým procesom, tak sa mi otvárali rôzne spirituálne dary a napojenie na nekonečný zdroj informácii. Stala som sa pre seba oporou a vystúpila z mnohých strachov, ktoré ma v živote ovládali. Život tu na Zemi však nie je statický, a tak ako som postupne prišla na prah jednej úrovne, otvorila sa predo mnou tá ďalšia. Nová životná etapa priniesla sťahovanie a novú prácu. Zmeny, po ktorých som tak túžila, sa vyplnili.

Sny a túžby sú len určitá projekcia, ktorá nám udáva smer, kde by sme sa chceli rozvíjať, a čo by sme sa chceli učiť na ceste k naplneniu tejto projekcie. Vo veľkej miere sa nám vyplnia, možno nie hneď, niekedy až oveľa neskôr, často vtedy, keď už prestávame dúfať a snažiť sa. Pre naše poznanie je dôležitá práve cesta k ich naplneniu a nie ich samotné dosiahnutie.

Vždy som si myslela, že keď sa vyviniem na vyššiu duchovnú úroveň, tak sa mi bude žiť holá hej. Cítila som sa na krátky čas ako mág svojho života, vychutnávala som si plody svojho bytia a tak akosi ľudsky očakávala, že to, čo prichádza je oveľa lepšia budúcnosť. Tešila som sa na nové obdobie. Bolo zaujímavé vnímať, ako sa uzatvára starý cyklus a ako rýchlo nastupuje ten nový.

Pred tým som si tieto zmeny nikdy do takej hĺbky nevšimla. Nedokázala som ich zachytiť vlastnou úrovňou vedomia, v ktorej som sa nachádzala. Porozumenie energetickým zmenám, ktorým som sa učila v minulosti ma viedli k pochopeniu a videniu prebiehajúcich súvislosti. Situácie sa riadili podľa nových štruktúr a tie staré štruktúry z môjho života odchádzali.

Po veľkej duchovnej práci prišlo žitie v hmote

Po nástupe do nového cyklu a chvíľke krásneho užívania sa predo mnou začala črtať ďalšia veľká hora poznania, na ktorú som mala vystúpiť. Rozpoznala som, že sa nachádzam vo veľmi materiálnom matrixe. Zrazu sa začali diať rovnaké situácie a problémy ako v minulosti. Už som sa neľutovala, prečo prišli znovu, ale prijala som ich. Dejú sa v rámci poznania, aby som sa zase o kus posunula a prehĺbila svoje vedomosti. Ich pripomenutie a opätovné odžívanie vo mne spôsobilo veľa bolesti a zablokovanie. Solar plexus som mala permanentne vo veľkom kŕči a bola som odpojená od seba. Som workoholik a aj keď som v minulej práci našla rovnováhu váženia si svojho času a plodov svojej práce, ako keby som tentokrát na všetko zabudla, a bolo potrebné znovu vybudovať stabilnejšiu základňu. Zabudla som, že som mág. Tlačila som sa do výkonov a moje telo mi ukázalo cez ekzém, že príliš na seba tlačím. Tvorila som totiž postarom, veľkou drinou. V porovnaní s minulosťou som si aspoň rozumela, čo sa deje v mojom vnútri. Keď sa diala táto situácia v minulosti, ešte som sa len učila si rozumieť. Môj celoživotný učiteľ, ekzém, ma sprevádza a dáva mi jasné signály, keď sa od seba odpájam.

Som v matrixe a uvedomujem si to

Ako vedomý pozorovateľ vnímam, že je to len hra, len matrix. Som v ňom a cítim, že je to tak pre moju dušu a poznanie správne. So situáciami už nebojujem, tak ako v minulosti. Musím však uznať, že hra sa pritvrdila. Úlohy sú oveľa ťažšie. Je to ďalší náročnejší level poznania a overenia si svojich vedomostí, ktorým sa človek naučil v predchádzajúcom kole. Všetko sa neuveriteľne zrýchlilo, čo kedysi trvalo 5 rokov, teraz sa odohralo za 5 mesiacov.

Navrátenie do hmoty sa nedeje len tak náhodou. Nečudujme sa, keď nás tam znovu vypľuje po veľkom duchovnom pokroku. Preto sme sem prišli, tvoriť vzostup vedomia v hmote. Byť pravým mágom znamená ovládať hmotu na základe poznania získaného na Zemi a ukotviť získané poznanie to matrixu. Veľkú časť cesty sme sa učili vystúpiť z matrixu a byť prítomný teraz a tu. Keď sa nám to podarilo do určitej miery, vraciame sa späť opravovať tvorenie v hmote. Naša duša sa koniec koncov tomu raduje, dáva nám jasný podnet k radosti.

„Počuj kamarát, nebuď taký skleslý, veď je to brutálna psina odžívať si tieto ľudské veci“, šepká naša duša. A tak neostáva nič iné, len prijať hmotu, matrix a nebojovať stále so systémom. Koniec koncov, my sme tvorcami rôznych systémov, tam vonku nie sú tí druhí, sme tam zase iba my a naše vlastné fragmenty. Keď prestaneme bojovať so systémom, prestaneme bojovať so sebou.

S láskou,

Pozorovateľka života

Keď to prestane bolieť na dvojplamennej ceste

od Pozorovateľka života | apr 24, 2021 | Dvojplameň

Vždy ma fascinovalo, čo sa asi tak stane, keď prejde tá dvojplamenná očista. Prijala som koncept, že moje oslobodenie nastane v okamihu, keď sa spojím so svojim dvojplameňom a budeme spolu vo vzťahu. Občas sme boli tak neuveriteľne blízko seba, ale vidina dokonalosti sa zase rozplynula v momente, keď sme sa rozlúčili a za pár hodín nastúpil ďalší neuveriteľne bolestivý cyklus. Ako píšem aj vo svojich článkoch, človek si zvykne na všetko a prispôsobí sa. Myslím, že ani nie je iná možnosť. Jasné, že som s tým bojovala alebo trucovala, ale postupne cyklus za cyklom som to viacej prijímala.

Dnes nie som so svojim dvojplameňom a považujem za správne prežiť čas vlastného uzdravenia v samote. Konečne chápem veľkú časť dramatických zmien a nachádzam odpovede. Všetko malo dokonalý význam. Obdivujem sa za to, že som sa dokázala uzdraviť a vychutnávam si vlastnú celistvosť. Ukazujú sa mi opačné situácie, že nikto tam vonku ma nezraňoval, ale zranenia boli vo mne.

Súdenie nášho pokroku

Zo začiatku som si prepájala vlastný pokrok s našim vzťahom-nevzťahom. Sledovala som iných dvojplameňov a myslela si, že sú ďalej ako ja, pretože tvoria pár so svojou láskou. Akoby to bolo jediné východisko. Predstava, že by to tak nebolo, ukrutne bolela. Možno mnohí z nás zaujmú stanovisko, že ide o závislosť a treba ju hneď stopnúť a zachovať si odstup, pretože pravá láska nebolí. Lenže niekedy nám tie všeobecné rady typu venuj sa svojej duši alebo daj si odstup, lebo si závislá, nepomôžu. V bolesti máme presne opačnú túžbu, ozvať sa…

Cesta k vyslobodeniu je odžiť si to tak, ako to k nám chodí

Sebaprijatie je chvíľku sa spolu baviť, potom v zapätí to hneď ukončiť, pretože on nejavil dostatočný očakávaný záujem. Umenie je po pár dňoch sa znovu ozvať bez hanby, potom, čo sme si uvedomili nejaké veci a situáciu vidíme inak. Takto som to opakovala asi 40x. Na začiatku s veľkou hanbou, s potlačeným sebavyjadrením, so strachom, že keď budem úprimná, tak ho stratím.

Po odmlke, som situáciu medzi nami už nevidela tak dramaticky. Vibrácie sa mi zvýšili, a tak som bola v realite, kde som plne cítila, že očakávanie dôkazov a vytváranie nárokov na lásku patrí do vzťahov v starých energiách. Istotu som potrebovala budovať v sebe. Ten muž mi to aj tak nikdy nedá, to si musím dať sama, pred tým, než pôjdem zase s niekým do vzťahu. V tichu sama so sebou som pochopila a srdce začalo cítiť túžbu po spojení. Dávalo signál, že je pripravené na ďalšie zranenie, že to zvládne tentokrát lepšie. Zase sa to opakovalo, všetko malo ten istý scenár. Napísala som mu, neodpísal niekoľko dní, nasledoval môj prepad. Zranenie odmietania sa vyrútilo na povrch naplno. Nikdy som nebola závislá žena na mužovi. Mám rada slobodu, som veľmi chápavá, ale tento muž zo mňa vytiahol všetky bolesti, odmietanie a neprijatie seba samej.

Možno vlastný pokrok nebudeme vnímať okamžite, ale raz sa obzrieme a pochopíme, že všetko bolo dokonalé a trvalo to presne toľko, koľko malo na naše uzdravenie. Na dvojplamennej ceste veľmi ťažko fungujú všetky predsavzatia. Naopak, akokoľvek som si stanovila nejaké pravidlá, nedokázala som ich dodržať. Dnes sa na tom už len smejem a som spokojná, že som napokon nič nedodržovala, ale žila naplno, tak ako ma viedli city, emócie, srdce a aj moje ego. Značne sa mi uľavilo a bolesť postupne prestávala, keď som prijala všetky tie dramatické zmeny ako súčasť očisty a prestala bojovať s pravidlami, čo by som mala robiť.

Rady typu „Drž si odstup. Keď ho/ju stále naháňaš, nikdy sa nevráti“ nefungujú

V dvojplamennom vzťahu sa častokrát jeden vyprofiluje do naháňača a druhý do utekača. Teória hovorí, ak prestaneme naháňať toho druhého, tak sa vráti a bude mať o nás záujem. Všemožne sa teda snažíme zmanipulovať toky energii, ale čo nemáme pevne ukotvené v sebe neoklameme.

Tlaky, ktoré v sebe cítime by sme nemali manipulovať, ale nechať im voľný priebeh. Naša duša nám dá jasne najavo, kedy si máme dať odstup a kedy sa máme ozvať. Odpútanie nastáva presne vtedy, keď máme pocit, že toho druhého nechceme už nikdy vidieť a celý vzťah-nevzťah nám nedáva zmysel. Väčšinou je to jasný signál, nemôžeš pokračovať ďalej bez toho, aby si to neukončil/a. Je to pre Teba jediné riešenie, ktoré vidíš a cítiš, že je nutné urobiť.

Táto situácia nastane veľmi prirodzene a my sa v nej pár dní cítime dobre. Sme však v šoku, keď po pár dňoch sme silne priťahovaní k partnerovi znova a musíme sa ozvať. Duša nás jasne tlačí obnoviť komunikáciu. Akokoľvek Ti to nedáva zmysel, urob to, čo ti hovorí túžba. Nikto netvrdí, že keď budeš kontaktovať druhú osobu, nebudeš odmietnutý/á či nevypočutý/á. Ale o to práve ide, dostať von všetky deštruktívne kódy, ktoré sa liečia každým takýmto zranením.

Keby som mala vytvoriť analýzu môjho profilu, tak som bola naháňač, a okamžite v zapätí utekač. Na druhej strane bolo viac menej ticho, avšak partner mi robil pekné zrkadlo, kedy som bola úprimná a otvorená, a kedy som sa len hrala na milujúcu vyrovnanú ženu. V aktívnej energii som sa prekonávala a otvárala samú seba, prijímala som sa, že je zdravé vyjadriť, keď niekoho milujeme. Dnes, keď sa obzriem na moje staršie ja, tak skutočne som nebola otvorená a milujúca. Trvalo mi dlho, kým som sa vyjadrila, cez zablokované hrdlo. Túžila som, aby to povedal prvý on, nakoniec som to bola ja, kto tak učinil. Ak túžime, aby sa druhí urobili niečo, čo by sme si priali, je to presne to, čo máme urobiť my.

Ver svojej duši, keď ťa bude viesť opakovane k zraneniu

Vyhodnocuješ situáciu podľa toho, ako dopadla. Veď aj minule ťa intuícia viedla sa ozvať a namiesto otvorenej náruče prišlo opäť odmietnutie alebo ticho. Už to nechceš opakovať, pretože tých zranení bolo priveľa. Duša má však na Teba páky. Neuveriteľná túžba, ktorá ťa ťahá urobiť krok vpred ku svojmu pokroku. Neboj sa opakovať tieto kroky niekoľkokrát. Je to prežitok v hmote, presne ten, pre ktorý si tu prišiel/a.

Raz sa ozveš a nebudeš cítiť nič. Budeš prežívať pokoj a vďačnosť, že Ti je konečne dobre. Budeš sa veľmi prirodzene vyjadrovať. Prijmeš sa na všetkých úrovniach, a tak už nebudeš potrebovať vonkajšie situácie odmietania vo svojej realite. Budeš stabilný/á, vtedy ťa už nebude nič bolieť, naopak, začneš si to užívať, že to zrazu nebolí. Potom pochopíš všetko. Na konci sa začnú odokrývať karty.

Dvojplamenná cesta nás učí ísť do úplnej čistoty a autentického sebavyjadrenia

Vzťahy tu na Zemi sa menia a každý z nás sa na tom podieľa svojou časťou, ktorú transformuje vo vzťahoch. Aj keď nejde o jednoduchú očistu, neskôr pochopíme, že všetko, negatívne, čo sa nám hrnulo vonku z duše a tela nám bránilo žiť spokojné vzťahy. Zbavujeme sa starých deštruktívnych vzorcov, ktoré sme nazbierali počas našej cesty a sú našou každodennou súčasťou. Bez ich uvedomenia cez partnera, ktorý nás odmieta, nechce nás alebo nás nepočúva, by sme túto záťaž nerozpoznali.

Všetky zmeny začali pred 6 mesiacmi, keď som sa vadila s Bohom, že už mám toho skutočne dosť!

Na konci septembra roku 2020, som sa neuveriteľne rozčúlila. Prežívala som taký veľký hnev, až ma to prekvapilo. Vnútorný nesúlad s tým, kde som a čo chcem sa ukázal naplno. Povedala som si, že si ho odžijem a nebudem ho regulovať. Bola som v egu a vyčítala som Bohu, že už mám toho dosť, stále sa iba snažím, túžim po novej práci, novom smere, naplnenej láske a nič z toho nežijem podľa mojich predstáv. Vtedy ma znovu rozhodila situácia s pocitom zaseknutia a môj pasívne správajúci sa dvojplameň. Znova som mu napísala, že končím. Musela som si zobrať čas pre seba. Keďže som to robila opakovane aj pred tým, vedela som, že je to správny krok. Už dlhšie sme boli takpovediac za dobre a ja som nemala potrebu ukončovať našu konverzáciu. Z jeho strany som vždy ale vnímala pasívny prístup, ktorý ma buď eskaloval do aktivity alebo do totálneho kolapsu. Niekedy som sa neprijímala za moju snahu, najradšej by som mu adresovala výčitku, aký je slaboch a nič neurobí. Ako som si dovolila prežiť nekultivovaný hnev, zrazu prišli všetky tie zmeny po ktorých som túžila do môjho života.

Nová práca, nové podnety

Hnev je neuveriteľná hybná sila a ešte k tomu, keď sa vyvadíte s Tvorcom, veci sa začnú hýbať. Do 4 dní som obdržala email s novou pracovnou ponukou. Nič som nemusela pre to urobiť. Pani personalistka ma oslovila sama. Bola som príjemne prekvapená obzvlášť, keď som pred tým vynaložila enormné úsilie pohnúť sa z miesta, kde som bola. Vlastne všetky zmeny prišli až po určitom prijatí, nešlo odísť skôr a dnes to dobre chápem, prečo tomu tak bolo. Ale keď už nastal čas a rozhnevala som sa, bola to hybná sila k posunu. Boh len odpovedal: „ Jasné, žiadny problém, som rád, že si konečne dala pokyn na zmeny, a že ti už stačilo odžívať tieto situácie stále dookola. Veď vieš o tom, že aj ty si tvorca a všetko máš vo svojej réžii.“ „ Áno Bože, viem to, ale akosi som pozabudla už na toto vedenie pod ťarchou každodenných sr****k.“

Vibračný posun bolo vidieť zrazu všade

Zrazu nebol problém v ničom. Všetko prišlo samo a krásne. Zhodou okolností som dostala pracovnú ponuku a presťahovala sa do mesta, kde žije aj môj dvojplameň. Prišlo to vtedy, keď už mi na tom nezáležalo. Keď už medzi nami neboli veľké veci k vyčisteniu. Čo by som dala za to pred rokom, byť k nemu bližšie o tých 300 km, ktoré nás delili. Ale neboli to len tie kilometre, bol to osobný prístup, naše predsudky a zranenia. Pracovnej ponuke som povedala áno, ale bola som si plne vedomá, že sa sťahujem kvôli sebe, nie kvôli nemu a kľudne sa môže stať, že sa už napríklad nikdy nestretneme. Bola som s tým vyrozumená a mala som aj toto prijaté.

Nastúpila som do ďalšieho životného cyklu

Krásne veci a životná pohoda bola súčasťou konca cyklu. Hneď ako som nastúpila do novej práce, doslova som vhupla do ďalšieho víru čistenia. Ako inak pracovné kódy hodnoty. Moja pracovná pozícia vyžadovala veľkú sebadôveru, že to zvládnem. Verila som tomu, ale občas ma prepadli strachy sprevádzané silným zablokovaným žalúdkom. Zlý spánok a začiatočný stres mi neprispievali k vnútornej rovnováhe. Podobalo sa to na životnú lekciu, ktorú som si odžívala pred 3 rokmi, kedy som dostala novú šéfku a v práci zažila veľké intrigy. Všetko som vtedy zvládla a nabrala neuveriteľnú odvahu a sebadôveru. V týchto dňoch som sa len pousmiala a povedala si, že to čistenie nemá konca. Chvala Bohu teraz to bolo oveľa jednoduchšie a rýchlejšie dočisťovanie. Raz človek dočistí zdravie, začnú pracovné očisty, potom sa k tomu pridruží dvojplameň, no a keď už je trošku lepšie, začne to všetko dookola. Všetky skúsenosti a vedomosť ako pracovať s transformáciou mi urýchlili prechod záťažou.

V práci sa cítim veľmi dobre. Darí sa mi, od ľudí sa mi vracia veľký rešpekt a obdiv, presne tak, ako sa obdivujem aj ja, čo všetko som sa naučila za tú dobu. Vnímam, že vlastným prístupom a vyššími vibráciami dokážeme opravovať akékoľvek konflikty aj v tíme.

Nie vždy dostaneme odpovede na naše otázky okamžite

Niektoré odpovede prídu až po 3 rokoch. V novej práci som zrazu vedela pochopiť aj môj dvojplameň. Veľmi som pracovala a doslova som sa vyčerpávala, tak ako to robil aj on, keď sme sa spoznali. Trvalo mi to nájsť si znovu zdravé mantinely, a to som bola presvedčená, že ich už mám. Všetko sa mi ukázalo, ako sa cítil, ako nevládal prísť a nemal čas, pretože je to taký istý vorkoholik ako aj ja. Bola som v egu, aby som to v práci zvládla, no a v tomto rozpoložení som naňho ani nemyslela. Srdce bolo utlmené. On prežíval vtedy niečo podobné. Nebolo to jeho odmietanie, žeby nechcel prísť, ale ja som si to vtedy vysvetľovala tak. Vtedy som bola nechcená a nemilovaná, dnes je to inak.

Dnes nás už nedelí 300 km, ale napriek tomu sa nestretávame, kvôli covidu. Stále to je kvôli niečomu, nie so z toho smutná, prijala som, že to má tak v mojom živote byť a povedala si, ak sa budeme mať stretnúť, stane sa tak. Veď mám predsa novú prácu do ktorej investujem kopec energie. Ak si píšeme, je to zábavné. Nič nerozkopáva a nebolí. Vnímam iné zafarbenie textu. Ukazujú sa mi situácie, ako som kedysi reagovala a ako reagujem dnes, ako uzdravená osoba. Posun je viditeľný. Uzdravenie napomáha pochopiť všetky negatívne odžité situácie. Zmenila sa aj moja aktivita. Už sa nepotrebujem snažiť voči nemu.

Znovu sa vo mne prebúdza túžba žiť naplno a otvoriť sa láske

Keby ste sa ma pýtali či je možné milovať ešte niekoho tak veľmi ako vlastný dvojplameň, tak vám odpoviem, že to nie je možné. Sú to 3 roky, čo sme sa spoznali. Kedysi som sa pokúšala mať vzťah a otvoriť sa láske, bohužiaľ nebolo možné byť s niekým iným. Intenzita DP lásky, citov alebo fyzického milovania bola nenahraditeľná. Nad nejakým ďalším vzťahom som ani neuvažovala, ani to nešlo. Nevadí mi byť samej, milujem samotu. Už nechovám žiadne očakávania, ale čas prináša stále väčšie odpútanie a slobodu.

No ale poviem vám aj to, čo som nečakala. Stretla som ďalšieho muža. Jeho šarm ma očaril okamžite. Možno je to len ďalšie poznanie. Aj s ním by som mala tendencie vhupnúť do starého správania, ale vnímam, že je na čase zmeniť vlastný prístup. Je to skúška, čo všetko som sa naučila. Ja som láska, nepotrebujem ju hľadať vonku. Učím sa trpezlivosti a vnútornej rovnováhe bez vynaloženia veľkého úsilia, ktoré ma tak vyčerpávalo pred tým.

Život niekedy rozohrá hru, aby sa nemohli stretnúť dvaja, ale ono je to tak správne, pretože ak by to ich vibrácia umožňovala, tak by sa stretli. Kulisy sa prezentujú však v realite inak. Opatrujte sa drahí. Dnes sa mi zdá, v dňoch expanize duše, že je život nádherný. Vôbec nezáleží, s kým ho prežijeme. Hlboké precítenie sa mieša s bezvýznamnosťou. Zanechávam hľadanie významu, naopak snažím sa viacej žiť. Z čiernych nocí duše sa človek znovuzrodí. Som slobodná, už ma nič nedrží. Uzdravenie uvoľňuje z kola.

Dovoľujem si otvoriť sa láske, nech príde v akomkoľvek forme. Viem, že je to o mne, a celé tie 3 roky som sa pripravovala, otvárala a transformovala. Dnes sa smejem. Človek chce žiť nádherný naplnený vzťah, ale vôbec nie je na to pripravený. Preto musí prísť najprv transformácia, aby sa naše túžby stali skutočnosťou. Začínam konečne tancovať v kuchyni, po tak dlhej dobe. Určite napíšem, ako to celé pokračuje.

Kedysi nám trvalo niečo vyčistiť 5 rokov. Potom sa to skrátilo na 2 roky. Z dvoch rokov sa dostávame na mesiace a týždne. Vyvíjame sa do jednoty.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Photo by Norman Jean Roy – Natalie Portman Stuns On Harper’s Bazaar August 2015 Issue

Keď zmeníme prácu alebo sa presťahujeme, menia sa nám aj osobné vibrácie

od Pozorovateľka života | feb 21, 2021 | Nezařazené

Tento článok nebude iba o sťahovaní, ale aj o sebahodnote a o vzorcoch správania. Téma sťahovania sa ma priamo týka, pretože som sa natrvalo presťahovala do iného mesta na konci januára. Všímala som si ako sa správa moje telo a moje vedomie. Prinášam vám preto viacero príbehov o krátkodobom pobyte v inej krajine, o pravidelných návštevách domova a nakoniec aj môj sťahovací prežitok v hmote.

My ľudia sme tu na Zemi ako ľudské kryštály. Každý z nás nesie špecifickú a veľmi výnimočnú kryštalickú vibráciu. Naše jemnohmotné vibrácie sa spájajú s vibráciami druhých do vyšších celkov a vzájomné sa ovplyvňujú. Každá oblasť a aj národ ma svoje vibrácie, ktoré sa odrážajú viditeľne napríklad do správania ľudí a ich zvykov. Nie je to náhoda, ak sme povolaní vycestovať do iného mesta na krátky pobyt alebo natrvalo. Vplývajú na nás energie tamojších obyvateľov alebo lokality a naopak naše osobné energetické pole pôsobí na nich. Sme konfrontovaní s niečím novým, čo sa môžeme naučiť od druhých a oni od nás.

1. Príbeh

Keď je vysoko vibračný ľudský kryštál použitý na transformáciu vedomia kolektívu v oblasti s nižšími vibráciami

Moja sestra pracovala cez leto v zahraničí, kde som zvykla chodievať aj ja počas štúdia. Dokonca spolupracovala aj s niektorými mojimi bývalými kolegami, ktorých si dobre pamätám. Je zvláštne znovu o nich počuť po rokoch. Riešia stále tie isté spory na pracovisku a neurobili príliš veľa pre svoju dušu. Pod ťarchou systému, ktorý človeka fyzicky vyčerpáva, častokrát na to nie je ani priestor. Fungujú v starom systéme, kde si budujú sebahodnotu na základe zrážania druhých. Bez súdenia, každý ide ako má, poslúžili mne aj sestre k nášmu posunu.

Obe sme boli konfrontované intenzívnym nízkovibračným správaním, ktoré nám ubližovalo. Išlo hlavne o veľké súperenie, očierňovanie a ustavičné vytýkanie akýchkoľvek krokov. Daná osoba, ktorá sa takto správala nemala vlastnú hodnotu, a preto si ju chcela vybudovať za pomoci intríg.

Každé jedno leto, ktoré som sa vrátila na toto miesto som si zdvíhala hlavne svoju sebahodnotu a učila sa narábať s materializmom. Vtedy som bola nevedomá a cítila som sa nedocenená, v role obeti, napriek tomu, že som tak veľmi snažila.

Cez usilovnosť sa sebahodnota vybudovať nedá

V kolektíve sa stretli ľudia, ktorí si navzájom zrkadlili rovnaké zranenia. Vtedy som ešte nevedela, že až keď sa ocením sama a dám si vlastnú sebahodnotu, bude sa mi takéto nastavenie zrkadliť v realite. Moja sestra bola na mieste už ako vedomá osoba. Svoje bloky vďaka zrkadleniu vedela pomerne rýchlo spracovať v doslova záťažovej situácií, kedy žila v silnom materialistickom vibračnom poli s intrigami. Za slovami kolegov, ktorí nemali hodnotu dokázala vďaka svojmu otvorenému srdcu vidieť zranenia. Udržala si láskavú tvár, napriek vlastnej vnútornej bolesti.

Ako nevedomá osoba som si neuvedomovala, že podceňovanie seba samej a neprítomnosť vlastnej sebahodnoty mi je zrkadlené cez správanie kolegov. Nedokázala som ešte vyspelo pracovať so svojim vnútrom. Ak sa však vyvinieme do úrovne aktivovaného kryštálu, ktorý sám k sebe cíti lásku a rešpekt, potom dokážeme meniť, nie len svoje vibrácie, ale aj vibrácie okolia. Ak si je vysokovibračný kryštál vedomý svojich blokov, tak vonkajšiu prezentáciu problémov berie ako školu života pre svoj posun. Zamýšľa sa nad tým, ako môže v sebe zmeniť nastavenie tak, aby sa aj správanie kolegov zmenilo.

Ak sa dokážeme vyliečiť v danom prostredí, kde sme boli práve „vsadení“ začneme liečiť aj ľudí okolo seba, ktorí ešte nie sú schopní sa pozrieť na svoje rany. Vsadenie takéhoto kryštálu do určitej lokality nie je náhoda. Vysokovibračná osoba svojou láskou pozdvihne napokon okolitý kolektív a posunie k lepšiemu nie len svoje, ale aj rovnaké problémy a starosti okolia. Práve tým, že rozpozná bloky u druhých a zo srdca si praje, aby im mohla pomôcť, začne pomáhať sebe. Keď zachraňujeme totiž druhých, zachraňujeme aj seba. Až, keď si kryštál prejde svojimi zraneniami, najlepšie vie pochopiť, čo sa danej osobe zrkadlí z okolia a vie ju nasmerovať k liečivým krokom. Liečenie prebieha takpovediac odžívaním praktického života a normálnych ľudských problémov.

Skúšky sa opakovali, ale sestra pochopila rýchlo a jej energia sebahodnoty bola implementovaná do jej vibračnej mriežky. Vtedy ju už nepekné správanie kolegov nebololelo a neskôr postupne aj mizlo. Sestra nakoniec pozdvihla nie len seba, ale aj ďalších kolegov v tíme, ktorí trpeli na nepekné správanie ich vedúceho. Dodala hodnotu svojej staršej šesťdesiatročnej kolegyni, ktorá si pripadala stará a bez sily medzi mladým kolektívom. Občas ju ponižovali, a tak sestra vedela hneď odhadnúť, čo sa jej vracia z okolia. Jej realita jej prezentovala iba to, v čom o sebe pochybovala. Sestra v nej videla kvality, ktoré nevidela sama kvôli jej mindrákom. Staršia žena si uvedomila, že do starého železa rozhodne nepatrí a stále má čo ponúknuť ako skúsený poctivý zamestnanec. Dokázala si vypýtať vyšší plat a už si nedala rozkazovať od druhých. Ďalej pomohla k zmene jednej žene, ktorá pochádzala z Ukrajiny. Vyhovárala sa stále na rasové utláčanie. Žena čistila krivdy svojho národa. Keďže sestra je Slovenka a bola rovnako hodnotená ako cudzinka, poukázala kolegyni na to, že sa netreba báť, ale veriť si. Podporovala ju, aby prekonala svoj strach vykročiť do novej práce. Pani z Ukrajiny si našla o mesiac novú prácu, presne tak ako chcela. Celý čas tam nebol nikto, kto by jej povedal aspoň jednu pozitívnu vetu na jej konto, a zrazu keď to niekto vyslovil, posunula sa dopredu. Vedela, že je to tak, že je dobrá, túžila však aspoň po jednom potvrdení z okolia. Nakoniec sestra pomohla aj najproblematickejšiemu zakomplexovanému mužovi. Svojim správaním mu ukázala, že človek môže mať hodnotu aj bez toho, aby o ňu bojoval cez nízke ego hry a emócie. Jeho posledné slová boli o jeho vlastnom uvedomení a precítení. Sestre sa ospravedlnil a uznal, že sa správal nevhodne. Sestra ho objala a vedela, že mu zasadila semienko nových energií priamo do srdca.

Ak sa nájde aspoň jeden človek, jeden vysokovibračný kryštál, ktorý ukotví vysoké vibrácie, tým, že prekoná svoje bolesti a transformuje ich na vyššiu úroveň, vytvorí veľmi stabilné pole okolo seba, ktoré vyživuje aj ostatných. Ľudia si z tohto poľa môžu načerpať nápady na riešenie, naučiť sa zvládať konflikty iným spôsobom ako doteraz alebo sú inšpirovaní k posunu a tvorbe. Nová iskra slúži ako nakopnutie do vyšších vibrácií, ale netrvá večne. Keď vysokovibračný kryštál odíde z danej oblasti a kolektívu, pole postupne slabne. Ľudia okolo dostali pomoc a ukážku ako treba v živote postupovať, aby sa mali lepšie. Každý ale musí postupovať sám za seba, aby sa pole znovu pozdvihlo do vyššej úrovne.

Vždy sme sa z tej oblasti vrátili obohatené o životné skúsenosti. Chvíľku trvalo, kým sa implementovali nové kódy a štruktúry aj doma. V rámci rodinnej karmy nám moja najmladšia sestra uzatvorila rodinný cyklus. Niekoľko členov rodiny naprieč generáciami zažívali rovnaké problémy. Každý niečo vyčistil, a zdá sa, že už budeme mať hodnotu v rodine spracovanú.

Ak vaši predkovia vycestovali do zahraničia a vy ste zrazu povolaní do rovnakého mesta či krajiny, nie je to náhoda. Pravdepodobne idete dokončiť rodinnú karmu, uzdraviť seba a rodinné korene.

2. Príbeh

O implementácii nových kódov v rodnom bydlisku

Vždy, keď som sa vracala z víkendovej návštevy rodného domu do svojho bytu, potrebovala som aspoň 2-3 nasledujúce dni na zotavenie. Bola som veľmi vyčerpaná. Nešlo vždy iba o únavu z dlhej cesty, aj keď sa jednalo o vzdialenosť 500 km. V skutočnosti išlo o veľké energetické prevýšenie, a to doslova. Najprv som tomu nerozumela, ale tým, že sa stávala zo mňa stále viac vedomá bytosť, tieto zmeny som na sebe cítila.

Na pravidelných návštevách domova som bola konfrontovaná so starými kódmi, v ktorých som vyrastala. Takmer vždy som vhupla do prílišného perfekcionizmu, workoholizmu či prispôsobovaniu sa druhým na úkor seba. Akosi mi nešlo žiť doma slobodne, ako v mojom prechodnom bydlisku, kde sa ma tieto staré kódy už netýkali. Po víkende som sa vracala naspäť do prechodného bydliska nahnevaná na seba aj na druhých a častokrát už so somatickými prejavmi ochorení ako zapchaté prínosové dutiny či zhoršený ekzém. Zapchaté dutiny hovoria o hneve na blízkych ľudí a ekzém o tom, ako si daný jedinec nevie vytvoriť zdravé hranice. Po návrate vždy nastala analýza môjho správania. Otázky, prečo som reagovala tak či onak. Vedela som, že príčina je vo mne.

Po pochopení prišiel znova nárast energií. Energetická základňa v prechodnom byte, kde boli ukotvené vyššie vibrácie pokoja a hodnoty, mi pomáhala stabilizovať sa. Vždy keď som sa energeticky vracala na pôvodnú vyššiu úroveň, telo potrebovalo byť aktualizované a vyžadovalo spánok. Keď zostupujeme z vyšších vibrácií do tých nižších cítime sa veľmi dobre. Tento jav je zo začiatku sprevádzaný čiastočnou úľavou a prílivom energie, ktorý sa zakrátko vystrieda s vnútorným nepokojom. Návrat do vyšších vibrácií nie je zadarmo a je ďaleko náročnejší. Obnovenie rovnováhy nastáva až po odvedení vnútornej práce.

Cez víkend strávený v rodnom dome mi vibrácie vždy klesli, pretože som si ich nevedela udržať. To znamená, že moja sloboda ešte nebola úplne aktivovaná v mojej mirežke, a tak som zažívala neslobodu, aby som sa vyčistila úplne. V rodnom bydlisku nebol čas a priestor venovať sa duši po náročnom dni práce. V prechodnom bydlisku som naopak mala priestor na sebarozvoj a ukotvovanie vyšších vibrácií. Každú návštevu som ich prinášala domov. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som implementovala nové kódy slobody, hodnoty a zdravých hraníc aj v rodnom bydlisku. Tým, že som sa tam stále vracala a čelila rôznym stretom starého systému s novým, nakoniec sa mi podarilo previbrovať nižšie vibrácie aj doma. Nepracovala som na tom iba ja, v podstate celá rodina ma prechodné bydlisko niekde inde. Mojou prácou na sebe sa menili aj ostatní. Moja mama povolila v pracovnom tempe, v prehnanom perfekcionizme a vo vyčítaní si, že zase neurobila nad rámec svojich očakávaní. Sama hovorí, že tým, že si našla prácu mimo svoje bydlisko, podarilo sa jej čiastočne vystúpiť zo starých kódov. Mama pomáha meniť vibrácie u ľudí, ktorí sú od nej starší a my pomáhame svojim rodičom, ďalší potomkovia posunú zase nás. Dnes, keď sa stretneme doma je medzi nami stále väčšia harmónia. Tieto okamihy si vážime. Samozrejme, že sa aj občas pohádame, ale už to skôr berieme ako ďalšiu transformáciu starých kódov.

V predchádzajúcich generáciách bol vyzdvihnutý kult práce. Niektorí sa riadili heslom, čím viacej urobím, tým budem hodnotnejší človek. V okolí mojej rodiny alebo mojich priateľov sú tieto staré kódy značné a možno to poznáte aj vy :). Ako sa posúvame z 3. čakry, ktorá bola centrom sebarealizácie, vôle, sebaovládania, práce, peňazí, do 4. čakry, ktorá je centrom srdca a sebalásky, menia sa nám aj pracovné kódy. Už nie je možné pripisovať si hodnotu cez prácu. Ak začneme na seba tlačiť s cieľom dosiahnuť výkon, je nám sila odobratá, aby sme nešli proti sebe, ale aby sme si uvedomili vlastnú hodnotu cez sebalásku a cez srdce.

3. Príbeh

Trvalým presťahovaním sa mi zmenili osobné vibrácie

Našla som si novú prácu, po ktorej som tak veľmi túžila. Nevadilo mi, že je v inom meste. Chcela som sa mať lepšie, chcela som, aby mi odrážala nová práca nie len finančnú hojnosť, ale aj aby mi priniesla nové poznanie a spokojnosť. Pred 6 rokmi som odišla z domu a presťahovala sa 500 km za prácou, no a teraz sa kvôli tej novej posúvam bližšie k domovu o 300 km späť. Ani to nie je náhoda. Môžem sa postupne vracať domov, slobodu už predsa vybudovanú mám.

Posledné roky boli pre mňa náročné, pretože som si prechádzala neustálou očistou. Transformovala som na dennej báze rôzne kódy chudoby, vzťahové problémy, zdravie, jednoducho ťažký náklad očisty vo všetkých smeroch. Vždy som si žila dobre, vedela som sa o seba postarať a mala aj pomerne dobrý plat. Napriek tomu mi téma chudoby a finančných strachov chodila za posledné obdobie veľmi často. Po novej práci som túžila už 2 roky. Snažila som ju hľadať, posielala som životopisy a nič. Vynaložila som toľko úsilia a osobnej energie na rôzne projekty, no zdalo sa mi, že všetko vyšlo na zmar. Po veľkom úsilí prišla ešte väčšia únava a niekoľko mesiacov v ničote. Práve v nej som si uvedomila, že nie je kam utekať, a že je potrebné prijať nové kódy hojnosti, sebarealizácie presne tam, kde som. Ku koncu tohto životného cyklu som sa cítila oveľa lepšie. Už som nepotrebovala utekať z danej práce. Stále som túžila po zmene, ale nezáležalo na tom, kedy a ako príde. Paradoxne, keď som už prácu ani nehľadala, ponuka prišla sama. Pochopila som, že všetko malo hlboký význam a aj zotrvanie v práci. Začala som si vážiť svoj čas a snahu oveľa viac, no a zrazu sa to preklopilo nie len do novej práce, ale vychutnala som si zadosťučinenie aj v starej práci.

Systém nás uvoľní, až keď sa naučíme všetko, čo sme mali. Až keď plne integrujeme poznanie, do ktorého sme sa mali rozvinúť v danom mieste, v práci alebo v kolektíve, môžeme vystúpiť z jedného vibračného poľa a vstúpiť do nového.

Keď som išla na pohovor do novej práce, cítila som, že títo ľudia sú už niekde inde, dokonca aj energia mesta na mňa vplývala jemnejšie. Žila som 6 rokov v meste s prevládajúcou mužskou energiou, no a presťahovala som sa do mesta s prevládajúcou ženskou energiou.

Ešte pred presťahovaním som cítila, že sa mením. Začalo sa mi meniť myslenie, pocity a prežívanie udalostí v každodennom živote. V starej práci sa mi spomalil počítač z ničoho nič behom jedného týždňa a bolo potrebné ho vymeniť. Vedela som, že je to taká milá hra synchronicity. Na posledné 2 pracovné týždne som teda dostala nový. Nové myslenie a nové kódy sa premietli aj do bytia. Všetky veci boli presťahované predposledný víkend v januári. Ešte ma čakali 2 pracovné dni a potom pár dni voľna pred nástupom do novej práce a na vybalenie v novom byte. Utorok, môj posledný večer v starom byte, som strávila s priateľmi. V stredu ráno som už natrvalo odišla z bytu a cestovala do nového bydliska.

V to ráno som si naposledy obzrela byt. Všetko bolo krásne upratané, ale už som tam nepatrila. Vybavila som si pocit šťastia, keď som sa tam nasťahovala pred 2,5 rokmi. Totiž aj v rámci mesta som sa sťahovala asi 3x. Stále do lepšieho, ako aj teraz. Zavrela som dvere, kľúče hodila majiteľovi do schránky a pokračovala som na stanicu s kufrom, s mojou mačičkou Ninkou a s krásnou kyticou, ktorú som dostala od mojich kolegov. Všade vládol pokoj a ticho poletovali vločky snehu. Čakala som na peróne, vlak mal trochu meškanie. Začala som plakať. Lúčila som sa s ľuďmi a miestom na úrovni duše. V srdci som mala veľkú vďaku a pochopenie. Aký je ten život krehký. Celý život sa budeme s niekým a niečím lúčiť. Bol to hlboký pocit vzácnosti okamihu. Vo vlaku som si ešte chvíľku poplakala. Pozrela som sa na Ninu a povedala si: „Kto vie koľko ma budeš ty sprevádzať na mojej ceste. Viem, si slobodná kedykoľvek odísť.“

Po príchode na nové bydlisko som sa vžila s bytom pomerne rýchlo. Keď som si vybaľovala veci na novom mieste, zrazu mi nedávalo zmysel, na čo niektoré z nich mám a musela som ich posunúť ďalej, recyklovať alebo vyhodiť. Pokrútila som neveriacky hlavou, doslova ešte pred 4 dňami som sa ich nevedela vzdať, keď som ich balila v starom byte. Vibračný posun pôsobil vo všetkých sférach či ubytovanie, stravovanie alebo oddych. Bola som veľmi unavená a potrebovala som spať.

Keď prechádzame zo starých vibrácií do tých nových sme veľmi unavení

Bolo mi jasné, že sa mi menia vibrácie a vtedy nás uspáva. Je to ako s počítačom, aj ten, keď si aktualizuje programy, tak sa na chvíľu uspí. Nina menila vibrácie so mnou. Bolo zaujímavé pozorovať jej správanie. Aj ona spala oveľa viac ako je jej zvykom.

Nové začiatky- reštart som zažila už niekoľkokrát. Často sa ma ľudia pýtajú či mi nie je smutno za domovom a ja im odpoviem nie, pretože mám domov v sebe, kdekoľvek idem. No a čo priatelia, známi a veľmi blízki ľudia, ktorých som spoznala, a ktorých mám nesmierne rada? Navždy nosím ich otlačok v mojom srdci. Sú so mnou. Viem, že niektorí mi ostanú naďalej, viem aj to, že niektorí odídu. Už dávnejšie som sa odpútala do slobody. Nič a nikto nám nepatrí, ale raz sa znovu spojíme. Priatelia uvidíme sa v jednote.

S láskou si vás všetkých nosím v srdci!

Pozorovateľka života

Ako rozpoznať vnútornú neistotu podľa okolností v realite

od Pozorovateľka života | jan 18, 2021 | Vedomie

Sme ľudské bytosti, ktorých cieľom je naučiť sa ovládať hmotu ku prospechu svojej duše a rozvoju globálneho vedomia. Ak zmajstrujeme pravidlá metrixu, môže nám vonkajšia realita pomáhať k posunu. Jedným z pravidiel je prebrať plnú zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje tam vonku. Ak uznám, že som vedomý tvorca reality, tým ľahšie dokážem nájsť vonkajšiu príčinu vo svojom vnútri.

Rozpoviem vám príbeh ako som sa zabudla počúvať a ako ma vonkajšie okolnosti navrátili k sebe

Sťahujem sa do nového bytu, ktorý bolo potrebné zariadiť nábytkom. Brala som to ako potešenie vybrať si niečo, čo sa mi bude páčiť, ale samozrejme som zohľadňovala aj praktickosť, rozmery, cenu a iné parametre. Vnímam na sebe, že v posledných týždňoch žijem viacej materiálne, menej duchovne. Nejako som proti tomu nebojovala, pretože som si povedala, že to má pre moju dušu určite hlbší význam. Môj vnútorný muž, ktorého som si budovala aj vďaka dvojplamennej ceste ma vedie veľmi dobre. Dodáva mi veľkú silu zvládnuť prebiehajúce zmeny a vyriešiť prakticky môj presun o 300 km. Naplánovala som si všetky detaily a cítim veľkú podporu aj z duchovných sfér. Ako som si na internete vybrala nábytok a plánovala ho objednať, ukázala som ho ešte pred tým mojej sestre. Vôbec sa jej nepáčil. Kedysi by ma to možno zabolelo, že ma druhí nepodporia. Možno by som kedysi aj prepadla egu s cieľom dokázať, že môj výber je správny. Dnes však vonkajší nesúhlas beriem ako druhú šancu na prehodnotenie myšlienok. Hovorím si: „Sestra ma zneistila, pretože aj ja som vo svojom vnútri neistá.“ To som rozkľúčovala pomerne ľahko, ale v ten daný moment som nerozumela prečo.

Keďže som stále nedokázala nájsť príčinu, čo mám zmeniť, synchronicita zahrala svoje. Sestra ma chcela ešte podporiť a poslala mi obrázok s motivačným citátom. Zhodou okolností na pozadí obrázku s citátom bol šedý gauč a na ňom farebné vankúše, čo ma zaujalo. „Presne takto som si to vždy predstavovala a nechápem, prečo si vyberám hnedý gauč!“

So svetom okolo nás môžeme komunikovať a keď si dovolíme byť k nemu vnímavý, bude nám posielať oveľa viacej nenáhodných náhod a symbolov na rozlúštenie, až dokým nepochopíme.

Uvedomila som si, že tým, ako riešim všetky materiálne detaily k môjmu presunu, zabudla som počúvať svoju intuíciu, vnútornú ženu. Farbu gauča som zvolila iba z praktického hľadiska, aby sa rýchlo neušpinil. Bola to voľba z rozumu. Stíšila som sa a začala počúvať svoju intuíciu. Tá sa rozrozprávala: „Vykašli sa na to či sa to ušpiní, užívaj si to, neriaď sa pravidlami mysle. Tie farebné vankúše, ktoré už máš ti budú viacej ladiť na šedú verziu gauča.“ No a zrazu, keď som sa uvoľnila poskladal sa mi celý obraz, ako to má vlastne vyzerať. Na druhý deň som vyhádzala z elektronického košíka takmer všetko a objednala úplne iné veci. Poďakovala som sestre, pretože vďaka obrázku, ktorý mi poslala, vo mne vzbudila vizuálny vnem. Obraz o tom, ako by to malo byť, som mala v sebe už dávno, len som si ho nedokázala vybaviť. Moje vnímanie bolo zastreté. Ďakujem za túto milú situáciu, využívam ju k svojmu prospechu a budem si to pamätať aj nabudúce.

Ako môže svet tam vonku fungovať v harmónii, keď sa niekedy nevie dohodnúť človek ani sám so sebou? Učíme sa, aby vnútorná žena a vnútorný muž spolu stále vyrovnanejšie spolupracovali. Niekedy je však potrebné, aby sa prejavil viacej jeden, a potom sa stane to, že vkĺzneme do starého fungovania, kde prevládala len jedna zložka. Nie vždy sa udržíme v prítomnom okamihu, ale ak sme si už vedomí tvorbou vlastnej reality, aj tá nás dokáže koniec koncov navrátiť k svojej duši a poukázať na nesprávnu bilanciu, keď sa zabudneme počúvať. Stačí pozorovať, čo sa odohráva tam vonku. Občas budeme prekvapení, čo všetko sa tam deje, neveriac, že niektoré veci, ktoré sme už dávno vyriešili sú našou súčasťou.

S láskou,

Pozorovateľka života

Vyber si symbol, nesie odkaz pre Teba!

od Pozorovateľka života | dec 13, 2020 | Vedomie

1. Naplň svoje potreby

Si sklamaný/á, že nedostávaš späť, čo dávaš druhým? Možno sa príliš zameriavaš na naplnenie potrieb blízkych, ale zanedbávaš tie vlastné. Ak si dokážeš naplniť dané potreby sám/sama, neváhaj ani minútu a pusti sa do toho! Keď si naplníme vlastné túžby a potreby, častokrát nutkavý pocit vyžadovania pozornosti a starostlivosti odíde. Pamätaj, najprv naplň svoj pohár a potom môžeš rozdávať bez ujmy, že ťa to znova priveľmi vyčerpá. Ak ti robí problém požiadať o to, čo práve potrebuješ, skús sa postupne trénovať v jasnom vyjadrovaní pred ľuďmi, na ktorých ti záleží.

2. Každé splnené prianie prináša hlboké poznanie

Stálo ťa veľa síl dosiahnuť to, po čom si tak túžil/a, ale pocity šťastia a zadosťučinenia trvali len veľmi krátky okamih. Máš stále pocit, že niečo nie je dostatočne dobré, že asi to tak nevieš prežívať naplno, ako druhí alebo možno robíš niečo nesprávne? Po dosiahnutí každého splneného sna prichádza zostup z pocitov šťastia do akéhosi vzduchoprázdna, vyčerpania či frustrácie. Ak sa odpútame od lipnutia na pocitoch šťastia z dosiahnutých cieľov a paralelne prijmeme s tým spojené negatívne pocity, budeme schopní sa radovať zo života oveľa viac. Vždy sme si mysleli, že sú pre nás dôležité naše sny, ktoré sa nám splnia a my budeme cítiť pominuteľné šťastie, čím však ideme hlbšie k duši, dochádza nám, že dôležitý je prežitok všetkých emócií, ktoré pozbierame po ceste k nášmu splnenému prianiu.

3. Prijmi svoju nerozhodnosť

Rád/rada by si učinil/a rozhodnutie, avšak nevieš ktorým smerom sa vydať? Chýba ti ďalší kúsok do skladačky, ktorý by ti ozrejmil ďalší krok a od teba sa chce, aby si pracoval/a s tým, čo máš práve tu a teraz. Tvoje rozhodnutie dozrieva, síce pomalšie, ako by si očakával/a, ale o to bude stabilnejšie a jasnejšie. Dôveruj v proces! V nerozhodnosti sa zvyčajne necítime dobre, pretože neponúka žiadne istoty, ale zotrvanie v tejto situácii nám môže priniesť hlbšie poznanie. Veci sa vyjasnia v správny čas.

4. Dovoľ si precítiť prázdnotu naplno

V poslednom období bilancuješ nad priepasťou prázdnoty a desíš sa, že ťa pohltí. Možno sa snažíš všemožne utekať pred ňou, a tak si nachádzaš zábavu, hobby, rozptýlenie mysle, aby si sa jej vyhol/a. Drahý priateľu, už neutekaj, zastav sa a dovoľ si prežiť prázdnotu naplno. Nechaj ju, nech ťa pohltí a privítaj ju s otvorenou náručou. Tento zážitok ťa veľmi obohatí a ty z neho vyjdeš silný/á a šťastný/á. Stíš sa a naplánuj si čas, kedy si prázdnotou prejdeš. Venuj sa jej koľko bude potrebné. Ponor sa do nej a skúmaj svoje pocity. Na začiatku môžeš prežívať strach, ale tvojím prijatím prechádzaš strachom ďalej do pokoja. Poznanie prázdnoty nás otvára pocitu celistvosti. Vedie nás k vnútornej radosti a sile.

5. Prepáč!

Urobil/a si niečo, čo ťa teraz veľmi mrzí. Už sa to stalo. Slová boli povedané. Možno si narobil/a spúšť, ale po každom krupobití vyjde slnko. Ver, že všetko sa nakoniec deje pre vyššie dobro. Ak cítiš, že sa máš niekomu ospravedlniť, urob to! Bráni ti v tom presvedčenie, že by si sa strápnil/a? Pocity hanby alebo neschopnosť vysloviť slová ľútosti väčšinou svedčia o zablokovaných emóciách a strachu zo zlyhania. Ak si pred sebou a druhými priznáme vlastnú zraniteľnosť, rastie nám vnútorná sila.

6. Vyjadruj vlastnú pravdu

Nachádzaš sa v nejakej situácii, v ktorej sa necítiš pohodlne? Bojíš sa, že ak budeš úprimný/úprimná, zraníš ďalších ľudí, a preto sa nevieš rozhodnúť, čo máš robiť? Skús sa stíšiť a opýtať sa duše, čo by si priala. Po čom skutočne túži, keby cesta, ktorú si zvolíš bola bez zbytočného utrpenia? Tvoja odpoveď ťa bude viesť k ďalším krokom. Práve si si povedal/a pravdu, a tak sa môžeš vydať smerom, ktorý je s Tebou v súlade. Neboj sa, že zraníš druhých. Nevytváraj realitu, kde bude utrpenie. Zbav sa starých deštruktívnych kódov, ak budem šťastný/á druhí budú trpieť. Tým, že si prežijeme určitú situáciu alebo bolesť, ktorej sme sa tak veľmi chceli vyhnúť, uzdravíme sa.

S láskou,

Pozorovateľka života

Tento článok môžete kopírovať v neskrátenej forme a bez zásahu do textu rozširovať, pokiaľ bude uvedená poznámka webovej stránky s aktívnym odkazom https://transformacne-vztahy.sk/

Aktuálne energie pre muža a ženu 2

od Pozorovateľka života | nov 29, 2020 | Vedomie

V tomto článku opisujem energetické aktualizácie pre muža a ženu na toto dané obdobie. To, čo prežívame vo vzťahoch na globálnej úrovni, sa odohráva paralelne aj v našom vnútri, pretože všetci máme v sebe zastúpenie energií vnútornej ženy a vnútorného muža.

Každý z nás si súčasne prechádza vlastným individuálnym cyklom. Preto, ak sa niekedy prekliknete na daný článok neskôr alebo prídete na môj blog prvýkrát, nechajte sa viesť intuíciou k článku s číslom, ktorý Vás najviac osloví. Články Aktuálne energie pre muža a ženu sú označované číslami od 1 do n (n- dokým budem vedená písať).

Ženské energie

Ženská energia je aj intuícia, ktorá nás vedie vpred do skúseností v súlade s našim rastom. Žena mala prednosť v riešení vlastnej životnej situácie, pretože mužskému protipólu sa v jeho realite neukazovalo riešenie. Muž však pomáhal žene uvedomiť si vlastnú silu a vrátiť ju k sebe. Či už to urobil vedome alebo nevedomky, tým, že jej nedával toľko pozornosti, ona pochopila a presmerovala svoj záujem na seba. Žene to prináša želané plody sebarozvoja, sebalásky a rozmáhajúcej sa hojnosti. Tým, že pozdvihla svoju energiu, muž ju nasleduje. Vnútorná energia ženy začala spolupracovať s mužom. V nasledujúcom období táto spolupráca bude potrebná pre pracovnú oblasť a životné poslanie. Žena vytvorila intuíciou a myšlienkou novú realitu, do ktorej sa budú uberať v harmónií. Máme tu aj konsenzus medzi rozumom a citom, ktoré sa budú ladiť až do slnovratu.

Mužské energie

Muž okamžite reaguje na ženin krok vpred. Nasleduje ju do väčšej hojnosti a slobody. Snaží sa správať nesebecky. Aj keď sa možno ženskému protipólu zdá, že je to naopak, on to nerobí naschvál. Jeho správanie má hlbší význam pre oboch. Začína cítiť, že sa jeho návyky a prístup k životu postupne menia. Potrebuje sa stiahnuť do seba, aby plynule prešiel všetkými zmenami. Začína viacej komunikovať sám so sebou, čo sa mu vo fyzickej realite ukazuje aj tým, že s ním žena obnovuje komunikáciu na hlbšej úrovni. Žena sa opäť rozrozprávala a on sa chce viacej otvoriť.

Prichádza mi krásna informácia, ako sa menia staré návyky sebectva

Stíšenie alebo potreba byť sám nie je sebectvo. Žena pochopila vlastným vymedzením sebalásky, že sa niekedy musí stiahnuť do seba, aby prehodnotila svoj život a vzťahy. Doteraz veľmi nerozumela svojmu mužovi, keď sa odmlčal a bol ticho. Obviňovala ho, že s ňou nekomunikuje a pritom sa nechcela sama ponoriť do ticha svojej duše. V tichu si však porozumieme najlepšie. Minulé generácie išli na vzájomnú komunikáciu cez vonkajší prejav v realite. Dnešné generácie idú na komunikáciu zvnútra, a to je ten krásny posun, ktorý tu dnes vytvárame. Snažíme sa porozumieť najprv sami sebe a potom nám to ide aj s partnerom tam vonku.

S láskou,

Pozorovateľka života

Bojím sa, že nikdy nebudeme spolu s mojím dvojplameňom a, že si nájde inú ženu. Prečo je čistenie v dvojplamennom vzťahu ako začarovaný kruh?

od Pozorovateľka života | nov 23, 2020 | Dvojplameň

Transformácia cez dvojplamenný vzťah nám pomáha, aby sme si uvedomili, že sme tvorcami vlastnej reality. Učíme sa viacej milovať a dávať sa na prvé miesto. Nespájajme si vlastnú hodnotu s tým, ak si partner nájde niekoho ďalšieho. Sme dokonalí presne takí akí sme. Partner nás však zraňuje presne tam, kde sa máme uzdraviť. Nabáda nás na žitie v nových kódoch bitia, pomáha nám ku radikálnej zmene, ktorú by sme možno za iných okolností nevykonali.

Pozrime sa bližšie na to, čo nám odkrýva strach

Mnohí z nás sa dávajú na druhé miesto a sú presvedčení, že tí druhí sú vždy lepší než my sami. Valcuje nás pocit nedostatočnosti, pritom každý z nás je dokonalý. Možno sa nevenujeme nejakej svojej odmietanej časti alebo ignorujeme svoje potreby. Strach prinesie na povrch staré vzorce nedostatku, napríklad nikdy nebudeme mať hojnosť citov, láska tu pre nás nikdy nebola alebo tých, ktorých milujeme väčšinou city neopätujú. Otvárajú sa dávne rany, kedy sa o nás nikto nezaujímal alebo nás niekto opustil.

Zrkadlenie nás vedie aj k vlastnému váhaniu

Keď máme strach, že si partner nájde niekoho iného alebo mu neveríme, odkazuje to na náš vnútorný konflikt. Nemali by sme sa radšej sústrediť na iného partnera, s ktorým by sme mali kľud a pohodový vzťah? Srdce túži nasledovať veľkú lásku, ale rozum vyhodnocuje, že ide o omyl. Skúša posledné páky znova zatlačiť srdce. Síce na chvíľku sa odtiahneme od partnera, dupneme si, že nás niekde inde čaká lepšia budúcnosť, avšak hlas srdca sa znova prederie vonku a paradoxne je ďaleko silnejší ako v predchádzajúcom cykle. Očistil sa skrze váhanie a my vieme, že ho nedokážeme už ďalej ignorovať. Váhanie je v súlade s naším poznaním. Vďaka nemu spoznávame, po čom skutočne túžime a, čo chceme vytvárať.

Súčasťou prerodu je aj prijatie, že nikdy nebudeme s našim dvojplamenným partnerom alebo, že si nájde niekoho iného

Ak si predstavíme, že náš dvojplameň si nájde ďalšiu partnerku a prežijeme si daný scenár naplno vo svojich predstavách, prijatím svojho strachu sa dokážeme uzdraviť oveľa rýchlejšie. Je lepšie rozpoznať svoje strachy a čeliť im v daný moment, keď sa objavia, miesto toho, aby sme v nich naďalej pokračovali, až dokým sa nezmaterializujú do reálnej skutočnosti.

Tento proces volám vedomé zraňovanie

Častokrát som pracovala s touto vizualizáciou, po tom, čo som si uvedomila, že asi jeden celučičký rok utekám od mnohých nepríjemných pocitov. Vždy, keď som len pomyslela na môj dvojplameň, vyrojili sa v plnej paráde a hodili ma do nepríjemného prepadu. Vtedy som nevedela ako mám pracovať s emočnou záťažou.

Tie isté zranenia a bloky sa vyplavujú dookola, aby boli preliečené z vyššej úrovne vedomia. Najprv si daný blok prežijeme postarom. Myslíme si, že bolesť nám spôsobuje dvojplameň, pravdou však je, že on ju iba zvedomuje a pomáha nám s liečením.

Ponárať sa naplno do hlbokých zraňujúcich predstáv je bolestivé, ale urýchľuje postup vpred. Nemá zmysel pred nimi utekať. Dokým nás daná predstava bolí, napríklad že si dvojplameň našiel novú partnerku, tak v sebe túto situáciu nemáme prijatú a vyliečenú. Kľudne môže ísť o bolesť, ktorú si nesieme z predchádzajúcich životov.

Uzdravenie vyžaduje niekoľkovrstvové čistenie, preto sa odohráva v cykloch. Cykly sa opakujú, aby sme si postupne navyšovali vibrácie a naučili sa pracovať s transformáciou.

Partner nám bude dovtedy zrkadliť naše strachy, až dokým neprijmeme skutočnosť takú aká je. Strach zo straty a nenaplnenej lásky sa nachádza energeticky presne na opačnej strane k túžbam o šťastnej láske, ktorú chceme dosiahnuť. Prijatím opačnej polarity sa dostávame do jednoty, do bodu nula, kde prichádza hlbšie pochopenie, prečo sa veci diali, ako sa diali. Trebárs za pár dni sa pozeráme na spoločnú hádku, rozchod či stratu úplne z inej perspektívy a uvedomíme si, že koniec je vlastne nový začiatok. Možno začiatok ďalšieho liečivého procesu alebo úplne uzdravenie. Dôverujme svojej duši, ona si častokrát sama naplánuje, čo si ešte potrebuje a chce prežiť v dualite.

Meníme sa na vyspelú duchovnú bytosť, ktorá si vie pomôcť sama. Keď sa obzriem dozadu, každý emočný prepad mal dokonalý význam. Samozrejme, keď som si ich odžívala, bolo to pre mňa úplne dno. Vtedy mi nič nedávalo zmysel. Tým, že sa všetko opakuje, rozumieme procesu uzdravenia oveľa lepšie ako na začiatku. Budujeme si vnútornú stabilitu. Dávame si pozornosť, sebalásku, obdivujeme sa a vtedy dokážeme záujem dostať späť z vonku.

V procese sa môžeme oprieť o vlastnú dušu

Verme svojej duši. Ona riadi celú logistiku, kedy je správna doba na očistu, kedy spustí plač, prepad, hnev, šťastie, túžbu. Kedy sa máme ozvať svojej drahej polovičke, aby mohlo byť iniciované ďalšie liečenie a odstrihnutie sa od negatívnych emócií. Všetky vedomosti z dvojplamennej cesty využívam aj v iných témach vlastného života ako zdravie, hojnosť a iné. Rast pokračuje naďalej.

Nezabúdajme, že všetko robíme v prvom rade pre seba. Niekedy sa totiž snažíme pracovať na sebe s domnienkou, že ak všetko vyčistime, budeme spolu. Kvôli tomuto presvedčeniu často prepadáme do beznádeje, keď sa objaví ďalšie čistenie. Vysvetľujeme si to tak, že sme opäť zlyhali a nepodarí sa nám zjednotiť s dvojplameňom. K tomu nám partner ešte môže nepekne zrkadliť, že zase nepracujeme pre svoju dušu, ale snažíme sa manipulovať sami so sebou s cieľom dosiahnuť zjednotenie. V tejto úrovni vedomia sa nám ukazujú staré návyky, ako sme dokázali manipulovať nás samých, ale aj druhých. Procesom postupujeme do čistoty v jednaní s vlastnou dušou.

Keď prestaneme túžiť po niečom, tak to konečne dostaneme

Keď urobíme energetický posun do vyšších vibrácií, môžeme sa stretnúť s ďalšími ľuďmi, ktorí nám prichádzajú do života ako potvrdenie, že sa nachádzame v nových energiách očistení od starých kódov. Z okolia sa nám vracia láska, hodnota, prípadne aj záujem o našu osobu od iného muža či ženy.

Prečo sa tento posun ešte neukáže cez dvojplamenného partnera?

Má to hlbší význam. Dvojplameň nám vytrvalo reflektuje rovnaké správanie až dokým sa nerozvinieme do plného potenciálu. Cez lásku, ktorú cítime sa dokážeme posúvať a pracovať ďalej na sebe. Vytrvalo nás vedie k ďalším krokom, aby sme si boli bližšie k svojej duši a teda aj bližšie k sebe. Cítime čím ďalej tým viac, že si tvoríme vlastný svet, v ktorom raz bude možné prežívať naplnený partnerský vzťah s našou láskou.

Ďakujem jednej čitateľke za túto otázku. Spracovala som ju na základe nášho rozhovoru a uverejňujem ju, pretože možno dané riadky pomôžu aj vám. Čitateľke ďakujem za podnety, ktoré ma viedli k uvedomeniu. Koniec koncov, všetci sme pre seba vzájomné zrkadlo.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulný obrázok: Flamin lover- Andy Okay

Rozchody & rozvody alebo prečo neostávať vo vzťahu iba kvôli deťom

od Pozorovateľka života | nov 1, 2020 | vzťahy

Možno aj vy stále zotrvávate v partnerstve, ktoré vám už neslúži, ale nechcete odísť kvôli deťom. Či už ide o manželský zväzok alebo dlhoročný vzťah, z ktorého sa narodili krásne poklady života, vaše spoločné deti, cítite k partnerovi úplnú rezignáciu. Láska už dávno vyprchala a vy ostávate v starých koľajach iba kvôli nim. Ešte vás potrebujú, tvoríte predsa rodinu, nechcete im spôsobiť traumu. Eventuálne niektorí z vás zažili rozvod či rozchod vlastných rodičov a sľúbili ste si, že vašim deťom nechcete urobiť to isté.

Z rodiny si berieme všetky kódy. Ak partneri spolu pravdivo nekomunikujú, ich deti sú často emocionálne potlačené a nevedia sa vyjadriť, čo chcú a potrebujú v bežnom živote. Cítia pridusené emócie svojich rodičov, a tak ich preberajú častokrát na seba. Nespokojnosť oboch rodičov sa môže premietať do ich zdravotných problémov ako hyperaktivita, čiastočný autizmus či ekzémy a iné.

Pozrime sa teda na celú vec z pohľadu dieťaťa

Ako môžem byť šťastná, silná a bez strachu z dospelosti, ak som sa nenaučila od môjho najväčšieho vzoru, matky a otca, postaviť sa za svoje túžby, žiť spokojný život a úprimne hovoriť o svojich potrebách?

Moji rodičia sa rozišli, pretože sa otec zamiloval do inej ženy. Správal sa posledný rok veľmi zvláštne a nám to bolo jasné. Otcova neustála pretvárka nám ubližovala oveľa viac ako, keby bol k nám úprimný. Našli sme dôkazy a to bola posledná kvapka maminej akceptácie. My dcéry sme sa postavili na maminu stranu, podporili sme ju, že už nemá význam, aby niečo zachraňovali a otec sa odsťahoval z domu do iného mesta. Keď otec odišiel z domu, neboli sme v kontakte. Možno sa pýtate, čo to je za otca, keď sa ani neozval svojim deťom. Nemal nás azda rád alebo už na nás nemyslel? Prvý polrok sme cítili ohľadne tejto situácie veľa emócií.

Staršia sestra sa na otca hnevala asi najviac, že bol slaboch a nepriznal sa narovinu. Zhruba po pol roku, keď opadol smútok a hnev, chceli sme sa s ním stretnúť. Bol šťastný, keď sme za ním prišli. Objal nás a z jeho objatia bolo cítiť, ako nás miluje. Vtedy sme hneď odhalili, prečo sa neozval. Otec mal za sebou neuveriteľne ťažké obdobie. Zmena práce, zháňanie bytov, finančná neistota, veľké výčitky a ľútosť ho hnala do kolien. Bol tak veľmi zranený, že nedokázal vyjadriť žiadny cit, vždy len potláčal slzy, keď sme sa lúčili. Boli sme to my deti, ktoré k nemu prišli a snažili sa s ním komunikovať. Mama nás k tomu viedla: „Deti, stále to je váš otec, nezabudnite, ako ťažko pracoval, aby ste sa mali dobre, ako vám chystal svačinu do školy, ako vám hovoril, že môžete ísť vonku, ale najprv musíte roztriediť šošovicu s hrachom.“ Moja mama mala veľké srdce a vedela, že za vzťah boli zodpovední obaja.

Častokrát si deti odžívajú rovnaké partnerské problémy ako ich rodičia. Deje sa to aj preto, aby deti odpustili svojim rodičom cez vlastný prežitok v hmote. Ten, kto si prejde rovnakou skúsenosťou, vie najlepšie precítiť, ako rodič trpel. Ak napríklad jeden z rodičov nenabral odvahu zmeniť svoj život, podobné prekážky si bude odžívať aj dieťa. Ak je karmické zaťaženie veľké, rozdelí sa záťaž na viacero detí. Deti si sami vyberajú rodičov podľa toho, čomu sa chcú venovať v ich životnej misii. Vďaka odžitiu danej skúsenosti ďalšou generáciou, ktorá urobí určitý posun smerom k srdcu, sa daná situácia uzdravuje v rodovej línii aj v globálnom vedomí.

Naše prvé partnerstvá sú odrazom toho, ako žili naši rodičia

Pochádzam z dobrej a milujúcej rodiny, kde sa mali otec s mamou radi. Boli spokojní, starali sa o nás, o dom, o záhradu, trávnik, chodili do práce a nažívali si v spoločnom živote. Dobre som si obzrela, ako sa v takej rodine žije a podľa vzoru svojich rodičov som si žila aj môj prvý partnerský vzťah. Chodila som 8 rokov s mojím jediným milencom, najlepším kamarátom, mojou oporou, budúcim ideálnym otcom mojich detí, s dobrým človekom, mali sme podobné návyky, ktoré sme prevzali od rodičov. Boli sme zasnúbení a termín svadby sa blížil. Môj život sa ale dramaticky zmenil, keď som spoznala ďalšieho muža a zamilovala sa. Domnievala som sa, že skutočnú lásku už žijem, opak bol pravdou.

Moju novú lásku som spoznala v zahraničí počas letnej brigády v predposlednom ročníku vysokej školy. Myslela som si, že keď sa vrátim domov, všetko bude zase v poriadku. Bolo to len letné pobláznenie ako z tých trápnych filmov, ktoré som vždy odsudzovala. Proste sa idem o pár mesiacov vydávať a hotovo. Vtedy pre mňa moje sľuby znamenali veľa a musela som ich splniť, aj keby šlo o život. Po návrate z brigády po prvých dňoch doma som zistila nemilú pravdu, môj starý svet sa rozpadol a nový, bezpečný ešte neexistoval.

V mojom správaní som rozpoznala správanie rodičov. Partnerský vzťah sa nerúcal len kvôli tomu, že som sa zamilovala, ale aj preto, že som nebola k sebe úprimná niekoľko rokov. Tvárila som sa, že je všetko v poriadku, a pritom to tak nebolo. Bála som sa tej úprimnosti a pohľadu do seba, pretože som podvedome vedela, že by sa niečo pokazilo alebo by som prišla o ľudí okolo seba. Zmohla som sa len na snenie o mojom živote, aký by bol, keby… Potajme som utekala do predstáv, aká som voľná, ako veľa cestujem, spoznávam svet a mám skvelú prácu. Môj reálny život však tomu nenasvedčoval. Žila som fikciu partnerského života a myslela si, že to k spokojnému partnerskému životu stačí. Pritom skutočné partnerstvo je ťažká práca.

Ak dlhšie prestupujeme na tom istom mieste a nejako sa nemôžeme pohnúť, do nášho príbehu sa zapojí tá najvyššia hybná sila, láska. Prichádza niekto tretí, aby sme konečne učinili životné zmeny a vydali sa na cestu duše. Keď nás povolá skutočná láska, ktorú cítime skrze otvorené srdce, vtedy uznáme, že sme sa na lásku doteraz len hrali. Žili sme takzvanou naučenou verziou citov, no a keď sme pocítili tie skutočné city, ktoré nás paralyzovali, zrazu sa nám rozpadá celé doterajšie fungovanie sveta. Udržať rytmus v starých vzorcoch správania je veľmi ťažké, keď už duša zakúsila svoju ukážku expanzie. Pretvárka „všetko je fajn“ nám uberá priveľa energie, ktorú by sme mohli investovať do rozvoja seba samých. Akokoľvek držíme opraty starého života, tlak sa zvyšuje a núti nás k posunu do vyšších energií.

Keď zistíš, že vzťahy ako si ich poznal/a sú fikcia

Workoholizmus a úteky z domu

Začala som utekať zo vzťahu k práci miesto toho, aby som spoločné chvíle trávila so snúbencom. Útek bola moja obranná reakcia na celú situáciu. Snažila som sa zakryť, že som sa zamilovala a v mojom vnútornom svete je veľká búrka. Do úplnej tmy som kopala niečo na záhrade, len aby som mala kúsok kľudu sama pre seba, a aby som mohla prísť do postele unavená. Workoholizmus bol v mojej rodine značný. Dochádzalo mi, že moji rodičia v ňom žili, aby zakryli niečo, čo nechceli nikdy odkryť. Pracovali na všetkých frontách, okrem normálnej práce ešte pomáhali kade komu, ale zvláštne bolo, že podchvíľou neboli doma. Predsa, keď sa dvaja ľudia milujú, chcú tráviť čas spoločne. Uvedomila som si, že rodičia vlastne mali problémy vo vzťahu už dávnejšie, nezačalo to len otcovou neverou.

Mali vaši rodičia niekedy depresiu?

Už viete, čo je to depresia? Moji rodičia občas takú depku mali, ale vôbec to nedávali najavo. Vedeli ju dobre zakryť, často aj prácou. Verte mi, že by mi bolo tisíckrát milšie sa učiť narábať s depresiou od rodičov. Nuž, deti sú naši učitelia, a tak učia niekedy rodičov. Moja mama mi vie odpovedať, že vtedy bola iná doba. Smútok sa schovával. Skutočne sa nezaoberali tým, čo sa odohráva vo vedomí. Preto sa hovorí, že depresia je civilizačná choroba dnešnej doby. Dnes si už oveľa viacej tlmočíme vo vzťahoch pravé pocity a túžby. Depresia je súčasťou nášho života, obzvlášť ak sa potláčame vo vzťahoch. Aj psychosomatika hovorí, že depresia vzniká, ak na seba príliš tlačíme, “pressujeme“ sa, ideme proti sebe, potom samozrejme nevládzeme a strácame vitálnu silu. Záchrana prichádza ako naše zastavenie, “de-press“, protitlak, aby sme zmenili návyky.

Neukazujte svojim deťom iba dokonalú časť seba samých, pretože im nechcete ublížiť. Sila človeka sa skrýva aj v odhalení toho, čo práve prežíva a s čím sa trápi. Vlastné prijatie záťaže posúva deti do reálneho života oveľa viacej ako hranie sa, že všetko je ok.

Udržanie nefunkčného vzťahu stojí veľa energie

Žila som v akejsi pretvárke. Vôbec som nemala svoj tichý kút, kde by som mohla byť len sama so svojimi myšlienkami. Občas som utekala z domu, aby som mohla zavolať mojej novej láske. Moja mama rozpoznala, že je so mnou niečo inak a hneď vedela, že som sa pravdepodobne zamilovala. Pripomínala som jej svojim správaním otca. Celá naša rodina si teda odžila rovnaký scenár znovu, ale trošku z inej perspektívy. Nechcela som takto ďalej žiť a klamať. Aj keď som sa s mojou láskou nestretávala, pretože on žil v zahraničí, cítila som veľké vnútorné napätie a výčitky. Udržovala som si fiktívnu partnerskú stabilitu. Nemala som chuť ani na sex. Túžba po partnerovi odišla s mojim zamilovaním. Hovorievala som si, že asi toto je ten život, ktorí opisuje niekto vo vyššom veku, ale prišlo to akosi skoro, veď som veľmi mladá. Uvedomila som si, že milovanie zo skutočnej lásky je diametrálne odlišné. Trvalo mi to asi dva mesiace, kým som sama pred sebou priznala, že sa musím rozísť s partnerom a žiadna svadba nebude.

Rodičia mi ukázali, že sa oplatí nasledovať srdce

Prežila som si neuveriteľnú depresiu a tlak počas rozhodovania. Otec bol prvý, komu som všetko povedala. Vytvoril mi stabilitu a porozumenie. Vedela som, že to dokážem, ako to dokázal aj on. Mal to 1000x zložitejšie, pretože mal 3 deti. Keď som odchádzala od svojho snúbenca, povedala som každému pravdu, že som sa zamilovala. Videla som totiž, aká zraňujúca môže byť situácia, ak sa netlmočí pravda všetkým účastníkom. Zároveň som nechcela vkĺznuť do starých vzorcov rozchodov, kde dvaja vstúpia do prúdu výčitiek a obviňovania.

Rodičia mojich rodičov prežili náročné životy. Som nesmierne vďačná, že moji rodičia prečistili veľkú časť ich karmy, ktorá sa nepreniesla na mňa a moje sestry. Vybrali si rast duše a neostali na mieste. Urobili veľký posun pre nás, aby sme mohli žiť šťastnejšie vzťahy a nebáli sa komunikovať o svojich potrebách. Jedným z takých potvrdení je aj to, že neochoreli na tak závažne choroby ako starí rodičia. Ak totiž duša neurobí posun, prichádza choroba. Dedkovia a babky si vybrali „až do kým nás smrť nerozdelí“. Vtedy bola taká doba. Poznám ich životné príbehy a keď si rozoberiem ich ochorenia z hľadiska psychosomatiky, (rakovina pľúc, obličiek), všetko súvisí s nefunkčnými vzťahmi a nedostatkom sebalásky.

Ako to celé dopadlo?

Zvládla som svoj rozchod a zrušila svadbu. Moji rodičia to prešli so mnou. Každým mojim krokom si viacej porozumeli. Počas môjho rozchodu bolo okolo nás veľa zrkadlových situácií, ktoré nás nenechali bez pochopenia. Všetci sme si znova spracovávali neveru, ktorá je v našej rodovej línii už nejaké to storočie. Mama vedela, že si otcovu neveru už nemusí spájať s vlastnou hodnotou a otec si odpustil, že sa zamiloval.

Moji rodičia sú priatelia. Ďakujem im a veľmi si ich vážim za príklad bezpodmienečnej lásky, ktorý nám ukázali. Odpustili si a celý proces oddelenia bol bez veľkých hádok, výčitiek a súdov o majetok. Pomáhame si navzájom. Pravidelne si voláme a konečne vzájomne zdieľame úprimne všetky starosti, problémy, ale aj radosti. Rodičia sú pred sebou autentickí a bez masiek. Dovolím si tvrdiť, že keď k nám otec príde na Vianoce, je to ako za starých čias, dokonca vzácnejšie. Oveľa viac si vážime jeden druhého. Vedia, že už sa k sebe nevrátia, ale medzi nimi panuje silné priateľstvo.

Naša duša sa učí najmä prostredníctvom vzťahov. Zamilovanie a láska zvedie pár dohromady. Duše spolu tvoria, majú deti a učia sa prekonávať spoločné lekcie života. Stane sa, že jeden z partnerov napreduje v poznaní a učení rýchlejšie alebo jednoducho začne meniť smer svojich záujmov a ich spoločné cesty sa začnú rozpletať. Zavládne medzi nimi energetický nesúlad. Rozdiely sa prejavujú v názoroch, vo výchove, v životnom štýle, v láske, ale aj v sexuálnom živote. Partneri si môžu emocionálne ubližovať. Dnes žijeme v oveľa slobodnejšej dobe, kde sa už nemusíme potláčať. Stále viac si budujeme väčšiu sebalásku, tým pádom sme k sebe úprimnejší, ak nám už vzťahy neslúžia. Naša duša tu prišla v prvom rade kvôli svojmu poznaniu a vývoji. Ten sa nedá poprieť žiadnymi ľudskými pravidlami o tom, ako by sa malo žiť.

Komunikujte svoje pocity s deťmi

Nemusíte sa okamžite rozvádzať. Skúste načas odísť z domu a doprajte si nejaké obdobie osamote. Pod vplyvom emócií a ublíženia sa len veľmi ťažko robia správne rozhodnutia. Vyčkajte s rozvodom a delením majetku dlhšiu dobu, aby ste predišli problémom. Vysvetlite deťom vaše oddelenie s partnerom. Zdieľajte s nimi pravdu, pretože tá bolí najmenej a deti sa v nej budú lepšie orientovať, čo sa v skutočnosti deje medzi ich rodičmi a aký to má vplyv na ich vzťah s vami. Ak dieťa vidí vizuálny obraz, ktorý sa nezhoduje s tým citovým, ťažko sa mu bude odhadovať situácia, nie len medzi ich rodičmi, ale aj v budúcich vzťahoch.

Bojíte sa, že vám deti neodpustia?

Každé dieťa si praje vidieť svojich rodičov šťastných. Ak im vysvetlíte, že vzťah už pre vás nebol funkčný alebo ste sa zamilovali a chcete nasledovať svoje šťastie, porozumejú vám. Deti sa zvyknú skôr hnevať, ak boli klamané alebo sú do rozchodu rodičov zapojené intrigy. Ste to vy, kto si musí odpustiť a prijať sa. Ak si myslíte, že musíte pokračovať v sebaobviňovaní, aby ste aspoň trošku ospravedlnili vaše činy, rozpoznajte toto deštruktívne správanie, ktoré sme si prevzali zo starého spôsobu bytia.

Do novej etapy života vykročte bez výčitiek a bez obviňovania, pretože ak to neurobíte, bude to negatívne ovplyvňovať ďalší vzťah.

Bohužiaľ veľa ľudí nechce opustiť kódy sebaobviňovania, a tak sa im obviňovanie vracia vo forme zrkadlenia zvonku. Transformovala som veľa výčitiek a obvinení, ktoré som vzniesla voči sebe a dostávala ich späť z okolia. Po pár rokoch mi došlo, že som si bránila v osobnom šťastí prežívať svoj nový vzťah voľnejšie a naplno. Stále som sa držala krok späť vo vyjadrovaní lásky, aby ma náhodou niekto nevidel, pretože to je iba rok od zrušenia svadby. Môj nový priateľ môj odstup samozrejme cítil, a tým trpel aj náš vzťah.

Aj keď moji rodičia neskôr uznali, že rozchod bol pre ich dušu správny, tiež si neustále vyčítali chyby, ktoré urobili. Keď som sa uzdravila z vyčítania ja, spätne som opravovala všetky kódy odpustenia a sebalásky u nich. Veľa som sa s nimi rozprávala. Prežívali so mnou moje nové postoje a detaily vzťahu.

Obviňovanie partnera

Ak obviňujeme svojho partnera, stále niečo očakávame a kritizujeme ho, je to naša slabosť. Odvráťme pozornosť späť k sebe. Do hádok s partnerom si prezentujeme svoje vlastné strachy a frustráciu. Možno si chce niekto takto vytvoriť ľahšiu cestičku na odchod. Majme na pamäti, že hádzanie chýb na partnera je len stará manipulácia, keď chceme vyjsť z danej situácie v lepšom svetle. Správne pomenovanie problému je aj výrazom osobnej vyspelosti.

Samo sa to nevyrieši!

Ak čakáme, že sa to nejako samo vyrieši a zotrvávame radšej v nefunkčnom vzťahu, čakáme vlastne na seba, kým pochopíme, že nie je na čo čakať. Táto životná skúška prichádza pre našu dušu a my ju musíme zvládnuť vlastným odhodlaním. Ak sa rozhodneme čakať, kým deti odrastú, je to tiež forma ilúzie, kedy sa bojíme prevziať zodpovednosť za svoj život.

Výhovorka „Nemôžem odísť od detí, aj keď túžim po zmene“

Za tie roky partnerstva sme sa prepojili s partnerom a máme podelené úlohy. Budeme sa musieť naučiť byť kompletne samostatní. Rozchod je náročný hlavne z hľadiska vnútornej sily a dôvery, že sa dokážeme postarať o seba, a k tomu byť stále plnohodnotným rodičom. Ak obaja rodičia neuprednostnia svoje ego pred deťmi, môžu im naďalej tvoriť zázemie, lásku a podporu. Nezneužívajme deti ako výhovorku, že nemôžeme odísť, ale pýtajme sa samých seba, čo sú pravé dôvody nášho strachu a nedôvery v seba.

Smerujeme do novodobých vzťahov, kde každý žije sám za seba. Energie nás už nepúštajú do starých kódov vzťahov veľkej zviazanosti, slúženia alebo starania sa jeden o druhého. Možno si jeden partner neverí, že sa dokáže postarať sám o seba, lebo finančnú stabilitu prinášal do rodiny druhý partner. Druhý partner naopak priniesol materiálne zabezpečenie, ale netuší, čo deti jedávajú na raňajky alebo kde sa nachádza v dome žehlička či panvica. Táto nesamostatnosť núti partnerov ostať spolu zo strachu. Každý je zodpovedný za svoju dušu a rast. Už nemáme čas strácať desiatky rokov v pohodlných, no nefunkčných vzťahoch. Naša duša sa túži stať skúsenou a samostatnou. Aj keď sa partneri rozídu, môžu si stále pomáhať, tak aby prišli do úplnej samostatnosti.

Samostatní rodičia = samostatné deti

Vďaka tomu, že mi rodičia ukázali ich silu a zvládli rozchod, vedela som, že ho zvládnem aj ja. Je zo mňa silná žena vďaka mojej silnej matke a otcovi. Učili sa prísť do sily vlastným rozchodom. Moja mama si našla prácu, ktorá bola dosť vzdialená od domu, aby mala dostatok financií pre deti, no a na nás deťoch bola celá domácnosť. Keď mama nebola doma a otec už s nami nebýval, oveľa viac sme vedeli oceniť, čo pre nás toľko rokov robili, akí sú dôležití a koľko neviditeľnej práce bolo vždy urobenej. Zrazu, keď sme boli na to samé, veľmi rýchlo sme zbadali významnú hodnotu toho druhého. Zvykli sme si však urobiť, čo bolo treba a zastať aj maminu či otcovu, chlapskú prácu.

Nemám peniaze na odchod od partnera

Aj v našej rodine zavládla finančná nestabilita a strach ako to všetko utiahneme. Celá rodina sa postavila do sily. Aj my deti sme pomáhali, učili sme sa zarobiť si peniaze na brigádach, čo nás viedlo k veľkej samostatnosti. Tieto skúsenosti nás neuveriteľne posunuli dopredu. Preto sa nebojte, že vaše deti utrpia, pretože im nebude mať kto navariť obed. Naučia sa to samé a ešte si na nákup do domácnosti aj zarobia.

Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré museli byť samostatné a medzi tými, o ktorých sa starali rodičia. Skúsenosti samostatných deti ďaleko prevyšujú životné vedomosti ich rovesníkov, ktorí majú doma mamahotel. Často sa svojou húževnatosťou prebojujú ku vlastnej hojnosti. Naopak určite aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí mali stabilné finančné zázemie od rodičov. Rodičia im pomáhali so všetkým. Paradoxne sa ich dospelé deti, závislé na pomoci, nedokážu odstrihnúť od ich rodičovskej opory ani vo vysokom veku.

Je prirodzené, že máme strach. Možno budeme musieť zmeniť svoju prácu, možno sa budeme musieť presťahovať a predať majetok, ktorý sme krvopotne honobili toľko rokov. Niekedy človek musí zanechať všetko materiálne a pohnúť sa v pred. Niekedy musíme prísť o všetko, čo sme budovali, aby sme to mohli vybudovať oveľa lepšie. Nakoniec unesieme všetko, čo nám život naloží a ešte k tomu nás to aj neuveriteľne obohatí.

Harmonické vzťahy rozvedených s detmi

Jedni moji kamaráti sa zoznámili, keď boli obaja v manželstve. On mal jedno dieťa a ona mala dve. Sami pochádzali z rozvedených rodín, a tak nechceli nikdy spôsobiť svojim deťom to, čo prežili oni. Zakúsili však medzi sebou veľmi hlbokú lásku a neskutočnú sexuálnu vášeň, ktorá sa nedala ignorovať. Po ťažkom rozhodovaní sa rozviedli so svojimi predchádzajúcimi partnermi a neskôr sa im narodil ďalší spoločný syn. Keď prídem do ich domu, panuje tam krásna energia a nie len všetky zvieratká, ale aj deti sa cítia šťastne. Všetky deti vychovávajú spoločne. Ešte stále, aj po 13 rokoch spoločného života, sa k sebe chovajú ako čerství zaľúbenci. Vážim si ich oboch, lebo mi ukázali, že pravá láska existuje a dá sa žiť v spokojnom a naplnenom partnerskom zväzku. U nich doma som po dlhej dobe videla funkčné partnerstvo založené na skutočnej láske.

Dohoda duší medzi deťmi a novými partnermi ich rodičov

Dieťa si vyberá svojich biologických rodičov a poprípade náhradných rodičov, ktorí sú ako duchovní sprievodcovia pre jeho dušu a pre sprostredkovanie ďalšej duchovnej školy. Hore spomínaní priatelia sú už prebudení ľudia a sami spomínali na to, ako sa ich deti tešili na nové bývanie a náhradného otca. Mali ho radi a boli šťastní, paralelne stále milovali svojho biologického otca. Deti ešte nie sú nasiaknuté kódmi manipulácie, a preto dokážu milovať bezpodmienečne aj nových členov rodiny.

Čo povedia druhí?

Nebojte sa, čo povedia druhí. Vo vašom okolí je určite pár ľudí, ktorí pochopia vašu situáciu. Chvíľu sa o vás bude hovoriť, ale to prežijete, lebo zajtra to môžu byť oni, o kom sa bude hovoriť. Takých, ktorí vás budú naďalej odsudzovať, vo vašom živote nebudete potrebovať. Každý váš krok je energetický posun duše, a tak sa vám prirodzene zmení oblasť partnerov, priateľov, ktorí budú viacej v súlade s vaším energetickým navýšením, ktoré prináša životná zmena.

Plnenie sľubov a zodpovednosť voči druhým sú dve odlišné veci

Ak chcete rozosmiať vašu dušu, povedzte jej o vašich sľuboch. Schválne vám ukáže, aké sú sľuby krehké. V starej dobe sme pripisovali sľubom veľkú váhu. Mali sa plniť na život a na smrť alebo sa mali dodržať aj keď to bude bolieť. V dnešnej dobe už nejde niečo sľúbiť. Ja už nič nesľubujem, ale dodám, že to urobím ako to budem cítiť. Naše vnímanie sa mení a tým aj naše nastavenie. To, čo bolo dobré pre nás minulú stredu, ďalší týždeň vôbec nemusí platiť. Nebojme sa meniť staré sľuby, ak nám už nevyhovujú. Sľuby nás nútili vyhovieť druhým a potlačiť vlastnú pravdu. Ak mám dostatočne rozvinutú sebalásku, nebudem sa už ďalej potláčať. Niekto môže namietať, ako by teda vyzerala naša spoločnosť bez plnenia sľubov? Určite oveľa šťastnejšie, pretože by nikto nešiel na úkor seba. Ak sme zodpovední k sebe, sme zodpovední aj k druhým.

Ak si myslíte, že musíte ostať vo vašich nefunkčných vzťahoch kvôli deťom, mýlite sa! My deti si prajeme pre vás len to najlepšie. Odpúšťam svojim rodičom, lebo viem, že robili najlepšie ako vedeli, s láskou pre nás, deti. Ďakujem ľudom, ktorí nasledovali svoje srdce a dokázali, že vzťahy v bezpodmienečnej láske a úplnej slobode skutočne existujú. Vďaka vašej transformácii vzťahov môžem dnes žiť plnohodnotný vzťah sama so sebou, s najväčším rešpektom k mojím potrebám.

Ak chcete vidieť svoje deti šťastné, urobte krok ku svojmu šťastiu.

S láskou,

Pozorovateľka života

Úvodná fotka: Rainier Ridao / Unsplash

Môj partner je nečitateľný a neistý, neviem, čo si mám myslieť o jeho správaní

od Pozorovateľka života | okt 11, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

Niekedy sme príliš spätí so správaním partnera. Ostro ho sledujeme a čakáme ako sa bude chovať. Nie sme si istí či je to ten pravý/tá pravá, a tak nám je naša vnútorná neistota zrkadlená navonok. V prvom rade nám partner vracia našu rozpačitosť a nedôveru sa otvoriť. V skutočnosti my sme tí, kto nedokáže byť jednoznační v citoch. Stále čakáme na prvé kroky toho druhého, no a keď neprichádzajú, sme frustrovaní.

Staré žitie vo vzťahoch a vtedajšie návyky prinášali aj určitú istotu. Odchýlky a váhanie bolo neprípustné pre vzťahovú stabilitu, preto bolo popierané a radšej sa o ňom mlčalo. Keď povedal jeden partner v závislom vzťahu, že si nie je istý svojimi citmi, ten druhý z toho urobil veľký problém. Spájal si to s vlastnou hodnotou. Nič sa ale nedialo nadarmo v životoch daných ľudí. Obaja partneri váhali o láske a žili v neistote, ktorú iba dostávali naspäť.

V starom prístupe vždy radšej viníme zo všetkého toho druhého. Nie sme k sebe dostatočne úprimní prezrieť pravdu, ktorá bolí. Úprimnosť a nahota duše tu má ešte stále dramatický priebeh. Dnes už ale ďaleko viacej vnímame vlastné vnútorné pochody. Ak sa odohráva nejaká nestabilita alebo váhanie v partnerskom vzťahu, s veľkou pravdepodobnosťou to má niečo dočinenia s našim vnútrom.

Ruku na srdce, každý kto zažíva vzťahovú transformáciu, pozná veľmi dobre opakujúce sa situácie, kedy sme si svojou láskou a partnerom neuveriteľne istí, ale keď nás rozhodí svojim správaním, okamžite utekáme, stiahneme sa a zrazu sa nemôžeme spoľahnúť ani na vlastné city. Učíme sa vnímať svet cez seba. Jediné na čom nakoniec záleží je úprimná láska z nášho srdca. Tá nás posúva dopredu a je hnací motor celého vzostupu nášho vedomia. Vo vzťahoch novej doby nie sú žiadne iné istoty, práve naopak, prechádzame si tou najväčšou neistotou, aby sme si stabilitu budovali vo svojom vnútri, nič iné nám ani neostáva.

Čo je pre nás skutočný dôkaz lásky? A potrebujeme ho?

„Keby tak partner vyjadril, čo ku mne cíti, keby mi povedal, že ma miluje.“ Možno nám to nepovie, a tak odídeme od neho, pretože chceme vzťah, chceme lásku a pozornosť. Možno si nájdeme iného partnera, ktorý nám prehráva ten istý deštruktívny kód, neistota, nevšímavosť. Aj on nás vracia k sebe. Alebo máme tú pomyselnú istotu s niekým ďalším. Nosí nás na rukách, hovorí nám, ako nás miluje, ale nám jeho slová pripadajú prázdne. Falošné uisťovanie a povrchná láska nás nebaví. Ako by tie slová nemal vôbec precítené, akoby nevedel, čo láska skutočne je. Vracia nám úder späť, ukazuje znovu na nás. Chápeme, že by sme už v závislých vzťahoch nedokázali žiť. Už máme silnú vnútornú ženu a muža, vieme sa o seba postarať, a tak nás 3D potvrdenia lásky absolútne nezaujímajú. Vďaka takémuto zrkadlu sme spoznali, že láska sa cíti, nedá sa dokázať externe. Ťahá nás to naspäť k partnerovi, ktorý nás učí vyjadrovať pravé túžby srdca.

Očista starých partnerských kódov

V každom z nás je zakorenený model potvrdenia lásky cez partnerské prísľuby. Veľmi často nám partnerovo správanie zablokuje city, pretože nám nedáva žiadne záruky a potvrdenie o láske. Vo vzťahu si prejdeme niekoľkými cyklami istoty a neistoty. Prichádzame na to, že v tomto stave vedomia si už netreba byť ničím istí, len si prežiť to, čo k nám práve prichádza. Raz je to neistota, rôzne strachy či strata. Druhý raz je to istota, hojnosť, stabilita a láska. Všetko prináša plnosť bytia a pochopenie.

Poukázanie na svoju zraniteľnosť paradoxne zblíži pár oveľa viacej ako udržovanie falošnej istoty

V dnešných vzťahoch by sme mali byť oveľa úprimnejší o neistote v nás. Ak si dovolíme priznať sami pred sebou a aj pred partnerom, že práve prežívame citovú neistotu, úžasne sa otvoríme navzájom. Sme úprimní sami pred sebou, vďaka čomu sa nám vnútorne uľaví. Partner nám zrkadlí vlastné prijatie.

Vždy keď pomáhame otvárať tých druhých, otvárame samých seba

Ak sme v interakcii s partnerom, ktorý nevie vyjadriť lásku alebo celkovo nevie zaujať k nám postoj, automaticky v nás jeho správanie vyvoláva prevzatie zodpovednosti za daný problém. Cítime, že mu musíme pomôcť.

Čo som sa učila od neistého partnera?

Predo mnou som mala nedostupného a neistého muža, moje zrkadlo, ktorý nevedel povedať, čo potrebuje, čo cíti alebo si svoje city ani nepripúšťal. Prevzala som teda zodpovednosť a začala mu pomáhať. Keď som mu povedala prvýkrát, že ho milujem, stálo ma to veľké úsilie. Vyjadrenie mi dodalo silu a úľavu, no zároveň bol vo mne strach z odmietnutia. Strachy sa stali skutočnosťou. On ma odmietol a ja som odišla. Musela som si ich prežiť, aby som sa z nich uzdravila. V tichu som si uvedomila, že tá skutočná láska je bezpodmienečná a je v poriadku ak milujem, on nemusí cítiť to isté. Opakovane som sa vracala, lebo ma to ťahalo späť. Ďalšie slová, milujem Ťa boli o prijatí. Prestala som sa báť. Prestať hrať ego hry a priamo tlmočiť svoje city, pocity a bolesť, chce tréning. Myslela som si, že raz sa mi podarí roztopiť jeho srdce, no a celú tu dobu som vlastne roztápala to svoje. Dúfala som, že sa situácia medzi nami zmení časom, ale nestalo sa tak. Zmenila som sa však ja. Som obohatená o nové poznanie, o charakterové črty, ktoré by mi chýbali, sú pre mňa významné k hlbšiemu prežívaniu seba samej.

Dokedy to takto pôjde? To je ťažká otázka. Dovtedy budeme priťahovaný k danému partnerovi, dokým sa nenaučíme vyjadrovať lásku, dokým si nebudeme stáť za našimi pravými pocitmi aj bez akýchkoľvek istôt. Dokým neprídeme do nahoty duše a zraniteľnosti, kde tlmočíme tomu druhému otvorene o našich potrebách, bolestiach a o tom, čo sa v nás odohráva. Dokým nedozrieme do vlastnej istoty, čo chceme a do úprimnosti k sebe, čo už pre nás nie je vhodné. Dokým nevykročíme k vlastnej hojnosti a dokým si neuvedomíme, že už sme pripravení na vzťahovú istotu.

S láskou,

Pozorovateľka života

Aktuálne energie pre muža a ženu 1

od Pozorovateľka života | sep 28, 2020 | Vedomie

To čo prežívame na globálnej úrovni sa odohráva súčasne aj v každom z nás. Už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou písať energetické aktualizácie pre muža a ženu. Dnes to vo mne dozrelo a srdce si praje písať. Články Aktuálne energie pre muža a ženu budem označovať do budúcna číslami od 1 do n (n- dokým budem vedená písať). Uvedomujem si, že nie so všetkými budú rezonovať dané riadky. Každý sa nachádza zároveň vo svojom individuálnom cykle, preto ak sa niekedy prekliknete na daný článok neskôr alebo prídete na môj blog prvýkrát, nechajte sa viesť intuíciou k článku s číslom, ktorý Vás najviac osloví.

Ženské energie

Žena je vyčerpaná. V posledných mesiacoch stratila energiu na pohyb vpred. Z veľkej aktivity či už v práci, vo vzťahu alebo doma, sa sťahuje viacej do svojho vnútra. Pred sebou mala dlhodobo partnera, ktorý bol pasívny. Nezaujímal sa, neriešil, bol v pohode. Žena sa nezaujímala o seba, bola zranená, tvárila sa však, že je v pohode. Čim viacej ale cíti, tým je k sebe viacej úprimná. Už nechce ísť proti sebe. Partner sa jej zdal neúprimný. Zistila, že sama žije v klame a oproti sebe má len svoje pravdovravné zrkadlo. V tieto dni ženy prežívajú buď veľkú pasivitu voči svojmu partnerovi alebo hnev, až agresiu. Táto energia im bude pomáhať nasledujúce 3 mesiace učiniť zmeny k svojmu väčšiemu blahu a pohodliu. Žena práve uzrela veľký potenciál nových možností, ktoré sa pred ňou črtá. Pocit zaseknutia sa pomaličky uvoľňuje do akcie. Smeruje svoju pozornosť na seba, na nič viacej nemá silu. Vie, že ak znova zameria pozornosť na muža, príde o hybnosť. Nebojí sa urobiť zmeny a už sa nebojí straty. Zranenie zo straty intenzívne prežívala posledné roky a mesiace. Ženská energia urobila veľký posun. Nemá potrebu manipulácie. Pred tým žena prestala milovať muža a odišla. Dnes žena stále miluje muža, neuzatvára si srdce, ale už netoleruje to, čo pre ňu stratilo význam. Neodchádza nikam, ona je na správnom mieste či už s mužom alebo bez muža. Dokáže viacej komunikovať svoje potreby a dokáže si ich sama aj naplniť. Žena zisťuje, že aj muž má hlboké city a emócie. Pristupuje k nemu s väčším rešpektom.

Mužské energie

Muž bol zatlačovaný do kúta svojimi emóciami. Necítil sa v nich veľmi pohodlne, ale aj pre globálnu mužskú energiu je toto dôležité poznanie na ceste porozumenia sebe, a teda aj žene. Muži potrebovali túto skúsenosť, pretože hodne z nich nepočúvalo pravé túžby srdca. Mužovi chýba obdiv od partnerky. Vadí mu, že s ním žena pohŕda a cíti sa od nej neprijatý, radšej ju teda ignoruje. Je to jeho obranný postoj. Muži čelili veľkému tlaku udržať tempo s vonkajším 3D svetom. Sú vyčerpaní a rozpadá sa im systém, v ktorom doteraz fungovali. V niečom sa potláčajú oveľa viac ako ženy. Idú proti sebe, aby udržali zbytky starého sveta, ale ten je už nenávratne preč. Aj oni cítia hnev voči žene, ale nevyjadria ho, radšej ostanú ticho. Preto mnohí môžu mať okolo seba zrkadlo, nahnevané ženy, ktoré im ukazujú, aby sa konečne vyjadrili a povedali, čo sa odohráva v ich vnútri. Mužská sila potrebuje dlhší čas na liečenie a prijatie od ženskej energie.

Obe energie idú viacej do čistoty vzťahov a do pravdy. Na hádanie už nemajú silu. Slovné rozpravy prebiehajú viacej v pokoji. Spoločne sa zdokonaľujú v počúvaní svojho srdca a viacej veria svojej intuícii. Rešpekt je jedno z hlavných hesiel, ktoré by si mali partneri vyjadriť navzájom, ale hlavne voči sebe samým. Doprajme si vzájomný obdiv a toleranciu, tým sa posúvame bližšie k láske. Muži ešte budú nejakú dobu čakať, ostávajú v pasivite, pretože sa pred nimi neukazuje riešenie ako u žien. Automaticky z toho vyplýva, že ženy budú mať prednosť v riešení životných situácií. Čo k tomu dodať. Muži sú gentlemani opäť zase, aj keď by sme si to predstavovali, my ženy, trošku inak 🙂 Nič sa však nedeje len tak a všetko má hlbší význam.

Nezabúdajme, že každý z nás má v sebe vnútornú ženu a vnútorného muža. Hore opísané riadky vystihujú stav v každom z nás. Vnútorná žena si už nedokáže vynútiť aktivitu od vnútorného muža na pokrytie všetkých svojich činnosti ako kedysi. Od vnútornej ženy sa chce, aby vycítila, čo dokáže skutočne zvládnuť, tak aby to jej vnútorného muža už nevysiľovalo. Keď je jej vnútorný muž vyčerpaný, prestane ju počúvať. Preto sme unavené a nevládzeme fungovať. Takto podobne sa cítia aj naši muži tam vonku. Ani my, ženy, sa neoceníme, čo všetko sme už urobili a ako veľmi sme sa posunuli. Podceňujeme nášho vnútorného muža a on túži po uznaní. Poďakujme sebe a aj partnerovi. Vnútorný muž si praje pokoj od vnútornej ženy. Je vyčerpaný a bolo by fajn, keby ho žena nechá vydýchnuť a nebude mu stále plánovať program. On potom môže viacej počúvať svoje srdce a správať sa podľa toho, ako to zrovna cíti on, nie ako sa to od neho očakáva. Úloha vnútornej ženy je práca s intuíciou a počúvanie srdca. Preto má v tomto období prednosť.

S láskou,

Pozorovateľka života

Dostala som mačiatko a s ním prišla aj moja transformácia vedomia

od Pozorovateľka života | sep 27, 2020 | Transformácia

Drahí priatelia, dlho som nepridala žiadny príspevok, pretože som si prechádzala náročným emocionálnym liečením. Kolektívne energie nás tlačia zanechať to, čo už nám neslúži, a tak zažívame veľkú očistu nášho vedomia. Mne ju sprostredkovala moja nová mačička, ktorú som dostala ako dar. Toto malé stvorenie prebudilo vo mne ďalšiu vlnu emócií, bolesti, vyplavenie starých kódov, ale nakoniec aj veľkú lásku. Začnem však pekne po poriadku.

Pár mesiacov dozadu som vzhliadla na internete milé video o týchto chlpatých stvoreniach a vo mne sa z ničoho nič objavila túžba po mačičke. Samú ma to prekvapilo, pretože sme doma nikdy nemali žiadne zvieratá. Zastavil sa u mňa jeden blízky kamarát Daniel na kávu, ktorý má psíka a ja mu ho občas strážim. Aj vďaka nemu som sa prepojila so zvieracou ríšou oveľa viac.

Zvieratá nás vnímajú naplno, svoju auru prispôsobujú svojmu pánovi, kopírujú naše správanie a nakoniec súhlasili s tým, že nám budú tvoriť zrkadlá.

Len tak medzi rečou som spomenula Danielovi, aká túžba sa objavila v mojom srdci a on vytiahol mobil s fotkou mačiatok, ktoré ponúka jeho kamoš. Pozrela som sa na fotku a jedno sa mi veľmi páčilo. Bolo šedo-hnedo-čierne, také milé dedinské mačiatko, ktoré k nám kedysi chodilo zo susedstva a ja som sa s ním hrávala v detstve. Vrátila som späť mobil so slovami, že ešte nenadišiel správny čas na kočku. Predsa len veľa cestujem a za takýchto podmienok je nezodpovedné si zaobstarať zvieratko.

Ako som si vybrala mačiatko a ono mňa

V ten deň som sa nechala uniesť predstavami o tom, aká bude moja budúca kočka. Len tak zo srandy som si povedala, že tá mačička si ma nájde sama, proste ku mne príde. Bude dobrá, čistotná a budem sa s ňou telepaticky rozprávať. Hovorila som si, že jej dám úplnú slobodu, dôveru a dokonca som si v sebe vyriešila aj jej smrť, ak by sa jej niečo náhodou stalo. Túžba po kočke prešla a ja som vedela, že mám na ňu čas ešte aspoň 10 rokov. Neskôr sa ma Daniel opäť spýtal či stále túžim po kočke, mávla som len rukou a odpovedala, už ma to prešlo.

O pár týždňov niekto zvoní pri dverách. Otvorím dvere a tam Dan. Drží v náručí malé mačiatko a za nim stojí s krabicami náš spoločný kamarát. Prinášajú všetko, čo potrebujem na chov mačky. Vkráčajú do bytu a Dan mi podáva mačiatko do náruče: „Tak toto je Tvoja nová mačička.“ Zobrala som Ninu do náruče a začala plakať. Už prvým pohľadom si ma získala. Veľmi ma to dojalo, a zároveň som bola aj v šoku, čo s tým malým chlpáčom budem robiť. Nemohla som tomu uveriť.

Môže mi niekto takto zasahovať do života?

Za iných okolností by som nikdy neprijala takýto dar. Jednoducho by som povedala kamarátovi, že je to veľká nezodpovednosť priniesť niekomu kočku takto ľahkovážne a vrátila by som mu ju späť. Tentokrát som však cítila, že to bola zásielka z vesmíru, akurát prišla oveľa skôr než som čakala. Nuž niekedy nám neostáva nič iné len veriť, že všetko má vlastne správne načasovanie. Daniel bol posol. Neskôr sa mi priznal, že spätne sa informoval u kamaráta či má ešte mačiatko z fotky, ale ono si už medzi tým našlo iného majiteľa. Ako raz venčil psa, na plote jedného rodinného domu visel obrázok s dvoma mačiatkami a s odkazom „darujeme“. Daniel vytiahol fotku mačiatok, ktoré mi ukazoval, keď bol u mňa na káve. Podľa obrázku usúdil, že to je presne typ mačičky, ktorá sa mi páči. Cítil, že má konať.

Už prvé chvíle sa Nina ku mne túlila a vôbec sa ma nebála. Ako sa spätne dozvedám, toto veru nie je typické správanie kočiek a niektorým ľudom sa ich mačka nedá pohladiť ani po rokoch spolunažívania. Akoby vedela, že ku mne príde a všetko vypadá podľa vopred stanovených podmienok. Omotala sa okolo mojej ruky a ja som pochopila, že som urazila už dlhú cestu a som zase o niečo kompletnejšia, keď ku mne prišla ďalšia častica.

Ako sa spájajú atómy do molekúl, bunky do orgánov, tak sa spájajú aj duše do spoločného vedomia.

S Ninou sme si to prvé dni veľmi užívali. Bola to dobrá mačička, dôkladne si čistila svoj kožúšok, bola prítulná, nič neničila svojimi drápkami, občas len moju kožu pri hraní. Milovala ma, cítila som jej lásku a ja som jej dávala tú moju.

Keď dostaneme zvieratko, je to ako zamilovanie vo vzťahu s človekom. Najprv sme očarení, máme otvorené srdce a nového tvora vnímame bez zafarbenia ega. Po čase sa nám však srdce zatvorí a do nášho života sa začnú prezentovať všetky nespracované bloky. Naoko to vypadá, že nám to spôsobuje práve ten druhý, ale ten druhý iba súhlasil, že nám zohrá v živote zrkadlo, aby sme pochopili a posunuli sa na našej ceste.

Po pár spoločných dňoch začali moje emočné prepady

Prvá emočná bolesť prišla, keď sme išli ku veterinárovi. Nina sa dívala ustráchane na mňa svojimi očkami a bála sa, čo sa bude diať. Keď jej doktor pichol injekciu, vyškriekla veľkou bolesťou a odovzdala sa osudu.

Z jej očí sa premietli do môjho vedomia všetky neprávosti, ktoré sme spáchali, my ľudia, na týchto stvoreniach. Bolo mi ukázané prečo sa Nina bojí vody. Každá mačička si nesie v DNA odtlačok násilnej smrti utopením. Keď sme sa vrátili od veterinára, začala som plakať, nedokázala som uniesť tú bolesť. Ninka mi ležala v náručí a ja som ju hladila po kožúšku. Precítením tejto bolesti cez ľudské srdce sa zase vyliečila časť mojej duše a aj táto informácia v globálnom vedomí. Čím viacej ľudí precíti rôzne emócie srdcom, tým bližšie sme k otvoreniu globálnej srdcovej čakry na planéte, a teda aj k vyspelej spoločnosti bez utrpenia.

Ďalšie vyplavovanie deštruktívnych emócií bolo, keď sme mali cestovať na víkend k mojej mame. Niekedy sa zvyknem zastaviť po ceste u ľudí blízkych môjmu srdcu. Zrazu som už nebola voľná ako zvyčajne. Cesta je niekoľkohodinová a bolo mi ľúto zavrieť Ninu do prepravky na dlhé hodiny. Cítila som sa ňou zväzovaná ako kedysi vo svojich starých vzťahoch. Tam som žila podľa presvedčení, ak si vyberiem seba a budem šťastná, ostatní budú trpieť. Čo si teda zvolím, koho si vyberiem? Vtedy som častokrát uprednostnila druhých. Dnes je však moje vedomie vyspelejšie a viem, že takýto typ uvažovania je len starý program, ktorý mám znovu v sebe preprogramovať.

Všetko sa ku mne vracia v cykloch, aby som si opäť spracovala svoje bloky z vyššej úrovne vedomia.

Postupne začali chodiť rôzne vnemy, ale bolo ich už toľko, že ma to začalo valcovať. Moje vnútorné napätie sa stupňovalo. Aj keď som vedela, že Nina za to nemôže, napriek tomu som ju považovala za zdroj negatívnych emócií. Nabúrala mi moje programy a stereotyp. Pocity, že ju nechcem boli čoraz presvedčivejšie. Nina si to na záhrade užívala a cítila som, že je šťastná. Nevidela som zmysel, prečo by som ju mala väzniť v byte. Povedala som si, že to vyriešim zodpovedne a nájdem pravdepodobne Nine nový domov, keď sa vrátime naspäť. Uvažovanie o jej vrátení vo mne vyplavilo bolesť.

Spracovávala som si emócie, ktoré sa týkajú detí. Keď sa vzdá matka svojich detí, keď sa rodičia obetujú pre svoje deti, keď sa matka nevenuje svojim ratolestiam, keď sa deti cítia nechcené. Keď sa niekto zamiluje do zadaného partnera a vyčíta si, že ubližuje jeho deťom, keď si rodičia musia obhajovať svoje deti pred druhými. Keď žena trpí vo vzťahu, ale neodíde, aby neubližovala deťom. Tieto témy sa riešia aj v globálnom vedomí a od nás sa chce, aby sme sa už nemotali v týchto deštruktívnych presvedčeniach, ale definitívne ich uzdravili. Ak sa rozhodneme pre vlastnú slobodu s láskou k sebe, druhí nebudú nikdy trpieť. Naopak, budú nám odrážať nový prístup k sebe.

Spiatočnú cestu som preplakala celú. Ničomu som nerozumela a stále sa mi hrnuli do očí slzy. Nina bola zavretá vedľa mňa v prepravke, sem tam som jej pohladila kožuštek. Postupne som si odpúšťala, že je v poriadku ju dať preč, keď to tak cítim. Nevyčítala som si, že určite vníma, čo sa vo mne odohráva. Nechcela som pred ňou maskovať moje pocity. To ani nejde. Dovolila som si naplno precítiť, že bude šťastná aj s niekým iným. Poďakovala som jej za všetko, za jej čas, ktorý strávila u mňa za lásku, ktorú mi dala a aj za pár škrabancov. Ninka sa len otočila na druhú stranu, opäť si pohodlne ľahla a telepaticky mi odpovedala: „ Som spokojná, viem, že nikam od Teba nepôjdem.“ Prekvapilo ma, čo som zachytila, ale myslela som si svoje, veď predsa som sa už rozhodla.

Keď nám v minulosti niekto prestal dávať lásku alebo pozornosť, trpeli sme, preto sa skryte bojíme, že naše oslobodenie vytvorí ďalšie utrpenie. Stále v nás prevládajú zbytky deštruktívnych presvedčení, že sme zodpovední za šťastie druhých. Druhí budú nešťastní, ak prestaneme pre nich robiť to, čo sme robili doteraz. Ide len o vlastnú projekciu zranenia do životných situácií. Preto si musíme odžiť náš blok znova a znova, aby sme sa oslobodili.

Ak vnímame bolesť druhých, odkazuje to na naše vnútorné zranenia

Táto situácia bola o mne. Potrebovala som si odpustiť svoje činy a viacej sa prijať. Ukazujú sa mi záblesky ako sa moja úloha matky úplne nepodarila v minulých životoch. Nie vždy som sa správala k mojim deťom prívetivo. Aj preto už v tomto živote po deťoch netúžim. Moja duša je už vyspelá, a teda unesie odkrytie pravdy, že všetko týranie a utrpenie na Zemi je aj môj vlastný odraz, ku ktorému som sa pričinila. Prijatie vlastnej temnoty a odpustenie sebe samému/samej umožní nastoliť vnútorný pokoj.

Intenzita tohto rýchlo-liečenia, v ktorom sa striedalo veľa vnemov, ma položilo do postele, hneď ako som docestovala. Klasická diagnóza by bola formulovaná ako brušná viróza, vedela som však, že ide o aktualizáciu tela a môjho vedomia. Keď človek spracuje emócie, vyplače sa z nich, vždy prichádza prechod na novú úroveň. Prerábka si vyžaduje veľa spánku a pokoj. Nie nadarmo sa deštruktívne kódy týkali žalúdku, ktorý je reprezentovaný čakrou-solar plexom.

V týchto dňoch si spracovávame bloky týkajúce sa troch spodných čakier, prežitie, živobytie, manipulácia, sex, záväzky, hojnosť, práca, peniaze, vôľa. Takzvaná druhá vlna Covidu nebude mať zvyčajný priebeh ako na jar. V prvej vlne sme kolektívne riešili zasiahnutie pľúc, dýchanie, srdce, respektíve krčnú a srdcovú čakru, v druhej vlne ide o očistu nižších centier. Tým, ktorým sa opakujú rovnaké zdravotné problémy ako na jar tohto roku, spojené so srdcom a pľúcami, potrebujú ešte dočistiť zvyšky blokov v tejto oblasti. To čo sa deje vonku na globálnej úrovni, sa deje aj v nás. Budujeme si stále väčšiu vnútornú slobodu a lásku k sebe.

Ak sa vám bude niekedy javiť, že vám druhí ľudia, zvieratá, veci či situácie tvoria obmedzenie, je to skôr o nás a o vnútornom konflikte v nás. Mali by sme byť k sebe úprimní a skúmať, prečo si žijeme takúto situáciu a čo sa máme z nej naučiť.

Na druhý deň ráno som vstala. Nina už okolo mňa pobehovala a túlila sa ku mne. Počúvala som jej vibráciu pradenia, ktorá má na mňa vyslovene terapeutický účinok. Pocítila som hlbokú lásku voči nej čerstvým vyčistením vedomím a otvoreným srdcom. Vôbec som nechápala, prečo som ju chcela dať preč, a vonkoncom som nechápala, prečo som sa presviedčala, že mačka nebude šťastná v mojom byte. Mačky sú slobodné tvory, sú spokojné tam kde sú. Podvedome som sa chcela len vyhovoriť, že toto je ten pravý dôvod, pritom pravda bola niekde inde.

Pochopenie vždy prichádza až po odžití si daného bloku zo starej úrovne vedomia. V bolesti a plači sa rodí nové vedomie, z ktorého spätne pochopíme, o čom bola celá skúška.

Zdravie a rodina

Keď som bola to malé, asi 5-ročné dievčatko, nemohla som mať mačiatko. Môj zdravotný stav (ekzémy, alergie na zvieratá) a rodinné nastavenie (prehnaná čistota) to neumožňovali. Prinesením mačiatka domov k mame bolo vidno, že aj moja okolitá rodina sa posunula viacej do lásky k zvieratám. Ninka nás všetkých potešila. Kedysi sme odsudzovali ľudí, ktorí si radšej zaobstarajú kočku alebo psa, miesto toho aby mali aspoň jedno dieťa. Zrazu sme túto situáciu pochopili aj s iného uhlu pohľadu, keď sa nás to bezprostredne týka. Keď mi volajú moji rodičia, pýtajú sa automaticky aj na to ako sa má mačička. Minule sme sa s mamou zasmiali. Hovorím jej: „Mami vidíš, stále sa bavíme o kočke.“ Moja mama na to odpovedá: „Uvedomujem si to, predtým som nechápala ľudí, ktorí dokázali celé hodiny rozprávať o zvieratách, odsudzovala som to, pretože mi bolo ľúto, že nerozprávajú o svojich deťoch. Dnes to aj vďaka Tebe viem prijať, pochopiť, a teda to už viacej neodsudzujem.“

Čo sa týka zdravia, naďalej kýcham, to je pravda, ale viem, že je to na báze psychosomatiky. Akékoľvek alergie som si už vyliečila v predchádzajúcich rokoch. Aj zdravie je len program. Napríklad taký ekzém mi ostal. Je to môj trpezlivý učiteľ a ja ho prijímam. Sprevádza ma celý život. Bez neho by som nikdy neurobila významný posun. Mám za sebou veľa preplakaných a doškrabaných nocí, ale čím ďalej idem, tým beriem ekzém za dar, za priateľa, za indikátor, kde sa ešte potláčam, a kde idem proti sebe. Ekzém mi zvedomoval moje vnútorné pochody, keď som nedodržiavala vlastné hranice. Hodiť príčinu svojho zdravia na niekoho ďalšieho by bol klam.

Vzťahy a láska

Strážila som si svoju slobodu, lebo som si sľúbila, že už sa nestratím v žiadnom vzťahu. Veľmi veľa rokov som pracovala na vlastnej slobode, až som zo vzťahov začala utekať. Ninka mi prišla ukázať, že už je na čase sa prestať báť vážnejších vzťahov. Vzťahy sú o osobnej slobode a nezávislosti.

Čo sa učím od mačičky?

Nina ma vracia do prítomného okamihu. Občas len tak sedím a pozorujem ju ako si užíva každý pohyb a hru. Začala som sa viacej hrať a konať vtedy, keď je to potrebné. Zbytočne sa už nepreťažujem. Aj mačka vyčkáva, šetrí si svoju energiu a skáče po loptičke strategicky vo vhodný moment. Mačky majú vycibrenú schopnosť vidieť v tme a dobre sa v nej orientovať. Príde mi to ako pekná metafora k tomu, čo práve prežívame. Po tých všetkých čisteniach si taktiež zdokonaľujeme orientáciu a videnie v tme. Už vieme, že po tme príde vždy svetlo.

S láskou,

Pozorovateľka života

Aktuálny pohľad na energie 8/2020

od Pozorovateľka života | aug 16, 2020 | Transformácia

Včerajšie a dnešné energie nás všetkých trošku zaskočili. Mysleli sme si, že už máme veľkú časť transformácie za sebou a po otvorení portálu 8.8. sa budú energie stabilizovať. Opak je pravdou. Ku koncu augusta zažijeme ešte 5 hlbokých transformácií, intenzita sa bude zvyšovať do konca októbra, kedy bude vyvrcholenie všetkých zmien a až potom si trošku „vydýchneme“. Do zimného slnovratu ukotvíme očistné zmeny a našu novú úroveň vedomia. Posun je exponenciálny, preto pociťujeme väčší tlak. Taká je dohoda.

Dnešné pocity sa odlišujú od klasického prežívania transformácie. Sú hlbšie a iné. Telo zasahuje veľká slabosť. Núti nás sa zastaviť. Uvedomujeme si krehkosť našich tiel a učíme sa mu viacej veriť. Vyplavujú sa témy, v ktorých sme si ešte nevybrali seba. Slabosť sa môže prejavovať vracaním, žalúdočnými problémami, bolesťou a kŕčmi v solar plexe. Hrnú sa vonku bloky hlavne z tejto čakry a čiastočne aj z druhej. Paradoxne srdcová čakra je na tom celkom dobre, pomáha stabilizovať a viacej sa prepájať s tými ostatnými. Zároveň dokážeme precítiť k sebe neuveriteľnú sebalásku.

Dnes nemáme fyzickú silu. Sme nútení analyzovať viacej ako inokedy. Mnohí z nás majú nutkanie si dať nejaké osobné prísľuby, a to doslova. Aj ja už som si ich pár dala od rána. Ak sa nám podarí dnes transformovať nejakú časť ťažkých vibrácií, za veľmi krátku dobu nastupuje ďalšia časť. Osvojujeme si pristupovať k transformácii po novom. To, čo nám fungovalo do teraz, už nestačí. Budeme sa učiť novým multi-dimenzionálnym vlastnostiam. (Dnes tomu ešte nerozumiem, ale ak porozumiem, určite posuniem túto informáciu pochopenia ďalej.)

Energeticky sa pritvrdilo. Otvára sa téma našej misie na Zemi. Prečo som tu? Čo tu mám urobiť ? Čo je mojím poslaním. Neostaňme frustrovaní, majme na pamäti, že samotná existencia a transformácia je naša misia. Prichádzame do vysokej školy transformácie. Držme si klobúky. Buďme k sebe láskaví a oddychujme, telo sa potrebuje aktualizovať na novú úroveň. Prepúšťame všetko staré, aby sme mali silu fungovať. Tieto energetické zmeny budú sprevádzané aj okamžitými zmenami fyzického výzoru. V zrkadle sa nespoznávame, naše energie kmitajú príliš rýchlo, a tak vizuálne nedokážeme zachytiť obraz samých seba.

Nemáme manuál, ako to všetko zvládnuť, ale tak to je správne. Poznanie sa otvára našou vibráciou v každom z nás. Už po prekonaní prvej vlny sa nám zbystria zmysly a prepájanie informácií sa zlepší. Po pochopení a ukotvení posunu môže telo reagovať na príval nových energií triaškou.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulná fotka: Jordan Wozniak/ Unsplash

Zamilovanie ako prirodzený stav bytia

od Pozorovateľka života | aug 9, 2020 | Dvojplameň, Vedomie, vzťahy

Počas zamilovania sa udržujeme vo veľmi vysokých vibráciách lásky a otvoreného srdca. Je to prirodzený stav, do ktorého by sa malo vyvinúť ľudstvo a naše partnerské vzťahy. Počas otvoreného srdca sme šťastní, naplnení láskou, všetko sa nám darí. Naša láska voči partnerovi sa vracia späť a partner sa nám javí ako dokonalá bytosť. V zamilovanosti sa dokážeme uzdraviť a vyriešiť všetky problémy.

Po nejakom čase sa znova ponárame do nižších vibrácií. Vo vzťahu začíname žiť problémy, strachy, vidíme partnerove nedokonalosti a prichádzajú prvé hádky. Zvykli sme tomu hovorievať, že sme si sňali ružové okuliare. Srdce sa začalo zatvárať a naše skutočné vnímanie bolo zastreté egom. Boli sme presvedčení, že toto je naša pravá realita a pritom je to opačne.

Skutočné bytie je prehlbujúca sa zamilovanosť a plnosť lásky bez strachu a problémov. Dnes sa to všetci spoločne učíme na tejto planéte, znovu sa zamilovať do bytia.

Veľakrát už nevidíme pozitívne východisko a možnosť zachrániť vzťah či obnoviť lásku voči partnerovi. Naša nespokojnosť a poznanie, že existuje niečo viac, nás núti pozdvihnúť vibrácie, pretože v egu žijeme deštruktívnu verziu vzťahov a necítime sa v tom dobre. Prechod z ega do lásky je náročný.

Ak pozdvihneme naše vedomie do vibrácie lásky, sme schopní meniť svoje názory, rozhodnutia, pohľady na partnerstvo a nájsť riešenie na jeho posun.

Vytvorme si vlastné programy lásky a zamilovanosti

Aj ja som veľakrát počula, ako sa zamilovanosť mení na iný typ lásky. Zamilovanosť sa považuje za závislosť na motýľoch v brušku a iných krásnych pocitoch na začiatku vzťahu. Bolo mi to ľúto, pretože mám tieto príjemné pocity rada a nechcela som sa s nimi rozlúčiť. Uverila som tomuto konceptu, pretože som ho zažila na vlastnej vzťahovej skúsenosti, a to konkrétne, že zamilovanosť po čase vyprchá.

Kedysi ako bytosť nevedomá som chcela stále zažívať pekné romantické momenty, ale nedokázala som ich naplno precítiť. Spätne si ich vybavujem a myslím, že som prežila kopec výnimočných okamihov, ale jediné čo mi bránilo si ich vychutnať, bola moja projekcia nedokonalosti. Moje srdce bolo zavreté a nedisponovala som poznaním, že sa dokážem na tieto príjemné pocity naladiť sama alebo si ich tvoriť sama. Častokrát som si ich spájala s partnerom.

Postupne ako sa zo mňa stávala bytosť vedomá, učila som sa zamilovať do seba, do svojho života a potom to prišlo. Rozmýšľala som ako to je s tým zamilovaním a dospela som k pochopeniu cez vlastný prežitok v hmote. Spoznala som výnimočného muža, svoj dvojplameň a zamilovala sa najviac v živote. Netrvalo to dlho a nádherné zamilovanie sa premenilo na veľkú bolesť zo straty, z toho, že ma nikdy nebude milovať, nikdy nebudeme spolu a kopec iných blokov, ktoré si len dokážete predstaviť o nenaplnenej láske. Vedela som, že láska je vo mne, a to všetko krásne, čo sme prežili, bola moja nová úroveň, do ktorej som sa mohla rozvinúť. Lenže v bolesti a strate som zabudla všetko, čo som sa učila predtým.

Keď prechádzame zo zatvoreného srdca do otvoreného, prežívame rôzne deštruktívne vzťahové projekcie v maximálnom negatívnom prevedení, aké si dokážeme len predstaviť. Po ich prežití a prijatí sa srdce otvára do plného potenciálu. Uzdravujeme sa a začíname milovať. Pocit zamilovania a hlbokej lásky je veľmi prirodzený a nezávislý na druhých. Tam prehliadame, že našu oddelenosť tvorila iba ilúzia ega.

Mením kódy nenaplnenej lásky a otváram svoje srdce

Verte či neverte, za posledné 2 roky som sa zamilovala a odmilovala do toho istého človeka veľmi veľakrát. Ak stretnete svoj najpravdovravnejší obraz k sebe, celú tu dobu budete bojovať len sami so sebou, so svojou projekciou lásky, vzťahov a bolesti a on zase s tou svojou. S ním som dokázala prejsť do poznania, že láska a zamilovanie môžu byť trvalý stav bytia, bez toho, aby mi túto lásku sprostredkoval. Aj keď nás niekto odmietne alebo nás nemiluje, nebráni nám to milovať aj naďalej. Doteraz sme tak k láske pristupovali, vyjadríme lásku, až keď ju ten druhý vyjadrí, a keďže on ju nevyjadrí, podmieňujeme si, že nám v tom bráni.

Zamilovanie najprv očistíme od lipnutia, aby sme ho potom dokázali v čistej forme prežívať, kedy si to budeme priať, a kedy sa doň vyladíme.

Začínam mávať maniere multi-dimenzionálnej bytosti

Trvalo mi to nejakú dobu, dopracovať sa až sem a očistiť sa. Takmer 2,5 roka som prežívala iba ťažké emócie bytia. Už som si myslela, že to azda nikdy neskončí, ale postupne sa začali misky váh preklápať na pozitívnu stranu. Po tých všetkých separáciách a koncoch sa žije akosi ľahšie. Prečistili sme veľkú časť našich bolestí. Žijeme láskou, máme jej dostatok a už ju neočakávame z okolia.

Keď som v láske, zamilovávam sa do seba, do neho, do zvierat, rastlín, do ľudí, do života, všetko obdivujem a som napojená na zdroj. Vtedy bytie považujem za zábavu a dar, ktorý tu môžem poznávať. Ďakujem za môjho vzácneho muža, ktorému som dokázala tak hlboko otvoriť srdce a prísť na novú úroveň vedomia. Tento muž mi ukázal, aký poklad sa vo mne nachádza. Z tejto perspektívy chápem, že ja som tá, ktorá si nedokázala otvoriť srdce a pri každom väčšom probléme utekala. Vôbec mi nevadí, že nie sme spolu, v tejto úrovni to nie je problém. Život je len zlomok. Nechýba mi, rešpektujem jeho rozhodnutia a to, že potrebuje ísť vlastným poznaním.

V egu sme to už ukončili, nie je dôvod na stretnutie. Ak sa však vibračne posunieme, v láske zrazu neexistuje žiadny problém, prečo sa nestretnúť.

Po veľmi dlhom období, kedy som už nevidela dôvod na stretnutie, znova som začala neodkladne túžiť vidieť môj dvojplameň. Nastúpil boj so sebou, toto by som nemala robiť! On by mal navrhnúť stretnutie a to on neurobí. Ešte počkám pár dní. Telo mi začínalo psychosomatizovať. Bolelo ma hrdlo a už sa mi zapálila aj ľavá mandľa. Zablokovaná krčná čakra vypovedá o tom, že viazne komunikácia, nedokážem sa vyjadriť. Srdce je otvorené a už ho nebaví zotrvávať v tomto štádiu.

Tak ako ma ego nútilo ujsť, tak ma teraz láska tlačí navrátiť sa.

Napísala som mu, že by som ho rada videla. Dohodli sme si stretnutie a veľmi som sa tešila. Práve som prežívala zamilovanie do svojho života a všetko išlo zrazu ľahko. Stretnutie bolo krásne. Bez žiadnych sľubov a očakávaní, len čistý prežitok prítomného okamihu. Nič viac. Žiadne záruky na ďalšie stretnutie alebo vyjadrenie citov. Celú tu dobu som sa udržala v láske a tá láska nami prúdila. Z nádhernej energie som žila celý ďalší týždeň.

Keď sa prepadám do ega, vidím situáciu úplne inak

Nemyslite si, že ja už to mám všetko vyriešené. Po super týždni stačila jedna správa, ktorá ma totálne rozhodila. Zase sa konali úteky. V emočných prepadoch začnem pochybovať. Neexistuje jeden logický dôvod, prečo by som mala milovať tohto človeka, vôbec sa o mňa nezaujíma. Končím. Fáza utekania je veľmi dôležitá, lebo v nej sa vraciam k sebe, odpútavam sa od neho práve v tej rovine, ktorá ma naposledy zasiahla. Po čase, keď si pozdvihnem vibrácie a pochopím, načo to bolo vlastne dobre, neodvratný proces, opätovné zamilovanie a prúd lásky sa obnoví.

Láska s podmienkami veľmi bolí. Tá bez podmienok nie. Uzatvorila som sa voči nemu, a tým som si zavrela lásku aj pre seba. Žijem si svoje podmienky a obviňujem ho. Už mu nemôžem prejavovať lásku, lebo ani on mi ju neprejaví. Dokonca sa nemôžeme baviť, pretože sme si dali podmienky, a za takých okolností to predsa stráca význam pokračovať v akejkoľvek konverzácii. Srdce však nedalo stopku. A tak si musím odňať z cesty všetky podmienky, ktoré som si dala, aby sme sa mohli znova stretnúť.

Opakovane sa vraciam do lásky a vtedy zvykneme prijať, že táto cesta je iba o mne a o mojom otvorení sa. Mojej duši je ukázaný záblesk jeho pocitov a dôvodov. Cítim jeho bolesť, nechce nikomu ublížiť a nevie vyriešiť túto situáciu. Chápem ho. Jediné, ako môžem pomôcť sebe a jemu, je milovať, neuzatvárať si zdroj lásky pre seba a neodopierať lásku ani jemu. Vždy to má riešenie, nenájdeme ho však v logike ani v mysli, iba v srdci.

Vždy existuje možnosť ako pokračovať, ak si to úprimne prajeme. Je to pravdepodobne tá možnosť, ktorá sa nášmu egu zdá nelogická alebo chybná, ale vy najlepšie cítite, kde vás srdce ťahá.

Keď prestaneme milovať partnera, nezľaknime sa. Naše srdce je len zastreté egom a negatívnymi vibráciami. Je to ako keď vonku prší alebo mračná zastierajú slnečné lúče. Slnko tiež nikde nemizne. Je tam, svieti neustále, len je občas zakryté oblakmi, niekedy aj na dlho, ale všetko sú to cykly prírody. Aj ľudia majú svoje cykly, nie len tie hormonálne, ale aj citové.

Ďakujem všetkým mojim priateľom, že ma podržali a pomáhajú mi rýchlejšie sa navrátiť do lásky, pretože ak je jedno srdce otvorené, otvára svojou vibráciou aj to druhé. Vďaka! Veľmi si to vážim.

S láskou,

Pozorovateľka života

Povedz áno transformačnému vzťahu

od Pozorovateľka života | aug 2, 2020 | Dvojplameň, vzťahy

V neprebudených vzťahoch je na začiatku všetko krásne a potom sa to pokazí, v transformačných vzťahoch sa pokazí všetko hneď na začiatku, aby sme sa naučili, že sa to dá opraviť a žiť v bezpodmienečnej láske. Každý z nás bol naprogramovaný ako by mal vzťah vypadať a ako by sa v ňom partneri mali správať. Po určitom čase však partner prestal byť tým, kým bol, poľavil v plnení našich očakávaní, v prejavoch lásky, čo prinieslo nepokoj a nedorozumenia. Naše šťastie záviselo na partnerovi.

Koncept vzťahov sa dramaticky mení

Prebudili sme sa zo spánku a pravidlá o tom, ako by sme mali žiť vzťah, nám vôbec nefungujú. Vibrácia kolektívneho vedomia nám umožňuje prežívať partnerské vzťahy oveľa vedomejšie. Už nepotrebujeme stráviť v partnerstvách roky, aby sme spoznali partnera, dnes okamžite vieme, s kým cítime energetickú zhodu. Otvára sa pred nami kompletne nová škála pocitov, ale aj výziev preskúmať žitie vzťahov po novom. V nových vzťahoch v slobode padajú ilúzie a masky a my sme vedení sa pozrieť do vlastného vnútra. Vzťahy sa významne čistia od partnerských očakávaní, pretože partneri sú dostatočne vedomí vlastných zrkadiel.

Staviame základy novej lásky

Ako vedomé bytosti si svojich partnerov vyberáme srdcom, priťahuje nás to k tým, s ktorými máme najdokonalejšiu vibračnú zhodu. Naša voľba je niekedy tvrdo skúšaná, lebo takýto vzťah je pre nás náročný a nezapadá do pôvodného konceptu. Len malá interakcia s drahou polovičkou nás uvedie do kolotoča ťažkých emócií, z ktorých nevieme vyjsť. Aj keď zo vzťahu odídeme a prijmeme, že každý si pôjde vlastnou cestou, po čase sme opäť navrátení k danej osobe. Neskutočná túžba po blízkosti a láska nám dodáva silu prejsť náročnou transformáciou.

V úvode celkom nerozumieme, čo sa s nami deje, ale vesmír nás znova dáva do tej istej situácie a hovorí: „ Pozoruj a uč sa!“ Pravidelne zakúšame veľkú bolesť oddelenia, nechceme byť v tom utrpení, ale nevieme z neho ani vyjsť. Prežívame ho doslova každou bunkou. Myslíme si, že to v nás vyvoláva naša polovička, ale tieto zvláštne pochody sa dejú aj v jej neprítomnosti. Projekcia našich zranení sa bude prezentovať v našej realite dovtedy, dokým si neuvedomíme, že nad tým máme moc, my sme tí tvorcovia všetkej bolesti a radosti.

Transformačné vzťahy slúžia ako dokonalé zrkadlo na ceste do jednoty

Vzťah je nástroj ktorý nám skrze partnera najpresnejšie ukazuje, kde sa práve nachádzame, a čo by sme sa mali naučiť. Kým však pochopíme daný potenciál, ktorý sa nám ponúka cez očistné cykly partnerského vzťahu, bude nám to chvíľku trvať. Ego nás pobáda nezachádzať príliš do bolesti a byť na povrchu, ale vyspelej duši už nedáva význam pohodlný a povrchný vzťah. Túži zažívať blízkosť.

Uvoľnime sa a verme tomuto procesu. Pochopenie príde až na konci cesty. Aby sme ustáli transformačný vzťah, musíme najprv ustáť seba.

Každý z nás dobre vie, že s tým, koho sme si vybrali zo srdca, nemôžeme v počiatkoch stráviť príliš veľa času. Dve reaktívne častice sa môžu stretnúť len na malú chvíľku a potom sa musia znovu vzdialiť, aby opäť stabilizovali svoju energiu. Počas obdobia, kedy sú od seba odlúčené, si navyšujú energie a spracovávajú svoje bloky, ktoré sa im vyplavili pri vzájomnej interakcii. Stretneme sa s naším pravdovravným obrazom a on je opäť iný, zase sa posunul, pretože sme sa sami posunuli.

Charakteristika vzťahov po starom

Srdcová čakra je ešte zavretá, nedokážeme milovať partnera bez podmienok.
Máme určité očakávania od partnera, ak ich nesplní vyvodíme z toho dôsledky, partnera prestaneme milovať, ego a manipulácia činí svoju rolu.
Vzťah je pekný, bojíme sa, že sa to raz pokazí a partner sa zmení k horšiemu.
Zotrvávame vo vzťahu z rozumového hľadiska, srdce si praje odísť.
Vzťah prežívame plytko, je pomerne stabilný na úkor vlastného sebazaprenia a obety.
Partner nám nerozumie, chceme ho meniť, nedarí sa nám, nedorozumenie sa zväčšuje, nevidíme riešenie.
Partner nás nemiluje, pretože sa nemilujeme sami, obviňujeme však partnera a sme frustrovaní z nenaplnenia našich očakávaní.
Na naše partnerské problémy nevidíme riešenie, myslíme si, že k tomu potrebujeme spoluprácu partnera.
Partner sa nám prestáva páčiť, nedokážeme k nemu obnoviť lásku a obdiv.
Partner nás núti aby sme mu stále slúžili, nemáme vytvorené vlastné hranice.
Neprijímame partnera a situáciu, v ktorej sa nachádzame.
Podceňujeme sa, pretože si neveríme, vzniká väčšia závislosť na partnerovi.

Charakteristika transformačných vzťahov

Otvára sa nám srdcová čakra. Partnera začíname milovať hlbokou láskou, ktorú sme doteraz nepoznali.
Ak máme nejaké očakávania od partnera, pravdepodobne ich nesplní, učíme sa žiť bez očakávaní, manipulácia v tomto vzťahu nefunguje, nevieme prečo, ale partnera naďalej milujeme aj bez splnenia našich očakávaní.
Partner sa mení k lepšiemu, tak ako sa posúvame do lásky, a tak ako sa mení naše vnímanie.
Rozum radí rýchlo ujsť a ukončiť všetko, čo máme spoločné s týmto človekom, srdce jasne cíti, toto je to, čo milujem a potrebujem, preto sa do tohto vzťahu často vraciame.
Vzťah nestihol ani začať a okamžite sa v ňom rúca ilúzia dokonalosti, tú si budeme budovať prácou na sebe.
Ak chceme vytvoriť stabilitu, rozhodne nebude fungovať na princípoch obety a potlačovania sa, tým nás vesmír učí, aby sme už tieto staré vzorce neaplikovali do vzťahu.
Prežívame hlboké čistenie sprevádzané projekciou našich bolestí a nenaplnených túžob.
Transformačný vzťah prichádza, ak už pracujeme na sebe nejakú dobu. Ako neprebudení jedinci by sme tomuto vzťahu nedali žiadnu šancu.
Ak nás partner nemiluje, vedie nás k sebe, aby sme si zvýšili sebalásku, Dokážeme si naplniť vlastný pohár potrieb, a tak miznú očakávania. V realite nám partner zrkadlí lásku späť alebo nám je zrkadlená do života cez iné osoby. Ak nám láska nie je zrkadlená cez partnera, pokračujme v ceste navyšovania lásky.
Ak chceme zmeniť partnera, mali by sme sa zmeniť najprv sami.
Partner nám nerozumie, núti nás ísť do seba rozumieť v prvom rade sebe. Po určitej odvedenej práci na sebe sa situácia zlepšuje.
Partner v nás vyvoláva všetky skryté bolesti, aby sme ich mohli vyčistiť. Cyklus sa opakuje dovtedy, dokým daný blok nie je povšimnutý, vyčistený a uzdravený.
Partnera obdivujeme a páči sa nám. Ak sa toto vnímanie zastrie pod ťarchou blokov, po ich vyčistení láska k partnerovi a obdiv rastie priamoúmerne ako milujeme seba
Nové vzťahy sú založené na slobode.
Základom všetkého je prijatie. Celý proces nás núti prijať to, čo by sme azda nikdy neprijali.
Veľkú časť tohto vzťahu prežijeme v samote, aj vďaka tomuto obdobiu sa stávame plne nezávisle osoby, ktoré si veria, že zvládnu svoj život.

Aby sme mohli existovať s partnerom, ktorým máme vibračnú zhodu, musíme prejsť skúškami vybilancovania energií. Deje sa to preto, aby sme prehliadli ilúziu zranení, na ktorej sú postavené staré vzťahy. Táto ilúzia sa nám bude v živote prehrávať, kým nepochopíme, že sa to deje podľa deštruktívnych vzorcov, ktorú máme vo svojom vnútri. Partner na ne poukazuje a my sa uzdravujeme ich prežitím z vyššej úrovne vedomia. Po pozdvihnutí vedomia do dostatočnej vibrácie lásky sa nám dané bloky javia ako klam. Ak nás nabudúce ovládne strach, rozpoznáme ho v začiatkoch a nenecháme sa ním viacej ovládať. Nevkĺzneme do ďalšieho cyklu emócií, už nemusíme, pretože vieme hocikedy z neho vystúpiť. Sami sa pozdvihneme a budeme sa učiť ustáliť vo vyššej vibrácii, kde nepanuje oddelenosť, ale pokoj, radosť, šťastie a láska. Sme majstri reality. Každý majster trénuje, aby sa udržal v kondícii, lebo čo by bol majster bez tréningu?

Dušu vedomého človeka už len tak hocičo nevzruší. Svet ako sme ho poznali sa dávno rozpadol. Budujeme si ten nový a pozorujme ďalšiu úroveň vedomia vzťahov. Vzťahy sú o nás. Máš odvahu sa postaviť svojmu najpravdivejšiemu zrkadlu a nasledovať transformáciu cez svoj transformačný vzťah?

S láskou,

Pozorovateľka života

Keď ženy pri sexe nič necítia

od Pozorovateľka života | júl 14, 2020 | Sexualita

Každá žena túži po nehe a po tom, aby sa jej muž konečne dotkol tak, ako to má vo svojich najtajnejších túžbach. Ako to má ale on urobiť, keď niekedy ani sama žena nevie vnímať potešenie plynúce z jeho dotyku? My, ženy, sme zabudli na seba, sebapoznávanie sme brali ako tabu alebo jednoducho na to nebol čas. Potlačili sme svoje potreby alebo sme boli priveľmi fixované na partnera ako na zdroj nášho potešenia.

Od partnera k sebe

Niekedy si prezentujeme svoje očakávania do milovania s mužom. Sme príliš v hlave, neprepojené so svojim telom. Myslíme si, že on je zodpovedný za to či dosiahneme orgazmus. Ako sa meníme na spoločnosť vedomú, stále viac dokážeme chápať svoje telo a potreby, preberáme zodpovednosť za svoju sexualitu a senzuálne zážitky. Ak sa nám podarí odstúpiť od partnera a začneme sa sústrediť samé na seba, zistíme, že sexualita sa dá prežívať oveľa hlbšie.

Ak ja, žena, nedokážem zažívať orgazmus, nie je to len mužova,

ale aj moja zodpovednosť.

Žena je zablokovaná, a tak si prezentuje bloky do mužovho zlyhania

Veľa žien sa nevie naladiť na svoje telo. S tým súvisí neschopnosť uvoľniť sa a oddať sa mužovi s dôverou, že ju sexuálne uspokojí. Muž sa môže aj snažiť, ale mentálne bloky alebo nedôvera voči mužom sa prezentujú do nenaplneného sexu. Niektoré ženy hovoria, že nič necítia a nedosiahli orgazmus už niekoľko rokov alebo nikdy. Ženina nespokojnosť a podceňovanie muža môže vyústiť až k jeho problémom s erekciou. Sexuálna frustrácia nie je o tom, či je muž výkonný či má veľký penis alebo to presne urobí tak, ako to očakáva žena. Dobrý sex prichádza s poznaním vlastnej sexuality, rozvíjaním vedomého stavu a vlastného prežitku, ktorý nám umožní sa stále hlbšie prepadať do svojich zmyslov.

Žena, skúmaj svoje telo. Ak nevieš, že dokážeš v sebe prebudiť oveľa väčšie sexuálne cítenie, nie vždy to dokáže muž po tvojom boku.

Príbeh

Žena bola v trvalom vzťahu, vždy keď sa v nej prebudila sexuálna túžba, nablízku bol jej partner, s ktorým sa mohla milovať. Prišlo však obdobie, kedy potrebovala nehu. S jej priateľom bola veľmi spokojná a ich sexuálne spojenie končilo vždy aj jej uspokojením. Postupne ju ale presiaklo nenaplnenie, cítila sa sexuálne nevyživená aj napriek tomu, že dosiahla orgazmus. V duchu sa pýtala: „Je toto maximálna kapacita sexuálneho prežitku?“ Túžila, aby sa jej muž len dotýkal a urobil jej dlhú masáž. Túžila, aby bol prítomný pri každom pohladení, a aby sa spoločne dokázali hlbšie napojiť na seba.

Už dlhší čas sa zaujímala o tantru. Pri tantrickej masáži ide aj o prebudenie zmyslov tela a sústredenie sa na seba. Bohužiaľ aj z tantry sa stal v dnešnej dobe biznis, ktorý odvádza od jej pravej podstaty. Prišla k partnerovi s požiadavkou takej masáže a on jej ju ako inak prisľúbil. Aby mu demonštrovala, čo vlastne potrebuje, spravila mu takú masáž sama. Po 10 minútach zaspal. Keď sa prebudil, povedal, že je to nuda. On s tým jednoducho nerezonoval a nechcelo sa mu ísť do hlbšieho spoznávania intimity. Rešpektovala jeho pocity.

Už dávno sa naučila dať si sama, čo potrebuje a pritom to neočakávať od partnera. Dlho neotáľala a objednala sa na tantra masáž so zvedavosťou či dokáže prehĺbiť svoje vnemy. Jej priateľ ju v tom podporil. Trvala na ženskej masérke, aby ju mužský masér neodvádzal od sústredenia. Pani masérka bola presne tá žena, ktorá sa venovala pravej tantre prebudenia ženského potenciálu. Vysvetlila jej ako má dýchať. Táto masáž nebola o dotýkaní ženinho rozkroku. Bola o vedomom dotyku a dýchaní bez sexuálneho kontextu. Pred masážou sa žena mentálne pripravila, aby nemala žiadne očakávania. Odovzdala sa sa situácií, že priebeh bude presne taký, aký potrebuje pre jej ďalšie poznanie.

Hlbší orgazmus a bezpodmienečná láska

Žena prežila hlbokú expanziu svojho vedomia, zážitok, ktorý by sa dal opísať ako orgazmus, ale s oveľa väčšou intenzitou. Žena pochopila, že orgazmus nemusí vždy vznikať len z vášne alebo dráždením prirodzenia. Počas masáže sa jej podarilo dôjsť do bezpodmienečnej lásky, do vyššieho stavu vedomia. Úplne nerozumela, čo sa vlastne udialo. Bola to len ukážka stavu, ktorému sa učila v nasledujúcich rokoch. V tu chvíľu mala otvorené srdce a milovala všetkých. Ďakovala v duchu svojmu priateľovi, ako to nakoniec dopadlo, lebo mohla zakúsiť hlbšie poznanie svojho tela a vedomia.

Jej zvedavosť a tušenie, že existuje niečo viac, nie len v sexe, ale aj v prežívaní lásky, pravdepodobne odštartovalo vo vzťahu rozdiely. Projektovala si svoje očakávania do partnera, aby bol prítomný pri milovaní, aby povýšil prežívanie sexu na vyššiu úroveň intimity a nemiloval ju len za účelom rýchleho dosiahnutia orgazmu. Ich milovanie vädlo a schopnosť prežívať hlboký orgazmus sa uzavrela s jej srdcom. Ich cesty sa začali rozpletať. Ku koncu ich vzťahu boli medzi nimi veľké názorové rozdiely v ponímaní bežného života a každý z nich išiel iným smerom.

Vtedy sa domnievala, že už nikdy nezažije takú veľkú lásku a skvelý sex ako s ním. Aj ďalšie životné skúsenosti ju priviedli k poznaniu, že sexualita a schopnosť prežívať lásku závisí len od nej samotnej. Ako rastieme, dokážeme žiť oveľa lepšie vzťahy a fyzické milovanie.

Len v úplnom stíšení a samote je priestor na pozorovanie svojej energie

V období, keď bola sama, túžila občas po nehe. Nebola však pripravená na ďalšieho muža. Razila filozofiu sústredenia sa na seba a svoje prežívanie. Rozhodla sa, že si konečne urobí romantický večer sama. Koniec koncov každý je pre seba tá najdôležitejšia osoba. Chcela vyskúšať či sa jej podarí zopakovať zážitok z masáže. Plán bol jasný, aktivovať si pokožku a dať si vedomý dotyk, ktorý jej chýbal. Pripravila si v spálni sviečky a esenciálne oleje. Nechcela byť v posteli, a preto si zem vystlala vankúšmi. Turecký sed neobľubuje, a tak sa v sede oprela o stenu a vankúše, nohy si mierne pokrčila. Izbou sa šírila už krásna vôňa olejov a meditačná hudba. Stíšila sa a hlboko dýchala. Telo sa postupne uvoľňovalo. Všimla si, že ako si hladká jemne ramená, jej pokožka sa prebúdza.

Rukou si prešla po tvári. Pokračovala hladením uší, krku a skĺzla na prsia. Nemusela riešiť či sa niekomu páčia. Jej prsia menili tvar ako sa ich dotýkala. Celým telom prúdila jemná energia a zimomriavky. Pokračovala na brucho. Túto časť nemala úplne prijatú. „Jeden faldík, druhý a tretí, prímam vás, mám vás rada.“ Povedala si.

Po prijatí svojho tela sa začala prepájať s pokožkou na stehnách. Jemne. Tak ako to vždy chcela zažiť od jej partnera. Nič ale necítila. Venovala sa teda nacíteniu dlhšie. Nevie ako dlho to trvalo, ale konečne začala s každým dotykom cítiť hlboké spojenie so sebou. Pozornosť a nehu, ktoré si venovala, ju veľmi naplnilo a vyživilo. Uvedomila si, že jej telo bolo znecitlivené. Nikdy pred tým sa nesústredila na takéto dotyky. Partner ju aj mohol hladiť, ale ona mala zmysly uňho, a tým pádom bola odpojená od seba. Došla k poznaniu, že milovanie je o nej.

Si vnímavá žena, schopná hlbokých prežitkov. Nájdi si svoju cestu poznania...

Vo všeobecnosti platí, že máme radi dotyk. Ak po ňom túžime, môže nám ho sprostredkovať niekto iný, ale aj my samé. Možno si povieme, že to nie je pre nás také zmyselné a atraktívne, ako keď sa nás dotýka druhý človek. Niekedy však podceňujeme rolu, ktorú máme samé pre seba. Začnime byť k sebe vedomé, dotýkajme sa tak, ako chceme, aby sa nás dotýkal partner, s najväčšiu láskou a nehou. Ak sa to naučíme, dokážeme oveľa hlbšie prežívať všetky dotyky s partnerom. Aktiváciou pokožky si prebudíme veľkú časť receptorov, ktoré sú schopné zachytiť vzrušenie.

Ako prebudiť Yoni

Popros svojho partnera nech Ti aktivuje pokožku. Po aktivácii kože dotykom, sa šíri napätie do yoni, ktorá je pripravená zachytiť oveľa jemnejšie dráždenie. Svoju vagínu môžeme prebudiť aj nacítením sa na ňu. Nesústreďme sa len na klitoris. Pri dráždení klitorisu je vzrušenie intenzívne, ale žena sa rýchlo unaví. Sústreďme sa na svoje vnútro, aby sme mohli dosiahnuť hlbší vaginálny orgazmus.

Necitlivá vagína

Žena mohla stratiť citlivosť vagíny príliš silným dráždením, drsným sexom alebo tým, že sa nevie naladiť na vlastné prežívanie. Tkanivo sa stalo rezistentné na dotyk, svalové receptory sa prispôsobili silnejšiemu dráždeniu a žena prestáva byť senzitívna. Citlivosť sa začne znovu obnovovať, ak zmiernime dráždenie. Možno sa niekto bude báť, že po znížení tlaku už nič neucíti, ale je to práve naopak. Zamerajme sa na rozvíjanie sexuálneho potenciálu. Skúsme techniky vedomého milovania, aby naše sexuálne zážitky boli ďaleko hlbšie a my sme pocítili dlhšie a silnejšie vzrušenie.

Fáza relaxácie a opakovaného vzrušenia

Yoni je tvorená svalstvom. Po kontrakcií nastáva uvoľnenie. Všetky svaly v ľudskom tele, ktoré majú kontraktilnú schopnosť fungujú na tom istom princípe. Takto funguje ženské aj mužské telo pri dosiahnutí orgazmu. Všímajme si tieto fázy a rešpektujme ich. Ak je ženina yoni v stave relaxácie, je náročnejšie obnoviť akčný náboj vo svalstve. Počas relaxácie sa môžeme venovať iným častiam tela alebo si jednoducho oddýchnuť a nabrať silu na ďalšiu vlnu sexuálneho vzrušenia, ktoré sa stupňuje jednotlivými cyklami.

Nemusíme sa vzdať vášnivej rýchlovky, ale dovoľme si zažiť aj dlhšie sexuálne zážitky. Ak je dráždenie príliš silné na začiatku, tkanivo rýchlo prechádza do stavu napätia a ženine vzrušenie sa nemá kam posúvať v stupňovaní. Svalový potenciál sa skoro vyčerpá a nastáva fáza relaxácie niekedy bez toho, aby žena dosiahla orgazmus. Akokoľvek je muž trénovaný a chce uspokojiť ženu, výkon prepína muža do stavu sústredenia sa, tým pádom stráca prepojenie so srdcom a schopnosť užiť si naplno každý pohyb. Nastáva jeho vyčerpanie. Sexualita, ktorá nám je servírovaná napríklad cez média obsahuje len skreslený obraz o tom, ako by sa mali ľudia milovať. Odstúpme teda od vizuálneho spracovávania sexuálneho vzrušenia do jeho vedomého prežitku.

Čo ak si sama?

Niekedy si žena prejde sexuálnou samotou. Je to jej prerod do nových energií, kedy sa už nechce milovať po starom, pretože takýto sex ju nevyživuje. Partner z príbehu doviedol ženu k hlbšiemu vnímaniu, pretože jej nastavil zrkadlo, aká nevnímavá bola sama voči sebe. Žena sa vydala na novú cestu poznania svojej sexuality aj vďaka nemu.

Žena, ak si sama, trénuj sa vo vedomom dotyku. Keď budeš pripravená, ten pravý muž sa dostaví. Bude odrážať tvoju vybudovanú zmyselnosť.

Ak milujeme svojho partnera, vždy je šanca na obnovu dobrého sexu

Ak žena miluje partnera, ale momentálne prežíva s partnerom ťažšie partnerské obdobie, jej frustrácia a bloky v emočnom poli nedovoľujú obnoviť kvalitné sexuálne prežitky. Po spracovaní svojich blokov a emócií sa žene znova vyčistí energetická cesta, ktorou môže prúdiť sexuálna energia do srdca. Čím hlbšie žena dokáže prežiť milovanie, tým dokáže viac načerpať vitálnu silu pre seba, a tak vyživiť aj svojho partnera.

Čo ak sme dlhodobo v partnerstve, kde pri milovaní nič necítime?

Takéto pocity môžu nastať, ak partnerstvo prestalo slúžiť duši a je čas sa pohnúť dopredu. Sex je prežívaný iba na úrovni druhej čakry. Takéto sexuálne spojenie žijeme v mŕtvych vzťahoch, kde už nemilujeme partnera, a teda vitálna sexuálna energia nám nevystúpi do srdca. Možno už nechceme alebo už sa nedokážeme partnerovi otvoriť na úrovni srdcovej čakry, a tým pádom sexuálna energia nevyživí telo ani ducha, zasekne sa len v pohlavných orgánoch. Po takomto sexe môžeme mať pocit nenaplnenia alebo zneužitia.

Ako sa správa ženské telo, ak žena miluje

Ak sa žena miluje s mužom s otvoreným srdcom, cíti k nemu lásku, jej telo sa samo pripraví na sexuálny akt. Yoni je uvoľnená, otvára sa a chce prijať mužov penis. Ak však žena nemiluje muža, prijíma ho iba fyzicky, žena stráca chuť na sex a jej yoni jej to dáva najavo. Nie je dostatočne vlhká, je stuhnutá, nechce prijať muža. Ak žena zvolí na sex s mužom, s ktorým sa nechce milovať alebo sa práve núti do sexu, je to forma sebazneužitia. Žena je po takomto milovaní prázdna. Nespracované emócie z nenaplneného sexu sa môžu uložiť do svalstva vagíny ako stuhnuté miesta alebo do gynekologických ochorení.

Využitie

Veľa žien si dnes spracováva emočné ublíženie z využitia. Niektoré ženy ani nevedia, kde sa to v nich berie, ale častokrát môžu preberať tieto bloky z kolektívneho vedomia. Žena sa zamiluje do muža, ktorý jej po sexuálnom zblížení neponúkne svoju lásku. V žene sa spustia staré programy podmienenej sexuality a lásky, ktoré jej spôsobujú hlboké rany na duši. Úlohou všetkých žien je otvoriť sa sexuálnej energii a milovať sa bez očakávania a závislosti. Plynieme do novej éry Zeme, kde vytvárame nové kódy sexuality, na základe transformácie tých starých, ktoré sú pre nás bolestivé. Cesta očisty cez sexuálnu energiu je náročná, preto prajem všetkým ženám veľa sebalásky a milovanie s otvoreným srdcom.

Miluj svoje telo

Žena by sa mala úplne prijať a rozumieť si. Pri sexe sa niekedy hanbí za svoje telo, je často v hlave, vo vizualizácii jej strachov či sa partnerovi páči. Je dobré zapracovať na svojich blokoch mimo sexuálneho spojenia. Ide o určitý tréning, aby žena vedela narábať so svojimi emóciami. Ak sa jej blok vyplaví počas milovania, žena ho bude schopná rýchlejšie zachytiť a adekvátne si dodať podporu či sebalásku. Ak má žena rada svoje telo, partner jej toto nastavenie zrkadlí.

Príbeh pokračuje…

Žena sa znovu zamilovala. Nemyslela si, že bude opäť schopná prežiť hlbokú lásku, a tým aj sexualitu. Pochopila, že jej rozkoš sa skrýva v nej. Otvorila mužovi srdce. Medzi nimi začala prúdiť praveká sexuálna sila, po ktorej tak túžila a podvedome vedela, že existuje. Kedysi sa vedela tak milovať. Táto sila ich menila, vytvárala okolo nich silné elektromagnetické pole. Vtedy konečne pochopila, že všetky krásne zážitky tkvejú v otvorenom srdci. Prežitok milovania s otvoreným srdcom sa nedá porovnať s ničím iným. Je hlboký, nejde v ňom len o potešenie a o orgazmus, ale o napojenie na vyššie sféry. Aby však do nich mohol človek vstúpiť, musí sa očistiť. Zmeniť ponímanie sexu, a to, ako sme sa zvykli milovať doteraz.

Keď vstúpi muž do energetického poľa ženy s otvoreným srdcom, začne sa otvárať aj jeho srdce. Keď žena miluje rozdáva lásku, a tak sa jej táto láska aj vracia.

S láskou,

Pozorovateľka života

Titulná fotka: Hanna Postova / Unsplash

Ženský portrét v texte: Dimitar Hristov

« Staršie záznamy

1. Expanzia vedomia

2. Práve buduješ niečo stabilné vo svojom živote

3. Tvoji blízki sú v bezpečí

4. Dovoľ sa hrať a zabávať

1. Príbeh

2. Príbeh

1. Naplň svoje potreby

2. Každé splnené prianie prináša hlboké poznanie

3. Prijmi svoju nerozhodnosť

4. Dovoľ si precítiť prázdnotu naplno

5. Prepáč!

6. Vyjadruj vlastnú pravdu

Ženské energie

Prichádza mi krásna informácia, ako sa menia staré návyky sebectva

Pozrime sa teda na celú vec z pohľadu dieťaťa

Keď zistíš, že vzťahy ako si ich poznal/a sú fikcia

Ak chcete vidieť svoje deti šťastné, urobte krok ku svojmu šťastiu.

Čo je pre nás skutočný dôkaz lásky? A potrebujeme ho?

Očista starých partnerských kódov

Poukázanie na svoju zraniteľnosť paradoxne zblíži pár oveľa viacej ako udržovanie falošnej istoty

Vždy keď pomáhame otvárať tých druhých, otvárame samých seba

Čo som sa učila od neistého partnera?

Ženské energie

Mužské energie

Ako som si vybrala mačiatko a ono mňa

Môže mi niekto takto zasahovať do života?

Po pár spoločných dňoch začali moje emočné prepady

Ak vnímame bolesť druhých, odkazuje to na naše vnútorné zranenia

Zdravie a rodina

Vzťahy a láska

Vytvorme si vlastné programy lásky a zamilovanosti

Mením kódy nenaplnenej lásky a otváram svoje srdce

Začínam mávať maniere multi-dimenzionálnej bytosti

Keď sa prepadám do ega, vidím situáciu úplne inak

Koncept vzťahov sa dramaticky mení

Staviame základy novej lásky

Transformačné vzťahy slúžia ako dokonalé zrkadlo na ceste do jednoty

Od partnera k sebe

Príbeh

Ako prebudiť Yoni

Necitlivá vagína

Fáza relaxácie a opakovaného vzrušenia

Čo ak si sama?

Ak milujeme svojho partnera, vždy je šanca na obnovu dobrého sexu

Čo ak sme dlhodobo v partnerstve, kde pri milovaní nič necítime?

Ako sa správa ženské telo, ak žena miluje

Príbeh pokračuje…

Najnovšie články

Archívy

Kategórie

Značky

Prihlás sa na odber!

Odber bol úspešne prihlásený